Rozsudok – Náhrada škody ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 64Cb/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123360031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123360031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

GAPAcar, s.r.o.,, Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, práv. zast.
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Lawfirm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545 o zaplatenie 77,62 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 13.07.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške
77,62 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodnilneoprávnenýmodmietnutímvyplateniačastínárokunanáhraduškody
titulom škodovej udalosti. Právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky VW G., S.:
W vznikla škoda vo výške 777,20 EUR. Žalovaný na základe oznámenia o škodovej udalostí nepriznal

právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody vo výške 77,20 EUR spočívajúcu v
zníženíhodinovejsadzbyúčtovanejservisomazníženílakovacejkonštanty.Právnypredchodcažalobcu
pohľadávku vo výške 77.20 EUR spočívajúcu v neuznanej časti náhrady škody postúpil na žalobcu
zmluvou zo dňa 12.05.2023. Žalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o
poukázaní náhrady škody, resp. vo výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný
podklad a pokladá ich za účelové.

3. Súd vo veci vydal dňa 25.07.2023 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/1190/2023.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu, nakoľko žalovaný
stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizácii
žalobcu ako neautorizovaného servisu a teda krátení výšky normohodiny. Ku dôvodnosti krátenia výšky

normohodiny a lakovacej konštanty uviedol, že likvidoval poistnú udalosť plne v súlade s čl. VPP KAS
6 čl. 12, ods. 5. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.6. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného podaním z 21.8.2023 a uviedol, že rozlišovanie servisov v
oznámení o poistnom plnení na autorizované a neautorizované resp. na zmluvné a nezmluvné nemá
oporu v zákone a predložil rozsiahle citácie judikatúry preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. K

aplikácii VPP KAS 6 čl. 12 uviedol, že jeho aplikácia je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži.

7. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním z 11.12.2023. Ustanovenie čl. 6 VPP KAS 6 označil ako zmluvné
dojednanie a preto ho nie je možné posudzovať v kontexte regulácie upravujúcej hospodársku súťaž z
dôvodu, že táto regulácia by porušila zmluvnú voľnosť strán.

8. Návrhom zo dňa 8.8.2024 žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že v rozhodovacej činnosti
súdov došlo k odchýleniu od ustálenej súdnej praxe najmä rozhodnutím tunajšieho súdu 26Cb/31/2021
a KS BA 3Cob/250/2022. Z dôvodu, že zásadná otázka je riešená v dovolacom konaní na NS SR
4Obdo/38/2023 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na NS SR pod
sp. zn. 4Obdo/38/2023.

9. Predmetný návrh na prerušenie konania vyhodnotil súd ako nedôvodný, pričom poukazuje na to, že
prerušenie konania podľa ustanovenia § 164 CSP je fakultatívnym prerušením, kedy prerušenie konania
je koncipované ako možnosť súdu, a nie ako povinnosť súdu. Súd musí zvážiť, či prerušenie konania
nie je v rozpore s požiadavkami hospodárnosti a rýchlosti konania. V predmetnom spore by prerušenie

konania bolo v rozpore s týmito požiadavkami, keď by pretrvával stav právnej neistoty medzi stranami
sporu. Zároveň súd poukazuje na to, že návrh žalobcu na prerušenie konania nemôže obstáť ani po
obsahovej stránke, a tento vychádza skôr z nepochopenia koncepcie dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku. Dovolanie nepredstavuje ďalšie odvolanie, ale dovolací prieskum je limitovaný
dovolateľom uplatneným dovolacím dôvodom a zákonom upravenou prípustnosťou dovolania. V spore

vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/31/2021 (aktuálne vedenom
na najvyššom súde pod sp. zn. 4Obdo/38/2023) sa jednalo o bagateľný spor o zaplatenie 897,79
eur, v ktorom bol žalobca neúspešný v časti o zaplatenie 722,59 eur, kedy dovolanie do právneho
posúdenia vylučuje znenie ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a/ CSP, a teda je zjavné, že dovolací súd v
dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 nebude riešiť žiadnu z právnych otázok, ktoré

žalobca označil vo svojom návrhu na prerušenie konania. Napokon aj dovolateľ (žalobca v aktuálne
rozhodovanom spore - pozn. súdu) v dovolaní podanom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
7. júna 2023, sp. zn. 3Cob/250/2022 uplatnil dovolací dôvod podľa § 431 CSP v podobe namietanej
vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP, a nie dovolací dôvod podľa § 432 CSP
(nesprávne právne posúdenie veci). Je tak nepochybné, že dovolací súd nebude vo svojom rozhodnutí

posudzovať právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu, ale len jeho procesný postup, či ním
nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv dovolateľa. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj
dovolací súd vyhodnotil v danej veci dovolanie ako procesne prípustné a dôvodné, bolo by to len pre
procesnýpostupodvolaciehosúduanieprenímvyslovenéprávnezávery[cezvaduzmätočnostipodľa§
420 písm. f/ CSP nemôže súd riešiť právne posúdenie veci (k tomu viď judikáty R 54/2012 a R 24/2017),

pričom takýto postup nie je možný ani v tzv. „bagateľných“ veciach, kedy nie je možné v dovolaní
namietať nesprávne právne posúdenie veci (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 29. apríla 2020,
sp. zn. 3Obdo/26/2020)]. Z uvedeného tak plynie jediný záver, a to ten, že výsledok dovolacieho konania
vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 4Obdo/38/2023 nebude mať žiadny význam pre rozhodnutie v
aktuálnerozhodovanomspore.Pretosúdnávrhžalobcunaprerušeniekonaniaakonedôvodnýzamietol.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 30.09.2024, ktorého sa zúčastnil poverený
zástupca žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní riadne ospravedlnil podaním
zo dňa 26.9.2024, ako dôvod neúčasti uviedol hospodárnosť a dal súhlas s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti

11.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiato: návrhvovecisamej,kalkulácie
opráv, faktúra, oznámenie o poistnom plnení, zmluva o postúpení pohľadávky a ostatné listinné dôkazy
v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

12. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 31.03.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla
škoda na motorovom vozidle poistenca žalovaného VAW WELDING, s.r.o., EČV: W Právny predchodca
žalobcu si nechal poškodenie svojho motorového vozidla opraviť u žalobcu. Náklady opravy boli
žalobcom fakturované právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 777,20 EUR bez DPH.13. Z faktúry č. 20230399 súd zistil, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru na
sumu 777,20 EUR bez DPH.

14. Z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu,
že kráti poistné plnenie vo výške 77,20 EUR ( po odpočítaní spoluúčasti ) z dôvodu, že pri výpočte
poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.5.2023 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
postúpil krátený nárok na plnenie na žalobcu.

16. Podľa ust. § 261, ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

17. Podľa ust. § 788, ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa ust. § 788, ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa ust. § 788, ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len

v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

20. Podľa ust. § 797, ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

21. Podľa ust. § 797, ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

22. Podľa ust. § 797, ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

23. Podľa ust. § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

24. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

25. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

26. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na poistné
plnenievyplývajúcizoškodyspôsobenejnamotorovomvozidleprávnehopredchodcužalobcuvrozsahu

zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodiny a výšky lakovníckej konštanty.

27. K argumentácii žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že aplikácia VPP KAS 6 čl. 12 je zneužitím účasti na
hospodárskej súťaži súd poukazuje na rozsudok KS BA sp. zn. 1Cob/111/2022 podľa ktorého odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy

vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou zmluvou aj výšku
ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v zmysle § 806
OZ(bližšiepozribod19.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia),atoajvprípaderozdeleniaservisovna
zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť autorizované ako aj neautorizované.Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý
sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami podnikateľov navzájom pôsobiacich
na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými a ich vzájomnými dohodami

reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Argument žalobcu v podanom odvolaní, že
vnútením ustanovení vo všeobecných poistných podmienkach dochádza zo strany poisteného k vzdaniu
sa práva, čo je zároveň šikanovaním v obchodných vzťahoch a porušením poctivého obchodného styku,
jenedôvodnýmprávezdôvodu,ženarážanazmluvnúautonómiustránkonania,ktorésamôžuslobodne
rozhodnúť, či tú-ktorú poistnú zmluvu uzatvoria, ako aj s akým obsahom. V záujme predchádzania

právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou
každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku
rozporov(§43OZ),tozahŕňaipovinnosťoveriťsiinformácieaskutočnostivyplývajúcezobsahupoistnej
zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní, či namietať jednotlivé znenie konkrétnych ustanovení aj
formulárovej zmluvy. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri
vstupe do právnych vzťahov prejavia vo forme znášania následkov vyplývajúcich z príslušného znenia

čl. IX ods. 2 písm. c) ZD. Uvedené platí o to viac, keď právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní
poistnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ a nie ako slabšia strana, ako sa nesprávne domnieval
žalobca (poznámka odvolacieho súdu, na druhej strane si žalobca ako právny nástupca uplatňoval v
konanípríslušenstvoapaušálnunáhradunákladovvyplývajúcuzobchodnoprávnehovzťahu,činamietal
šikanózny výkon práv zo zmluvy v zmysle § 265 ObZ, čo pôsobí zjavne zmätočne zo strany odvolateľa),

bol o podmienkach a výške poistného plnenia vopred upozornený. Žalovaný v tomto smere správne
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.09.2010, sp. zn. 3Obdo/37/2009, v zmysle ktorého
„je v plnej kompetencii účastníkov dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k spokojnosti zmluvných
strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť, prípadne zvoliť inú
zmluvnú stranu“. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v bode

19.2.odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď
je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je
výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné
dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by
sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné“. Na základe uvedeného súd posúdil procesný

útok žalobcu v tejto časti ako nedôvodný.

28. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne
krátil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny a lakovacej konštanty.

29. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia škodcu, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej
udalosti a rozsah vyplatenia plnenia.

30. Žalobca v žalobe ako aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že nelikvidné položky

predstavujú rozdiel medzi žalobcom účtovanou cenou normohodiny, priznaním lakovacej konštanty
100% oproti žalobcom účtovanej normohodine servisu a konštante.

31. Podľa čl. 12, ods. 5 VPP KAS žalovaného po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť
primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) pri oprave poisteného MV v

autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely,
materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou
poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných
výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová
sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické

vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach
SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych
náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla, b) pri
oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady,
ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití

predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni
originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti
na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných
dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich pre-verení poisťovňa posúdi možnosť doplatku zapoložku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v
závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely, c) pri oprave
poisteného MV v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu

poškodené-ho vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou
po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV
poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje
ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu
alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa

nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného
dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods.
7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely
podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku
preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. 0 kalkulácii primeraných nákladov
na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných

neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %, d) pri
výpočte plnenia nákladov na opravu rozpočtom bez predloženia účtovných dokladov, sa za primerané
náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie nákladov
na opravu MV vyhotovenej poisťovňou po obhliadke poškodeného/poisteného MV. Pri výpočte nákladov
na opravu rozpočtom poisťovňa uhradí náklady na opravu vždy bez DPH, výška sadzby za normohodinu

prácejestanovenávovýške10EUR/hod.bezDPH.Vrámcikalkulácienákladovnanáhradnédielysúdo
výpočtu zarátavané ceny alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov), pokiaľ sú dostupné na trhu
v SR. V prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku
20 % z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a
nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť

doplatkuzapolož-kunáhradnédielypodľavýsledkuprevereniaoriginalityakvalitypoužitýchnáhradných
dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. V
kalkulácii nákladov na opravu rozpočtom bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %.

32. Podľa čl. 12, ods. 6 VPP KAS 6 primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté

medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni
neprekročí kalkuláciu primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených
v predchádzajúcich ustanoveniach týchto VPP KAS-6.

33. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny

normohodiny žalobcu a uplatnenej lakovacej konštanty by žalovaný musel preukázať, že konal v plne v
zmysle ustanovenia článku 12, ods. 5 VPP KAS 6. Žalovaný v konaní preukázal, že písomne informoval
právneho predchodcu žalobcu o použití normohodiny a lakovacej konštanty plne v zmysle citovaného
článku a preto súd posúdil použitie nižšej normohodiny a lakovacej konštanty podľa citovaného článku
pri potvrdení klasifikácie žalobcu ako nezmluvného servisu ako plne súladné.

34. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou
zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné
plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako
absolútnu, kedy by bol povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie vo výške, v akej si

poistený nárok na uplatní u poistiteľa a vo výške, v akej boli autoservisom fakturované náklady na opravu
poisteného motorového vozidla.

35. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka
má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od

poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Tomuto konštatovaniu
zodpovedá aj znenie ustanovenia 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa poistnou
zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu (t. j. v rozsahu uvedenom v
poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho
zákonníka) poistné plnenie.

36. Pri zohľadnení vyššie uvedených záverov musí súd konštatovať, že poistným plnením, na
ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná
autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvnýchdojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť
poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným
ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie

postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale môže ísť (a vo väčšine
prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho
zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nižšej sume.

37. Vo vzťahu k rozhodovanej veci súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. októbra 2021,

sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru uviedol, že
„Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa
zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§
806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné

podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho
platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená
výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu,

prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto
pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia).
„Zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich
potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov

pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu
autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie
jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti.
A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a
poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23.

odôvodnenia).

38. Z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia
je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení
nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných

podmienok.

39. Pokiaľ ide o aplikáciu článku 12 ods. 5 VPP KAS 6 ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi
poisteným a žalovaným ako poisťovateľom založeným poistnou zmluvou, súd poukazuje na to, že v
zmysle predmetného dojednania „Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného

MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/
hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade,
že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z
ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup
náhradných dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť

doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných
dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. 0
kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou.“

40. V nadväznosti na predmetné zmluvné dojednanie dáva súd do pozornosti, že výška poistného

plnenia má byť v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikovaná v poistnej
zmluveavpoistnýchpodmienkachtvoriacichsúčasťpoistnejzmluvy.Pretojesúdtohonázoru,žečlánok
12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s
ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka).

41. Súd má za to, že ustanovenie článku 12 ods. 6 VPP KAS 6 je nutné v rozhodovanom spore
aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zároveň súd konštatuje, že zo strany žalovaného boli
splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred informoval poisteného o
podmienkach a výške poistného plnenia.42. Zároveň súd uvádza, že predmetnými zmluvnými dojednaniami je viazaný aj žalobca ako postupník,
ktorý si uplatňuje žalobou voči žalovanému nárok na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy. V

tomto smere je právne irelevantné, akú sumu a v akom rozsahu žalobca (ako zhotoviteľ diela) fakturoval
za opravu motorového vozidla objednávateľovi (poistenému), ale určujúce je, v akej výške má poistený
podľa poistnej zmluvy nárok na vyplatenie poistného plnenia. Taktiež je právne irelevantné tvrdenie
žalobcu o povinnosti žalovaného nahradiť škodu, keďže predmetom konania nie je nárok poškodeného
nanáhraduškody,alenárokpoistenéhonavyplateniepoistnéhoplnenia,kedyautoservisomfakturovaná

suma sa automaticky nerovná výške poistného plnenia, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poistenému.

43. Súd ďalej uvádza že ak žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol, z ktorého ustanovenia
Zmluvných dojednaní vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, nejedná sa o dodatočné menenie
dôvodov podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale ide len o špecifikáciu riadne a včas uvedeného
dôvodu.

44. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
45. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou

obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávostranykonanianasúdnu
ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty
(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

46. Súd uvádza, že časť argumentácie žalobcu, ktorá bola v konaní prvýkrát prezentovaná až v
písomnej záverečnej reči, ktorá bola súčasťou ospravedlnenia žalobcu z pojednávania je mimo rámca
sporu a mimo rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach žalobcu v
konaní, z ktorých žalobca vyvodzoval dôvodnosť žalobného návrhu a preto sa nimi súd pri rozhodovaní

nezaoberal.

47.Zuvedenýchdôvodovsúdustálil,žežalovanýuniesoldôkaznébremenoriadnehopreukázaniavýšky
už vyplateného poistného plnenia.

48. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu.

49. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania dôvodnosti nároku v žiadnej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

50. Žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.51. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

52. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si napriek plnému úspechu v spore nárok na náhradu trov

súdneho konania voči žalobcovi neuplatnil súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

54. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).