Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100868
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100868.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Lucia Boráková, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010
01 Žilina, IČO: 53 213 726, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného „Žiadosť
o preskúmanie záväzného stanoviska orgánu územného plánovania č. 906/2025 zo dňa 12.05.2025-

odpoveď zo dňa 05.08.2025 Reg. č. spisu: 14797/2025-18.1.1 Reg. č. záznamu : 46329/2025“, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa
07.10.2025sažalobcadomáhapreskúmaniazákonnostiopatreniažalovaného-„Žiadosťopreskúmanie
záväzného stanoviska orgánu územného plánovania č. 906/2025 zo dňa 12.05.2025-odpoveď zo dňa
05.08.2025 Reg. č. spisu: 14797/2025-18.1.1 Reg. č. záznamu : 46329/2025“ (ďalej len „napadnuté
opatrenie“), ktorým žalovaný konštatoval, že Obec Svederník ako príslušný orgán územného plánovania

na vydanie záväzného stanoviska v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) pri vydaní záväzného
stanoviska č. 906/2025 zo dňa 12.05.2025 (ďalej aj ako „nesúhlasné záväzné stanovisko“), ktorým
vyslovila, že projektová dokumentácia (jednoduchý technický opis) pre dodatočné povolenie stavby –
Garáž na parc. C KN č. 484/1 a 484/2 v kat. území C. nie je v súlade s Územným plánom obce Svederník
v znení Zmien a doplnkov č. 1-3 v platnom znení (ďalej ako „UPN“), postupovala v zmysle príslušných

ustanovení zákona o územnom plánovaní.

2. Na výzvu správneho súdu žalobca podaním zo dňa 06.11.2025 upresnil žalobný návrh tak, že podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žalobca svoj návrh
odôvodnil ustanovením § 185 SSP, podľa ktorého môže správny súd výnimočne priznať odkladný účinok

všeobecnej správnej žalobe, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
aktu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí
alebo iný vážny nenapraviteľný následok, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom; súd tak môže postupovať aj pri splnení osobitných predpokladov viažucich sa na právo EÚ.
Súčasne žalobca poukázal aj na § 24 a § 24a zákona o územnom plánovaní, ktoré upravujú záväzné
stanovisko orgánu územného plánovania a povinnosti žalovaného pri jeho preskúmaní, najmä postup

podľa § 24a ods. 9, ak sa zistia nedostatky. Žalobca ďalej uviedol, že odkladný účinok podľa § 185
SSP je výnimočný ochranný prostriedok, ktorého účelom je predísť vážnej a nenapraviteľnej ujme; prirozhodovaní súd neprejudikuje vec samu, vykoná len „prima facie“ posúdenie zákonnosti a váženie
súkromného a verejného záujmu. Pri hrozbe nezvratných zásahov do vlastníckeho práva a pri zjavne
deficitnom odôvodnení správneho aktu má byť odkladný účinok preferovaný, pokiaľ nie je preukázaný

konkrétny protichodný verejný záujem.

3. Žalobca uviedol, že doktrína k § 185 SSP akcentuje aj kritérium pravdepodobnosti úspechu („prima
facie“), ktoré je v tejto veci naplnené už tým, že žalovaný priznal nedostatky záväzného stanoviska,
no nepostupoval podľa § 24a ods. 9 zákona o územnom plánovaní a s uvedeným sa dôsledne

nevysporiadal. Vo vzťahu k priamym a okamžitým právnym následkom napadnutého správneho aktu
žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie žalovaného ponecháva v platnosti nesúhlasné záväzné
stanovisko a neodstraňuje jeho identifikované nedostatky, hoci ich žalovaný sám výslovne pomenoval
(absencia konkrétnych regulatívov a odôvodnenia vyplývajúcich z UPN obce Svederník). Napriek
tomu nevydal nové záväzné stanovisko podľa § 24a ods. 9 zákona o územnom plánovaní. Bez
súhlasného záväzného stanoviska je stavebný úrad povinne viazaný k negatívnemu výsledku v konaní

o dodatočnom povolení stavby „Garáž“ na pozemku žalobcu (C-KN parc. č. 484/2, k. ú. C.). Tým
bezprostredne hrozí: zamietnutie žiadosti, sankcie za nepovolenú stavbu, príp. nariadenie odstránenia,
čo by spôsobilo nevratné následky a značnú hospodársku škodu (náklady na už osadenú prefabrikovanú
garáž, panely, terénne úpravy, demontáž a uvedenie do pôvodného stavu).

4. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na to, že závažná ujma a nenapraviteľné následky v zmysle
§185SSPspočívajúvznačnejfinančnejškodespočívajúcejvinvestíciáchdostavbyapodkladu,ďalších
výdavkov na projekt, poplatky, geodéziu, ako aj hroziace pokuty a náklady prípadného odstránenia
stavby. Ďalej v zásahu do vlastníckeho práva a pokojného užívania majetku, nakoľko žalobca nemôže
riadne užívať svoj pozemok a garáž na ochranu vozidiel, pričom by bol nútený odstrániť stavbu,

čo je nenapraviteľné – následná úspešná žaloba by už nevedela obnoviť pôvodný stav bez ďalších
značných nákladov a taktiež vidí nenapraviteľné následky v pretrvávajúcej neistote a riziku eskalácie
zásahov (ďalšie správne konania, výkony dohľadu), hoci žalovaný sám konštatoval nedostatočnosť
odôvodnenia záväzného stanoviska obce. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku taktiež
poukázal na nezákonnosť napadnutého aktu (relevancia pri vážení záujmov). Zo spisu podľa žalobcu

vyplýva, že žalovaný identifikoval podstatné nedostatky záväzného stanoviska (absencia konkrétnych
regulatívov z ÚPN, neurčitosť dôvodov) a napriek tomu nevydal nové záväzné stanovisko, hoci mu to
ukladá § 24a ods. 9 zákona o územnom plánovaní; zároveň sa nevysporiadal s kľúčovými námietkami
žalobcu (napr. k údajne poškodeným 40 m2 komunikácie, otázke súladu so zástavbou, predchádzajúcej
praxi obce). Takýto postup je v rozpore so zákonom a so zásadou riadneho odôvodnenia rozhodnutí

správnychorgánov;ideodôvodyžalobypodľa§191ods.1SSP(nepreskúmateľnosť,nesprávneprávne
posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav).

5. Žalobca poukázal aj na legitímne očakávania a zásadu rovnakého zaobchádzania, kde argumentoval,
žeobecSvederníkvminulostizazhodnýchskutkovýchokolnostíumožnila(ohlásením)drobnéstavbyna

tej istej parcele žalobcu – prístrešok pre vozidlá (18.03.2002) a garáž (14.03.2007); rokovania Obecného
zastupiteľstva obce Svederník v rokoch 2022–2023 navyše pracovali s legitímnym zámerom žalobcu
zriadiť státie/garáž a neoznačili ho za rozporný s verejným záujmom. Úplná zmena prístupu bez zmeny
ÚPN porušuje zásadu predvídateľnosti a ochrany legitímnych očakávaní; priznaním odkladného účinku
sa udrží status quo, aby súd mohol vec posúdiť bez nezvratných zásahov. Žalobca ďalej vo vzťahu

k verejnému záujmu uviedol, že odkladný účinok neumožní pokračovať v žiadnych nových stavebných
prácach, iba pozastaví účinky napadnutého aktu a zabráni vyvodzovaniu následkov (zamietnutie
dodatočného povolenia, nariaďovanie odstránenia stavby) do rozhodnutia súdu. Verejná komunikácia
je podľa skutkového stavu funkčná a obec už v minulosti rátala s bezproblémovou obsluhou územia;
neexistujú bezpečnostné ani environmentálne riziká, ktoré by odôvodňovali okamžitý výkon. Naopak,

verejný záujem je na strane zákonnosti postupu orgánov a predvídateľnosti ich rozhodovania.

6. Následne žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.02.2026 reagoval aj na návrh žalobcu
o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde uviedol, že odkladný účinok správnej žalobe
možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, len ak má súd z obsahu administratívneho

spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v
konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré
predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, i finančnej škody alebo závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo kokamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Poukazom na ustanovenie § 185 písm. a) SSP žalovaný
zdôraznil , že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe treba nielen tvrdiť, ale aj

dôkaznýmiprostriedkamiosvedčiťskutočnosť,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185
písm. a) SSP. Žalovaný ďalej poukázal na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú podľa žalovaného analogicky
v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, kedy akcentuje dôkazné bremeno žalobcu, od ktorého sa očakáva
uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná
ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový
stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Žalovaný taktiež uviedol, že v tomto konaní uvedené

bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno žalobca neuniesol, pretože neuviedol žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby
závažnej ujmy, značnej hospodárskej i finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v
prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, ergo doposiaľ nepreukázal naplnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol

správnej žalobe priznať odkladný účinok. Podľa názoru žalovaného nie je možné správnej žalobe priznať
odkladný účinok, keďže napadnuté opatrenie nie je individuálnym správnym aktom, ktorý by priamo
zasahoval do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobcom uvedené dôvody, pre ktoré by
mal byť priznaný odkladný účinok správnej žalobe, nie sú v priamej príčinnej súvislosti s „výkonom“
napadnutéhoopatrenia.Žalovanýmázato,ženapadnutéopatreniemácharakterzáväznéhostanoviska

a v prípade záväzného stanoviska nie je možné hovoriť o jeho vykonaní. Ide len o podklad pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci a výhradne konečné rozhodnutie vo veci samej vydané vo vzťahu
k stavbe je rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Z
uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

7. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len

pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

12. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP
sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutéhorozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie
hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci
zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami
preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku

jeho správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho
spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov
správneho súdneho prieskumu mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností,
ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým

by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané
na splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho
súdu s verejným záujmom. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný
prostriedok, ktorého základným účelom je účinná ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia

byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe smeruje. V danom prípade s ohľadom na predmet súdneho prieskumu je kľúčový verejný záujem.
V stavebnom práve je verejný záujem, ktorý sú povinné orgány verejnej správy chrániť pretavený do
územného plánu a do osobitných záujmov špecifikovaných podľa pomerov v území.

14. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k návrhu dospel k záveru, že návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku nie je dôvodný. Správny súd pri posudzovaní odkladného účinku záväzného
stanoviska predovšetkým vychádzal z preskúmania súladu návrhu žalobcu na jeho priznanie s ochranou
verejného záujmu, ktorý správny súd vníma predovšetkým v dodržiavaní stavebnej disciplíny v súlade

s územným plánom. Pokiaľ žalobca argumentoval, že pri hrozbe nezvratných zásahov do vlastníckeho
práva a pri zjavne deficitnom odôvodnení správneho aktu má byť odkladný účinok preferovaný, pokiaľ
nie je preukázaný konkrétny protichodný verejný záujem, správny súd uvádza, že účelom konania o
dodatočnompovolenístavbyjenáslednézhojeniezávažnejchyby,ktoroujeprvotnévedoméignorovanie
zákonazostranystavebníkapodpodmienkoupreukázaniaskutočnosti,žeďalšiaexistencianepovolenej

stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo
125/2010 zo dňa 28.04.2011). Pri nepovolených stavbách, ktorých legalizáciu inštitút dodatočného
povolenia stavby za splnenia zákonných podmienok umožňuje, je tak potrebné v prvom rade sa
vysporiadať s otázkou, či verejný záujem ustupuje záujmu účastníka konania na dodatočnom povolení
stavby, na účely ktorého si žalobca požiadal o záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu. Pri

pomerovaní stretu verejného záujmu so záujmom súkromným tak podľa správneho súdu prevažuje
v konaní o dodatočnom povolení stavby verejný záujem zhmotnený v územnom pláne konkrétnej obce/
mesta. Priznanie odkladného účinku v procese legalizácie (zosúladenia faktického stavu s právom) je
tak významným zásahom do tohto procesu a preto by už v štádiu rozhodovania o priznaní odkladného
účinku musel súd vzhliadnuť také závažné negatívne následky, ktoré by prevyšovali verejný záujem

spočívajúci v dodržiavaní stavebnej disciplíny v súlade s územným plánom.

15. K tvrdeniu žalobcu, že bez súhlasného záväzného stanoviska je stavebný úrad povinne viazaný k
negatívnemuvýsledkuvkonaníododatočnompovolenístavby„Garáž“napozemkužalobcu(C-KNparc.
č.484/2,k.ú.C.), čímbezprostrednehrozízamietnutiežiadosti,sankciezanepovolenústavbu,prípadne

nariadenie jej odstránenia, čo by spôsobilo nevratné následky a značnú hospodársku škodu (náklady
na už osadenú prefabrikovanú garáž, panely, terénne úpravy, demontáž a uvedenie do pôvodného
stavu), správny súd zdôrazňuje, že ak by aj v dôsledku negatívneho záväzného stanoviska došlo
k zamietnutiu žiadosti o dodatočné povolenie na stavbu garáže a sekundárne k nariadeniu odstránenia
predmetnej stavby, s čím by eventuálne mohli žalobcovi vzniknúť náklady, nebolo to v dôsledku žalobou

napadnutého opatrenia, ale v dôsledku rozhodnutia vydaného v inom administratívnom konaní (konanie
o odstránení stavby), v ktorom by žalobca mohol v záujme ochrany svojich práv uplatniť opravné
prostriedky, prípadne osobitnú správnu žalobu s návrhom na priznanie odkladného účinku. Materiálny
charakter záväzného stanoviska (jeho viazanosť na výsledok konania o dodatočnom povolení stavby)nie je rozhodujúcim faktorom pre priznanie odkladného účinku v tejto fáze konania. Správny súd tak
nevzhliadol dôvodnosť na priznanie odkladného účinku žalobou napadnutého opatrenia žalovaného
z uvedených dôvodov.

16. K žalobcovej argumentácii, že ustanovenie § 185 SSP akcentuje aj kritérium pravdepodobnosti
úspechu, ktoré je v tejto veci naplnené už tým, že žalovaný priznal nedostatky prvostupňového
stanoviska, no nepostupoval podľa § 24a ods. 9 zákona o územnom plánovaní a s uvedeným sa
dôsledne nevysporiadal, správny súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného

účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého opatrenia, ale
posudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhotoopatrenianastatusžalobcu,ktorýsazrušenianapadnutého
opatrenia domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody uvedené
žalobcom súvisiace s možnými okamžitými účinkami žalobou napadnutého opatrenia na žalobcu bez
toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej.

17. Keďže pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku je pre správny súd smerodajný výlučne
§ 185 SSP a tam uvedené predpoklady, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, nie je
úlohou súdu, vyhľadávať za žalobcu odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku. Naopak,
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné odôvodniť takými argumentami,
podložené dôkazmi, z ktorých bude bez pochýb zrejmé osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej

hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku v zmysle § 185 SSP, ktoré by okamžitým výkonom žalobou napadnutého
opatrenia hrozili. Zároveň je nevyhnutné osvedčiť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

18. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca si svoju povinnosť osvedčiť niektorý
z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesplnil, preto správny súd jeho návrh
podľa § 188 SSP zamietol.
19. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).