Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123455130
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123455130.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., A. XX, v konaní zastúpeného D. E. F., G. B., H. H. I.
XX, C., IČO: 43 920 551, proti žalovanému LT company s.r.o., Rudlovská cesta 90, Banská Bystrica,
IČO: 47 344 610, v konaní zastúpeného AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO:
36 859 711, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom dňa 27. 10.
2023, je n e p l a t n é .

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý je žalovaný povinný
mu zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanoužalobousadomáhalurčenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,
pričom svoju žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že Pracovnou zmluvou zo dňa 14. 09. 2021,
ktorú uzavrel ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom, vznikol pracovný pomer na dobu
určitú od 16. 09. 2021 do 31. 08. 2022 so špecifikovaným druhom práce Ručný balič a plnič, pričom
dodatkom č. 1 zo dňa 31. 08. 2022 k tejto pracovnej zmluve došlo medzi stranami sporu k dohode
o úprave pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú.

2. Žalobca uvedené tvrdenia preukazoval jednak Pracovnou zmluvou zo dňa 14. 09. 2021 a Dodatkom
č. 1 zo dňa 31. 08. 2022, ktorými mal súd preukázané tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu.

3. Žalobca ďalej uviedol, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
najmenej 50 % podľa postihnutia zavedeného v prílohe č. 3 zákona č. 447/2003 Z. z., pričom žalobca
má mieru funkčnej poruchy viac ako 70 %.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že podaním žalovaného dňa 27. 10. 2023 mu tento oznámil, že s ním okamžite
končí pracovný pomer na základe toho, že dňa 19. 10. 2023 v čase medzi 9.00 h a 10.00 h oznámil
tretej osobe a to obchodnému zástupcovi spoločnosti Coca – Cola Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava,
A. J. presné zloženie kávovej zmesi Verticcio METROPOLA blend, a to konkrétne: percentuálne zložky
jednotlivých káv používaných pri príprave tejto zmesi spolu s presným názvom týchto káv. Zloženie
kávových zmesí vyrábaných žalovaným je predmetom výrobného tajomstva žalovaného a práve preto

kávová zmes je nosným produktom firmy žalovaného, ktorej priamym konkurentom je obchodná
spoločnosť Coca – Cola Slovakia, a.s. Žalovaný podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru sa
mal tieto skutočnosti dozvedieť priamo od tretej osoby, ktorá dňa 24. 10. 2023 v čase okolo 14.00
h pri svojej opakovanej návšteve v priestoroch žalovaného uviedla za prítomnosti žalobcu a ďalšíchzamestnancov a to A. K., L. B.. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej vyplýva, že pri
následnej konfrontácii ako aj rannej porade zamestnancov zamestnávateľa zo dňa 25. 10. 2023 žalobca
priznal, že uvedenú informáciu tretej osobe poskytol.

5. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že zachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach,
ktoré sa dozvedel zamestnanec je povinnosťou žalobcu, vyplýva jednak zo zákonníka práce a tak isto
z pracovnej zmluvy.

6. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.
10. 2023, pričom mal tvrdenia žalobcu za preukázané z uvedeného vykonaného dokazovania. Súd
ďalej vykonal dokazovanie listom zo dňa 02. 11. 2023 adresovaného žalobcom žalovanému, ktorému
oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom
zamestnávaní.

7. Žalobca ďalej uviedol, že úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvody v dňom uvedené
sú len zástupnými dôvodmi, ktoré žalovaný používa za tým účelom, aby sa vyhol povinnosti získať na
podanie výpovede právoplatný predbežný súhlas Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Bystrici, ktorý je potrebný pri rozviazaní pracovného pomeru. Uvedenú skutočnosť mal žalobca za
zrejmú, keďže prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného mal informáciu o tom, že tento ho už

ďalej zamestnávať nechce.

8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu nikdy neuviedol, že existuje nejaké výrobné tajomstvo, ktoré
má dodržiavať v súvislosti s jeho zamestnávaním a preto žalobca vôbec nechápe, o akom výrobnom
tajomstve sa v okamžitom skončení pracovného pomeru vlastne píše a zároveň poprel, že by uviedol

nejaké podrobné zloženie kávy, ktoré je predmetom akéhokoľvek tajomstva tretej osobe tak, ako je to
opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru.
9. Zároveň žalobca ďalej uvádzal, že obchodná spoločnosť tak, ako je táto identifikovaná v okamžitom
skončení pracovného pomeru ani neexistuje, pretože spoločnosťou, ktorú má zrejme žalovaný na mysli,
je spoločnosť Coca – cola Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá podľa portálu M. za roky 2018 až

2022 vykazuje tržby spolu 0,-- Eur, teda je úplne vylúčené, aby táto spoločnosť, ktorá nevykazuje tržby,
bola priamou konkurenciou žalovaného. Zároveň žalobca priložil výpis z obchodného registra, v ktorom
je zapísaný žalovaný a výpis z portálu FinStat o tržbách žalovaného, ktoré za rok 2022 predstavujú tržby
vo výške 1,04 mil. Eur a preto obchodná spoločnosť s tržbami 0,-- Eur jej nemôže byť konkurenciou.

10. Uvedené tvrdenia žalobca preukazoval jednak výpisom z obchodného registra obchodnej
spoločnosti žalovaného, obchodnej spoločnosti Coca – Cola Slovakia, s.r.o. a výpisom z portálu M. na
spoločnosť žalovaného a taktiež na obchodnú spoločnosť Coca – Cola Slovakia, s.r.o.

11. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na údajné prezradenie strážneho tajomstva,

ktoré malo spôsobiť škody pre žalovaného, tak žalovaný mal pristupovať k zabezpečeniu takéhoto
obchodného tajomstva a jeho utajeniu tým spôsobom, že nemalo byť verejne prístupné, pričom naopak
takéto presné zloženie viselo na nástenke vo výrobni a pražiarni, pričom v tomto súpise zloženia kávy
je podrobné zloženie kávy s presným zložením odrôd a geografickým pôvodom tejto kávy. Ďalšie
vyhotovenie takéhoto výtlačku s tvrdeným obchodným tajomstvom má pražič v bežný deň dostupné

na stole a je rovnako umiestnený v priestoroch pražiarne. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazoval
listinným dôkazom, ktorým bolo písomné upozornenie, ktoré dostal žalobca od žalovaného za porušenie
pracovných povinností, ktorej súčasťou bola fotografia celej nástenky, z ktorej je zrejmý práve tento
výtlačok s presným zložením kávovej zmesi.

12. Súd na základe uvedeného tvrdenia vykonal dokazovanie uvedeným upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny a fotografie, z ktorej vyplynulo, že týmto písomným upozornením zo dňa 16. 10.
2023 bol žalobca upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a výzvou na jej odstránenie, že
v skutočnosti toto písomné upozornenie obsahuje aj fotografie pracovnej časti priestorov žalovaného,
z ktorého je zrejmé, že na stene pri pracovnom stole je písomnosť, ktorá je na tejto stene zavesená

a obsahuje názov kávy, typy balenia, vizual balenia, jej zloženie a dátum spotreby. Medzi uvedenými
názvami kávy sa nachádza aj káva METROPOLA espresso blend.13. Žalobca teda tvrdil, že z predložených fotografií je zrejmé, že v danom prípade sa nemohlo jednať
o obchodné tajomstvo, keďže tieto údaje boli voľne prístupné pre každého, kto prechádzal cez priestory
výrobne kávy, baliarne a mohol ich odfotografovať.

14. Zároveň žalobca ďalej uviedol, že nikdy neuviedol tretej osobe celkovo priame zloženie obsahu
zložiek uvedenej kávy a na naliehanie p. J. povedal len informáciu o tom odkiaľ káva pochádza, teda
nepovedal nikdy presné zloženie, povedal len vo všeobecnosti, že 80 % je Brazília, 20 % je Uganda
a 2 % ešte Etiópia, ale nikdy neuviedol, či je tam o 2 % menej Robusty alebo Arabicy, a preto čo i len

teoretická informácia nebola nikdy spôsobilá spôsobiť škodu či inú ujmu zamestnávateľovi. Zároveň
žalobca poukázal, že najdôležitejšou otázkou je otázka praženia kávy, pričom táto informácia z jeho
strany nebola nikdy nikomu poskytnutá.

15. Z uvedeného dôvodu potom žalobca žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovaným mu listom zo dňa 27. 10. 2023 je neplatné.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 24. 10. 2023 zistil, že žalobca dňa 19. 10.
2023 v čase medzi 9.00 h a 10.00 h pri neformálnom rozhovore uviedol obchodnému zástupcovi nápojov
a kávy spoločnosti Coca – Cola Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, A. J., presné zloženie kávovej
zmesi Verticcio METROPOLA blend, a to percentuálne zložky jednotlivých káv, z ktorých sa predmetná

zmes pripravuje a presný názov týchto káv. Teda uviedol cudzej osobe obchodnému zástupcovi
priameho konkurenta žalovaného skutočnosť, ktorú sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej práce pre
žalovaného a ktorá je predmetom výrobného tajomstva. Predmetná kávová zmes je nosným produktom
žalovaného a uvedené skutočnosti sa žalovaný dozvedel priamo od A. J. pri opakovanej návšteve
v priestoroch žalovaného za prítomnosti žalobcu a zamestnancov A. K. a L. B.. Žalobca pri následnej

konfrontácii potvrdil, že predmetnú informáciu obchodnému zástupcovi A. J. poskytol a toto priznal aj
pri rannej porade zamestnancov žalovaného konanej dňa 25. 10. 2023. Žalovaný pokladá so zreteľom
k obsahu, dosahu a povahe poskytnutej informácie, t. j. presnému percentuálnemu zloženiu a názov
káv vstupujúcich do výroby kávovej zmesi Verticcio METROPOLA blend, ktorá je najobľúbenejšou
a najpredávanejšou zmesou žalovaného, ktoré umožňuje tretej osobe vytvoriť rovnakú zmes ako aj so

zreteľom k osobe, ktorá bola táto informácia poskytnutá a teda obchodnému zástupcovi spoločnosti
Coca – cola Slovakia, s.r.o., ktorá má oddelenie kávy, teda vyrába, predáva a distribuuje kávové
zmesi ako priamy konkurent, teda súťažiteľom na relevantnom trhu žalovaného za závažné porušenie
pracovnej disciplíny plne odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný
teda považuje ako dôležitú zákonnú povinnosť uchovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,

ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno
oznamovať tretím osobám.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že výroba kávových zmesí je unikátny proces, ktorým podstatným je nielen
praženie, ale aj výber konkrétnych druhov káv, resp. kávových zŕn, ale aj konkrétnej krajiny, pôvodu

a oblasti v rámci tejto krajiny, čomu zodpovedá aj konkrétny názov, konkrétne množstvo zvolených
vymiešavaných káv, percentuálny pomer týchto jednotlivých zmiešaných káv. V rámci spektra káv, resp.
kávovýchzŕnprodukovanýchvjednotlivýchkrajináchsvetaexistujemnožstvoodrôdArabica,akoajkávy
Robusta, ktoré sa líšia od krajín, ako aj od oblasti krajiny a to aj od konkrétneho miesta pri ich pestovaní.
Kávová zmes Verticcio METROPOLA blend je práve výsledkom takejto výroby kávovej zmesi, kedy

všetky vstupné faktory pri jej výrobe volí výrobca sám na základe svojich znalostí, skúseností a praxe
a snahy dosiahnutie špecifickej chute tak, aby získal konkurenčné výhody nad ostatnými výrobcami
a teda tvrdenie žalobcu o tom, že každá pražiareň na Slovensku robí rovnaké zmesi a ich kombinácie
Arabicy a Robusty, kedy sa jedná o jednoduchý proces, považuje žalovaný za nesprávny.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že objekt žalovaného pozostáva z priestorov pražiarne a baliarne, pričom
do týchto priestorov je jeden vchod, priestor kancelárií a ostatných úžitkových priestorov, ku ktorým
je zvonka druhý vchod. Do objektu je teda možný vstup dvoma vchodmi. Pracovný priestor pražiarne
a baliarne je zabezpečený pred vstupom nepovolaných osôb, kde je uvedený vývesný zákaz vstupu
neoprávnených osôb, pričom na jeho dodržiavanie dohliadajú zamestnanci žalovaného. Zamestnanci

alebo akákoľvek tretia osoba vstupujúca do objektu vchodom bezprostredne vedúcim ku kanceláriám
a ostatným častiam priestorov, nie vchodom vedúcim zvonka do priestorov pražiarne a baliarne.
V priestoroch baliarne a pražiarne sa zdržujú zamestnanci žalovaného, prípadne občas aj jeho
konatelia, inak sa priestory riadne zamykajú, akákoľvek návšteva iných osôb je ohlásená a sprevádzanázamestnancami žalovaného. Rovnako aj v prípade organizovaných školení. Akékoľvek cudzie osoby
teda nikdy nie sú v priestoroch samotné, bez dozoru. Vzhľadom k tomu, že zloženie kávových zmesí
vyrábaných žalovaným je predmetom výrobného tajomstva, je aj kávová zmes Verticcio METROPOLA

výsledkom takéhoto výrobného tajomstva čo sa týka jej zloženia, pretože je nosným produktom
firmy, odráža jeho význam. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal súd žalobu žalobcu zamietnuť ako
nedôvodnú.

19. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade sám žalovaný uznal, že

nešlo o obchodné tajomstvo, pretože nezodpovedá ustanoveniu § 17 ods.1 Obchodného zákonníka, ale
sa v danom prípade jednalo len o špecifický druh skutočnosti či informácie, ktoré sa zamestnanec pri
svojej práci pre zamestnávateľa dozvedel. Žalobca zároveň poukázal, že tvrdenie žalovaného o tom,
že káva, z ktorej sa vyrábala zmes Verticcio METROPOLA blend je z krajín Brazília, Etiópia, Uganda,
pričom na vlastnej internetovej stránke uvádza pri tejto zmesi aj krajinu pôvodu Kubu. Zároveň žalobca
uvádzal, že žalovaný potvrdil, že v priestoroch sa organizujú školenia, teda potvrdil, že v priestoroch

výrobysanachádzajúajtretieosoby,ktorémalimožnosťtzv.obchodnétajomstvopocelýčasprítomnosti
k dispozícii a mohli ich napríklad odfotiť mobilným telefónom, pričom nie je vylúčené, že tak aj urobili.
Sám žalovaný uviedol, že až potom čo malo dôjsť k údajnému prezradeniu zloženia kávových zmesí,
došlo k zmene čo sa týka vyvesenej informácie na nástenke.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, pričom z výsluchu svedka A. J. súd zistil, že
u žalovaného pracoval do konca roka 2022 a žalobca mu prezradil akési výrobné tajomstvo pomeru
jednej kávovej zmesi, čo sa odohralo tým spôsobom, že on sa mal stretnúť s p. K. a predtým sa chvíľku
bavilisožalobcom,pretožestretnutiemalobyťzatýmúčelom,žejedenjehoklientmalzáujemopodobnú
zmes kávy ako vyrába aj žalovaný. Na túto tému sa teda bavili so žalobcom a on sa ho pýtal na zmes

kávy, jednalo sa o kávu Metropola a žalobca mu povedal pomery teda tie percentá miešania zmesi
takejto kávy. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pojmu výrobné tajomstvo teda rozumie tak,
že sa jedná o akýsi postup či percentá jednotlivých káv, z ktorých sa skladá ten výsledný efekt, teda
presné percentá jednotlivých káv, z ktorých kávová zmes je namiešaná. Svedok vo svojej výpovedi
ďalej uviedol, že kávová zmes Metropola bola tá najpredávanejšia a na vysvetlenie uvádzal, že spôsob

miešania kávových zmesí je teda asi taký, že v zásade sa káva mieša z dvoch druhov káv a to Arabicy
a Robusty s tým však, že G. je asi ďalších 400 druhov a Robust je menej asi ako 100 druhov resp. až
200 druhov. Tieto dve hlavné skupiny sa miešajú v rôznych pomeroch a tá, ktorá je v súčasnej dobe
najobľúbenejšia a najpredávanejšia sa mieša v pomere 80:20, ale tieto pomery môžu byť aj rôzne.

21. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že na otázku čo mu teda presne žalobca povedal napriek
tomu, že je to teda už dávno a tie presné percentá si už nepamätá, povedal mu však, že sa jedná o druhy
Etiópia, Brazília a Uganda s tým, že mu povedal aj presné percentá tých jednotlivých druhov.

22. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že pri vstupe do priestorov žalovaného nebol podrobený

nijakým opatreniam a nepamätal si, či v minulosti sa stávalo, že by ho do prevádzky nepustili. Na ďalšiu
otázku svedok vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel na nástenke nejaké informácie ohľadne zloženia
káv a zároveň uviedol, že podľa tých informácií, ktoré má od žalobcu by vedel namiešať kávové zmesi
Metropola.

23. Z výpovede svedka A. K. súd zistil, že tento je živnostníkom, spolupracuje so žalovaným a on
sám prišiel na to, že žalobca prezradil tajomstvo tretej osobe, osobe, ktorá bola predtým u žalovaného
zamestnaná. Uviedol, že on mal stretnutie s p. J., ktorý mal záujem pre svojho klienta o zmes, ktorá by
sa podobala zmesi Metropola s tým, že sa ho pýtal aké je zloženie tejto zmesi, na čo svedok mal uviesť,
že toto mu povedať nemôže a na to p. J. v podstate povedal kompletné zloženie aj v percentách s tým,

že vlastne takúto informáciu má od žalobcu. Teda vlastne vedel kompletnú informáciu celú tú receptúru
zmesi. Uvedené skutočnosť následne riešili na porade na takom rannom brífingu, kde toto všetko uviedol
s tým, že je neprípustné, aby niekto takýmto spôsobom poškodzoval firmu a oboznamoval o tom, čo je
vlastne výrobným tajomstvom žalovaného. Svedok pripustil, že k správnemu namiešaniu kávovej zmesi
je potrebné vedieť aj stupeň praženia, pričom však existuje prístroj, ktorým tento stupeň praženia sa dá

zistiť a potom v podstate je informácia kompletná.

24. Svedok zároveň odpovedal na otázku, či sú pomery jednotlivých kávových zmesí nejakým spôsobom
dostupné v pražiarni s tým, že svedok odpovedal na takúto otázku, že áno, že niekde tam môžu byť,avšak nevie povedať, či takýto návod alebo tie presné percentá zmesi sú niekde zavesené na nástenke
alebonanejakominommieste,pričomtotosanejakýmspôsobomnekontrolujekaždýdeň.Popredložení
fotografie tak, ako je táto na č. l. 24 svedok pripustil, že presný návod postupu najmä teda tých percent

tak ako to vidí na fotografii je prístupný na nástenke. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že kávová
zmes Metropola tvorí 85 % produkcie žalovaného a tá produkcia v mesačnom vyjadrení asi 3 a pol tony.

25. Z výpovede svedka L. B. súd zistil, že tento je zamestnaný u žalovaného dva roky, jeho pracovnou
náplňou je praženie kávy a k prejednávanej veci vedel uviesť toľko, že zaregistroval, keď sa žalobca

rozprával spolu s p. J. a predpokladá teda, že žalobca mu otvoril dvere, vpustil ho do vnútra, o čom sa
však rozprávali to nepočul. Tak isto si nepamätá ako dlho tento rozhovor trval. Svedok vo svojej výpovedi
ďalej uviedol, že zloženie kávových zmesí vie z hlavy a pripustil, že je inak možné, že toto zloženie
je vyvesené na nástenke a nikde inde v podstate takéto zloženie nie je. Svedok zároveň uviedol, že
v prípade, že sa v priestoroch baliarne či pražiarne vykonáva školenie, tak ten súpis sa dáva preč, dáva
ho preč balič alebo pražiar, či vždy, do uviesť nevedel.

26. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, pričom žalobca vo svojej výpovedi
uviedol, že v ten deň sa stretol s p. J., ktorý tvrdil, že má stretnutie s jeho bývalým manažérom, ktorý
však prítomný nebol. Prišiel za ním do pražiarne, pýtal sa ho aké kávy robíme a tvrdil, že sú hnusné, čo
sa do nich primiešava a že ich vlastne nikto nechce. Uviedol, že on bol len baličom a plničom a takúto

informáciu nemal. Pokiaľ mu aj poskytol nejakú informáciu, tak len takú, ktorá sa nachádza na sáčku
alebo na nálepke, resp. na internete. Druhy kávy mu nepovedal, pretože on sám nemal v podstate ani
ochotu sa nejakým spôsobom tieto druhy naučiť, pretože ich bolo veľa, s ktorými sa pracovalo a on sa
to teda nenaučil, pretože o to nemal záujem. Samozrejme, že mu nemohol povedať, akým spôsobom
a na aké stupne sa káva praží, ako sa mieša, aký je percentuálny pomer, pretože tento nevedel. Vedel,

že na to existuje nejaký počítačový program, avšak on prístup, heslo do počítača nemal. Zaoberal sa
len tým čo patrilo k jeho náplni, teda lepil nálepky, balil, zapisoval a podobne. Uviedol, že sa jednalo
o chránené pracovisko, kedy on sám je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom pokiaľ celá
firma chodila na nejaké porady či stretnutia, kde sa riešilo praženie, káva sa ochutnávala, tak on sám
na takéto porady nechodil a ako keby s tým nemal nič spoločné. Žalobca ďalej uviedol, že cez priestory

pražiarne chodili aj dodávatelia, ktorí nosili vrecia s kávou. Vie to preto, pretože pražiar hovoril, že tieto
kávové zrná sú rôznej kvality, niektoré sú veľké, niektoré malé a podobne.

27. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že základné zmesi sú teda Arabica
a Robusta a ich pomer je informácia verejnosti prístupná, čo sa týka teda týchto druhov káv. Existujú

však pododrody, ktoré sa delia podľa toho, z ktorej krajiny pochádzajú, čiže to môže byť Brazília, Etiópia,
Uganda a podobne. Čiže ak je ku krajine priradené aj určité percento napríklad Brazília 20 alebo 80 %,
tak v podstate takáto situácia síce nič nehovorí, ale už signalizuje o akú približnú chuť sa jedná a takáto
informácia sa stane podstatnou vtedy, keď je priradená aj odroda tak ako to bolo v danom prípade, kedy
sa jednalo o odrodu E. H., N. H. O. a P. Q.. Vlastne sa jedná o presné názvy káv, ktoré sa používajú pri

zmesi Metropola, čiže ide o to, že pokiaľ niekto vie presné percentá jednotlivých druhov káv, jednotlivých
zložiek, môže zmerať stupeň praženia a je schopný na 99 % upražiť takúto kávovú zmes.

28. Podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnane porušil závažne pracovnú disciplínu.

29. Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

30. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

31. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.32. Podľa § 81 písm.f) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa

nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti.

33. Podľa článku VIII. bod 8.1 pracovnej zmluvy, medzi sporovými stranami, zamestnanec je
povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania

uzamestnávateľaalebovsúvislostisnímauvedenéskutočnostinesmieoznamovaťalebosprístupňovať
tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že všetky skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone
zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním, nebude využívať vo svoj prospech alebo
v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre
zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností
zamestnávateľa. V prípade, že porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť vznikne zamestnávateľovi

škoda, je zamestnávateľ ju povinný nahradiť v plnom rozsahu.

34. Podľa § 17 ods.1 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné
tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy
súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu

hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa
obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie
zabezpečuje.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní

za preukázané, že sporové strany boli v pracovnoprávnom vzťahu, kedy žalobca bol zamestnancom
žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2021, pôvodne na dobu určitú do 31. 08. 2022
a na základe dodatku č. 1 zo dňa 31. 08. 2022 na dobu neurčitú. Druh práce, ktorý bol špecifikovaný
v pracovnej zmluve pre žalobcu bol ručný balič a plnič, pričom v danom prípade sa jednalo o osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím.

36. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že dňa 27. 10. 2023 mienil žalovaný so žalobcom okamžite
skončiť pracovný pomer a to listom zo dňa 27. 10. 2023, kedy uvedený list si žalobca aj prevzal.

37. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 77 potom čo žaloba bola podaná dňa 06. 12. 2023, bola dodržaná

lehota dvoch mesiacov, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd zároveň
konštatuje, ž e okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 27. 10. 2023
sa týkali vytýkaných porušení pracovnej disciplíny, ktoré sa mali stať dňa 19. 10. 2023 a keďže takéto
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobcovi dňa 27. 10. 2023, bola splnená lehota tak,
ako je ustanovená v § 68 ods.2 Zákonníka práce.

38. Súd mal ďalej v konaní za preukázané a z vykonaného dokazovania môže konštatovať, že
zamestnávateľ ako obchodná spoločnosť môže za obchodné tajomstvo vyhlásiť takmer čokoľvek,
keďže obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré
majú súvis s obchodnou spoločnosťou s jej podnikom a majú skutočnú alebo aspoň potencionálnu

materiálnu či nemateriálnu hodnotu. Tejto definícii určite podlieha aj presné zloženie kávovej zmesi,
ktorej výrobcom je žalovaný. Pre naplnenie definície obchodného tajomstva je však potrebné, aby
v príslušných obchodných kruhoch takáto informácia nebola bežne dostupná, čo v konaní nebolo
tvrdené ani nebolo preukazované a má byť na vôli majiteľa obchodného tajomstva utajené tak, ako to
tvrdil žalobca v tomto prípade, avšak majiteľ obchodného tajomstva potom zodpovedajúcim spôsobom

musí takéto utajenie zabezpečiť. Pokiaľ žalovaný považoval nejakú informáciu v rámci svojho podniku
za informáciu verejnosti neprístupnú, považoval ju za výrobné či obchodné tajomstvo, mal k takejto
informácii pristupovať a mal teda k nej pristupovať ako takej, že táto informácia tvorí práve výrobné
či obchodné tajomstvo. V konaní bolo jednoznačným spôsobom preukázané, že takéto výrobné či
obchodné tajomstvo žalovaného a to presný percentuálny pomer jednotlivých káv, z ktorých sa skladala

kávová zmes Verticcio METROPOLA blend bola informácia, ktorá bola prístupná v priestoroch, v ktorých
vykonával pracovnú činnosť žalobca a to tak, že táto informácia bola na nástenke nad pracovným stolom
žalobcu. V konaní bolo ďalej preukázané skutočnosti o tom, že v týchto priestoroch napriek tomu, že
sa v nich mohli zdržiavať len osoby povolané sa stali také situácie, že sa v nich zdržiavali osoby aju žalovaného nezamestnané, resp. nachádzajúce sa tam z nejakého iného dôvodu. Túto skutočnosť
mal súd za preukázanú aj z toho, že v týchto priestoroch sa zdržiaval svedok A. J. podľa vykonaného
dokazovania cez priestory, v ktorých sa vykonávalo balenie a praženie mohli byť prítomné osoby, ktoré

sa zúčastňovali školení, v týchto priestoroch mohli byť osoby, ktoré privážali kávové zrná, resp. ďalšie
osoby. Teda žalovaný sa k svojmu obchodnému tajomstvu nesprával tak, aby bolo voľne prístupné
pre aj ďalšie tretie osoby, ktorým takáto informácia nemala byť sprístupnená. Pokiaľ podľa tvrdenia
žalovaného táto kávová zmes tvorila podstatný rozsah jeho obchodnej činnosti, bola najpredávanejšia,
pričom však takéto tvrdenia zostali bez poskytnutého dôkazu, súd by očakával, že žalovaný informácie

o tom, z akých káv sa takáto zmes skladá, jej majiteľ teda majiteľ obchodného tajomstva poskytne
väčšiu ochranu. V konaní nebolo preukázané, že by bolo vylúčené, že by sa s takýmto obchodným
tajomstvom oboznámila nejaká tretia osoba, preto v danom prípade napriek tomu, že priestory boli
označené zákazovou značkou pre vstup nepovolaným osobám, takéto sa tam predsa len zdržiavali,
preto súd nemohol vylúčiť možnosť, že by sa s takýmto obchodným tajomstvom oboznámila aj ďalšia
osoba.

39. Súd ďalej poukazuje na to, že nie každý zamestnanec zvlášť zamestnanec, ktorého pracovnou
činnosťou a náplňou práce je ručný balič a plnič, je vedomosť o tom, čo všetko z pozície svojho
zamestnávateľa môže tvoriť obchodné tajomstvo a ktoré všetky skutočnosti, ktoré sa dozvedel pri
výkone zamestnania súvisia s takýmto obchodným tajomstvom a je vylúčené, aby boli oznamované

či inak sprístupnené tretím osobám. Nie je prakticky možné, aby zamestnanec bol povinný zachovať
mlčanlivosť o úplne všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u svojho
zamestnávateľa, pričom sa môže jednať o úplne bežné veci súvisiace so zamestnaním, chodom
obchodnej spoločnosti, pracovným časom, dochádzkou a podobne. Súd preto postráda informáciu
o tom, prípadné skutkové tvrdenia a ich preukázanie o tom, že žalobca vedel o tom, ktoré skutočnosti

vybočujú z rámca všetkých informácií a tvoria obchodné tajomstvo.

40. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca porušil ustanovenie zákonníka práce v časti § 81 písm.f)
Zákonníka práce zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania,
pretože sám v žalobe potvrdil tú skutočnosť, že nijakú informáciu v súvislosti s kávovou zmesou Verticcio

METROPOLA blend svedkovi A. J. poskytol, keď priamo v žalobe teda uvádzal, že nikdy nepovedal
presné zloženie tejto kávovej zmesi, hovoril len vo všeobecnosti o tom, že 80 % je Brazília, 20 % je
Uganda a 2 % ešte Etiópia. Súd teda konštatuje, že napriek tomu, že žalovaný pristupoval k svojmu
obchodnému tajomstvu benevolentne, toto bolo prístupné aj tretím osobám, a to aj osobám, ktoré sú
v priamej konkurencii s obchodnou spoločnosťou žalovaného, nezabezpečil jednoznačnú vedomosť

zamestnaných osôb o tom, čo tvorí takéto obchodné tajomstvo. Je zrejmé a súd to má za preukázané,
že informáciu o percentuálnom zložení káv tak, ako v žalobe toto opisuje žalobca, bola poskytnutá tretej
osobe.

41. V tejto súvislosti však súd musí ďalej konštatovať, že okamžité skončenie pracovného

pomeru je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, kedy jednostranným právnym úkonom
zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, nastáva
okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia tomuto zamestnancovi. Zamestnávateľ teda môže so
zamestnancomokamžiteskončiťpracovnýpomerlenvýnimočneatozdôvodovlentaxatívneuvedených
v zákonníku práce. Takýmito dvoma dôvodmi tak, ako ju ustanovuje zákonník práce v § 68 ZP je

právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší
ako jeden rok, resp. porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

42. Súd konštatuje, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca, avšak pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené

konanie zo strany zamestnanca, ktoré musí dosahovať takú intenzitu porušenia pracovných povinností,
že sa jedná o závažný spôsob ich porušenia. Zákonník práce ani iný právny predpis na úseku
pracovného práva nevymedzuje, čo je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
apretojepotrebnéprenaplnenietakejtoskutkovejpodstatyposudzovaťtútookolnosťpodľakonkrétnych
skutkových zistení. V týchto prípadoch je potrebné skúmať najmä intenzitu porušenia pracovnej

disciplíny, ktorá je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za jednotlivé porušenia
pracovnej disciplíny. V daných prípadoch súd nie je viazaný ani ustanoveniami z pracovných zmlúv,
resp. iných dokumentov zamestnávateľa o tom, čo on sám považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.43. V tejto súvislosti treba konštatovať, že za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom je
potrebné považovať také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú závažnejšie než ako sa vyžaduje pre

skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Musí sa jednať o také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
sú spojené so vznikom jednak značnej škody haváriou, požiarom, ťažkým alebo hromadným pracovným
úrazom. Musí sa jednať o také vážne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vystupujú z okruhu závažných
porušení pracovnej disciplíny vyššou mierou zavinenia, vyššou výškou škody a podobne.

44. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný v konaní nepreukázal nijakým spôsobom podľa
súdu rozhodujúcich okolností, na základe ktorých by súd mohol konštatovať, že takéto okamžité
skončenie je platné. Teda tie skutočnosti, že žalobca mu svojím porušením pracovnej disciplíny spôsobil
napríklad takú škodu, ktorú by bolo možné kvantifikovať, keďže tvrdenia žalovaného o tom, že takáto
škoda mu mohla vzniknúť sú len hypotetické a v konaní nijakým spôsobom nepreukázané. Súd
opätovne zdôrazňuje, že v konaní nebolo ani preukázané, že práve uvedená kávová zmes bola tá

najpredávanejšia vo vzťahu k jej prípadnému poklesu predajnosti a podobne, teda vzniku škody tak
ako to súd naznačuje vyššie. Žalovaný teda nepreukázal, že práve poskytnutie informácie obchodnému
zástupcovi inej obchodnej spoločnosti mu v priamej príčinnej súvislosti vznikla nejaká škoda aká je
jej výška a akým spôsobom teda môže súd skúmať práve tú vyššiu mieru zavinenia pri rozhodovaní
o prípadnej platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

45. Súd teda konštatuje, že pokiaľ žalobcovi boli vytýkané porušenia pracovnej disciplíny, v danom
prípade vzhľadom na ich intenzitu sa nemohlo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako
to konštatoval žalovaný vo svojom okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom a to vzhľadom
aj na teoretické závery tak, ako ich súd prezentoval v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Súd

teda konštatuje, že uvedené porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil žalobca, nevykazujú
takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, aby súd mohol konštatovať, že sa jedná o závažné
porušenie pracovnej disciplíny a bolo by potrebné so žalobcom skončiť pracovný pomer okamžite, teda
ako výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ktorý sa vymyká bežnému
skončeniu pracovného pomeru pri iných dôvodoch v zákone opísaných.

46. Súd teda vo svojom rozhodnutí žalobe žalobcu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi dňa 27. 10. 2023, je neplatné.

47. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca ako

strana sporu v plnom rozsahu úspešná, si uplatnila právo na náhradu trov konania voči žalovanému,
ktorý úspešný v konaní nebol a na takúto náhradu právo nemal. Vzhľadom k tomu, že žalobca má
v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý je žalovaný
mu povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.