Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200072.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F.,
právne zastúpenej: Mgr. Paskal Milata, advokát so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 3, Rožňava, IČO:
55 758 576, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní
o žalobe proti inému zásahu žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.10.2021 a domáhala sa celkovo
deviatich výrokov. O tejto správnej žalobe rozhodol Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny

súd“) rozsudkom č. k. KE-5Sa/4/2022-153 zo dňa 09.10.2023 tak, že správnu žalobu zamietol. Voči
tomutorozsudkupodalažalobkyňakasačnúsťažnosť,oktorejrozhodolNajvyššísprávnysúdSlovenskej
republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/33/2024 zo dňa 29.01.2025 tak,
že rozsudok správneho súdu č. k. KE-5Sa/4/2022-153 zo dňa 09.10.2023 zrušil v rozsahu, v akom
ním bola zamietnutá žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zakázať žalovanej zaťažovať ju
kontrolnými lekárskymi prehliadkami, v tomto rozsahu vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konania a vo

zvyšku kasačnú sťažnosť zamietol.

2. Najvyšší správny súd v uvedenom rozsudku uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe okrem iného
žiadala uložiť žalovanej, aby ju nezaťažovala kontrolnými lekárskymi prehliadkami. Podľa § 153
ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“)
posudkový lekár posudzuje pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav a schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť v určitých lehotách. Podľa § 227 ods. 2 písm. c) Zákona o sociálnom
poistení je poistenec zásadne povinný zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok. Posudzovanie zdravotného stavu,
pokiaľ prebieha za osobnej účasti poistenca a ten je povinný sa ho zúčastniť, je podľa najvyššieho
správneho súdu v podstate faktický postup posudkového lekára žalovanej. Žaloba žalobkyne tak podľa
najvyššieho správneho súdu smerovala v zásade k tomu, aby sa žalovanej zakázalo podrobovať

žalobkyňu faktickému postupu. Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že taká žaloba by svojim obsahom
mohla byť napríklad žalobou proti inému zásahu v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) a mal za to, že správny súd sa mal
zaoberať tým, či skutočne ide o iný zásah v tom zmysle, ako ho vymedzuje § 3 ods. 1 písm. e) SSP,
či sú prípadne splnené ďalšie podmienky pre rozhodnutie súdu o takej žalobe a v kladnom prípade, či
daný zásah nie je nezákonný. S uvedeným sa správny súd podľa najvyššieho správneho súdu žiadnym

spôsobom nevysporiadal.3. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;

iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

4. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu

verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

5. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

6. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

7. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju

zamietne.

8. Podľa § 153 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho
poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

9. Podľa § 153 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej

lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

10. Podľa § 227 ods. 2 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní,
zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania
dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok.

11. Podľa § 71 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

12. Po vrátení veci na správny súd už pod novou sp. zn. 20Sas/3/2025 správny súd rešpektujúc
závery uvedené v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/33/2024 zo dňa 29.01.2025
vyhodnocoval, či v danom prípade po oddelení žaloby v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zakázať
žalovanej zaťažovať ju kontrolnými lekárskymi prehliadkami, možno túto časť považovať za žalobu proti
inému zásahu orgánu verejnej správy. Správny súd mal za to, že keďže je viazaný právnym názorom,

ktorý vyslovil najvyšší správny súd vo svojom zrušujúcom rozsudku, v ktorom zároveň uviedol, že
posudzovanie zdravotného stavu, pokiaľ prebieha za osobnej účasti poistenca a ten je povinný sa ho
zúčastniť, je v podstate faktický postup posudkového lekára žalovanej, postup žalovanej prípadne jej
posudkového lekára by za určitých okolností vybočenia z hraníc primeranosti bolo možné vyhodnotiť ako
iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. V danom prípade tak správny súd

priznalrelevanciuvyššieuvedenejčastipodanejsprávnejžaloby,ktorúvyhodnotilakožalobuprotiinému
zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 SSP a následne pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti
tejto žaloby.

13. Za vyššie uvedeným účelom správny súd nariadil na prejednanie predmetnej žaloby pojednávanie

dňa 24.10.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a zástupkyňa žalovanej. Právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
7Ssk/33/2024 zo dňa 29.01.2025 žalobkyňa napadla na Ústavnom súde SR a Európskom súde pre
ľudské práva a predložil kópiu rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa20.12.2023, ktorého prílohou je lekársky nález vypracovaný praktickým lekárom žalobkyne na účely
konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. Uviedol tiež, že v súvislosti
s rozhodnutím úradu práce bol vyhotovený lekársky posudok, v zmysle ktorého opätovné posúdenie

zdravotného stavu žalobkyne nebolo potrebné. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z uvedeného
lekárskeho posudku, že nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne je chronický a nie je možné očakávať jeho
zlepšenie v budúcnosti, a preto žiadne ďalšie lekárske prehliadky nie sú potrebné.

14. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že kontrolná lekárska prehliadka je opätovné

posúdenie zdravotného stavu osoby, ktorá poberá dôchodkovú dávku z dôvodu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu. Účelom kontroly je overiť skutočnosti či naďalej trvá zdravotné znevýhodnenie, ktoré
jedôvodomnapriznanieinvalidnéhodôchodku,pričomsahodnotíčidošlokzlepšeniu,zhoršeniualebok
stabilizáciizdravotnéhostavunazákladeaktuálnychodbornýchlekárskychnálezov.Lekárskevyšetrenie
zahrňuje zhodnotenie predchádzajúcich posudkov, aktuálny zdravotný stav, vývoj ochorenia a účinnosť
liečby, na základe čoho posudkový lekár následne určí schválenie pokračovania nároku na výplatu

invalidného dôchodku alebo zastavenie jeho výplaty. Kontrolná lekárska prehliadka sa nevykonáva
v prípadoch, ak zdravotný stav nie je ovplyvniteľný ďalšou liečbou a už nie je predpoklad zmeny
pracovnej schopnosti. Kontrolná lekárska prehliadka slúži na zabezpečenie spravodlivosti pri vyplácaní
dávok a pravidelné overovanie zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku. Posudkový lekár
môže nariadiť kontrolnú lekársku prehliadku podľa, vlastného posudku v intervaloch, ktoré závisia od

povahy, dynamiky a predpokladaného vývoja zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku.
Spravidla interval určuje do troch rokov od poslednej prehliadky, ale v prípade progresívnych alebo
stabilných ochorení môže byť aj kratší, prípadne dlhší. Lehota sa vždy stanovuje individuálne pri
posudkovom vyšetrení, ak lekár uzná, že neexistuje predpoklad zmeny zdravotného stavu, ďalšia
kontrolná lekárska prehliadka nemusí byť určená. Termín môže byť daný, napríklad aj po roku od

priznania invalidity, najmä ak diagnóza je potenciálne vratná liečiteľná liečbou. Zákonné dôvody sú
postavené na potrebe preskúmania zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku a nariaďuje
sa predovšetkým v prípadoch, ak existuje predpoklad zmeny zdravotného stavu k lepšiemu alebo k
horšiemu, čo v prípade žalobkyne je možné predpokladať. V konečnom dôsledku by to mohlo znamenať
aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto je daný zákonný základ na

vykonávanie kontrolnej lekárskej prehliadky. Predloženú dokumentáciu, ktorú predložil právny zástupca
žalobkyne označila za irelevantnú, keďže ide o posudzovanie zdravotného stavu inou inštitúciou pre iné
účely, ktoré nie sú dané Zákonom o sociálnom poistení. Poukázala aj na zmenu Zákona o sociálnom
poistení, kde došlo k zmene prílohy číslo 4, na základe čoho bolo potrebné posúdiť, či nedošlo k
zaradeniu ochorenia na základe, ktorého je priznaný invalidný dôchodok do inej kategórie a inej časti

prílohy číslo 4 Zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu bolo nevyhnutné preskúmať zdravotný
stav žalobkyne. Mala za to, že ide o bežný zákonný postup Sociálnej poisťovne, ktorý je upravený
aj v § 71 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje, že dlhodobý nepriaznivý zdravotný
stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a
zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade, ak by správny súd uznal, že vykonávanie

kontrolných lekárskych prehliadok v prípade žalovanej je postup, ktorý spôsobuje zásahy do iných práv
žalobkyne, došlo by k diskriminácii iných poistencov a poberateľov invalidného dôchodku a narušovanie
právnej istoty. Na základe vyššie uvedeného vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne, že kontrolné
lekárske prehliadky predstavovali neoprávnený zásah do práv a že ide o zásah zo strany žalovanej, ktorý
je nezákonný. Žalobkyňa bola predvolaná na kontrolnú lekársku prehliadku až po niekoľkých rokoch. Pri

určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci konania o odvolaní žalobkyne
bol priznaný invalidný dôchodok a určená kontrola na lehotu deviaty mesiac roku 2022. Odvtedy sa
žalobkyňa nepredvolávala na kontrolnú lekársku prehliadku. Opätovne jej bola zaslaná prvá urgencia
dňa31.03.2025anáslednedruháurgenciadňa18.08.2025,zdôvodupotrebyposúdeniajejzdravotného
stavu vzhľadom na Zmenu zákona o sociálnom poistení. Na základe vyššie uvedených skutočností

zotrvala na zákonnosti postupu a navrhla správnu žalobu proti inému zásahu žalovanej zamietnuť
ako nedôvodnú, potvrdiť zákonnosť a oprávnenosť vykonávania kontrolných lekárskych prehliadok a
nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.

15. Právny zástupca žalobkyne v reakcii na žalovanú opätovne zdôraznil potrebu primeranosti

kontrolných lekárskych prehliadok najmä s ohľadom na charakter ochorenia žalobkyne, zotrval na
nemennosti nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne do budúcna a navrhol žalobe vyhovieť. Na
právneho zástupcu žalobkyne reagovala zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že prvotne bola žalobkyňa
vyzvaná len na predloženie lekárskych nálezov a až následne by bola vyzvaná na osobnú účasť priposúdení jej zdravotného stavu, ktoré mohlo skončiť aj v jej prospech, nielen v neprospech. Správny
súd následne odročil pojednávanie za účelom zabezpečenia dokladov, ktoré by ozrejmili skutkový stav
od podania žiadosti na invalidný dôchodok do termínu odročeného pojednávania.

16. Žalovaná doručila správnemu súdu dňa 14.11.2025 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dňa 04.11.2025
bola vykonaná kontrolná lekárska prehliadka so záverom, že žalobkyňa je naďalej invalidná bez zmeny
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa mala podľa žalovanej stanovenú
kontrolnú lekársku prehliadku na september 2022, vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie však

v stanovenom termíne nebola realizovaná. Žalobkyňa bola opakovane, v dňoch 31.03.2025, 24.06.2025
a 18.08.2025 vyzvaná na doloženie odborných nálezov za posledných 12 mesiacov, zdravotnú
dokumentáciu však nedoložila. Prílohou uvedeného vyjadrenia žalovanej boli aj kópie podnetov (zo
dňa 31.03.2025, 24.06.2025 a 18.08.2025), ktorými bola žalobkyňa vyzvaná na predloženie odborných
lekárskych nálezov za posledných 12 mesiacov a kópia posudku zo dňa 04.11.2025.

17. Svoje vyjadrenie správnemu súdu doručila aj žalobkyňa, a to písomným podaním zo dňa 07.01.2026,
v ktorom rozsiahlo zhrnula argumentáciu jej právneho zástupcu a zástupkyne žalovanej prednesenú
na pojednávaní dňa 24.10.2025. Uviedla tiež, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na
vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, keďže v jej prípade nie je možné predpokladať zlepšenie
zdravotného stavu. V súvislosti s rozhodnutím úradu práce poukázala na medzinárodné dokumenty

a mala za to, že žalovaná mala rešpektovať závery z rozhodnutia úradu práce. Mala tiež za to,
že kontrolná lekárska prehliadka sa mala podľa lekárskeho posudku zo dňa 09.09.2021 vykonať
v septembri 2022, keďže v tomto čase nebola vykonaná, odpadol dôvod na jej vykonanie. Žalobkyňa
tiež vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej, že opodstatnenosť kontrolnej lekárskej prehliadky
bola založená na novelizácii Zákona o sociálnom poistení, konkrétne jeho prílohy č. 4, v čom žalobkyňa

videla retroaktívne pôsobenie, ktoré označila za neprípustné. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že v jej
prípade nie je predpoklad zmeny jej zdravotného stavu a vyjadrila ostrý nesúhlas s tým, že jej zdravotný
stav bol opätovne posúdený dňa 04.11.2025 bez jej vedomia a súhlasu s tým, že urgencie zasielané
jej žalovanou v priebehu roka 2025 podľa žalobkyne potvrdili, že nezákonný zásah zo strany žalovanej
do práv žalobkyne stále trvá. V ďalšom texte vyjadrenia žalobkyňa spochybňovala opodstatnenosť

podnetov žalovanej zo dňa 31.03.2025, 24.06.2025 a 18.08.2025 najmä po obsahovej ale aj procesnej
stránke s tým, že mala za to, že v ich dôsledku bola vystavená stresujúcim situáciám. Vyjadrila tiež
nesúhlas s poučením podľa § 112 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení. Záverom navrhla uložiť žalovanej
povinnosť upustiť od iného zásahu, prípadne určiť, že tento iný zásah bol nezákonný a priznať žalobkyni
právo na náhradu trov konania.

18. Správny súd pokračoval v odročenom pojednávaní dňa 30.01.2026, na ktorom právny zástupca
žalobkyne a zástupkyňa žalovanej zotrvali na svojej doterajšej argumentácii a poukázali na
predchádzajúce písomné podania a s tým, že ich prezentácia bola po obsahovej stránke v zhode s tým
čo bolo uvedené, či už na pojednávaní dňa 24.10.2025 alebo v ich písomných podania. Nad rámec

uvedeného právny zástupca žalobkyne poukázal na zhoršenie jej zdravotného stavu po zistení, že jej
zdravotný stav bol opätovne posúdený, avšak bez jej vedomia a súhlasu.

19. Správny súd následne na pojednávaní dňa 30.01.2026 vyhlásil uznesenie, ktorým predmetnú
správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 261 SSP zamietol a žalovanej voči žalobkyni

právo na náhradu trov konania nepriznal. Odôvodnenie vyššie uvedených výrokov uvádza správny súd
v nasledujúcom texte tohto rozhodnutia.

20. Správny súdny poriadok v § 2 uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom s tým, že každý, kto tvrdí, že jeho práva
alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde. Z uvedeného je zrejmé, že ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy správne súdy v rámci správneho súdnictva poskytujú
v súvislosti so širokým rozsahom činností ale aj nečinnosti orgánov verejnej správy. Či už je to
rozhodovacia činnosť, alebo činnosť spočívajúca vo vydávaní rôznych opatrení, ale napr. aj nečinnosť
orgánov verejnej správy. Špecifickým druhom ochrany správnych súdov je ochrana pred iným zásahomorgánu verejnej správy. Uvedený pojem budí dojem určitého „zberného koša“, do ktorého možno
zaradiť akúkoľvek činnosť orgánu verejnej správy, ktorá nespadá do troch vyššie zmienených činností.
Z obsahu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že pod pojmom iný zásah nemožno

rozumieť akýkoľvek zásah, ale že musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté. Najvyšší správny súd vo svojom zrušujúcom rozsudku naznačil, že
iným zásahom by mohlo byť aj posudzovanie zdravotného stavu, pokiaľ prebieha za osobnej účasti
poistenca a ten je povinný sa ho zúčastniť, teda faktický postup posudkového lekára žalovanej voči

posudzovanej osobe, v danom prípade žalobkyni.

21. V danom prípade však žalobkyňou nebol namietaný takýto faktický postup posudkového lekára
žalovanej, keďže k nemu de facto nedošlo, ale skôr procesný postup, ktorý žalovaná smerovala
kvykonaniukontrolnejlekárskejprehliadky.Vdanomprípadezostalootáznym,čitakýtoprocesnýpostup
možno označiť za iný zásah orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd mal

za to, že za určitých okolností, kedy by sa žalovaná svojou činnosťou v neprimeranej miere a intenzite
domáhala vykonania kontrolných lekárskych prehliadok bez zjavného a zákonného dôvodu, čím by
mohli byť dotknuté práva a právom chránené záujmy posudzovanej osoby, bolo by možné takýto postup
žalovanej označiť za iný zásah orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu preto správny súd, keďže nemal
preukázané a žalobkyňa ani nenamietala faktický postup posudkového lekára žalovanej, hodnotil, či

v danom prípade nedošlo práve k takémuto konaniu žalovanej, čo sa však nepreukázalo.

22. V konaní nebolo sporným, že v septembri 2021 bol vydaný lekársky posudok, na základe ktorého
mala byť vykonaná kontrolná lekárska prehliadka o rok, teda v septembri 2022. Nepochybne teda
malo ísť o kontrolnú lekársku prehliadku podľa § 153 ods. 6 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Z

uvedeného ustanovenia vyplýva, že kontrolná lekárska prehliadka sa má vykonať v lehote určenej
pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr. Zákon nepochybne hovorí v lehote, prípadne skôr,
avšak správny súd mal za to, že výklad, ktorým by žalovaná dospela k záveru, že po tejto lehote už
kontrolnú lekársku prehliadku vykonať nemožno, by poprel zmysel a účel tohto ustanovenia, ktorým je
overiť skutočnosti či naďalej trvá zdravotné znevýhodnenie, ktoré je dôvodom na priznanie invalidného

dôchodku, a či došlo k zlepšeniu, zhoršeniu alebo k stabilizácii zdravotného stavu na základe aktuálnych
odborných lekárskych nálezov. Podľa správneho súdu nedodržanie lehoty, v danom prípade september
2022, nemá za následok následnú nemožnosť vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky, rozhodujúcim
je záver posudkového lekára, že kontrolná lekárska prehliadka je potrebná, čo v danom prípade bolo
naplnené. Správny súd teda konštatuje, že v danom prípade bol naplnený zákonný dôvod na vykonanie

kontrolnej lekárskej prehliadky, hoci aj po lehote stanovenej v predchádzajúcom lekárskom posudku
a nič na tom nemení skutočnosť, že iný posudkový lekár v konaní podľa iného zákona takýto termín
neurčil. Samotné vykonanie takejto jedinej kontrolnej lekárskej prehliadky už z povahy veci a z dôvodu,
že Zákon o sociálnom poistení ukladá poistencom a poberateľom dávok povinnosť strpieť v primeranej
miere formu takejto kontroly, nemohlo mať za následok ujmu na právach žalobkyne, napriek tomu,

že žalobkyňa takúto ujmu subjektívne môže pociťovať. V tejto súvislosti sa správnemu súdu javilo
zmätočné, že žalobkyňa sa na jednej strane bráni vykonaniu kontrolnej lekárskej prehliadky žalovanou
a na druhej strane z lekárskeho posudku zo dňa 20.12.2023 vykonaného posudkovým lekárom úradu
práce vyplýva, že pre potreby rozhodnutia o vydaní preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
lekársku prehliadku v nejakej forme nepochybne umožnila vykonať.

23. Pokiaľ ide o podnety zo dňa 31.03.2025, 24.06.2025 a 18.08.2025 správny súd uvádza, že v danom
prípade nie je podstatné ako je dokument označený, teda či je označený ako „podnet“, „výzva“ alebo
podobne, dôležité je to, čo je jeho obsahom. Z uvedených podnetov je zrejmé, že žalovaná tieto podnety
adresovala žalobkyni za účelom zabezpečenia odbornej lekárskej dokumentácie potrebnej k vykonaniu

kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá ako už správny súd uviedol vyššie, mala svoj zákonný podklad, či
už v § 71 ods. 10 alebo § 153 ods. 6 písm. a) Zákona o sociálnom poistení a tiež v pôvodnom lekárskom
posudku zo septembra 2021, v ktorom bola stanovená na september 2022, a preto takýto postup
žalovanej nemožno označiť za nezákonný. V podnetoch je stručne, jasne a štandardným spôsobom
uvedené, čo sa od žalobkyne požaduje a je v nich poučenie o prípadných dôsledkoch nesplnenia

podmienok uvedených v podnete. Správny súd takýto postup žalovanej vyhodnotil ako štandardný s tým,
že takýto postup svojou intenzitou nemohol naplniť znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa
§ 3 ods. 1 písm. e) SSP.24. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade postup žalovanej nebolo
možné označiť za faktický postup, ktorým boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti žalobkyne priamo dotknuté, zároveň sa nejednalo o postup nezákonný, na základe čoho

správny súd vyhodnotil predmetnú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 261 SSP
zamietol.

25. O náhrade trov konania (rozumej konania pred krajským súdom, správnym súdom a najvyšším
správnym súdom) rozhodol správny súd vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 168 SSP v spojení s § 467

ods. 1 a 3 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní
úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť lendo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.