Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200786
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne
zastúpení: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620,
proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09
Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, reg. č.
001147811190607 uzavretej dňa 25.6.2007 v čl. I. Základné podmienky, v časti Poplatky platné ku dňu

uzavretia tejto zmluvy, v znení: „ Poplatok za poskytnutie úveru: 4.000,- Sk Poplatok za I. upomienku:
200,- Sk Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 1000,- Sk Poplatok za vedenie úverového účtu: 40,- Sk/
mesačne.“ sú neprijateľné zmluvné podmienky.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru,
reg. č. 001147811190607 uzavretej dňa 25.6.2007 v čl. II., bod 2. v znení: „ Dlžník potvrdzuje, že
bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných

úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, reg.
č. 001147811190607 uzavretej dňa 25.6.2007 v čl. II., bod 4. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy dlžník
vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti

tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to
dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, reg.
č. 001147811190607 uzavretej dňa 25.6.2007, v čl. II., bod 5. v znení: „ Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom

konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o
platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským
súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru,
reg. č. 001147811190607 uzavretej dňa 25.6.2007 v čl. II., bod 6. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy
dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch

mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka
bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplnéhosplatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške
mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako
zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok

zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z
úveru zabezpečená ručiteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2025 domáhali neprijateľnosti zmluvných
podmienok a náhrady trov konania.

1.1Žalobcoviasvojnávrhodôvodnilitým,žesožalovanoudňa25.06.2007uzatvoriliZmluvuoposkytnutí
spotrebného úveru, reg. č. 001147811190607. (ďalej len „zmluva“). Žalobkyňa ďalej uviedla, že Zmluva

o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v čl. I. Základné podmienky v časti Poplatky,
v čl. II. bod 2, bod 4, bod 5 a bod 6.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

2.1 Žalovaný poukázal na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy
SlovenskejrepublikynaÚstavnomsúdeSR,ktorýpodalOkresnýsúdPrešov,podsp.zn.13Csp/55/2022
dňa 21.10.2024.

2.2 Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva uzatvorená ešte v roku 2007. Žalobcovia po 18 rokoch od

uzatvorenia zmluvy napádajú viacero zmluvných podmienok, ktoré voči nim ani vôbec neboli aplikované.
K splateniu úveru žalobcu došlo pred viac ako 8 rokmi pred podaním žaloby. Zároveň právna úprava
v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) a ani
teraz dané zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. Podaná žaloba nie je v záujme ochrany
spotrebiteľa a je v rozpore so zásadou právnej istoty zasahovanie do právnych vzťahov ukončených

pred 10 a viac rokmi.

2.3 K poplatkom žalovaný uviedol, že všetky poplatky a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté
v zmluve, t.j. žalobca svojím podpisom na zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých žalovaný je
ochotný vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasil. Všetky poplatky sú pritom zreteľne a transparentne

uvedené priamo v zmluve. V danom prípade žalobcovia nepreukázali, že by si žalovaný voči nim
jednotlivé poplatky vôbec uplatňoval. Podľa žalovaného poplatky či náklady úveru predstavujú zmluvné
ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú podľa názoru
žalovaného vylúčené zo súdneho prieskumu.

2.4 Čo sa týka oboznámenia sa s obchodnými podmienkami poukázal na to, že mu nie je zrejmé, akým
iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému či už v zmluve
alebo obchodných podmienkach, či cenníku porozumel. Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša
dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis
spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými

ustanoveniami Zmluvy. Tiež podotkol, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky
alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument,
resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná.

2.5 Žalovaný má za to, že zmluvná podmienka – osobitný vzťah k banke je v súlade so zákonom o

bankách platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je maximálne neprípustné, aby bola vyhlásená
za neprijateľnú, keďže žalovaný plne rešpektoval dikciu zákona. Bez potvrdenia zo strany klienta teda
banka nemá reálnu možnosť overiť, či klient nemá osobitný vzťah k banke. Nie je teda objektívne možné
posúdiťexistenciuosobitnéhovzťahuklientakbankeasplniťtakzákonnúpovinnosťinak,akonazáklade
aplikácie tejto zmluvnej podmienky.2.6 V prípade rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo
v Občianskom zákonníku, či inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Prípadne spory z uzatvorenej zmluvy bolo možné

riešiť tak pred všeobecným súdom, ako aj pred rozhodcovským súdom (k čomu v priebehu trvania
úverového vzťahu ani nedošlo). Dodal, že v súčasnosti ide o obsolentné zmluvné dojednanie z dôvodu
legislatívneho zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského konania.

2.7 K zmluvnej podmienke týkajúcej sa zrážok zo mzdy žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo

mzdy predstavuje legálny zabezpečovací inštitút podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka a v čase
uzatvorenia zmluvy tento inštitút nebol zahrnutý medzi neprijateľné podmienky. Dodal, že po novele
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (novela bola vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.) už
žalovaný k realizácii tejto dohody nemôže pristúpiť.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že návrh odmieta Okresného súdu Prešov bol Ústavným súdom SR

odmietnutý. Ďalej uviedli, že nie je dôležité či si dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo
zmluvných podmienok stačí len to, že zmluva, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje
zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia ďalej uviedli, že spotrebiteľská
zmluva uzatvorená medzi nimi a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany
žalovaného neboli nijakým spôsobom upozornení na namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ako

ani na ich dôsledky. Žalovaný ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo
dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že s nimi bol vedený
kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemal dôvod

pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli žalobcami
bezvýhradne akceptované - a rovnako mali možnosť požiadať o vysvetlenie/ozrejmenie akejkoľvek
zmluvnej podmienky, ktorej formulácia mu nebola zrejmá, alebo jej nerozumeli. Reálne ani nie je možné
predložiť akýkoľvek dôkaz preukazujúci priebeh kontraktačného procesu, nakoľko kontraktačný proces
prebiehal v roku 2007. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, tak ničím nemôže

bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy, ani jej časti, prípadne neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných
dojednaní. Žalobcov nikto nenútil vstúpiť do zmluvného vzťahu a pokiaľ s akýmikoľvek zmluvnými
dojednaniami nesúhlasili, potom mali rokovať so žalovaným o problematických dojednaniach, alebo
jednoducho návrh na uzavretie zmluvy odmietnuť a nevstúpiť so žalovaným do zmluvného vzťahu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento
skutkový stav:

5.1 Žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 25.06.2007 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, reg. č.
001147811190607, na základe ktorej bol žalobcom, ako dlžníkom, poskytnutý spotrebný úver vo výške

200.000,- Sk (6.638,78 €) s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a. a lehotou splatnosti
120 mesiacov.

6. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj
len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03..2010 ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa.

6. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcom spotrebný úver na základe
zmluvy ako právnická osoba, podnikateľ. Preto je potrebné vzťah z predmetnej zmluvy uzavretej medzi
stranami konania posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy.

7. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

8. Podľa názoru súdu žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku

(ďalej aj len „CSP“) nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť
nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva,
že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná
dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné

ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného
zmluvnéhodojednania.Okreminéhozosamotnéhozák.ust.§53ods.1Občianskehozákonníkavyplýva
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobujenerovnováhuvpostaveníúčastníkovtohtokonaniaapredmetnejspotrebiteľskejzmluvy.Platí,

že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách). Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019,
sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa
vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,

resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §
137 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). Spotrebiteľ má teda právo, aby jeho právne postavenie nebolo

spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné,
či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to,
kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí
sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala
znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl.
3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z.. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že
právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí
účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP

len s účinkami inter partes.

9. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné.

10. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny,
neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (ktorý sa v priebehu času novelami explicitne
dopĺňa). Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než obsahuje
výpočet v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy

možno uzavrieť, že žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemali možnosť participovať
na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne sú z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície
slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021 zo dňa 30.11.2021).

11. Vo vzťahu k namietanému poplatku za poskytnutie úveru súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom

dodávateľa. Poplatok za poskytnutie úveru nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický
základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ
platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom
platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú

poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o poplatky za
upomienky v spotrebiteľských veciach tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech,
ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje
náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú
by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať

viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného
výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Sankčný
charakter poplatkov za upomienky nepochybne vyplýva z ich rozdielnej sumy, keď prvá upomienka
je vo výške 200,- Sk, ale ďalšie vo výške 1.000,- Sk. Čo sa týka poplatku za vedenie úverovéhoúčtu súd mal za to, že takto dojednaná zmluvná podmienka je neprijateľná, nakoľko pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie. To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie

úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak. Za účtovaný
poplatok za správu úveru (mesačný paušál) žalovaný neposkytoval žalobcom žiadne plnenie, ktoré by
predstavovalo protihodnotu tohto poplatku.

12.PokiaľideozmluvnúpodmienkuuvedenúvčlánkuII.bodu2zmluvy,obdobnázmluvnápodmienkauž

bola vyhlásená za neprijateľnú napr. rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 8Csp/14/2020, zo dňa 17.03.2021.
Bolo konštatované, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho
zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v
otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy.
Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v

dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre
posúdenievhodnostiaúnosnostiúverupodľazmluvyvkontextejehomajetkovýchpomerovafinančných
možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvou podmienkou prenášané

dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo
zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi zákon ukladá.

13. Pri zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku súd v prvom rade poukazuje
na skutočnosť, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v § 35 upravuje určité povinnosti, či

obmedzeniabankyvovzťahukosobámsosobitnýmvzťahomknej,vyhlásenímkonkrétnetejtouvedenej
zmluvnej podmienky nedochádza k vyhláseniu neplatnosti zákonného ustanovenia v § 35 zák. č.
483/2001 Z.z. Zákon totižto jednoznačne nehovorí o tom, že na spotrebiteľa má byť prenesené bremeno
tvrdenia o pravdivosti tohto údaja, či vedomosti o následku okamžitej splatnosti vrátane príslušenstva
dňom, keď sa banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia/tvrdenia spotrebiteľa. Navyše je pre

priemerného spotrebiteľa podľa názoru súdu skutočne obtiažne poznať, čo presne predstavuje „osobitný
vzťah k banke“, ak zmluvná podmienka neobsahuje žiadnu definíciu, iba odkaz na zákon. Podstata
neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať
konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej
časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah

tohto jeho vyhlásenia. Banka má zákonnú povinnosť preveriť a zistiť či klient nie je osobou s osobitným
vzťahomkbankeatiežpovinnosťzabezpečiťvzmluvesklientomdojednanie,ževprípadenepravdivosti
tohto údaja (nie vyhlásenia) je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy.
Ak si banka zisťuje a preveruje osobitný vzťah klienta formou vyhlásenia zo strany klienta, potom
nemožno poskytnúť ochranu takej formulácii zmluvnej podmienky, ktorá neobjasňuje pojem „osobitný

vzťah k banke“ alebo priamo tieto jednotlivé formy osobitného vzťahu nevymenúva. Zvlášť sa žiada v
tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o predformulované vyhlásenie v rámci štandardizovanej zmluvy, a teda
nepredpokladá možný osobitný vzťah spotrebiteľa k banke a pre prípad, že by tomu tak aj bolo prenáša
zodpovednosť za uvedenie tohto nepravdivého údaja pomyselne na spotrebiteľa. Predmetná zmluvná
podmienka bola voči žalovanému vyhlásená za neprijateľnú napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov,

sp.zn. 17Csp/63/2024, zo dňa 17.09.2024.

14. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že žalovaný ju so žalobcami individuálne
nedojednal, ale táto zmluvná podmienka bola už vopred naformulovaná v zmluve. Žalobcovia žiadnym
spôsobom nemali možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky a mohli zmluvu ako celok odmietnuť,

alebo podrobiť sa celému jej predformulovanému obsahu. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky
bola vo vzťahu k žalovanému právoplatne judikovaná napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.
19Csp/26/2023-243, zo dňa 16.11.2023.

15. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. II. bod 6. Zmluvy, z obsahu zmluvy nesporne

vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vopred zakomponovaná do zmluvných podmienok. Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou úpravou
nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou
prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene
viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde
stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Zakotvenie
dohody o zrážkach zo mzdy do úverovej zmluvy sa v posudzovanej veci zjavne udialo len z vôle veriteľa
bez akejkoľvek možnosti žalobcov túto dohodu zo zmluvy vylúčiť a uzavrieť zmluvu o úvere aj bez takejto
„dohody“. Z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v podstate nepostrehnuteľná, keďže v tomto prípade
je obsiahnutá v tej časti formulárového tlačiva zmluvy, kde splýva s ostatnými informáciami nemajúcimi
povahu hlavných dojednaní žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov nevyplývajú. Formulár zmluvy vôbec nepripúšťa možnosť vyznačiť, že spotrebiteľ o takúto
dohodu nemá záujem a odmieta ju. Zo zmluvy a spôsobu umiestnenia dohody o zrážkach zo mzdy v nej
je zrejmé, že veriteľ vlastne vopred vnútil (pripraveným predtlačeným tlačivom) žalobcovi aj iný úkon než
ibaten,ktorýbolvdanomokamihuvhlavnejsférejehozáujmuatouzatvoreniezmluvyospotrebiteľskom
úvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere, konajúca osoba - žalobca sa súčasne jedným a tým

istým podpisom na predmetnej listine podpísali aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo
mzdy, keďže ak chcel dostať úver, inú možnosť ani nemal. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve,
ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo

inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok
zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Súd má za to, že táto dohoda v podobe akú má v tu posudzovanej veci je neplatná, lebo

zjavne nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobcov ju uzavrieť (čo ju robí podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou) a navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve robí takisto absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase jej uzavretia. Dohoda má navyše základ v konaní rozpornom s dobrými mravmi (§ 4

ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia). Uvedená zmluvná podmienka bolo
vo vzťahu k žalovaného určená za neprijateľnú taktiež rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 8Csp/14/2020,
zo dňa 17.03.2021.

16. Na záver súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo sporovej strany
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z

03.07.2003).

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto

neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.