Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124422017
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124422017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B.
C. X. XXXXXXXXX XXXX, D. E. F. XXX, zast. G. G. E., advokátom so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš,
o zaplatenie 3.529,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
z 18. augusta 2025, č.k. 38Csp/7/2025-309, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku II. okresného súdu o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. augusta
2025, č.k. 38Csp/7/2025-309 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), rozhodol

nasledovne:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 110 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.577,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50%
ročne
- zo sumy 1.577,67 Eur od 4.7.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 1.112,65 Eur od 4.7.2023 do 18.12.2023,
- zo sumy 1.057,65 Eur od 19.12.2023 do 19.1.2024,

- zo sumy 1.007,65 Eur od 20.1.2024 do 19.2.2024,
- zo sumy 636,25 Eur od 20.2.24 do 19.4.2024,
- zo sumy 566,25 Eur od 20.4.2024 do 18.9.2024,
- zo sumy 200 Eur od 19.9.2024 do 19.11.2024,
- zo sumy 150 Eur od 20.11.2024 do 18.12.2024,
- zo sumy 100 Eur od 19.12.2024 do 20.1.2025,
- zo sumy 40 Eur od 21.1.2025 do 18.2.2025,

a to všetko v pravidelných 50 Eur mesačných splátkach vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade
nezaplatenia čo len jednej zo splátok v stanovenej lehote sa stane splatným celý dlh.
III. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamieta.IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovaného trovy konania v rozsahu 4,36% a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy celkom 3.529,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50% ročne od 4. júla 2023 do
zaplatenia pozostávajúcej z istiny vo výške 56,21 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.779,14 Eur a istiny
vo výške 694,44 Eur a náhrady trov konania. Dôvodil, že so žalovaným mal uzatvorených viacero zmlúv
o poskytovaní telekomunikačných služieb; žalovanému vypožičal SIM karty, odpredal telekomunikačné

zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu a zároveň sa na základe zmlúv a ich dodatkov dohodol o zmluvnej
pokute v prípade nedodržania zmluvných povinností. Žalobca tvrdil a preukazoval, že žalovaný mu
riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb, čím mu vznikol dlh vo výške 56,21 Eur a súčasne
povinnosťzaplatiťzmluvnúpokutu,ktorábolaurčenázmaximálnejvýškyzmluvnejpokutypozohľadnení
doby, po ktorú žalovaný nedodržal viazanosť; žalobca zároveň zosplatnil neuhradené splátky v prípade
telekomunikačných zariadení, poskytnutých žalovanému na splátky. Žalobca uplatňoval nárok na úrok

z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku.

1.2 Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom namietal výšku
uplatneného nároku z dôvodu, že niektoré platby neboli správne spárované; žiadal o povolenie

zaplatenia dlžnej sumy v splátkach.

1.3 Žalobca v reakcii na odpor žalovaného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 110 Eur z dôvodu, že
od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu eviduje od žalovaného úhradu vo výške 50 Eur (19.
novembra 2024) a v sume 60 Eur (20. januára 2025).

1.4 Okresný súd vec právne posúdil podľa § 84 ods.1, ods.2, § 86 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 452/2021
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č.452/2021 Z.z.“), § 52 ods.1, ods.3, ods.4, § 53
ods.1, ods.2, ods.3, ods.5, § 588, § 544 ods.1, ods.2, § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, pri
posudzovaní výšky úroku z omeškania aplikoval § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. Pri rozhodovaní

o čiastočnom späťvzatí žaloby aplikoval § 145 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými
vyjadreniami strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi stranami sporu predloženými.

1.4.1 Z dôvodu, že žalobca v priebehu konania akceptoval úhrady žalovaného v celkovej sume 110

Eur (úhrady z 19. novembra 2024 a 20. januára 2025) a v tejto časti zobral žalobu späť, okresný súd
aplikujúc § 145 ods.1 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

1.5 Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi stranami sporu
boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bolo synalagmatický

záväzok žalobcu poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby v dojednanom rozsahu
a záväzok žalovaného riadne a včas platiť za tieto služby podľa platného cenníka služieb. Dodatkami
k zmluvám došlo k predaju zľavených zariadení žalovanému či poskytnutiu zliav z pravidelných
mesačných poplatkov žalovanému počas dojednanej doby viazanosti. Poskytnuté služby žalobca
fakturoval žalovanému; žalovaný tieto faktúry a výšku fakturovaných cien nespochybnil iba tvrdil, že

dlžné sumy pravidelne spláca a namietal, že žalovaný na úhradu dlžných súm započítal všetky ním
realizované úhrady.

1.6 Okresný súd v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal skutkový stav zistený dokazovaním vo
vzťahu k fakturovaným čiastkam žalobcom a úhradám realizovaným žalovaným; po späťvzatí žalobcom

evidovaná pohľadávka predstavovala celkom sumu 3.419,79 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 16,58
Eur ako zostatok neuhradenej faktúry č.2703635460 splatnej 6. februára 2023, zostatok uplatnených
zmluvných pokút vo výške 2.712,64 Eur a zostatok dlžných splátok vo výške 690,57 Eur. Súd porovnal
prehľad transakcií predložených žalobcom s obsahom jednotlivých dokladov o úhrade predložených
žalovaným.

1.6.1 Z uvedeného porovnania pre okresný súd vyplynulo, že niektoré zo žalovaným predložených
dokladov neboli zohľadnené v prehľade transakcií predložených žalobcom. Dospel tak k záveru, že
žalobca okresným súdom uvedené úhrady žalovaného nezohľadnil; úhrady žalovaného vo výške1.002,65 Eur vyplývajú aj z porovnania obsahu vyjadrenia žalobcu s obsahom prehľadu transakcií, keď
z písomného podania žalobcu vyplýva, že k 22. máju 2023 bola celková výška dlhu žalovaného 4.696,89
Eur a ku dňu 10. augusta 2024 len 3.959,79 Eur, čo predstavuje rozdiel 737,10 Eur. Práve uvedená

čiastka vyplýva aj z prehľadu transakcií, ktoré žalovaný uhradil v uvedenom období. Žalobca tak pri
uplatnení nároku a určovaní výšky dlhu vychádzal z predloženého prehľadu transakcií, v ktorom sa však
nenachádzajú žalovaným realizované (preukázané) úhrady v sume 1.002,65 Eur. Dôvod nezohľadnenia
platieb v uvedenej sume žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil napriek tomu, že ho okresný súd na
vyjadrenie sa k všetkým žalovaným predloženým dokladom o úhradách vyzval.

1.6.2 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sumu 110,-Eur (uhradenú po podaní žaloby
a žalobcom akceptovanú) započítal a po čiastočnom späťvzatí žaloby evidoval voči žalovanému
pohľadávku celkom vo výške 3.419,79 Eur. Vo vzťahu k sume 16,58 Eur okresný súd konštatoval
nezapočítanieplneniavovýške1.002,65Eurpreukázanéhožalovaným;zuvedenéhodôvodusúduprvej
inštancie vo vzťahu k sume 16,58 Eur žalobu zamietol a zvyšok zo sumy 1.002,65 Eur (po odpočítaní

sumy 16,58 Eur) bol použitý na úhradu dlžných splátok a zariadení. Vo vzťahu k uplatnenému nároku
na zaplatenie ceny za poskytnuté zariadenia okresný súd v zásade akceptoval ich vyčíslenie žalobcom;
vo vzťahu k dlžným splátkam žalobca uplatňoval sumu 690,57 Eur. Tento nárok žalobcu (na zaplatenie
dlžných splátok) okresný súd zamietol z dôvodu zohľadnenia plnenia žalovaného vo výške 1.002,65
Eur; po odpočítaní sumy 16,58 Eur a 690,57 Eur zo sumy 1.002,65 Eur ostala (na zohľadnenie plnenia

žalovaného) suma 295,50 Eur.

1.6.3 Ďalším uplatneným nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenie zmluvných pokút. V tomto smere súd
prvej inštancie prihliadol na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným;
právny základ uplatneného nároku (na zaplatenie zmluvných pokút) nepovažoval za rozporný

s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách; ustanovenia zmlúv
týkajúce sa zmluvnej pokuty však nepovažoval za individuálne dohodnuté.

1.6.4 K dohodnutým zmluvným pokutám okresný súd konštatoval ich degresívny charakter; zmluvné
pokuty sa mali postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia

dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Okresný súd akceptoval vo vzťahu
k vyúčtovaným zmluvným pokutám povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi na tejto zmluvnej sankcii
sumu 1.873,17 Eur, ktorú však znížil o zostatok nezaúčtovaného plnenia vo výške 295,50 Eur. V časti
uplatneného nároku na zmluvné pokuty tak súd prvej inštancie považoval nárok za dôvodný do sumy
1.577,59 Eur.

1.6.5 Okresný súd neakceptoval uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 367,50 Eur zo Zmluvy
o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21054707 z 22. novembra 2022 a Dodatku k nej z 22.
novembra 2022 a ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 471,97 Eur zo Zmluvy o poskytovaní
verejne dostupných služieb č.A21311085 z 28. decembra 2022 a Dodatku k nej z 28. decembra 2022.

Uviedol, že žalobca sa vo vzťahu k týmto zmluvným pokutám obmedzil na to, že žalovaný nedodržal
viazanosť. Z akého konkrétneho správania, ktoré by predstavovalo porušenie záväzku viazanosti, sa
žalovaný dopustil. Žalobca vo vzťahu k uvedeným zmluvám neuviedol a zo žalobcom predložených
dôkazovtakétoporušenienevyplýva;nevyplývaanizprehľadutransakciíaanizprehľadufaktúraplatieb
predložených žalobcom. Z uvedených dôkazov naopak vyplýva, že žalobcom vystavené faktúry žalobca

v lehote splatnosti uhradil a žalobca ani len netvrdil iné porušenie záväzkov zo strany žalovaného.
Z uvedeného dôvodu okresný súd nárok na zaplatenie zmluvných pokút z dvoch konkrétnych zmlúv
zamietol.

1.6.6 S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie

zmluvných pokút v celkovej výške 1.577,67 Eur a v prevyšujúcej časti zmluvných pokút, faktúr za služby
a zosplatnených splátok zariadení žalobu zamietol.

1.7 Súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku na úrok z omeškania. Ak žalovaný
spochybnil dôvodnosť nároku na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, okresný súd zdôraznil, že táto

námietka dôvodná nebola; zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku; nie je
však príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka). Okresný súd pri posudzovaní
dôvodnosti úroku z omeškania prihliadol na akceptované plnenia žalovaného a tento nárok priznal vovýške, zo súm a odo dňa omeškania tak, ako sa uvedené premietlo do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

1.8 Pri posudzovaní žiadosti žalovaného o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach okresný súd prihliadal
na sociálnu situáciu žalovaného. Zistil, že žalovaný je síce zamestnaný s hrubým príjmom 866 Eur
mesačne, poberá aj invalidný dôchodok a je vlastníkom rodinného domu. Má však vyživovaciu povinnosť
k jednému dieťaťu, nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú zaťažené exekučným záložným právom a spláca
aj ďalšie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému s prihliadnutím na výšku nároku považoval okresný súd

žiadosť o povolenie o zaplatenie dlhu v splátkach za dôvodnú aj s prihliadnutím na žalobcu, ktorý
je telekomunikačným operátorom so stabilným postavením na trhu a priznanie plnenia v dlhšej ako
trojdňovej lehote nebude mať na neho podstatnejší vplyv.

1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval § 256 ods.1 v spojení s § 255 ods.2
C.s.p., aplikoval zásadu úspechu v spore. Mal za to, že žalobca bol úspešný v sume 1.577,67 Eur

zcelkovejuplatnenejsumy3.529,79Euravsume110Eur,vovzťahukuktorejúhradoupozačatíkonania
zavinil zastavenie konania žalovaný. Úspech žalobcu tak predstavuje 47,82% a naproti tomu neúspech
žalovaného predstavuje 52,18%. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom v spore tak predstavuje
celkový úspech žalovaného vo výške 4,36% a v tejto výške priznal náhradu trov konania žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj „odvolateľ“)
odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 388 C.s.p.
zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, prípadne aby
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok okresného
súdu napadol vo výrokoch II., III. a IV.. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b), písm.d),

písm.f) a písm.h) C.s.p., tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľ v konkrétnostiach poukázal na záver súdu prvej inštancie, ktorý mal zo žalovaným
predložených dokladov o úhradách za preukázané, že žalovaný čiastočne uhradil uplatnený nárok.
Žalobca zdôraznil, že na výzvu súdu ohľadom stanoviska k úhradám žalovaného uviedol, že eviduje len
dve platby v celkovej sume 110 Eur, a to úhrada sumy 50 Eur z 19. novembra 2024 a sumy 60 Eur z 20.

januára 2025 a dlh žalovaného tak predstavuje 3.419,79 Eur; k písomnému podaniu predložil aj prehľad
transakcií účastníka, na ktorom evidoval len uvedené dve platby. Žalobca reagoval aj na ďalšiu výzvu
súdu na doplnenie skutkových tvrdení, na ktorú žalobca reagoval a doložil podrobný prehľad platieb,
z ktorého vyplynulo, že eviduje len dve platby od žalovaného po podaní žaloby.

2.2 Žalobca mal za to, že uvedenými podaniami na výzvu súdu riadne splnil svoju povinnosť uloženú
mu súdom vo výzvach zo 7. marca 2025 a z 20. marca 2025. Práve z uvedených podaní žalobcu, faktúr
a prehľadu platieb je zrejmé, že žalobca sa k dokladom o úhradách vyjadril a že zo strany žalovaného
evidujelendveplatbyvcelkovejsume110Eur,vdôsledkučohočiastočnezobralžalobuspäť.Vozvyšnej
časti riadne v spore listinnými dôkazmi preukázal uplatnený nárok, ktorý žiadal priznať v celom rozsahu.

2.3 Napriek uvedenému súd prvej inštancie na pojednávaní uznal žalovanému všetky zostávajúce
doklady o úhradách, napriek tomu, že žalobca v spore uviedol a listinnými dôkazmi preukázal, že eviduje
len dve platby z dokladov o úhradách predložených žalovaným. Ak žalovaný mal za to, že vykonal aj
ďalšie úhrady, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že tieto ďalšie úhrady skutočne vykonal;

doloženie takých dokladov, ako predložil žalovaný, nie je dôkazom toho, že predmetná platba bola
skutočne zrealizovaná na úhradu konkrétnej pohľadávky žalobcu.

2.4 Vo vzťahu k úhradám žalovaného žalobca uviedol, že tieto boli realizované prostredníctvom
platobnéhoterminálužalobcutzv.Cashop–Cash;zasprávnusapovažujepritomibaúhradaobsahujúca

všetky správne uvedené hlavné identifikačné znaky. Žalovaný má pritom pridelený variabilný symbol
0329423289, ktorý je uvedený vo všetkých faktúrach ako aj právnych dokumentoch pred podaním
žaloby. Žalovaný predložil pokladničné doklady, ktorými bolo platené za služby poskytnuté dvominým zákazníkom s dvoma inými variabilnými symbolmi. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil platby
nasledovne:
- suma 321,40 Eur z 19. februára 2024, suma 366,25 Eur z 18. septembra 2024, suma 50 Eur z 19.

januára 2024, suma 70 Eur z 19. apríla 2024, suma 50 Eur z 18. decembra 2024, suma 50 Eur z 19.
februára 2024 a suma 55 Eur z 18. decembra 2023. Tieto platby sa netýkali žalovaného, ale inej osoby
– zhodou okolnosti osoby s rovnakým menom a bydliskom ako žalovaným, ale iného rodného čísla.
- suma 40 Eur z 18. februára 2025; uvedená platba sa netýkala žalovaného ale zákazníka evidovaného
pod menom H. F..

2.4.1 Aj uvedené preukazuje , že žalobca evidoval voči žalovanému len dve úhrady v celkovej sume
110 Eur a zvyšné úhrady vyplývajúce z pokladničných dokladov žalobca neevidoval a ani naďalej
nemá dôvod evidovať, nakoľko sa týkajú iných osôb ako žalovaný. Žalobca tak naďalej eviduje voči
žalovanému nedoplatok na istine v sume 3.529,79 Eur.

2.4.2Zuvedenéhodôvodužalobcapovažovalnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezanesprávne
a nespravodlivé; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne posúdil
uplatňovaný nárok žalobcu v istine, časti nepriznaných zmluvných pokút a aj v žalobcom uplatňovanom
nároku na príslušenstvo.

2.5 K zmluvnej pokute žalobca uviedol, že výška zmluvnej pokuty sa primerane znižuje v závislosti od
toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti;
pre výpočet zmluvnej pokuty je relevantná skutočnosť evidovania prvého dňa neuhradenia vystavenej
faktúry vzťahujúcej sa k danej zmluve alebo dodatku v lehote splatnosti.

2.6 Z vyššie uvedených dôvodov žalobca uzavrel, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď
bez dostatočného preskúmania veci priznal žalovanému aj platby, ktoré žalobca neevidoval a ani
ich nemá prečo u žalovaného evidovať. Bol to práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení týkajúcich sa pokladničných dokladov o platbách, pretože ak žalobca uviedol,

že z týchto predložených platieb eviduje len dve platby a k svojim tvrdeniam doložil listinné dôkazy
(prehľad transakcií účastníka, prehľad faktúr a platieb), tak ohľadom ďalších pokladničných dokladov
mal žalovaný preukázať, že aj tieto predložené doklady sa týkali jeho záväzku a malo byť evidované
v prehľade. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa žalobca napokon vyjadril, že táto je dojednaná v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom;

s prihliadnutím na spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným je výška zmluvnej pokuty
primerane znižovaná podľa počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov do okamihu
porušenia zmluvných povinností.

3. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, žiadnemu z jeho výrokov, nepodal.

V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu rešpektuje a začína
splácať pohľadávku splátkami vo výške 50 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

3.1 Žiadal preveriť, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou z dôvodu, že v záhlaví rozsudku je

uvedený ako právny zástupca Bobák, Bollová a spol., s.r.o. a odvolanie za žalobcu podala advokátska
kancelária URBÁNI & Partners s.r.o.. Nie je tak zrejmé, či uvedená kancelária mala oprávnenie podať
odvolanie alebo konala v mene Bobák, Bollová a spol., s.r.o..

4. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

5. Žalovaný v ďalšom podaní iba oznámil odvolaciemu súdu, že plní podľa výrokov rozsudku okresného
súdu a predložil platby 50 Eur v mesiacoch september, október, november a december 2025 a v mesiaci
január 2026.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., odvolanie proti II.
výroku súdu prvej inštancie odmietol ako podané neoprávnenou osobou a rozsudok súdu prvej inštanciev treťom výroku a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (IV. výrok) postupom podľa
ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa § 386 písm.b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6.2 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Pred vecným preskúmaním rozsudku okresného súdu odvolací súd zisťoval, či bolo odvolanie podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné alebo či nemá vady spočívajúce v absencii náležitosti podľa § 363 C.s.p..

7.1 Odvolateľ napadol rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV.. Okresný súd prvou výrokovou
vetou konanie v časti istiny zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu; proti tomuto výroku
odvolanie podané nebolo.

7.2 Okresný súd druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného

zaviazal k zaplateniu sumy 1.577,67 Eur spolu so zodpovedajúcim úrokom z omeškania.

7.3 Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

7.4 Z povahy vyhovujúceho výroku II. rozsudku okresného súdu vyplýva, že v tomto výroku nejde

o rozhodnutie, ktoré bolo vydané na neprospech žalobcu.

7.5 Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval žalobcu za oprávneného na podanie odvolania voči
II. výroku rozsudku okresného súdu (ktorým žalobe čiastočne vyhovel); z uvedeného dôvodu odvolací
súd prvým výrokom odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku okresného súdu postupom podľa § 386

písm.b) C.s.p. odmietol.

8. Výrok III. rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odvolací súd
vodvolacomkonanívecnepreskúmal;odvolaniebolopodanévzákonnejlehote,vtejtočastioprávnenou
osobou a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

9.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a odvolacej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne
a dostatočné dokazovanie, rozhodnutie založil na skutkovom stave zodpovedajúcom kontradiktórnosti

civilného sporového konania a následne vec správne posúdil.

10. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.b), d), f)
a h) C.s.p..

10.1 Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 písm.b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

10.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1

písm.d/ C.s.p.), je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

10.3 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1
písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových
zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).10.4 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na

zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.529,79
Eur so zodpovedajúcim príslušenstvom, titulom nezaplatenej faktúry za poskytnuté služby, titulom
vyúčtovanýchzmluvnýchpokútatitulomnezaplatenýchsplátokzapredanételekomunikačnézariadenia.

Žalobca zobral v priebehu konania žalobu späť v časti 110 Eur z dôvodu čiastočného plnenie
žalovaného.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie v podstatnej časti mal za to, že pohľadávka
žalobcovi vznikla; prihliadal však na žalovaným tvrdené a preukazované plnenia, ktoré z prehľadu

úhrad predložených žalobcom nevyplývali. Za nedôvodný nárok považoval nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 367,50 Eur zo zmluvy A21054707 z 22. novembra 2022 a dodatku k nej a nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 471,97 Eur zo zmluvy A21311085 z 28. decembra 2022 a dodatku
k nej.

13. Spornou otázkou nastolenou v odvolacom konaní bola okrem otázky nepriznanej zmluvnej pokuty
(bližšie v bode 17. tohto rozsudku) aj otázka preukázania plnenia v celkovej výške 1.022,65 Eur, o ktorú
sumusúdprvejinštancieznížiluplatnenýnárok(resp.totoplneniežalovanéhozapočítalvočiuplatneným
nárokom žalobcu).

14. Z obsahu žaloby nevyplýva v tejto otázke žiadna podstatná argumentácia; žaloba je len
faktografickým zhrnutím existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s uvedením
jednotlivých zmlúv a dodatkov uzatvorených stranami sporu; jednotlivými zmluvnými pokutami na
základe tej ktorej zmluvy/dodatku a výšky neuhradených splátok zariadení podľa jednotlivých zmlúv/
dodatkov k nim.

14.1 Už z odporu voči platobnému rozkazu okrem iného vyplýva námietka výšky uplatneného nároku
z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že žalobcovi spláca nemalé sumy. Žalovaný už k odporu voči platobnému
rozkazu predložil kópie pokladničných dokladov o platbe (celkom 7 pokladničných dokladov).

14.2 Okresný súd výzvou z 20. februára 2025 vyzval žalovaného, aby súdu zaslal aj ďalšie pokladničné
doklady o platbách v prospech žalobcu, keďže v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zasiela
len niektoré pokladničné doklady o platbe.

14.3 Žalovaný písomným podaním (čl.194 spisu) reagoval na výzvu súdu a predložil celkom 17

pokladničných dokladov (ako žalobca uviedol, ide o doklady z platobného terminálu žalobcu tzv. Cashop
– Cash). Ide konkrétne o pokladničné doklady z 19.2.2024 na sumu 321,40 Eur, z 20.5.2024 na sumu
70 Eur, z 18.9.2024 na sumu 366,26 Eur, z 19.1.2024 na sumu 50 Eur, z 19.1.2024 na sumu 50 Eur,
z 19.2.2024 na sumu 50 Eur, z 19.2.2024 na sumu 50 Eur, z 19.3.2024 na sumu 37,90 Eur, z 19.3.2024
na sumu 32,10 Eur, z 19.7.2024 na sumu 50 Eur, z 19.4.2024 na sumu 70 Eur, z 18.12.2024 na sumu

50 Eur, z 19.11.2024 na sumu 50 Eur, z 20.11.2023 na sumu 100 Eur, z 18.12.2023 na sumu 55 Eur,
z 20.1.2025 na sumu 60 Eur a z 18.2.2025 na sumu 40 Eur. Žaloba bola podaná 6. novembra 2024.

14.4 Súd prvej inštancie výzvou zo 7. marca 2025 žalobcu vyzval na vyjadrenie k úhradám tvrdeným
a preukazovaným žalovaným. K uvedenému žalobca v písomnom vyjadrení (z 18. marca 2025) stroho

uviedol, že po podaní žaloby eviduje od žalovaného len dve úhrady, a to úhradu z 19.11.2024 na sumu
50 Eur a z 20.1.2025 na sumu 60 Eur; z uvedeného v tejto časti zobral žalobu späť a v späťvzatej časti
žiadal konanie zastaviť. Inak len žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 3.419,79 Eur
s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že k ostatným dokladom predloženým žalovaným sa nijakonevyjadril (vyjadroval sa len k úhradám z 19.11.2024 a 20.1.2025). Pripojil rozpis transakcií účastníka
(žalovaného).

14.5 Následne okresný súd výzvou z 20. marca 2025 žalobcu vyzval na doplnenie skutkových tvrdení;
okrem iného žiadal o vyjadrenie, na úhrady akých pohľadávok žalobca započítal žalovaným realizované
úhrady, fotokópie ktorých úhrad súd žalobcovi zaslal spolu s výzvou zo dňa 7.3.2025.

14.6 Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (z 28. marca 2025) v zásade opravil a doplnil žalobu

opotrebnúargumentáciu(pôvodnážalobcabolalenfaktografickýmprehľadomzmlúvadodatkovaznich
vyplývajúcich nárokov), predložil faktúry a prehľad plnení žalovaného; uviedol, že žalovaný po podaní
žaloby uhradil dve úhrady v celkovej sume 110 Eur (zhodne ako vo vyjadrení z 18. marca 2025) a tvrdil,
že evidovaný dlh žalobcu predstavuje sumu celkom 3.419,79 Eur. Inak doplnil na výzvu súdu skutkové
tvrdenia. Vyjadrenie žalobcu však mlčí vo vzťahu k ostatným žalovaným preukazovaným plneniam
na základe platieb prostredníctvom platobného terminálu Cashop – Cash; konkrétne sa k dokladom

predloženým v spore žalovaným nevyjadril.

14.7 V ďalšom konaní už relevantné vyjadrenie žalobcu absentuje; žalobca svoju neúčasť na
pojednávaníospravedlnilzdôvoduhospodárnostiapožiadalorozhodnutievjehoneprítomnosti;okresný
súd vykonal dokazovanie na pojednávaní 16. júla 2025, v neprítomnosti strán sporu a ich právnych

zástupcov.

15. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa v spore, proti výške uplatneného nároku, bránil tvrdením
o tom, že žalobcovi uhrádza nemalé sumy; k svojmu tvrdeniu predložil pokladničné bločky z platobného
terminálu. Okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k týmto tvrdeniam; žalobca sa vyjadril iba

k úhradám, ktoré boli žalovaným realizované po podaní žaloby a z toho dôvodu žalobu zobral v časti
späť. Absentuje akékoľvek vyjadrenie vo vzťahu k ostatným bločkom z platobného terminálu; žalobca
v tomto smere len neurčito poukazuje na prehľad platieb a tvrdí dôvodnosť zostatku uplatnenej
pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí).

15.1 Uvedené je v rámci kontradiktórnosti civilného sporového konania vo vzťahu k dokazovaniu
nedostatočné. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu (vo vzťahu k výške pohľadávky), uviedol
vlastné skutkové tvrdenie, ktoré podložil listinnými dôkazmi. Žalobca ponechal otázku ostatných
žalovaným preukazovaných plnení nepovšimnutú; neuviedol, že popiera skutkové tvrdenie žalovaného
(čo aj tvrdením, že žiadne inéúhrady pred podaním žaloby neboli realizované – vyjadril sa len k tvrdeným

úhradám po podaní žaloby a nie pred jej podaním); neponúkol vlastné skutkové tvrdenia a nepreukázal
ich v konaní pred súdom prvej inštancie listinnými dôkazmi.

15.2 Pokiaľ potom súd prvej inštancie v rámci dokazovania vychádzal z vykonaného dokazovania,
pri ktorom zohľadňoval plnenia tvrdené a preukazované žalovaným, nemožno jeho postupu v rámci

dokazovania nič vytknúť; okresný súd skutkový stav zistil v zhode s vykonaným dokazovaním.

15.3 Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca až v podanom odvolaní
poukazuje na skutočnosť, ktorý konkrétny pokladničný doklad z platobného terminálu je použiteľný
v prejednávanej veci; za ktorého účastníka (variabilné číslo) boli preukazované plnenia uhrádzané

a ku ktorému účastníkovi tieto plnenia priradil. Takéto tvrdenie ale v konaní pred súdom prvej inštancie
absentuje.

16. Vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam žalobcu realizovaným až v odvolacom konaní (bod 2.4 tohto
rozsudku) odvolací súd s poukazom na § 366 C.s.p. uvádza, že nejde o prostriedky procesného útoku,

ktoréneboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancieatýkajúsaprocesnýchpodmienok,vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ani netvrdil, že ide o skutkové tvrdenia
alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16.1 S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nevyhnutne odvolaciu argumentáciu v tomto smere (bod
2.4 rozsudku) vyhodnotil ako neprípustnú novotu v konaní, na ktorú prihliadať nemohol.16.2 Z uvedeného dôvodu odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na
argumentáciu žalovaného a ním predložené dôkazy, nemožno konštatovať vadu v dokazovaní, pokiaľ
žalobca tvrdenie žalovaného (podopreté listinnými dôkazmi) nepoprel a neuviedol vlastné skutkové

tvrdenia. Ak potom okresný súd započítal preukázané plnenia žalovaného na žalobou uplatnený nárok,
jeho postup bol správny a nebol nesprávnym procesným postupom, ani inou vadou a ani vadou
v dokazovaní.

17. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd prvej inštancie podrobne a precízne odôvodnil, vo vzťahu ku

ktorým nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval uplatnenie zmluvnej pokuty za dôvodné.
Zároveň precízne uviedol, prečo neakceptoval nárok na zmluvnú pokutu v sume 367,50 Eur zo Zmluvy
o poskytovaní verejne dostupných služieb č.A21054707 z 22. novembra 2022 a Dodatku k nej z 22.
novembra 2022 a ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 471,97 Eur zo Zmluvy o poskytovaní
verejne dostupných služieb č.A21311085 z 28. decembra 2022 a Dodatku k nej z 28. decembra 2022.

17.1 Vo vzťahu k týmto neakceptovaným nárokom súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca sa obmedzil
iba na tvrdenie, že žalovaný nedodržal viazanosť; neuviedol však, akého konkrétneho správania
porušujúceho záväzok viazanosti sa žalovaný dopustil; porušenie záväzku žalovaným vo vzťahu
k týmto dvom zmluvám/dodatkom k nim z listinných dôkazov nezistil. Naopak zistil, že tieto okresným
súdom špecifikované faktúry k uvedeným zmluvám/dodatkom k nim boli žalovaným v lehote splatnosti

uhradené. Práve uvedené bolo dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

17.2 Vo vzťahu k týmto záverom súdu prvej inštancie odvolateľ realizoval len všeobecnú argumentáciu
(zmluvná pokuta je dojednaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon neobchádza
a neprieči sa dobrým mravom; výška zmluvnej pokuty je primerane znižovaná podľa počtu celých

mesiacov,ktoréuplynulioduzavretiadodatkovdookamihuporušeniazmluvnýchpovinností;prevýpočet
zmluvnej pokuty je relevantná skutočnosť evidovania prvého dňa vystavenej faktúry vzťahujúcej sa
k danej zmluve alebo dodatku v lehote splatnosti).

17.3 Takáto odvolacia argumentácia žalobcu nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu vo vzťahu
k zmluvným pokutám vyplývajúcim zo zmluvy A21054707 a A21311085; je len vyjadrením nesúhlasu,
resp. vysvetlením spôsobu, kedy na zmluvnú pokutu vzniká nárok. Odvolateľ v reakcii na záver
okresného súdu ani nekonkretizoval, akú povinnosť (na ktorú je zmluvná pokuta viazaná) mal žalovaný
porušiť, prípadne že porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného z obsahu žaloby, prípadne jej doplnenia

vyplýva.

17.4 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ani vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti zmluvných
pokút zo zmluvy A21054707 a A21311085 nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že odvolanie podala neoprávnená osoba – URBÁNI &
Partners s.r.o., nakoľko právnym zástupcom žalobcu je Bobák, Bollová a spol., s.r.o..

18.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, odvolanie
podala advokátska kancelária (URBÁNI & Partners s.r.o.) disponujúca substitučným plnomocenstvom

od právneho zástupcu žalobcu (Bobál, Bollová a spol., s.r.o.). Uvedené plnomocenstvo (na zastupovanie
vo všetkých konaniach vo veciach, kde jednou zo sporových strán je spoločnosť Orange Slovensko
a.s.) sa vzťahuje aj na právo na podanie odvolania (§ 16 ods.1 zákona č.586/2003 Z.z. – advokát sa
môže v rámci svojho poverenia dať zastúpiť iným advokátom).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
postupom podľa § 386 písm.b) C.s.p. odmietol; rozsudok súdu prvej inštancie proti výroku III. postupom
podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na
náhradutrovkonania,keďsúdprvejinštanciesprávneprihliadolnapomerúspechuaneúspechuvspore.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trovkonania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa princípu úspechu v odvolacom konaní priznal úspešnému žalovanému proti
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.

21. Iba pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní preukazoval plnenia
realizované po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, na tieto plnenia odvolací súd prihliadnuť
nemohol. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo

doplní (§ 383 C.s.p.), odvolací súd potrebu doplnenia alebo zopakovania dokazovania s prihliadnutím
na odvolaciu argumentáciu nevzhliadol. V konečnom dôsledku výrok na plnenie (výrok II.) okresného
súdu už právoplatnosť nadobudol; žalovaný proti nemu odvolanie nepodal a odvolanie žalobcu v tomto
smere odvolací súd odmietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.