Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324202011.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/32/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Jánom Ondrášikom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Leviciach, Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F. G. H., zastúpeného splnomocneným zástupcom I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H.

XXX, XXX XX F. G. H., 2/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. H., o vypratanie nehnuteľností,
takto

r o z h o d o l :

16C/32/2024
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX, vedeného
pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., L. M., a to parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/X – záhrada
o výmere 455 m2, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a rodinný dom
so súpisným číslom XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345

m2 a tieto odovzdať žalobkyni a to do deväťdesiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2024, domáhala vypratania
nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres
M. a to parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 455 m2, parc. č. XXXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na
parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a to do 14 dní od právoplatnosti

rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 16.12.2022 sa u notárky E. N. J. v O., zúčastnila dražby
a tieto nehnuteľnosti vydražila. Dôvodila ďalej, že listom zo dňa 20.03.2023 vyzvala žalovaných, aby sa
z nehnuteľnosti odsťahovali a odovzdali jej kľúče, nakoľko je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Žalovaný
1/ jej zaslal dňa 23.03.2023 písomnú odpoveď, v ktorej uviedol, že sa z domu nevysťahujú, nakoľko
nemá kam ísť, že dom obýva s rodinnými príslušníkmi.

2. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2024, ktoré doplnili dňa 15.07.2024 uviedli, že uvedená

dražba bola prevedená podvodným spôsobom, žalovaný nebol predvolaný podľa zákona, že kedy a kde
budedražba,žežalovanýbolodražbevyrozumenýpodražbe,žedražbaprebehlapodvodom,fiškálnymi
dokladmi. Všetko prebehlo podvodom a za kulisami, žalovanému nebol predložený koľko má dlh, v tomto
prípade nebol znalecký posudok, a nie starší ako 3 mesiace, preto je to podvod, dražba musí byť verejná,čo nebolo a dražba, ktorá musí byť verejná a predložený znalecký posudok, hodnota nehnuteľnosti
a zostatok financií by sa mal dať žalovanému. Uviedol ďalej, že nehnuteľnosť je s jedným poschodím,
podpivničená, 10 miestností, kúpeľňa, WC, garáž, poľnohospodárske budovy, všetko je na 8 ároch.

Dôvodil, že v nej bývajú piati dospelí a tri maloleté deti, D. E., nar. XX.XX.XXXX, K. E., nar. XX.XX.XXXX,
nevesta A. E., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, F. E., nar. XX.XX.XXXX, vnúčatá G. E., nar.
XX.XX.XXXX, G. E., nar. XX.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX. Záverom žiadal dražbu zrušiť a vrátiť
nehnuteľnosť pôvodnému majiteľovi.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakovala, že sporné nehnuteľnosti
nadobudla na základe dražby. Argumentovala, že výzvou na vypratanie nehnuteľnosti z 03/2023 ako aj
opakovanou výzvou z 09/2023 sa snažila domôcť svojich vlastníckych práv, ale bezúspešne. Poukázala
ďalej na to, že z písomného vyjadrenia a doterajšieho prístupu žalovaných je zjavné, že žalovaní sa
snažia o prieťahy a naťahovanie času, aby jej zabránili v riadnom užívaní nehnuteľnosti, ktorej je jedinou
vlastníčkou. Dôvodila, že dražba bola riadne zverejnená v Obchodnom vestníku 217/2022 a 246/2022,

na liste vlastníctva bolo riadne vyznačené konanie o prebiehajúcej exekúcii. Dražba bola verejná a bol
vyhotovený Znalecký posudok č. 105/2022 znalcom Q. P..

4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec prejednal. Právny zástupca žalobkyne uviedol,
že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla v dobrovoľnej dražbe zákonným spôsobom, čo

relevantne preukázala dôkazmi. Výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam jej vyplýva aj z evidencie
príslušného katastra. Žalovaní vlastníctvo žalobkyne nerešpektujú, na opakované predžalobné výzvy
nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratali. V podstate tú skutočnosť, že nehnuteľnosti užívajú, ani nikdy nijak
nerozporovali. Vyjadrenie žalovaných doručené súdu mejlom so žalobou nijak nesúvisí a teda ani s
predmetom sporu, pričom smerujú iba voči skutočnostiam týkajúcich sa platnosti dobrovoľnej dražby.

Žalovaný 1/ platnosť dobrovoľnej dražby až do podania predmetnej žaloby nespochybnil, v zákonnej
lehote nevyužil dostupné prostriedky právnej ochrany, najmä nepodal žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby.

5. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ uviedol, že sú tu preto, lebo nesúhlasia s vyprataním a ani

s dražbou. Všetko čo povedal právny zástupca žalobkyne je podvod. Je to na súde, súd sa s tým
však nezaoberá. Žalovaný 1/ je duševne chorý, predtým ako požiadal o pôžičku. Žalovaný 1/ si zobral
pôžičku od B., majú doklad, že všetko toto bolo vysporiadané. Nesúhlasia s vyprataním, lebo dražba
bola podvodným spôsobom. Žiada, aby súd prešetril, ako sa žalobkyňa dostala k tomu, že vypratáva 5
miliónový dom, kde 10 žijú. Za prvé, žalovaný 1/ bol psychiatricky liečený, a za druhé, bolo to vyplatené.

Bol doručený papier jeden, najskôr na 433.985,03 eura, potom ďalší na 135.027,06 eura, potom ďalší
na sumu 26.629,73 eura. Dom nebol ocenený, ako mohlo dôjsť k dražbe, z ktorej ceny potom vychádzali
na tú dražbu? Ako mohla notárka J. previesť dražbu, keď nebol znalecký posudok o dome. Pán P. nech
vysvetlí, že papiere neboli staršie ako 3 mesiace. Na otázku súdu, čo vzhľadom na svoje vyjadrenie
splnomocnený zástupca žalovaného 1/ navrhuje dokazovať, splnomocnený zástupca žalovaného 1/

uviedol, že žiada predvolať znalca pána P., nech predloží originálny znalecký posudok, ktorý nie je starší
ako 3 mesiace do dňa, keď sa robila dražba. Žiada, aby prišla aj notárka a predložila doklady, na základe
ktorých realizovala dražbu. Oni na notárku J. podali aj trestné oznámenie, že podvodným spôsobom
realizovala dražbu. Podali to na Notársku komoru do Bratislavy. Napísali mu, že takéto veci sa majú
riešiť súdnou cestou, ale nevie presne, nechce klamať. Písal mejlom aj na kriminálnu políciu do Levíc,

pán R. mu odpísal, nepamätá si presne, či to má podať na prokuratúru alebo na oddelenie v Šahách,
resp. či to tam posielajú oni. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ po predbežnom právnom posúdení
veci súdom uviedol, že žiada, aby bol predložený znalecký posudok a notárka vysvetlila, z čoho pri
dražbe vychádzala. Zvyšné peniaze z dražby po odpočítaní dlhu by mali byť odovzdané pánovi E..
Z čoho teda notárka vychádzala na dražbe, keď nebol znalecký posudok? Rád by tu videl notárku, ktorá

bola zodpovedná za dražbu a za to, za akú cenu sa nehnuteľnosť vydražila. Majú za to, že dražba sa
realizovala podvodným spôsobom. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ súdu krátkou cestou ďalej
predložil 19 listinných dôkazov, ktorými hodlá preukázať, že dražba bola neplatná.

6. Žalovaný 1/ k predmetnej veci uviedol, že odvtedy čo sa konala dražba, nikto to tam vôbec nebol

pozrieť. Pani vlastníčka sa o dom nezaujímala ani sa nesnažila nijako vyjednávať. Po predbežnom
právnom posúdení veci súdom uviedol, že dražba prebehla podvodným spôsobom, pánovi B. aj vyplatili
peniaze a aj tak musia odísť z domu.7. Žalovaná 2/ k predmetnej veci uviedla, že keď ich chcú vyhodiť z domu, bývajú tam 8, oni dvaja,
dvaja synovia a tri deti, 10 rokov, 7 rokov a 11 mesiacov a nevesta a nemajú kam ísť. Žalovaná 2/ po
predbežnom právnom posúdení veci súdom uviedla, že dúfala, že žalobkyňa príde. Chcela sa jej spýtať,

či by sa s ňou nevedeli nejako dohodnúť. Starostka obce im povedala, že by obec mohla odkúpiť túto
nehnuteľnosť, a že by to obci splácali v splátkach.

8. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že zo skutkového stavu a predložených
dôkazov preukázateľne vyplýva, že žalovaní aj spolu s inými osobami užívajú nehnuteľnosť vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne, čo v konaní ani vyvrátené nebolo. Uvedený stav, ktorý je nepochybne v rozpore
s právnym poriadkom, nemôže žalobkyňa ďalej akceptovať. Má za to, že nehnuteľnosť je užívaná
bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nenachádza sa vo faktickej moci vlastníčky, ale v moci subjektov,
ktorí ju účelovo bránia vydať a bránia aj vo výkone vlastníckych práv. Pokiaľ sa jedná o procesnú
obranu žalovaných, stotožňuje sa s právnym názorom súdu, má za to, že procesná obrana nemá
akýkoľveksúvisstýmtokonaním,jenemeritórnaapodľavšetkéhosmerujevýlučnevočiplatnostidražby.

Žalobkyňa opodstatnenosť svojho nároku preukázala listinnými dôkazmi. Poukazuje na platné právne
normy, najmä na ustanovenia § 123 a 126 Občianskeho zákonníka, a preto navrhuje, aby súd rozhodol
v zmysle žalobného návrhu. Zároveň žalobkyňa navrhuje, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ titulom záverečnej reči uviedol, že s ničím nesúhlasí, sudkyňa
je jednostranná, zaujatá, okráda ich o čas. Ak bol spáchaný podvod, mala by to riešiť. Je jednostranná,
žiadajuvylúčiť.Súdjeodtoho,žeakjepodozreniezpodvodu,žetomáriešiť.Tunetrebazákony,tutreba
samopaly. Zákonná sudkyňa následne pojednávanie odročila s tým, že súd posúdi, či ústne podanie
splnomocneného zástupcu žalovaného 1/ učinené na pojednávaní, je alebo nie je kvalifikovanou

námietkou zaujatosti.

10. Zákonná sudkyňa posúdiac obsah ústneho podania splnomocneného zástupcu žalovaného 1/
učineného na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025, keď toto jednak nespĺňa náležitosti podľa § 52
ods. 2 CSP a týka sa ďalej len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe resp. rozhodovacej

činnosti sudcu, sa k tomuto ústnemu podaniu nevyjadrila a nadriadenému súdu vec v zmysle § 54 CSP
s poukazom na § 53 ods. CSP nepredložila. Následne súd nariadil pojednávanie na termín 28.02.2025,
na ktorom oboznámil, akým spôsobom posúdil ústne podanie splnomocneného zástupcu žalovaného
1/ učinené na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025 ako aj jeho ďalšie písomné podania, ktoré súdu
medzi oboma pojednávaniami doručil. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/, ako ani žalovaná 2/

sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť vopred neospravedlnili, o odročenie
pojednávania nepožiadali. Rovnako sa pojednávania nezúčastnil ani právny zástupca žalobkyne, ktorý
však svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil.

11. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä žalobou, Notárskou zápisnicou

N 413/2022, Nz 54096/2022, NCRls 54980/2022 zo dňa 16.12.2022, oznámením o dražbe Zn.
0572022 zo dňa 08.11.2022, výzvou na odovzdanie nehnuteľnosti spolu s podacím lístkom, vyjadrením
žalovaného 1/ na výzvu zo dňa 23.03.2023, opakovanou výzvou na odovzdanie nehnuteľnosti - výzva
na zaplatenie zo dňa 05.09.2023 spolu s podacím lístkom, uznesením Okresného súdu Levice sp.
zn.: 16C/32/2024 – 41 zo dňa 24.06.2024, vyjadrením žalovaných zo dňa 09.07.2024, doplnením k

vyjadreniu žalovaných zo dňa 09.07.2024, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/32/2024
– 51 zo dňa 18.07.2024, vyjadrením žalobkyne zo dňa 31.07.2024 spolu s prílohami (oznámenie o
dobrovoľnej dražbe zverejnenej v obchodnom vestníku pod č. 217/2022 dňa 11.11.2022, oznámenie
o výsledku dobrovoľnej dražby zverejnenej v obchodnom vestníku pod č. 246/2022 dňa 23.12.2022),
uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/32/2024 – 62 zo dňa 12.08.2024, výpisom z katastra

nehnuteľností ohľadom LV č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres
M. s dátumom vyhotovenia 29.10.2024, špecifikáciou žalobného návrhu zo dňa 18.11.2024, LV č.
XX vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M. s dátumom vyhotovenia
28.11.2024, úradným záznamom Okresného súdu Levice zo dňa 27.11.2024, lekárskou správou
ohľadom žalovaného 1/, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.08.2022, oznámením

o začatí výkonu záložného práva - oprava chyby v písaní zo dňa 17.08.2022, oznámením o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 30.05.2022, čestným prehlásením H. H. B., lekárskou správou ohľadom
žalovanej2/,mejlovýmpodanímsplnomocnenéhozástupcužalovaného1/zodňa10.12.2024,mejlovým
podaním splnomocneného zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 05.12.2024, návrhom právneho zástupcužalobkyne na pristúpenie ďalších subjektov do konania a na zmenu žaloby spolu s návrhom na zrušenie
trvalého pobytu, odpoveďou OR PZ Levice zo dňa 12.12.2024 na žiadosť súdu, výpisom z LV č. XX,
vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M. s dátumom vyhotovenia 27.02.2025,

úradným záznamom Okresného súdu Levice zo dňa 27.02.2025, súd ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

12. Ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F.
G. H., L. M., žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva a to

parciel reg. „C“, parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere 455 m2, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 345 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parc. č. XXXX/
XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2, titul nadobudnutia Z-8099/2022 zo dňa 22.12.2022
– Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, Notárska zápisnica č. N 413/2022, Nz 54096/2022 zo dňa
16.12.2022 – vz. 217/2022.

13. Z oznámenia o dražbe zo dňa 08.11.2022 vyplýva, že miestom konania dražby bol Notársky úrad
E. A. J. so sídlom Notárskeho úradu v O., dátum konania dražby 16.12.2022, dražobníkom S. A. P.
C., G. S. E. C. a predmetnom dražby boli sporné nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, vedeného pre
katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M., a to v spoluvlastníckom podiele D. E. o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 a 1/2. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17 Zákona č. 527/2002

Z. z., bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod 217/2022, deň vydania 11.11.2022.

14. Priebeh dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N 413/2022, NZ 54096/2022, NCRls 54980/2022, spísanou dňa 16.12.2022 v notárskej kancelárii
Notárskeho spoločenstva N. J. a A. J., so sídlom v O., R. XX, notárkou A. J.. Z uvedenej notárskej

zápisnice okrem iného vyplýva, že licitátor po tretej výzve udelil príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby
č. 1, ktorý urobil najvyššie podanie v sume 35.000,- eur a vyhlásil dražbu za úspešnú ukončenú.
Vydražiteľom, ktorému bol udelený príklep licitátora za cenu dosiahnutú vydražím, je A. B., teda
žalobkyňa.

15. Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby podľa § 24 Zákona č. 527/2002 Z. z., bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku pod 246/2022, deň vydania 23.12.2022

16. Žalobkyňa listom, ktorý adresovala žalovanému 1/ a podala na poštovú prepravu dňa 20.03.2023,
vyzvala na vypratanie a odovzdanie sporných nehnuteľností do 30.04.2023. Na uvedené reagoval

žalovaný 1/ listom datovaným dňa 23.03.2023, v ktorom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že by sa
malivysťahovaťzdomu,žiaľtonepôjde,nakoľkonemajúkamísť.Bývajútamsiedmi,ajvnúčatásúsnimi
5 – 8 rokov, pod most nepôjdu, keď bude potrebné, budú sa súdiť. Žalobkyňa následne opakovanou
výzvou zo dňa 05.09.2023, adresovanou žalovanému 1/, ktorú výzvu podala na poštovú prepravu dňa
05.09.2023, opätovne vyzvala na odovzdanie nehnuteľností a to najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia

výzvy a zároveň vyzvala na úradu peňažnej náhrady za užívanie sporných nehnuteľností za obdobie od
01.05.2023 do 31.08.2023 v sume 450,- eur mesačne. Záverom žiadala, aby jej suma vo výške 1.800,-
eur, bola uhradená najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

17. Z výsledkov lustrácie v súdnom registri a z úradných záznamov spísaných Okresným súdom Levice,

vyplýva informácia o štyroch súdnych konaniach vedených na základe žalôb podaných žalovaným 1/
resp. žalovanou 2/, z ktorých tri sú právoplatne skončené a ani jedna z nich sa netýkala neplatnosti
spornej dražby. Konanie vedené pod sp. zn.: 11C/36/2012 sa týkalo žaloby D. E., K. E. a O. E. o určenie
neplatnosti právnych úkonov. Konanie vedené pod sp. zn.: 12C/31/2012 sa týkalo návrhu D. E. a O.
E. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh bol zamietnutý. V konaní vedenom pod sp. zn.:

12C/36/2023 bolo podanie D. E. odmietnuté. V súčasnosti sa vedie konanie pod sp. zn.: 13C/50/2022,
ktorá žaloba bola podaná dňa 04.07.2022 a teda pred samotnou dražbou, ktorá sa uskutočnila dňa
16.12.2022 a teda sa nemôže týkať neplatnosti spornej dražby. V predmetnom konaní bolo podanie
žalovaného 1/ tam v postavení žalobcu uznesením sp. zn.: 13C/50/2022 – 30 zo dňa 03.08.2022
odmietnuté, ktoré uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko po jeho doručení učinil žalobca

ďalšie podanie. Ďalším uznesením sp. zn.: 13C/50/2022 – 71 zo dňa 05.06.2024 bol žalobca zo
strany súdu vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, najmä na ozrejmenie, či voči uzneseniu sp.
zn.: 13C/50/2022 – 30 mienil týmto podaním podať odvolanie. Konanie vo veci vedenej pod sp. zn.
13C/50/2022 nie je právoplatne skončené.18. Zo správy ORPZ v Leviciach zo dňa 12.12.2024 zaslanej na žiadosť súdu vyplýva, že A. J. bola
preverená v Informačných systémoch MVSR kde bolo zistené, že osoba má dva záznamy, kedy sa voči

nej viedlo trestné stíhanie, jeden záznam z roku 2016 a jeden z roku 2018, avšak obe trestné stíhania
boli ukončené ešte predtým, ako bolo voči osobe vznesené obvinenie. V súčasnosti osoba nie je trestne
stíhaná a ani sa voči nej nevedú žiadne ďalšie záznamy.

19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Podľa Článku 20 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, (ďalej len
„Ústava Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa Článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

24. Podľa Článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

25. Podľa prvej vety Článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti
obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejného poriadku.

26. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

27. Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo
kpredmetudražbyudelenímpríklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsado

registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v
tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa
v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

28. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.29. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.06.2024 domáhala ochrany svojho
vlastníckeho práva a to vyprataním nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, vedeného pre katastrálne
územie F. G. H., obec F. G. H., L. M. a to na tom skutkovom základe, že sa na základe dobrovoľnej dražby

stala vlastníčkou týchto nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne.

30. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým („erga omnes“),
čomu zodpovedá povinnosť iných subjektov nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.

Občiansky zákonník vymedzuje v § 123 obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná právnou normou najvyššej sily a to Ústavou Slovenskej
republiky, pričom vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon prostredníctvom žalôb
zakotvených v § 126 Občianskeho zákonníka. Osobitným druhom žaloby podľa § 126 Občianskeho
zákonníka je žaloba na vypratanie nehnuteľnosti, pričom predpokladom úspešnosti takejto žaloby je

jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu (aktívna vecná legitimácia) a tiež
preukázanie, že vec sa nachádza vo faktickej moci tretej osoby (pasívna vecná legitimácia), ktorá
zadržiava predmet sporu neoprávnene, teda bez právneho dôvodu.

31. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV

č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M. a to parc. reg. „C“, parc. č.
XXXX/X – záhrada o výmere 455 m2, parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345
m2 a rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 345 m2. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam udelením
príklepu v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 16.12.2022, keď ako vydražiteľka uhradila cenu dosiahnutú

vydražením v ustanovenej lehote. Priebeh dražby a výsledok dražby uskutočnenej dražobníkom S. A. P.
C. bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 413/2022, NZ 54096/2022, NCRls 54980/2022 napísanou
dňa 16.12.2022 v notárskej kancelárii Notárskeho spoločenstva N. J. a A. J., so sídlom v O., R. XX,
notárkou E. A. J.. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne považuje súd tak za preukázanú.

32. V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaní 1/ a 2/ majú sporné nehnuteľnosti vo svojej faktickej moci,
keď sporné nehnuteľnosti doposiaľ užívajú, na základe čoho má súd otázku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných za preukázanú tiež. Žalovaný 1/ v konaní namietal, že dražba bola prevedená podvodným
spôsobom, že žalovaný nebol predvolaný podľa zákona, že kedy a kde bude dražba, že bol o dražbe
vyrozumený až po dražbe, že dražba prebehla podvodom, fiškálnymi dokladmi. Argumentoval ďalej, že

všetko prebehlo podvodom a za kulisami, žalovanému nebolo doručené koľko má dlh, nebol znalecký
posudok, dražba musí byť verejná, čo nebola, a že zostatok financií by sa mal dať žalovanému. Záverom
poukázal tiež na to, že sporné nehnuteľnosti okrem žalovaných obývajú aj nevesta A. E., P. E., F. E.
a vnúčatá G. E., G. E. a M. E.. Taktiež bolo v konaní poukázané na to, že voči notárke osvedčujúcej
priebeh dražby bolo podané trestné oznámenie. Argumenty týkajúce sa neplatnosti dobrovoľnej dražby

uvádzal na pojednávaní aj splnomocnený zástupca žalovaného 1/.
33. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že otázku prípadnej neplatnosti dražby je súd oprávnený
posudzovať výlučne na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách,pričomotázkuneplatnostidražbysúdniejeoprávnenýriešiťvinomkonaní,atoaniakootázku
prejudiciálnu (predbežnú) v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti. Príklep licitátora na dobrovoľnej

dražbe je totiž nadobudnutie vlastníckeho práva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v
zmysle § 132 Občianskeho zákonníka a takýto prechod práva je takou skutočnosťou, ktorú nemožno
preskúmavať v rámci iného konania, než konania upraveného v § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. Ak
teda v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, začatom na základe osobitného typu určovacej
žaloby,ktorámusíbyťpodanávtrojmesačnejprekluzívnejlehoteodudeleniapríklepu(okremprípadu,ak

dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu), nedôjde k určeniu neplatnosti dražby,
otázku prechodu vlastníckeho práva na dobrovoľnej dražbe nie je možné spochybňovať. Žalovaní však
v konaní nepreukázali, že by sa viedlo konanie podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z., ktorého
výsledkom by bolo rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby alebo že sa takéto konanie v súčasnosti vedie.

34. Z lustrácie v súdnom registri vyplývajú 4 žaloby podané žalovaným 1/, z ktorých 3 sú právoplatne
skončené a ani jedna z nich sa netýkala neplatnosti spornej dražby. V súčasnosti sa vedie konanie
pod sp. zn.: 13C/50/2022, ktorá žaloba bola podaná dňa 04.07.2022 a teda pred samotnou dražbou,
ktorá sa uskutočnila dňa 16.12.2022 a teda sa nemôže týkať neplatnosti spornej dražby. V predmetnomkonaní bolo podanie žalovaného 1/ tam v postavení žalobcu uznesením sp. zn.: 13C/50/2022 – 30
zo dňa 03.08.2022 odmietnuté, ktoré uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko po jeho
doručení učinil žalobca ďalšie podanie. Ďalším uznesením sp. zn.: 13C/50/2022 – 71 zo dňa 05.06.2024

bol žalobca zo strany súdu vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, najmä na ozrejmenie, či voči
uzneseniu sp. zn.: 13C/50/2022 – 30 mienil týmto podaním podať odvolanie. Konanie vo veci sp.
zn. 13C/50/2022 nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené. Tiež nebolo v konaní preukázané,
že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, keď splnomocnený zástupca
žalovaného 1/ síce tvrdil, že voči notárke osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby podal trestné

oznámenie, avšak ako vyplýva zo správy OR PZ v Leviciach zo dňa 12.12.2024, ohľadom uvedenej
notárky sú vedené dva záznamy, kedy sa voči nej viedlo trestné stíhanie, jeden z roku 2016 a jeden
z roku 2018, avšak obe boli ukončené ešte predtým, ako bolo voči osobne vznesené obvinenie, pričom
v súčasnosti nie je trestne stíhaná a ani sa voči nej nevedú žiadne ďalšie policajné záznamy.

35. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol návrhy splnomocneného zástupcu žalovaného

1/ na doplnenie dokazovania, nakoľko tieto mali smerovať práve k preukázaniu neplatnosti dražby,
avšak ako už súd uviedol, otázku prípadnej neplatnosti dražby je súd oprávnený posudzovať výlučne
na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Vykonanie
takéhoto dokazovania tak považoval súd za neúčelné, právne bezvýznamné a teda aj v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Z rovnakých dôvodov súd neprihliadol ani na listinné dôkazy

predložené splnomocneným zástupcom žalovaného 1/, nakoľko uvedenými listinami hodlal rovnako
preukázať tú skutočnosť, že dražba bola neplatná.

36. Žalovaní v konaní zároveň netvrdili a nepreukázali žiadny právny dôvod užívania sporných
nehnuteľností, na základe čoho nemožno konštatovať nič iné, než že užívajú sporné nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu, čo nepochybne zakladá z ich strany zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá
má podľa § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje.

37. Žalobkyňa tak podanou žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje ochranu svojho základného

práva a to vlastníckeho práva (Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom právo na obydlie
žalovaných (Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) je tiež právom základným, avšak ani jeho ochranu
nemožno považovať za bezhraničnú. Je tak nepochybné, že v prejednávanej veci sa dostalo do stretu
právo žalobkyne, ktorá sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí do jej
vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú tým, že sporné nehnuteľnosti užívajú a to napriek tomu, že

im k tomu nesvedčí žiadny právny dôvod a právo žalovaných na nedotknuteľnosť obydlia.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 4Cdo/53/2015 zo dňa 26.01.2016
uviedol: „Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00, v ktorom uvádza, že: „Ústavou Slovenskej
republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa
zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana
obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného
a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť

tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia“. Najvyšší súd ďalej uviedol, že
aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné
zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu

a zmyslel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným
opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje
aj právo ho užívať je zaručené v čl. 20 ústavy. Žalobca ako vlastník predmetného bytu domáha sa

ochrany svojho vlastníckeho práva. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého
práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je
náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k
vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitýchokolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to
aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva,
že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno

považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných
pre posúdenie danej veci.

39. Súd sa preto v ďalšom zaoberal tým, či žalobkyňa žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje
legitímny cieľ, či zásah do základných práv je vzhľadom na konkrétne okolnosti nevyhnutný

v demokratickej spoločnosti a teda primeraný sledovanému cieľu, resp. či v danej veci nejde o prípad,
kedy by bolo možné výnimočne s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie
právnej ochrany žalobkyňou uplatňovanému právu, ak by vypratanie nehnuteľností bolo možné
v okolnostiach prejednávaného prípadu považovať za neprimerane tvrdé, a teda v rozpore s dobrými
mravmi.

40. Súd posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobu žalobkyne o vypratanie
nehnuteľností je treba považovať za nevyhnutné a primerané opatrenie na dosiahnutie legitímneho cieľa
spočívajúceho v ochrane jej vlastníckeho práva, do ktorého žalovaní neoprávnene zasahujú, keď sporné
nehnuteľnosti užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobkyňa sporné nehnuteľnosti vydražila
ešte koncom roka 2022, žalobu na vypratanie nehnuteľností podala až po dvoch výzvach na vypratanie

adresovaných žalovaným a to dňa 03.06.2024, teda po roku a pol od nadobudnutia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalovaní sporné nehnuteľností užívajú doposiaľ a to bez
akejkoľvek odplaty. Žalovaní mali a museli vedieť, že vydražením nehnuteľností dôjde k prechodu
vlastníckeho práva na žalobkyňu a že budú musieť sporné nehnuteľnosti vypratať. Napriek potenciálnej
hrozbe vypratania v konaní nepreukázali, že by sa so žalobkyňou kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom

snažili usporiadať stav, ktorý v dôsledku realizovanej dražby nastal. Žalovaný 1/ sa miesto snahy
o konštruktívne riešenie obmedzil v odpovedi na výzvu žalobkyne len na konštatovanie, že nemajú kam
ísť. Žalovaní mali podľa názoru súdu už dostatočný priestor na to, aby vzniknutú situáciu vyriešili okrem
iného napr. na zmluvnom základe, ktorý by im umožňoval užívanie sporných nehnuteľností na základe
právneho dôvodu, napr. titulom nájomnej zmluvy a pokiaľ žalobkyňa o takéto riešenie záujem nemala,

mali dostatok priestoru a času na zabezpečenie si iného bývania. Tu je potrebné ďalej doplniť, že ak
sú sporné nehnuteľnosti skutočne obydlím ďalších šiestich osôb, a z toho dokonca troch maloletých
detí, potom vyriešenie danej situácie bolo na pleciach piatich plnoletých osôb, navyše prevažne
v produktívnom veku a schopných tak dosahovať príjem (hoci žalovaní 1/ a 2/ sú poberateľmi invalidných
dôchodkov),aignorovaniehrozbyvypratanianavyšestromimaloletýmideťmi,jetakzadanýchokolností

ešte o to nepochopiteľnejšie, avšak súčasne aj prejavom ignorácie vlastníckeho práva žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ani vek, či zdravotný stav žalovaných, ako ani obývanie sporných
nehnuteľností maloletými deťmi, nemôžu byť s ohľadom na čas uplynutý od momentu nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobkyňou okolnosťami, ktoré by žalovaným objektívne bránili zabezpečiť si iné
bývanie. Za daných okolností tak nebolo podľa názoru súdu možné dospieť k inému záveru, než že

v danom prípade nemožno považovať výkon práva žalobkyne bez právneho dôvodu zasahujúce do
práva žalovaných a teda v rozpore s dobrými mravmi.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobe žalobkyne vyhovel a lehotu na plnenie
pre žalovaných určil podľa § 232 ods. 3 CSP v rozsahu 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú

lehotu považoval súd za primeranú vzhľadom na charakter uloženej povinnosti ako aj na skutočnosť, že
by sporné nehnuteľnosti mali obývať aj maloleté deti.

42. Pre doplnenie súd ďalej udáva, že otázkou viazanosti vypratania nehnuteľnosti na poskytnutie
bytovej náhrady sa súd nezaoberal a to z dôvodu, že predmetom vypratania je rodinný dom, pričom

Občiansky zákonník spája bytovú náhradu výlučne s nájmom bytu. Súd ďalej dáva žalovaným do
pozornosti § 181 ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), podľa ktorého po doručení exekučného príkazu exekútor vykoná opatrenia, aby a) sa z
vypratávanej nehnuteľnosti alebo jej časti odstránili veci v držbe povinného a osoby, ktorá oprávnenie
užívať nehnuteľnosť alebo jej časť odvodzuje od súhlasu povinného, alebo osoby, ktorá nevie osvedčiť

právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti, b) z vypratávanej nehnuteľnosti alebo jej časti bol
vykázaný povinný, osoba, ktorá užívanie nehnuteľnosti odvodzuje od súhlasu povinného, ako aj osoba,
ktorá nevie osvedčiť právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že
na základe exekučného titulu pristúpi exekútor poverený vykonaním exekúcie bez potreby špecifikácieďalších osôb v exekučnom titule, aj k vykázaniu iných ako povinných osôb (žalovaní 1/ a 2/), a teda
tých, ktorí užívanie nehnuteľnosti odvodzujú od súhlasu povinných, resp. aj tých, ktorí nevedia osvedčiť
právny titul užívania vypratávanej nehnuteľnosti, pričom spravidla pôjde okrem iného, práve o rodinných

príslušníkov povinných osôb.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane
v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovaným 1/ a 2/, nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.