Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100692
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100692.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska 9, 811 08
Bratislava, IČO: 31 411 401, zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 100504288/2024 zo dňa 05.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
26.04.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 26.04.2024 doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100504288/2024 zo dňa

05.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 102492493/2023 zo dňa 04.10.2023, ktorým správca dane podľa
§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume XXX,XX
Eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra
č. 101701965/2022 zo dňa 08.06.2022 za zdaňovacie obdobie január 2017 v ustanovenej lehote a v

ustanovenej výške.

2.Žalobcasúčasnespodanímžalobynavrhol,abysúduznesenímpriznaljehosprávnejžalobeodkladný
účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal
na teoretické predpoklady priznania odkladného účinku, pričom potrebu priznania odkladného účinku

odôvodňoval poukazom na dôvody žaloby a tým, že mu boli udelené nezákonné pokuty za správne
delikty, na základe rozhodnutí s nepreskúmateľnými a zmätočnými výrokmi. Uviedol, že v konaní došlo k
zásahudoprávžalobcuatotým,žežalobcasíceupozornilžalovanéhonato,žepodalvočirozhodnutiam
o vyrubení rozdielu dane správne žaloby, žalovaný však nevyčkal a neprerušil konania do právoplatného
rozhodnutia súdu, ale vydal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými
dochádza k vážnemu zásahu do práv žalobcu, pričom tento zásah je viditeľný najmä v jeho majetkovej

sfére. Podľa žalobcu finančné orgány konali v rozpore s právnymi predpismi a súdnou praxou, keď
vyrubili úrok z omeškania na podklade rozhodnutí, ktoré tvoria predmet iného súdneho konania, čo
predstavuje zásah do práv žalobcu, kedy je tento nútený sa neustále prispôsobovať odlišným výkladom
týchto orgánov, čo má zásadný dopad na jeho samotný stav a fungovanie. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým
spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu. Poukázal tiež na to, že štát,

v zastúpení žalovaného, voči nemu eviduje pohľadávku v sume, ktorá spôsobuje, že žalobca je v
existenčnej hrozbe a teda mu hrozí závažná ujma. Závažná ujma z pohľadu žalobcu spočíva v zníženíjehomajetku,čospôsobujehrozbuvyhláseniakonkurzunajehomajetok,atedazánikžalobcuakoentity.
Tým, že pohľadávka štátu voči žalobcovi je vo vysokej sume, je podľa žalobcu nepochybne naplnená
hrozba konkurzu, a teda naplnený dôvod priznania odkladného účinku, resp. je naplnená hrozba

závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na majetku a právach žalobcu. Podľa žalobcu priznanie odkladného
účinku zohľadňuje aj princíp proporcionality či verejný záujem, pretože priznaním odkladného účinku sa
nastaví právna istota a nebudú viac platiť účinky v podobe porušovania práv žalobcu.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným

podaním zo dňa 08.08.2024. Žalovaný k odkladnému účinku uviedol, že súčasťou návrhu na priznanie
odkladného účinku nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre jeho
priznanie. Uviedol, že pokiaľ žalobca vo všeobecnosti uvádza, že má voči štátu pohľadávku, ktorá
mu spôsobuje existenčnú hrozbu, túto existenčnú hrozbu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.
Namietol, že finančná situácia daňových subjektov nemôže byť riešená na úkor štátneho rozpočtu
a ostatných daňových poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav spočívajúcich

v obmedzení ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane do štátneho rozpočtu. Poukázal na to, že
daňové orgány sú povinné dôsledne vyžadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých
daňových subjektov bez výnimky. Pokiaľ ide o vyrubený úrok z omeškania v sume XXX,XX Eur, žalovaný
poukázal na to, že tento bol žalobcovi vyrubený zákonným spôsobom za neuhradenie rozdielu dane
v lehote splatnosti, pričom podľa žalovaného úhrada uvedenej sumy určite nepredstavuje pre žalobcu

existenčnú hrozbu. Žalovaný uviedol, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným
záujmom spočívajúcim najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca
dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Navrhol, aby súd návrh na
priznanie odkladného účinku zamietol.

4. Podľa § 184 SSP, „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, „správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.“

6. Podľa § 188 SSP, „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

8. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby
vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku

či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16

zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má
tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý
musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje

do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu
do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného
následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s
verejným záujmom.9. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených

skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a
argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu
hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Súd je toho názoru, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných
dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť, a zároveň tento dôvod
musí v konaní aj preukázať. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre

neho hrozba závažnej finančnej ujmy, ale tieto pomenovával len vo všeobecnej rovine, a tiež nepredložil
dôkazy (týkajúce sa napr. jeho finančnej situácie), ktoré by takúto hrozbu preukazovali. Správny súd
preto dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku
závažnej finančnej škody ani iných vážnych nenapraviteľných následkov.

10. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku v zásade odôvodňoval tvrdenou nezákonnosťou

napadnutého rozhodnutia a tiež tvrdením, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia
hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady
predstavujúce majetkovú škodu, k čomu uviedol, že štát v zastúpení žalovaného voči nemu eviduje
pohľadávku v sume, ktorá spôsobuje, že žalobca je v existenčnej hrozbe, a teda hrozí mu závažná ujma.
Správny súd v prvom rade uvádza, že prípadná nezákonnosť rozhodnutia bude predmetom meritórneho

posúdenia a na účely prípadného priznania odkladného účinku nemožno toto tvrdenie považovať za
osvedčenie dôvodu pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 SSP. Pokiaľ ide o tvrdenie spočívajúce
v tom, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu
činnosti a majetkovú škodu, správny súd uvádza, že ide len o všeobecne formulované tvrdenie, na
podporu ktorého žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Taktiež žalobca nepreukázal ani prípadnú hrozbu

konkurzu, ktorým argumentoval v návrhu, preto uvedené tvrdenie možno považovať za hypotetické.
Nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné utvoriť si objektívny obraz
o jeho celkovej majetkovej, resp. finančnej situácii, a teda neuviedol žiadne konkrétne skutkové
okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia môže dôjsť k značnej hospodárskej a finančnej škode. Pokiaľ žalobca argumentoval

nekonkretizovanou signifikantnou výškou pohľadávky, ktorú voči nemu eviduje štát, správny súd uvádza,
že argumentácia výškou prípadnej pohľadávky sama osebe, bez podpory relevantnými dôkazmi,
nepreukazuje hrozbu závažnej, nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Na základe
uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu
dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP.

11. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu
súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len
všeobecnými tvrdeniami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

Pre úplnosť správny súd uvádza, že pre posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia
§ 185 SSP nie sú relevantné námietky žalobcu ohľadom nezákonnosti namietaného rozhodnutia, súd
pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

12. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie
nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca taktiež tento predpoklad
pre priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka
včasného a riadneho výberu daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.

13. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný
zákonom definovaný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné
zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s §

188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).