Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201436
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201436.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: DLM Trade, s.r.o., so sídlom: Odbojárov 64/4, 831
04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 653 840, zastúpený advokátom: Mgr. Andrejom
Čreppom, so sídlom advokátskej kancelárie: Panenská 8, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 54 579 449, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Križkova 949/9, 811
04 Bratislava, IČO: 52 265 021 vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu

1. Dňa 17.08.2022 žalovaný, prostredníctvom pracovníkov svojho pracoviska Bratislava, vykonal u
žalobcu v prevádzke A. B., C. X/X, XXX XX D. iný zásah orgánu verejnej správy spočívajúci v zaistení 2
kusov technických zariadení, spolu s 3 kusmi kľúčov od týchto zaistených technických zariadení a to 1
x kľúč U 4256, 1 x kľúč 32037 a 1 x kľúč 32022. O tomto zásahu odovzdal žalobcovi záznam o zaistení
technických zariadení zo dňa 17.08.2022 (ďalej ako „Záznam“).

2. Podľa Záznamu malo ísť zo strany žalovaného o výkon dozoru u žalobcu ako dozorovaného subjektu
podľa ustanovenia § 80 písm. d) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o hazardných hrách“), pričom k
zaisteniu malo dôjsť v rámci právomoci žalovaného podľa § 77 ods. 9 písm. f) v spojení s § 81 ods. 8
písm. a) citovaného zákona.

II.
Správna žaloba

3. Žalobca sa v podanej žalobe proti inému zásahu žalovaného, doručenej 17.10.2022 Krajskému
súdu v Bratislave, domáha, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu,

spočívajúcom v zaistení technických zariadení v počte 2 kusov, s 3 kusmi kľúčov od týchto zaistených
technických zariadení a to kľúča U 4256, kľúča 32037 a kľúča 32022, ku ktorému došlo dňa 17.08.2022
v prevádzke A. B., C. X/X, XXX XX D. a ukladá žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom,
t.j. vrátiť zaistené technické zariadenia a kľúče od nich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

4. Žalobca nezákonnosť iného zásahu odôvodňuje tým, že žalobca žiadnu hazardnú hru
neprevádzkoval, ani sa na jej prevádzkovaní nepodieľal, a nemal byť tak považovaný za dozorovanýsubjekt v zmysle § 80 písm. d) zákona o hazardných hrách, a tento zákon sa naňho nevzťahuje. Nemal
byť tak daný žiadny dôvod zo strany žalovaného u žalobcu dozor či iný zásah vykonávať.

5. Žalobca tiež poukázal na záznam o zaistení technických zariadení, v ktorom žalovaný uvádza,
že technické zariadenia zaistil podľa § 77 ods. 9 písm. f) v spojení s § 81 ods. 8 písm. a) zákona
o hazardných hrách. Žalovaný sa tým podľa žalobcu snaží navodiť dojem, že vo veci prebieha dozor
formou vyhľadávacej činnosti a zo strany žalovaného nemala byť žalobcovi doručená žiadna zápisnica
o vyhľadávacej činnosti, ktorá by svedčila o výkone tohto dozoru, a ktorú je žalovaný podľa zákona

o hazardných hrách povinný pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti vydať.

6. Záznam o zaistení technických zariadení má byť podľa žalobcu len akýmsi deklaratórnym potvrdením
o vykonaní zásahu, avšak nemá spĺňať náležitosti zápisnice o vyhľadávacej činnosti a najmä
neumožňuje žalobcovi podať námietky, či iným zákonným spôsobom sa domáhať ochrany svojich práv.
Vo veci nemá podľa žalobcu prebiehať ani žiadne správne konanie, resp. o začatí žiadneho takéhoto

konania nemal byť žalobca nijak upovedomený a napokon na žiadne správne konanie podľa neho ani
neexistuje dôvod, keďže vo veci nemalo ísť o prevádzkovanie hazardnej hry, ako sa to snaží v zázname
o zaistení naznačiť žalovaný.

7. Postup podľa § 81 ods. 8 písm. a) zákona o hazardných hrách, podľa žalobcu, v sebe zahŕňa

kumulatívne splnenie troch podmienok: a) musí ísť o hazardnú hru, b) hazardná hra musí byť
prevádzkovaná prostredníctvom zaisťovaného technického zariadenia, a c) existuje podozrenie, že táto
hazardná hra je prevádzkovaná v rozpore so zákonom o hazardných hrách. Ani jedna z uvedených
podmienok nemala byť podľa žalobcu v tomto prípade naplnená a tak postup žalovaného podľa
predmetného zákonného ustanovenia bol nedôvodný a nezákonný.

8. Obe zaisťované technické zariadenia mali byť v čase ich zaistenia nefunkčné, keďže sa žalobca podľa
jeho vlastného vyjadrenia okrem iného venuje vykonávaniu údržby a servisu technických zariadení,
pričom tieto servisné práce vykonáva vo svojej prevádzke v A. B. na Nobelovej ulici. Keďže mali byť
predmetnézariadenianefunkčné,reálnenanichpodľažalobcunebolaaaninemohlabyťprevádzkovaná

žiadna hra.

9. Žalovaný síce podľa žalobcu má byť oprávnený technické zariadenie zaistiť, ak je podozrenie, že na
technickom zariadení je prevádzkovaná hazardná hra v rozpore so zákonom o hazardných hrách, nie
je však oprávnený zaistiť technické zariadenie, pokiaľ nie je nepochybne určené, že ide o hazardnú hru

alebo pokiaľ nie je preukázané, že je prevádzkovaná na danom zariadení.

10. Napokon, žalobca poukazuje aj na to, že pri zaisťovaní technických zariadení mu nebolo umožnené
zabalené zariadenia označiť a v spojitosti so skutočnosťou, že boli so zariadeniami zaistené aj všetky
kľúče od nich, nemožno vylúčiť nesprávne zaobchádzanie s nimi a prípadný vznik škody alebo dokonca

neoprávnenú manipuláciu.

11. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má byť žalovaný oprávnený konať len to, čo mu zákon výslovne
dovoľuje, smie konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Je preto v rozpore nielen so zákonom o hazardných hrách, ale aj so samotnou Ústavou SR,

ak takéto oprávnenie žalovaný prekročil alebo ak si zákonné znenie prispôsobil podľa svojich potrieb
a vykladá ho v rozpore s jeho celkom jednoznačným znením. Zaistenie majetku fyzickej osoby alebo
právnickej osoby bez zákonného podkladu má byť podľa žalobcu porušením jej základného práva
vlastniť majetok a napokon žalovaný podľa žalobcu porušuje aj jeho právo vykonávať podnikateľskú
alebo inú činnosť.

III.
Konanie pred správnym súdom

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2023 potvrdil, že dňa 18.6.2022 vykonal v prevádzke A.
B., C. X,XXX XX D. vyhľadávaciu činnosť podľa ustanovenia § 81 ods. 8 zákona o hazardných hrách,
ktorej cieľom bolo preverenie dodržiavania § 4 ods. 4 tohto zákona, v zmysle ktorého prevádzkovať a
propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia sa zakazuje.13. Žalovaný v ďalšom ozrejmil prečo by hra PEGASUS, účasť na ktorej mali umožňovať zaistené
technické zariadenia, mala byť považovaná za hazardnú hru.

14. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že technické zariadenia v čase ich zaistenia neboli zapnuté,
stále sa však mali nachádzať vo verejne prístupnom priestore a mohli byť podľa žalovaného kedykoľvek
zapnuté, a tým umožniť účasť na hazardnej hre PEGASUS bez udelenej licencie.

15. Žalovaný mal pristúpiť k zaisteniu technických zariadení vzhľadom k tomu, že žalobca počas
vyhľadávacej činnosti dňa 17.8.2022, napriek žiadosti zamestnancov žalovaného, nemal predložiť k
technickým zariadeniam žiadne podklady, dokumenty alebo iné vysvetlenie alebo písomnosti, ktoré by
hodnoverným spôsobom preukázali, že sa nejedná o technické zariadenia, ktoré v čase 18.6.2022
umožňovali účasť na hazardnej hre PEGASUS.

16. Žalovaný následne poukázal na žiadosť č. URHH/003136/2022-173, 049007/2022 zo dňa
13.09.2022, doručenej žalobcovi dňa 21.09.2022 a žiadosť č. URHH/003136/2022-173, 059522/2022
zo dňa 02.11.2022, doručenej žalobcovi dňa 15.11.2022, ktorými mal žalovaný požiadať žalobcu o
predloženie dokumentácie týkajúcej sa zaistených technických zariadení, na ktoré mal žalobca reagovať
tak, že si svoju povinnosť poskytnúť súčinnosť žalovanému nesplnil.

17. Žalobca neplnením svojej povinnosti súčinnosti má podľa žalovaného predlžovať výkon dozoru a
bráni žalovanému riadne zistiť skutkový stav, tak aby bolo možné dozorom zistiť a preukázať porušenie
zákona o hazardných hrách alebo naopak vyvrátiť vzniknuté podozrenie a potvrdiť zákonnosť postupu
žalobcu. Na základe uvedeného teda podľa žalovaného podozrenie o prevádzkovaní hazardnej hry

PEGASUS žalobcom, alebo jeho podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, či napomáhanie
prevádzkovaniu hazardnej hry pretrváva a zaistenie technických zariadení je preto podľa neho naďalej
oprávnené.

18. Tvrdenie žalobcu, že neprevádzkuje hazardnú hru, ďalej podľa žalovaného nezakladá právo žalobcu

obmedziť alebo vylúčiť právo žalovaného vykonať dozor, ktorého cieľom je riadne zistiť skutkový stav
so záverom o porušení, resp. neporušení zákona o hazardných hrách.

19. Žalovaný svoje vyjadrenie uzatvára konštatovaním, že žalobca dňa 18.06.2022 prevádzkoval vo
svojej prevádzke dve technické zariadenia, ktoré umožňovali účasť na hazardnej hre PEGASUS,

pričom žalobca počas prebiehajúceho dozoru neposkytol žalovanému zákonom vyžadovanú súčinnosť
a nevyužil svoje právo obrany voči zisteniam úradu. Žalobca svojim konaním počas dozoru má podľa
žalovaného spôsobovať jeho neúmerné predlžovanie, čím bráni žalovanému dozor ukončiť a doručiť
žalobcovi zápisnicu. Po doručení predmetnej zápisnice bude mať žalobca právo sa voči prípadným
zisteniam uvedeným v zápisnici vyjadriť alebo ich namietať, a tým si uplatniť svoje zákonné práva, ktoré

mu prislúchajú počas vykonávaného dozoru a namietať prípadné zistenia.

20. Z uvedeného dôvodu je žalovaný presvedčený, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko
práve žalobca svojim konaním (resp. nekonaním) počas dozoru zapríčinil skutočnosť, že úrad doteraz
neukončil dozor a nevyhotovil zápisnicu.

21. K uvedenému vyjadreniu žalovaného poskytol na základe výzvy súdu žalobca svoje vyjadrenie zo
dňa 17.02.2024 (replika), v ktorom uviedol, že z vyjadrení žalovaného je nepochybné, že opakovane
nebolo zistené, že by na zaistených technických zariadeniach akýkoľvek hráč odohral čo i len jedinú
hru (bez ohľadu na jej charakter). Žalovaný totiž podľa žalobcu pri prvom dozore neodskúšal funkčnosť

technických zariadení a pri zvyšných dvoch výkonoch dozoru mali byť obe technické zariadenia vypnuté
a po ich zapnutí preukázateľne nefunkčné. Preto je podľa žalobcu nepreskúmateľné, na základe čoho
žalovaný tvrdí, že žalobca mal prevádzkovať akúkoľvek hru, nie to ešte hazardnú.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z vyjadrení žalovaného k žalobe, ako aj zo znení

jeho žiadostí o súčinnosť, má byť nepochybné, že žalovaný má mať predpojato vytvorený názor
a o žiadne objektívne zisťovanie skutkového stavu mu nikdy nemalo ísť. Žiadosti žalovaného mali
byť zjavne účelovo a nezákonne zaujato formulované a žalovaný sa snažil účelovo formulovanými
žiadosťami primäť žalobcu k priznaniu sa k spáchaniu správneho deliktu, ktorého sa žalobca nemaldopustiť. Takéto účelové koncipovanie výzvy žalovaným považuje žalobca za porušenie jeho práva
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprispievať k vlastnému obvineniu.
Doterajším výkonom dozoru nemalo byť podľa žalobcu zistené ani preukázané prevádzkovanie žiadnej

hazardnej hry v prevádzke A. B. dňa 18.06.2022, keďže všetky zariadenia v prevádzke boli nefunkčné,
a žalovaný sa mal snažiť účelovo formulovanou výzvou nezákonne primäť žalobcu k nepriamemu
priznaniu prevádzkovania hazardnej hry, aby tak nahradil svoju vlastnú dôkaznú núdzu. Žalobca teda
mal poskytnúť žalovanému súčinnosť a nemaril výkon dozoru, keďže v žalovaným určených lehotách
na výzvy reagoval, no nie podľa predstáv žalovaného.

23. Žalovanému podľa žalobcu nič nebráni v tom, aby vyhotovil zápisnicu z vyhľadávacej činnosti, keďže
jeho názor na vec je jasný už z jeho vyjadrenia k žalobe, a napokon disponuje technickými zariadeniami,
a tak mal po dlhú dobu možnosť tieto posúdiť. Vyhotovenie zápisnice o vyhľadávacej činnosti, ktorá už
bola vykonaná a boli pri nej prijaté aj určité opatrenia (ako napr. zaistenie technických zariadení) nie je
podľa žalobcu naviazané na predloženie žiadnej dokumentácie zo strany dozorovaného subjektu.

24. Nevyhotovením zápisnice mal žalovaný zabrániť žalobcovi uplatňovať jeho práva, a preto jeho
jedinou ochranou má byť podaná žaloba. Na konanie zo strany žalovaného podľa žalobcu neexistoval
právny dôvod, lebo žalobca nemal prevádzkovať žiadnu hazardnú hru, ani sa na jej prevádzkovaní
nemal podieľať. Postup vykonaný žalovaným má byť nezákonný aj z dôvodu nedodržania právnych

predpisov upravujúcich postup žalovaného pri výkone dozoru, nesplnenia zákonných podmienok pre
zaistenie zariadení, nevyhotovenia zápisnice z vyhľadávacej činnosti a nerešpektovania zákonnej lehoty
na zadržiavanie zaistených technických zariadení.

25. K uvedenému vyjadreniu žalobcu, na základe výzvy súdu, poskytol žalovaný svoje vyjadrenie zo

dňa 16.10.2024 (duplika), v ktorom k námietkám žalobcu o hazardnej povahe hry PEGASUS uviedol,
že hra PEGASUS je hazardnou hrou, ktorá napĺňa všetky znaky hazardnej hry a jej prevádzkovanie
je možné jedine na základe licencie. Žalovaný na prevádzkovanie hry licenciu nikdy neudelil, pričom
v prílohe svojho vyjadrenia priložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie žalovaného, ktoré určuje, že
hra PEGASUS je hazardnou hrou.

26. K námietkam žalobcu, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že k prevádzkovaniu
technických zariadení v jeho prevádzke došlo, žalovaný uviedol, že počas svojho dozoru dňa 18.6.2022
preveroval v prevádzke žalobcu prítomnosť technických zariadení umožňujúcich účasť na hazardnej
hre a v prevádzke žalobcu sa mali nachádzať dve technické zariadenia, ktoré boli funkčné a zapnuté

a mali umožňovať účasť na hre PEGASUS. Uvedené mali zamestnanci žalovaného počas vyhľadávacej
činnosti zdokumentovať vyhotovením fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu, ktorý bol zaslaný súdu
spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe. Okrem uvedeného žalovaný vie potvrdiť funkčnosť technických
zariadení aj svedeckými výpoveďami svojich zamestnancov, ktorí sa predmetného dozoru zúčastnili.

27. Ku skutočnosti namietanej žalobcom, že žalovaný nezaistil technické zariadenia už počas prvej
návštevy jeho prevádzky, žalovaný uviedol, že technické zariadenia zaistil v čase, kedy bol zvoz
technických zariadení zabezpečený.

28. K žalobcovi tvrdenému, že ani v jednom prípade nemalo byť preukázané, že by „akýkoľvek hráč

odohral čo i len jedinú hru“, nie je podľa žalovaného z hľadiska zaistenia podstatné, či zariadenie bolo
nejakým hráčom použité, ale pre zaistenie postačuje podozrenie, že na danom technickom zariadení sa
prevádzkujú nelicencované hazardné hry.

29. Vo veci samotného zaistenia technických zariadení žalovaný uviedol novú skutočnosť, že technické

zariadenia boli síce zaistené v A. B. prevádzkovanom žalobcom, avšak žalovaný ich nezaistil
prevádzkovateľovi pohostinského zariadenia, ale samotnému prevádzkovateľovi hry PEGASUS, ktorým
bola na území Slovenskej republiky spoločnosť WOG s.r.o.. V momente zaistenia žalovaný uviedol
miesto zaistenia A. B. a ako dozorovaný subjekt uviedol žalobcu, pretože v tom momente úrad nevedel
a nemohol vedieť kto dané zariadenia prevádzkuje. Až ukončením správneho konania voči spoločnosti

WOG s.r.o. sa ustálilo, že prevádzkovateľom všetkých technických zariadení PEGASUS na území SR
bola spoločnosť WOG s.r.o., a preto žalovaný z hľadiska tohto dozoru už nepovažoval žalobcu za
dozorovaný subjekt. Rozhodnutie vo veci prevádzkovania hry PEGASUS nadobudlo právoplatnosť až
dňom 29.4.2023.30. Dozor v A. B., mal byť podľa žalovaného riadnym a zákonným dozorom, ktorým vyhľadávacou
činnosťou zisťoval prevádzkovanie hazardnej hry PEGASUS. Prevádzkovateľ A. B., teda žalobca,

mal byť v tom čase správne označený za dozorovaný subjekt a žalovaný v súlade so zákonom
zaistil technické zariadenia, pri ktorých mal podozrenie, že sa na nich prevádzkuje hazardná hra bez
vydanej alebo udelenej licencie. Žalovaný v súlade so svojimi zákonnými oprávneniami žiadal žalobcu
o poskytnutie súčinnosti, čo mal však žalobca opakovane obísť svojimi vyjadreniami, ktoré v rozpore
so zisteným skutkovým stavom tvrdili, že sa v A. B. neprevádzkujú žiadne hry. Napriek neposkytnutej

súčinnosti zo strany žalobcu, mal žalovaný svojou činnosťou napokon zistiť prevádzkovateľa hazardnej
hry PEGASUS (spoločnosť WOG s.r.o.), ktorému v správnom konaní ďalšie prevádzkovanie tejto hry
zakázal.

IV.

Relevantné právne predpisy

31. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup

orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

32. Podľa ustanovenia § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej
správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

33. Podľa ustanovenia § 77 ods. 9 písm. d) zákona o hazardných hrách, úrad vykonáva dozor nad
dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 80 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou
dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti.

34. Podľa ustanovenia § 80 písm. d) zákona o hazardných hrách, dozorovanými subjektmi podľa
tohto zákona sú osoby, ktoré bez licencie prevádzkujú hazardné hry a osoby, ktoré sa podieľajú na

prevádzkovaní takýchto hier.

35. Podľa ustanovenia § 81 zákona o hazardných hrách, vyhľadávacou činnosťou je získavanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a
jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným

subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním
informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj
pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti
hazardných hier vedených obcami. Pri vyhľadávacej činnosti je možné a) zaistiť doklady, technické
zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je

podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom a odobrať ich na zabezpečenie
dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru;
ak nie je možné technické zariadenie, iné zariadenie alebo systém zaistiť a odobrať bez prekonania
prekážkyznemožňujúcejichzaistenieaodobratie,osobapoverenávýkonomdozorujeoprávnenátakúto
prekážku prekonať.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

36. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.37. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10
a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného ako iný zásah žalobcom, vychádzajúc

zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 147 a nasl. SSP.

38. Správny súd na úvod zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pri rozhodovaní

o podanej správnej žalobe vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia, pričom je
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP.

39. Táto skutočnosť sa ukázala ako rozhodujúca pre rozhodnutie v tejto veci, keďže až po podaní
správnej žaloby, na základe dupliky žalovaného zo dňa 16.10.2024, bol pred súdom ustálený skutkový
stav v tejto veci tak, že zariadenia boli síce zaistené v A. B. prevádzkovanom žalobcom, avšak žalovaný

ichnezaistilprevádzkovateľovipohostinskéhozariadenia(žalobcovi),alesamotnémuprevádzkovateľovi
hry PEGASUS, ktorou bola na území Slovenskej republiky spoločnosť WOG s.r.o. V momente zaistenia
žalovaný uviedol miesto zaistenia A. B. a ako dozorovaný subjekt uviedol žalobcu, pretože v tom
momente žalovaný nevedel kto dané zariadenia skutočne prevádzkuje. Až ukončením správneho
konania voči spoločnosti WOG s.r.o. sa ustálilo, že prevádzkovateľom všetkých technických zariadení

PEGASUS umiestnených v Slovenskej republike bola spoločnosť WOG s.r.o., a preto žalobcu z hľadiska
tohto dozoru už žalovaný nepovažoval za dozorovaný subjekt. Rozhodnutie vo veci prevádzkovania hry
PEGASUS voči spoločnosti WOG s.r.o. malo podľa žalovaného nadobudnúť právoplatnosť až dňom
29.04.2023.

40. Správny súd pri rozhodnutí uvedený skutkový stav považoval za ustálený, keďže žalobca tvrdenia
žalovaného nijakým spôsobom nerozporoval (duplika žalovaného bola právnemu zástupcovi žalobcu
doručená dňa 18.11.2024), a zároveň žalovaným tvrdený skutkový stav bol v súlade s rozhodnutím č.
000006/2023 zo dňa 02.01.2023, predloženému správnemu súdu spolu s uvedenou duplikou, na ktoré
žalovaný vo svojej duplike aj odkazoval, a ktorým žalovaný uložil spoločnosti WOG s.r.o. pokutu za

prevádzkovanie hazardnej hry PEGASUS bez udelenej licencie.

41. Z uvedeného skutkového stavu správny súd ustálil, že iný zásah žalovaného, spočívajúci, v súlade
s tvrdením žalobcu, v zaistení 2 kusov technických zariadení, spolu s 3 kusmi kľúčov od týchto
zaistených technických zariadení, v skutočnosti nesmeroval proti žalobcovi, ale spoločnosti WOG s.r.o.,

ako vlastníkovi a prevádzkovateľovi zaistených technických zariadení.

42.Nazákladetaktoustálenéhoskutkovéhostavusprávnysúdpristúpilkuskúmaniudôvodnostipodanej
správnej žaloby v tom rozsahu, do akej miery iný zásah žalovaného skutočne zasiahol do subjektívnych
práv žalobcu, tak ako to v podanej žalobe tvrdí.

43. Žalobca vymedzil zásah do svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného tak, že v dôsledku
zaistenia technických zariadení s príslušenstvom došlo k zaisteniu majetku právnickej osoby bez
zákonného podkladu, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva vlastniť majetok
a žalovaný mal tiež porušiť jeho právo vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť.

44. Vzhľadom na počas tohto súdneho konania zistenú skutočnosť, že zaistené technické zariadenia
boli preukázateľne vo vlastníctve spoločnosti WOG s.r.o., ako subjektu odlišného od žalobcu, ktorý
tieto technické zariadenia zároveň prevádzkoval, správny súd dospel k záveru, že k porušeniu
základného práva žalobcu vlastniť majetok a jeho práva vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť

zaistením predmetných technických zariadení nedošlo. Na potvrdenie tohto záveru správny súd
uvádza, že v priebehu tohto súdneho konania žalobca vlastnícke právo k zaisteným technickým
zariadeniam nijakým spôsobom nepreukázal, ani sa o to nijakým spôsobom nepokúsil, a zároveň sa
od prevádzkovania týchto technických zariadení na základe vlastných tvrdení sám dištancoval. Žalobca
tiež nepoukázal na porušenie iných ako vyššie uvedených subjektívnych práv.

45. Aktívnu žalobnú legitimáciu pre podanie žaloby proti inému zásahu zákon pritom v ustanovení § 254
SSP priznáva len fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich subjektívnych
právach (právach alebo iných právnych záujmoch) žalovaným iným zásahom orgánu verejnej správy.To znamená, že žalobu proti inému zásahu nie je oprávnená podať tá fyzická alebo právnická osoba,
ktorá sa jej prostredníctvom mieni domáhať ochrany iných než vlastných subjektívnych práv. Z povahy
veci pritom vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba preukáže dotyk na svojich subjektívnych právach

vtedy, ak iný zásah orgánu verejnej správy majúci povahu jeho faktického postupu v zmysle § 3 ods. 1
písm. e) SSP v časti pred bodkočiarkou smeroval voči danej žalujúcej osobe.

46. Ak teda iným zásahom v tejto veci boli zaistené technické zariadenia, ktoré nie sú vo vlastníctve
žalobcu, tieto technické zariadenia ním neboli ani prevádzkované, a zároveň žalobca nepoukázal na

iný zásah do jeho subjektívnych práv, ako ten, ktorý s vlastníctvom a prevádzkovaním zaistených
technických zariadení priamo súvisí, žalobca nepreukázal zásah do jeho vlastných subjektívnych práv,
nesplnil si teda podmienku aktívnej žalobnej legitimácie v tejto veci, a teda žalobu proti inému zásahu
v tejto veci nebol oprávnený podať.

47. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že neboli naplnené podmienky

na preskúmanie zákonnosti žalobcom napadnutého iného zásahu v rámci správneho súdnictva.
Vzhľadom na skutočnosť, že k tomuto záveru dospel súd až počas prebiehajúceho súdneho konania,
keďže záver o žalobcovi, ako neoprávnenej osobe na podanie žaloby v tejto veci, nebol zrejmý
v rámci skúmania procesných podmienok, správny súd nepostupoval podľa ustanovenia § 98 ods.
1 písm. e) SSP, ale nedostatok dotyku na subjektívnych právach žalobcu posúdil ako nedôvodnosť

samotnej správnej žaloby, ktorú zamietol podľa ustanovenia § 261 SSP. Z uvedeného dôvodu sa
ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúcimi sa samotnej zákonnosti napadnutého iného zásahu
žalovaného nezaoberal.

48. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému

právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167
ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.