Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100037
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100037.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
E., XXX XX C. D. E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska
7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, so sídlom Špitálska 2206/8, 812 67 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 30 794 536, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2025/15809/MM

zo dňa 17.11.2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne zo dňa 16.01.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) bola dňa 16.01.2026 doručená
správna žaloba žalobkyne zo dňa 16.01.2026, ktorou žalobkyňa žiadala preskúmať zákonnosť
rozhodnutiažalovanéhoč.UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2025/15809/MMzodňa17.11.2025,ktorým

bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom č. TN3/
RPPKPČ/SOC/2025/54947-33zodňa01.10.2025,ktorýmúraduložilpovinnosťžalobkynivrátiťpeňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v sume 16 596,96 Eur. Žalobkyňa v žalobnom petite
navrhlarozhodnutiežalovanéhoč.UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2025/15809/MMzodňa17.11.2025
v spojení s rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a

rodiny, pracovisko Dubnica nad Váhom č. TN3/RPPKPČ/SOC/2025/54947-33 zo dňa 01.10.2025 zrušiť.
Súčasne si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 16.01.2026 zároveň požiadala, aby správny súd priznal žalobe
odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Žalobkyňa navrhla priznať odkladný účinok správnej

žalobe z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie jej ukladá povinnosť vrátiť peňažný príspevok v celej výške,
t. j. v sume 16 596,96 Eur, čo pre ňu predstavuje mimoriadne závažnú finančnú záťaž s likvidačnými
účinkami. V prípade jeho okamžitého výkonu by došlo k vzniku následkov, ktoré by bolo po prípadnom
zrušení rozhodnutia len veľmi ťažko (prípadne vôbec) možné efektívne napraviť, a to najmä vzhľadom
na jej ekonomickú realitu a povahu uloženej povinnosti. Žalobkyňa zároveň zdôraznila, že odklad
vykonateľnosti zároveň nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného. Ide výlučne o dočasné

procesné opatrenie, ktorého účelom je zachovanie rovnováhy medzi účastníkmi do času, kým správny
súd preskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade, že by žaloba o preskúmanie rozhodnutia
nebola úspešná, žalovaný nebude nijako dotknutý na možnosti domáhať sa plnenia uloženej povinnosti
po právoplatnom skončení tohto konania. Odklad vykonateľnosti je preto v danom prípade primeraným,
spravodlivým a nevyhnutným opatrením na zabránenie vzniku nenahraditeľnej ujmy na jej strane.

3. Správny súd výzvou zo dňa 23.01.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k správnej žalobe
a tiež k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrenídoručenom správnemu súdu dňa 26.02.2026 okrem iného uviedol, že existencia hrozby závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného
vážneho nenapraviteľného následku predstavuje najvýznamnejšiu hmotnoprávnu podmienku priznania

odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
a nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad, nakoľko rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo
veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok
zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Žalovaný má zato,

že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade inými
právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a preto navrhol, aby
správy súd návrh žalobkyne podľa § 188 SSP uznesením zamietol.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe

proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny
súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych

práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

9. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto

rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd
môže iba buď správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nieje oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

10. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila najmä tým,
že napadnuté rozhodnutie jej ukladá povinnosť vrátiť peňažný príspevok v celej výške, t. j. v sume
16 596,96 Eur, čo pre ňu predstavuje mimoriadne závažnú finančnú záťaž s likvidačnými účinkami.
Ďalej poukázaním na to, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by došlo k vzniku
následkov, ktoré by bolo po prípadnom zrušení rozhodnutia len veľmi ťažko, prípadne vôbec, možné

efektívne napraviť, a to najmä vzhľadom na jej ekonomickú realitu a povahu uloženej povinnosti.

11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo

výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súdtupredvlastnýmrozhodnutímvovecisamejprelamujeprávneúčinkyprávoplatnéhosprávnehoaktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)

alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny
súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so
znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto správny súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného
účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie

odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť
žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti
návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou
je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z
možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého

rozhodnutia.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie
citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57

SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd konštatuje, že žalobkyňa na podporu tvrdenia o vzniku
závažnej finančnej záťaže s likvidačnými účinkami v prípade povinnosti vrátiť peňažný príspevok v
celej výške nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukazoval hrozbu závažnej ujmy na jej subjektívnych
právach alebo hrozbu neželaného nezákonného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov napadnutého

rozhodnutia priamo hrozil. Žalobkyňa len prezentovala svoj názor (obavu), že jej okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia vznikne závažná ujma, pričom správnemu súdu neozrejmila a nepreukázala
ani len svoje mesačné náklady. Správny súd tiež vo väzbe na žalobkyňou zdôrazňovanú povinnosť
vrátiť peňažný príspevok v celej výške poukazuje na to, že žalobkyňa mala podľa § 45 ods. 15 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov možnosť dohodnúť sa s úradom na vrátení peňažného príspevku
v splátkach. Uvedené žalobkyňa nevyužila.14. Správny súd tiež uvádza, že žalobkyňou tvrdený vznik následkov, ktoré by bolo po prípadnom
zrušení rozhodnutia len veľmi ťažko efektívne napraviť vzhľadom na jej ekonomickú realitu a povahu
uloženej povinnosti, ostal formulovaný iba v rovine hypotézy, bez preukázania reálneho rizika ich vzniku.

Žalobkyňa nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by svoju argumentáciu podložila a preukázala
tak naplnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. Na základe toho správny súd dospel k záveru,
že v súčasnosti nie je daná dostatočná miera pravdepodobnosti, že by tvrdené negatívne následky
mohli reálne nastať, a preto absentuje naliehavá potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nevzhliadol dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia, resp. na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Správny súd napokon rezultuje, že po oboznámení sa s tvrdeniami žalobkyne v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobkyňa neosvedčila,
že by jej v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobkyňou podaný návrh s odkazom na § 185 písm. a) SSP.

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, a preto návrh
žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP uznesením zamietol.

18. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup), správny súd preto ani nepristúpil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2

písm. e) SSP).