Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201277.4

Uznesenie

SprávnysúdvBratislave,vprávnejvecižalobcu:HEURÉKAEVOLUTION,s.r.o.,sosídlom:Šoltésovej9,
040 01 Košice, IČO: 36 191 183, zastúpený advokátom: JUDr. Róbertom Šimkom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie: Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Národný bezpečnostný
úrad, so sídlom: Budatínska 30, 851 06 Bratislava, IČO: 36 061 701, vo veci žaloby proti inému zásahu
žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP
zamieta.

III. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu

1. Žalovaný v rozhodnutiach č. 63994-0004/2022/SRD/ORM a č. 04035-0004/2022/SRD/ORM zo
dňa 2.3.2022 (ďalej ako „rozhodnutia žalovaného“) skonštatoval, že všetky webové sídla na doméne
a všetkých subdoménach hlavnespravy.sk a armadnymagazin.sk a webové sídla na doméne a

všetkých subdoménach hlavnespravy.live a armadnymagazin.live (ďalej spolu ako „weby žalobcu“)
obsahujú škodlivú aktivitu, a preto rozhodol o bezodkladnom blokovaní predmetnej škodlivej aktivity
prostredníctvom blokovania webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje spoločnosť Platón
Technologies, s.r.o., so sídlom na adrese A. X, XXX XX B., IČO 36 279 129 (ďalej ako „prevádzkovateľ
infraštruktúry“). Na základe rozhodnutí žalovaného prevádzkovateľ infraštruktúry následne pristúpil k
blokovaniu webov žalobcu na svojej infraštruktúre.

II.
Správna žaloba

2.Žalobcasavpodanejžalobeprotiinémuzásahužalovanéhozodňa02.05.2022,doručenejKrajskému

súdu v Bratislave toho istého dňa, domáha, aby (i) súd určil nezákonnosť blokovania webov žalobcu
na základe rozhodnutí žalovaného, na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry,
(ii) súd zakázal žalovanému pokračovať v blokovaní či opätovne rozhodnúť o blokovaní webov žalobcu
na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, z rovnakých dôvodov, pre ktoré boli
vydané rozhodnutia žalovaného, (iii) súd uložil žalovanému povinnosť v prípade, ak žalovaný opätovne
rozhodne o blokovaní webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry,

aby nové rozhodnutie žalovaného obsahovalo aj označenie žalobcu, a aby predmetné rozhodnutie bolo
doručované žalobcovi ako účastníkovi správneho konania a (iv) súd uložil žalovanému povinnosť navlastné náklady zabezpečiť odblokovanie všetkých webov žalobcu na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje
prevádzkovateľ infraštruktúry, a povinnosť doručiť súdu v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v blokovaní webov žalobcu, a že na vlastné

náklady zabezpečil odblokovanie týchto webov.

3. Zásah do práv žalobcu má podľa neho spočívať v trvajúcom blokovaní webov žalobcu na
infraštruktúre, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ infraštruktúry, ku ktorému predmetná spoločnosť
pristúpila na základe rozhodnutí žalovaného. K zásahu žalovaného do práv a právom chránených

záujmov žalobcu teda malo došlo blokovaním webov žalobcu zo prevádzkovateľa infraštruktúry na
základe rozhodnutí žalovaného.

4.Nezákonnosťzásahužalovanéhožalobcaodôvodňujenedostatkamirozhodnutížalovaného,zktorých
nemá byť zrejmé, ktoré informácie uverejnené na weboch žalobcu považuje žalovaný za dezinformácie,
ani z akého dôvodu ich žalovaný za dezinformácie považuje. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje

konštatáciu žalovaného o údajnej škodlivej aktivite, ktorú by podľa neho mali obsahovať weby žalobcu,
za ničím nepodloženú, a vzhľadom na obsah rozhodnutí žalovaného považuje žalobca predmetnú
konštatáciu žalovaného aj za neodôvodnenú, na základe čoho sa rozhodnutia žalovaného majú stať
prekvapivými, arbitrárnymi, a zároveň nepreskúmateľnými.

5. V dôsledku uvedeného nie je podľa žalobcu možné rozhodnutia žalovaného preskúmať ani z hľadiska
toho, či je uverejňovanie predmetných, žalovaným nešpecifikovaných informácií na weboch žalobcu,
možné považovať za škodlivú aktivitu, ktorú je možné zo strany žalovaného blokovať. V dôsledku
uvedeného potom nie je podľa žalobcu možné ani preskúmať, či je cieľ sledovaný rozhodnutiami
žalovaného legálny, legitímny, a či sú rozhodnutia žalovaného proporcionálne vo vzťahu k miere a

intenzite zásahu rozhodnutí žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

6. Z uvedeného má byť podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nedostatočne rozlišuje medzi pojmami
škodlivý obsah a škodlivá aktivita, keďže podľa rozhodnutí žalovaného má údajná škodlivá aktivita
identifikovaná žalovaným na weboch žalobcu spočívať v uverejňovaní škodlivých obsahov na weboch

žalobcu vo forme šírenia dezinformácií uverejňovaných na weboch žalobcu. Žalobca má za to,
že aj keby žalovaný dostatočne presvedčivým spôsobom v rozhodnutiach žalovaného preukázal
nepravdivosť či nesprávnosť informácií uverejnených na weboch žalobcu, predmetné eventuálne
nepravdivé či nesprávne informácie a ich uverejňovanie na weboch žalobcu nemajú byť spôsobilé
zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo

citlivých údajov, ani závažné dezinformácie či iné formy hybridných hrozieb (škodlivá činnosť), teda
predmetné eventuálne nepravdivé či nesprávne informácie a ich uverejňovanie na weboch žalobcu
nemajú byť spôsobilé zapríčiniť čokoľvek z uvedeného.

7. V rámci použitia pojmu dezinformácia v rozhodnutiach žalovaného ako pojmu, ktorý nie je legálne

definovaný, si mal žalovaný pomôcť pri jeho definovaní slovníkovou definíciou predmetného pojmu. Táto
definícia pojmu však nemá byť spôsobilá nahradiť legálnu definíciu pojmu, a žalovaný sa v uvedenom
smere mal pokúsiť o správnu úvahu mimo zákonný rámec, čo možno podľa žalobcu, s ohľadom na mieru
a intenzitu zásahu rozhodnutí žalovaného do jeho práv a právom chránených záujmov, považovať nie
len za prekročenie právomoci, ale aj za jej zneužitie, čím konanie osôb konajúcich v mene žalovaného

má napĺňať aj trestnoprávny rozmer.

8. Pojem dezinformácia má byť použitý aj v samotných zákonoch č. 69/2018 Z. z., ďalej zákon č.
243/2017 Z. z., zákon č. 111/2018 Z. z., zákon č. 299/2020 Z. z. a zákon č. 55/2022 Z. z., pričom
ani v jednom z uvedených zákonov nemá byť predmetný pojem definovaný. Zo strany súdu by podľa

žalobcu nebolo správne ponechať bez adekvátnej odozvy (prípadne mlčky akceptovať) argumentáciu
zákonodarcu pri prijímaní ustanovení predmetných zákonov obsahujúcich pojem dezinformácia, ktorá
odôvodňuje prijatie predmetných ustanovení používajúcich pojem dezinformácia, údajnou potrebou
ochrany obyvateľov pred dezinformáciami a účelovými informáciami. Žiadne takéto právo Ústava
Slovenskej republiky, ani Európsky dohovor o ľudských právach, podľa žalobcu nemajú obsahovať.

Obyvateľ, ani občan Slovenskej republiky, na základe uvedených prameňov práva nemá podľa žalobcu
právonaochranupreddezinformáciamičiúčelovýmiinformáciami,atonajmäzdôvodu,žeposkytovanie
takejto ochrany má byť v priamom rozpore so základnou slobodou prejavu a právom na informácie v
zmysle ustanovenia čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.9. Rozhodnutia žalovaného zároveň nemajú podľa žalobcu obsahovať povinné náležitosti rozhodnutia,
keďže nemajú obsahovať výrokovú časť, ani označenie ich adresáta. Rozhodnutia žalovaného podľa

žalobcu nie sú spôsobilé zaväzovať spoločnosť Platón Technologies, s.r.o., ako prevádzkovateľa
infraštruktúry,kplneniupovinnostiblokovaťwebyžalobcu(vrozhodnutiachžalovanéhomáchýbaťvýrok,
v zmysle ktorého je uvedená spoločnosť povinná blokovať weby žalobcu, keďže sa v nich má uvádzať
iba, že žalovaný rozhodol o blokovaní škodlivej aktivity na infraštruktúre prevádzkovanej uvedenou
spoločnosťou). Keďže žalobca nemal byť účastníkom konaní, v ktorých žalovaný vydal rozhodnutia

žalovaného, žalobca sa voči rozhodnutiam žalovaného nemal možnosť brániť prostredníctvom podania
všeobecnej správnej žaloby v zmysle ustanovení § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z.
(ďalej ako „SSP“). Žalobca má za to, že aj keď demonštratívny výpočet podstatných obsahových
náležitostí rozhodnutia o blokovaní vydaného v zmysle ustanovenia § 27b ods. 2 zákona č. 69/2018 Z.
z. neobsahuje označenie osoby, ktorej práv a právom chránených záujmov sa rozhodnutie žalovaného
týka, žalobca mal byť v rozhodnutiach žalovaného označený ako účastník konania.

10. Žalobca ďalej poukázal aj na údajne diskriminačný (a teda protiprávny) charakter následkov
rozhodnutí žalovaného. Vymáhanie plnenia povinností určených rozhodnutiami žalovaného, pre ktoré
má chýbať materiálny základ, má byť nedôvodné, a teda protiprávne. Rozhodnutie, v ktorom
orgán verejnej moci, ktorý ho vydal, nedokáže dostatočne presvedčivo odôvodniť potrebu uloženia

konkrétneho opatrenia, má byť podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda
arbitrárne. Prostredníctvom odôvodnenia predmetného rozhodnutia musí byť podľa žalobcu možné
preskúmať, či došlo k zachovaniu proporcionality medzi rozsahom zásahu do práv a právom chránených
záujmov žalobcu na jednej strane, a možnými priaznivými účinkami takéhoto zásahu na druhej strane. V
rovnakom smere sa mala vyjadriť aj Benátska komisia vo svojich záveroch k obmedzovaniu základných

práv a slobôd v súvislosti s ochorením COVID-19.

11. Rozhodnutia žalovaného majú narúšať princíp právnej istoty a tým aj práva a právom chránené
záujmy žalobcu. Žalobca z doposiaľ uvedených dôvodov považuje rozhodnutia žalovaného za
nedôvodné a nezákonné. Žalobca má za to, že rozhodnutia žalovaného porušujú základné princípy

(zásady) materiálneho právneho štátu, najmä princíp materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany
zákonnosti, princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí
orgánov verejnej moci, ako aj princíp ochrany legitímnych očakávaní (legitímnej dôvery), a tiež princíp,
že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.

12. Žalobca svoju žalobu dňa 02.05.2022 doplnil o dokumenty, ktoré majú preukazovať jeho vzťah
k blokovaným webom žalobcu, pričom uviedol, že vzťah žalobcu k blokovaným webom žalobcu je
všeobecne známou skutočnosťou, ktorú podľa jeho názoru nie je potrebné osobitne preukazovať.

III.
Konanie pred správnym súdom

13.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa03.11.2023potvrdil,žeblokovaniewebovžalobcubolovsúlade
so skutkovými tvrdeniami žalobcu, v zmysle rozhodnutí žalovaného, vykonané v trvaní do 30.06.2022.

14. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojim uznesením č.
2S/85/2022-42 (2S 225/22-42) z 09.09.2022 v časti VI. správnej žaloby, bod 6.1 ods. I., III., IV. a
V, týkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, rozhodol o vylúčení na samostatné konanie.
Predmetom tohto konania má byť teda ochrana pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 252

SSP, pričom iný zásah orgánu verejnej moci má podľa žalovaného spočívať vo faktickom postupe pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy. Z uvedeného má byť podľa žalovaného zrejmé, že pod iný zásah
nemožno podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vydané v správnom konaní
podľa zákona.

15. Zo správnej žaloby je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca odôvodňuje iný zásah orgánu verejnej
správy do jeho subjektívnych práv vydaním rozhodnutí žalovaného, resp. právnymi dôsledkami s nimi
spojenými, pričom takto formulovaný zásah do subjektívnych práv žalobcu v žiadnom prípade nemôžebyť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy v zmysle
§ 252 SSP.

16. Správna žaloba podľa § 252 SSP má mať vo vzťahu k ostatným spôsobilým predmetom súdnej
ochrany subsidiárny charakter, a teda pokiaľ žalobca napáda samotný správny akt orgánu verejnej
správy alebo procesný postup v konaní zakončenom vydaním správneho aktu, aplikačnú prednosť
má ochrana prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo
opatrenia (§ 177 SSP), eventuálne správna žaloba opomenutého účastníka konania (§ 179 SSP).

17. Žalovaný má za to, že v tejto veci nemali byť preukázané základné definičné atribúty iného zásahu
orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a teda nemajú byť splnené podmienky pre konanie
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP.

18. Žalovaný sa v ďalšom vyjadril ku skutkovým a právnym aspektom blokovania webových sídel

žalobcuaargumentáciižalobcuohľadomnezákonnostirozhodnutížalovaného.Zopísanéhoskutkového
a právneho stavu je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný konal striktne v intenciách platnej a
účinnej právnej úpravy, dôvody uvádzané žalobcom je potrebné považovať v celom rozsahu za právne
irelevantné a nedôvodné, a zároveň má žalovaný za to, že v tomto prípade úplne absentujú predpoklady
pre konanie o inom zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP, na základe čoho žalovaný

navrhuje, aby správny súd správnu žalobu podľa § 261 SSP zamietol a žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania.

19. Na základe výzvy súdu, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2024 k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 03.11.2023 uviedol, že tvrdenia žalovaného relevantným spôsobom nevyvracajú argumentáciu

žalobcu a opodstatnenosť žalobou uplatnených nárokov.

20.Žalobcavtejtosúvislostiuviedol,žezákonč.69/2018Z.z.vôbecneupravujeotázku,ktojesubjektom
oprávneným na podanie žaloby podľa § 27b ods. 7 druhá veta uvedeného zákona. Zároveň ani SSP vo
svojich ustanoveniach nemá obsahovať osobitnú úpravu konania v rámci správneho súdnictva, ktorého

predmetom by bola správna žaloba podaná podľa § 27b ods. 7 zákona č. 69/2018 Z. z.. V zmysle
ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 69/2018 Z. z. sa na konanie žalovaného podľa § 13 ods. 7, § 16
ods. 2 a 3, § 17, § 21, § 27 až 27c nemá vzťahovať ani zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok),
a preto na postavenie žalobcu nie je možné použiť ani definíciu účastníctva podľa § 14 správneho
poriadku. V zmysle § 178 ods. 1 a § 179 ods. 1 SSP môže všeobecnú správnu žalobu podať iba

účastník administratívneho konania, prípadne opomenutý účastník takéhoto konania. V danom prípade
však žalobca nebol účastníkom a ani opomenutým účastníkom administratívnych konaní, v ktorých
boli predmetné rozhodnutia žalovaného vydané. Absencia statusu účastníka administratívneho konania
malapretoznemožniťžalobcovinapadnúťrozhodnutiažalovanéhovšeobecnousprávnoužaloboupodľa
ustanovení § 177 a nasl. SSP, keďže postavenie účastníka v administratívnom konaní je explicitnou

zákonnou podmienkou takéhoto druhu konania pred správnym súdom. Na základe vyššie uvedených
dôvodov mal byť žalobca aktuálne platným legislatívnym stavom nútený domáhať sa svojich práv
odkazom na ustanovenia § 252 a nasl. SPP, upravujúce žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy. Ak v prípade napadnutých rozhodnutí žalovaného nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, ako
to tvrdí žalovaný a súčasne je v zmysle vyššie uvedeného vylúčené podanie žaloby podľa § 27b ods.

7 zákona č. 69/2018 Z. z., pričom žiadny iný právny predpis osobitným spôsobom neupravuje konanie
o takejto žalobe, potom je podľa žalobcu možný iba ten záver, že ustanovenia § 27b a § 27c zákona
č. 69/2018 Z. z., ktoré umožňujú blokovanie webov, zároveň bránia vlastníkom webov ako primárne
negatívne dotknutým subjektom domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Podľa žalobcu tak dochádza
k porušovaniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá je garantovaná článkami 46 ods. 1 a 46 ods.

2 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené, žalobca aj naďalej považuje predmetné zákonné ustanovenia za
nesúladné s Ústavou SR, čo má mať významne negatívne dôsledky na postavenie a práva žalobcu.
Žalobca aj naďalej dôrazne trvá na požiadavke, aby konajúci správny súd podal návrh na konanie
o súlade ustanovení § 27b a § 27c zákona č. 69/2018 Z. z. s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aby do rozhodnutia Ústavného

súdu SR o návrhu vo veci konajúceho súdu prerušil konanie o tejto žalobe.

21.Vďalšomžalobcazdôraznil,žeznapadnutýchrozhodnutížalovaného,anizjehovyjadreniakžalobe,
nemá byť zrejmé, aký konkrétny škodlivý obsah alebo aké škodlivé aktivity sa nachádzali na webochžalobcuaakozapríčinilialebomohlizapríčiniťkybernetickýbezpečnostnýincidentsozákonomtaxatívne
stanovenými následkami, prípadne ako zapríčinili alebo mohli zapríčiniť podvodnú činnosť, odcudzenie
osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

22. Na základe uvedeného žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach v tejto veci.

23. Na základe výzvy súdu, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 07.06.2024 uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a poukázal na skutočnosť,

že žalobca nemal vo svojom vyjadrení rozporovať, že skutkové a právne okolnosti, ktorými žalobca
odôvodňuje zásah do jeho subjektívnych práv, nemôžu byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy. Bez preukázania iného zásahu orgánu verejnej moci
nemá žalobcovi patriť žalobná legitimácia, ktorá je základným predpokladom pre samotné konanie.
Žalovaný pritom poukázal na ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa súdnej ochrany
možno domáhať len zákonom ustanoveným postupom.

24. V druhom bode vyjadrenia nemal žalobca podľa žalovaného uviesť žiadne nové relevantné
skutočnosti nad rámec správnej žaloby. Napriek uvedenému žalovaný stručne opísal a zopakoval
dôvody, ktoré ho viedli k blokovaniu webov žalobcu, ktoré už podľa neho mali byť uvedené
v rozhodnutiach žalovaného, vrátane príslušných dôkazov. Na základe uvedeného teda žalovaný

skonštatoval, že rozhodnutia žalovaného vyčerpávajúco opisovali dôvody ich vydania a obsahovali
podklady, z ktorých mal žalovaný dospieť k uvedeným záverom, preto žalovaný považuje tvrdenia
žalobcu uvedené v jeho vyjadrení za irelevantné a nepodložené.

25. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že na konanie o súlade právnych predpisov pred

Ústavným súdom SR má absentovať prejudicialita, teda relevancia pre toto konanie pred správnym
súdom, nakoľko rozhodnutia žalovaného už boli vykonané.

26. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho žalobe zo dňa 02.05.2022 bol zamietnutý
uznesením zo dňa 22.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.12.2023.

IV.
Relevantné právne predpisy

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo

dotknuté.

28. Podľa ustanovenia § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej
správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

29. Podľa ustanovenia § 27b zákona č. 69/2018 Z. z., úrad z vlastnej iniciatívy rozhoduje o blokovaní,
spôsobe blokovania a vykonáva blokovanie, ak § 27c neustanovuje inak.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

30. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v

Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.31. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13ods.2SSP,preskúmalpostupžalovanéhooznačenéhoakoinýzásahžalobcom,vrozsahuuznesenia
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/85/2022 (2S 225/22) z 09.09.2022, ktorým súd vylúčil túto vec

na samostatné konanie, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135
ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
podľa § 147 a nasl. SSP.

32. Predmetom tohto konania je ochrana pred iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 252
SSP, pričom žalobca za takýto iný zásah orgánu verejnej správy podľa obsahu správnej žaloby
považuje blokovanie webov žalobcu zo strany prevádzkovateľa infraštruktúry, a to na základe rozhodnutí
žalovaného. Žalobnú legitimáciu vo vzťahu k ochrane pred iným zásahom žalobca odôvodňuje tým, že
nebol účastníkom a ani opomenutým účastníkom administratívnych konaní, v ktorých boli predmetné
rozhodnutia žalovaného vydané, pričom táto skutočnosť mu mala znemožniť napadnúť rozhodnutia

žalovaného všeobecnou správnou žalobou podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP. Žaloba proti inému
zásahu podľa ustanovení § 252 a nasl. SSP je teda podľa žalobcu jediná možnosť ako sa môže proti
následkom údajne nezákonne vydaných rozhodnutí žalovaného brániť.

33. Správny súd sa s argumentáciou žalobcu v tejto veci nestotožnil. Tak ako to vo svojom vyjadrení

uviedol žalovaný, spôsobilým predmetom súdneho prieskumu je iný zásah orgánu verejnej správy iba
vtedy, ak postup správneho orgánu nebol zakončený vydaním správneho aktu vo forme rozhodnutia
alebo opatrenia, teda ak pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je
výsledkom bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

34. Tento záver vyplýva priamo z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, v ktorom je iný zásah orgánu
verejnej správy definovaný ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie
podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

35. Iný zásah orgánu verejnej moci teda spočíva vo faktickom postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy. Súdna judikatúra aj právna doktrína definuje iné zásahy orgánov verejnej správy ako úkony
neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave),

bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštráciách, príkazy k zjednaniu nápravy), zabezpečovacie
úkony atď. Ide všeobecne o úkony, ktoré hoci nie sú urobené formou rozhodnutí, sú napriek tomu
záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa
zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe prevažne faktického (ústneho či inak vyjadreného)
nariadenia či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade

nerešpektovania pokynu či príkazu.

36. Z uvedeného je tak zrejmé, že pod iný zásah nemožno podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy, vydané v správnom konaní podľa zákona.

37. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu je iný zásah orgánu verejnej správy iba vtedy, ak postup
správnehoorgánunebolzakončenývydanímsprávnehoaktuvoformerozhodnutiaaleboopatrenia,teda
ak pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom bezprostredného
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Obsahom faktického iného zásahu
orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od

rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo
pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného)
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. „O nezákonnom zásahu orgánu
verejnejsprávymožnohovoriťvprípade,akideopostup,ktorýniejezaloženýnakonkrétnomrozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore

s požiadavkami zákonnosti, čo v prejednávanej veci nebolo splnené...“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sšz
2/2011).38. Ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je teda vo svojej podstate
subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy.
V rámci správneho súdnictva by mala byť poskytovaná ochrana prioritne v konaní o (všeobecnej)

správnej žalobe podanej proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu. Takýto záver vyplýva zo samotnej
podstaty iného zásahu, ako faktického postupu orgánu verejnej správy uskutočneného bez vydania
odôvodneného rozhodnutia, kedy adresát takéhoto zásahu nemá možnosť v rámci správneho súdnictva
žiadať o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ale žiada subsidiárne preskúmať zákonnosť faktického
postupu.

39. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že nebol
účastníkom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí žalovaného, čo mu
údajne znemožňuje domáhať sa súdneho prieskumu týchto rozhodnutí. Žalobná legitimácia vo vzťahu
krozhodnutiamžalovanéhojetotižpredmetomsúdnehokonaniavprípadenapadnutiazákonnostitýchto
rozhodnutí. Absencia účastníctva v administratívnom konaní nemôže byť „zhojená“ podaním správnej

žalobyprotiinémuzásahu,ktorýmáspočívaťvnásledkochvydanéhorozhodnutia.Takýtozáverbyúplne
popieralzákonomustanovenýpostuppreposkytnutieprávnejochranyspočívajúcivpreukázanížalobnej
legitimácie vo vzťahu k určenému typu správnej žaloby, resp. by takto ustanovený zákonný postup
obchádzal. Tak ako to uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR sa
súdnej ochrany možno domáhať len zákonom ustanoveným postupom. Bez preukázania iného zásahu

orgánu verejnej moci nemá teda žalobcovi patriť žalobná legitimácia, ktorá je základným predpokladom
pre samotné konanie vo vzťahu k tomuto typu správnej žaloby.

40. Rovnaký záver sa vzťahuje aj k návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods.
1 písm. b) SSP, nakoľko ustanovenia zákona č. 69/2018 Z. z., ktoré majú byť podľa žalobcu v rozpore

s Ústavou SR, sa týkajú administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí žalovaného,
a teda žiadnym spôsobom nesúvisia s konaním v tu prejednávanej veci proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, ktorý má spočívať vo faktickom postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorému
žiadne formalizované administratívne konanie nepredchádza. Správny súd teda dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a preto tento návrh žalobcu zamietol.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k názoru, že postup žalovaného,
tak ako ho vymedzil žalobca, nie je iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, žalobca zároveň
nepreukázal akýkoľvek zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, okrem následkov rozhodnutí
žalovaného, ktoré sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu, a preto správny súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného

možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167
ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci.