Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200458.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: VT-HADICE &
PLAST, s.r.o., so sídlom: ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791 právne zastúpený: JUDr.
Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, IČO: 35 547 375,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: ul. Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101798796/2022 zo dňa
20.06.2022 v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Košice č.: 100420974/2022 zo dňa
04.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101798796/2022
zo dňa 20.06.2022, ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100420974/2022 zo dňa 04.03.2022
a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
(zdaňovacie obdobie november 2016)

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobia január - december 2016. Z kontroly
bol vyhotovený protokol č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala
dňa 16.11.2020 a skončila sa dňa 21.10.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi;
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodol rozhodnutím číslo: 100420974/ 2022 zo dňa
04.03.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 17.005,00-
eur (daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 23.12.2016 v sume 15.140,84,- eur;

daň zistená správcom dane v sume 32.145,84,- eur; rozdiel v sume 17.005,00- eur).
3. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období november
2016 z faktúr od dodávateľov: 1/ CAPTAIN, s.r.o., so sídlom Domčeková 9, 040 01 Košice, IČO
36586277, faktúra číslo 201611025 (0016/3388) s dátumom dodania 30,11.2016, fakturácia na základe
rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 05.07.2016 ku podujatiu „LORD OF THE DANCE”:
dohodnutá odplata, na celkovú sumu 96.000,00 eur, z toho 20% DPH vo výške 16.000,00 eur, 2/ RKI,
spol. s r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava — mestská časť Staré Mesto, IČO 36829048,

faktúra číslo 12201604 (Z2016/3465) s dátumom dodania 30.11.2016, fakturácia na základe objednávky
v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, podl'a priložených Play - listov, za odvysielané
reklamné spoty „VT HADICE & PLAST” v období 01.11.2016-30.11.2016: LED Košice - Plaváreň, na
celkovú sumu 6.030,00 eur, z toho 20 % DPH vo výške 1.005,00 eur. Dôvodom neuznania práva naodpočet dane z pridanej hodnoty z tejto faktúry bolo podľa správcu dane porušenie ustanovenia §
49 ods.1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 a ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z..

4. Správca dane po vykonanom dokazovaní nespochybnil existenciu plnenie, ale spochybnil reálne
dodanie tohto plnenia od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s r.o. Podľa správcu dane
nebolo preukázané, že plnenie bolo dodané dodávateľom - spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. a ani
dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľmi plnenia boli subdodávatelia spoločnosti CAPTAIN,
s.r.o. – spoločnosti BA reklama s.r.o., STEGOS s.r.o. a RKI, spol. s r.o. Zároveň podľa správcu

dane nebolo preukázané, že plnenie bolo dodané dodávateľom - spoločnosťou RKI spol. s r.o. a ani
dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľom plnenia bol subdodávateľ spoločnosti RKI spol. s r.o.
- spoločnosť PONTES s.r.o. Poukázal na to, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúrach
musí byť identická s osobou, ktorá reálne služby dodala odberateľovi a daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si
uplatňuje nárok na odpočítanie z týchto dodávateľských faktúr.

5. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- zistenia ohľadom spoločnosti CAPTAIN, s.r.o (adresát neznámy, nový konateľ spoločnosti občan
Ukrajiny je nekontaktný, nekomunikuje, nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby
a nepriznal príjmy za rok 2016) mu nemôžu byť na ujmu;

- zistenia ohľadom spoločnosti RKI spol. s r.o. (adresát neznámy, spoločnosť bez konateľa, spoločník
z Ukrajiny, jej dodávateľská spoločnosť PONTES s .r.o. tiež bez konateľa, adresy nezodpovedajú sídlu
ekonomickej činnosti, nezistení dodávatelia služieb) mu nemôžu byť na ujmu;
- pre daňový subjekt je podstatné, že mu boli dodané reklamné služby, čo nespochybňuje ani správca
dane;

- z vykonaného dokazovania je zrejmé, že daňový subjekt na základe faktúr za november 2016 za
reklamné služby riadne zaplatil na účet dodávateľských spoločností;
- poukazuje na to, že to, čo uvádza správca dane - že dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti
nemajú riadne sídlo, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy", nemajú zamestnancov,
nepodávali daňové priznania, spoločnosti boli neskôr zrušené alebo sa zlúčili s inými spoločnosťami

a konatelia sú pre správcu dane nekontaktní, je učebnicovým príkladom založenia „podvodného
reťazca", a teda neobstojí ani tvrdenie správcu dane, že protokol je založený na podvodnom konaní
dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné služby v prospech
daňového subjektu a týmto sa dostáva do vlastného rozporu lebo preverovaním daňových subjektov v
obchodnom reťazci opisuje dokonalý reťazec podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutého rozhodnutia;

- je neprípustné a v rozpore so zákonom, aby daňový subjekt platil dvakrát daň z pridanej hodnoty;
- vierohodne preukázal prínos reklamy od spoločností CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. za rok 2016,
keď poukázal na daňové priznanie za rok 2017, z ktorého je zrejmé, že zvýšil zisk za rok 2017 o 52%
a tržby mu narástli o 51%;
- daňový subjekt preukázal dodanie reklamných služieb viacerými dôkazmi - Zmluva o reklame, faktúry

a play listy, objednávky, fotografie, CD nosiče a plagáty;
- rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.
6. Žalovaný svojim rozhodnutím číslo: 101798796/2022 zo dňa 20.06.2022 potvrdil rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Mal za to, že
správca dane ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania neuprel daňovému subjektu

jeho práva a poskytol mu dostatok príležitosti na predkladanie a navrhovanie dôkazov a taktiež mal za
to, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. z faktúr od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s
r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004

Z.z. a Daňového poriadku. Vierohodnosť a pravdivosť faktúr nebola preukázaná. Postup správcu dane
bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich obsahu, pravdivosti a preukázanosti. Vzhľadom k
týmtoskutočnostiampovažuježalovanýnámietkydaňovéhosubjektuuvedenévodvolanízanedôvodné.

II.
Správna žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:
101798796/2022 zo dňa 20.06.2022, ako aj rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Košicečíslo: 100420974/2022 zo dňa 04.03.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal prieskumu dvanástich rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacie

obdobia 01/2016 až 12/2016 a Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.08.2022 bol prieskum
jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčený na samostatné konania. V tomto konaní je predmetom
prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia 11/2016.
8. V správnej žalobe žalobca namietal:

- nesprávne právne posúdenie veci - ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia - ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu - ustanovenie § 191 ods. 1 písm.
f) SSP.
9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza:

- namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.
Má za to, že rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné. Žalovaný si
osvojil právne názory a závery orgánu verejnej správy na prvom stupni a jeho tvrdenia a vyhodnotenia
dôkazov a prevzal ich do svojho rozhodnutia. Obidva orgány verejnej správy vyhodnotili dôkazy
jednostranne a v neprospech žalobcu, čím postupovali v rozpore so zákonom. Obidve rozhodnutia sú

v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a taktiež v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9
Daňového poriadku. Správca dane si nesprávne vyložil dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku, pričom dôkazné bremeno nemožno vyvodiť na práve vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a
dodávateľových subdodávateľov. Taktiež sú napadnuté rozhodnutia vydané v rozpore s ustanoveniami
§ 63 ods. 2 Daňového poriadku. Má za to, že správca dane vychádzal v daňovom konaní z nesprávne

ustáleného skutkového stavu veci. Rozhodnutia sú v rozpore so zákonom a žalovaný nemal rozhodnutie
správcu dane potvrdiť, ale ho mal zrušiť.
- V rámci žalobných námietok tvrdí, že: 1/ Dodanie reklamných služieb od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o.
žalobca vierohodne preukázal, keď doručil správcovi dane viacero dôkazov a to 52 ks faktúr na celkovú
sumu vo výške 803.000,- eur. K 48 ks faktúram boli pripojené aj play listy - Plán vysielania reklamných

spotov. Na týchto plánoch vysielania reklamných spotov je uvedená dĺžka reklamného spotu, počet
odvysielaní, tiež je tam uvedené miesto a konkrétne obdobie vysielania reklamných spotov. Ku 4 ks
faktúram neboli priložené play listy - Plán vysielania reklamných spotov. Na týchto faktúrach je uvedené,
že:fakturujemevámnazákladerámcovejzmluvyoreklamnýchslužbáchzodňa05.07.2016kupodujatiu
„LORD OF THE DANCE". Na každej faktúre je aj odtlačok razítka a dátum, kedy spoločnosť VT-HADICE

& PLAST, s.r.o. zaplatila na účet dodávateľa služby, t. j. spoločnosti CAPTAIN, s.r.o.. Spoločnosť
CAPTAIN, s.r.o. žalobcovi doručila 52 ks faktúr za dodanie reklamných služieb za zdaňovacie obdobie
január 2016 až december 2016 v celkovej sume 803.000,- eur. Žalobca uvedenú sumu zaplatil na účet
dodávateľskej spoločnosti, t. j. CAPTAIN, s.r.o. 2/ Dodanie reklamných služieb od spoločnosti RKI spol.
s r.o. žalobca vierohodne preukázal, keď1 doručil správcovi dane viacero dôkazov, a to 11 ks faktúr

na celkovú sumu vo výške 72.360,- eur. Prílohou k týmto faktúram bol aj „Plán vysielania reklamných
spotov", kde je podrobná špecifikácia predmetu fakturácie, a to názov reklamnej kampane, obdobie
vysielania reklamných spotov, presné umiestnenie veľkoplošnej LED obrazovky, čas vysielania, dĺžka
reklamného spotu a počet vysielaní. Prílohou každej faktúry je aj „Objednávka vysielania reklamných
spotov".

- S dodávateľmi mal uzavretá Zmluvu o dodaní reklamných služieb za zdaňovacie obdobie január 2016
až december 2016;
- existencia a dodanie reklamných služieb žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 nie je
sporná, ich existenciu a dodanie potvrdzuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale rozhodujúcou
skutočnosťou podľa správcu dane pre neuznanie práva na odpočítane dane z pridanej hodnoty bolo

zistenie, že služby neboli reálne dodané práve spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol s.r.o.;
- Uviedol, že mal riadne vystavené faktúry od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o., pričom
vystavenie týchto faktúr konatelia týchto spoločností nepoprel, preto niet žiadnych pochybností o tom,
že tejto dodávateľskej spoločnosti vznikla daňová povinnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 49
ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a nemôže byť na ujmu žalobcu to, že reklamné služby pre tieto

dodávateľské spoločnosti zabezpečovali ďalšie dodávateľské spoločnosti;
- uviedol, že spoločnostiam CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. za reklamné služby riadne zaplatil na
bankový účet tejto spoločnosti, a to až po tom, keď mu boli riadne doručené dôkazy (fotografie, CD
nosiče, plagáty), zaplatenie za reklamné služby bolo žalovanému známe, lebo medzi dokladmi sú ajvýpisy z bankových účtov, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú a na túto skutočnosť vôbec správca dane
neprihliadal;
- taktiež uviedol to, že nemôže byť na ujmu žalobcovi to, že subdodávateľské spoločnosti v

obchodnom reťazci nepodali daňové priznanie k DPH, neodviedli daň na výstupe, dnes sú pre správcu
dane nekontaktní, nemajú zamestnancov a taktiež konatelia právnych nástupcov subdodávateľských
spoločností sú pre správcu dane nekontaktní alebo došlo k zlúčeniu spoločností, alebo k výmazu;
- uviedol, že má za to, že v nadväznosti na zistenia správcu dane o dodávateľoch - spoločnosti CAPTAIN,
s.r.o. a o jeho subdodávateľoch - spoločnostiach BA reklama s.r.o., STEGOS s.r.o. a RKI, spol. s r.o.

a o spoločnosti RKI spol. s.r.o. a o jeho subdodávateľovi spoločnosti PONTES s.r.o., takéto konanie
dodávateľských a subdodávateľských spoločností je podľa neho „učebnicovým príkladom daňového
podvodného reťazca", a preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je
postavený na podvode, resp. na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností,
ktoré mali vyhotoviť reklamné služby pre žalobcu, a týmto tvrdením sa správca dane dostáva do
vlastných rozporov, lebo preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci a jeho subdodávateľov

opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutých rozhodnutí;
- žiadnym dôkazom nebolo preukázané že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom
daňového podvodného reťazca;
- dodané reklamné služby splnili svoj podnikateľský účel, lebo daňovému subjektu sa v roku 2017 zvýšil
zisk o 52% a tržby mu narástli o 51% na sumu 9.666.4223,- eur a tieto tvrdenia sú overiteľné z daňového

priznania;
- podľa žalobcu sa dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti dopustili podvodného konania, keď
nepodávali daňové priznania na daň z priadnej hodnoty, a na daň z príjmu za zdaňovacie obdobie 2016
a túto daň nezaplatili;
- keďže podľa žalobcu išlo o podvodné konanie, niet žiadnych pochybností o tom, že aj na tento prípad je

aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C- 142/11, na ktoré poukázal
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3Sžf/1/2011, pričom práve v tomto rozsudku sa vyjadril
súd k otázke povinnosti spoločnosti preverovať svojich obchodných partnerov;
- vo vzťahu k záverom žalovaného o tom, že neniesol svoje dôkazné bremeno tým, že neodstránil
dôvodné pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o uskutočnení fakturovaných

služieb podľa faktúr od označených dodávateľov - spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a spoločnosti RKI spol.
s.r.o., žalobca opätovne zdôraznil, že dodanie reklamných služieb žalovaný nespochybňuje, uvádza,
že správcovi dane doručil dôkazy, ktorými presvedčivo preukázal ich dodanie. Uvádza, že nevie, akými
dôkazmi má ešte preukázať dodanie služieb, nikde sa nešpecifikuje, aké dôkazy mal zabezpečiť a o
neunesení dôkazného bremena sa v napadnutých rozhodnutiach hovorí len vo všeobecnej rovine, má

za to, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal a jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a neznáša dôkazné
bremeno vzťahujúce sa na jeho dodávateľov a dodávateľských subdodávateľov.

III.

Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2022 zotrval na tom, že posúdenie skutkového
stavu veci a prijaté závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v
nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. boli vecne správne a sú v
súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Skutkový stav bol

dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v takto zistenom skutkovom stave a v predloženom
spisovom materiály a v odôvodnení rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného je zrejmé, že sú v
súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku, postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore
s právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe nie
je možné akceptovať a sú neopodstatnené.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
11. Žalobca v replike zo dňa 05.01.2023 zotrval na žalobnej argumentácii. Zároveň poukázal na

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, ktorý bol zverejnený v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky číslo 3/2022, pod
č. 23/2022, v zmysle ktorého dochádza k judikatórnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností
nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľov v prípade, ak správca dane oprávnenespochybnil vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. Súčasne uviedol, že oprávnenou
inštitúciou podávať záväzný výklad práva Európskej únie je Súdny dvor Európskej únie a takýto výklad
uviedol vo veci C- 610/19 Vikingo, s tým, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné

nepriznať odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, ak je preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť
daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.
12. Žalovaný v duplike zo dňa 07.02.2023 uviedol, že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými
závermi správcu dane a žalovaného sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia

správcu dane a na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2022.
13. Žalobca v reakcii 17.02.2023 na dupliku žalovaného opakovane poukázal na žalobnú argumentáciu,
na ktorej zotrval v celom rozsahu a taktiež aj na vyjadrení uvedenom v replike zo dňa 05.01.2023.
V.
Konanie na správnom súde
14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd").

15. Na prejednanie veci samej Správny súd v Košiciach nariadil na základe žiadosti žalobcu
pojednávanie na deň 23.01.2026, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe.
VI.
Právne posúdenie
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.
19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
24. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.25. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

26. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

d)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
e) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
f) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
g) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
31. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právny názor správneho súdu
33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 17.005,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016 z

dôvodu neuznania práva žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty za dodanie reklamných služieb
od deklarovaných dodávateľov spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a spoločnosti RKI spol. s.r.o. z dôvodu, že
podľa správcu dane nedošlo k dodaniu služby dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach -
teda spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o..
34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. súdny poriadok (ďalej len

„SSP") preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP),
na pojednávaní konanom dňa 04.11.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.36. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil
ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanejhodnotyvneskoršíchpredpisov,keďžepodľanehodaňovýsubjektnepreukázaldodanieslužieb

uvedených na faktúrach spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s r. o. a s týmto záverom sa stotožnil
aj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného bremena, čo do
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane z pridanej hodnoty žalobcom, a to čo do
preukázania toho, že reklamné služby dodali dodávatelia uvedení na faktúrach - spoločnosti CAPTAIN,
s.r.o. a spoločnosť RKI spol. s.r.o.

37. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania daňových
oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na daňové oprávnenia z
dôvodu zneužitia práva.
38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo

veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Odpočítanie dane môže byť v
zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu
zneužitia práva.
39. Zároveň správny súd uvádza, že Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku

podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice
oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty. Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania
statusu dodávateľa ako platiteľa dane. Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet

dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 zákona o DPH.
40. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu zaoberal
námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny
súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim

dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.

Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolovydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.
41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, ako aj ich postupu v daňovom konaní

a vyrubovacom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani
rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre
nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie
rozhodnutia správnych daňových orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti
tak, ako to vyžaduje vyššie citovaného ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia

rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak správcu dane, ako aj
žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla
k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym
ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie správcu
dane, ako aj žalovaného vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie
sú v nich uvedené protirečivé závery. Správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými

skutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami.
Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že právne závery a skutkové okolnosti, z ktorých
vychádzali správca dane ako aj žalovaný, boli v ich rozhodnutiach formulované jasne a zrozumiteľne,
preto súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
nepovažoval za dôvodnú.

42. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či
správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s

obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že žalovaný síce uviedol svoju
právnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia, ktorou sa spravoval pri vysporiadaní sa s jednotlivými
námietkami žalobcu, ale jeho rozhodnutie rovnako ako aj rozhodnutie správcu dane sú založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych
záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný
vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil a zároveň sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom splnenia
hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná.

43.Vovzťahukdeklarovanémudodávateľovi–spoločnostiCAPTAIN,s.r.o.,pochybnostisprávcudanea
žalovaného spočívali na skutkových zisteniach, že (i) žalobca nepredložil okrem faktúr a ich príloh žiadny
dôkaz o uskutočnení reklamných služieb dodávateľom a nemal dostatok vedomostí o realizácii obchodu,
(ii) deklarovaný dodávateľ mal len fiktívne sídlo a je nekontaktný (nepredložil žiadne dôkazy o realizácii
obchodu), (iii) konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnia obchodov tieto formálne potvrdil, avšak

nevedel uviesť informácie o obchode, označiť subdodávateľov a pod., (iv) zamestnanci spoločnosti v
čase uskutočnenia obchodov nepracovali na žiadnej reklamnej činnosti a (v) subdodávatelia zistení z
kontrolných výkazov sú nekontaktní a nevedia preto predložiť dôkazy o uskutočnenom obchode.
44.Vovzťahukdeklarovanémudodávateľovi-spoločnostiRKI,spol.sr.o.spočívalipochybnostisprávcu
dane a žalovaného v tom, že (i) žalobca nepredložil okrem faktúr a ich príloh žiadny dôkaz o uskutočnení

reklamných služieb dodávateľom a nemal dostatok vedomostí o realizácii obchodu, (ii) deklarovaný
dodávateľ mal len virtuálne sídlo, nemal zamestnancov a je nekontaktný, (iii) subdodávateľská
spoločnosť mala len virtuálne sídlo, jej konateľ zomrel, (iv) spoločnosti prenajímajúce reklamnú plochu
nepoznajú spoločnosť RKI, spol. s r.o., žalobcu a ani nevyrábali jej reklamné spoty, (v) spoločnosť RKI,
spol. s r.o. bola zároveň subdodávateľom spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a ich plnenia pre žalobcu sa podľa

predložených zmlúv prekrývali, (vi) predložené fotografie nepotvrdzujú dodanie služieb deklarovaným
dodávateľom.
45. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento uzavrel, že nebolo preukázané, že
reálnymi dodávateľmi fakturovaných reklamných služieb boli spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol.
s r.o. a správca dane z dôvodu, že služby boli vykonávané subdodávateľsky, pristúpil k preverovaniu

subdodávateľov spoločností spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s r.o., aby zistil reálnych
dodávateľov služieb, pričom ani rozsiahlym dokazovaním nebolo preukázané, že fakturované služby
boli reálne dodané daňovými subjektami uvedenými na faktúrach ani ich subdodávateľmi, a teda
nedošlo k dodaniu fakturovaných reklamných služieb spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o.,pričom správca dane netvrdil ani neuviedol, že spoločnosť nepreukázala dodanie reklamných služieb.
Spochybnení boli dodávatelia, resp. subdodávatelia týchto služieb a tieto pochybnosti daňový subjekt
neodstránil.

46. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok
na priznanie odpočtu DPH a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom
preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako
účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1

a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. za situácie, keď konštatoval existenciu
plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, z ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH. V dôsledku
tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.
47. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý
predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania

služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie
subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom

konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný
v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný
súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn:
3Sžfk/15/2020).
48. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na

odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/12/ES z 28.
novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku
SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného

dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna
existencia plnenia) a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité
v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane
nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje,
právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

49. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:
I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)
II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej

hodnoty)
III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej
hodnoty)
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.

50. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne

podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

51. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje závery
formuluje tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil správcovi dane
dôkazy, ktoré vo vzťahu k charakteru fakturovaných služieb mohol, resp. musel mať k dispozícii a

ktorými mohol preukazovať, že fakturované služby boli reálne uskutočnené tak, ako tvrdil (strane
32 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného), pričom zároveň uvádza, že nespochybnil uskutočnenie
reklamnýchslužieb(strana35odôvodneniarozhodnutiažalovaného).Zároveňžalovanýtvrdí,žedaňový
subjekt nepreukázal, že dodávateľmi služieb boli spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. (strany29 a 31 odôvodnenia rozhodnutia). Tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým
subjektom vo vzťahu k uplatnenému odpočtu z faktúr od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. (strana 29
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) tým, že žiadnym dôkazom nepreukázal, že predložené plány

vysielania reklamných spotov boli aj reálne naplnené, že v konkrétnom časovom období bolo reálne
odvysielané plánované množstvo spotov na konkrétnych LED obrazovkách. Daňový subjekt tvrdí,
že služba reklamného charakteru zdokumentovaná prílohou „Plán vysielania reklamných spotov —
playlist” je jasná a presvedčivá, čím sám potvrdzuje, že odvysielanie požadovaného množstva spotov
na konkrétnych miestach nekontroloval a nepreveroval a spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. zaplatil bez toho,

aby mal istotu, že reklama bola odvysielaná v požadovanom množstve a kvalite. Daňový subjekt
správcovi dane tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. mu mala zabezpečiť reklamu aj v printových
médiách, ale k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane dôkazy, ktoré mu predložil
daňový subjekt, vyhodnotil tak, že tieto dôkazy nepreukázali, že dodávateľom služieb bola spoločnosť
CAPTAIN, s.r.o. a nepreukázali spojitosť medzi vystavenými faktúrami a poskytnutými službami, ako aj
tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k uplatnenému

odpočtu z faktúr od spoločnosti RKI spol. s r.o. (strana 30 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) tým,
že nepreukázal akým spôsobom bola reklama poskytnutá, nepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z
obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob
uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k
dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval

a odsúhlasoval vykonanie reklamy (napríklad: záznamy z odvysielaných spotov na LED obrazovkách,
výpisy z vysielaní, prehľad vysielaní, časy vysielania a pod.).

52. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný vykonané dokazovanie náležite vyhodnotili
a ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane zo sporných plnení určili neunesenie dôkazného

bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov. Nespochybnili teda,
že reklamné plnenia s logom žalobkyne boli vykonané, ale spochybnili ich dodanie deklarovanými
dodávateľmi, pričom iní, skutoční dodávatelia a ani ich počet nie sú z vykonaného dokazovania známi.
Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli reklamné služby
dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené),

spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane – dodanie
tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice,
teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.

53. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod

bodom47,kdevbode23odôvodneniatentouviedol,žeotázkestatusuosobydeklarovanéhododávateľa
venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval,
že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkaznébremenoohľadomstatusuosobydodávateľamáspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítanie

dane (žalobca).

54. V tomto prípade sú deklarovanými dodávateľmi žalobcu spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol.
s.r.o., ktoré spoločnosti ako dodávateľov správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali ako
subjekty, ktoré dodali služby deklarované na faktúrach a ktorí zároveň spochybňovali aj subdodávateľov

týchto dodávateľov za situácie, keď súčasne nespochybnili, že reklamné plnenia s logom žalobcu boli
vykonané.

55. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaní dodávatelia - v

tomto prípade spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o zabezpečil dodanie služby prostredníctvom
subdodávateľských spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že žalobca nepredložil
dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol
miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym
faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, rovnako

neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy, k čomu viedli závery tak správcu
dane aj žalovaného. Uvedené nie je v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR bez
ďalšieho dôvodu pre nepriznanie odpočtu DPH.56. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým
podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo
poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej

povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. V súvislosti so závermi daňových
orgánov správny súd zdôrazňuje, že dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu

podmienkupreodpočítaniedanezpridanejhodnotynepredstavuje.RovnakýprávnyzáverprijalNajvyšší
správny súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku, sp. zn. 4Sfk/52/2021, zo dňa 15. novembra
2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19,
zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je
možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal
ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k

čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v
rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na
odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb,
na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k
dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho

dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani
jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani
na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-
právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť
dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.

Z rozhodnutia vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je
to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží
doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil
pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len
vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že

hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom.“

57.JudikatúravovzťahukpodmienkamodpočtuDPHprešlaurčitýmvývojomazodpovednouinštanciou,
ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ. Ten svoj výklad

uviedol práve v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020.

58. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa a jeho vzťahu s dodávateľom
žalobcu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za

predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33).
Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu.
Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho)
dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

59. K tomuto súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo: „Smernica
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami

daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedenýtovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé
neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol

k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií,
ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v

predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.

60. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver
správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
nepostačuje spochybnenie dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností žalobcu, tým že
žalobca nepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase

jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé
dôkazy ku konkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom
uvedeným na faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy
V prípade spochybnených dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu je možné nepriznať odpočítanie
dane žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel,

či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

61. Finančná správa teda nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií
ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je
optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak

nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia
prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje
právonaodpočítanieDPHatýmneutralituDPH(bod44rozsudkuVikingoFővállalkozó,bod28rozsudku
Kemwater ProChemie).

62. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam

práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

63. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánuvdanejveciuplatniliskutkovýstavbezoporyvyplývajúcejzadministratívnychspisovsprávnysúd

uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa možno podrobne identifikovať
aké konkrétne dôkazy správca dane vykonal v daňovom konaní ako aj to, ako tieto dôkazy vyhodnotil,
a to všetky vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo, pričom vychádzajúc z tohto vyhodnotenia dospel k
záveru o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
podľa § 49 ods,1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto mu nepriznal ním uplatnený odpočet

dane z pridanej hodnoty. S takto vykonaným dokazovaním ako aj so závermi z neho vyplývajúcimi sa
stotožnil aj žalovaný. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodnú.

64. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,
že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie

dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,
kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne

spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikujetakzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

65. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho
súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty
identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH, a tak
zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej

existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych
a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov,
- nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych
právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca,
ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C.D.E., C-610/19 zo dňa 03.09.2020),

- nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. G.,
C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

66. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
opodstatnená pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu so

spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o., keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

67. Povinnosťou Daňového úradu Košice bude po vrátení veci pri viazanosti právnym názorom

správneho súdu formulovanom v tomto rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP opätovne vo veci vyhodnotiť
dôkazy a zistenia a ustáliť skutkový stav, naň aplikovať právne posúdenie v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky upravené v ustanovení § 63 ods. 4 Daňového poriadku
a dbať o to, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné a preskúmateľné a aby bola z neho zrejmá správna

úvaha správcu dane, ktorou sa tento spravoval pri hodnotení dôkazov a zistení a pri právnom posúdení
zisteného skutkového stavu.

68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym

súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

69.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).