Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203105
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325203105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX D., v zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s. r. o., so
sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: „E.
(E.) D. E. F. G. H. I., v zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území C., obec C., okres I., evidovanej na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F.
D. o výmere XXXX m2, v spoluvlastníctve žalobcu v podiele X/X k celku a v spoluvlastníctve žalovaného
v podiele X/X k celku.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., obec C., okres I., evidovanú
na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2, do výlučného

vlastníctva žalobcu, a to v podiele X/X k celku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 425,16 eur
na depozitný účet zástupcu žalovaného vedený v B. D., K., č. ú. IBAN: L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2025 sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres I., evidovanej na LV č.
XXX ako parcela registra „J.“, parc. č. XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobcu v podiele X/X k celku a žalovanom v podiele X/X k celku.

Žalobca zároveň žiadal, aby súd vyporiadal spoločnú nehnuteľnosť tak, že mu túto prikáže do výlučného
vlastníctva a uloží mu povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu 212,58 eur. Žalobu
odôvodnil na tom skutkovom základe, že prenajíma nehnuteľnosti spoločnosti I., I. M. D. C., L., ktorá
ho vyzvala na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu sprísnenia
požiadaviek na vyplácanie priamych podpôr zo strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry, nakoľko
od roku 2028 bude musieť žiadateľ o poskytnutie podpory formou priamych platieb preukázať v prípade

pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, že má uzavretú nájomnú zmluvu so všetkými
vlastníkmi. Za daných okolností ako aj s ohľadom na povahu, charakter a účel užívania nehnuteľnosti
je najrozumnejším spôsobom vysporiadania podielového spoluvlastníctva jej prikázanie do výlučnéhovlastníctva žalobcu. Takýto spôsob vyporiadania zodpovedá skutočnému stavu, ako jednotliví podieloví
spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosť a je prostriedkom sceľovania pozemkov. Pri určení výšky ceny
nehnuteľností žalobca vychádza z cien jednotlivých druhov pozemkov určených podľa znaleckého

posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa XX.X.XXXX súdnou znalkyňou N. A. I., ktorá spoločnú
nehnuteľnosť ocenila na sumu 318,87 eur (0,27 eur za 1 m2), z toho hodnota pripadajúca na žalovaného
je v sume 212,58 eur.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to

list vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., list spoločnosti I., I. M. D. C., L. a znalecký posudok č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX.

3.Žalovanýprostredníctvomzástupcuvovyjadreníkžalobeuviedol,žesúhlasísozrušenímpodielového
spoluvlastníctva k spoločnému pozemku ako aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania, nakoľko reálna
deľba nehnuteľnosti nie je s poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka v spojení s § § 23 ods.

1 zák. č. 180/1995 Z. z. dobre možná. Nesúhlasil však so žalobcom tvrdenou hodnotou spoločnej
nehnuteľnosti preukazovanou znaleckým posudkom, ktorý je len jedným z podkladov k ustáleniu
všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady. Zástupca žalovaného tiež poukázal na
skutočnosť, že primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť
na iný subjekt a súd je povinný okrem znaleckého posudku zohľadniť aj skutočnosti, ktoré vyšli v

konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. Primeranou náhradou je príslušný podiel
zodpovedajúci všeobecnej cene veci, preto by malo ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by bolo možné vec predať. Zástupca žalovaného poukázal na kúpne zmluvy zaobstarané za
účelom zistenia primeranosti navrhovanej peňažnej náhrady, pričom uviedol, že kúpnou zmluvou z roku
XXXX a z roku XXXX obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom,

umiestneným mimo zastavaného územia obce, „O. O. D.“, za kúpnu cenu 5,- €/1 m2 pozemku. Obec
D. ako predávajúci previedla v roku XXXX vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom, umiestneným
vo vedľajšom katastrálnom území D., mimo zastavaného územia obce, s druhom pozemku „F. D.“ za
kúpnu cenu 4,21 €/1 m2 pozemku a s druhom pozemku „O. O. D.“ za kúpnu cenu 4,38 €/1 m2 pozemku.
K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 20.10.1997, sp. zn. Cpj 30/97. Zástupca žalovaného zároveň navrhol vo vzťahu
krozhodovaniuonárokutrovkonaniaaplikovať§257CSPsprihliadnutímkpovaheaokolnostiamsporu,
ako aj k okolnostiam na strane žalovaného, ktoré spočívajú v osobitnom charaktere sporu (iudicium
duplex), keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako
podielovými spoluvlastníkmi veci, súd nie je viazaný návrhmi strán, žalobu môže podať ktorýkoľvek

spoluvlastník, každému zo spoluvlastníkov sa dostane jeho podiel buď vo forme veci alebo finančnej
náhrady,pretoniejemožnékonštatovať,žeúspechvkonanímalten,ktopodalnávrhnazačatiekonania.
Tiež poukázal na skutočnosť, že na strane žalovaného vystupuje špecifický subjekt, nezistený vlastník,
ktorý sa nebráni zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhol žalobca
v žalobe, nespôsobuje prieťahy v konaní ani iné obštrukcie, preto s prihliadnutím k osobnej a majetkovej

sfére žalovaného, a k jeho postoju v priebehu konania, má zástupca žalovaného za to, že priznanie
náhradytrovkonaniažalobcovibysavočitakémutosubjektujaviloakoneprimeranetvrdé,nespravodlivé
a odporujúce dobrým mravom, pričom takéto rozhodnutie by bolo vopred nevykonateľné.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika) prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,

že za účelom objektivizovania hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného nechal vypracovať
znalecký posudok súdnou znalkyňou v príslušnom odbore. Súdna znalkyňa je pri stanovení hodnoty
nehnuteľnosti viazaná všeobecne záväznými predpismi, najmä zákonom č. 328/2004 Z.z. o znalcoch
a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktoré jej ukladajú povinnosť postupovať pri ocenení

nehnuteľností nestranne a nezaujato. Podanie nepravdivého znaleckého posudku je dokonca trestným
činom (§ 374 Trestného zákona). Žalobca má z uvedených dôvodov za to, že znalecký posudok bol
vypracovaný správne, v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, ako aj predpismi uvedenými v
samotnom znaleckom posudku. Nič nenasvedčuje tomu, žeby znalecký posudok obsahoval významné
nepresnosti alebo vychádzal z nesprávnych podkladov, v dôsledku čoho by bola hodnota nehnuteľností

určená nesprávne alebo žeby súdna znalkyňa sledovala nižším ocenením nehnuteľností spôsobenie
škody žalovaného. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej s G. P. za kúpnu cenu 350,- eur (0,90 eur za 1 m2). V roku
XXXX nadobudol žalobca od iného obyvateľa obce p. Q. R. súhrnne (po zohľadnení spoluvlastníckychpodielov) pozemky vo výmere XXX.XXX m2 za súhrnnú kúpnu cenu 30.868,80 eur, t.j. za 0,10 eur za
1 m2. Preto ani v tomto smere sa nejaví hodnota spoločnej nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom
ako nesprávne určená. Kúpne ceny uvedené v kúpnych zmluvách predložených žalovaným nemožno

považovať za relevantné, nakoľko pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, boli nadobúdané kupujúcimi
ako záhrady k ich rodinným domom, resp. chatám alebo za účelom budúcej výstavby a stavebného
využitia. Je preto logické, že pri očakávanom budúcom zhodnotení sa kupujúci zmluvne zaviažu zaplatiť
cenu, ktorá zohľadňuje budúci účel využitia, nie aktuálny stav pozemku. Kúpnou zmluvou z roku XXXX
nadobudli Q. Q. od obce C. pozemok S. parc. č. XXX, ktorý sa nachádza za stavbou ich rekreačnej

chaty, súpis. č. XXX, postavenom na pozemku parc. T. XXX o výmere XXX m2, aby tak rozšírili
zázemie pre svoje rekreačné aktivity vykonávané v ich chate a na priľahlom pozemku. Nadobúdaný
pozemok sa na rozdiel od žalobcu nevyužíva ako O. O. D. určená na D. A., ale ako U.. Kúpnou
zmluvou z roku XXXX nadobudol D. V. pozemok S. parc. T. XXX/X, ktorý sa nachádza pred stavbou
jeho rekreačnej chaty súpis. č. XX a tvorí súčasť oploteného areálu chaty. Opätovne sa tak jedná o
záhradu rodinného domu a nie o trvalý trávny porast určený na pasenie, ako je tomu v prípade spoločnej

nehnuteľnosti. Ohľadne pozemkov, ktoré sú predmetom prevodu kúpnych zmlúv v obci D., tieto sú síce
vedené ako trvalé trávne porasty, avšak fakticky ide o oplotené záhrady s ovocnými stromami v oblasti
s rekreačnými chatami v lokalite K., a tak je možné usudzovať, že aj kupujúci Q. N. D. L. a Q. L.
uskutočniapravdepodobnenadanompozemkuvýstavburekreačnejchaty.Zvyššieuvedenýchdôvodov
kupujúci platili vyššiu cenu, ktorá nie je objektívnym odrazom všeobecnej ceny poľnohospodárskeho

pozemku, ale je výsledkom individuálneho záujmu kupujúcich a ich investičných zámerov (rozšírenie
záhrady, resp. individuálna výstavba). Ceny z individuálnych zmlúv nemožno považovať za rozhodujúce
pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže pozemky boli nadobúdané za iným účelom ako
výkonom poľnohospodárskej výroby (D. A.), ktoré výrazne zvýšilo ich hodnotu. Žalovaný nepredložil
žiadny relevantný znalecký posudok alebo iné listinné dôkazy, ktoré by hodnoverne spochybnili závery

znaleckého posudku predloženého žalobcom. Namiesto toho predkladá zmluvy, ktoré neodrážajú trh s
poľnohospodárskymi pozemkami v obci C., ale špecifické transakcie pri riešení individuálnych potrieb
chatárov.Knámietkamžalovanéhoohľadnenesúhlasupriznanianáhradytrovžalobcovižalobcauviedol,
že práve z dôvodov uvádzaných žalovaným zohľadniac špecifiká sporu nežiadal o priznanie náhrady
trov konania.

5. Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplika) uviedol, že zotrváva
na skutkových tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe a výška primeranej náhrady by mala byť
stanovenánavyššejúrovni,akojecenastanovenávznaleckomposudku.Kúpnazmluva,ktoroužalobca
nadobudol obdobný pozemok za cenu 0,10 eur za 1 m2 vzhľadom na časový odstup takmer X rokov od

jej uzatvorenia, neodzrkadľuje aktuálnu trhovú hodnotu žalovaného pozemku. Za nesúladné s dobrými
mravmi zástupca žalovaného označil návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za spoločný pozemok v sume
0,27 eur, keďže v roku XXXX sám nadobudol podiel na spoločnom pozemku za cenu 0,90 eur za 1
m2. Zástupca žalovaného poukázal na kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou obec C. previedla vlastnícke
právo k porovnateľným pozemkom v kat. úz. C. a v kat. úz. G. za kúpnu cenu po prepočte v sume

0,54 €/1 m2 pozemku, teda 2x násobne vyššia ako cena stanovená v znaleckom posudku č. XX/
XXXX N. A. I.. Znalecký posudok je len jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov
a určeniu primeranej náhrady. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej
správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností ako
aj poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností

v časovo približne rovnakom období. Žalovaný nemá záujem na vypracovaní ďalšieho znaleckého
posudku, nenavrhoval ho, ani ho nenavrhuje.

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí
s jednotkovou cenou pozemkov vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej

medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L.. Vychádzajúc z uvedenej jednotkovej ceny, hodnota
sporného spoluvlastníckeho podielu žalovaného činí 425,16 eur.

7. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec v súlade s § 180 CSP verejne prejednal
v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvádzanej v písomných

podaniach a k predloženým kúpnym zmluvám uviedol, že hoci formálne je parcela zapísaná v katastri
ako D. D., išlo o predaj ako U., čo sa týka kúpnych zmlúv v obci C. a ako stavebný pozemok pre
výstavbu rekreačných zariadení v prípade nehnuteľností pre katastrálne územie D.. Tieto pozemky nie
sú porovnateľné so sporným pozemkom, pretože sa na nich nevykonáva poľnohospodárska výroba,ale slúžia na individuálnu rekreáciu. Čo sa týka samotnej hodnoty ornej pôdy v obci C., z predložených
kúpnych zmlúv vyplýva, že táto sa pohybuje od 0,10 do 0,90 eur za 1m2 s tým, že podľa kúpnej zmluvy
predloženej žalovaným, hodnota podielu 0,54 eur za 1m2 bola dosiahnutá vo verejnej obchodnej súťaži

v F. XXXX, čo je zhruba W. M. X Q. od dnešného pojednávania, preto takúto kúpnu cenu možno
považovať za trhovú vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola dosiahnutá. Zástupca žalovaného zotrval
na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v písomných podaniach a zdôraznil, že výška primeranej
náhradymábyťstanovenánavyššejúrovniakojecenastanovenávznaleckomposudku,akovyplývazo
žalovaným predložených dôkazných prostriedkov. Žiadal, aby súd zohľadnil všetky kúpne zmluvy, ktoré

boli predložené a stanovil primeranú náhradu ako trhovú cenu podľa stavu v čase rozhodovania súdu,
ktorá je podľa žalovaného na vyššej úrovni ako je suma 0,54 eur za 1m2. Samotný žalobca nadobudol
podiel na spornom pozemku za 0,9 eur za 1m2. Kúpna cena stanovená v roku XXXX nie je automaticky
trhovou hodnotou porovnateľných pozemkov v roku XXXX a priemerná náhrada by mala byť stanovená
na vyššej úrovni.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobou,ďalšímipísomnýmivyjadreniamistránsporua
s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres I. vyplýva, že strany

sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F. D. o
výmere XXXX m2 (ďalej aj len ako „sporná nehnuteľnosť“, resp. „spoločná nehnuteľnosť“), a to žalobca
v podiele X/X k celku a žalovaný v podiele X/X k celku. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami
sporná. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, ktorý si súd osvojil ako zistený skutkový stav súd
zistil, že sporná nehnuteľnosť je využívaná v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou ako O. O. D.

E. D. A..

10. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 86-87) vyplýva, že žalobca nadobudol podiel na spoločnej
nehnuteľnosti (J. X., D. XXXX/X, F. D. F. G. XXXX Q.) vo veľkosti X/X k celu za kúpnu cenu 350- eur,
t.j. 0,90 eur za 1 m2.

11. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovanom N. A. I., znalkyňou
z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy vyplýva, že úlohou
znalkyne bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov registra S. M. J., na základe listov vlastníctva,
ktoré sú súčasťou znaleckého posudku a to XXX, XXX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, katastrálne územie
C., obec C., okres I.. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota
pozemkov, ktoré boli predmetom oceňovania, bola zistená v zmysle platných cenových predpisov, podľa
vyhlášky č. 213/2017 Z.z. MS SR, ktorou sa mení vyhláška číslo 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a bola znaleckým odhadom určená nasledovne, a to

jednotková všeobecná hodnota pozemku druh U. v sume 3,78 eur/m2, jednotková všeobecná hodnota
pozemkudruhF.D.vsume0,27eur/m2ajednotkovávšeobecnáhodnotapozemkudruhO.O.D.vsume
0,12 eur/m2. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že oceňované pozemky sa nachádzajú v intraviláne
ako aj v extraviláne obce C.. Znalkyňa použila pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov metódu
polohovej diferenciácie, nakoľko výnosová metóda a porovnávacia metóda boli vylúčené pre nedostatok

podkladov. Koeficient polohovej diferenciácie zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej
pôdy, špecifiká polohy a využiteľnosti, technické úpravy, enviromentálne funkcie a iné funkcie ako aj
predajnosť pozemkov v katastrálnom území C.. Znalkyňa stanovila pre druh pozemku F. D., ktorý je
predmetom sporu, koeficient polohovej diferenciácie v hodnote X,XX, ktorý vypočítala podľa vzťahu
kPD = kS . kV . kD . kP . kF . kE, pričom kS (koeficient všeobecnej situácie) určila v hodnote

0,95; kV (koeficient intenzity využitia) určila v hodnote 1,00; kD (koeficient dopravných vzťahov) určila
v hodnote 0,95; kP (koeficient vyjadrujúci polohu pozemku) určila v hodnote 1,15; kF (koeficient
funkčného využitia) určila v hodnote 1,10 a kE (ekologický koeficient) určila v hodnote 1,00. Pri určení
jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druh F. D. znalkyňa vychádzala z vyhlášky č. 465/2008 Z.z.
a túto určila vo výške 0,2390 eur/m2. Vynásobením koeficientu polohovej diferenciácie s jednotkovou

východiskovou hodnotou F. D. stanovila jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku v k.ú. C., druh
pozemku F. D. v sume 0,27 eur/m2 (0,2390 x 1,14 = 0,27). Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že
znalkyňa vyššie popísaným spôsobom stanovila všeobecnú hodnotu sporného pozemku p.č. XXXX/X,
F. D. o výmere XXXX m2 v sume 319 eur, z tohto podiel vo veľkosti X/X k celku o výmere XXX,XX m2v sume 213,00 eur a podiel vo veľkosti X/X k celku o výmere XXX,XX m2 v sume 106 eur. Zo znaleckého
posudku ďalej vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalkyňa vychádzala z vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z.z., vyhlášky č. 213/2017 Z.z. ako aj zákona č. 582/2004 Z.z. v znení zákona č. 465/2008

Z.z.. Znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, súčasťou ktorej nie je vyhlásenie, že znalkyňa si je
vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku.

12. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 65-67) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke
právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXX/X, O. O. D., o výmere XX m2, nachádzajúci sa

v extraviláne obce fyzickej osobe za kúpnu cenu 320,- eur, t.j. 5,- eur za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva,
žeobecschválilazámernapredajpozemkuakoprípadhodnýosobitnéhozreteľapodľa§9aods.8písm.
e) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy), ktorým v predmetnom prípade bola
skutočnosť, že prevádzaný pozemok susedí s pozemkom patriacim kupujúcemu, ktorý sa o predmet
prevodu dlhodobo stará. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že prevádzaný pozemok
sa nachádza pred stavbou rekreačnej chaty kupujúceho súp.č. XX, je užívaný ako U. a tvorí súčasť

oploteného areálu chaty.

13. Z kúpnej zmluvy (č.l. 68-69) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k dielu
č. X oddelený z parcely registra „J.“, p.č. XXXX, I. D. o výmere XX m2, ktorý bol geometrickým plánom
pričlenený k parcele registra „S.“, p.č. XXX, O. O. D. fyzickým osobám (Q.) za kúpnu cenu 5,- eur za

1 m2, t.j. spolu 285,- eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že pri prevode bolo postupované podľa § 9a ods. 8
písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy). Z LV č. XXX, pre k.ú. C., na
ktorom je evidovaný pozemok p.č. XXX vyplýva, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá X.X.XXXX
v znení dodatku z XX.XX.XXXX a pozemok p.č. XXX je umiestnený v extraviláne obce. Na LV č. XXX je
evidovanáajstavbas.č.XXX,W.S.,postavenánap.č.XXX.Znepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobcu

vyplýva, že predmet prevodu sa nachádza za stavbou W. S. kupujúcich súp. č. XXX a využíva sa ako U..

14. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 72-73) vyplýva, že obec D. ako predávajúci previedla vlastnícke
právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXXX/X, F. D., o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa
v extraviláne obce D. fyzickým osobám (Q.) za dohodnutú kúpnu cenu 12.179,- eur, t.j. 4,21 eur

za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že obec schválila zámer na predaj pozemku ako prípad hodný
osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 15 písm. f) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu
zmluvy), pričom všeobecná hodnota pozemku bola pôvodne určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX
vypracovaným znalkyňou N. A. I. dňa XX.XX.XXXX na sumu 840,- eur. Z nepopretého skutkového
tvrdenia žalobcu súd zistil, že pozemok je fakticky užívaný ako oplotená záhrada s ovocnými stromami

v oblasti s rekreačnými chatami.

15. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 74-75) vyplýva, že obec D. ako predávajúci previedla vlastnícke
právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXXX, O. O. D., o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa
v extraviláne obce D. fyzickým osobám (Q.) za dohodnutú kúpnu cenu 13.013,- eur, t.j. 4,38 eur

za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že obec schválila zámer na predaj pozemku ako prípad hodný
osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 15 písm. f) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu
zmluvy), pričom všeobecná hodnota pozemku bola pôvodne určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX
vypracovaným znalkyňou N. A. I. dňa XX.XX.XXXX na sumu 300,- eur. Z nepopretého skutkového
tvrdenia žalobcu vyplýva, že pozemok je fakticky užívaný ako F. U. s ovocnými stromami v oblasti

s rekreačnými chatami.

16. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 88-93) vyplýva, že Q. R. ako predávajúci previedol žalobcovi
ako kupujúcemu spoluvlastnícke podiely k viacerým pozemkom S. X. M. J. X. G. X.Y. C., A. F. D., U. ako
aj O. O. D. spolu vo výmere po zohľadnení prevádzaných spoluvlastníckych podielov predávajúceho

XXX.XXX m2 za kúpnu cenu 30.868,80 eur, t.j. 0,10 eur za 1 m2.

17. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 103-106) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla
spoločnosti I., I. M. D. C., L. pozemky registra S. X. M. J. X. vo výlučnom vlastníctve predávajúceho
(XX D.) ako aj pozemky v podielovom spoluvlastníctve predávajúceho (X D.), nachádzajúce sa v k.ú. C.

(XX D.) ako aj v k.ú. G. (X D.), druh pozemku prevažne O. O. D., F. D., X D. A. U. M. X D. A. F. D. spolu
vo výmere po zohľadnení prevádzaných spoluvlastníckych podielov predávajúceho XXX.XXX,X m2 za
kúpnu cenu vo výške 120.000,- eur, t.j. za kúpnu cenu 0,54 eur za 1 m2. Z predmetnej kúpnej zmluvy
zároveň vyplýva, že predávajúci schválil predaj predmetu prevodu formou obchodnej verejnej súťažepodľa § 9a ods. 1 písm. a) Zákona o majetku obcí, pričom jediným kritériom hodnotenia predložených
návrhov bola navrhovaná kúpna cena za predmet prevodu s tým, že minimálna požadovaná cena
bola stanovená na 38.100 eur. Obchodnej verejnej súťaže sa zúčastnili dvaja účastníci, pričom víťazný

uchádzač ponúkol najvyššiu kúpnu cenu za predmet prevodu v sume 120.000.- eur. Kupujúci ako
nájomca predmetu prevodu uplatnil u predávajúceho zmluvné predkupné právo k predmetu prevodu,
z dôvodu ktorého predávajúci schválil predaj predmetu prevodu kupujúcemu za kúpnu cenu 120.000,-
eur.

18. Z prílohy č. X k zákonu č. 582/2004 Z.z. v znení zákona č. 465/2008 Z.z. súd zistil, že pre katastrálne
územie C. je hodnota ornej pôdy vo výške X,XXXX eur/m2 a hodnota TTP vo výške X,XXXX eur/m2.

19. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

20. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)

vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

25. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

26. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v

záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

27. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia

súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

28. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

30. Podľa § 191 ods. 1 a ods. 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.31. Podľa § 209 ods. 1 a ods. 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený
stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný

znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

32. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný

návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti, preto sa súd v prvom rade zaoberal vecnou
legitimáciou strán sporu. Preskúmavanie vecnej hmotnoprávnej legitimácie, či už aktívnej (existencia

tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu (ex officio) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta
(obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z 29. júna 2009 sp. zn. 2Cdo/205/2009,
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2014 sp. zn. III. ÚS 266/2014-27).

34. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd
žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Existencia
spoločenstva v tomto prípade je vynútená hmotnoprávnou úpravou. Z judikatúry súdov vyplýva, že v

civilnom sporovom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť stranami
sporu všetci spoluvlastníci, rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým spoluvlastníkom by nemohlo
byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania. Preto v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva pred súdom treba podielových spoluvlastníkov spornej veci považovať za nútené
spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 CSP (nerozlučných spoločníkov) tak na strane žalobcov, ako aj

na strane žalovaných. Súd konštatuje, že v predmetnom prípade je splnená procesná podmienka účasti
všetkých subjektov podľa § 78 CSP a súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť, keďže stranami
sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti.

35. Z povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak

nedôjde k dohode ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi vlastníkmi, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 187/2006 zo dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie

predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší (zákon exemplifikatívne
neuvádzadôvody,prektorémožnopodielovéspoluvlastníctvozrušiť)apotomvtomistomkonanívykoná
jeho vyporiadanie, pri ktorom je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia. Súd nie
je viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi strán sporu, ale zároveň platí, že súd nemôže proti vôli

spoluvlastníka prikázať mu za náhradu celú vec, alebo len jej reálnu časť, zodpovedajúcu výške jeho
spoluvlastníckeho podielu. S konštitutívnou povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o
jeho vyporiadaní súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré
v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie.

36. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Ani prípadný
súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím
rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka
z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier

(tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť
spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu.37. Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického, aj právneho hľadiska) a že jej

rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci, slúžiace
ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych
podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením
uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr.

pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.), avšak
tieto nerovnosti treba vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom
vyporiadania.

38. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením
veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta
zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady).

Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie diel). Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem. Subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas
spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť (má dostatok financií na vyplatenie
svojhopodielu-pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo/1346/2002,aleboÚstavnýsúdČR

III.ÚS 687/2004). Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, je poskytnutie
primeranej náhrady.

39. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej
častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže

byť reálne rozdelená, ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.
Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je
možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať. Súd návrh zamietne len v prípade, keď
nemožnozrušiťavyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvoreálnymrozdelenímveci.Súčasnevšakpretaký
postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ktoré dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať.

40. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému, zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, v
zmysle § 142 Občianskeho zákonníka domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k spoločnej nehnuteľnosti tým spôsobom, že spoločnú nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného

vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu žalovanému na vyrovnanie jeho podielu v sume 212,58 eur.
V priebehu konania žalobca súhlasil s jednotkovou cenou pozemkov vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto
vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L. t.j. spolu v sume
425,16 eur.

41. Nebolo sporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C., F. C., F. I., evidovanej na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parc. č. XXXX/
X, F. D. o výmere XXXX m2, a to žalobca v podiele X/X k celku a žalovaný v podiele X/X k celku
(ďalej aj len ako „sporená/spoločná nehnuteľnosť“ resp. „nehnuteľnosť“). Uvedená skutočnosť vyplýva
aj z listu vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C.. Zároveň nebolo sporné, že strany sporu neuzavreli dohodu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti a súhlasili so zrušením
a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu tak, že súd prikáže
spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviaže žalobcu k úhrade náhrady za
vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, keďže v predmetnom prípade neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezrušil a

nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu žalobcovi.

42. Vzhľadom na záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd bez ohľadu
na navrhovaný spôsob vyporiadania stranami sporu skúmal, či je možné nehnuteľnosť, ktorá jepredmetom konania, reálne rozdeliť. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením
veci je dobre možné v prípade, ak je rozdelenie veci fyzicky, funkčne i právne možné. Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti tak súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom

zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Súd musí tiež zohľadniť výšku
spoluvlastníckych podielov ako aj to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa
táto reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností

evidovaná ako parcela registra J. X., A. - F. D. o výmere XXXX m2, ktorá sa nachádza v extraviláne obce.
Súd mal ďalej za preukázané (nepopretím skutkových tvrdení žalobcu žalovaným), že sporný pozemok
je využívaný ako O. O. D. E. D. A.. Spoločná nehnuteľnosť je tak poľnohospodárskou pôdou, na ktorú
sa vzťahuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených

v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok
menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že
spoločná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, keďže jej rozdeleniu bráni § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z. a rozdelením spoločnej nehnuteľnosti by došlo k porušeniu zákazu drobenia pozemkov upravenom
v citovanom ustanovení zákona.

44. Súd zároveň dodáva, že aj v prípade, ak by reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti nebránila
samotná zásada zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, sporný pozemok by nebol reálne deliteľný
z funkčného hľadiska. Rozdelenie spoločnej veci je totiž dobre možné len v tom prípade, ak je
jej rozdelenie fyzicky, funkčne a právne možné. Slovným spojením „dobre možné“ sa sleduje, aby

nehnuteľnosť aj po jej rozdelení mohla bez problémov slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré
je účelovo určená. Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: IV. ÚS 1232/07 uviedol,
že pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci je potrebné zvažovať aj zásadu účelnosti
využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby jednotlivé vzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné
určenie. Z uvedeného teda vyplýva, že za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre

možné, považujú súdy jednak prípady, ak by rozdelením nemohli vzniknúť samostatné veci, ako aj
prípady, kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich
povahe a spoločenskému záujmu. Podmienka „dobre možného rozdelenia“ je tak naplnená nie len
faktickoumožnosťouatechnickouvykonateľnosťourozdelenia,aleajfunkčnýmopodstatnenímtakéhoto
rozdelenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je nezistený právny nástupca

ostatného vlastníka evidovaného na liste vlastníctva. Nie je preto známa ani jedna, skutočne žijúca
fyzická osoba, ktorej by po prípadnom rozdelení patrilo právo nakladať s novovytvoreným pozemkom.
Takýto pozemok by bol „územím nikoho“, na ktorom by nikto nehospodáril a o ktorý by sa nikto nestaral,
čo by bolo v rozpore s účelným využitím pozemku. Takúto situáciu súd nepovažuje za želaný stav
a preto by prípadné rozdelenie pozemku nezodpovedalo tak účelu zákona, ako ani účelnému využitiu

novovzniknutých vecí, ktoré by nemohli naďalej plniť svoje funkčné určenie, čo je ďalším dôvodom pre
vyslovenie záveru o reálnej nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti, keďže takéto delenie by nesmerovalo
k rozumnému usporiadaniu veci.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza

druhý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za
primeranú náhradu. Sporové strany zhodne navrhovali vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
formou prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd mal (nepopretím skutkových
tvrdení žalobcu žalovaným) za preukázané, že žalobca prenajíma podiel na spoločnej nehnuteľnosti
za účelom jej využívania pre D. A., teda v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou a má záujem

spoločnú nehnuteľnosť naďalej celú prenajímať za týmto účelom. Žalobca tak prejavil v konaní záujem
nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Na druhej strane žalovaný je neznámi
vlastník, ktorý o predmetnom konaní nemá vedomosť, v konaní absentuje jeho súhlas s nadobudnutím
do výlučného vlastníctva, preto prikázanie spoločnej veci do výlučného vlastníctva žalovaného by
nebolo z dôvodu absencie súhlasu žalovaného ako aj z dôvodu nevykonateľnosti takéhoto rozhodnutia

v súlade so zákonom. Nakoľko o predmetnú nehnuteľnosť prejavil záujem len žalobca, žalovaný záujem
o prikázanie predmetu podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva nemal, pričom
podmienkou prikázania veci do výlučného vlastníctva spoluvlastníka je práve záujem spoluvlastníka o jej
prikázanie, súd nevzhliadol inú možnosť, než spornú nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctvažalobcu, keď súčasne nezistil dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

46. Na základe vyššie uvedeného tak súd žalobe žalobcu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k spoločnej nehnuteľnosti výrokom I. tohto rozsudku zrušil a výrokom II. rozsudku spoločnú
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je jediným známym vlastníkom a je
schopný sa o pozemok aj riadne starať, preto možno predpokladať, že pozemok bude účelne využívaný
a obhospodarovaný, čo by nebolo možné predpokladať, ak by ju súd prikázal žalovanému, ktorý je

neznámy právny nástupca ostatného vlastníka evidovaného na liste vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti.

47. Žalovanému z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na
primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto
náhrady. Súd konštatuje, že ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako
náhradu trhovú cenu, ale uvádza pojem primeraná náhrada, pričom samotný zákon už nešpecifikuje,

čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že pod všeobecnou
cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec
na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Pojem „primeraná
náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou a stanoviskom Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho
súdu SR z 20.10.1997, sp. zn. Cpj 30/97 uverejneného v Zb. NS pod č. R 43/1997 potrebné

vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, závislá na dopyte a ponuke
v danom mieste a čase, teda predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V tejto
súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp.

zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 8. novembra 2017, v zmysle ktorého: „všeobecná hodnota nehnuteľností je
najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“.
Súdsasobomavyššieuvedenýmiprávnyminázormistotožňujeamázato,žedosúčasnostipredstavujú

ustálenú právnu prax najvyšších súdnych autorít a neboli prekonané. Na základe uvedeného je potrebné
konštatovať,žepodľaustálenejjudikatúryzákladomprestanovenieprimeranejnáhradyzanehnuteľnosť
je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí
zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky
podiel. Súd musí ďalej skúmať, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými

finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú
náhradu.

48. Výška primeranej náhrady bola medzi stranami sporná. Žalobca v žalobe navrhol vyplatiť
žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 0,27 eur/m2, teda spolu v sume

212,58 eur s poukazom na cenu spoločnej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. XX/
XXXX vypracovaným N. A. I., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy. Zástupca žalovaného nesúhlasil so žalobcom tvrdenou hodnotou spoločnej
nehnuteľnosti preukazovanou znaleckým posudkom a tvrdil, že táto by mala byť stanovená na vyššej
úrovni ako cena stanovená znaleckým posudkom. Zároveň uviedol, že znalecký posudok je len jedným

z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady, pričom primeranú
náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd, ktorý je povinný okrem znaleckého posudku zohľadniť aj
skutočnosti,ktorévyšlivkonanínajavoaktorémôžuznalcomurčenúcenuovplyvniť.Vpriebehukonania
žalobca súhlasil s jednotkovou cenou pozemku vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto vyplýva z kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L. predloženej

súdu zástupcom žalovaného.

49.Nakoľkožalobcavpriebehupísomnejfázykonaniasúhlasilscenoupozemkovvovýške0,54eur/m2,
súd pri určení primeranej náhrady neprihliadal na znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalobcom
zaúčelompreukázaniacenyspoločnejnehnuteľnosti,vzmyslezáverovktoréhojevšeobecnáhodnotaF.

D. v katastrálnom území C. vo výške 0,27 eur za 1 m2, keďže žalobca súhlasil s vyššou cenou pozemku
v sume 0,54 eur za 1 m2. Z rovnakých dôvodov súd neprihliadal ani na kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX,
ktorou žalobca nadobudol pozemky v katastrálnom území C. za kúpnu cenu 0,10 eur za 1 m2.50. Nad rámec súd dáva stranám do pozornosti, že znalecký posudok č. XX/XXXX neobsahuje
vyhlásenie znalkyne, že si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku. Z uvedeného
dôvodu by súd, v prípade, ak by na tento dôkaz v konaní prihliadal, znalecký posudok vykonal len ako

listinný dôkaz a pristúpil by aj k hodnoteniu odborných záverov znalkyne obsiahnutých v znaleckom
posudku z hľadiska ich správnosti a nepostupoval by pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca, keďže predmetný znalecký posudok nespĺňa náležitosti uvedené
v § 209 ods. 2 CSP.

51. Zástupca žalovaného predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 65-66), ktorou obec
C. odpredala fyzickej osobe nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. – parcelu registra
„S.“, O. O. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 5,- eur/m2 z dôvodu hodného osobitného
zreteľa;kúpnuzmluvuzodňaX.X.XXXX(č.l.67-68)vzneníjejdodatkuzodňaXX.XX.XXXX,ktorouobec
C. odpredala fyzickým osobám (Q.) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. – parcelu
registra „S.“, O. O. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 5,- eur/m2 z dôvodu hodného

osobitného zreteľa; kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 72-73), ktorou obec D. odpredala fyzickým
osobám (Q.) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území D. – parcelu registra „S.“, F. D.,
umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 4,38 eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa; kúpnu
zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 74-75), ktorou obec D. odpredala fyzickým osobám (Q.) nehnuteľnosť
nachádzajúcusavkatastrálnomúzemíD.–parceluregistra„S.“,O.O.D.,umiestnenúvextraviláneobce

za kúpnu cenu 4,38 eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa a kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 103-106), ktorou obec C. previedla vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území C. a v
katastrálnom území G. za kúpnu cenu po prepočte v sume 0,54 eur/m2.

52. Podľa názoru súdu pri určení primeranej náhrady nebolo možné vychádzať z kúpnych zmlúv na

č.l. 65-69 a č.l. 72-75, ktorými obec previedla majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa zákona o majetku obcí, ktorým bola skutočnosť, že prevádzané pozemky susedia s pozemkami
kupujúcich, títo sa o prevádzané pozemky dlhodobo starajú, pričom v niektorých prípadoch boli
prevádzanépozemkysúčasťouoplotenejzáhradykupujúcich.Znepopretýchskutkovýchtvrdenížalobcu
mal súd zároveň za preukázané, že prevádzané pozemky sú síce v katastri nehnuteľnosti evidované

ako F. D. M. O. O. D., v skutočnosti sú užívané kupujúcimi ako F. U. a nachádzajú sa v rekreačnej
oblasti, čomu zodpovedala aj trhová hodnota týchto nehnuteľností. Tieto pozemky sa tak nachádzajú
v oveľa lukratívnejšej oblasti (rekreačná lokalita) ako sporný pozemok, navyše sú užívané ako U., teda
slúžia inému účelu ako výkonu poľnohospodárskej činnosti, na rozdiel od spoločnej nehnuteľnosti, ktorá
slúži k D. A.. Súd zároveň poznamenáva, že prevádzané pozemky boli pozemky registra S. X. a nie

registra J. X. ako je tomu v prípade sporného pozemku, pričom kúpna cena pozemkov registra S. X. je
spravidla vyššia ako kúpna cena pozemkov registra J. X. z dôvodov, že parcely S. X. sú zamerané a ich
hranice sú v teréne jasne viditeľné. Uvedené skutočnosti zvyšujú trhovú cenu týchto pozemkov oproti
spornému poľnohospodárskemu pozemku určenému k D. A.. Z kúpnych zmlúv uzavretých obcou D.
zároveň vyplýva, že všeobecná hodnota predmetu prevodu bola pôvodne určená znaleckým posudkom

č.XX/XXXXvypracovanýmznalkyňouN.A.I.dňaXX.XX.XXXXvovýške0,29eur/m2(840eur:2893m2
=0,29eur/m2)vprípadepozemkuevidovanéhovkatastrinehnuteľnostíakoF.D.avovýške0,10eur/m2
(300 eur : 2972 m2 = 0,10 eur/m2) v prípade pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako O. O.
D., čo svedčí o skutočnosti, že dohodnutá kúpna cena bola výsledkom konsenzu zmluvných strán, ktorá
vtýchtoprípadochzdôvodovindividuálnehozáujmukupujúcichzároveňznačneprevyšovalavšeobecnú

hodnotupredmetuprevoduurčenúznaleckýmposudkom.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúddospel
k záveru, že kúpna cena v rozpätí od 4,21 eur/m2 do 5 eur/m2 dohodnutá v kúpnych zmluvách na č.l.
65-69 a č.l. 72-75 nie je cenou porovnateľnou hodnote sporného pozemku a nemôže byť objektívnym
odrazom všeobecnej ceny poľnohospodárskeho pozemku, z ktorej by súd mohol pri určení primeranej
náhrady vychádzať, nakoľko predmet prevodu podľa týchto kúpnych zmlúv nemožno považovať za

porovnateľný so sporným pozemkom.

53. Rovnako súd nepovažoval za cenu obvyklú v danom mieste a v dobe rozhodovania súdu kúpnu
cenu 0,90 eur/m2, za ktorú žalobca nadobudol v roku XXXX podiel na spornom pozemku, a to z dôvodu,
že výška kúpnej ceny bola výsledkom individuálnej dohody zmluvných strán, ktorú nemožno považovať

bez ďalšieho za obvyklú cenu prevádzanej veci. Kúpna cena je výsledkom konsenzu zmluvných strán
o jej výške, je ovplyvnená rôznymi faktormi a môže byť dohodnutá zmluvnými stranami vo vyššej alebo
nižšej výške ako je obvyklá cena predmetu prevodu. Výšku dohodnutej kúpnej ceny ovplyvňujú jednak
trhové faktory (pomer ponuky a dopytu v danej lokalite), umiestnenie pozemku, právny stav a iné akoaj subjektívne faktory, ktoré môžu byť tak na strane predávajúceho ako aj na strane kupujúceho. Ak
napr. predávajúci potrebuje urgentne finančné prostriedky, resp. nemá záujem užívať a obhospodarovať
pozemky, či pozemky nemajú vysporiadané právne vzťahy, tieto okolnosti môžu viesť zmluvné strany

k dohode o kúpnej cene v nižšej výške ako je všeobecná cena predmetu prevodu. Na druhej strane, ak
mákupujúciosobnýzáujemnanadobudnutípredmetuprevodunapr.zdôvodov,ženatomtochcestavať,
resp. že chce predmet prevodu nadobudnúť na podnikanie (napr. za účelom výkonu poľnohospodárskej
činnosti), uvedené okolnosti môžu viesť k dohode o kúpnej cene vo vyššej výške ako je všeobecná cena
predmetu prevodu. Kúpnu cenu v sume 0,90 eur/m2, za ktorú nadobudol žalobca podiel na spoločnej

nehnuteľnosti nemožno preto bez ďalšieho považovať za obvyklú cenu spoločnej nehnuteľnosti, keďže
bola výsledkom individuálneho záujmu zmluvných strán. Súd poukazuje na skutočnosť, že hodnota F. D.
v katastrálnom území C. bola v zmysle prílohy č. X k zákonu č. 582/2004 Z.z. v znení zákona č. 465/2008
Z.z. aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy vo výške 0,2390 eur/m2, z čoho možno dôvodiť, že kúpna
cena bola stranami dohodnutá vo vyššej výške ako bola jej obvyklá cena. Preto podľa názoru súdu
takáto individuálne dojednaná kúpna cena nie je cenou obvyklou, z ktorej by súd mohol bez zohľadnenia

všetkých skutočností pri určení primeranej náhrady vychádzať.

54. Ako primeranú náhradu súd vyhodnotil sumu 0,54 eur za 1 m2 sporného pozemku, pri určení ktorej
vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 103-106), ktorou obec C. previedla spoločnosti I.,
I. M. D. C., L. pozemky nachádzajúce sa v obci C. za kúpnu cenu 0,54 eur za 1 m2. Súd poukazuje

na skutočnosť, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, možno považovať za
porovnateľné pozemky so sporným pozemkom, keďže boli prevádzané prevažne poľnohospodárske
pozemky nachádzajúce sa v obci C. a tieto boli prevedené na spoločnosť I., I. M. D. C., L., ktorá si voči
predávajúcemu uplatnila zmluvné predkupné právo nájomcu predmetu prevodu, na ktorom vykonáva
poľnohospodársku činnosť. Aj spoločný pozemok je prenajímaný žalobcom tejto spoločnosti, ktorá ho

využíva za účelom poľnohospodárskej činnosti. Súd tak dospel k záveru, že predmet prevodu podľa
tejto zmluvy možno považovať za porovnateľné pozemky so sporným pozemkom, keďže sa nachádzajú
v rovnakej obci a sú užívané rovnakým spôsobom. Ďalším z dôvodov, pre ktorý súd dospel k záveru
o porovnateľnej cene predmetu prevodu so spornou nehnuteľnosťou je skutočnosť, že kúpna cena
v sume 120.000,- eur, t.j. 0,54 eur/m2, bola dosiahnutá vo verejnej obchodnej súťaži v F. XXXX ako

najvyššia ponúknutá kúpna cena, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 38.000,- eur, čo znamená,
že kúpna cena štvornásobne prevyšovala vyvolávaciu kúpnu cenu. Z uvedených dôvodov, možno túto
najvyššiu kúpnu cenu dosiahnutú vo verejnej obchodnej súťaži považovať za cenu trhovú vzhľadom na
okolnosti, za ktorých bola dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci konali bez pochyby s patričnou informovanosťou a opatrnosťou. Takto určená

cenapodľanázorusúdunajobjektívnejšiepreukazujeskutočnosť,zaakúcenusavdanommiesteačase
nadobúdajúporovnateľnénehnuteľnosti,atonapriekčasovémuodstupuoduzavretiapredmetnejkúpnej
zmluvy z F. W. XXXX, časový odstup ktorý súd nevyhodnotil ako značný, pre ktorý by nebolo možné
z tejto ceny vychádzať, najmä za stavu, keď žalovaný, ktorý tvrdil, že primeraná náhrada by mala byť
súdom určená na vyššej úrovni ako žalobcom pôvodne navrhovaná suma 0,27 eur/m2 nepredložil súdu

novšie dôkazy na preukázanie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako tie, ktoré súd vyhodnotil vyššie.

55. Súd teda vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výrokom II. tohto rozsudku uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu v celkovej výške 425,16 eur za nadobudnutý podiel
žalovaného, na účet zástupcu žalovaného, Slovenského pozemkového fondu, pričom súd určil lehotu na

plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP, nakoľko nezistil okolnosti odôvodňujúce rozhodnúť o dlhšej lehote
plnenia. Výška náhrady žalovaného bola vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného so všeobecnou hodnotou pozemku zistenou súdom na
základe vykonaného dokazovania vo výške 0,54 eur za 1m2 (0,54 x 787,33 = 425,16). Vzhľadom na
výšku priznanej primeranej náhrady (425,16 eur) súd nepovažoval za hospodárne skúmať schopnosti

žalobcu túto náhradu vyplatiť, keď o jeho schopnosti nemal pochýb a táto nebola žalovaným namietaná
ani inak spochybňovaná.

56. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení všeobecnej hodnoty sporného pozemku a primeranej
náhrady vychádzal z kúpnej zmluvy predloženej samotným zástupcom žalovaných a nie zo znaleckého

posudku predloženého žalobcom, teda tak ako žiadal žalovaný. Súd preto nerozumie konaniu zástupcu
žalovaného, ktorý na pojednávaní popieral výšku primeranej náhrady vychádzajúcu z dôkazu, ktorý
do konania sám predložil. Uvedený postup zástupcu žalovaného nemožno označiť inak ako zmätočný
a nesúladný s ustanoveniami CSP, v zmysle ktorých je strana sporu povinná tvrdiť a preukazovaťňou tvrdené skutočnosti. Ustanovenia CSP nepoznajú popieranie vlastných skutkových tvrdení, resp.
spochybňovanie záverov plynúcich z vlastného dôkazu predloženého súdu. Ak zástupca žalovaného
s výškou trhovej ceny sporného pozemku v sume 0,54 eur/m2 ako vyplývala z ním predloženého dôkazu

nesúhlasil a tvrdil, že náhrada by mala byť vyššia, nemal do konania takýto dôkaz predkladať. Nakoľko
však zástupca žalovaného súdu tento dôkaz predložil a žalobca s cenou pozemku tak ako táto vyplývala
zo žalovaným predloženého dôkazu súhlasil, súd vyhodnotil výšku primeranej náhrady v sume 0,54 eur/
m2 zároveň za nespornú, pričom žalovaný v konaní vyššiu cenu spornej nehnuteľnosti nepreukázal. Súd
naviac poznamenáva, že výšku primeranej náhrady určil v súlade s požiadavkou zástupcu žalovaného,

ktorý žiadal túto priznať na vyššej úrovni ako vyplývala zo znaleckého posudku predloženého žalobcom,
a to v dvojnásobnej výške, teda v súlade s požiadavkou žalovaného.

57. Súd poznamenáva, že v konaní vykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy a pri určení primeranej
náhrady vychádzal zo žalovaným predloženého dôkazu a zároveň jasne a zrozumiteľne vysvetlil,
prečo nemohol pri určení primeranej náhrady vychádzať z kúpnej ceny v rozpätí od 4,21 do 5 eur/

m2 a prečo vychádzal z kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a
spoločnosťou I., I. M. D. C., L., ktorú súdu sám žalovaný predložil. Pokiaľ zástupca žalovaného
tvrdil, že podkladom pre ustálenie všeobecnej hodnoty pozemku a určenie primeranej náhrady môžu
byť aj informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú
sprostredkovanímkúpyapredajanehnuteľnostíapod.,ničmunebránilotakýtodôkazvkonanípredložiť.

Rovnako tak nič nebránilo žalovanému navrhnúť vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia
všeobecnej hodnoty sporného pozemku, pričom zástupca žalovaného nielenže nenavrhol toto znalecké
dokazovanie vykonať, dokonca opakovane uvádzal, že na vykonaní znaleckého dokazovania nemá
záujem. Z uvedeného dôvodu súd pri určení primeranej náhrady vychádzal z dôkazov nachádzajúcich
sa v súdnom spise a túto s poukazom na vyššie uvedené určil v sume 0,54 eur/m2 ako vyplývala zo

zástupcom žalovaného predloženého dôkazu.

58. Za nedôvodnú súd považuje námietku žalovaného, že návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za
spoločný pozemok v sume 0,27 eur/m2, je nesúladný s dobrými mravmi, keďže v roku XXXX sám
nadobudol podiel na spoločnom pozemku za cenu 0,90 eur za 1 m2. V tejto súvislosti súd poukazuje

na skutočnosť, že žalobca pri návrhu na zaplatenie náhrady v sume 0,27 eur/m2 vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovanom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sporného pozemku
znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Znalkyňa
zapísaná v zozname znalcov disponuje nie len odbornými, ale aj vedeckými poznatkami potrebnými
pre vypracovanie znaleckého posudku. Preto podľa názoru súdu nemožno návrh žalobcu na zaplatenie

náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške určenej znaleckým posudkom vypracovaným
znalkyňou v príslušnom odbore pre stanovenie všeobecnej hodnoty sporného pozemku vyhodnotiť ako
konanie rozporné s dobrými mravmi, a to napriek skutočnosti, že sám nadobudol podiel na spoločnej
nehnuteľnosti za kúpnu cenu 0,90 eur/m2, keďže kúpna cena individuálne dojednaná zmluvnými
stranami nie je odrazom obvyklej (všeobecnej) ceny predmetu prevodu, z dôvodov ktoré súd už vyššie

vysvetlil.

59. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti

za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok
(princíp úspešnosti) je zakotvený v ustanovení § 255 CSP. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla,
musí vychádzať zo zákona. Prelomenie uvedenej zásady umožňuje súdu za splnenia zákonných
predpokladov ustanovenie § 257 CSP.

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.63. Ustanovenie § 257 CSP z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd
úspešnej strane, resp. strane, ktorá zastavenie konania nezavinila, priznať náhradu trov konania,

resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane, či strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania,
nahradiť trovy konania protistrane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP. Ide o ustanovenie, ktoré
z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto

stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá
na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane,
resp. strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný

charakter. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že naň možno prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28.01.2010,sp. zn. 2MCdo/17/2009).

64. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy

kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať
predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu ich nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu

sporu, ale aj sociálne dôvody.

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Citované ustanovenie však

neslúžinazmierňovaniealeboodstraňovaniemajetkovýchrozdielovmedzistranamisporu.Slúživýlučne
na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide
o vedenie súdneho konania a predovšetkým jeho výsledok.

66. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

knehnuteľnostiamšpecifikovanýmvpodanejžalobe.Onárokužalobcubolorozhodnutévzmysležaloby.
Možnopretokonštatovať,žežalobcamalvoveciúspechapodľa§255ods.1CSPbymupatrilanáhrada
trov konania. Súd však v konaní vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitnej
povahe a okolnostiach danej veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP pre nepriznanie náhrady
trov úspešnému žalobcovi, keď na strane žalovaného vystupuje tzv. neznámy (nezistený) vlastník resp.

neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka. V prípade žalovaného tak ide o špecifický
subjekt, tzv. nezistených (neznámych) vlastníkov (ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe),
ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým
v ust. § 8 ods.1 písm. c) zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako

zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov a zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších predpisov. V zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi

verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje
neznámych a nezistených vlastníkov v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 a § 8 ods. 1 písm.
c/ a d/ cit. zák., pozn.). Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených)
vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ak vznikne v zmysle tohto zákona potreba ich zastupovania
v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci

je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa
naňho ako účastníka vzťahuje iná definícia.67. Uvedené znamená, že aj stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - Slovenským pozemkovým
fondom. Slovenský pozemkový fond teda nie je priamo stranou sporového konania, touto je aj v danej

veci neznámy (nezistený) spoluvlastník, ale v konaní vystupuje len ako zákonný zástupca sporovej
strany, v tomto prípade žalovaného. Jeho špecifickosť tak spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom
určitých práv a povinností ako ex lege zástupca žalovaného, v konaní neháji vlastné záujmy ani práva,
jeho účasť v konaní nezávisela ani od procesnej vôle žalobcu, pričom ani samotné rozhodnutie súdu
žiadnym spôsobom neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu žalovaného. Z tohoto dôvodu

nie je možné Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu zaviazať na náhradu trov konania
protistrane (žalobcom), pretože nárok na náhradu trov konania vzniká medzi sporovými stranami daného
civilného sporového konania (§ 255, § 256, § 257 CSP), t. j. medzi žalobcom a žalovaným, teda nie
medzi žalobcom a zákonným zástupcom žalovaného. V rámci správy majetku neznámych/ nezistených
vlastníkov SPF prijíma náhrady tak ako v tomto prípade na účet cudzích prostriedkov (tzv. depozitný
účet), s ktorým môže nakladať iba výlučne na základe a v medziach zákona. S takýmito prijatými

náhradami môže disponovať len tak, že ich môže odovzdať len osobe, ktorá preukáže, že ide o osobu
označenú ako neznámy vlastník, prípadne preukáže, že je dedičom po neznámom vlastníkovi. Zákon
neumožňuje SPF ako zástupcovi preberať na seba hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek
záväzku. Od zástupcu žalovaného nemožno požadovať náhradu trov konania. Zástupca žalovaného v
prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní

dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto
stavu nemožno zástupcu žalovaného označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech
žalovaného a zaviazať ho k náhrade trov konania.

68. Vo vzťahu k osobitnej povahe subjektu žalovaného a jeho postoju v konaní súd dodáva, že žalovaný

tým, že je neznámy nemôže sám o sebe zabrániť súdnemu sporu, a tak predísť neúspechu v súdnom
konaní, keďže o súdnom konaní ani nevie. Žalovaný v predmetnom konaní osobne nekoná, a preto
mu nemožno pričítať zavinenie za začatie konania, ani prípadný postoj v konaní. Bez významu nie je
ani skutočnosť, že ak by súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaného ako nezisteného vlastníka,
takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaného ako

povinnej osoby, keďže ide o osobu na neznámom mieste, jeho bližšie údaje nie sú známe a žalobca
by nemohol podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia
trov konania v zmysle Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.). Práve totiž vykonateľnosť je
vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej
a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva aj z § 232 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia.
Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom
vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej
povinnosti. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaného nie je možné riadne identifikovať, rozhodnutie
o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči neznámemu žalovanému, by postrádalo

materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

69. Vyššie uvedené okolnosti, a to osobitná povaha subjektu neznámeho vlastníka a postavenie
Slovenského pozemkového fondu v konaní ako zákonného zástupcu vlastníka, nie strany, ktorá by mala
osobný záujem na výsledku konania a ktorý uskutočňoval úkony len v záujme žalovaného posúdil súd

akodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pretoonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§262ods.
1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovanému výrokom III. tohto rozsudku
nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nepriznal. Súd
zároveň uvádza, že žalobca si náhradu trov konania práve z vyššie uvedených dôvodov ani neuplatnil.

70. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.