Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201512
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01
Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanej: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 74,92 eur a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/40/2024 - 117 zo dňa 24.09.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o povinnosti žalovanej
plniť žalobcovi.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX
z 25. 7. 2017 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 74,92 eura, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 74,92 eura, od 6. 6. 2024 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
III.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavZmluveospotrebiteľskomúverelepšiasplátkač.XXXXXXXXXX,
z 25.7.2017 uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 v znení: „ Banka a
Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/

Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6 v znení:
„ V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená:
(iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z

omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX,
z25.7.2017,uvedenávčasti5.Ďalšiezmluvnédojednania,bod5.1vznení:„Každázosôbpodpisujúcich
túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej
len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú
splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá

z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k
Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „ Dlžník/
Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre

štandardnéinformácieospotrebiteľskomúvereaOP,ktorýdostalpredpodpisomZoÚasvojimpodpisom
potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení:„ Dlžník/
Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) náklady spojené s

poistením (ak bolo uzavreté), b) poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d) zmluvný úrok z
Úveru, e) splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské

úvery, účinných od 01.10.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX,
z 25.7.2017, v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7 v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa
zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre
poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť
Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté

súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery,
účinných od 01.10.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX, z 25.7.2017,
v časti VI. Osobné údaje a Bankové tajomstvo, bod 6.14 v znení: „Dlžník a Banka sa dohodli, že pokiaľ v

právnom predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, Dlžník udeľuje súhlas so spracúvaním
Bankového tajomstva a jeho Osobných údajov na dobu plnenia účelu spracúvania Osobných údajov
až do úplného vysporiadania všetkých záväzkov Dlžníka voči Banke, a to na dobu najmenej 10 rokov
od udelenia súhlasu Dlžníka, resp. od ukončenia zmluvného vzťahu s Dlžníkom; takto udelený súhlas
môže Dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok spracúvania Osobných údajov

zo strany Banky na adresu sídla Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
X. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
31.05.2024 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX z 25.07.2017 mu
žalovaná poskytla spotrebiteľský úver vo výške 2 490,- eur. Úver mal byť splatený v 96-ich mesačných
splátkach po 34,48 eur, poslednou vo výške 33,84 eur, pričom žalobca uhradil žalovanej splátkami sumu

2564,92eur.Ročnáúrokovásadzbabola7,50%,odplata7,50%,ročnápercentuálnamieranákladovvo
výške 7,80 %, priemerná RPMN vo výške 9,81 %, celková čiastka v sume 3 309,44 eur. Pre posúdenie
nároku žalobcu je potrebné vyhodnotiť zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pretože zmluva
obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a z)
zákona, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 cit. zákona.

Keďže žalovanej na predmetný úver zaplatil sumu 2 564,92 eur a úver bol poskytnutý v sume 2 490,- eur,
žalovaná sa na jeho úkor mohla bezdôvodne obohatiť o sumu 74,92 eur. O podozrení, že sa žalovaná
mohla bezdôvodne obohatiť, sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
o čom predložil prehlásenie zo dňa 17.05.2024. Okrem toho zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to v bodoch 4.5, 4.6, 5.1, 6.3, 6.4, ako aj v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské

úvery - v bodoch 3.7 a 6.14.

3. Žalovaná nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou vo svojom písomnom vyjadrení k nej popiera vo
všetkýchtrochnárokochčodozákladuprivydaníbezdôvodnéhoobohatenia,ajčodovýškyzdôvodu,žepodľa jej názoru zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná tvrdí, že k nemu nedošlo z dôvodu, že zmluva
nemôže byť posúdená ako bezúročná a bezpoplatková pre chýbajúce náležitosti; zároveň namieta

premlčanie uplatneného bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa vyjadrila k neprijateľnosti zmluvných
podmienok s tým, že nie sú neprijateľné, a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Občianskeho
zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona

o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1, §107 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu
bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 2 372,- eur,
teda jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Pre túto je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza

sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

6. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

7. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý

úver vo výške 2 490,- eur, pričom žalobca sa zaviazal úver splácať formou pravidelných mesačných
splátok vo výške 34,48 eur a poslednou vo výške 33,84 eur. Celkom formou úveru žalobca vyčerpal
finančné prostriedky vo výške 2 490,- eur a v prospech žalovanej už uhradil sumu 2 564,92 eur. Tieto
skutočnosti neboli v konaní spornými.

9. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaná je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. V prejednávanej veci žalobca poukazuje na to, že uzatvorená úverová zmluva neobsahuje povinnú
( zákonnú ) náležitosť, a to údaj o dobe trvania zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Žalovaná túto skutočnosť namieta a tvrdí,že zmluva obsahuje náležitosť podľa tohto ustanovenia. Z predloženej zmluvy súd zistil, že žalobca
mal uhradiť poskytnutý úver v 96 splátkach, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.08.2017 a
termín konečnej splatnosti bol 10.07.2025. Doba trvania zmluvy bola uvedená slovne tak, že „zmluva

sa uzatvára na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. V prípade splácania úveru v zmysle zmluvy o úvere zanikne zmluva o úvere v deň uvedený
ako termín konečnej splatnosti úveru“.

11. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo 277/2021 z 21.04.2022 a 7Cdo 242/2021 z 31. 3.2022, v zmysle ktorých
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je
nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona číslo 129/2010Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti, je potrebné ho eurokonfomne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť

uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na
uvedenie doby či dĺžky trvania zmluvy a to v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice.

12. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky 2Cdo 69/2020 z
30.11.2021,zverejnenomvzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky

číslo 2/2022 pod číslom 16 dospel k záveru, že: "eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30 05. apríla 2018, ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona
číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov ) žiadať, aby
v nich uvádzali presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2

písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem ("termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru ") , je za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len vyjadruje požiadavku na uvedenie " dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ".

13. Žalobca takisto tvrdí, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN podľa ust. § 9 ods. 2

písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je v zmluve uvedený vo výške 9,81 %, pričom priemerná hodnota
RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
1.štvrťrokr.2017bola12,95%; žalovanásaknesprávneuvedenejpriemernejRPMNnijakonevyjadrila.

14. Súd prvej inštancie po vyššie uvedenom hodnotení nepovažuje zmluvu o úvere za bezúročnú a

bezpoplatkovú pre neuvedenie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k), a to s poukazom na platnú
judikatúru. Spornou skutočnosťou je len to, či je priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zák.
č. 129/201 Z.z. uvedená správne, lebo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona zmluva je
bezúročná a bezpoplatková, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), aa). Právny
zástupca žalovanej sa k aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. b) pre chýbajúci, resp. nesprávne uvedený údaj

podľa § 9 ods. 2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z. nechcel vyjadrovať, lebo nie je mu známe, z akého dôvodu
žalovaná použila údaj o priemernej RPMN tak, ako je uvedený v zmluve. V tomto smere nenavrhol
vykonať ani žiadne ďalšie dokazovanie. Súd teda rekapituluje, že zmluva obsahuje údaj o priemernej
RPMN vo výške 9,81 %. Podľa tabuľky predloženej žalobcom je tento údaj v marci 2017 na úrovni 12,95
%. Aj keby sa zobrala do úvahy skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená 25.07.2017 a na uvedený účel sa

použilúdajzaprvýštvrťrok2017(akbolazmluvauzatvorenádo15dnípozverejnenípriemernejRPMN),
tak priemerná RPMN by bola na úrovni 12,57 %. Z uvedeného vyplýva, že údaj o priemernej RPMN
je nesprávny bez ohľadu na použitý štvrťrok roka 2017. Pokiaľ je údaj o priemernej RPMN uvedený
nesprávne, treba to vykladať tak, ako keby tento údaj ani nebol, pretože v spotrebiteľských veciach sa
ex lege musí použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z dôvodu, že v zmluve absentuje správny údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, súd
ju považuje za zmluvu bezúročnú.

15. V tomto spore bolo preukázané, že žalovaná bezdôvodné obohatenie získala, že žalobcovi
vyplatením sumy vyššej ako poskytnutý úver ( bezúročný a bezpoplatkový ) vznikla majetková ujma, a

že medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy je príčinná súvislosť. Nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 74,92 eur považoval súd za preukázaný a
dôvodný, a preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.16. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z. z. a to od 01.03.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“.

17. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú

základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34).

18. V prejednávanej veci žalobca žiada v žalobe zo strany súdu určenie neprijateľnosti siedmich
zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v Obchodných
podmienkach, ktoré sú jej prílohou. Súd zistil, že z uvedených siedmich zmluvných podmienok o piatich

z nich obsiahnutých v zmluve už bolo rozhodnuté inými všeobecnými súdmi, a teda bolo povinnosťou
žalovaného zdržať sa ich používania pri uzatváraní ďalších zmluvných vzťahov. Jedná sa o nasledovné
zmluvné podmienky:
- zmluvná podmienka uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 v znení: „ Banka
a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke

Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ - o neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky už rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022

- zmluvná podmienka uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6 v
znení: „ V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená:
úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z
omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia“ - o neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky už rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkami sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.08.2021,

7Co/61/2019 zo 17.10.2019, 22Co/2/2017 z 28.11.2017
- zmluvná podmienka uvedená v časti 5. Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení:„ Každá z osôb
podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v
zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť

tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti
tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene
jej osobitného vzťahu k Banke.“- o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už rozhodol Okresný súd
Prešov rozsudkom sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022
-zmluvná podmienka uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „ Dlžník/Spoludlžník

sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskomúvere a OP, ktorý dostal pred podpisom ZoÚ a svojim podpisom potvrdzuje,
že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“- o neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 11Csp/97/2022 z 21.04.2023, Okresný
súd Poprad rozsudkom sp. zn. 19Csp/25/2022 z 27.02.2023, Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.

22CoCsp/32/2022 z 27.10.2022
-zmluvná podmienka uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení:„ Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) náklady spojené s poistením (ak
bolo uzavreté), b) poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d) zmluvnú úrok z Úveru, e) splátka
istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa

platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ - o neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, sp.
zn. 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, sp. zn. 19Csp/19/2022 z 19.09.2023.
Pokiaľ ide o dve žalobcom konkretizované zmluvné podmienky uvedené v Obchodných podmienkach,
súd aj tieto považuje za neprijateľné. Sú nimi:

-zmluvná podmienka uvedená v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7 v znení: „Dlžník/
Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli
rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolností, ktoré môžu mať negatívny vplyv
na schopnosť Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolozačaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi.“ - toto ustanovenie je spôsobilé ohroziť súkromie klienta ako spotrebiteľa, pretože v
priebehu trvania úverového vzťahu môže u neho potenciálne nastať akákoľvek zmena, ktorá mu v

prípade jej neoznámenia môže spôsobiť vážne nepriaznivé následky. Táto podmienka bez ohľadu na
to, či zmena na strane klienta nastane, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle právnych noriem na jeho ochranu neprípustné.
Citovaná zmluvná podmienka je neurčitá, lebo v jej zmysle by mal dlžník banke oznámiť, akékoľvek
zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť

dlžníka, alebo spoludlžníka splácať záväzok zo zmluvy. Dlžník nemôže mať vedomosť o tom, ktoré
skutočnosti sú rozhodné pre poskytnutie úveru a ktorých zmenu by mal banke oznámiť. Rovnako tak
pokiaľ ide o jeho schopnosť splácať svoj záväzok, dlžník nemusí svoju schopnosť posúdiť rovnako
ako by ju posúdila banka. Dlžník môže byť presvedčený o tom, že úver dokáže v budúcnosti splácať,
hoci jeho majetkové pomery to neodôvodňujú a banka by jeho schopnosť splácať úver vyhodnotila
inak. Dlžník sa vôbec nemusí dozvedieť o zmene schopnosti spoludlžníka splácať úver, prípadne,

že sa voči spoludlžníkovi začalo exekučné, konkurzné, rozhodcovské a iné konanie a napriek tomu,
neoznámenie tejto skutočnosti má preňho nepriaznivé dôsledky. Preto aj túto podmienku súd vyhodnotil
ako neprijateľnú.
-zmluvná podmienka uvedená v časti VI. Osobné údaje a Bankové tajomstvo, bod 6.14 v znení: „Dlžník
a Banka sa dohodli, že pokiaľ v právnom predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, Dlžník

udeľuje súhlas so spracúvaním Bankového tajomstva a jeho Osobných údajov na dobu plnenia účelu
spracúvania Osobných údajov až do úplného vysporiadania všetkých záväzkov Dlžníka voči Banke, a
to na dobu najmenej 10 rokov od udelenia súhlasu Dlžníka, resp. od ukončenia zmluvného vzťahu s
Dlžníkom; takto udelený súhlas môže Dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok
spracúvania Osobných údajov zo strany Banky na adresu sídla Banky.“- aj toto ustanovenie má

tendenciu privodiť zneužitie osobných údajov spotrebiteľa v rozpore so zákonom na ich ochranu, pretože
po dobu desať rokov by banka mohla poskytnúť jeho údaje tretej osobe bez ohľadu na dĺžku trvania
úverového vzťahu. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkami Krajského
súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/23/2020 z 18. 2. 2021, 2CoCsp/9/2023 z 25. 10. 2023, 3CoCsp/43/2021
z 2. 2. 2022 a 8CoCsp/31/2022.

19. Súd prvej inštancie považuje všetky vyššie uvedené zmluvné ustanovenia za neprijateľné
podmienky bez ohľadu na to, či boli uvedené v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v jej
obchodných podmienkach. Pri predmetných zmluvných dojednaniach súd posúdil ich neprijateľnosť buď
v okolnostiach ich aplikácie ( jedná sa o tie, ktoré boli uvedené v obchodných podmienkach ) alebo v

tom, že boli použité napriek ich judikovaniu inými súdmi ( jedná sa o tie, ktoré boli uvedené v zmluve ).
Takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
nemôže aprobovať.

20. Ak súd prvej inštancie v individuálnom spore rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

že konkrétna podmienka je neprijateľná alebo neplatná (§ 298 CSP), ide o vyriešenie sporu medzi
konkrétnym dodávateľom a spotrebiteľom. Súd vo výroku svojho rozhodnutia neuvádza povinnosť
dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania tejto podmienky. Napriek tomu však prichádza do úvahy
precedentný charakter uvedeného rozsudku, keď v iných sporoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom
procesný útok, resp. procesná obrana (čl. 6 ods. 1 CSP) môžu byť založené na inom rozsudku súdu,

ktorý sa týkal rovnakej veci. Napriek tomu, že súd v rozsudku, ktorý sa týka individuálneho sporu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie dotknutej zmluvnej podmienky,
táto povinnosť dodávateľovi vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53a OZ. Porušenie tejto zákonnej
povinnosti môže mať za následok absolútnu neplatnosť dotknutej časti spotrebiteľskej zmluvy ( § 39 v
nadväznosti na § 41 OZ), právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ) a napokon

právo na náhradu škody (§42 OZ). V konaní o týchto nárokoch sa už nemusí dokazovať neprijateľnosť
dotknutej zmluvnej podmienky.

21. Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez
ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z

takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a OZ. Nie je pritom významné,
či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal
plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže
bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorýje zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porovnaj čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z
judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša", ktorý
súd mu plnenie prizná - rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012.

22. U tých zmluvných podmienok, ktoré už boli judikované súdnymi rozhodnutiami, na ktoré súd v
odôvodnení tohto rozsudku poukázal, odkazuje na odôvodnenie ich neprijateľnosti a zároveň konštatuje,
že sa s odôvodnením stotožňuje. Keďže ide o zmluvné podmienky, ktoré už žalovanou nemali byť
používané, nebolo potrebné osobitne odôvodňovať ich neprijateľnosť, preto rozsudok obsahuje len

odkaz na súdne rozhodnutia, ktorými bola určená ich neprijateľnosť.

23. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na

určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

24. V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho II. výroku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V ňom uviedol, že v čase poskytnutia úveru platila hodnota priemernej
RPMN 9,81% per annum. V roku 2017 sa hodnota priemernej RPMN menila s účinnosťou od 15.05.2017
(do 15.08.2017). Úver zmluvy č. XXXXXXXXXX bol poskytnutý dňa 25.07.2017, z čoho vyplýva, že
hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená správne. Žalovaný si touto cestou dovolil ako
dôkaz priložiť – súhrn informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami

a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017, stav ku dňu 31.03.2017, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že hodnota priemernej RPMN pre uvedených typ úveru bola 9,81%. Z uvedeného dôvodu tak
nie je podľa žalovaného možné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný.

26. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok v časti výroku II., alebo napadnutý rozsudok zmenil a v časti II. výroku rozsudok
zamietol.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na bod 20. napadnutého rozsudku
s tým, že žalovaný doložil súdu súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch bankami, pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017, stav ku dňu 31.03.2017. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/9/2022, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/50/2022, konkrétne jeho 25. odsek
odôvodnenia.

28. S poukazom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II.
ako vecne správne potvrdil s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

29. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobami oprávnenými podať odvolanie (§

359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených
v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba
zopakovania, doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený
rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty
uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 219 ods. 3 CSP). Odvolací súd po preskúmaníveci dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku.

30. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

31. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

32. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne
predpisy, ktoré aj správne vyložil. Na dôvody uvedené v rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd
v celom rozsahu odkazuje a stotožňuje sa s nimi (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd naviac, vzhľadom

na odvolacie námietky strán sporu, k veci udáva:

33.Zobsahuspisujenepochybné,žemedzistranamisporuboladňa25.07.2017uzatvorenáštandardná
formulárová zmluva o spotrebiteľskom splátkovom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole

boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

34. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

35. Rovnako Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z ust.§

53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“).

36. Z ust. § 53 ods. 1 OZ možno vyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských
zmluvách používať neprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ako procesný prostriedok ochrany tu slúži

práve žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V takomto spore je potom nositeľom
hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ten subjekt, ktorý vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ a
nositeľom povinnosti subjekt vystupujúci v zmluve ako dodávateľ. Žalobca je tak nositeľom hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda má v tomto konaní vecnú aktívnu legitimáciu. V prípade žaloby o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá právny význam ani zánik

záväzku splnením dlhu. Podaná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z
právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda nárok vyplývajúci o zmluvy, ale o nárok,
ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením
nemôže mať žiadny vplyv na žalobcom uplatnený nárok, a teda ani na jeho vecnú legitimáciu. Opačný

názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.37. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu má aj Občiansky zákonník povahu

osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č.
250/2007 Z.z. o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z ust.
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu
je daný odkaz na ust. § 52 - § 54 OZ. Jedným z prostriedkov súdnej ochrany je i žaloba na určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. priamo umožňuje
spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
domáhať sa ochrany svojho práva proti porušiteľovi na súde.

38. S určením určitej zmluvnej podmienky za neprijateľnú je spojený významný právny následok
spočívajúci v tom, že dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky

s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, čo vyplýva z ust. § 53a OZ. Zákon
č. 250/2007 Z.z., ako aj Občiansky zákonník umožňujú spotrebiteľovi aj formou žaloby na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky domáhať sa ochrany svojich práv v súdnom konaní bez potreby
preukazovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko tento vyplýval z
uvedených právnych predpisov.

39. Odvolací súd považuje za nepochybné, že žalovaného právo na zmluvnú pokutu odvíja od
ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o splátkovom
úvere), ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute nemôže ovplyvniť. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť,

že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 OZ). Žalovaný ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne
dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa,

ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého je v záujme
naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa
zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.
Žalovaný ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje

služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s
náležitou odbornou starostlivosťou.

40. Jedinou kruciálnou a namietanou otázkou tak zostal výpočet priemernej hodnoty RPMN, ktorý ako
jediný namietal žalovaný v podanom odvolaní. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca predložil

správny doklad týkajúci sa priemernej hodnoty RPMN a odvolací súd zhodne s ustálenou súdnou praxou
zastáva názor, že relevantné sú súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi (teda nielen bankami), ktoré sú zverejňované taktiež na stránke Ministerstva financii
SR.Vyplývatozosystematickéhovýkladuzákonač.129/2010Z.z.,ktorýv§9ods.2písm.z)uvádzaako
povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere priemernú RPMN zverejnenú na stránke Ministerstva

financií SR, pričom odkazuje na § 21 ods. 2 citovaného zákona. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
je však potrebné vykladať v kontexte s § 21 ods. 1 a ods. 5 citovaného zákona. V § 21 ods. 1 sa jasne
uvádza povinnosť predkladať Ministerstvu financií údaje o úveroch a to veriteľmi (nielen bankami). § 21
ods. 2, na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z) upravuje zverejňovanie informácií podľa ods. 1 na webovom
sídle Ministerstva financií SR. Z § 21 ods. 5 citovaného zákona vyplýva, že túto povinnosť má aj veriteľ

ako fyzická osoba.

41. S poukazom na vyššie uvedené mal byť preto pre výpočet priemernej RPMN podľa § 9 ods. 2 písm.
z) zákona č. 129/2010 Z.z. použitý výpočet podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok roku 2017, ktorá bola 12,57% ročne a nie ako údaje uvedené o priemernej RPMN

v spotrebiteľskej zmluve vo výške 9,81% ročne.

42. Správne preto aplikoval súd prvej inštancie ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) pre chýbajúce, resp.
nesprávne uvedené údaje podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom treba brať do úvahyskutočnosť, že zmluva bola uzatvorená dňa 25.07.2017 a na uvedený účel sa použil údaj za I. štvrťrok
2017, teda priemerná RPMN v tom čase bola na úrovni 12,57%. Pre uvedený dôvod preto správne súd
prvej inštancie z dôvodu, že v zmluve absentuje správny údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere

nákladov považoval zmluvu za bezúročnú.

43. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne
normy a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. ako vec správne potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

45. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu proti žalovanému priznal plný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).