Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200200
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Štefan Nagy -
FAN-AUTO, s miestom podnikania: A. B. XX, XXX XX C., IČO: 32 529 597, právne zastúpený: JUDr.
Kristína Tomková, advokátka so sídlom: D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 v spojení
s rozhodnutím správcu dane takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmý tento priebeh administratívneho konania:
- dňa 17.09.2019 začala daňová kontrola u žalobcu ako daňového subjektu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiacov 01/2018-12/2018;
- na základe žiadosti žalobcu bola daňová kontrola prerušená v období od 15.04.2020 do 30.09.2020

a ukončená doručením protokolu č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021 splnomocnenému zástupcovi
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným;
- dňa 19.03.2021 žalobca ako daňový subjekt doručil správcovi dane svoje vyjadrenie k
zisteniam obsiahnutým v protokole;
- správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a zároveň požiadal žalovaného o predĺženie
lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní;
- dňa 18.10.2021 boli prerokované pripomienky daňového subjektu k zisteniam uvedeným v

protokole, o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní.

2. Dňa 25.11.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 102387898/2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume 6.912,76,- eur na dani z pridanej hodnoty
zazdaňovacieobdobiemáj2018.Správcadanenepriznalžalobcoviodpočítaniedanezpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2018 z 9 faktúr od dodávateľa LARGO KE, s.r.o., so sídlom: E. XX, XXX XX
F. C., IČO: 46 128 212 za nákup náhradných dielov do áut. Správca dane uzavrel, že dodanie týchto

náhradnýchdielovdoáut(tovaru)odspoločnostiLARGOKE,s.r.opovažujepovykonanídokazovaniaza
nepreukázané, a preto si daňový subjekt nemôže z deklarovaných faktúr za mesiac máj 2018 odpočítať
daň z pridanej hodnoty. Mal teda za to, že daňový subjekt v mesiaci máj 2018 nesplnil
podmienky pre priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty uvedené v ustanovení § 51 ods. 1 písm.a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty vo výške 6.912,76,- eur.

3. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie v ktorom namietal:
- nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádza z nezákonného postupu, v konaní
nebol dodržaný daňový poriadok, Ústava SR a neboli rešpektované základné práva a právom chránené
záujmy daňového subjektu;
- namieta výpovede svedkov z dôvodu, že im boli kladené kapciózne otázky, čo je nezákonné a

neprípustné, a preto nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovom konaní;
- správca dane ignoruje výpovede svedkov v jeho prospech;
- poukazuje na to, že dodávateľ doložil svoj výkaz DPH a správca dane mal možnosť osloviť Finančné
riaditeľstvo SR pre potreby objektivizovania dokazovania;
- nekontaktnosť niektorých dodávateľov nemôže pripisovať správca dane za vinu daňovému subjektu;
- pokiaľ správca dane tvrdí, že obchody neprebehli na základe uzatvorených obchodných zmlúv k tomuto

uviedol, že obchody môžu byť uzatvorené na základe písomnej zmluvy, ústne, dokonca konkludentným
právnym úkonom, pričom správcovi dane neprislúcha neuznávať zmluvy;
- závery správcu dane nemajú relevantný právny podklad, sú len jeho subjektívnym názorom;
- nesúhlasí s tvrdením správcu dane o údajnom nedodaní tovarov a poukazuje na výkazy DPH a na to,
že na vstupe aj na výstupe bola istina a daň riadne priznaná a odvedená a riadne realizovaná.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 odvolanie zamietol a potvrdil
rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia popísal zistený skutkový stav a vysporiadal sa s
odvolacími námietkami daňového subjektu. V závere žalovaný uviedol, že nedostatok preukázateľnosti
dodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu o tom, že mu

fakturované tovary boli skutočne dodané, najmä ak jeho tvrdenia sú všeobecné a nie sú podložené
takými dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu dane. Poukázal na to, že dôkazná povinnosť nie je
len povinnosťou, ale je aj právom daňového subjektu, ktoré v tomto prípade daňový subjekt nevyužil
tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. V podanom odvolaní deklaruje svoj
nesúhlas s prijatými závermi a nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti a

nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery správcu dane nie sú správne. Postup správcu
dane nebol v rozpore s daňovým poriadkom ani s platnými právnymi predpismi a posúdenie skutkového
stavu a prijaté závery sú správne.

II.
Správna žaloba

5. V správnej žalobe, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia, tak žalovaného aj rozhodnutia správcu
dane namietal žalobné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP a k týmto žalobným dôvodom

uvádza:
- nesúhlasí s výkladom žalovaného lebo je v rozpore s realitou a vzájomne sa prelínajúcimi konaniami;
- namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktoré vyplýva z nezákonného postupu správcu dane založené na
princípe viny;
- má za to, že výpočtové stredisko Finančného riaditeľstva SR vyselektuje daňové subjekty, ktoré je

potrebné dodaniť;
- tvrdí, že kontrolór dodatočne vyrába dôkazy formou subjektívneho voluntaristického neuznania
výdajov;
- žiada o vypočutie svedkov (vedúceho oddelenia daňovej kontroly 7 Daňového úradu Košice, pobočka
Spišská Nová Ves - A. G. H., zodpovedného pracovníka analytického oddelenia, ktorý vydal podnet v

predchádzajúcom období vedúcemu oddeleniu daňovej kontroly 7 Daňového úradu Košice, pobočka
Spišská Nová Ves, zodpovedného pracovníka Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves,
ktorý vydal podnet analytikovi a vedúcemu kontroly Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová
Ves, vypočutie kontrolórky E. I.);
- poukázal na to, že doklady mu ukradol neznámy páchateľ, a preto podal trestné oznámenie;

- poukazuje na princíp prezumpcie neviny;
- navrhuje, aby žalovaný predložil mesačné výkazy na DPH na vstupoch a výstupoch všetkých
obchodných partnerov;- namieta nezákonný postup správnych orgánov, ktoré neuviedli, podľa akých kritérií postupovali a aké
nástroje použili;
- poukazuje na to, že dodávatelia riadne podali daňové priznania, prijali od žalobcu zaplatenie istín a

pokiaľ daň neodviedli, tak to nie je zodpovednosť žalobcu;
- nesúhlasí s posúdením toho, že obchody neboli reálne;
- namieta rozpor §156 ods. 8 Daňového poriadku;
- tvrdí, že daňové konanie presiahlo trvanie 12 mesiacov;
- namieta aj argument správnych orgánov o tom, že neoznačil dodávateľov;

- namieta taktiež aj porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku a má za to, že neboli brané
do úvahy dôkazy v prospech žalobcu;
- namieta aj nezákonnosť protokolu;
- tvrdí, že Kriminálny úrad finančnej polície SR mu násilím odňal doklady a ak ich odňal mal ich vrátiť
do 2 mesiacov.
Spolu so správnou žalobou podal súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2022 uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný
postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Z rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného je
zrejmé, aké skutočnosti dodávateľ a žalobca, na ktorom bolo v tejto veci dôkazné bremeno nepreukázali,
ako aj to, ktoré zistenia viedli správcu dane k záveru, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň zo
sporných faktúr a záver správcu dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Vyjadril sa

aj k jednotlivým námietkam žalobcu:
- nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že daňové konanie je realizované na princípe viny a že daňové
subjekty sú vyselektované s cieľom dodanenia a majetkovej sankcie;
- žalobca ani počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania a ani počas odvolacieho konania
nepreukázal, že si právo na odpočítanie z faktúr od dodávateľa LARGO KE, s.r.o uplatnil oprávnene v

súlade s ustanoveniami § 49 až § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty;
- návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov nepovažuje žalovaný za
dôvodný, pretože predmetom sporu je posúdenie, či si žalobca uplatnil odpočítanie dane;
- pokiaľ žalobca poukazuje na to, že mu boli doklady odcudzené, tak táto námietka sa netýka
zdaňovacieho obdobia máj 2018, ani daňovej kontroly vykonanej na základe oznámenia zo dňa

31.07.2019 a tieto námietky žalovaný považuje za neopodstatnené;
- z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa dostavil ku správcovi dane a odovzdal mu svoje
daňové a účtovné doklady za preverované obdobia, čo je zrejmé zo zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 102167450/2019;
- pokiaľ žalobca namieta, že pri určovaní dane prvostupňový a druhostupňový orgán neuviedol podľa

akých kritérií a nástrojov postupoval a aké použil, k tomuto žalovaný uviedol, že predmetná námietka je
formulovaná zmätočne a nejasne, poukázal na obsah protokolu č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021,
z ktorého je zrejmé, z čoho vychádzal a k akým záverom správca dane dospel;
- k námietkam žalobcu, že dodávatelia riadne podali daňové priznanie, že prijali od žalobcu zaplatenie
istín a k žiadosti o predloženie mesačných výkazov na DPH všetkých obchodných partnerov žalobcu

žalovaný uviedol, že žalobca si v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2018 na riadku 21 uplatnil odpočítanie dane v sume 15.705,73,- eur, a keďže žalobcovi po
vykonanomdokazovanínepriznalsprávcadaneodpočetlenvsume6.912,76,-eurzfaktúrvyhotovených
dodávateľskou spoločnosťou LARGO KE, s.r.o., žalovaný považuje požiadavku žalobcu na preverenie
kontrolných výkazov všetkých dodávateľov žalobcu za neopodstatnenú, poukázal aj na to, že z

administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane preveroval kontrolný výkaz podaný spoločnosťou
LARGO KE, s.r.o.;
- poukázal na to, že keďže žalobca je ten, kto si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH tak má byť schopný
preukázať splnenie podmienok na jeho uplatnenie;
- pokiaľ žaloba namieta porušenie ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku, predmetná námietka

nie je opodstatnená, nakoľko sa týka úroku z omeškania, ktorý nie je predmetom tohto konania;
- pokiaľ žalobca namieta, že neboli brané do úvahy dôkazy vykonané v jeho prospech v dožiadaniach k
tomuto žalovaný uvádza, že žiadne dožiadania neboli vykonané a teda námietka je neopodstatnená a
všetky dôkazy, ktoré boli tak v prospech ako aj v neprospech žalobcu hodnotil správca dane jednotlivoa následne vo vzájomnej súvislosti a dôkazy, ktoré boli v prospech žalobcu neboli takej dôkaznej sily,
aby mohli zvrátiť závery správca dane v danej veci, zároveň poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí,
že si kontrolóri nevšímali dôkazy v prospech žalobcu neuvádza konkrétne, ktoré dôkazy to mali byť a

ktoré si správca dane nevšímal;
- k námietke žalobcu o tom, že daňové konanie presiahlo 12 mesiacov a k námietke nedodržania
zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že táto nie je dôvodná, poukázal na to, že
daňová kontrola nie je daňovým konaním a poukázal taktiež na to, že daňová kontrola začala dňa
17.09.2019 (oznámenie o daňovej kontrole číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019 bolo doručené

dňa 17.08.2019), následne na základe žiadosti žalobcu doručenej správcovi dane dňa 14.04.2020 bola
prerušená odo dňa 15.04.2020 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly po dátume
30.09.2020, kedy sa podľa § 6 a § 8 zákona č. 67/2020 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje
za skončené obdobie pandémie; k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 09.02.2021, a to doručením
protokolu z daňovej kontroly a výzvou žalobcovi a z uvedeného tak vyplýva, že zákonná lehota na
vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná;

- taktiež bola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňa
10.02.20212 podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

7. Žalobca v replike zo dňa 04.10.2022 opätovne poukázal na to, že konanie žalovaného je založené na
báze prezumpcii viny žalobcu ako daňového subjektu a zotrval na podanej žalobe.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 14.11.2022 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a taktiež na tom, že postup
správcudane,akoajpostupžalovanéhonebolvrozporesplatnýmiprávnymipredpismi,neboliporušené

práva žalobcu a žalobné dôvody žalobcu uvádzané v správnej žalobe, ako aj v jeho vyjadrení zo dňa
04.10.2022 sú neopodstatnené.

V.
Konanie na správnom súde

9. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením č. konania: 6S/32/2022-83 zo dňa 08.09.2022 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku
zamietol.

10.Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach. Vsúlades§3ods.

3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd").

11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd pojednávanie na deň 13.01.2026, na ktorom vo
veci rozhodol za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že berie na vedomie že sa môže pojednávať v jeho
neprítomnosti.
12. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na tom, že v prípade žalobcu boli zo strany správnych orgánov

porušené ustanovenia procesných predpisov a taktiež došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
a nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Zároveň poukázala na objektívnu nemožnosť predloženia
dokladov, pretože všetky doklady mal žalovaný. Zotrvala na tom, že došlo k reálnym obchodom,
dodávateľ bol riadne registrovaný a daň z transakcií priznal a predložené faktúry a výkazy DPH nie sú
len formálnymi dokladmi a odzrkadľujú ekonomickú realitu tohto subjektu.

VI.
Relevantné právne posúdenie

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.14. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
18. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
21. Podľa § 45 ods.1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.
22. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

23. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od

dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

28. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.
Právny názor správneho súdu

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane -
Daňového úradu Košice č. 102387898/2021 zo dňa 25.11.2021, ktorým tento žalobcovi za zdaňovacie
obdobie mesiaca máj 2018 vyrubil rozdiel dane v sume 6.912,76,- eur. Vzhľadom na námietky žalobcu

bol predmetom súdneho prieskumu aj postup žalovaného v odvolacom konaní, a taktiež aj postup
správcu dane v daňovom konaní pred vydaním jeho rozhodnutia.
31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
32. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov mal
správny súd za to, že námietky žalobcu neboli dôvodné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ani
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

33. V prvom rade považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že žaloba žalobcu obsahuje
žalobné námietky vymedzené s poukazom na ustanovenia § 440 ods.1 písm. f), g) a h) Správneho
súdneho poriadku o kasačných námietkach, pričom tieto námietky odôvodnil sčasti všeobecnými
tvrdeniami o nezákonnosti postupu správcu dane, o princípe prezumpcie neviny, o návrhoch na
vykonanie dokazovania o nesprávnom posúdení a o nereálnosti obchodov žalobcu. Zároveň poukazuje

na nezákonnosť daňovej kontroly a protokolu z dôvodu nedodržania lehoty 12 mesiacov na vykonanie
kontroly a na rozpor s ustanovením § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Tieto žalobné námietky uvádza
správny súd vyššie v bode 5 odôvodnenia tohto rozsudku.
34. Čo do uvádzania žalobných námietok v správnej žalobe správny súd poukazuje na ustanovenie
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP, z ktorého vyplýva, že na to, aby správny súd mohol posúdiť správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je potrebné, aby žalobca v konkrétnostiach vymedzil
jednotlivé žalobné dôvody, ktorými napáda zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým
malo dôjsť k porušeniu jeho práv. To znamená že je nevyhnutné, aby žalobca v správnej žalobe v
konkrétnostiachodôvodnilvčomkonkrétnemázato,žebolpostupsprávnychorgánovprivydávanítohto
rozhodnutia nesprávny, v akom smere správne orgány právne pochybili, čo opomenuli alebo zanedbali

alebo skazili pri zisťovaní skutkového stavu veci a v akom smere žalobca má za to, že je právny záver
správneho orgánu nesprávny. Táto požiadavka je vyjadrením princípu nestrannosti súdnictva, v zmysle
ktorej správny súd nie je povinný za žalobcu vlastnou iniciatívou nahrádzať iniciatívu žalobcu a za
neho vyhľadávať žalobné dôvody či v prospech alebo neprospech žalobcu a v ich rámci skutočnosti
vyhľadávať skutočnosti podporujúce alebo popierajúce tieto žalobné dôvody. Táto skutočnosť má svoj

odraz aj v ustanovení § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je súd pri svojom rozhodovaní o všeobecnej
správnej žalobe viazaný žalobnými bodmi. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: 1Asan/2/2020 z 29.09.2021 podľa ktorého:„18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovo
charakteristikou „obvyklých" nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných
konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne

substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,
v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale
má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov
pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú
možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s

protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto
prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k
čomusamávlastnevyjadriť;týmsaprirodzeneznižujeajjejmožnosťnáležitejprocesnejobrany.Žalobca
je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či
záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia
či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má

jednaťonezákonnosti.Ohľadomprávnejargumentáciesažalobcanemôžeuspokojiťlensovšeobecným
odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 2 Azs 92/2025).“

„19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava
rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v
medziachžaloby).Rozsahomtvrdeníuvedenýchvžalobejesprávnysúdviazanýanemôžehoprekročiť.
Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no

rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v
priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v
replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným
po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“
„20. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As
3/2008 z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby správny súd za žalobcu špekulatívne domýšľal
ďalšie argumenty, či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal
byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta.“

„21. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania
zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 S.s.p. viazaný. Z uvedených
ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultrapetita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú
musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej

žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.“
„22. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej
ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane."
35. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že na požiadavku viazanosti
správneho súdu konkretizovanými žalobnými bodmi nadväzuje požiadavka obligatórneho právneho

zastúpenia, ktorá je odrazom ochrany práv účastníka konania a ktorá vyplýva zo samotnej povahy
správneho konania. Predpokladá sa totiž, že osoba právne znalá dostatočným spôsobom právne
špecifikuje žalobné dôvody, v ktorých vytkne vady rozhodnutia a postupu správneho orgánu tak, aby
sa poskytla dostatočná ochrana účastníkovi konania. V tomto správny súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžfk/67/2020 z 23.03.2022, podľa ktorého:

„18. Treba zdôrazniť, že podmienka povinného právneho zastúpenia nie je v správnom súdnom konaní,
a o to viac v kasačnom konaní, samoúčelná. Táto požiadavka „... vyplýva z povahy správneho súdnictva,
v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť
kvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom
konaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom

rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v
ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad
právnych predpisov" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo
dňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a
iné). Splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia (v prípade osôb, ktoré nedisponujú druhým
stupňom vysokoškolského vzdelania v odbore „právo") preukazuje účastník konania splnomocnením

udeleným advokátovi."

36. V tomto prípade, aj keď bol žalobca zastúpený zástupcom s požadovaným vzdelaním, v správnej
žalobe kvalifikovaný tento zástupca v konkrétnostiach nevymedzil žalobné dôvody v zmysle ustanovenia
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ustanovaním § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP a ponechal veľkú

väčšinu z nich ich len v rovine všeobecných tvrdení tak, ako to správny súd uviedol vyššie v bode 5
odôvodnenia rozhodnutia a uspokojil sa len s týmito jeho tvrdeniami, a to aj s poukazom na ustanovenia
Správneho súdneho poriadku o kasačných námietkach. Jeho tvrdenia v správnej žalobe, vo väčšine,
zodpovedajú odvolacím námietkam, avšak správny súd poukazuje na to, že na odvolacie námietky
už reagoval žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 100509837/2022 zo dňa 18.03.2022 a
povinnosťou žalobcu bolo rozvinúť žalobné dôvody v konkrétnostiach tak, aby nimi reagoval na odpoveď

žalovaného na jeho odvolacie námietky, a teda uviesť v čom vidí postup žalovaného a posúdenie týchto
námietok, prípadne aj postup správcu dane a posúdenie jeho zhrnutia skutkového stavu za nesprávny.
Pokiaľ žalobca poukazuje v správnej žalobe na to, že dôvody žaloby uvádza podľa ustanovenia § 440
ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku, správny súd aj napriek tejto skutočnosti posúdil
jeho tvrdenia uvádzané v správnej žalobe, pričom vychádzal z ich obsahu a považoval za potrebné

vyjadriť sa k nim.

37. Správny súd podotýka, že aj napriek formulácii žalobných námietok považuje za potrebné vyjadriť
sa k žalobcom uvádzanému nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného, ako aj správcu dane, nakoľko, ak
by len stroho zamietol žalobu z dôvodu, že jeho námietky boli koncipované príliš všeobecne jeho

rozhodnutie by bolo arbitrárne a došlo by k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) a k porušeniu
ústavného práva na súdnu ochranu. Avšak žalobca si musí byť vedomý toho, že táto reakcia správneho
súdu na ním všeobecne vymedzené žalobné námietky s odkazom na jeho odvolacie námietky bude
tiež len všeobecná tak, aby mu správny súd dal odpoveď na tieto ním len všeobecne vymedzené
žalobné námietky a na to, či považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné a postup

žalovaného za rozporný s príslušnou právnou úpravou.

38.Eštepredvyjadrenímsakžalobcomuvádzanýmžalobnýmdôvodomsprávnysúdpoukazujenato,že
proti rozhodnutiu žalovaného žalobca uplatnil všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa podľa ustanovenia
§ 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 Správneho súdneho

poriadku možno domáhať ochrany svojich práv v prípade, ak rozhodnutím alebo postupom boli porušené
alebo priamo dotknuté žalobcove subjektívne práva, teda ak bol takýmto rozhodnutím alebo postupom
ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca však nikde v správnej žalobe
neuvádza, aké jeho subjektívne práva boli dotknuté rozhodnutím žalovaného a jeho postupom pri
posudzovaní odvolania žalobcu, ako aj rozhodnutím a postupom správcu dane. V tomto smere teda

nie je zrejmé, či a aký zásah do jeho subjektívnych práv u neho nastal. Správny súd aj napriek tejto
skutočnosti a aj napriek všeobecným žalobným dôvodom sa vyjadrí k žalobcovým námietkam v takej
rovine, v akej uplatnil jednotlivé žalobné námietky.

39. Pokiaľ žalobca v žalobných námietkach uvádza, že pri určovaní dane prvostupňový a druhostupňový

orgán reálne neuviedol, podľa akých objektívnych kritérií a nástrojov postupoval a aké použil v tomto
možno detekovať námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného.

40. Pri súdnom prieskume sa správny súd sa v prvom rade zaoberá týmto žalobným dôvodom
žalobcu (nepreskúmateľnosťou rozhodnutia), nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny
súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim
dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov

zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.

Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie

nejasné alebo protirečivé.

41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, ako aj ich postupu v daňovom konaní
a vyrubovacom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani
rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre
nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie

rozhodnutia správnych daňových orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti
tak, ako to vyžaduje vyššie citovaného ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia
rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak správcu dane, ako aj
žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla
k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym

ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie správcu
dane, ako aj žalovaného vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie
sú v nich uvedené protirečivé závery. Správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými
skutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami.
Uvedené je teda v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že nie je zrejmé, podľa akých objektívnych kritérií a

nástrojov prvostupňový a druhostupňový správny orgán postupoval. Na tomto mieste súčasne správny
súd poukazuje na obsah protokolu z daňovej kontroly č. 100096679/2021 zo dňa 22.01.2021, z ktorého
je zrejmé, z čoho správca dane vychádzal a k akým záverom dospel.

42. K žalobcom namietanému nezákonnému postupu správcu dane (námietka porušení ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy) spočívajúcom na princípe viny, že daňové subjekty sú
vyselektované na daňovú kontrolu správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že
u žalobcu začala daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní s tým, že na výkon daňovej kontroly boli poverení v zmysle ustanovenia § 45 zákona č.
563/2009 Z.z. zamestnanci správcu dane. Ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. nehovorí o

tom, že táto daňová kontrola je realizovaná na podklade vyselektovania daňového subjektu, u ktorého
bude vykonaná daňová kontrola na základe matematických a iných metód s cieľom dodaniť tento
daňový subjekt tak, ako to tvrdí žalobca, ale ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. dáva
správcovi dane oprávnenie vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu za účelom zistenia a overenia
skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane, a teda je prostriedkom, ktorého pravidlá

a princípy sú upravené v daňovom poriadku, ktorý správcovi dane pomáha pri správnom zistení dane.
Vychádzajúc z toho je potom logický procesný postup správcu dane, ktorý nasleduje po tom, ako si
daňový subjekt uplatní odpočet dane z pridanej hodnoty spočívajúci vo vykonaní daňovej kontroly, za
účelom zistenia správnej výšky dane. Pokiaľ žalobca tvrdí, že potom kontrolóri vyrábajú dodatočne
dôkazy formou subjektívneho voluntaristického neuznania výdajov nemožno s ním súhlasiť, nakoľko

daňová kontrola sa riadi presnými pravidlami, ktoré sú upravené v zákone č. 563/2009 Z.z. a ktoré v
prípade porušenia zo strany správcu dane môžu mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a zásah do
práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

43. Pokiaľ žalobca žiada o vypočutie svedkov uvedených v správnej žalobe k nezákonným praktikám,

postupom a metódam žalovaného, k tomuto správny súd uvádza, že s prihliadnutím na podstatu
správneho súdneho konania a po oboznámení sa s administratívnym spisom má za to, že vykonanie
takýchto dôkazov by bolo v konaní nehospodárne a neúčelné a nebol daný dôvod na vykonanie ním
navrhnutých dôkazov. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne súdy nie sú v zásade súdmi
skutkovými. Úlohou správnych súdov je zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd fyzických a

právnických osôb súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy (§ 2
ods. 1 a 2 SSP). Správne súdy sú v zásade viazané skutkovým a právnym stavom ku dňu vydania
rozhodnutia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP) a vychádzajú
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP). Nie je pre nich typická plnájurisdikcia. Z tohto dôvodu sa v správnom súdnom konaní dokazovanie vykonáva len výnimočne, a
spravidla na zistenie dôvodov nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré nemožno priamo
zistiť z administratívneho spisu (§ 119 druhá veta a § 120 písm. a) SSP; o konanie podľa § 120 písm. b)

a c) SSP v predmetnej veci nejde). V danom prípade sa žalobca, podľa názoru správneho súdu, svojím
návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov v správnom súdnom konaní snažil odstrániť
jeho vlastné pochybenie z daňového konania, v ktorom relevantné dôkazné návrhy neprodukoval,
čo logicky rezultovalo do záveru orgánov finančnej správy o neunesení jeho dôkazného bremena v
daňovom konaní. Ako je zrejmé z administratívneho spisu žalobca takéto dôkazy v administratívnom

konaní nenavrhoval. Správny súd poukazuje na to, že je úlohou a zodpovednosťou sťažovateľa, aby
svoje práva a procesné návrhy uplatňoval včas a v takých procesných štádiách, ktoré sú pre tieto návrhy
vymedzené, inak sa sám vystavuje riziku straty uplatňovaného práva (vigilantibus iura scripta sunt).

44. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že mu doklady ukradol neznámy páchateľ a žiadal o pomoc
Generálnu prokuratúru, k tomuto správny súdu uvádza, že tu absentuje akákoľvek súvislosť medzi týmto

tvrdením žalobcu a závermi správcu dane a žalovaného obsiahnutými v ich rozhodnutí. A naviac, z
obsahu trestného oznámenia podaného žalobcom na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 01.06.2021
vyplýva, že toto sa týka dokumentov.

45. Ako je zrejmé z administratívneho spisu správca dane založil svoje rozhodnutia na tom, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z
pridanej hodnoty, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť v krátkosti
k splneniu hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty.

46. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) Smernice Rady
2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície
do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) status osoby
deklarovaného dodávateľa - teda to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná
osoba registrovaná pre daň, 2.) materiálna existencia plnenia - teda to, že predmetné plnenie fakticky

existuje a nejde o fiktívne plnenie a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým
subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

47. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:
I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)
II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej

hodnoty)
III. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej
hodnoty)
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods.

1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane.
48. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k
daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

49. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil
ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho daňový subjekt nepreukázal dodanie
služieb uvedených na faktúrach spoločnosťou LARGO KE, s.r.o. a s týmto záverom sa stotožnil
aj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného bremena, čo do

splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane z pridanej hodnoty žalobcom.
50. Samotnému prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp. zn.
I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení tohto rozhodnutia rozobral prenos dôkazného bremena nasledovne: „Daňový subjekt máv daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej."
51. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve
povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,

pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový
subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné realizovať
osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho pojednávania s
následným spísaním zápisnice.

XX. Na tomto mieste správny súd poukazuje na právne vety rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktoré rozhodnutie bolo publikované v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho správneho súdu SR pod číslom: 18/2022, v zmysle ktorého: „I. Len s použitím
postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese

dokazovania k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt. II. Výzva podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo
pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca
dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. III. Povinnosti
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane nemusí splniť do momentu ukončenia daňovej

kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena
nedochádza."

53. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že bol záver správcu dane, s
ktorým sa stotožnil aj žalovaný, správny, keď po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov každý

jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že žalobcom ako daňovým subjektom nebolo
preukázanédodanietovaruaslužiebodspoločnostiLARGOKE,s.r.oprežalobcu.Vreťazcidodávateľov
a subdodávateľov MARFI, s.r.o. - LARGO KE, s.r.o, resp. LIMESO s.r.o. - LARGO KE, s.r.o, nebolo
preukázané, či a akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených pre žalobcu za
predaj tovaru. Tvrdenie daňového subjektu - žalobcu o dodaní náhradných dielov ním deklarovaným

dodávateľom bolo v konaní vyvrátené nielen neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu, ale
aj tým, že správcovi dane, ktorý vykonával určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie jún
2018 sa nakoniec podarilo vypočuť ako svedka E. G. – bývalého konateľa spoločnosti LARGO KE, s.r.o.
v období od 02.11.2017 do 14.09.2018, ktorý sa počas svedeckej výpovede vyjadroval k ekonomickej
činnosti za zdaňovacie obdobie jún 2018, ale na podstatné veci si nespomínal, neuviedol konkrétnych

dodávateľov ani odberateľov v zdaňovacom období jún 2018, predmet činnosti uviedol nákup a predaj
rôzneho tovaru. Pri daňovej kontrole u daňového subjektu TOPENERG za zdaňovacie obdobie 2.
štvrťrok 2018, sa E. G. taktiež podarilo vypočuť. Pri výsluchu uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti
LARGO KE, s.r.o. boli služby, konkrétne opravy, čistenie liniek, pásových dopravníkov (premazávaníe), k
dodávateľsko-odberateľským vzťahom uviedol, že v júni 2018 nemal žiadnych dodávateľov a odberateľa

uviedol len jedného, a to spoločnosť TOPENERG. Z kontrolných výkazov daňového subjektu LARGO
KE, s.r.o. správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl, maj, jún, júl 2018 mal daňový subjekt
LARGO KE, s.r.o. dvoch dodávateľov, a to MARFI s.r.o. a LIMESO s.r.o. Keďže správca dane nemal
k dispozícii účtovné a daňové doklady dodávateľa LARGO KE, s.r.o. a taktiež jeho subdodávateľov
MARFI s.r.o. a LIMESO s.r.o. nemohol preveriť vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovarov v

zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V
reťazi dodávateľov a subdodávateľov MARFI s.r.o.-LARGO KE, s.r.o., LIMESO s.r.o.-LARGO KE, s.r.o.
nebolo preukázané, či a akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru v zmysle faktúr vystavených pre
odberateľaŠtefanNagyzapredajtovaru.ĎalejbolozinternéhoinformačnéhosystémuFinančnejsprávyzistené, že spoločnosť MARFI s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty
za 3. štvrťrok 2018. Spoločnosť LIMESO s.r.o. podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej
hodnoty za jún 2018. Od 19.06.2018 zmenila spoločnosť konateľa na rumunského občana. Daňovému

subjektu LARGO KE, s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie jún 2018 určená daň z pridanej hodnoty podľa
pomôcok. Spoločnosť LARGO KE, s.r.o. je nekontaktná, bývalý konateľ spoločnosti so správcom dane
nekomunikuje, rumunský občan, ktorý je terajším konateľom neexistuje. Posledné daňové priznanie
dane z pridanej hodnoty podal daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správcovi dane neboli
zo strany spoločnosti LARGO KE, s.r.o. predložené žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali, že k

dodaniu tovaru došlo tak, ako to je deklarované faktúrami č. 01051801, 18040503, 08051802, 11051802,
17051803, 21051804, 29051803, 29051804, 31051827.

54. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že následne správca dane umožnil žalobcovi unesenie
jeho dôkazného bremena, čo do preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie. Už
v oznámení o začatí daňovej kontroly číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019, ktoré bolo žalobcovi

doručené dňa 17.08.2019 vyzval žalobcu na predloženie účtovných a daňových dokladov a evidencii
(záznamov DPH, kontrolného výkazu DPH, hlavnej knihy, dodávateľských a odberateľských faktúr,
príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, skladovej evidencie, bankových výpisov, zmlúv,
objednávok, dodacích listov a pod.). Ako je zrejmé zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
17.09.2019, žalobca správcovi dane predložil doklady uvedené v prílohe tejto zápisnice, odberateľské

faktúry však správcovi dane ani na základe výzvy správcu dane zo dňa 16.03.2020 nepredložil, a to
ani na základe písomného oboznámenia so zisteniami správcu dane zo dňa 16.12.2020. Až vo svojom
vyjadrení k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole doručenom správcovi dane dňa 19.03.2021,
daňový subjekt predložil správcovi dane časť odberateľských faktúr, odberateľské faktúry, ktoré mal
vystaviť pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky však neboli predložené. Správca dane zistil, že

žalobca nepriradil k jednotlivým sporným dodávateľským faktúram prislúchajúce odberateľské faktúry,
pričom na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2021 uviedol , že nie je schopný to urobiť, nakoľko je to
časovo náročné. Žalobca nepreukázal v konaní, že za tovar, ktorý mal dodať svojim odberateľom mu
tieto odberateľské spoločnosti zaplatili, uviedol, že väčšina tovaru bola hradená v hotovosti, nepredložil
však o tom žiaden dôkaz. Taktiež nepredložil ani skladovú evidenciu za rok 2018, ktorá by preukazovala

to, že tovar prijal na sklad. Pokiaľ ide o nepredloženie odberateľských faktúr pre Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky k tomuto uviedol argumentáciu o tom, že z dôvodu zmluvne upravenej podmienky
mlčanlivosti tieto predložiť nemôže, čo však v konaní nebolo možné vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že mu
bol tovar, ktorý následne dodal ministerstvu reálne dodaný dodávateľom - spoločnosťou LARGO KE,
s.r.o. Taktiež daňový subjekt v priebehu konania nepreukázal, že za tento tovar od spoločnosti LARGO

KE, s.r.o. zaplatil a nebolo to preukázané ani touto spoločnosťou.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak správny súd uzatvára, že námietka žalobcu o tom, že nesúhlasí
s právnym posúdením uvedeným správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný o tom, že obchody
neboli reálne nie je namieste, nakoľko vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci tak, ako ho

popísal súd vyššie bol správny záver tak správcu dane, ako aj žalovaného o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, čo do splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane z pridanej
hodnoty.

56. Pokiaľ žalobca namieta porušenie ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku táto námietka nie je

namieste a ani opodstatnená, nakoľko sa týka úroku z omeškania, ktorý nie je predmetom tohto konania.

57. Čo sa týka námietky prekročenia dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu táto taktiež
nebola v konaní dôvodná. Ako je zrejmé z administratívneho spisu daňová kontrola začala dňa
17.09.2019 (oznámenie o daňovej kontrole číslo: 101840751/2019 zo dňa 31.07.2019 bolo doručené

dňa 17.08.2019), následne na základe žiadosti žalobcu doručenej správcovi dane dňa 14.04.2020 bola
prerušená odo dňa 15.04.2020 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly po dátume
30.09.2020, kedy sa podľa § 6 a § 8 zákona č. 67/2020 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje
za skončené obdobie pandémie; k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 09.02.2021, a to doručením
protokolu z daňovej kontroly a výzvou žalobcovi a z uvedeného tak vyplýva, že zákonná lehota 12

mesiacov na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Taktiež z administratívneho spisu je zrejmé, že
bola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňa 10.02.20212
podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku.58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak správny súd uzavrel, že žiadna zo žalobným námietok nebola
spôsobilá priniesť zrušenie ani rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane, preto správny
súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.

59. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

60. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ,,O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí."
61. O nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa ustanovenia
§ 168 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný
a úspešnému žalovanému nevznikli žiadne také odôvodnené trovy konania, ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo žiadať, nakoľko tento v súdnom konaní prezentované vyjadrenia a stanoviská

predkladal v rámci výkonu činností na úseku jemu zverenej správy vecí verených, preto mu nárok na
ich náhradu nepriznal.
62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).