Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125226113
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6125226113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: MTPP s.r.o., Teplická 3983/4,

058 01 Poprad, IČO: 44 334 168, právne zastúpeného: Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15,
058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX
XX A., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Hoffman, Hlavné nám. 60, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073,
o zaplatenie 2.761,92 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužaloboudoručenouupomínaciemusúdudňa26.03.2025domáhalvočižalovanému

zaplatenia sumy vo výške 2.761,92 € s prísl..

1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody, počas trvania pracovného
pomeru medzi stranami, mal žalovaný dohodnutú možnosť odplatne užívať motorové vozidlo
žalobcu s tým, že ide o používanie motorového vozidla na súkromné účely, osobitne evidované
v knihe jázd dotknutého motorového vozidla, pričom obidve strany považovali poskytnuté plnenie
za nenárokovateľné nepeňažné plnenie, odplatne poskytnuté žalobcom žalovanému počas trvania

pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru žalovaného dňa 03.09.2024 sa strany dohodli, že
záväzky žalovaného voči žalobcovi za poskytnutú možnosť užívania motorového vozidla na súkromné
účely nie sú vyrovnané v časti nepeňažného plnenia za používanie motorového vozidla žalovaným za
obdobie január až august roku 2024. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru žalobca zo dňa
03.09.2024, žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté nepeňažné plnenie faktúru č. 24VF00855 zo
dňa27.11.2024,splatnúdňa11.12.2024.Nakoľkožalovanýdlžnúsumunezaplatilriadneavčas,žalobca
mu poslal upomienku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil žalobcovi peňažnú sumy istiny

v sume 2.761,92 €, dostal sa od 12.12.2024 do omeškania s plnením peňažného záväzku.

1.2 Žalobca spolu so žalobou predložil tieto listinné dôkazy: dohoda o skončení pracovného pomeru,
faktúra, oznámenie žalovaného, upomienka, výkaz jázd.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.02.2025 platobný rozkaz pod sp. zn. 14Up/129/2025, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola

následne postúpená tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že medzi sporovými stranami počas trvania pracovného pomeru nikdy
neexistovala dohoda, že žalovaný má možnosť odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu. Naopakžalovaný počas trvania pracovného pomeru mohol používať motorové vozidlo aj na súkromné účely
bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný mal dohodnutú mzdu blízku minimálnej mzdy a jedným z benefitov,
ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ poskytol bolo, že mohol využívať služobné vozidlo aj na súkromné

účely a to bezodplatne. Tieto jazdy bolo iba potrebné evidovať v knihe jázd, a to kvôli údajom o počte
vykonaných kilometrov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodou o skončením pracovného pomeru zo dňa
03.09.2024 malo dôjsť k dohode medzi sporovými stranami, že záväzky žalovaného voči žalobcovi , za
poskytnutie užívania motorového vozidla na súkromné účely nie sú vyrovnané za obdobie január 2024
až august 2024, k tomuto uviedol, že z uvedenej dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva

takýto záväzok. Navyše takáto dohoda je nepreukázaná čo sa týka minimálne výšky záväzku a dĺžky
trvania takéhoto záväzku. Čo sa týka samotnej faktúry č. 24VF00855 zo dňa 27.11.2024 tak táto nieže
len nevychádza z platného záväzku medzi sporovými stranami, ale je zároveň chybná čo sa týka počtu
najazdených kilometrov, keď vo faktúre je uvedený chybný počet kilometrov, a to 3836, pričom z výkazov
jázd vyplýva počet 3808 kilometrov. Zároveň je vo faktúre uvedená cena za jeden kilometer vo výške
0,60 € bez DPH, čo je 0,72 € s DPH, pričom takáto jednotková cena nevyplýva zo žiadnych tvrdení

žalobcu. Ide čisto o vymyslený údaj žalobcu. Okrem toho Dohoda o skončení pracovného pomeru nie
je ani uznaním dlhu čo sa týka náhrady za používanie motorového vozidla, pretože nespĺňa všetky
predpoklady a to najmä v otázke výšky dlhu.

4. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán konania a predloženými listinami, pričom zistil tento

skutkový stav:

4.1 Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 03.09.2024 dohodu o
skončení pracovného pomeru ku dňu 30-11-2024 zároveň každý z účastníkov dohody vyhlásil čerpá
že nemá voči druhej strane žiadne iné právne nároky, s výnimkou náhrady za používanie motorového

vozidla.

4.2 Faktúrou č. 24VF00855 zo dňa 27.11.2024, splatnou dňa 11.12.2024, žalobca vyúčtoval žalovanému
za prenájom motorového vozidla zn. Fiat doblo s ev. č. D. s počtom najazdených 3836 km sumu vo
výške 2.761,92 € [(3836 km x 0,60 €) + 20 % DPH].

4.3 Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2024 oznámil žalobcovi, že jeho faktúra je nedôvodná a neuznáva ju.

5. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 – 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná

zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.6. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné

dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je
teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana

vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide
o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. (viď uznesenie
NS SR z 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009)

7. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu

dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane,
na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie
skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný
vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov

je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (viď uznesenie NS SR z 23.05.2012, sp. zn.
1Cdo/78/2010)

8. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnoprávny vzťah
na základe pracovnej zmluvy, ktorý bol ukončený dohodou ku dňu 30.11.2024. Žalobca sa domáhal

voči žalovanému zaplatenia náhrady za používanie ním poskytnutého motorového vozidla v období
01-08/2024, ktoré mal žalobca v operatívnom leasingu.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca jednak nepreukázal existenciu
dohody o odplatnom užívaní motorového vozidla a jej podstatné náležitosti, teda kedy došlo k jej

uzavretiu, aké motorové vozidlo malo byť predmetom tejto dohody, a taktiež výšku náhrady za užívanie
motorového vozidla a dobu jeho užívania. Podľa názoru súdu uzavretie tejto dohody pred ukončením
pracovnéhopomeružalovanéhonepotvrdzujeaniDohodaoskončenípracovnéhopomeruz03.09.2024.
Taktiež nie je zrejmé na základe akých skutočností vychádzal práve z účtovej výšky náhrady 0,60 €/km.

10.Vzhľadomnauvedenésúdnepovažovalnárokžalobcuzapreukázanýapretožalobuakonedôvodnú
zamietol.

11. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedka z dôvodu aplikácie zásady
sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na listiny

predložené dňa 03.06.2025 a na pojednávaní.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, tak, že každému v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.