Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100C/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209967
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2123209967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.LuciouPoništovou,Ph.D.vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom C., D. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Roman Hojer s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom v Bratislave – mestská časť Petržalka, Šustekova 51 proti žalovanej: E. B., F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, zastúpená: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom v Bratislave – mestská časť Petržalka, Ševčenkova 5 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 3 k celku z

nehnuteľnosti katastrálneho územia C., zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX- byt číslo X na 2.
podlaží bytového domu- XX b.j. – D. X, súp. číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX, vchod:
D. X, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu o
veľkosti8450/148518akoispoluvlastníckympodielomoveľkosti8450/148518zpozemkov,par.č.XXXX
zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 468 m2 a par. číslo XXXX/X zastavanej plochy a nádvoria vo
výmere 1170 m2 podľa katastra nehnuteľností parciel registra ,,C“ je A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt: D. XXXX/X, XXX XX C.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej počas života poskytol zázemie

v podobe zabezpečenia práce pomocnej kuchárky v škole, vybavil jej školu, ako aj poskytol bývanie a
financovaljejvšetkyvýdavky.Potom, akozmenilaprácu,naďalejzabezpečovaljejodvozafinancovanie
všetkých výdavkov. Počas COVID pandémie žalovaná opustila predmetnú nehnuteľnosť napriek tomu,
že ju má vo výlučnom vlastníctve. O žalobcu neprejavuje žiadny záujem ako o darcu, ktorého následne
opustila a spoločne so synom žalobcu uzatvorila sobáš. Počas bývania v predmetnej nehnuteľnosti
žalovaná bez súhlasu darcu organizovala nevhodné podujatia, ktoré boli sprevádzané alkoholom a
správaním vymykajúcim sa štandardom, taktiež žalobcovi spoločne s jeho synom fyzicky ubližovali

a napriek prísľubu, že sa o žalobcu postarajú, žalobca do dnešného dňa nevidel. Jedna z návštev
žalovanej pani H. darcovi na popud žalobkyne (správne žalovanej – pozn. súdu) fyzicky ublížila, za čo
bola právoplatne odsúdená. Žalovaná žalobcovi zobrala zlaté predmety v hodnote približne 1000,- eur.
Dňa 30.10.2023 zaslal žalobca žalovanej výzvu na vrátenie daru so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti
k vráteniu daru. Výzvu žalovaná prevzala dňa 06.11.2023, na výzvu nereagovala.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k vyššie

uvedenej nehnuteľnosti neuznáva, tento popiera a rovnako popiera všetky skutkové tvrdenia uvádzané
žalobcom v podanej žalobe, ktoré považuje za účelové, klamlivé a zavádzajúce. V danom prípade má
žalovaná za to, že žalobcovi žiadny nárok na vrátenie daru nevznikol. Žalobcom uvádzané skutočnosti
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ide o ničím nepodložené tvrdenia. Práveže naopak, žalovanáako nevesta žalobcovi dlhodobo poskytovala starostlivosť a prejavovala náležitý záujem. Žalovaná
sa o žalobcu vzorne správala, kedy bývali spoločne v predmetnom byte, do ktorého investovala aj
svoje peniaze ešte pred darovaním. Žalobca je ten, čo sa počas spoločného bývania so žalovanou a

jej manželom v predmetnej nehnuteľnosti dopúšťal nevhodného a nemravného konania, v dôsledku
ktorého sa ich ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným a predmetnú nehnuteľnosť musela žalovaná spolu
s manželom opustiť. Aj keď medzi žalobcom a žalovanou dochádzalo počas spoločného bývania k
nezhodám, tieto boli vyvolávané priamo žalobcom a neskôr aj jeho súčasnou partnerkou, ktorá by mu
vekom mohla byť vnučkou. Potom ako sa stalo spolužitie so žalobcom už neznesiteľným, žalovaná spolu

so svojím manželom predmetný byt radšej opustila. Žalovaná má za to, že cieľom tohto konania žalobcu
je žalovanú iba očierňovať a doslova vyprovokovať, aby žalobca následne mohol dôvodiť vznik údajného
nároku na vrátenie daru. V skutočnosti žalovaná bola dlhodobo terčom neznesiteľných útokov zo strany
žalobcu, čo viedlo nielen k opusteniu vlastného bytu, v ktorom zostal bývať žalobca, ale naviac uvedené
nevhodné správanie žalobcu sa podpísalo aj na psychickom zdraví žalovanej, kedy musela až vyhľadať
odbornú pomoc. Čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, žalovaná byt na svoje náklady zrekonštruovala a

tentovybavilaajnovýmzariadením,čobolodôvodomtoho,žežalobcadarovalžalovanejspoluvlastnícky
podiel k predmetnému bytu, v ktorom žalobcovi zostalo právo doživotného užívania. Okrem uvedeného,
žalovaná platí aj všetky náklady spojené s užívaním predmetného bytu, napriek tomu, že tento od
času jej odsťahovania sa s manželom užíva výlučne žalobca. Rovnako nie je pravdou, že by žalovaná
nereagovala na výzvu na vrátenie daru. Na predmetnú výzvu žalovaná práveže reagovala listom zo

dňa 08.11.2023. Čo sa týka konfliktu s pani H., tento v žiadnom prípade nebol vyvolaný žalovanou a
táto bola iba jeho svedkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve žalobca a jeho partnerka
majú konfliktnú povahu a títo aj celý spor vyvolali. Rovnako žalovaná odmieta aj akékoľvek obvinenia
o údajom odcudzení vecí patriacich žalobcovi, kedy sa taktiež jedná iba o vymyslené a nepreukázané
tvrdenia žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: notárska zápisnica č. N48/2015,
NZ15098/2015, NCRIs15449/2015 zo dňa 04.05.2015, výzvu na vrátenie daru zo dňa 30.10.2023,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výsluchom žalobcu a žalovanej, svedkov A. B., G. I., pričom
zistil tento skutkový stav:

4. Na základe zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva bytu v dome darovaním uzatvorenej vo
forme notárskej zápisnice dňa 04.05.2015 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou
žalobca bezodplatne previedol na žalovanú vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam. Vklad bol povolený dňa 25.05.2015 pod č. V2582/15. Listom zo dňa 30.10.2023 vyzval

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú na vrátenie daru.

5. Z výsluchu svedka A. B. – manžela žalovanej, syna žalobcu súd zistil, že v roku XXXX zomrela
žalobcovi druhá žena, vtedy ho a žalovanú žalobca prosil, aby prišli k nemu bývať. Bolo to pre nich veľmi
ťažké, pretože otec mal 7 mačiek a vtákov, bolo to tam strašné, ale žalovaná povedala, že sa o neho

postarajú, lebo je to jeho otec. Svedok súhlasil, aby sa prerobil byt, ktorý bol v dezolátnom stave. Chcel
to aj žalobca. Po piatich rokoch si žalobca našiel tzv. priateľku, o 40 rokov mladšiu a začali problémy.
Preto sa z bytu s manželkou odsťahovali. Priateľku si žalobca vodil do bytu, narozprával jej, že ho svedok
so žalovanou oklamali o byt, že mu robia zle. V roku 2021 svedok išiel pracovať do Nemecka a vtedy
začali problémy so žalobcom. Priateľke žalobca dal kľúče a chodila do bytu hocikedy. Keď s manželkou

zavolali na ňu policajtov, žalobca povedal, že je to jeho návšteva, pritom vie o tom, že tam aj prespávala.
Svedok s manželkou povedali žalobcovi, že mu vybavia opatrovateľku, nakoľko svedok robí v Nemecku
a žalovaná takisto je celý deň v robote. Žalobca povedal, že si ju vybaví sám, tak išiel na sociálny odbor
v Trnave, kde mal požiadavku na opatrovateľku, aby bola sexu chtivá. Samozrejme takú nemali, tak si
našiel priateľku, ktorú má. Svedok so žalovanou nesúhlasili s tým, aby priateľka mala kľúče od bytu

a keď prišla do bytu, tak ju požiadal, aby ho opustila a vtedy nastali problémy, volali sa policajti, tí ju
vykázali von a musela vrátiť kľúče. Keď svedok odchádzal do Nemecka, začal mať obavy, čo bude so
žalovanou. Z bytu sa odsťahovali v roku 2021, keď už zotrvanie v ňom bolo neúnosné. Manželka sa
svedkovi sťažovala, bola vlastne psychicky na dne zo žalobcovej priateľky, preto svedok ukončil práce
v Nemecku a odišiel s manželkou bývať do chatky na D.. Odtiaľ je ťažké dochádzanie, preto manželka

odišla skôr aj do dôchodku, aby sme nemuseli dochádzať do Trnavy. Tvrdenie, že mu mal svedok s
manželkou zobrať zlato, je výmysel. Čo si pamätá, tak jeho druhá manželka mala zlato, ale to ešte za
života porozdávala.6. Z výsluchu svedkyne G. I., priateľky/opatrovateľky žalobcu súd zistil, že keď prišla do predmetného
bytu, tak žalovaná kričala po žalobcovi, aby svedkyňa odtiaľ odišla, vypadla, že aby si tam takúto kurvu
už nenosil. Žalovaná sa o žalobcu starala len vtedy, keď pracovala na škole oproti. Všetko mu nosila z

práce. Svedkyňa so žalobcom nebýva, nosí mu obedy, lieky, prespáva tam len keď sa žalobca cíti zle,
keď mu je zle a ide odpadnúť, tak jej žalobca rýchlo zavolá, aby prišla a ona mu poskytne prvú pomoc.

7. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že za strojcu všetkého zla považuje žalovanú. Bol fyzicky napadnutý
kamarátkou žalovanej v predmetnom byte. Následne mu obidve poskytli prvú pomoc a zavolali

záchranku. Žiada, aby žalovaná mu vrátila späť byt, on jej vyplatí 20.000,- eur a nech mu vráti zlato, čo
jej kúpil. Byt žalovanej daroval z dôvodu, že mu zomrela manželka a bol mimo. Žalovanú doviedol k nim
syn ako svoju priateľku. Žalobca jej zohnal robotu, doktorov, urobila si školu.

8. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že do predmetného bytu prišla v roku 2013, kedy ju doviedol jej
manžel. Boli navštíviť žalobcu a jeho manželku. Bolo jej veľmi ľúto, v akých podmienkach žije žalobca

so svojou manželkou. Chovali tam vtákov, osem mačiek, všetko bolo špinavé, roztrhané, zničené,
smradľavé.Žalobcanevedelanirozprávať,zajakávalsa.Vroku2014nastúpilapracovaťnaMateriálovo-
technologickú fakultu, žalobca sa vtedy opýtal susedy, či nepotrebujú nejakú pomoc do kuchyne, tak
sa dostala k svojej práci. Inak je vyštudovaná chemička, analytička. Práca jej vyhovovala aj z dôvodu,
že bola blízko bytu žalobcu. Chodila k nemu dennodenne, keď išla domov do J.. Vždy mu pomohla,

poupratovala, väčšinu času strávila upratovaním. Od roku 2015 po Vianociach, keď žalobca mal úraz
na ruke, niekde spadol, už žalovaná v byte zostala. Postupne začala byt upratovať a žalobca jej stále
hovoril, aj manželovi, aby zostali bývať u neho. Postupne ten byt upratovala, vyhadzovala po konzultácii
so žalobcom nepotrebné veci a po piatich mesiacoch a rozhodla, že ten byt prerobí na vlastné náklady,
keďže mala k dispozícii 30.000,- eur. Celý byt dala kompletne prerobiť, prerábka trvala asi pol roka.

Dala vyrobiť nábytok na mieru, všetko bolo nové a žalobca konečne začal komunikovať. Čo sa týka
financií, ak žalobca niečo platil, všetko mala zdokumentované, na financie je veľký pedant. Keď bol byt
prerobený, žalobca bol šťastný, od šťastia sa rozplakal. Bolo o neho postarané, bol čistý. Žalovaná ho
brala k svojej rodine. S manželom ho brali na výlety, na rôzne hudobné podujatia. Keďže v škole mali
rôzne bankety, nosievala mu aj päť druhov jedla. Mali medzi sebou veľmi dobré vzťahy.

9. Žalobca si voči žalovanej začal dovoľovať, povedal, že on si ju vybral, že bude jeho žena, že sa do
nej zaľúbil, dokonca ju požiadal o ruku. Žalobca uviedol, že dúfa, že sa správne rozhodne, lebo ak nie,
bude to mať veľké následky a tie následky prišli. Žalobca sa začal ozbrojovať, kúpil si videokameru so
stojanom, fotoaparát, diktafóny, plynovú pištoľ, nejaké vystreľovacie nože. Plynovú pištoľ kúpil aj svojmu

synovi. Keď sa ho spýtala, prečo sa ozbrojuje, povedal, že sa cíti ohrozený. Žalovanej povedal, že
keď vstúpi do bytu jeho syn, tak mu „vypustí črevá“, čo bola žalovaná nahlásiť aj na polícii, pretože to
nehovoril zo srandy.

10. Pokiaľ ide o priateľku, asi 10-krát žalovaná s manželom volali policajtov, keď bola v byte a asi 10-

krát jej policajti zobrali kľúče. Jeho priateľka lepila na chladničku výhražné odkazy. Keď bol žalobca v
nemocnici, každý deň doniesla do chladničky jednu zaváranú uhorku, každý deň to tam ukladala, aby
žalovaná vedela, že tam bola. Žalovaná si začala zisťovať informácie o svedkyni a zistila, že je invalidná
dôchodkyňa, ktorá má hendikep a žalobca nie je jej jediný akože pacient, má ich ešte ďalších päť.
Žalovaná nesúhlasila, aby svedkyňa I. mala kľúče od ich bytu, už v prvý deň po jej príchode zmizli veci

z bytu. Žalobca každý deň u žalovanej vyvolával napätie, až sa z toho psychicky zrútila.

11. Pokiaľ ide o byt, u notárky žalobca povedal, že žalovanej chce darovať celý byt, na čo ona
povedala, že ho nepotrebuje celý, nech jej dá len niečo, aby to pokrylo jej výdavky. Žalobca daroval byt
(spoluvlastnícky podiel – pozn. súdu) žalovanej až potom, čo bol prerobený. Notárka zisťovala okolnosti

darovania, zdravotný stav žalovanej, majetkové pomery žalovanej. Notárka vedela, že žalovaná už
financovala rekonštrukciu bytu, byt je prerobený, pred notárkou sa strany dohodli, že bude v byte bývať
žalobca zadarmo, bude prispievať na domácnosť. Žalovaná v tom čase mala dispozičné právo k jeho
účtu, aby kontrolovala jeho výdavky a z jeho účtu odkladala na sporenie sumu 200,- eur na svoj účet,.
Aby žalobca všetko neminul na frajerky. Keď prehral 18 rokov trvajúci spor o byt, tak mu všetky usporené

peniaze žalovaná vyplatila.12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Predpokladom vzniku práva darcu odvolať darovanie je správanie sa, ktorým obdarovaný voči
darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo porušuje dobré mravy. Nepostačuje teda „prosté“ porušenie
dobrých mravov, ale správanie sa obdarovaného musí byť takej intenzity, že je možné označiť ho za
„hrubé porušenie“. Nemusí ísť pritom o konanie napĺňajúce znaky trestného činu alebo priestupku,
nevyžaduje sa ani úmysel obdarovaného a hrubé porušenie dobrých mravov môže spočívať aj v

nedbanlivostnom správaní sa. K porušeniu povinnosti môže dôjsť komisívnym aj omisívnym konaním
obdarovaného, z hľadiska času musí ísť o správanie sa, ku ktorému došlo v čase po darovaní; okolnosti
známe v čase darovania nemôžu neskôr zakladať právo odvolať darovanie. Z judikatúry vyplývajúce
právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani
pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

14. Správanie sa obdarovaného sa posudzuje objektívne, t. j. subjektívne pocity a vnímanie situácie zo
strany darcu nie je rozhodujúce, je však potrebné zohľadniť subjektívne pomery darcu (vek, existencia
partnerského vzťahu, miesto, kde žije, zdravotný stav a pod.) ako aj okolností, za ktorých došlo k
správaniu sa hrubo porušujúcemu dobré mravy, a to vrátane vlastného správania sa darcu, ktoré mohlo
prispieť k nevhodnému správaniu sa zo strany obdarovaného, teda či práve jeho správanie sa nie je

príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie sa darcu za účelom posúdenia,
či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve
jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom

jeho rodiny. (pozri bližšie Dufalová, L. a kol.Občiansky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2025, 1209 s.).

15. V konaní bolo nesporné, že žalobca v právnom postavení darcu daroval žalovanej v právnom
postavení obdarovanej spoluvlastnícky podiel špecifikovaný v podanej žalobe. Rovnako bolo nesporné,

že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru. V konaní však bolo medzi stranami sporné, či sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre vrátenie daru, čo v konkrétnom prípade predstavuje také správanie sa
obdarovaného, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná bez súhlasu
darcu organizovala v byte nevhodné podujatia, že mu bolo na jej popud fyzicky ublížené, že žalovaná
sa o neho nestará a že žalovaná zobrala žalobcovi zlaté predmety v hodnote 1000 eur. V danom

prípade je potrebné zdôrazniť, že základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť
substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú
taktiku (útok alebo obranu). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V danom
prípade žalobca odôvodňuje svoj nárok na vrátenie daru všeobecnými tvrdeniami, ktoré považuje za
správanie hrubo porušujúce dobré mravy, toto správanie žiadnym spôsobom nekonkretizuje uvedením
miesta, času, okolnosti, kedy malo k nemu dochádzať, v akej intenzite, frekvencii, či boli prítomní
svedkovia údajného správania žalovanej, či sa domáhal pomoci voči tomuto údajnému správaniu

žalovanej voči nemu prostredníctvom orgánov verejnej moci. Aj v prípade obvinenia žalovanej, ktorá
mala žalobcovi zobrať zlaté predmety, neuvádza žiadne bližšie okolnosti prinajmenšom v špecifikovaní
zlatých predmetov. Žalovaná všetky tvrdenia žalobcu poprela. Žalobca jediný dôkaz (okrem vlastného
výsluchu), ktorý v konaní navrhol vykonať, bolo oboznámenie rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo
dňa 30.5.2022, sp. zn. 5T/6/2022, ktorý dôkaz však súd nepripustil, nakoľko bol predložený súdu po

skoncentrovaní konania, pričom žalobca mal možnosť tento dôkaz predložiť súdu alebo ho označiť
aj na výslovnú výzvu súdu, ktorú zaslal súd žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa
22.8.2025,naktorúžalobcanijakonereagoval.Okremtoho,predmetnýdôkazsanijakonetýkasprávania
žalovanej voči žalobcovi, a teda nie je spôsobilý preukázať jeho tvrdenia o údajnom správaní žalovanej
hrubo porušujúcom dobré mravy. Ani výsluchom svedkov nebola preukázaná dôvodnosť žaloby. Pokiaľ

ide o výsluch manžela žalovanej, ten vypovedal v zhode s tvrdeniami žalovanej, avšak ani svedkyňa I.,
ktorá je v blízkom vzťahu so žalobcu, neuviedla súdu také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o správaní
žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Naopak, súd mal z výsluchu žalovanej a svedka A.
B. za preukázané, že žalovaná v situácii, keď nevedela riešiť napätú situáciu, ktorá vznikla na jednejstrane medzi ňou, jej manželom a na stane druhej žalobcom, v snahe vyhnúť sa ďalším konfliktom,
opustila s manželom spoločnú domácnosť a to napriek skutočnosti, že byt je v jej vlastníctve a nové
bývanie v chatovej oblasti bolo nezlučiteľné s jej denným dochádzaním do práce, v dôsledku čoho

odišla predčasne do dôchodku. Žalovaná naďalej hradí príspevky do príspevky do fondu prevádzky,
údržby a opráv (FPUO), pričom v byte býva žalobca. Tieto skutočnosti žalobca nijako nepoprel a svedčia
skôr o ohľaduplnom správaní sa žalovanej voči žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalobca počas konania
neuviedol také skutkové tvrdenia a ani dôkazy, ktoré by preukazovali správanie sa žalovanej hrubo
porušujúce dobré mravy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.