Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200542
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200542.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: WIN-POL s. r.
o., IČO: 36 482 978, so sídlom Tolstého 5, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Adriána Kmecová,
MBA, advokátka, so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101331824/2021 zo dňa 27.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101331824/2021
zo dňa 27.07.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100419267/2021 zo dňa 11.03.2021

a vec vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101331824/2021 zo
dňa 27.07.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Prešov č. 100419267/2021 zo dňa 11.03.2021 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi
za zdaňovacie obdobie január 2015 v sume 99 553,02 eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie
správcu dane“).

2. Na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 100529494/2017 zo dňa 24.03.2017
(administratívny spis, s. 3) vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január 2015 až november 2015. Za kontrolované zdaňovacie obdobia január

2015 až október 2015 bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č.
101389788/2018 zo dňa 19.07.2021 (administratívny spis, s. 199) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole zo dňa 19.07.2018 (administratívny spis, s. 274).

3. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2015 vydal správca dane samostatné rozhodnutie, ktorým
vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel na dani z pridanej hodnoty. Správca dane v tomto rozhodnutí
nepriznalžalobcoviprávonaoslobodenieoddanepridodanítovaruztuzemskadoinéhočlenskéhoštátu

[§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o dani z pridanej hodnoty“ „právo na oslobodenie od dane“)]. Toto právo na oslobodenie od dane nebolo
žalobcovi priznané vo vzťahu k dodaniam, ktoré mal uskutočniť pre odberateľov: Zöld Aranypatkó 2006
K.S. Kft., IČ DPH: A. (ďalej aj „Zöld Aranypatkó 2006“) a Schneider-Rot Handels Kft., IČ DPH: A. ďalej aj„Schneider-Rot Handels Kft.“). Spornými bolo dodanie tovaru [trappista, syr], ktorý mal byť fakturovaný
a prepravený do Maďarskej republiky pre Zöld Aranypatkó 2006 [zoznam sporných faktúr uvedený v
Tabuľke 3, rozhodnutie správcu dane, s. 35] a Schneider-Rot Handels Kft. [zoznam sporných faktúr

uvedený v Tabuľke 4, rozhodnutie správcu dane, s. 35] (ďalej spoločne „sporné zdaniteľné obchody“
a „sporný odberatelia“). Správca dane konštatoval, že v prípade týchto odberateľov žalobca (doslovne
citované): „nepreukázal, že tovar bol dodaný pre uvedeného dodávateľa“, pričom „na základe zistení
správcu dane nebolo preukázané, že deklarovaný odberateľ tovaru (nadobúdateľ) sa stal vlastníkom
predmetného tovaru“ (rozhodnutie správcu dane, s. 34)

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Napadnuté rozhodnutie uvádza, že (doslovne
citované) „nie je možné jednoznačne potvrdiť preukázanie prepravy (dodania) tovaru z tuzemska do
inéhočlenskéhoštátu(Maďarska).Idehlavneovýsledkymedzinárodnéhozískaniadaňovýchinformácií,
z ktorých vyplýva, že pri posudzovaných zdaniteľných obchodoch nebolo preukázané, že právo

nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľov, teda na odberateľov uvedených na
faktúrach“ (napadnuté rozhodnutie, s. 16). Ďalej napadnuté rozhodnutie uvádza, že: „Vykonané dôkazy
preukazujú, že daňový subjekt nesplnil podmienky na priznanie nároku na oslobodenie od dane v zmysle
§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.“ (napadnuté rozhodnutie, s. 20).

5. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že žalovaný nespochybnil jednotlivé medzinárodné nákladné
listy (ďalej aj „CMR“), a preto bola preprava tovaru vierohodne preukázaná; (ii) vytýkal posúdenie
dôkazného bremena žalovaným, pričom namietal, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne
(správna žaloba, s. 5, s. 7); (iii) uviedol, že nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník
u sporných dodávateľov nastalo (správna žaloba, s. 12); (iv) uviedol, že príslušné nadobudnutie tovaru

bolo preukázané ako listinnými dôkazmi vo forme dodacích listov, potvrdení o odovzdaní tovaru, CMR
a platbami za tovar, tak aj výpoveďami skladníkov pracujúcich pre žalobcu (správna žaloba, s. 8,
s. 13); (v) namietal, že nevyhodnotenie každej jednotlivej prepravy podľa informácií z elektronického
mýtneho systému spôsobilo nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia [v tejto súvislosti
poukázal na nejasné závery ku prepravám pri oboch sporných odberateľoch, správna žaloba; s. 12]; (vi)

namietal, že správca dane nevykonal výsluch svedkov vodičov, ktorých označil menom a priezviskom
[keďže inými identifikačnými údajmi nedisponoval] (rozhodnutie správcu dane, s. 9); (vii) namietal, že
odpovede na MVI nie sú dôkazy, ktoré by bolo možno použiť pre účely správy daní (správna žaloba,
s 14); (viii) namietal dôkaznú relevanciu EKÁER čísla [čísla udeľované pri preprave maďarskou colnou
správou], na ktorú dostatočne správca dane neprihliadol (správna žaloba, s. 13); (ix) poukázal na to,

že správca dane mal pri posudzovaní okolnosti nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník
u sporných dodávateľov zohľadniť zásadu in dubio mitius (správna žaloba, s. 16); (x) poukázal na to,
že iba domnienky žalovaného nie sú dostatočné pre prijatie záveru o subjektívnej vedomosti žalobcu
o účasti na reťazci poznačenom podvodom (správna žaloba, s. 17),

6. Žalovaný uviedol, že nepovažuje žalobnú argumentáciu žalobcu za dôvodnú. Zároveň konštatoval, že
dodržal princíp zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný preto navrhol
žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.01.2022).

7. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

8. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.12.2025, na ktoré sa účastníci konania
nedostavili, pričom na pojednávaní bola prítomná verejnosť. Na tomto pojednávaní správny súd vyhlásil
tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie.II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

10. Podľa § 43 ods. 5 zákon o dani z pridanej hodnoty Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľaleboodberateľ;totopotvrdeniemusíobsahovať1.menoapriezviskoodberateľaalebonázov
odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde

sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom
členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy,
ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla
uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým
sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

III.

Posúdenie správnym súdom

11. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

12. Vo vzťahu k žalobným bodom (i) až (ii) správny súd poukazuje na právne závery Súdneho dvora
Európskej Únie, podľa ktorého „článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek
šiestejsmernicesamajúvzhľadomnapojem„odoslaný“uvedenývobochtýchtoustanoveniachvykladať
v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky

v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde
na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného
členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského
štátu dodania“ [rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie, Teleos a i., C-409/04, EU:C:2007:548, ods.
42]. V rozhodnom čase boli doklady, ktorými mal žalobca preukázať splnenie podmienok na oslobodenie

od dane, vymedzené v § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Zároveň „(...) z judikatúry
Súdneho dvora vyplýva, že keďže smernica o DPH neobsahuje konkrétne ustanovenie v súvislosti
s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenie od
DPH, prináleží členským štátom, aby v súlade s článkom 131 tejto smernice stanovili podmienky, za
akých oslobodia od dane dodania v rámci Spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché

uplatňovanie uvedených oslobodení a zabrániť akémukoľvek prípadnému podvodu, daňovému úniku
alebo zneužitiu. Pri výkone svojich právomocí však členské štáty musia dodržiavať všeobecné právne
zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie, medzi ktoré patria najmä zásady právnej istoty a
proporcionality (rozsudok Mecsek-Gabona, EU:C:2012:547, bod 36 a citovaná judikatúra)“ [rozsudok
Súdneho dvora Európskej Únie, Traum EOOD, C-492/13,, B.:B.:C.:XXXX:XXXX, ods. 27]. Žalovaný

nekonštatoval vadu konkrétnych dôkazov vyžadovaných pre účely § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej
hodnoty. Za takejto situácie bolo nutné na rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane
uplatniť všeobecné východiská, podľa ktorých „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnostirealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda
aj povinnosť dôkaznú.” [uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III ÚS 401/09 zo dňa
16.12.2009].

13. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno spochybniť splnenie niektorej z hmotnoprávnych

podmienok práva na oslobodenie dane spočívalo v daňovej veci na žalovanom [resp. na správcovi
dane]. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že „56. Dôvodom na prenos dôkazného bremena
opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods.

1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2014 (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 47)“ [rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Sfk/23/2023, 27. 6. 2024, ods. 56].

14. Napadnuté rozhodnutie sa v plnom rozsahu stotožnilo so závermi správcu dane, na ktoré v plnom
rozsahupoukazuje,pričom vzásadeneobsahujevlastnéhodnoteniehmotnoprávnychpodmienokpráva
na oslobodenie od dane pri sporných zdaniteľných obchodoch [k tomu správny súd poukazuje na
citované časti napadnutého rozhodnutia uvedené vyššie]. Závery uvedené v rozhodnutí správcu dane

sa teda v plnom rozsahu premietli do záverov napadnutého rozhodnutia. Zároveň platí, že napadnuté
rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane je nutné posudzovať ako jeden celok. Preto správny súd
vykonal hodnotenie týchto žalobných bodov vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správcu dane.
Z vyššie uvedených dôvodov sa tieto závery správneho súdu v plnom rozsahu vzťahujú i na napadnuté
rozhodnutie.

15. Na prenos dôkazného bremena na žalobcu by muselo kvalifikovane spochybnené nadobudnutia
práva nakladať s tovarom ako vlastník u odberateľa tovaru alebo by muselo byť spochybnené vykonanie
prepravytovarudoinéhočlenskéhoštátu[ktomuviďvyššiecitovanýrozsudokSúdnehodvoraEurópskej
Únie vo veci Teleos a i., C-409/04, EU:C:2007:548]. Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že

správca dane u oboch sporných dodávateľov spochybnil prvú z týchto podmienok, teda to, že títo
nenadobudli právo nakladať s príslušným tovarom ako vlastníci [uvedené výslovne vyplýva zo záverov
správcu dane sumarizovaných na str. 34 rozhodnutia správcu dane]. Zároveň na základe vykonaného
dokazovania správca dane poukazoval na nedostatky z hľadiska preukázania prepravy tovaru do
Maďarska [kde mala končiť preprava tovaru] (rozhodnutie správcu dane, s. 30). Pre rozhodnutie

správneho súdu bolo teda podstatné posúdiť, či správca dane dostatočne zdôvodnil svoje pochybnosti
o tejto hmotno-právnej podmienke vo svojom rozhodnutí.

16. Vo vzťahu k odberateľovi Zöld Aranypatkó 2006 správca dane vychádzal z odpovede na
žiadosť č. 130000008469/2017 o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“) zo dňa 19.09.2017

(administratívny spis, s. 55) [odpoveď zaevidovaná pod č. 15230155/2018; administratívny spis,
s. 147] (ďalej aj „odpoveď na MVI č. 15230155/2018“). Správca dane poukázal na to, že podľa
príslušnej odpovede tento odberateľ je v likvidácii a príslušný likvidátor nebol schopný poskytnúť
súvisiace dokumenty, keďže boli zadržané kriminálnym úradom miestnej daňovej správy. V získaných
dokumentoch neboli zistené sporné faktúry. V dôsledku týchto nedostatkov preto nebolo možné zistiť,

či odberateľ uviedol tieto faktúry vo svojich daňových priznaniach. Na základe uvedeného, sporné
dodanie tovarov od žalobcu pre tohto odberateľa nebolo potvrdené (rozhodnutie správcu dane, s.
2). Správny súd podotýka, že zavinené nesplnenie vlastnej daňovej povinnosti na strane príslušného
odberateľa je významnou skutočnosťou, ktorá by mohla byť relevantná pre posudzovanie účasti
žalobcu na daňovom podvode. Na druhej strane, samotná okolnosť, že si odberateľ nesplnil vlastné

evidenčné a daňové povinnosti ohľadom sporného zdaniteľného obchodu má iba oklieštenú dôkaznú
relevanciuktomu,čisapríslušnýzdaniteľnýobchoduskutočnilalebonie.Obdobnénesplnenievlastných
daňových povinností môže zároveň znamenať aj to, že k príslušným nedostatkom došlo na strane
odberateľa až po realizácii sporného zdaniteľného obchodu. V tejto súvislosti správny súd podotýka, žekonateľ odberateľa neposkytol informácie k okolnostiam sporných zdaniteľných obchodov (rozhodnutie
správcu dane, s. 24). Vo veci sa teda nejedná o situáciu, kedy by odberateľ sám poprel príslušné
sporné dodania. Preto samotné zistenie o nesplnenie daňových povinností predmetného odberateľa

neposkytuje dostatočný podklad pre záver, či sa jednalo o nezrealizovaný zdaniteľný obchod alebo
zlyhanie na strane príslušného odberateľa.

17. Vo vzťahu k odberateľovi Schneider-Rot Handels Kft., správca dane vychádzal z odpovede na
žiadosť o MVI č. 130000008543/2017 zo dňa 21.09.2017 (administratívny spis, s. 63) [odpoveď

zaevidovaná pod č. 13625/2018; administratívny spis, s. 85] (ďalej aj „odpoveď na MVI č. 13625/2018“).
Správca dane poukázal na to, že podľa tejto odpovede príslušný odberateľ podal posledné daňové
priznanie v 3. štvrťroku 2015, pričom predchádzajúce daňové priznanie deklarovalo iba tuzemské
dodávky alebo bolo nulové. Tento odberateľ nemá zaregistrované ani zaevidované miesto podnikania
alebo prevádzky, pričom jeho konateľ zomrel v decembri 2015. Síce je tento odberateľ registrovaný
v elektronickom verejnom cestnom kontrolnom systéme prepráv v súvislosti s IC nadobudnutiami od

žalobcu v Maďarskej republike, tak registrovanú dodaciu adresu nemožno spojiť s touto spoločnosťou.
Správny súd zhodne s tým, čo uviedol vyššie, konštatuje, že tieto skutočnosti sami o sebe nie sú
spôsobilé spochybniť uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov. Jedná sa o okolnosti týkajúce
sa nesplnenia daňových povinností odberateľom, a teda sami o sebe nevypovedajú o priebehu
resp. uskutočnení príslušných zdaniteľných obchodov. Prípadné nedostatky materiálneho vybavenia

odberateľa taktiež nie sú spôsobilé relevantne spochybniť nadobudnutie tovaru týmto odberateľom.

18. Za vyššie uvedenej situácie dôkazné informácie získané z odpovede na MVI č. 15230155/2018 a č.
13625/2018, na ktoré poukazoval správca dane vo svojom rozhodnutí, nepostačovali na kvalifikované
spochybnenie nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník u sporných odberateľov. Tento

právny záver žalovaný ani správca dane bližšie nepodporili ďalšími dôkazmi vykonanými v rámci vlastnej
dôkaznejpovinnosti.Zatejtosituácienebolomožnépripisovaťžalobcoviprípadnénedostatkyvdôkaznej
situácii, keďže najprv by muselo dôjsť ku prenosu dôkazného bremena na žalobcu [v tejto súvislosti
správny súd poukazuje na svoje závery k žalobnému bodu (v)]. Preto napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správcu dane nedostatočne odôvodnili prenos dôkazného bremena na žalobcu ohľadom

predmetnej hmotnoprávnej podmienky práva na oslobodenie od dane. Na základe uvedeného správny
súd považoval žalobné body (i) až (ii) za dôvodné.

19. K žalobným bodom (iii) až (iv) správny súd uvádza, že za situácie, kedy nenastal spätný prenos
dôkazného bremena na žalobcu, nebolo rozhodujúce zhodnotiť to ako sa žalovaný vysporiadal so

súvisiacimi dôkazmi, ktoré žalobca označil na podporu svojich tvrdení [teda dôkazov o tom, že
sporný odberatelia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník]. Na druhej strane je však nutné
prisvedčiť žalobcovi, že vlastné hodnotenie dôkazov správcom dane je výrazne oklieštené. Správca
dane vymenúva, ktoré dôkazy predložil daňový subjekt počas daňovej kontroly vo vzťahu k odberateľovi
Schneider-Rot Handels Kft. [vrátane CMR dokladov a faktúr] (rozhodnutie správcu dane, s. 5 - 6), tieto

dôkazyvšakkonkrétnenehodnotí(rozhodnutiesprávcudanes.31-32),pričomparadoxnekonštatuje,že
ich nemal k dispozícii (rozhodnutie správcu dane, s. 33). Správca dane cituje z výpovedí zamestnancov
žalobcu, ktorý vykonávali prácu skladníkov (rozhodnutie správcu dane s. 21 - 22), tieto výpovede však
tiež správca dane z hľadiska objasnenia dôkaznej situácie konkrétne nehodnotí (rozhodnutie správcu
dane s. 31 a nasledujúce). V tejto súvislosti vykazuje odôvodnenie rozhodnutia správcu dane žalobcom

namietané nedostatky. Zhodné nedostatky vykazuje aj napadnuté rozhodnutie, ktoré taktiež neobsahuje
konkrétnyhodnotiaciúsudokvovzťahukpríslušnýmdôkazom,ktorébolivovecipredložené.Hodnotenie
dôkaznej situácie žalovaným sa obmedzuje iba na rozbor dôvodov, pre ktoré nedošlo k vykonaniu
ďalších dôkazov, ktoré žalobca vo veci navrhoval (napadnuté rozhodnutie, s. 17 - 19). Správny súd preto
tento žalobný bod považoval za dôvodný.

20. Žalobca v žalobnom bode (v) poukázal na to, že správca dane adresne nespochybnil vykonanie
konkrétnych prepráv pri jednotlivých sporných zdaniteľných obchodoch. Správny súd poukazuje na to,
že z hľadiska rozloženia dôkazného bremena žalobcu je posudzovanie splnenia prvej hmotnoprávnej
podmienky [nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník u sporných odberateľov] a druhej

hmotnoprávnej podmienky [preprava tovaru] do určitej miery prepojené. Prípadný spätný prenos
dôkazného bremena týkajúci sa nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník u sporných
odberateľov by znamenal, že dôkazy týkajúce sa prepravy tovaru by boli podpornými dôkazmi na
preukázanie tejto prvej hmotno-právnej podmienky. V takejto súvislosti by prípadné spochybnenienadväzujúcej prepravy tovaru malo dôkaznú relevanciu i z hľadiska hodnotenia nadobudnutia práva
nakladať s tovarom ako vlastník u odberateľov [keďže k nadobudnutiu tovaru malo dôjsť odovzdaním
tovaru po jeho preprave do Maďarska]. Vo veci však bola iná dôkazná situácia, za ktorej nenastal

spätný prenos dôkazného bremena na žalobcu ohľadom prvej hmotno-právnej podmienky práva
na oslobodenie od dane. Preto preukázanie prepravy tovaru nebolo spojené so skutočnosťou, pri
ktorej by dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi. Za týchto okolností bolo nutné na preukazovanie
vykonania prepravy tovaru nazerať ako na posudzovanie samostatnej druhej hmotnoprávnej podmienky
práva na oslobodenie od dane. Keďže sa jednalo o právne posúdenie vzťahujúce sa k samostatnej

[druhej] hmotnoprávnej podmienke práva na odpočítanie dane, tak to bol správca dane, koho zaťažovalo
dôkazné bremeno, aby vykonanie jednotlivých prepráv kvalifikovane spochybnil [správca dane bol teda
povinný riadne odôvodniť svoje pochybnosti o vykonaní jednotlivých prepráv v sporných prípadoch
v rámci svojho rozhodnutia]. Správny súd podotýka, že prípadné kvalifikované spochybnenie vykonania
prepravy do iného členského štátu by samo o sebe postačovalo na vylúčenie vzniku práva na
oslobodenie od dane [ak by následne uskutočnenie príslušnej prepravy žalobca nepreukázal].

21. Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd podotýka, že okolnosť prepravy je individuálna, pre
každý zo sporných zdaniteľných obchodov. Zároveň sa jedná o skutkovú otázku, a preto jej hodnotenie
nemôžebyťformulovanésumárnealebozovšeobecňujúcimspôsobom.Každýzospornýchzdaniteľných
obchodov preto musel byť spochybnený individuálnym nedostatkom týkajúcim sa dôkazov ohľadom

príslušnej prepravy tovaru.

22. Správca dane sa okolnostiam prepravy tovaru pri sporných zdaniteľných obchodoch zaoberal
v rámci stručného rozboru údajov získaných z elektronického mýtneho systému (rozhodnutie správcu
dane, s. 30). Pri odberateľovi Zöld Aranypatkó 2006 správca dane uvádza evidenčné čísla vozidiel,

ktoré mali vykonať prepravu tovaru. V tejto súvislosti správca dane poukazuje na viacero vozidiel
s rôznymi evidenčnými číslami, pričom neuvádza konkrétne, ktoré vozidlo malo vykonať ktorú prepravu
pri sporných zdaniteľných obchodoch [v príslušnom zdaňovacom období]. Niektoré prepravy správca
dane identifikuje dátumom, ktorý spadá do iných zdaňovacích období, pričom pri motorovom vozidle
s evidenčným číslo KHW276 konštatuje, že nebolo evidované v elektronickom mýtnom systéme.

Nedostatok v popise vykonaných prepráv je ešte výraznejší pri odberateľovi D. A. E., pri ktorom správca
dane iba konštatuje (doslovne citované): „V elektronickom mýtnom systéme bolo 13 preverovaných
motorových vozidiel zaznamenaných v dňoch, kedy sa mala uskutočniť preprava v Ľuboticiach; 12
preverovaných motorových vozidiel bolo zaznamenaných v iných dňoch, nie v dňoch, kedy sa mali
prepravy uskutočniť“ (rozhodnutie správcu dane, s. 30). Takéto dôkazné informácie nie sú priradené

ku konkrétnym zdaniteľným obchodom. Zároveň rozhodnutie správcu dane vôbec nezhodnotilo to,
že v 13 prípadoch bola zaznamenaná preprava v stanovených dňoch [čo by mohlo podporovať
záver o vykonaní prepravy v dotknutých prípadoch sporných zdaniteľných obchodov]. Príslušná časť
odôvodnenia rozhodnutia správcu dane neobsahuje vlastné hodnotiace úsudky a závery správcu
dane týkajúce sa dôkazných informácií získaných z elektronického mýtneho systému. Napadnuté

rozhodnutie v spojení s príslušnou časťou rozhodnutia správcu dane vykazuje vadu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Takéto medzery v právnej úvahe správcu dane bránia záveru o tom, ako mali
byť tieto zistenia použité na spochybnenie vykonania prepráv pri sporných zdaniteľných obchodoch.
Tento žalobný bod preto považoval správny súd za dôvodný.

23. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že správca dane uviedol, že daný dôkaz nevykoná
pre chýbajúce informácie, ktoré by mu umožňovali stotožniť príslušné osoby, pre účely ich výsluchu
v daňovej veci (rozhodnutie správcu dane, s. 23). Správny súd poukazuje, že vyhľadávacia zásada
a prejednávacia zásada sú pri správe daní vo vzájomnej rovnováhe, pričom ich uplatnenie determinuje
rozloženie dôkazného bremena ako aj uplatnenie zásady úzkej súčinnosti [§ 3 ods. 2 zákona č.

563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“)]. Z tejto zásady však vyplývajú požiadavky nie len pre
správcu dane, ale aj pre daňový subjekt. Pokiaľ žalobca nepredložil dostatočné informácie na získanie
a vykonanie príslušných dôkazov, nemôže s úspechom správcovi dane vytýkať ich nevykonanie. V tejto
súvislosti je irelevantné z akých dôvodov príslušnými informáciami nedisponoval. Bol to žalobca, ktorý

vyvolal situáciu, za ktorej nebolo možné príslušný dôkaz vykonať. Za týchto okolností nespočívala na
správcovi dane povinnosť reparovať vzniknutú dôkaznú medzeru vlastnou vyhľadávacou činnosťou.
Prípadná dôkazná medzera, ktorá by takto vznikla, mohla by byť zacelená buď za použitia iných dôkazov[ktoré by eventuálne mohol žalobca označiť alebo predložiť] alebo za situácie non liquet uplatnením
dôkazného bremena. Tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

24. K žalobnému bodu (vii) správny súd uvádza, že listiny získané na základe žiadosti o MVI [vrátane
poskytnutých odpovedí] majú povahu listinných dôkazov, ktoré sú použiteľné pre účely správy daní.
Uvedený záver vyplýva jednak z vymedzenia prípustného dôkazu vo veci správy daní [keďže ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi; § 24 ods. 4

daňového poriadku], ako aj z toho, že výmena týchto informácií prebieha na základe riadne stanoveného
právneho rámca upraveného právnym aktom Európskej Únie s priamou záväznosťou [NARIADENIE
RADY (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty]. Tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

25. K žalobnému bodu (viii) správny súd uvádza, že namietané rozhodnutie zdôvodnilo, prečo žalovaný

nepovažoval EKAÉR číslo za dôkaz preukazujúci vykonanie prepravy. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že EKAÉR číslo môže byť generované vopred aj bez bezprostrednej väzby na materiálne
vykonanie prepravy (napadnuté rozhodnutie, s. 19). Podľa názoru správneho súdu takýto dôkaz teda
mohol slúžiť iba ako nepriamy podporný dôkaz k iným dôkazom o vykonaní prepravy. Samostatne takýto
dôkaz vykonanie prepravy bez ďalšieho teda nepreukazuje. Príslušný záver žalovaného preto správny

súd považoval za vecné a racionálne zhodnotenie predmetného dôkazu. Tento žalobný bod nebol podľa
názoru správneho súdu dôvodný.

26. K žalobnému bodu (ix) správny súd uvádza, že príslušná zásada je výkladovou zásadou pre výklad
daňovo-právnych noriem [po vyčerpaní štandardných výkladových metód]. Nejedná sa teda o pravidlo,

ktoré by determinovalo skutkové hodnotenie daňovej veci, ale takéto skutkové hodnotenie daňovej
veci prebieha na základe voľného hodnotenia dôkazov a pri uplatnení pravidiel o rozložení dôkazného
bremena. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

27. K žalobnému bodu (x) správny súd uvádza, že odmietnutie práva na oslobodenie od dane vyplývalo

zo záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok žalobcom. Vo veci nebol uplatnený test daňového
podvoduatedatentožalobnýbodniejerelevantnýpreposudzovaniezáverovnapadnutéhorozhodnutia.
Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

28. Žalobné body (i) a (ii) súd vyhodnotil ako také, pre ktoré vykazuje napadnuté rozhodnutie

a rozhodnutie správcu dane vadu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP]. Žalobné body (iii) a (iv) považoval správny súd za také, pre ktoré vykazujú tieto rozhodnutia
vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Žalobný bod (v)
považovalsprávnysúdtaktiežzadôvodný,pričomvtejtočastivykazujenapadnutérozhodnutievspojení
s rozhodnutím správcu dane vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d)

SSP].

29. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

30. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne

popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.31. Záväzný právny názor správneho súdu: Správca dane opakovane vo veci rozhodne. Prípadnú
pochybnosť týkajúcu sa prepravy tovaru zdôvodní konkrétne vo vzťahu ku jednotlivým sporným
zdaniteľným obchodom. Splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na oslobodenie od dane u žalobcu

posúdi v nadväznosti na závery o rozložení dôkazného bremena uvedené v tomto rozsudku ako aj pri
dôslednom posúdení všetkých vykonaných dôkazov vo veci individuálne, tak aj vo vzájomnej súvislosti
[svoje posúdenie dôkazov, ktoré žalobca predložil riadne zdôvodní]. V prípade, ak by dospel správca
dane k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane boli vo veci splnené, tak priznanie
tohto práva žalobcovi vyhodnotí taktiež v nadväznosti na uplatnenie inštitútu daňového podvodu. V

takom prípade správca dane dôsledne vykoná a posúdi všetky kroky príslušného testu daňového
podvodu,takakosúpredpokladanéustálenourozhodovacoupraxousúdnychautorít[rozsudokSúdneho
dvora Európskej únie (tretia komora) zo 6. júla 2006. Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04)
a Belgické kráľovstvo proti Recolta Recycling SPRL (C-440/04), B.:B.:C.:XXXX:XX].

32. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže

mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP].

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.