Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224203453
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4224203453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa
otca:B.C.,narodenýXX.XX.XXXX,adresatrvaléhopobytuD.,B.XXX/XX,zastúpenýsplnomocnencom:
Mgr. Mária Čechová, advokátka, adresa sídla Slovenský Grob, Slnečná 38/A, a matky: E. B., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F., A. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Tibor Šulák,
adresa sídla Hurbanovo, námestie Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Komárno č.k. 12P/164/2024 - 283 z 22. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca
a úpravy styku matky s maloletou p o t v r d z u j e a v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
matky k maloletej A. a v závislom výroku o trovách konania r u š í a v tejto časti v e c v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.), rozhodol, že rodičovské
práva a povinnosti patria obom rodičom (výrok II.), matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú

A. mesačne vo výške 179,- eur, a to vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca
maloletého dieťaťa (výrok III.), upravil bežný styk matky s maloletým dieťaťom, a to tak, že matka je
oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v čase od piatku od 16:00 hod. do nedele
do 19:00 hod. a každý prvý nepárny týždeň v nepárnom mesiaci v čase od piatku od 16:00 hod. do
nedele do 19:00 hod. (výrok IV.), rozhodol, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom
počas zimných prázdnin (zimné prázdniny - prvý deň nasledujúci po poslednom vyučovacom dni pred
začiatkom prázdnin), a to každý rok počnúc od 29.12. od 10:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka

do 19:00 hod., počas jarných prázdnin, a to každý párny rok od pondelka od 9:00 hod. do piatku do
19:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok počnúc dňom predchádzajúcemu prvému
dňu prázdnin od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19:00 hod., počas letných prázdnin od
01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod.,
matka je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom počas polročných prázdnin každý rok počnúc dňom
predchádzajúcemu prázdninám od 16:00 hod. do nasledujúceho dňa do 19:00 hod., počas jesenných
prázdnin každý párny rok počnúc dňom predchádzajúcemu prázdninám od 16:00 hod. do posledného

dňaprázdnindo19:00hod.(výrokV.),rozhodol,žeotecjepovinnýdieťariadnepripraviťavčasodovzdať
matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná dieťa riadne a včas vrátiť otcovi na tom
istom mieste (výrok VI.) rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/10/2016zo dňa 18.02.2020 (výrok VII.) a napokon rozhodol, že tento rozsudok je vykonateľný doručením (výrok
VIII.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že otec maloletej sa domáha zmeny ostatného rozhodnutia
súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a to tak, že maloletá bude zverená
do jeho osobnej starostlivosti so súčasným určením rozsahu vyživovacej povinnosti matky, prípadne
aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dôvodiac, že maloletá sa
sťažuje, že mama je na ňu zlá, pri učení jej vulgárne nadáva, že mama sa bije so svojou sestrou a

potom sa do toho zapletie brat a dcéra mu volá s roztraseným hlasom, že aká je u nich situácia, a to
niekedy aj trikrát týždenne. Otec poukázal aj na rôzne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú, a to
v súvislosti so školou, ako aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Uviedol, že v mieste jeho bydliska
má maloletá kamarátky, v okolí bydliska sú rôzne stredné školy, kde by maloletá mohla pokračovať v
štúdiu. Poukázal na to, že maloletá sa vyjadruje o matke tak, že ju nemá rada a ani matka ju nemá rada.
Za podstatnú okolnosť považoval aj tú skutočnosť, že maloletá nemá v domácnosti matky svoje miesto,

svoje súkromie. Matka s návrhom otca na zmenu umiestnenia nesúhlasila dôvodiac, že maloletá je v
súčasnej dobe v puberte, nezaujímajú ju krúžky. Svoj vzťah s dcérou hodnotí ako dobrý a potvrdzuje, že
medzi nimi sú niekedy konflikty. Vyjadrenia maloletej, že by bola radšej v starostlivosti otca považuje za
vyjadreniaotcacezústamaloletej.Poukázalanato,žemaloletánemávdomácnostivyhradenévýslovne
pre seba nejaké miesto, učí sa v kuchyni a väčšinou sa zdržiava v obývačke. Pokiaľ sa aj vyjadrila, že

ju nemá rada, určite to tak v skutočnosti nemyslela, nakoľko to bolo v hneve, že maloletá v dôsledku
pubertyzmenilasvojesprávanie,žet.čsamaloletásnikýmnestretávaaľudíodsebaodstrkuje.Vkonaní
taktiež poukázala na to, že svoju starostlivosť o maloletú nezanedbávala, že pokiaľ aj maloletá mala
v škole problémy, jej prospech sa v poslednom období zlepšil vzhľadom na doučovanie, ktoré pre ňu
vybavila. Kolízny opatrovník vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa, ako aj na názor maloletej

navrhol maloletú A. zveriť do osobnej starostlivosti otca a výšku výživného zo strany matky ponechal
na úvahu súdu.

1.2. V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Komárno
č. k. 12P/10/2016-609 z 18.02.2020 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá A.

zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 111,- eur
a bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec bol oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny
týždeň v čase od piatku od 13:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každý prvý nepárny týždeň v nepárnom
mesiaci v čase od piatku od 13:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Zároveň bol upravený styk aj počas
prázdnin a sviatkov.

1.2.1 Maloletá A. mala v čase ostatného rozhodovania súdu a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností (vo G. XXXX) 8 rokov, nachádzala sa v osobnej starostlivosti matky. Matka maloletej žila
spolu s maloletou a svojou sestrou v dvoj izbovom byte s príslušenstvom vlastnícky patriacom matke a
jej súrodencom. Spolu s maloletou užívala jednu samostatnú izbu, ktorá bola prispôsobená potrebám

maloletej. Otec maloletej žil sám v rodinnom dome vlastnícky patriacom jeho matke.

1.2.2 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá A. 13 rokov, navštevovala siedmy
ročník základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a jej triednym učiteľom bol H. I.. Pediatrom
maloletej bol A. J.. Škola maloletú hodnotila ako nekonfliktné, tiché, nepriebojné, neaktívne a uzavreté

dievča so slušným správaním a študijnými výsledkami na úrovni známok 3 a 4, vyžadujúce si pri
určení častejšiu podporu a vedenie zo strany rodičov. V treťom ročníku absolvovala psychologické
vyšetrenie, nakoľko mala problémy s porozumením textu na hodinách slovenského jazyka. Neskôr
pracovalasasistentomučiteľa.Zmatematikyvýraznejšieproblémynemala.Bolazaradenámedzižiakov
so zdravotným znevýhodnením. Ako 12 ročná bola hospitalizovaná pre asi rok trvajúcu bolesť hlavy s

tým, že posledné dni sa bolesť hlavy zhoršila. Stravovala sa v školskej jedálni a navštevovala školský
klub. Navštevovala logopedickú poradňu za účelom odstránenia narušenej komunikačnej schopnosti.
Trpela bolesťami hlavy, bola slabozraká s potrebou nosenia okuliarov, mala problematickú pokožku a
problémy so stravovaním a pitným režimom. Dňa 22.05.2024 bola psychologicky vyšetrená a bola u
nej zistená dominancia úzkostného ladenia sprevádzaná pocitom neistoty a inadekvátnosti v sociálnych

situáciách s prítomným sklonom k disimulácii a zvýšenou potrebou kontroly vlastných emócií, čo mohlo
viesť k tvorbe symptómov somatickej povahy pri zvýšenej emočnej záťaži. Vzťah maloletej s otcom bol
dobrý, rozumeli si, pomáhal jej a ona pomáhala jemu. V čase, keď bola u otca, rada sa stretávala so
svojimi kamarátkami, ktoré boli jej rovesníčky. Tieto kamarátky poznala ešte z čias, keď bývala v D.. Tietovzťahy sa rozvíjali postupne, a to vďaka sesternici, ktorá sa s ňou tiež stretávala. Maloletá sa domov
vracala na čas, vždy podľa dohody s otcom. Počas styku otca sa riadne pripravovala do školy, a keď
to bolo potrebné, s úlohami jej pomáhal otec, stará matka alebo sestra otca. Maloletá sa v prítomnosti

otca sťažovala na správanie sa matky. Podľa názoru otca maloletá bola v škole integrovaná. Vo
voľnom čase sa spolu s otcom venovala morčatám, chodili sa kúpať k švagrovi do bazéna, niekedy mu
pomáha okolo domu. Inak sa stretávala s kamarátkami a so sesternicami. V konaní bola vypočutá aj vec
prejednávajúcou sudkyňou, avšak so zverejnením svojho vyjadrenia nesúhlasila. Do školy a zo školy
chodila sama a vo voľnom čase chodila na prechádzky alebo si chodila zabehať. Matke v domácnosti

pomáhala pri upratovaní a pri umývaní riadu. Spať chodievala okolo 21:30 hod. Nakoľko matka vstávala
do práce o 4:30 hod. ráno, stávalo sa, že sa zobudila o takomto čase aj maloletá. Keď ráno pociťovala
bolesti, riešila to so sestrou matky.

1.2.3 Otec maloletej žil sám v rodinnom dome, ktorý bol dvojdomom a v jeho druhej časti žila jeho
matka, t.j. stará matka maloletej. Jeho matka mu pomáhala s výchovou maloletej v čase, keď sa maloletá

u neho nachádzala. V obci D. mal povesť slušného občana a spoľahlivého pracovníka. Bol zamestnaný
v spoločnosti C. K. J. L., kde zo závislej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške
350,- eur. Do práce chodil raz alebo dva krát týždenne. Jeho pracovný čas bol od jednej hodiny až do päť
hodín. Privyrábal si formou brigád, z ktorej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške
cca 450,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá

mala v domácnosti otca zariadenú vlastnú detskú izbu. Styk otca s maloletou sa realizoval na základe
vyššie uvedeného rozsudku, s menšou korekciou po vzájomnej dohode rodičov.

1.2.4 Matka maloletej naďalej žila v dvojizbovom byte pozostávajúcom z kuchyne, obývačky a spálne,
ktorý spoluvlastnila so svojimi dvoma súrodencami (s bratom vo veku 44 rokov a sestrou vo veku 45

rokov), ktorí v predmetnom byte už obaja aj žili. S oboma súrodencami mávala konflikty. Podľa jej
vyjadrenia jej vzťah so sestrou bol konfliktnejší ako jej vzťah s bratom. Brat pri konfliktoch odchádzal
a ona sa sestre snažila vždy vysvetliť vzniknuté nedorozumenia. Tieto konflikty sa podľa jej vyjadrenia
pred súdom snažila riešiť v druhej izbe, kým dcéra sedela vo vedľajšej izbe. Maloletá v domácnosti
matky nemala vyhradené výslovne pre seba nejaké miesto, učila sa v kuchyni a väčšinou sa zdržiavala

v obývačke. Obývačka bola zároveň aj ich spoločnou spálňou. Maloletá spávala na rozkladacom kresle.
Matka pracovala v spoločnosti v M., I. s dohodnutým pracovným časom od 06:30 hod. do 15:00 hod.,
kde zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 798,65 eur. Iný príjem
nemala a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výchove, výžive a úprave
styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa článok 5, § 26, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 2, § 62 ods. 2, 3,
4 a ods. 5, § 78 ods. 1, a § 43 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej len „ZR“ a § 233 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
ďalejlen„CSP“adospelkzáveru,žeodposlednejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostírodičov

k maloletej došlo k podstatnej zmene najmä na strane maloletej, ktorá zmena si vyžadovala zmenu
ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a to zverením
maloletej do starostlivosti otca, úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej a úpravu styku
matky s maloletou.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na
najlepší záujem maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je vo veku, kedy je dôležité, aby bolo v prostredí
plnom lásky a porozumenia, nakoľko sa jedná o náročné obdobie dospievania. V tomto období je
potrebné, aby sa primerane socializovalo, nadväzovalo priateľské väzby medzi svojimi rovesníkmi a aby
dospelívjehobezprostrednejblízkostimalipochopenie,empatiuahlavnezáujemovšetko,čosavživote

dieťaťa deje, a to vrátane aj emocionálneho života. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že takéto prostredie vie svojmu dieťaťu poskytnúť otec, s ktorým má dieťa dobré vzťahy.
Uvedenú skutočnosť potvrdila aj matka vo svojej výpovedi. Podmienky, ktoré vytvorila matka pre život
dieťaťa boli postačujúce v nižšom veku dieťaťa. Vo veku 14 rokov dieťa potrebuje svoje súkromie a kľud,
priestornaprípravunavyučovanie,priestornavoľnočasovéaktivity.Takétoprostredievšakvdomácnosti

matky dieťaťu poskytnuté nie je. Maloletá spáva na rozkladacom gauči, spí v jednej izbe s matkou, ktorá
sa v skorých ranných hodinách budí do práce a zároveň tým ruší spánok maloletého dieťaťa. Prostredie,
kde spolu žijú traja dospelí súrodenci, medzi ktorými sa odohrávajú rôzne konflikty, rozhodne nie je
na prospech dieťaťa. Nepredstavujú ani dobrý vzor pre dieťa a nevytvárajú mu podnetné prostredie.Dvaja súrodenci matky nie sú ani vekovo primeraní na rozvoj sociálnych väzieb s dieťaťom, nakoľko
sú vo veku jeho rodičov. Je zrejmé, že nemajú žiadne spoločné aktivity a ani rodinnú súdržnosť, na
základe ktorých by bolo možné rozvíjať vzťahy. Sú len spolubývajúci, ktorí sa znášajú, nakoľko nemajú

iné možnosti. Toto prostredie nemôže pôsobiť pozitívne na správny psychický vývoj dieťaťa a môže to
mať vplyv aj na zdravotné problémy dieťaťa. Rodinné prostredie, v ktorom dieťa žije by malo vytvárať
harmóniu šťastia. Súd v konaní vypočul maloleté dieťa, ktoré vyjadrilo svoj názor primerane svojmu
veku a rozumovej vyspelosti. Maloleté dieťa nesúhlasilo, aby boli rodičia oboznámení s obsahom jej
výpovede, ako ani s obsahom korešpondencie medzi otcom a mal. dieťaťom, a preto súd rešpektoval

právo dieťaťa na súkromie podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého nesmie byť nijaké
dieťa vystavené svojvoľnému alebo nezákonnému zasahovaniu do vlastného súkromia, rodiny, domova
alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Korešpondencia medzi otcom
a mal. dieťaťom je k dispozícii odvolacieho súdu v zalepenej obálke, ktorá je súčasťou spisu. Súd pri
rozhodovaní dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nie je vhodná forma
starostlivostivzhľadomnavzdialenosťmedzibydliskamirodičovavzhľadomajnaproblematickéštúdium

dieťaťa. Preto súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené vhodné
podmienky na starostlivosť o mal. dieťa, maloleté dieťa má v mieste bydliska kamarátky a sociálne
väzby, na ktoré je schopné nadviazať v prípade zmeny výchovného prostredia, má taktiež vytvorené
vzťahy so starou matkou, ktorá pri starostlivosti o mal. dieťa bude otcovi pomáhať. Otec na základe
vyjadrenia obce má osobnostné a morálne predpoklady na starostlivosť o mal. dieťa. Takéto rozhodnutie

súdu korešponduje s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
1.5 Súd zároveň rozhodol o styku matky s mal. dieťaťom a vyhovel požiadavke matky, aby bol
styk upravený v rovnakom rozsahu, ako ho mal upravený otec. Súd zmenil len začiatok styku matky
s dieťaťom, aby nezasahoval do jej pracovného času. Styk matky s dieťaťom je dôležitý na zachovanie
väzieb aj k druhému rodičovi a na udržiavanie a rozvoj ich vzájomných vzťahov. Matka v živote dieťaťa

zohráva dôležitú úlohu, a preto by bolo v rozpore so záujmom mal. dieťaťa prerušiť ich vzájomné väzby.

1.6 Súd matke maloletého dieťaťa určil vyživovaciu povinnosť vo výške 179,- eur, ktorá zodpovedá
veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam rodičov. Matka mal. dieťaťa
je zamestnaná s príjmom 815,44 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dieťa je vo veku 14 rokov. S

maloletým dieťaťom sú spojené výdavky bežného charakteru a mimoriadne výdavky s dieťaťom nie sú.
Dieťa je vo veku 14 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd k určovaniu výšky výživného pristúpil v
zmysle Metodického pokynu MS SR a z čistého príjmu matky vypočítal 22 %, čoho výsledkom je výživné
vo výške 179,- eur. Takto určená výška výživného pokryje odôvodnené výdavky mal. dieťaťa zo strany
matky.

1.7 Súd o návrhu právnej zástupkyne otca, aby rozhodol o predbežnej vykonateľnosti, vyhovel. Tento
návrhsúdpovažovalzadôvodnýhlavnevzhľadomnato,abysavytvorildostatočnýpriestornavybavenie
školského zariadenia a plynulého nástupu dieťaťa do novej školy, ako aj na adaptáciu novej situácie.

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok v časti zverenia maloletej do starostlivosti otca, úpravy styku matky s maloletou, ako
aj v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej (posúdiac odvolanie podľa jeho

obsahu) napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu
otca, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil inej vady, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových zisteniach a vec
aj nesprávne právne posúdil.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil
skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne starala do jej štrnástich rokov a zo správ od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno vyplynulo, že aj na jej strane sú vytvorené vhodné podmienky pre
ďalšiu riadnu výchovu maloletej, že otec spočiatku svoje otcovstvo k maloletej spochybňoval a otcovstvo
uznal až po DNA skúške, že napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie zabraňuje matke v styku s

maloletou, že aj výživné, ktoré súd určil nezohľadňuje príjem matky a pokiaľ aj v mesiaci august mala
príjem 845,61 eur, v tomto bol zahrnutý aj daňový bonus a odplata za nadčasy matky, že pokiaľ bude
maloletá zverená do starostlivosti otca, tak matka už nebude dostávať daňový bonus vo výške 100 eur
mesačne, že výživné v takejto výške neplatil ani otec matke, pokiaľ bola maloletá A. zverená matke, žesúd nesprávne určil aj styk matky s maloletou, keď nezohľadnil vzdialenosť bydliska matky od bydliska
otca v rozsahu cca 115 kilometrov a pokiaľ si má maloletú prevziať v mieste bydliska otca o 16:00 hod.,
nie je to možné, nakoľko jej pracovná doba končí o 15:00 hod. v I., v mieste sídla jej zamestnávateľa, že

aj doba vrátenia maloletej otcovi o 19:00 hod. je pre ňu nepredstaviteľná, nakoľko nevlastní motorové
vozidlo a pokiaľ maloletú odovzdá otcovi o 19:00 hod., potom doba jej návratu je 23,37 minút do F.,
čo nezohľadňuje jej denný režim, keď vstáva o 04:10 hod., aby bola v práci v I. o 6:30 hod., najmä ak
autobus z F. do I. odchádza o 5:25 hod. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že aj po materiálnej stránke
je pre ňu náročné zvládnuť cestovné náklady, či už vlakom, alebo autobusom. Podľa jej názoru súd jej

prakticky znemožnil styk s dcérou, a to len z dôvodu, že z výsluchu maloletej zistil, že chce ísť bývať
k otcovi. Matka má vedomosti, že od otca má maloletá povolené zdržiavať sa na ulici aj dlho do noci
v spoločnosti priateľov, čo ona sama netolerovala a že práve to môže byť príčinou, prečo sa maloletej
viacej páči u otca. V odvolaní ďalej namietala, že urobila všetko preto, aby sa dcéra dobre učila, keď
za týmto účelom jej dohodla aj doučovanie, že ani zo strany kurately neboli zistené v jej domácnosti
nevhodné podmienky pre výchovu maloletej, prípadne že by mala na maloletú zlý vplyv. Podľa jej názoru

za psychickými problémami maloletej je konfliktný vzťah medzi rodičmi, na ktorom sa podieľa hlavne
otec maloletej, ktorý nesúhlasil ani s očkovaním maloletej ako prevencie proti rakovine krčku maternice
a napokon, že od vyhlásenia rozsudku je maloletá u otca a od tej doby s ňou nekomunikuje.

3. Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k odvolaniu matky sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - matkou maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej v časti

zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a v časti úpravy styku matky s maloletou je vecne
správne a je dôvodným ho potvrdiť, čo však neplatilo o odvolaní matky voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej, kde bolo potrebné odvolanie
považovať za dôvodné.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 12P/10/2016 - 609 z 18.02.2002 o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej
A., a to na zmenu zverenia maloletej, úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej a úpravu
styku matky s maloletou.

5.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky maloletej, predmetom odvolacieho konania je
preskúmať, či súd prvej inštancie správne zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 12P/10/2016
- 609 z 18.02.2002, a to tak, že maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej sumou 179,- eur, že upravil aj styk matky s maloletou, a to všetko počnúc dňom doručenia

tohto rozsudku.

6. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene zverenia maloletej a o úprave styku matky
s maloletou, odvolací súd uvádza:

6.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (1).

6.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že od poslednej úpravy výkonu

práv a povinností rodičov k maloletej A. došlo k podstatnej zmene v pomeroch na strane najmä
maloletej A., odôvodňujúcich zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej, a to spôsobom uvedeným vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku). Práve
pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretýchdôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie
odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky
maloletej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami

a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými
sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

7.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

7.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a

povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby
bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia
okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na
to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške alebo na

jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene
výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny
pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu

rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená, buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb
– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

7.5 Pokiaľ v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
od posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. došlo ku
zmene rodinného prostredia, v ktorom bola maloletá vychovávaná matkou, a to najmä v tom, že pokiaľv čase ostatného rozhodovania súdu o tom, ktorý z rodičov sa bude o maloletú osobne starať, maloletá
mala len 8 rokov a matka spolu s maloletou zdieľala v dvojizbovom byte spoločnú domácnosť len so
svojou sestrou, avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom už

mala maloletá 14 rokov (bola v poberte) a matka spolu s maloletou zdieľala spoločnú domácnosť v tom
istom byte už nielen so svojou sestrou, ale aj so svojim bratom, nehovoriac o tom, že medzi matkou a
jej súrodencami sa odohrávali rôzne konflikty, ktorých účastnou sa viac či menej stávala nevyhnutne aj
maloletá vnímajúc (vzhľadom na jej podstatný nárast rozumovej a citovej vyspelosti) takéto prostredie
ako výrazne diskonfortné, plné stresových situácií, vyvolávajúce u nej výraznú snahu z neho uniknúť do

domácnosti otca, ktoré prostredie naopak maloletá vnímala ako pokojné a harmonické, potom súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave
výkonu práva a povinnosti rodičov k maloletej, a to postupom podľa § 26, § 24, § 62 ZR a § 121 CMP.
Neobstojí preto námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve
citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú vec.

7.6 Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ podmienky, ktoré vytvorila matka pre život maloletej
boli postačujúce pre maloletú v čase, keď mala maloletá cca 8 rokov, takto to už neplatilo v čase, keď
maloletá mala 14 rokov a vzhľadom na jej dospievanie oveľa viac potrebovala nielen svoje súkromie
a kľud, ale aj priestor na prípravu na svoje vzdelávanie sa a na svoje voľnočasové aktivity, čo však jej
už matka nedokázala poskytnúť (maloletá u matky bola nútená zdieľať konfliktnú spoločnú domácnosť

s ďalšími dvoma dospelými osobami, spávala na rozkladacom gauči v jednej izbe s matkou, ktorá
ju v skorých ranných hodinách rušila v spánku svojou prípravou na odchod do práce a pod.). Súd
prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že na strane otca sú vytvorené
vhodnejšie podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, keďže v domácnosti otca
má maloletá svoju detskú izbu, kde má vytvorený vlastný priestor pre svoje súkromie, prípravu na

vyučovanie, ako aj priestor pre pokojný spánok. Zároveň v domácnosti otca nežili žiadne ďalšie osoby,
atakmaloletábolaušetrenáajúčastinakonfliktnýchsituáciách,naktorýchsaviacčimenejzúčastňovala
v domácnosti matky. Tu totiž neobstojí námietka matky, že pokiaľ táto riešila konfliktné situácie so svojimi
súrodencami, tak maloletá sa toho nezúčastňovala, nakoľko v tom čase bola vo vedľajšej izbe. Napätie
v rodinnom prostredí pri vyhrotených konfliktoch dospelých ľudí totiž nezanikne bezprostredne po tom,

čo si títo ľudia vymenia svoje názory na rôzne životné situácie, ale toto pretrváva aj dlhšie časové
obdobie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by rodinné prostredie v domácnosti matky bolo
naplnené harmóniou, láskou, empatiou potrebám maloletej a že by aj vzhľadom na náročné obdobie
dospievania maloletej pozitívne vplývalo na správny psychický vývoj maloletej. Okrem toho aj podľa
názoru maloletej (zisteného riadnym zákonným spôsobom – pohovorom so sudkyňou v neprítomnosti

rodičov), táto preferuje osobnú starostlivosť zo strany otca.

7.7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil nielen stabilitu budúceho výchovného
prostredia maloletej, keď podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú u otca
vyhodnotil ako stabilnejšie ako u matky, ktorá doposiaľ nedokázala pre maloletú vytvoriť podmienky,

kde by do ich rodinného života negatívne nevstupovali tretie osoby narúšajúce pokoj a harmóniu ich
vzájomného spolužitia.

7.8 Obdobne neobstojí ani námietka matky, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť,
že matka sa o maloletú riadne starala až do jej štrnástich rokov a nikto nemal žiadne pripomienky k

jej starostlivosti, nakoľko pre rozhodnutie súdu v tejto prejednávanej veci nebolo podstatným to, ako
matka zabezpečovala starostlivosť o maloletú po jej narodení, respektíve až doposiaľ, ale podstatným
bolo to, ako sa postupom času sprevádzaným s dospievaním maloletej zmenili nielen jej odôvodnené
potreby (potreba väčšieho súkromia, kľudu, priestoru na prípravu na vyučovanie a jej osobného priestoru
na voľnočasové aktivity), ale ako sa zmenilo aj jej prežívanie záťažových situácií v domácnosti matky

spojených s pocitom nedostatku potrebnej empatie s jej emocionálnym životom.

7.9 Pokiaľ súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, potom správne v záujme
zachovania rodinných a citových väzieb medzi maloletou a jej matkou upravil aj styk matky s maloletou
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Takúto úpravu styku matky s maloletou

odvolací súd považuje za súladnú s denným režimom maloletej, jej školskými a mimoškolskými
aktivitami, ako aj s možnosťami jej rodičov na jeho realizácii. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že jej
pracovná doba končí v I. o 15:00 hod., a tak nebude v jej možnostiach dostaviť sa do bydliska matky
na prevzatie maloletej o 16:00 hod. včas, tak odvolací súd uvádza, že v prvom rade pokiaľ súd určilzačiatok styku matky s maloletou o 16:00 hod. v mieste jej bydliska, tak tým založil právo matky v tomto
čase a mieste si maloletú od otca prevziať, nie však jej povinnosť v tomto čase aj styk realizovať. Tu je
potrebné dodať, že je predovšetkým na rodičoch, aby sa vzájomne informovali o konkrétnom čase, kedy

reálne, vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti dôjde k odovzdávaniu a preberaniu maloletej, a tak ak
matkanebudevzhľadomnasvojupracovnúvyťaženosťschopnásadostaviťnaprevzatiemaloletejvčas,
je potrebné, aby otca o tom včas informovala a dohodla si s ním neskorší termín prevzatia. Obdobné
platí aj pre vrátenie maloletej otcovi po zrealizovanom styku matky s maloletou. Ak teda bude pre matku
vhodnejšie maloletú vrátiť otcovi skôr , ako to vyplýva z rozhodnutia súdu, je potrebné, aby matka

otca o takomto skoršom vrátení maloletej vopred v dostatočnom časovom predstihu informovala, aby
tento mohol zabezpečiť jej prevzatie. Súdne rozhodnutie o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom
totiž objektívne nemôže počítať s nepredvídanými situáciami, ktoré môžu pri realizácii styku rodiča
s maloletým dieťaťom nastať. Odvolací súd nepovažoval za vhodné na odvolanie matky (ktorá ani
vodvolaníneuviedla,akobysipredstavovalaúpravujejstykusmaloletou)preventívneskracovaťrozsah
styku matky s maloletou v rozsahu cca 2 hodín, a to tak, aby matka bola oprávnená si maloletú prevziať

cca o jednu hodinu neskôr (teda napríklad o 17:00 hod.) a túto otcovi vrátiť cca o jednu hodinu skôr
(napríklad o 18:00 hod). Vzhľadom na súčasné odmietanie styku zo strany maloletej je podľa názoru
odvolacieho súdu správnym aj určenie miesta preberania maloletej, nakoľko pre sanáciu vzťahov medzi
matkou a maloletou je vhodné, aby maloletá vnímala skutočný záujem o ňu zo strany matky, ktorý
sa prejaví aj v tom, že si pre maloletú príde do miesta jej bydliska a potom, čo jej ju otec na styk

odovzdá, bude mať možnosť osobne vplývať aj na jej rozhodnutie styk zrealizovať podľa rozhodnutia
súdu. Predíde sa tým zmareniu styku matky s maloletou len prípadným oznámením otca adresovaným
matke, že maloletá styk s matkou odmieta, a z toho dôvodu ju matke nepriviezol. Vzhľadom na vek
maloletej, jej rozumovú vyspelosť, uvedomenie si jej vlastnej osobnosti a práva na jej vlastný názor totiž
nie je možné reálne predpokladať, že by otec bol schopný priviesť maloletú do bydliska matky aj proti

jej zásadnému nesúhlasu, a teda proti jej zásadne prejavenej vôli s matkou sa nestretnúť. Pokiaľ ide
o nerovnomerné rozloženie nákladov rodičov spojených s realizáciou styku matky s maloletou, toto je
potrebné zohľadniť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej.

7.10. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom

zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti otca stým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach, a upravil styk matky s maloletou spôsobom uvedeným vo
výroku jeho rozhodnutia, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne, a preto ho odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Pokiaľ ide o námietku matky, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti matky k maloletej nesprávnou aplikáciou ním citovaných ustanovení zákona
o rodine, odvolací súd uvádza:

8.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len,

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom [písm. b) ] a keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom [písm. c)] .

8.2 Matka odvolaciu argumentáciu o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu jej vyživovacej povinnosti
k maloletej založila predovšetkým na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil možnosti a
schopnostimatkyprispievaťnavýživumaloletejsumou179,-eurmesačne,žesúdomstanovenévýživné
nezohľadňuje skutočnosť, že pokiaľ matka v mesiaci august vykázala príjem 845,61 eur, tak v tomto

príjme bol zahrnutý aj daňový bonus a nadčasy, pričom daňový bonus už matka poberať nebude, a že
takto stanovené výživné nezodpovedá ani potrebám maloletej A., keďže výživné v takejto výške nebol
povinný platiť ani otec, keď bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti.

8.3 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8.4 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.8.5 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

8.6 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

8.7 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8.8 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

8.9 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8.10 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

8.11 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8.12 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného

ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že
peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť

splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo
nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia
(napríkladdieťažijesmatkou,ktorájenamaterskej/rodičovskejdovolenkeajejpríjmomjelenrodičovský

príspevok), než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie
všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že
druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,

ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je
jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúcejeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

8.13 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať
ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola

jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu

mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie

bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých
rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby
bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo
potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva

vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo
objektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje,je
potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy
a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne

rodičov a dieťaťa.

8.14 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri
určenítejtomierysúdzohľadnízárobkovéschopnostiamožnostitohoktoréhorodiča,majetkovépomery,

životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže,

že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd
zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí
náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká
disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len
výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o
zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods.

2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo
každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny
rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj
dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa
o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa

zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.8.15 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených
zásad dôsledne nepostupoval a riadne nezisťoval nielen odôvodnené potreby maloletej, ale ani
majetkové pomery jej rodičov, prípadne ich náklady vynakladané na uspokojovanie ich odôvodnených

potrieb a z toho vyplývajúcu ich životnú úroveň, na ktorej má právo podieľať sa aj maloletá A..
Z rozhodnutia súdu nie je možné sa nič dozvedieť o tom, aké sú odôvodnené potreby maloletej A.
vzhľadom na jej vek, zdravotný stav (konštatované boli len viaceré zdravotné ťažkosti maloletej, avšak
bez zistenia skutočných nákladov rodičov s tým spojených), školské a mimoškolské aktivity, a to či už
kultúrne, športové, alebo iné voľnočasové aktivity a pod.

8.16 Tak, ako to namietala aj matka maloletej, z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec
zrejmé, ako súd ustálil mesačné výdavky potrebné na krytie odôvodnených potrieb maloletej, a to
či už v čase ostatného rozhodovania súdu, ale ani jej odôvodnených potrieb v čase rozhodovania
súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej odvolaním napadnutým rozhodnutím.
Súd prvej inštancie v bode 12. rozsudku síce konštatuje, že maloletá má s uspokojovaním svojich

osobných potrieb spojenie len bežné výdavky, avšak takýto jeho záver majúci podstatný vplyv na určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti matky maloletej je odvolacím súdom úplne nepreskúmateľný, nakoľko
z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako už bolo uvedené vyššie, nie je zrejmé ani to, aké konkrétne
výdavky majú rodičia spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej. Teda nie sú známe
skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné overiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že práve tieto

súdom náležite zistené výdavky maloletej je možné vyhodnotiť len ako bežné. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie jednoznačne nestanovil konkrétnu výšku odôvodnených priemerných mesačných nákladov na
maloletú, nemohol ani pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude
podieľať každý z rodičov.

9. S ostatnými námietkami matky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti určenia

rozsahu vyživovacej povinnosti matky maloletej za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval
správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho
nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutkových okolností.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vyjadreným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP), po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností
majúcich podstatný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky detí od podania návrhu
otca na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. do

vyhlásenia nového rozsudku (pri zisťovaní priemerného príjmu sa spravidla vychádza z príjmov počas
predchádzajúcich 12 mesiacov pred určením vyživovacej povinnosti), najmä:
- zistí odôvodnené potreby maloletej A. v posudzovanom období (náklady na bývanie (v prepočte
na jednu osobu), stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/
obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na

prípadné námietky matky;
- zistí skutočný príjem rodičov, a to príjmy v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, daňový bonus;
-zistímajetkovépomeryrodičov,výnosyztohtomajetkuapokiaľtentomajetokrodičnevyužíva,zohľadní
potenciálny príjem napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na prevádzku
majetku a dane);

-zistíživotnúúroveňmatkyaotca,ichvzdelanieapracovnézručnosti,zaúčelommožnostiposúdeniaich
možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov vynakladané
na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku do práce
a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod.,- určí mieru, ktorou sa na stanovených/súdom ustálených odôvodnených mesačných nákladoch
maloletej bude podieľať každý z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý
z rodičov a v akom rozsahu sa o maloletú osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou

starostlivosťoukompenzujesvojfinančnýpodielnavýživnomvočimaloletejazohľadní,žečasťvýdavkov
maloletej je hradená prídavkami na dieťa;
- ak vznikne zročné výživné, zohľadní plnenia matky do vyhlásenia rozsudku,
a to v súlade s odporúčaniami v Metodike „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre

stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom
(schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva
spravodlivosti SR).
Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby

úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).