Rozsudok – Dôchodky Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201693
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:

prokurátorKrajskejprokuratúryvBratislave,sosídlomVajnorská47,Bratislava,protižalovanej:Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti: 1/ A. A. B., narodená XX.
XXXXXXX XXXX, bytom C. A. X, D. 2/ E. E. F., narodená X. XXXXXXX XXXX, bytom A. XXXX/XX, F. G.
H., 3/ A. I. B., narodený X. XXXX XXXX, bytom J. K. XXXX/X, I., 4/ L. B., X. XXXXXXX XXXX, bytom C. F.
XXX, A., XXX XX M. N., o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12. mája 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná
zmenila prvostupňové rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 13. decembra 2016 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pobočka žalovanej Prešov (ďalej len „pobočka žalovanej“)
predpísala A. I. B. (ďalej len „predchodca ďalších účastníkov“) poistné na nemocenské poistenie, poistné
na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity tak, že v dôsledku uznania námietky
premlčania práva žalovanej predpísať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie

a poistné do rezervného fondu solidarity za mesiace júl 2006 až november 2006 mu predpísala poistné
iba za mesiace december 2006, január 2007, február 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007,
august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február
2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 spolu v sume 3.593,37 eur. Zároveň upravila prílohu
(tabuľkový prehľad dlžného poistného) v zmysle vykonanej zmeny.
2.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažalovanáuviedla,žepobočkažalovanejvydalaprvostupňové
rozhodnutie, ktorým predchodcovi ďalších účastníkov predpísala za obdobie mesiacov júl 2006 až jún

2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 162,02 eur, poistné na starobné dôchodkové poistenie
v sume 3.455,04 eur a poistné do rezervného fondu v sume 912,15 eur, t. j. v celkovej sume 4.529,21 eur.
Na odvolanie predchodcu ďalších účastníkov, ktorý o. i. vzniesol námietku premlčania práva predpísať
poistné, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
3. Žalovaná úvodom konštatovala, že predchodca ďalších účastníkov bol v období od 15. apríla
1996 do 30. júna 2008 vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
ako samostatne zárobkovo činná osoba. Slovenská lekárska komora vydala predchodcovi ďalších

účastníkov licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: vnútorné
lekárstvo (č. I./XX, právoplatnú a vykonateľnú dňa 21. marca 2006) (ďalej len „licencie L1A“), ktorá sa
vyžaduje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Táto licencie L1A je oprávnením na vykonávanie
činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckychpracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.
4.Žalovanáďalejzistila,žepredchodcaďalšíchúčastníkovmalpríjmyzpodnikaniavykonávanéhopodľa

osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) za rok 2005 v sume
1.327.649,- Sk, t. j. v sume vyššej ako bola zákonom ustanovená suma 82.800,- Sk a za rok 2006 mal
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov v sume 987.172,- eur, t. j. v sume vyššej
ako bola zákonom ustanovená suma 91.200,- eur.
5. Žalovaná ďalej konštatovala, že predchodca ďalších účastníkov bol od 1. júla 2006 do 31. decembra

2016 zároveň zamestnancom zamestnávateľa B., O.. V zmysle § 138 ods. 16 tretia veta zákona č.
461/2003Z.z.vznenízákonač.439/2004Z.za§138ods.19tretiavetazákonač.461/2003Z.z.vznení
zákona č. 555/2007 Z. z. sa poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého
z činnosti zamestnanca.
6. Keďže vymeriavací základ predchodcu ďalších účastníkov ako zamestnanca a ako povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahol

výšku v úhrne mesačne najviac na nemocenské poistenie za obdobie júl 2006 až jún 2008, bol
vymeriavací základ pre platenie poistného upravený.
7. Po citácii relevantnej právnej úpravy žalovaná konštatovala, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť
poistné (splnila obe podmienky a to právne postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia a presiahnutie zákonom ustanovenej hranice príjmu) je povinná toto odvádzať

v lehote splatnosti, t. j. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
za ktoré sa poistné platí. Pokiaľ tak fyzická osoba neurobí, žalovaná jej ho predpíše, ak je v úhrne vyššia
ako 3,32 eur.
8. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania práva na predpísanie poistného žalovaná s poukazom
na ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že právo žalovanej

predpísať poistné sa v prípade predchodcu ďalších účastníkov premlčalo v 10 ročnej lehote počítanej
od splatnosti poistného. Poistné za mesiac november bolo splatné najneskôr 8. decembra 2006 (pričom
poistné za mesiace júl 2006 až október 2006 bolo splatné ešte skôr). Desaťročná premlčacia lehota na
predpísanie poistného za mesiace júl 2006 až november 2006 uplynula najneskôr 8. decembra 2016
a keďže bolo prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 13. decembra 2016, bolo v tomto rozsahu vydané

po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty. Námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace
december 2006 až jún 2008 nie je možné uznať, pretože ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia
v tomto prípade desaťročná premlčacia lehota neuplynula.
II. Správna žaloba
9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave správnu žalobu

z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom
do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), pre nesprávne posúdenie premlčania práva na predpísanie poistného
za mesiace december 2006 až apríl 2007 navrhujúc ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie.
10. Prokurátor vzniesol kľúčovú námietku, ktorou je zodpovedanie otázky, či lehota podľa § 147 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie

prihliadaťexoffo.Žalobcaboltotižtohonázoru,ževznesenienámietkypremlčaniapredchodcomďalších
účastníkov bolo nadbytočné a bez právnych dôsledkov a inštitút premlčania práva na predpísanie
poistnéhopodľazákonač.461/2003Z.z.svojimidôsledkamizodpovedáinštitútupreklúzievsúkromnom
práve. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by začatím konania alebo
vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo ku spočívaniu lehoty na predpísanie poistného. Poukázal

taktiež na suspenzívny a devolutívny účinok odvolania podaného voči prvostupňovému rozhodnutiu
pobočky žalovanej, pričom ani jeden z nich nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a sp. zn.
9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021. Rozhodovacia prax doposiaľ vždy vychádzala z názoru, že nestačí, aby
v lehote stanovenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie,

ale takéto rozhodnutie musí v určenej lehote (premlčacej/prekluzívnej) nadobudnúť právoplatnosť.
Rozsudky kasačného súdu sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna
2011 možno pritom považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej praxi.
11. Vychádzajúc z takto prezentovanej ustálenej praxe je poistné aj za obdobie od decembra 2006 do
apríla 2007 premlčané pretože napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 8. mája 2017

a teda jednoznačne po uplynutí desiatich rokov od splatnosti poistného za uvedené mesiace. Vydaním
prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej sa lehota určená v § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. neprerušuje a žalobca trval na tom, že predchodcovi ďalších účastníkov konania bolo napadnutým
rozhodnutím predpísané poistné za uvedené obdobie nezákonne.III. Vyjadrenie k žalobe a ďalšie podania účastníkov konania
12. Predchodca ďalších účastníkov svoje právo na vyjadrenie sa ku správnej žalobe ani k ďalším
vyjadreniam účastníkov konania nevyužil.

13. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na záveroch
prezentovaných v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná bola toho názoru, že inštitút premlčania a preklúzie
sú dva odlišné inštitúty a nie je možné ich zamieňať. Právo predpísať poistné nie je prekluzívnym
ustanovením (pričom takto by muselo byť výslovne vymedzené zákonom). Ustanovenie § 147 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje právo predpísať poistné, ktoré sa premlčí za desať rokov odo

dňa jeho splatnosti. Pokiaľ by mal zákonodarca iný zámer, upravil by, že toto právo zaniká. Podľa
názoru žalovanej mal zákonodarca úmysel upraviť inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn.
ako kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou
premlčania. Na premlčanie pritom žalovaná neprihliada ex offo. Dodala, že pokiaľ by bolo na premlčanie
upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. prihliadané ako na preklúziu, poistencom by sa zamedzila reálna
možnosti doplatiť dlžnú sumu poistného na účely dávok, pretože by jeho dobrovoľným zaplatením došlo

k bezdôvodnému obohateniu žalovanej.
14. Žalovaná na podporu svojich tvrdení poukázala na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napríklad sp. zn. 10Sžsk/6/2019 z 30. júna 2020 a 9Sžsk/156/2018 z 26. februára 2020.
Upozornila, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca
2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné, resp. penále, má žalovaná prihliadať ex

offo aj bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky. Navyše, v predmetnom prípade predchodca ďalších účastníkov námietku premlčania vzniesol
včas v priebehu odvolacieho konania a preto je námietka irelevantná.
15. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že poistné musí predpísať právoplatne v 10
ročnej premlčacej lehote a zastáva iný názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať

poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo
poistné predpísané. Žalovaná vychádza aj z tej skutočnosti, že zákon č. 461/2003 Z. z. priznáva
účastníkovi konania právo podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie ktorého následkom je,
že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť až do času, kým o ňom
nerozhodne odvolací orgán. V aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku premlčania

ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané vzhľadom na to,
že pri predpísaní poistného Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy druhostupňové rozhodnutie
skutočne nadobudne právoplatnosť (keďže tá sa odvíja od prevzatia rozhodnutia poistencom). Žalovaná
je toho názoru, že podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. postačuje ak pred uplynutím
10 ročnej premlčacej lehoty vydá rozhodnutie o predpísaní poistného, pričom takýto zámer mal aj

sám zákonodarca. Ak by úmyslom zákonodarcu pri ustanovení premlčania práva Sociálnej poisťovne
predpísať poistné bolo podmieniť toto premlčanie práva právoplatnosťou rozhodnutia, formulácia
predmetného zákonného ustanovenia by nevyhnutne musela znieť odlišne a to napríklad „Právo
právoplatne predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti “ alebo „právo právoplatne
rozhodnúť o predpísaní poistného sa premlčí za 10 rokov odo dňa splatnosti“.

16. Žalobca taktiež namieta, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, žeby
vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k spočívanie premlčacej lehoty. Žalovaná uvedenému
musí prisvedčiť, avšak dodáva, že na to nie je ani dôvod. Ak totiž žalovaná v 10 ročnej premlčacej
lehote uplatnila svoje právo na predpísanie poistného, teda vydala rozhodnutie o predpísaní poistného,
momentom vydania takéhoto rozhodnutia prestala plynúť premlčacia lehota.

17. Žalovaná napokon poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, ktorý rovnako premlčanie práva predpísať poistné nespája
s právoplatnosťou rozhodnutia, ale postačuje, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade
pobočka žalovanej, predpísala penále, respektíve poistné najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty.
Zo záverov tohto rozsudku vychádzal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v novšom rozsudku

sp. zn. 6Ssk/79/2022 z 20. decembra 2022.
18. Žalovaná preto uzavrela, že námietku premlčania vznesenú predchodcom ďalších účastníkov mohla
uznať len vo vzťahu k poistnému za obdobie mesiacov júl až november 2006, a nie aj za ďalšie obdobie
ako uvádza žalobca. Poistné za mesiac november 2006 bolo splatné najneskôr dňa 8. decembra 2006,
teda 10 ročná premlčacia lehota uplynula dňa 8. decembra 2016. Splatnosť poistného za obdobie

december 2006 nastala až 8. januára 2007 a 10 ročná premlčacia lehota uplynula až 8. januára 2017.
Z dôvodu, že si žalovaná poistné za obdobie mesiacov december 2006 až jún 2008 uplatnila včas,
a to dňa 13. decembra 2016 vydaním prvostupňového rozhodnutia, nie je podľa jej názoru námietka
premlčania vznesená žalobcom dôvodná.19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že aj naďalej zastáva názor, že inštitút premlčania
práva žalovanej na predpísanie poistného zodpovedá preklúzii a s jej závermi sa nestotožňuje. V ďalšom
zopakoval argumentáciu obsiahnutá v podanej správnej žalobe, pričom poukázal na skutočnosť, že

zákon č 461/2003 Z. z. expressis verbis uvádza, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236
ods. 2 a § 237 ods. 2) a teda nemožno konštatovať, že by aj v iných prípadoch mala prestať plynúť.
Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021, podľa ktorého vydanie prvostupňového rozhodnutia nenesie so sebou
účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty.

20. V reakcii na repliku žalobcu žalovaná v duplike uviedla, že ku otázke, či má premlčanie práva
žalovanej predpísať poistné charakter preklúzie, sa medzičasom vyjadril veľký senát Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, závery
ktorého potvrdzujú správnosť postupu pobočky žalovanej pri predpísaní poistného a zohľadnení
námietky premlčania v rozsahu obdobia mesiacov júl 2006 až november 2006 a teda, že plynutie
premlčacej lehoty sa neviaže na právoplatnosť rozhodnutia, ale jeho vydanie.

21. Na výzvu správneho súdu, či žalovaný trvá na podanej žalobe a to s poukazom na rozsudok veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023,
uviedol, že podľa jeho názoru sa tento zaoberá primárne otázkou potreby prihliadnutia na premlčanie
práva na predpísanie poistného ex offo a otázkou plynutia lehoty iba okrajovo. Zároveň poukázal na
odlišné stanovisko dvoch sudcov veľkého senátu, s ktorým sa stotožňuje.

IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
22. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.

1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

23. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/102/2022. Od 1. júna 2023 je
na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 14Sa a následne v zmysle Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2024 do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou

s predponou BA-8Sa/102/2022.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24. V priebehu konania pred správnym súdom došlo k úmrtiu predchodcu ďalších účastníkov, v dôsledku

čoho správny súd uznesením č. k. BA-8Sa/102/2022 – 119 z 26. augusta 2023 rozhodol, že pokračuje
v konaní s jeho právnymi nástupcami ako ďalšími účastníkmi 1/ - 4/.
25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a
§ 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach podanej prokurátorom, viazaný jej
žalobnýmibodmi[§134ods.1SSP]preskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejspolusprvostupňovým

rozhodnutím pobočky žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 12. decembra 2025, nakoľko boli splnené

podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného predchodcovi ďalších

účastníkov konania za obdobie mesiacov december 2006 až jún 2008 v sume 3.593,37 eur. Žalovaná
pritom uznala námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní za obdobie mesiacov júl 2006 až
november 2006.28. Sporným bolo zodpovedanie otázky, v akom rozsahu (dlžného poistného) bolo potrebné uznať
vznesenú námietku premlčania práva na predpísanie poistného, keďže žalobca bol toho názoru,
že právo predpísať poistné bolo premlčané aj za mesiace december 2006 až apríl 2008. Žalobca

dôvodil, že premlčacia lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., má charakter preklúzie
a je potrebné na ňu prihliadať ex offo. Zároveň, podľa názoru žalobcu, možno poistné považovať
za predpísané až nadobudnutím právoplatnosti príslušného rozhodnutia (resp. spolu s rozhodnutím o
odvolaní) o predpísaní poistného a keďže toto nadobudlo právoplatnosť až dňa 8. mája 2017, právo
predpísať poistné so splatnosťou, ktorá nastala skôr je premlčané. Žalobca zároveň poukázal na

rozsudky kasačného súdu, v zmysle ktorých bol právny názor vyslovený žalovanou v napadnutom
rozhodnutí považovaný za ojedinelý a prekonaný.
29. Správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania bola rozhodovacia prax kasačného súdu vo
vzťahu k nastolenej spornej otázke zjednotená a jednoznačne vyriešená rozhodnutím veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, v ktorom
konštatoval, že „... Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo

„predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky
žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5
a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne

ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods.
2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods.
2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného
a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané
až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom

zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo
vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák.,
môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek
počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná

premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát
kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej
právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto
doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo

predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením
takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1
alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou,
či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z.
takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v

spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré
je tým dotknuté.“.
30. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa v citovanom rozsudku vyjadril aj
ku otázke, či je potrebné na premlčanie práva predpísať poistné prihliadať ex offo, alebo iba na námietku
vznesenúúčastníkomkonania,avšakzdôvodu,ževpredmetnomprípadevzniesolpredchodcaďalšieho

účastníka námietku premlčania včas (v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu) a žalovaná
sa ňou v napadnutom rozhodnutí aktívne zaoberala, nemožno túto námietku vyhodnotiť ako relevantnú.
Napokon, veľký senát sa vyjadril, že Sociálna poisťovňa sa premlčaním začne zaoberať až po vznesení
takejto námietky (bod 28 rozsudku).
31. Vychádzajúc z uvedeného názoru veľkého senátu vyplýva, že zákon č. 461/2003 Z. z. Sociálnej

poisťovni neustanovuje maximálnu lehotu, v ktorej môže poistné predpísať, avšak pokiaľ ho predpíše
po uplynutí 10 ročnej lehoty počítanej odo dňa splatnosti poistného, je povinná na vznesenú námietku
premlčania prihliadať. Zároveň veľký senát ustálil, že pod pojmom „predpísať“ je potrebné rozumieť
povinnosť pobočky Sociálnej poisťovne vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom nie je potrebné, aby
takéto rozhodnutie o predpísaní poistného v lehote podľa § 147 ods. 1 uvedeného zákona aj nadobudlo

právoplatnosť.
32. S konkretizáciou na prejednávanú vec je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka
žalovanej predpísala predchodcovi ďalších účastníkov poistné, bolo vydané dňa 13. decembra 2016.
Námietku premlčania preto bolo potrebné uznať vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť nastala preduvedeným dátumom, t. j. tak, ako to správne zohľadnila pobočka žalovanej za obdobie mesiacov júl
2006, august 2006, september 2006, október 2006 a november 2006. Poistné za mesiac november 2006
bolo splatné najneskôr 8. decembra 2006. Poistné za mesiac december 2006 bolo splatné už po tomto

dátume, a to dňa 8. januára 2007 a teda ku premlčanie práva zaň resp. za neskoršie mesiace, nedošlo.
33. Správny súd tak dospel k názoru, že žalovaná vec správne právne posúdila, ak dospela k záveru, že
námietka premlčania vznesená predchodcom ďalších účastníkov konania v rámci odvolacieho konania
proti prvostupňovému rozhodnutiu o predpísaní poistného je čiastočne dôvodná (právo predpísať
poistné je premlčané za mesiace júl 2006 až november 2006), v dôsledku čoho zmenila prvostupňové

rozhodnutie tak, že poistné predpisuje iba za obdobie mesiacov december 2006 až jún 2008 spolu v
sume 3.593,37 eur. Jedinú námietku žalobcu, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v lehote podľa
§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nadobudnúť právoplatnosť, vyhodnotil s ohľadom na prezentované
rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.
septembra 2023 ako nedôvodnú.
34. Správny súd v dôsledku uvedeného správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190

SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 170 písm. c) SSP tak, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.