Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Odi/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123205661
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123205661.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r.

o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúp. spoločnosťou ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., ul. Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946
868, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E. – mestská časť Staré Mesto, zastúp.
spoločnosťou Blaško & partners s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
54 231 922, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2023 žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre
nepoctivý zámer. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je veriteľom žalovaného (dlžníka), ktorý bol oddlžením žalovaného priamo
dotknutý. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa zakladá zo Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 04. decembra 2015, medzi spoločnosťou F. G., H. ako postupcom, a spoločnosťou

BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., ako postupníkom – žalobcom. Záväzok medzi postupcom a
žalovanýmpodľaprílohykzmluveopostúpenípohľadávokzodňa04.decembra2015vznikolnazáklade
Zmluvy o úvere č. 5618050488.
2A.Žalovaný bol na základe podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zo
dňa 26. marca 2018 rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 05. apríla 2018 so sp. zn.
31OdK/121/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 70/2018 dňa 11. apríla 2018, v registri
Konkurzy a reštrukturalizácie pod č. K023620, oddlžený a to tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré

môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia. Dňa 11. septembra 2020 správca majetku úpadcu v súlade s ustanovením §
167vods.1ZKRoznámil,žekonkurznápodstatavprávnejvecižalovanéhonepokryjenákladykonkurzu.
Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil. Oznam bol vydaný v Obchodnom vestníku č.
176/2020, v registri Konkurzy a reštrukturalizácie č. K068661 dňa 11. septembra 2020.
2B.Z uvedeného podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že: a) žalobca je veriteľom žalovaného,
b) žalovaný je dlžníkom žalobcu, c) žalobca bol ako veriteľ žalovaného oddlžením žalovaného priamo

dotknutý, a teda d) žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na zrušenie
oddlženia dlžníka – žalovaného pre nepoctivý zámer, o ktorého oddlžení bolo rozhodnuté príslušným
súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ktorý je v tomto
konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobca považuje iniciovanie konania o zrušenieoddlženia pre nepoctivý zámer voči žalovanému za opodstatnené a dôvodné, nakoľko žalovaný (i)
nemal pri oddlžení poctivý zámer v rozpore s ustanovením § 166g ods. 1 ZKR, a súčasne žalovaný
(ii) svojim konaním naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa ustanovenia § 166g ods.

2 ZKR, a teda nespĺňal zákonom stanovené základné predpoklady nevyhnutné pre využitie benefitov
inštitútu oddlženia. Podaním predmetného návrhu súčasne dochádza k uplatneniu práv dotknutého
veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia nepoctivého dlžníka, to predovšetkým s cieľom ochrany svojich
práv a právom chránených záujmov. Postup žalobcu je súčasne snahou o zabránenie potencionálneho
zneužívania inštitútu oddlženia zo strany žalovaného vo svoj prospech a na úrok svojich veriteľov.

2C.Žalovaný, zastúpený Centrom právnej pomoci, podal dňa 26. marca 2018 na Okresný súd Košice I
Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby. V tomto návrhu okrem iného vyhlásil, že:
a) je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, pri preberaní záväzkov sa nespoliehal
na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Dlžník má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
b) všetky údaje uvedené v jeho životopise a v opise jeho aktuálnej životnej situácie sú pravdivé a úplné

a že si je vedomý právnych následkov v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných
údajov.
c) všetky údaje uvedené v zozname veriteľov sú pravdivé a úplné a že si je vedomý právnych následkov
v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov etc.
2D.Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov, že žalovaný: a) nemal pri oddlžení

poctivý zámer podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, b) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh
podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. e) ZKR, c) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne
neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť podľa ustanovenia § 166g
ods. 2 písm. f) ZKR, d) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní

záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa
ustanovenia § 166g ods. 2 písm. g) ZKR, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať,žemalsnahupoškodiťsvojhoveriteľaalebozvýhodniťniektoréhoveriteľapodľaustanovenia
§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Žalobca z dôvodu právnej opatrnosti rovnako namietal aj skutočnosť, že
žalovaný v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu

alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide
o dôležitú informáciu podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.
2E.Žalovaný podľa názoru žalobcu nemal pri oddlžení poctivý zámer podľa ustanovenia § 166g ods.
1 ZKR. Žalobca s cieľom preukázania opodstatnenosti daného tvrdenia uviedol, že zo správania sa
žalovaného po podaní návrhu nie je možné vyvodiť, že by mal úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach

svojich možností a schopností tak, ako to vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný pred
podaním návrhu osobu veriteľa nekontaktoval, a teda neprejavil žiaden záujem usporiadať svoj záväzok,
a to ani len v minimálnom rozsahu. K uvedenému žalovaný nepristúpil ani po oddlžení jeho osoby, t.
j. v čase kedy už žalovaný disponoval celým svojim mesačným príjmom, a to ani po zaslaní písomnej
výzvy žalobcu na zaplatenie zo dňa 22. novembra 2018, v ktorej žalobca žalovaného vyzval na plnenie

jeho záväzku. Žalobca trval na tom, že žalovaný by postupným plnením svojich záväzkov dokázal splatiť
záväzky voči svojim veriteľom. Nakoľko po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov má
žalobca za to, že nedôvodným využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov. Žalovaný
po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok neprejavil žiadnu snahu riešiť svoje dlhy v
medziach svojich možností, vzhľadom na čo mal žalobca za to, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu

nepoctivého zámeru. Nakoľko žalobca nedisponuje Životopisom dlžníka, a z predmetného Návrhu na
vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby nevyplýva aké mal žalovaný životné skúsenosti a aké sú okolnosti
na strane žalovaného, ktoré mali zapríčiniť potrebu využitia inštitútu oddlženia, žalobca za účelom
preukázania tvrdených skutočností navrhol súdu, aby požiadal o súčinnosť správcu podstaty: JUDr. Ivan
Roháč, so sídlom kancelárie: ul. Masarykova č. 21, 040 01 Košice, Slovenská republika, zn. správcu:

S1361, a to za účelom predloženia konkurzného spisu 31OdK/121/2018. Zároveň podľa informácii
žalobcu, mal žalovaný v čase pred podaním návrhu vlastniť byt na Košickom sídlisku Ťahanovce,
ktorý žalovaný podľa jeho informácii tesne pred podaním návrhu scudzil, pričom z výťažku z predaja
žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Nakoľko žalobca nedokáže svojpomocne objektivizovať
tietoskutočnosti,navrholsúdu,abypožiadalosúčinnosťÚradgeodézie,kartografieakatastrazaúčelom

poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i prevodoch žalovaného za obdobie 4 roky
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a po oddlžení žalovaného až do
dnešného dňa. Navrhol tiež, aby súd vykonal dopyt aj na centrálny register účtov za účelom poskytnutia
informácie o vedení osobných účtov žalovaného a aby vykonal dopyt na konkrétnu bankovú inštitúciu, vktorej má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z osobného účtu žalovaného
za obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i
pol roka po oddlžení. Z týchto dôkazov bude zrejmé aký mal žalovaný skutočný príjem, výdavky a aký

bol skutočný výťažok z predaja nehnuteľnosti.
2F.So zreteľom na to, že žalovaný bol v relevantnom čase zárobkovo činný, mal za to, že žalovaný
disponoval a naďalej disponuje s pravidelným mesačným príjmom v dostatočnej výške, aby aj naďalej
uhrádzal svoje dlhy voči veriteľom a teda je žalobca toho názoru, že žalovaný nebol a ani nemohol
byť v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný. V tejto súvislosti obzvlášť dal

do pozornosti žalovaným uvádzaný čistý príjem vo výške 1 000,- EUR. V prípade, ak by na strane
žalovaného existoval skutočný záujem splniť si svoje záväzky, tieto by uhradil aspoň čiastočne, resp.
aspoň v minimálnom rozsahu. Tak ako je uvedené vyššie, v prípade, ak by žalovaný mal poctivý
zámer, a teda nebolo v jeho úmysle využiť benefity inštitútu oddlženia na úkor svojich veriteľov, tento
by svojho veriteľa aspoň kontaktoval, a takýmto spôsobom prejavil záujem na usporiadaní svojich
záväzkov.Malzato,žežalovanývčasepodanianávrhunebolplatobnéneschopný,keďtentodisponoval

s pravidelným mesačným príjmom postačujúcim a hoci len čiastočnú úhradu svojich dlhov. Skutočnosť,
že žalovaný napriek tomu neposkytol žalobcovi žiadne plnenie, ani iným spôsobom neprejavil svoj
záujem o usporiadanie vzájomných vzťahov, z jeho pohľadu len preukazuje nepoctivý zámer na strane
dlžníka. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto
zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko

zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie
nemôže požívať právnu ochranu. Nakoľko z Návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby nevyplýva,
aký skutočný príjem žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dosahoval, žalobca v
rozsahu návrhov na doplnenie dokazovania súdu navrhol, aby požiadal o súčinnosť príslušné subjekty
disponujúce touto informáciou, a to za účelom preukázania výšky dosahovaného príjmu žalovaného

v čase pred a po oddlžení osoby žalovaného, a to správcu dane a Sociálnu poisťovňu. Na základe
predmetného listinného dôkazu bude podľa názoru žalobcu možné preukázať zavádzajúci charakter
skutočností proklamovaných žalovaným, a teda že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu dosahoval príjem postačujúci aspoň na postupnú úhradu svojich záväzkov voči veriteľom.
Dôvodom podania tohto návrhu na vykonanie dôkazu je rovnako skutočnosť, že žalobca nemá zákonnú

možnosť preveriť dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť.
Tak ako je uvedené vyššie, v prípade, ak by žalovaný mal poctivý zámer, a teda nebolo v jeho
úmysle využiť benefity inštitútu oddlženia na úkor svojich veriteľov, tento by svojho veriteľa aspoň
kontaktoval, a takýmto spôsobom prejavil záujem na usporiadaní svojich záväzkov. Uvedeným konaním
dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň

bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť
uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Žalobca týmto vyjadril vážnu pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného pri oddlžení.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je fyzická osoba platobne neschopná, „ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.“ Podľa ustáleného názoru najvyšších

súdnych autorít je platobnú neschopnosť nutné považovať za stav, kedy dlžník nie je objektívne schopný
uhrádzať svoje záväzky, a to ani v minimálnom rozsahu. Ide o stav objektívny a trvalý. Za platobnú
neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník svojvoľne odmieta hradiť svoj dlh, alebo dlžník nie
je ochotný svoje záväzky hradiť. Obdobne, za stav platobnej neschopnosti sa nepovažuje situácia, kedy
dlžník nie je schopný hradiť svoje záväzky len prechodne, resp. prípad, kedy sa dlžník len nazdáva

alebo je presvedčený, že tieto nie je schopný uhrádzať, aj keď reálny stav je v skutočnosti iný. Žalobca
považuje za nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o jeho platobnej
neschopnosti. Naopak, žalobca je toho názoru, že je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom
preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase pred a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok. V prípade ak dlžník platobne neschopný nie je, a podaním vyhlásenia o platobnej

neschopnosti vyvolá účinky spojené s tým to vyhlásením a konštruuje taký stav, kedy je konkurzný súd
povinnýnahliadaťnadlžníka,bezďalšieho,akonaplatobneneschopného,mážalobcazato,žedlžníksa
sám a úmyselne privedie do platobnej neschopnosti. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v návrhu vyhlásil
svoju platobnú neschopnosť aj keď platobný neschopný byť nemusel, v dôsledku čoho neuhrádzal svoje
záväzky neodôvodnene. Platobná neschopnosť je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť

kumulatívne splnené, aby súd mohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu
veci je odôvodnené predpokladať, že jeho vyjadrenie je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takého
vyjadrenia by nebol žalovaný oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžený.
Žalobca mal nie len závažnú, ale podľa jeho názoru, aj dôvodnú pochybnosť o pravdivosti vyhláseniažalovaného o platobnej neschopnosti. Žalobca mal za to, že zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený
podať návrh, resp. pri preberaní vyššie uvádzaných záväzkov si bol vedomý, že tieto v budúcnosti

nesplatí a spoliehal sa na to, že ich bude riešiť konkurzom. Týmto postupom však došlo k zjavnému
poškodeniu a zásahu do majetkových práv jednotlivých veriteľov, vrátane osoby žalobcu. Uviedol, že
zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným
výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka,
ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia. Za dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a

v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. S ohľadom na uvedené žalobca považuje za
potrebné žalovaného v tomto konaní vypočuť, preto týmto konajúcemu súdu navrhol jeho výsluch.
2G.Žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia relevantné vo vzťahu k prejednávanej právnej veci,
a to rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06. novembra 2019 (právoplatný
dňa 13. decembra 2019), rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Odi/1/2018-133 z 18.
októbra 2018 (právoplatný dňa 13. decembra 2018), rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, zo dňa

04. decembra 2020, sp. zn. 3CoKR/23/2020, (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 36Odi/2/2019-85 z 27. novembra 2019 o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer), rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2Odi/2/2021-77 zo dňa 7. októbra 2021 (právoplatný dňa 31. decembra
2021). Zároveň poukázal aj na Dôvodovú správu k ZKR zo dňa 21. septembra 2016, zmysle ktorej
je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka.

Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex
ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa ustanovenia § 167a ods. 1 písm.
c) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa
(„ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť
(má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu na oddlženie žiadnu

vedomosť; bližšie viď dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z.). Z uvedeného dôvodu je potom
celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu
patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek týmto „procesným komplikáciám“ nadobudol
informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovaného. Za súčasného stavu, keď žalobca predkladá
dôvodných pochybností o platobnej neschopnosti žalovaného, je potom na mieste, aby súd dôkladne

preskúmal splnenie podmienok platobnej neschopnosti a teda aj poctivého zámeru žalovaného, aby tak
predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia.
2H.Žalobca mal za to, že žalovaný využil právnu úpravu oddlženia nedôvodne a v rozpore s jej účelom,
nakoľko v prípade, ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziach svojich možnosti, riadne by splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by v prvom rade využil

inštitút splátkového kalendára (ustanovenie § 168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok
rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň
čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalobca mal za to, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzusnažízbaviťsvojejzodpovednostivyplývajúcejzozmluvnýchvzťahovtak,abynemuseluhradiť
svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Oddlženie však nesmie byť považované za spôsob zbavenia

sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Skutočnosť, že dlžník napriek dosahovanému príjmu
odmieta dobrovoľne uhrádzať svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom
inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Týmto dochádza k úmyselnému zneužitiu
inštitútu oddlženia žalovaným. Takýmto konaním tiež dochádza k bezprecedentnému zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky

bez akejkoľvek náhrady. Toto konanie preto nemôže požívať právnu ochranu.
2I.Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre
určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce spôsobenej objektívnymi
aneovplyvniteľnýmiokolnosťami.Oddlženievšaknemožnopovažovaťzaspôsob,ktorýmsaktorýkoľvek
dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca mal za to, že právna úprava oddlženia nie

je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď
ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. To naviac v prípade, ak
záväzky dlžníka nevznikli v tom dôsledku, že dlžník sa nachádza v existenčnej situácii.
2J.Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku
napriek tomu, že sa u žalovaného životné okolnosti zmenili k lepšiemu. Žalobca mal preto za to, že

zo správania sa žalovaného je možné jednoznačne vyvodiť jeho nepoctivý zámer pri oddlžení, keď po
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu
riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, čím naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru.2K.Žalobca mal za to, že je úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý
zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. V tomto prípade však u žalovaného také
podmienky nie sú podľa názoru žalobcu splnené. Podľa žalobcu, žalovaný využitím inštitútu oddlženia

poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj
napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie.
2L.Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností považuje tento návrh za opodstatnený, preto v
súlade s ustanovením § 166f ZKR navrhol súdu, aby rozhodol o zrušení oddlženia žalovaného.

3.Žalovaný v podaní zo dňa 28.06.2023 uviedol, že nesúhlasí s návrhom v celom rozsahu. Následne
v podaní zo dňa 11.07.2023 poukázal na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným v konaní, a to
z dôvodu, že nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávky v rozsahu konkurzného konania žalovaného a
zároveň mala byť postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa banky, preto také postúpenie reguluje aj
zákonč.483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejaj„zákonobankách“).
Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a tvrdil, že splnenie notifikačnej povinnosti banky

je jednou z obligatórnych predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky banky. Banka je povinná
fakticky doručiť výzvu s explicitným pomenovaním, že sa jedná o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a zároveň v tejto výzve poučiť adresáta/spotrebiteľa o následkoch v podobe postúpenia
predmetnej pohľadávky. V listinách, ktoré predložil žalobca sa nenachádza žiadna výzva, ktorá by
spĺňala požadované atribúty. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si nesplnil ďalšiu povinnosť, a tak

ani následné postúpenie pohľadávky nemožno považovať za platný právny úkon. Príkladmo pripojil
Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/104/2019 zo dňa 20.11.2019. Z uvedených dôvodov
nebol žalobca veriteľom žalovaného, keďže nesplnil podmienky zákona o bankách a už samotná
táto skutočnosť odôvodňuje potrebu zamietnutia návrhu. Nehovoriac o skutočnosti, že žalobca ničím
nepreukázal existenciu postavenia veriteľa a teda svoju aktívnu legitimáciu.

3A.Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 05.04.2018, sp. zn. 31Odk/121/2018 bol vyhlásený
konkurz na majetok žalovaného (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 70/2018 pod č. K023620).
Predžalobná výzva žalobcu je zo dňa 22.11.2018, teda viac ako pol roka od vyhlásenia konkurzu. V
texte predžalobnej výzvy sa žalobca domáha úhrady svojej pohľadávky, pričom ak si prihlásil prihláškou
svoju pohľadávku (čo dodnes nijak nepreukázal), musel o uvedenej skutočnosti vedieť (resp. mohol

a mal, Obchodný vestník SR je verejne dostupný). V opačnom prípade považuje uvedený postup za
nesúladný s dobrými mravmi a vymáhanie pohľadávok žalobcu počas prebiehajúceho oddlženia za
neakceptovateľné. Taktiež zdôraznil, že pohľadávky sa uspokojujú v konkurze a to je jeho účel, nie aby
si každý veriteľ prihlásil pohľadávku a následne ju ešte aj vymáhal svojou cestou. Okrem iného, nič to
nemení na tvrdení, že daná výzva nespĺňala atribúty vyššie uvedené v bode 3.

3B.Tvrdil, že neexistuje nepoctivý zámer dlžníka, keďže všetok majetok do momentu vyhlásenia
konkurzu sa riadne speňažoval. Bolo na žalobcovi, aby svoju procesnú aktivitu uplatnil počas konkurzu.
Mal množstvo zákonných ciest ako uvedené tvrdenia objektivizovať. Neuplatnil nič, len sa všeobecne
formulovaným návrhom domáha zrušenia oddlženia, pretože je to pre neho ekonomicky atraktívne.
Rovnako tak lustráciu o príjme zo Sociálnej poisťovne za pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu považuje za šikanózny návrh vykonania dôkazu, keďže má správca široké oprávnenia a
možností lustrácie. Ak chcel, mohol žalobca dopytovať a podnecovať správcu konkurznej podstaty,
neurobil tak a zneužíva na tento účel inštitút zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Podotkol, že výpis
z bankového účtu rok pred vyhlásením konkurzu považuje za účelový a nič nevypovedajúci návrh na
vykonanie dôkazu (rovnako tak aj polroka po vyhlásení konkurzu). Bankový účet ani žalovaný nemá a

v rozhodnom období nemal. Žalobca dookola argumentuje príjmom žalovaného. Zabudol podotknúť, že
žalovaný mal v čase vyhlásenia konkurzu veľké množstvo dlhov (a aj bezprostredne pred), platil náklady
na bývanie, exekúciu a staral sa o 2 maloleté deti.
3C.Celý Návrh je formulárový, objektívny (nijak subjektívne nekonkretizovaný) a má za účel
šikanóznym spôsobom zrušiť oddlženie žalovaného. Má nabudiť dojem, bez akejkoľvek konkretizácie

porušenia čohokoľvek zo strany žalovaného, že došlo ku zneužitiu platnej právnej úpravy, s čím sa
nestotožňuje. Žalobu žalobcu je potrebné považovať aj za šikanóznu, keďže žalobca sa snaží zabrániť
potencionálnemu zneužívaniu inštitútu oddlženia na úkor svojich veriteľov, avšak tento inštitút neslúži
na všeobecnú ochranu všetkých veriteľov, pričom samotný žalobca ani nedisponuje žiadnymi dokladmi.
Údajné porušenie povinnosti žalovaného nie je nijak preukázané, konkretizované na danú situáciu a

žalobca ničím svoj nárok neodôvodnil, naopak podal návrh (predpokladá, že identický návrh podal
u viacero dlžníkov) s tým, či mu niektorý zo súdov nevyhovie, nezruší oddlženie a právna pozícia
vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu sa tým zásadne zvyšuje. Inými slovami, žalobca skúša, či niektorí
z návrhov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer u rôznych subjektov nebude úspešný. Návrhna zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má svoje miesto v právnej úprave, avšak nemá slúžiť na
úplne nabúranie právnej istoty oddlžených osôb a znemožnenie riadne sa oddlžiť, začať odznova a
žiť za absencie splatných dlhov. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval pravdivosť

svojich tvrdení a absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Na úspešnosť zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer je potrebné riadne preukázať, že takýto nepoctivý zámer tu bol a odôvodniť ho konkrétnymi
skutočnosťami. Je právnou povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a predložiť také dôkazy,
ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení a nepostačuje poukázať na blanketný návrh s tým, aby
si súd všetky dôkazy vyžiadal a vykonal. Súd je arbiter a nesupluje právne povinnosti uniesť dôkazné

bremeno žalobcom, pričom poukázal napríklad na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
43CoKR/3/2021 zo dňa 17.03.2021, podľa ktorého: „V zmysle § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Cieľom takejto zákonnej úpravy
je eliminovať v konaní situáciu, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťami vyplývajúci z
verejných registrov. V praxi sa totiž môže stať, že stranami tvrdené skutočnosti nie sú v súlade so

skutočnosťou, ktorá sa zapisuje a zverejňuje, a to napr. v dôsledku omylu strany alebo v dôsledku zmeny
pozemkových úprav. Vtedy je namieste, aby súd nebol viazaný návrhmi strán na dokazovanie a aby
vykonal dôkazy za účelom zosúladenia tvrdení strán so skutočnosťou, ktorá z týchto registrov vyplýva.
Dokazovanie však súd vykonáva len za účelom zosúladenia, nie za účelom, aby si súd zisťoval tvrdenia,
ktoré strana v konaní ani len neuviedla. Preto možnosť súdu vykonať dokaz, ktorý vyplýva z verejných

registrov, nie je možné vykladať tak extenzívne, že súd má preberať a nahrádzať procesnú aktivitu strany
a vyvodzovať si z týchto dôkazov vlastné tvrdenia.“
3D.Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo aj preukázanie majetkových pomerov žalovaného,
ktorých pravdivosť a správnosť preveroval konkurzný správca s širokými oprávneniami. Žalovaný nič
nezatajil, férovo hradí všetky poplatky súvisiace s podaným návrhom na vyhlásenie konkurzu v prospech

Centra právnej pomoci (čo nikto v konaní nepopiera, preto ide ex lege o nespornú skutočnosť), snaží sa
od skončenia konkurzného konania o „nový štart“ a poctivo si plní svoje záväzky. Podľa argumentácie
žalobcu je toho názoru, že by nebolo možné sa oddlžiť vôbec, celý inštitút oddlženia by strácal svoj
právny význam, čo nereflektuje platnú právnu úpravu a popiera logiku možnosti oddlženia. Opakovane
poukázal na skutočnosť, že žalobca (ako dominus litis) neuniesol dôkazné bremeno a snaží sa zvrátiť

súdomdeklarovanýštatútoddlženejosobylenpreto,žejehopohľadávkazobjektívnychdôvodovnebola
v rámci konkurzu uhradená v celosti. Žalobca v zásade všetky návrhy na vykonanie dôkazov vyžaduje
vykonať zo strany súdu v rámci tzv. edičnej povinnosti 3. osôb, namietal preto tento procesný postup,
keďže hrubo porušuje procesnú zásadu rovnosti zbraní strán sporu, nakoľko žalobca nedisponuje
žiadnymi relevantnými dôkazmi, no prostredníctvom súdu takéto dôkazy si snaží zaobstarať. Žalovaný

nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobca dôkaznými prostriedkami nedisponuje (napr. žalobca
už počas konkurzného konania mohol dopytovať správcu dlžníka podávať rôzne podnety). Ku potrebe
preukázať nepoctivý zámer (nie len ho tvrdiť) sa vyjadril aj konajúci súd vo svojom Rozsudku Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 22.09.2021, sp. zn. 43CoKR/15/2021 („V konaní o zrušenie oddlženia je
povinnosťouveriteľapreukázať,žedlžníkmalprioddlženínepoctivýzámer.Ibaakveriteľtútoskutočnosť

preukáže, je na strane dlžníka, pokiaľ sa voči takémuto tvrdeniu rozhodne procesne brániť, aby
predkladal aj dôkazy spojené so svojou procesnou obranou, v ktorej vyvráti tvrdenia o jeho nepoctivom
zámere.“).
3E.Žalobca priložil k návrhu textácie jednotlivých rozhodnutí súdov, ktoré posudzovali konkrétnu situáciu
(úplne odlišnú), preto neslúžia a nemôžu slúžiť ako generálny argument na zrušenie oddlženia.

Na doplnenie, konajúci súd nesupluje dôkaznú núdzu žalobcu. Žalobca nič nepreukázal, chce aby
väčšinu dôkazov zabezpečoval súd, preto je otázne, o čo reálne svoju argumentáciu opiera. Alebo len
„zbiera“ dôkazy a uvidí, čo z nich vyplynie aby sa mohol niečoho „chytiť“ a procesne útočiť. Správca
vykonával svoju činnosť pod dohľadom súdu a všetko riadne zverejňoval v Obchodnom vestníku SR.
Je aj na veriteľoch, aby sa v konkurzných konaniach ingerovali, majú možnosť kontaktovať správcu,

namietať postupy, zapájať sa do konkurzného procesu. Inštitút zrušenia oddlženia nemá suplovať
bezpodmienečne uvedené. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer považuje v celom rozsahu
za účelový a nedôvodný.
3F.Žalovaný uviedol, že žiadny byt účelovo pred vyhlásením konkurzu nescudzil a nemal z uvedeného
príjem (čo ak by tak nebolo, určite žalobca ako domnelý veriteľ mohol napadnúť odporovacou žalobou a

taktiež by správca takúto skutočnosť neignoroval). Byt, ktorý sa nachádza na adrese: F. XX, XXXXX E.
nadobudol v roku 2010 a bol predaný v dobrovoľnej dražbe v roku 2012. Ak by to bolo ako tvrdí žalobca
bezprostredne pred vyhlásením konkurzu (prípadne v zákonných lehotách) napadol by takéto scudzenie
o ktorom by vedel niektorý z jeho veriteľov (prístup do spisu v čase vyhlásenia konkurz mal aj žalobca,ak bol veriteľom). Žalovaný nedisponuje podkladmi ku dobrovoľnej dražbe spred 11 rokov, predpokladá
že ani navrhovateľ dražby (po 11 rokoch) a nepovažuje to ani za dôležité a nič nepreukazujúce vo vzťahu
k vyhlásenému konkurzu v roku 2018.

3G.Podstata procesného útoku žalobcu, ktorá spočíva v absencii nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 1
ZKR), je v zásade prezentovaná tak, že žalovaný žalobcu ako veriteľa nekontaktoval a (hlavne) mu
neuhradil ani čiastočne jeho pohľadávky. Takéto chápanie § 166g ods. 1 ZKR je nesprávne, keďže
zmyslom a účelom inštitútu oddlženia je to, že pohľadávky, ktoré sú dotknuté konkurzom, sa považujú za
nevymáhateľné. Argumentácia žalobcu tak popiera zmysel a účel úpravy ZKR. Zákonodarca (na rozdiel

od žalobcu, ktorý vykladá predmetné ustanovenie nesprávne) však aj príkladmo uviedol, kedy dlžník
nemá poctivý zámer – napr. neposkytoval súčinnosť alebo sa nezaradil do spoločnosti (okrem iného).
Žalobcova argumentácia s odkazom na neuhradenie jeho pohľadávok ani sčasti, je tak zjavne mimo
zmyslu a účelu tohto ustanovenia.
3H.Obdobný problém nesprávneho výkladu žalobcu, je možné sledovať aj pri preukazovaní nepoctivého
zámeru podľa ust. § 166g ods. 2 ZKR (kým ods. 1 ustanovuje, kedy dlžník nemá poctivý zámer, odsek

2 ustanovuje situácie, kedy tu existuje rovno nepoctivý zámer). Kým odsek 1 (poctivý zámer) sleduje
poctivý zámer najmä po vyhlásení konkurzu (zaradenie sa do spoločnosti, poskytovanie súčinnosti a
pod.), odsek 2 (nepoctivý zámer) sleduje tento pred vyhlásením konkurzu. Avšak jednotlivé skutkové
podstaty nepoctivého zámeru (odsek 2) je povinný preukazovať výlučne žalobca presnými skutkovými
a právnymi argumentáciami, a nie všeobecnými tvrdeniami a presúvaním dôkazného bremena na súd

a žalovaného. Ako už uviedol vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani k jednej zo skutkových
podstát nepoctivého zámeru (písmeno a) až l).
3I.Žalobca nielenže nepreukázal apriórnu absenciu poctivého zámeru (odsek 1) ale ani aposteriórnu
existenciu nepoctivého zámeru (odsek 2) a to ani pri jednej z uvedených skutkových podstát. Žaloba
žalobcu tak javí prvky „formulárovosti“ a šikanóznosti, keďže neuvádza žiadne podstatné skutočnosti,

len v zásade odkazuje na právnu úpravu a všeobecné tvrdenia, že dlžník nemal poctivý zámer.
3J.Rovnako namietal žalobcove nesprávne právne posúdenie ust. § 262 ods. 2 CSP. Návrh neobsahuje
výrok obsahujúci formuláciu o tom, že o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením a preto nezodpovedá zákonnej formulácii ust. § 262 CSP o trovách
konania.

3K.Z uvedených dôvodov navrhol konajúcemu súdu, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči Žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.Na pojednávaní dňa 14.11.2023 právny zástupca žalobcu za účelom preukázania aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu na podanie predmetného návrhu predložil súdu Zmluvu o úvere, výzvu na úhradu
dlžnejsumy,ktorájevýzvoupodľazákonaobankáchatakistoajuznesenieOkresnéhosúduKošiceI,sp.
zn. 16Er/5336/2015 zo dňa 28.01.2019, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní voči žalovanému. Mal
za to, že tieto listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobca je dotknutým veriteľom žalovaného
a teda má nárok v zmysle ustanovenia 166f Zákona o konkurze a reštrukturalizácii domáhať sa

prešetrenia poctivého zámeru žalovaného pri oddlžení.
4A.Skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k prihláseniu pohľadávky do zoznamu pohľadávok netvorí
prekážku iniciovania tohto konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalobca ako dotknutý
veriteľ má podľa predmetného zákonného ustanovenia právo domáhať sa prešetrenia poctivého zámeru
dlžníka pri oddlžení a tento poctivý zámer je práve v tomto súdnom konaní potrebné podrobiť náležitému

prieskumu a to aj v zmysle § 166g ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
4B.Namietal, že zaslanie výzvy na zaplatenie zo dňa 22. novembra 2018 nemožno považovať za žiadny
prejav šikany žalobcu voči žalovanému. Poukázal na to, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov
veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie
a teda zákona predpokladá uspokojovanie veriteľov aj podaním návrhu na konkurz po vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu a teda
bezdôvodnýmobohatením.Nadrámecuvedenéhopoukázalajnato,žezkonaniažalovanéhopopodaní
návrhu na oddlženie nie je možné usudzovať, žeby vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich
možností a schopností, tak ako to predpokladá ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný žalobcu
za týmto účelom žiadnym spôsobom nekontaktoval. Žalovaný neprejavil žiadnu snahu svoj dlh riešiť

v medziach svojich schopností a možností a to napriek tomu, že je prvoradou povinnosťou dlžníka po
oddlžení prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje záväzky a tým preukázať aj poctivý zámer pri oddlžení. Mal
za to, že žalovaný neprejavil svoju úprimnú snahu a záujem svoje záväzky po oddlžení riešiť, čím je
podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného a teda dôvodnosť podanej žaloby.4C.Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa unesenia, či neunesenia dôkazného
bremena ohľadom preukázania poctivého zámeru žalovaného, opätovne poukázal na to, že poctivý
zámer žalovaného sa skúma výlučne v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia podľa § 166f ZKR.

V konkurznom konaní sa poctivý zámer žalovaného neskúma. Za daného skutkového a právneho
základu nemožno vylúčiť nepoctivý zámer dlžníka pri takomto úkone, teda pri podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, najmä ak má byť oddlžením zbavený všetkých svojich dlhov
a teda je vo svojej podstate motivovaný uviesť, prípadne zamlčať také informácie, ktoré povedú k jeho
oddlženiu. Neobstojí ani nesúhlasné vyjadrenie žalovaného v tom smere, že ak žalobca chcel, mohol

sa dopytovať a podnecovať správcu konkurznej podstaty. Týmto dal do pozornosti súdu právny názor
NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Obdo/74/2021 zo dňa 20. októbra 2022, v ktorom najvyšší súd
explicitne uviedol, že je práve povinnosťou dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR preukázať
poctivý zámer a teda, že po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností, pričom správanie dlžníka sa má posudzovať so zreteľom na
jeho ekonomickú situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní. Z uvedeného vyplýva,

že dôkazná povinnosť v rámci konania o tomto návrh neleží výlučne na pleciach žalobcu, ale nositeľom
povinnosti preukázať poctivý zámer pri oddlžení je práve žalovaný. V tej súvislosti poukázal aj na právny
názor Krajského súdu v Košiciach, prezentovaný v nedávnom rozhodnutí so sp. zn. 4CoKR/27/2023
zo dňa 26. septembra 2023, podľa ktorého prehlásenie platobnej neschopnosti v návrhu na vyhlásenie
konkurzu sa len predpokladá. V rámci návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je podľa

názoru odvolacieho súdu potrebné vykonať žalobcom navrhované dokazovanie a to práve aj za účelom
potvrdenia, či žalovaný v rámci návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol pravdivé skutočnosti. Týmto
vyjadril vážny nesúhlas s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal šikanóznosť konania žalobcu, keď
tento sa domáha prešetrenia poctivého zámeru žalovaného skrz návrhov na vykonanie dokazovania.
Mal za to, že nevykonaním navrhovaných dôkazov by došlo k porušeniu princípu spravodlivého súdneho

konania, konkrétne princípu rovností zbraní, keď žalobca dôkazy, ktoré žiadal v konaní vykonať nemá
k dispozícii, objektívne ich ani nemôže mať a preto práve žiadal o ich zabezpečenie konajúci súd.
Rovnaký postoj zaujal aj Krajský súd v Košiciach v spomínanom súdnom rozhodnutí.
4D.Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese
F. I. XX J. E. uviedol, že žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia

a teda, že predmetná nehnuteľnosť mala byť scudzená na dobrovoľnej dražbe v roku 2012. Mal za
to, že predmetné okolnosti majú vysokú relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu a trval na tom, aby
žalovaný príslušné dôkazy predložil. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/35/2022 zo dňa 14. júna 2023, v ktorom najvyšší súdu uviedol, že obdobie posudzovania
správania sa dlžníka spätne pred podaním návrhu nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou.

Správanie sa dlžníka pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre zrušenie oddlženia je potrebné
posudzovaťzaobdobievrozsahužalobnýchnámietokdotknutéhoveriteľaazistenéhoskutkovéhostavu
veci s prihliadnutím na dopad tohto správania sa na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a
možnosť uspokojovania pohľadávky dotknutého veriteľa.
4E.Poukázal aj na to, že záväzok žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu vznikol v čase, keď

bol zamestnaný, dosahoval pravidelný mesačný príjem. Podľa Zmluvy o úvere, tento dosahoval výšku
1 000,- EUR. Žalovaný v minulosti opakovane vykonával aj podnikateľskú činnosť. Doposiaľ žalovaný
neprezentoval žiadne argumenty, nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa v dôsledku
objektívnych okolností, bez vlastného zavinenia dostal do situácie, kedy nemohol v splácaní svojich
záväzkov ani len čiastočne pokračovať. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym, trvalým.

Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh, dočasne ho
nie je schopný hradiť.
4F.Mal za to, že výzva zo dňa 8. októbra 2012, ktorá bola predložená súdu na dnešnom pojednávaní je
výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, žeby
v nej malo byť explicitne uvedené, že predmetná pohľadávka môže byť postúpená na iné subjekty a teda

mal za to, že táto výzva je výzvou, ktorá zodpovedá zákonným požiadavkám.

5.Žalovaný na pojednávaní dňa 14.11.2023 na otázku súdu kde bol zamestnaný po 31.10.2017, resp.
včasevyhláseniakonkurzuuviedol,že predvyhlásenímkonkurzubolurčitýčaszamestnanýukamaráta
v stavebnej firme, kde robil pomocné práce a potom, po ukončení poberal len výsluhový dôchodok vo

výške asi 750,- EUR mesačne. Mal zablokované účty, z výplaty mu sťahovali exekútori pohľadávky.
5A.Na otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že v roku 2018, v čase podania návrhu na konkurz
nevlastnil žiaden majetok, príjmy mal len z výsluhového dôchodku, z ktorého mu exekútori sťahovali
zrážky. Mal zablokovaný účet. Bývali v podnájme, nájomné bolo vysoké. Viackrát sa museli sťahovať,v tom čase mali dve maloleté školopovinné deti, nestíhali zabezpečovať pre nich veci. Zo začiatku bolo
nájomné vo výške 370,- EUR potom 380,- EUR mesačne, nakoniec sa to zvýšilo až na 900,- EUR
v čase konkurzu. Museli prenechať byt, v ktorom bývali pôvodnému majiteľovi a zistili, že nájomné byty

v novostavbe sa prenajímajú za 900,- EUR mesačne. Predtým mali pobyt na Pekinskej ulici, až potom
sa to zmenilo na Lomenú. Teraz sa sťahujú kvôli vysokému nájomnému do iného bytu. Manželka mohla
v tom čase zarábať okolo 700,- EUR mesačne, ale mala tiež exekúcie, preto mohla dostávať okolo 400,-
EURajehopríjembol750,-EURmesačne,takistomuznehosťahovaliexekútori.Čosatýkapodnikania,
nakoniec nemal z podnikania nič, iba to skúsil, ale nebol v danom odbore vyučený. Bolo to len na

výpomocné práce, ale nakoniec k ničomu nedospel a musel to ukončiť. Drobné príjmy mal z podnikania
len keď chodil na výpomoc. Bolo to len asi 3, alebo 4 mesiace. Bol to len pokus, ktorý sa nevydaril.
Výsluhový dôchodok začal poberať asi v roku 2012. Uviedol, že mal viacerých veriteľov. Presný počet
nevedel uviesť. Bolo to kvôli tomu, že sa báli exekúcie a potrebovali vykryť splátky predošlých dlhov.
Nakoniecsaajtakdostalidoexekúcie.Tiespoločnostisalennabaľovali.Nevedelisizabezpečiťbývanie,
keďže pôvodne mal pridelený štátny byt, ktorý mu však odmietli predať v tom čase, keď sa štátne byty

predávali za zostatkovú hodnotu. Museli sa vysťahovať a museli zobrať hypotéku na iný byt. Splátky boli
vysoké, manželka bola na materskej dovolenke. V tom čase boli vysoké aj úroky na hypotéky, nevedeli
úver splácať. Čo sa týka dobrovoľnej dražby, bola to vec F. K. K.. Oni to vydražili, nepamätal si presne
ako to skončilo, či boli vyplatené všetky peniaze. Preto išli do dražby, lebo už im nechceli požičať ďalšie
peniaze. V súčasnosti nemá záväzky. Zdravotné problémy nemal. K riešeniu záväzkov po konkurze

uviedol, že nevie čo mal robiť, mal ponúknuť dvadsiatim veriteľom splácanie dlhu sumou po 5,- EUR
mesačne?

6.Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2023 navrhol vykonať dokazovanie:
(i) požiadaním o poskytnutie súčinnosti správcu dane o predloženie daňového priznania k dani z príjmov

žalovaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022
a 2023 (najmä v nadväznosti na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného a tvrdenia žalovaného, podľa
ktorého mal byť príjem dosahovaný žalovaným z podnikateľskej činnosti len minimálny),
(ii) vykonaním dopytu na centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných
účtov, a následné prípadné vykonanie dopytu na konkrétnu bankovú inštitúciu, v ktorej má žalovaný

evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z osobného účtu žalovaného za obdobie rok pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení,
(iii) ohľadom okolností týkajúcich sa dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.
XXXXnachádzajúcichsavk.ú.L.M.,žiadalvyzvaťžalovanéhonapredloženie(zabezpečenie)listinných
dôkazov preukazujúcich pravdivosť tvrdení žalovaného v tomto smere, a teda že žalovaným tvrdená

dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bola zo strany uvádzanej F. K. K. reálne uskutočnená (za súčasného
objasnenia podmienok uskutočnenia žalovaným tvrdenej dobrovoľnej dražby a vymedzenie rozsahu
vysporiadania záväzku žalovaného voči F. K. K.).
6A.Mal za to, že vykonanie navrhovaných dôkazov je nevyhnutné pre náležité prešetrenie majetkových
pomerov na strane žalovaného, a okolností, za ktorých sa mal žalovaný dostať do tvrdenej nepriaznivej

finančnej situácie – spočívajúcej v neschopnosti splácať prevzaté záväzky - ktorá v konečnom dôsledku
vyústila do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, čím došlo k nespornému
zásahu do majetkových práv žalobcu. Informácie zistené na základe vykonania uvádzaných dopytov sú
spôsobilé objasniť ekonomickú a sociálnu situáciu žalovaného.
6B.Poukázal na prehľad úhrad vykonaných zo strany žalovaného v prospech právneho predchodcu

žalobcu, pričom následne žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi, bez uvedenia dôvodu, neuhrádzal. Dňa
01.06.2011 uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1,66 EUR, dňa 20.06.2011 sumu
198,- EUR, dňa 20.06.2011 uhradil 13,24 EUR, dňa 01.07.2011 sumu 1,66 EUR, dňa 20.07.2011 sumu
198,- EUR, dňa 20.07.2011 sumu 13,24 EUR, dňa 01.08.2011 sumu 1,66 EUR, dňa 20.08.2011 sumu
13,24 EUR, dňa 20.08.2011 sumu 198,- EUR, dňa 01.09.2011 sumu 1,66 EUR, dňa 20.09.2011 sumu

13,24 EUR, dňa 20.09.2011 sumu 198,- EUR, dňa 01.10.2011 sumu 1,66 EUR, dňa 20.10.2011 sumu
198,- EUR, dňa 20.10.2011 sumu 13,24 EUR, dňa 01.11.2011 sumu 1,66 EUR, dňa 20.11.2011 sumu
8,57 EUR, dňa 22.11.2011 sumu 198,- EUR, dňa 22.11.2011 sumu 4,67 EUR a dňa 01.12.2011 sumu
1,66 EUR.

7.Žalovaný v ďalšom zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a námietkach.

8.Žalobca rovnako zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, mal za to, že súdom zadovážené dôkazy
preukazujú jeho tvrdenia. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimáciežalobcu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. septembra
2023, podľa ktorého: „V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné
považovať za správny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách musí

banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu.“ Mal teda za to, že aktívna
vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná.

9.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

10.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Zmluvu o úvere (pôžička na bývanie), Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 08.10.2012,
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s. zo dňa 28.02.2014 (sp. zn. IA-A/0913/0192), uznesenie Okresného súdu Košice I sp.
zn. 16Er/5336/2015, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2015, Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej
osoby A. B. C., zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu sp. zn. 31Odk/121/2018 v obchodnom

vestníku č. 70/2018 dňa 11.04.2018, zverejnenie oznamu správcu konkurznej podstaty dlžníka A. B.
C. o ukončení konkurzu v obchodnom vestníku č. 176/2020 dňa 11.09.2020, Výzvu na zaplatenie
zo dňa 22.11.2018, rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/1/2019-79 zo dňa 06.11.2019,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Odi/1/2018 zo dňa 18.10.2018, rozsudok Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/23/2020 zo dňa 04.12.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.

2Odi/2/2021-77 zo dňa 07.10.2021, Dôvodovú správu k zmene zák č. 7/2005 Z.z. z 21.09.2016, Výpis
zo živnostenského registra o registrácii žalovaného, Výpis z LV č. XXXX (pre okres Košice I, obec: E.
– K. M., kat. územie: L. M.), zverejnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty v obchodnom vestníku č.
91/2019 zo dňa 14.05.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018,
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/35/2022
zo dňa 14.06.2023.

11.Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil nasledujúce dôkazy: rozsudok Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/34/2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/25/2022,

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/18/2022, rozhodnutia Ministerstva vnútra SR o zvýšení
výsluhového dôchodku (za roky 2016, 2017, 2018, 2019 a 2020), rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 41CoKR/27/2022 zo dňa 26.04.2023, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 41CoKR/10/2023 zo dňa 31.10.2023, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo
dňa 31.01.2023.

12.Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, že úver
nebol riadne splácaný, že žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu, že bol oddlžený v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31Odk/121/2018 a že si žalobca neprihlásil predmetnú
pohľadávku do konkurzu.

13.S poukazom na vyjadrenie žalovaného je sporné medzi stranami, či je žalobca aktívne vecne
legitimovaný v tomto konaní a či sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia žalovaného.

14.Zmluvou o úvere (pôžičkou na bývanie) zo dňa 06.05.2011 mal súd preukázané, že ju uzavreli

F. G., H., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 (právny predchodca žalobcu) ako
veriteľ, žalovaný ako dlžník a N. O. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, E. (manželka žalovaného), ako
spoludlžník. Výška úveru bola 14 300,- EUR a výška mesačnej splátky bola 211,24 EUR. Úver mal byť
splatený do 20.05.2021.

15.Výzvou na úhradu dlžnej sumy z 08.10.2012 bolo súdu preukázané, že F. G., H. vyzývala žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy 15 486,61 EUR a oznámila mu, že úverová pohľadávka sa stala k 08.10.2012
predčasne splatnou. Výzva bola žalovanému podľa kópie návratky doručenky doručená dňa 11.10.2012.

16.Z Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 28.02.2014, sp. zn. IA-A/0913/0192, súd zistil, že žalobcom
bola F. G., H. a žalovanými boli B. C., nar. XX.XX.XXXX a O. C., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom
konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 13 959,47 EUR s prísl. vyplývajúci zo zmluvy o úvere zodňa 06.05.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými. Rozhodcovský súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

17.Z uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 16Er/5336/2015 zo dňa 28.01.2019 bolo zistené, že
exekučné konanie vo veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. proti povinným O. C. a B. C.
o vymoženie 13 959,47 EUR s prísl. (na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 28.02.2014, sp. zn. IA-
A/0913/0192) bolo zastavené.

18.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 04.12.2015 mal súd preukázané, že spoločnosť
F. G., H. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 13 959,47 EUR s prísl. na spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (žalobcu).

19.Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa 22.11.2018 mal súd preukázané, že žalobca

vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy 6 543,56 EUR do troch dní od doručenia výzvy.

20.Z Výpisu zo živnostenského registra o registrácii žalovaného súd zistil, že tento ukončil podnikateľskú
činnosť ku dňu 04.02.2017.

21.Výpisom z LV č. XXXX (pre okres Košice I, obec: E. – K. M., kat. územie: L. M.) z 08.02.2011 bolo
súdu preukázané, že v danom období žalovaný a jeho manželka boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu na F. P. I. XX J. E.. K bytu bolo okrem iného zriadené záložné právo na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 24.06.2010 v prospech spoločnosti F. K. K. H., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava,
IČO: 31 335 004.

22.Zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31OdK/121/2018 súd zistil nasledovné skutočnosti:
22A.Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný na súd dňa 26.03.2018. Žalovaný v návrhu vyhlásil, že je
platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal
na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením.

22B.Zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným vyplýva, že v čase podania návrhu na konkurz mal
viacerých veriteľov (viac ako päťdesiat).
22C.Podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií v čase podania návrhu na konkurz mal žalovaný
viacero exekúcií (vedené pod sp. zn. EX 432/2012, EX 2717/2013, EX 2995/2014, EX 406/14,
EX 3550/2015, EX 2817/2015, EX 1424/2016, EX 5556/2012, EX 1116/2016, EX 3755/2015 a EX

3754/2015.
22D.Na základe predloženého životopisu žalovaný bol poberateľom výsluhového dôchodku.
Zamestnaný bol u rôznych zamestnávateľov, s krátkymi prestávkami, od 01.07.1978 do 31.10.2017.
Má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Uviedol, že je v zlej finančnej situácii, nakoľko splátky dlhov
presahujú jeho príjem. Keďže bol v omeškaní so splácaním úverov, má viacero exekúcií. V čase podania

návrhu mal dve maloleté dcéry narodené v rokoch 2004 a 2006. Dlhy vznikli keď sa snažil zabezpečiť
bývanie. Vybral pôžičku, pričom získané peniaze mal investovať a zo získanej renty sa mal splácať úver
na bývanie. Investícia nebola úspešná postupne musel vyberať nové pôžičky na splácanie starších.
Splácanie pôžičiek však prekročilo ich možnosti, preto prišiel aj o byt a býva v podnájme.
22E.Podľa zoznamu majetku nevlastní a posledné tri roky nevlastnil nehnuteľný majetok ani majetok

väčšej hodnoty. Vlastnil len hnuteľné veci uvedené v zozname. Na účte stavebného sporenia mal sumu
718,- EUR a na účte v banke mal 8,21 EUR.
22F.UznesenímOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.31OdK/121/2018-29zodňa05.04.2018,bolvyhlásený
konkurz na majetok dlžníka A. B. C., nar. XX.XX.XXXX s tým, že dlžník bol zbavený všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalovaný

v návrhu vyhlásila v návrhu, že je platobne neschopná, že sa do tohto stavu nepriviedla úmyselne
a pri preberaní záväzkov sa nespoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Uznesenie bolo
zverejnené v obchodnom vestníku č. 70/2018 dňa 11.04.2018.
22G.Správca konkurznej podstaty nezistil iný majetok dlžníka, okrem hnuteľného majetku, ktorý bol
uvedený v zozname majetku. Nezistil, ani iné účty dlžníka.

22H.V obchodnom vestníku č. 176/2020 dňa 11.09.2020 správca zverejnil oznámenie o zrušení
konkurzu v konaní vedenom pod sp. zn. 31OdK/121/2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje
náklady konkurzu.23.Z oznámenia K. F., pobočky Košice zo dňa 27.11.2023 súd zistil, že žalovaný je vedený ako
zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce od 10.09.2018 do 29.06.2021 s menšími prestávkami
postupne u viacerých zamestnávateľov a na základe dohody o pracovnej činnosti od 29.05.2019

s menšími prestávkami postupne u viacerých zamestnávateľov, pričom posledné zamestnanie od
01.01.2023 v čase oznámenia ešte trvalo. Bol tiež zamestnancom v pracovnom pomere od 15.02.2021
do 31.03.2021. Podľa prehľadu vymeriavacích základov v čase existencie zamestnaneckého pomeru
priemer vymeriavacieho základu na mesiac predstavoval u žalovaného okolo 100,- EUR. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný mal v danom období zo zamestnania iba zanedbateľný príjem.

24.Z oznámenia Daňového úradu Košice a z daňových priznaní žalovaného súd zistil, že za rok 2022
mal príjem od všetkých zamestnávateľov vo výške 1 064,34 EUR a daňový preplatok vo výške 175,20
EUR (daň bola vo výške 0,- EUR) a za rok 2023 mal príjem od všetkých zamestnávateľov vo výške
1 158,43 EUR a daňový preplatok vo výške 190,66 EUR (daň bola vo výške 0,- EUR).

25.Z rozhodnutí Ministerstva vnútra SR o zvýšení výsluhového dôchodku bolo zistené, že od 01.07.2016
sa výsluhový dôchodok žalovaného zvýšil zo sumy 790,13 EUR mesačne na 792,22 EUR mesačne, od
01.07.2017 s zvýšil na 801,24 EUR mesačne, od 01.07.2018 sa zvýšil na 819,84 EUR mesačne, od
01.07.2019 sa zvýšil na sumu 838,44 EUR mesačne a od 01.07.2020 sa zvýšil na sumu 857,04 EUR
mesačne.

26.Z oznámenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 05.04.2024 súd zistil, že
žalovaný bol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti – bytu č. X. na X. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXX L. Q. P. I. X J. E.. Nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou dňa 21.08.2003
a predal dňa 21.01.2008. Žalovaný bol tiež vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. XX na X. poschodí

bytového domu so súpisným číslom XXXX L. F. P. I. XX J. E.. Nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou
dňa 26.08.2010 a bola prevedená na iného vlastníka dňa 28.12.2011.

27.Podľa ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. v platnom znení ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere

podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28.Žalovaný v prvom rade namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní
s poukazom na to, že vo výzve na úhradu dlhu žalobca, resp. jeho právny predchodca neuviedol, že
banka môže svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou

inej osobe.

29.Súd mal za to, že z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. nevyplýva pre banku povinnosť v písomnej
výzve adresovanej dlžníkovi výslovne uviesť, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Rovnaký právny názor vyslovil v obdobnej veci aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022
zo dňa 27.09.2023. Právny predchodca žalobcu výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.10.2012
zosplatnil úver k uvedenému dňu a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 15 486,61 EUR.
K postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo až na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2015 zodňa 04.12.2015, pričom podľa prehľadu splátok úveru (bod 6B. odôvodnenia tohto rozsudku) žalovaný
od januára 2012 prestal splácať úver.

30.Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že výzva právneho predchodcu žalobcu spĺňala
zákonom stanovené náležitosti, pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu, a preto je žalobca
aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

31.Podľa ust. § 166f ZKR: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou,
aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu

nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti
dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,
obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení

podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší
takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

32.Podľa ust. § 166g ZKR: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu
neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol
veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v

prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol
do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol

platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania
sadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehalnato,žesvoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu

riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas
neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej
odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal
zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum

hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka,
ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo
pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má
iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,

má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,
ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. (6) V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebov poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré
upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

33.Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

34.Je nepochybné, že žalobca je veriteľom žalovaného a že bol dotknutý oddlžením, preto má právo
domáhať sa v zmysle ust. § 166f ZKR zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

35.Zo zoznamu veriteľov a zoznamu exekúcií pripojených k návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu,
ako aj z finančnej a majetkovej situácie žalovaného (body 22. až 26. odôvodnenia tohto rozsudku)

vyplýva, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bol platobne neschopný.

36.S poukazom na príjem žalovaného a jeho majetkovú a bytovú situáciu, starostlivosť o dve maloleté
deti(včasepodanianávrhunavyhláseniekonkurzu)apočetveriteľovmalsúdzato,žepopodanínávrhu
urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach a schopnostiach vo vzťahu k riešeniu svojich dlhov. Nebolo

súdu preukázané, že by správcovi neposkytol súčinnosť, resp. neuviedol mu nejakú informáciu. Pred
vyhlásením konkurzu sa snažil aj podnikaním zvýšiť svoje príjmy, aj keď nakoniec nebol úspešný. Snažil
sa aj zamestnať, pričom takto získané príjmy výrazne nezlepšili jeho finančnú a majetkovú situáciu.
Z predložených dôkazov nevyplýva, že by príjem žalovaného po vyhlásení konkurzu bol podstatne vyšší
ako v čase bezprostredne pred vyhlásením konkurzu.

37.Nebolo súdu preukázané, že by žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivú
informáciu, že v zozname majetku neuviedol všetok svoj majetok, že neuviedol v zozname veriteľov
svojho veriteľa. V návrhu boli uvedené všetky relevantné skutočnosti a zo správ predložených správcom
nevyplýva, že by dlžník porušil akúkoľvek svoju povinnosť v súvislosti s konkurzným konaním.

38.Súdu nebolo preukázané, že by sa dlžník úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol
oprávnený podať návrh.

39.Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu nemožno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, nakoľko podstatná
časť jeho dlhov vznikla pred tým, ako bola v zákone o konkurze a reštrukturalizácii zakotvená nová
právna úprava oddlženia.

40.Súdu nebolo preukázané ani to, že by dlžník mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť

niektorého veriteľa.

41.Čo sa týka sporného bytu žalovaného predaného v dobrovoľnej dražbe, súd z oznámenia Okresného
úradu Košice zistil, že k zmene jeho vlastníctva došlo v decembri 2011, teda viac ako šesť rokov
pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný síce nepreukázal súdu okolnosti nadobudnutia a predaja tejto

nehnuteľnosti, ale táto skutočnosť bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na zrušenie oddlženia, pričom
ani správca nepovažoval za potrebné zaoberať sa týmto bývalým majetkom dlžníka. Navyše žalovaný
uviedol, že z tohto predaja nemal žiaden príjem, pričom vzhľadom na uplynutie doby 11 rokov už
nedisponuje dokladmi o dobrovoľnej dražbe.

42.Je potrebné tiež poznamenať, že žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa žalovaného
vo vzťahu k preukázaniu nepoctivého zámeru dlžníka pri jeho oddlžení. Návrh žalobcu nie je nijak
subjektívne konkretizovaný. Bez konkretizácie porušenia akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného
má nabudiť dojem, že došlo ku zneužitiu inštitútu oddlženia zo strany žalovaného. Na úspešnosť
zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer je potrebné riadne preukázať, že takýto nepoctivý zámer tu

bol a odôvodniť ho konkrétnymi skutočnosťami. Bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a
predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení a nepostačuje poukázať všeobecne
na ustanovenia zákona s tým, aby si súd vyžiadal a zabezpečil všetky dôkazy. Žalobcom predloženérozhodnutia súdov nemôžu slúžiť ako generálny argument na zrušenie oddlženia, nakoľko každý jeden
takýto prípad je jedinečný a špecifický.

43.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nebolo v konaní preukázanie, že žalovaný mal
nepoctivý zámer pri svojom oddlžení, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

44.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

46.Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).