Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125207280.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., právne
zastúpený: Mgr. Vanda Durbáková, advokátka, so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 40 635
864 proti žalovanému: Obec Torysa, so sídlom Obecný úrad Torysa č. 28, 082 76 Torysa, IČO: 003
27 883, zastúpený D. E. F., starostom obce, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zdržať sa odstránenia stavby – obydlia navrhovateľky nachádzajúcom sa na

pozemku parcele č. G. XXX/XX v k. ú. C., obec C., okres F., evidovanej na LV č. XXX a na pozemku
parcele č. G. XXX/X v k. ú. C., obec C., okres F. evidovanej na LV č. XXX.

II. Poučuje odporcu, Obec C., so sídlom Obecný úrad Torysa č. 28, 082 76 Torysa, zastúpený D. E. F.,
starostom obce, že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby vo veci samej ako žalobca, proti
v tomto konaní navrhovateľke A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovanej, o vypratanie nehnuteľností.

III. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.9.2025 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa odstránenia stavby – obydlia žalobcu

nachádzajúcom sa na pozemku parcele č. G. XXX/XX v k. ú. C., obec C., okres F., evidovanej na LV č.
XXX a na pozemku parcele č. G. XXX/X v k. ú. C., obec C., okres F. evidovanej na LV č. XXX.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu odôvodnil tým, že je rómskej etnickej
príslušnosti a jej materinským jazykom je rómsky jazyk, ktorým komunikuje aj s rodinou. Má trvalý pobyt
v obci C.. Žije od narodenia v marginalizovanej rómskej komunite v C.. Jej obydlie sa nachádza na

pozemku na parc.č. G.- H. XXX/XX v k. ú. C., obec C., okres F. evidovanej na LV č. XXX a na pozemku na
parcele G.- H. XXX/X v k.ú. C., obec C., okres F. evidovanej na LV č. XXX. Vlastníkmi oboch pozemkov
sú súkromné osoby, ktoré ich majú v podielovom spoluvlastníctve. Obytný priestor obydlia navrhovateľky
tvoria dve plne vybavené izby, v ktorých žije 8 osôb, vrátane 6 maloletých detí vo veku 3, 7, 11, 12, 14
a 16 rokov a jedno plnoleté dieťa vo veku 21 rokov. Pre navrhovateľku a jej rodinu ide o jediné miesto,
ktoré jej a jej rodine poskytuje prístrešie a je tak jej domovom. Tri deti navrhovateľky navštevujú miestnu

základnú školu, Základná škola s materskou školou C. (triedy pre 1. – 4. ročník ZŠ) a 2 deti Základnú
školu s materskou školou G. (5. – 9. ročník ZŠ). Navrhovateľka poberá prídavky na deti v celkovej výške
360 EUR. Celkový príjem rodiny je 360 EUR mesačne. Mesačne platí navrhovateľka poplatok za odpad
vo výške 20 EUR, poplatok za elektrinu vo výške 50 EUR a poplatok za vodu vo výške 30 EUR podľa
spotreby. Zvyšok príjmu minie rodina na základné životné potreby, najmä stravu, školské pomôcky a
lieky.3. Podľa vedomostí navrhovateľky a jej rodiny prvým obyvateľom rómskeho pôvodu bolo umožnené
si pozemky odkúpiť. Následné snahy o odkúpenie pozemkov zo strany obyvateľov, boli neúspešné.
Odporca, ako aj súkromní vlastníci s odkupom pozemkov nesúhlasili. Obyvateľom daných osídlení,

vrátane navrhovateľky tak odporca neumožnil legalizáciu ich obydlí a nebol súčinný pri možnom
usporiadaní právnych vzťahov na pozemkoch, na ktorých sa aj obydlie navrhovateľky nachádza. Rodiny,
vrátane rodiny navrhovateľky, tak majú svoje obydlia postavené na pozemkoch, ktoré patria tretím
osobám alebo sú vo vlastníctve odporcu. Obydlie navrhovateľky je postavené na pozemkoch, ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb. Obydlie navrhovateľky, ako aj ostatné obydlia

v osídlení, boli postavené bez príslušného stavebného povolenia. Aj napriek tomu bolo osídlenie zo
strany odporcu od svojho počiatku, viac ako 50 rokov tolerované, prijímané a obyvateľom osídlenia,
vrátane navrhovateľky, bolo umožnené si na daných pozemkoch obydlia postaviť. Väčšina stavieb sú
jednopodlažné domy.

4. V marci 2025 bolo verejnou vyhláškou navrhovateľke doručené rozhodnutie Obce C. ako stavebného

úradu, o nariadení odstránení stavby, č.j. To-2024/71-OcÚ/38-SOcÚ/02/Lk z 11. marca 2025. Dňa 29 .1.
2025 stavebný úrad oznámil verejnou vyhláškou začatie konania o nariadení odstránenia stavby a
dňa 29. 2. 2025 vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením. V priebehu konania bola
zo strany odporcu uplatnená námietka:“ stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou
obce Torysa“. Stavebný úrad tak na základe skutočnosti, že stavby sú v rozpore so záväznou časťou

územnoplánovacej dokumentácie odporcu, nariadil ich odstránenie v lehote 9 mesiacov. Navrhovateľka
by tak svoje obydlie mala odstrániť do konca roku 2025. V prípade, že k tomu z jej strany, v súlade s
nariadením nedôjde, bude odstránené odporcom. Podľa medializovaných informácií je cieľom odporcu
postupne odstrániť 77 nelegálnych príbytkov, v ktorých žije viac ako 300 ľudí. Navrhovateľka je súčasťou
prvej etapy, ktorá sa podľa odporcu týka 15tich stavieb postavených bez právneho titulu na súkromných

alebo obecných pozemkoch.

5. Navrhovateľka má za to, že odstránením stavby a jej vysťahovaním dôjde k nezvratnému zásahu
do jej základných ľudských práv a práv jej rodiny a preto je nevyhnutné upraviť pomery strán sporu.
Navrhovateľka namieta, že zo strany odporcu dôjde k neoprávnenému zásahu do jej práva na

rešpektovanie domova, súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a zároveň aj do práva na nedotknuteľnosť obydlia
podľa článku 21 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR a práva na rovné zaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 12 Ústavy SR ako aj ďalších medzinárodných dohovorov

zabezpečujúcich právo navrhovateľky na ochranu jej bývania a pred vysťahovaním. Odstránenie obydlia
navrhovateľky a jej vysťahovanie odporcom predstavuje aj porušenie domácej legislatívy, a to najmä ust.
§ 4 ods. 3 písm. h) a j) zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, ust. § 21 ods. 1 zák. č. 443/2010
Z.z.o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a s ust. § 2 ods. 1, ust. § 2a ods. 2 a 4 zákona
č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

(antidiskriminačný zákon) v platnom znení (ďalej len antidiskriminačný zákon).

6. Navrhovateľka žije v obci C. od narodenia, v súčasnom obydlí žije spolu so svojimi deťmi 13 rokov.
Je to ich trvalé bývanie. Toto obydlie je ich domovom v materiálnom zmysle. Navrhovateľka a jej
rodina v ňom realizuje svoj rodinný a súkromný život. Deti navštevujú miestnu spádovú školu, majú

v obci svojho všeobecného aj detského lekára. Dôvodila, že slovenské súdy napr. Okresný súd v
Košiciach a následne Krajský súd v Košiciach v prípade núteného vysťahovania a odstránenia obydlí
v rómskej osade I. G. v G. (spis. zn. 15C/190/2014 - 650, rozsudok OS Košice zo dňa 21. 1. 202
a rozsudok KS Košice, spis. zn.: 9Co/21/2022 zo dňa 28. 6. 2023), ktorý v bode 76 a 77. svojho
rozsudku uviedol: „Súkromie fyzickej osoby možno definovať ako vnútornú sféru života fyzickej osoby,

ktorá je vytvorená skutočnosťami jej súkromného života a ktorá je nevyhnutná pre jej sebarealizáciu a
ďalší rozvoj. Základnou funkciou právna na osobné súkromie je zabezpečiť nedotknuteľnosť súkromnej
sféry fyzickej osoby. Súkromím je aj obydlie, ktoré je chránené čl. 21 Ústavy SR. Skutočnosť, že
obydlie navrhovateľky je vybudované bez stavebného povolenia, a to na pozemkoch vo vlastníctve
súkromných fyzických osôb, nie je teda z hľadiska ochrany poskytovanej článkom 8 Dohovoru a čl. 21

Ústavy SR rozhodujúca. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa v týchto provizórnych obydliach odohráva
rodinný a súkromný život navrhovateľky. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu,
že jej obydlie je postavené bez stavebného povolenia, odporca dlhodobo toleroval jeho existenciu,
dokonca prijímal verejné financie na zlepšenie životných podmienok v tejto lokalite a deklaroval záujemo zlepšovanie bývania pre obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity. Odporca napr. na základe
zmluvy na nenávratnom finančnom príspevku účinnej k 7. 12. 2022, do 8. 4. 2025 vyčerpal na tento účel
finančné prostriedky v sume 315 934,22 EUR. Navrhovateľka dlhodobo a pokojne obýva predmetné

územie s vedomím a tichým súhlasom odporcu, ktorý jej snahy o legalizáciu obydlia a odkup pozemkov
ignoroval, odmietal a jej prítomnosť desaťročia toleroval, naviac, čerpal na zlepšenie podmienok bývania
nenávratný finančný príspevok od štátu, čím legitímne prispel k vytvoreniu silných komunitných väzieb. V
zmysle judikatúry ESĽP (napr. Yordanova v. Bulharsko, č. 25446/06, § 120 a nasl., 24. septembra 2012,
Winterstein a ostatní proti Francúzsku, č. 27013/07, § 148 a nasl., 17.10. 2013) takéto situácie nemožno

posudzovať ako bežné prípady nelegálneho bývania. Odporca namiesto menej invazívnych riešení si
zvolil radikálne riešenie odstránenia obydlí vrátane obydlia navrhovateľky a núteného vysťahovania ich
obyvateľov. Pričom štát v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami v ostatnom období umožňuje
odporcovi ako samospráve zvoliť si iné riešenia, akými sú napr. legalizácia osídlení v marginalizovaných
rómskych komunitách, vysporiadanie pozemkov, výstavba infraštruktúry, výstavba nájomných bytov a
pod. Namiesto individuálneho prístupu zvolil odporca paušálne riešenie bez zohľadnenia dôsledkov.

Odstránenie obydlia a nútené vysťahovanie by malo na život navrhovateľky a jej rodiny devastačný
dopad. Odstránením obydlia, naviac v zimnom období hrozí, že rodina navrhovateľky vrátane maloletých
detí, zostane bez domova, bez akéhokoľvek alternatívneho bývania. Ich život – vrátane sociálnych
väzieb, rodinného zázemia a každodenných činností – sa celé roky odohráva práve na danom mieste.
Navrhovateľka a jej rodina žije v extrémnej chudobe, pričom ich vysťahovanie by ešte prehĺbilo ich

sociálne vylúčenie. Maloleté deti navrhovateľky navštevujú základnú školu v obci C. a druhý stupeň
základnej školy v obci G.. Strata stabilného bývania by viedla u maloletých detí navrhovateľky k
hrozbe prerušenia školskej dochádzky, keďže by navrhovateľka nevedela zabezpečiť ich pravidelné
dochádzanie do školy, čo by mohlo mať pre ňu aj trestnom právne následky. Navrhovateľka a jej maloleté
deti sú vystavené stresu, neistote, úzkosti a traume zo strany bývania a tiež hrozby možného rozdelenia

rodiny. V situácii núteného vysťahovania rodiny hrozí ich rozdelenie a v záujme ochrany maloletých detí
nie je vylúčené ani ich odobratie do ústavnej starostlivosti.

7. Odstránenie obydlia dokonca počas zimných mesiacov je obzvlášť rizikové - nízke teploty, časté
choroby a nemožnosť rýchlo zabezpečiť bezpečný prístrešok môžu mať fatálne dôsledky, najmä pre

maloleté deti. Naviac, navrhovateľka nevlastní žiaden majetok a jej príbuzní majú obmedzené možnosti
ju trvalo prichýliť s takýmto počtom detí, v praxi tak hrozí, že bude spoločne s maloletými deťmi
nútená prespávať na ulici, čo predstavuje vážne ohrozenie ich života a zdravia. Zásah do ich domova,
rodinného a súkromného života, by preto predstavoval neprimerané a nehumánne zaobchádzanie,
ktoré je v rozpore s požiadavkami proporcionality a ochrany základných práv. Navrhovateľka má

za to, že osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z doposiaľ podniknutých krokov odporcu
a jeho vyhlásení pre médiá je zrejmé, že v nasledujúcich mesiacoch plánuje odstrániť obydlie
navrhovateľky ako aj iných ľudí bývajúcich v jej susedstve. Navrhovateľka má za to, že bezprostredné
ohrozenie odstránením jej obydlia, ktoré jej a jej rodine zo strany odporcu hrozí, osvedčuje dôvodnosť,
nevyhnutnosť, potrebu a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia a potreby bezodkladnej úpravy

pomerov strán sporu. Navrhovateľka má preto za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa ust. § 325 ods. 2 psím. d) CSP odporcovi uloží, aby
sa zdržal odstránenia obydlia navrhovateľky a jej rodiny. Navrhovateľka je presvedčená, že účinným
právnym prostriedkom ochrany jej práva na rešpektovanie domova, súkromného a rodinného života
a ochranu pred diskriminačným zaobchádzaním je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

bude odporcovi nariadené zdržať sa odstránenia obydlia navrhovateľky.

8. Navrhovateľka ďalej poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní sú splnené zákonné podmienky
podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, aby súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania bez toho, aby
súčasne navrhovateľke uložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej. Jedná sa o prípad,

keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie
trvalejúpravypomerovmedzistranami,čímrozhodnutieonariadeníneodkladnéhoopatreniakonzumuje
rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv
odporcu, však súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poskytne odporcovi kvalifikované poučenie o možnosti
podať proti navrhovateľke samostatnú žalobu vo veci samej. Navrhovateľka má za to, že tento postup je

na mieste aj v prejednávanej právnej veci a navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie bez toho,
aby jeho trvanie časovo obmedzil a uložil jej žalobnú povinnosť a o možnosti podať žalobu či návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia poučil odporcu.9. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do
24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

20. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

21. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

23. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne

upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto
rozhodnutieosvedčínaliehavosťpotrebytakéhotopostupuodrážajúcunemožnosťvyčkaťdokonečného
rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.25. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie
ochrany porušených alebo ohrozených práv sporových strán do času definitívnej právnej ochrany.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

26. V prejednávanej veci navrhovateľka opisom skutkových okolností a predloženými listinami osvedčila
potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu je nesporné, že je potrebné priznať navrhovateľke
právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby nedošlo k nezvratným následkom na strane

navrhovateľky a jej rodiny. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda za cieľ, aby sa potenciálny
spor vo veci samej (v ktorom žalobca môže, ale i nemusí byť úspešný), vyriešil medzi pôvodnými
stranami sporu. Za predpokladu nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo
k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia v tomto konaní navrhovateľky v spore vo
veci samej, prípadne, k ťažkému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

27. Nemožno opomenúť ani navrhovateľkou spomínanú právnu argumentáciu v tom kontexte, že podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, sa pojem „domov“ neviaže výlučne na legálne
vlastníctvo alebo povolenie stavby, ale na faktický a trvalý vzťah osoby k miestu, kde sa uskutočňuje
jej rodinný a súkromný život. Obydlia navrhovateľov sú ich „domovmi“ v zmysle článku 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto kvalifikovanie je vecnou otázkou nezávislou od
zákonnosti užívania pozemku podľa vnútroštátneho práva (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č.
19009/04, § 46, 13. mája 2008, Yordanova v. Bulharsko, č. 25446/06, § 103, 24. septembra 2012,
Winterstein a ostatní proti Francúzsku, č. 27013/07, § 141 a nasl., 17.10. 2013). V prípade Yordanova
a ďalší v. Bulharsko, č. 25446/06, § 103, súd rozhodol, že obydlia rómskych komunít postavené bez

stavebného povolenia môžu byť považované za „domov“, ak tam osoby dlhodobo žijú a uskutočňujú
svoj rodinný a súkromný život. Výkon rozhodnutia o odstránení stavby, by viedol k strate domova pre
navrhovateľov, a preto by išlo o zásah do ich práva na rešpektovanie domova (pozri Ćosić v. Chorvátsko,
č. 28261/06, § 18, 15. januára 2009).

28. Súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané
nariadením neodkladného opatrenia. Akcentujúc princíp proporcionality je nutné uviesť, že zásah do
práv navrhovateľky a osôb s ňou žijúcich v spoločnej domácnosti má na ňu a jej blízke osoby nepomerne
väčší dopad, ako prípadné nevyhovenie tomuto návrhu a dopadu na odporcu. Za daných okolností sa
preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého navrhovateľkou môže splniť svoj zákonný

účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej,
ktorých pravdepodobnosť navrhovateľka osvedčila. Pokiaľ nedôjde (aspoň dočasne) k odstráneniu
stavby navrhovateľky, vydanie neodkladného opatrenia odporcu (aspoň nateraz), v podstate nijakým
spôsobom neobmedzí.

29. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť venoval okolnosti, že nehnuteľnosť je určená
na bývanie, teda predstavuje pre navrhovateľku a jej rodinu domov. Právo na obydlie totiž v práve Únie
predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť.

30. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú
právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú

výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované
ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976.

31. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.32. Na základe zisteného skutkové stavu súd prvej inštancie konštatuje, že predmetný spor je potrebné
podrobiť nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu

dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov
treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva
až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.

33. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

34. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem bonos mores, teda dobré mravy. Teória

a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré
predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne
motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade

s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008,
sp. zn. 16Co/152/2008.

35. Odstránenie stavby navrhovateľky v kontexte vyššie uvedených odsekov tohto rozhodnutia súd prvej
inštancie považuje za hrubo v rozpore s dobrými mravmi, všetko pri zohľadnení špecifík konkrétnej

prejednávanej veci, pričom na uvedené je potrebné prihliadať aj s ohľadom na fakt, že odporca
desaťročia toleroval existenciu stavieb minoritného obyvateľstva na predmetných pozemkoch.

36. Nevyhnuté je zohľadniť tiež sociálny aspekt na strane navrhovateľky. Navrhovateľka a osoby žijúce
s ňou v spoločnej domácnosti doslova prežívajú za viac ako zložitých okolností, pričom nevyhovením

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia by došlo k ohrozeniu až i tak krehkých životných podmienok
navrhovateľky a jej rodiny.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovel
a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa odstránenia stavby – obydlia navrhovateľky nachádzajúcom sa

na pozemku parcele č. G. XXX/XX v k. ú. C., obec C., okres F., evidovanej na LV č. XXX a na pozemku
parcele č. G. XXX/X v k. ú. C., obec C., okres F. evidovanej na LV č. XXX.

38. Súd taktiež v tomto konaní odporcu poučil, že súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním žaloby
o vypratanie nehnuteľností, ktorá by mohla potenciálne vyvstať v ďalšom procese riešenia predmetnej

situácie. Neúspešná strana sporu znáša okrem výsledku samotného aj prípadné trovy konania.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Nakoľkoideovydanieneodkladnéhoopatreniamimokonania,ktorénasledovaťmôže,aleajnemusí,
súd rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnej
navrhovateľke podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že navrhovateľka bola v celom
rozsahu úspešná, keďže jej návrhu bolo vyhovené. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).