Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200078
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:3023200078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ľudovít Surma,
advokát, pracovisko: Halenárska 7, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia Ústrednej lekárskej posudkovej komisie Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-00739/27-2022-2 zo dňa 25.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa n e m á právo na náhradu trov konania (vrátane trov kasačného konania).

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa vykonávala v stálej štátnej službe funkciu odborného referenta oddelenia Nemocnice
pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. V nadväznosti
na dočasnú práceneschopnosť žalobkyne na podnet riaditeľa nemocnice jej zdravotný stav dňa
21.09.2022 prerokovala Lekárska posudková komisia II v zdravotníckom zariadení Nemocnice pre

obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej ako „LPK II“)
v rámci prieskumného konania vedeného podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 73/1998
Z.z.“). Žalobkyňa, prítomná pri prerokovaní, podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré dňa
05.10.2022 opätovne prerokovala LPK II (v zmysle § 7 ods. 4 Rozkazu ministra spravodlivosti č.
1/2009). Proti rozhodnutiu LPK II z 05.10.2022 bolo podané odvolanie, ktoré bolo v odvolacom konaní

zrušené a vrátené na nové prerokovanie s odôvodnením, že LPK II nerozhodovala v zložení, ktoré
určil generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže svojím rozkazom č. 20/2012. Po vymenovaní
nových členov LPK II bol zdravotný stav žalobkyne opätovne prerokovaný dňa 14.12.2022 a LPK II
na základe aktuálnej výpovede žalobkyne a predloženej zdravotnej dokumentácie (lekárskych správ)
rozhodnutím č. N ZVJS-02190/27-TN-2022 zo dňa 14.12.2022 určila žalobkyni podľa § 222 ods. 2
písm. b) Zákona č. 73/1998 Z.z. zdravotnú spôsobilosť klasifikáciou „C“ – policajt spôsobilý na výkon
štátnej služby s obmedzením – nie manipulácia so zbraňou (ďalej ako „rozhodnutie o určení zdravotnej

klasifikácie“ alebo „rozhodnutie LPK II“). Súčasne bolo vo výroku tohto rozhodnutia konštatované, že
ochorenie nebolo spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby s odôvodnením, že nebolo
objektívne preukázané, že ochorenie bolo spôsobené výkonom štátnej služby (že žalobkyňou udávané
vnímanie a prežívanie pracovných situácií nie je v súlade so zistenými objektívnymi skutočnosťami).2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu LPK II rozhodla Ústredná lekárska posudková komisia
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „ÚLPK“) rozhodnutím č. GR ZVJS-00739/27-2022-2 zo

dňa 25.01.2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila
rozhodnutie o určení zdravotnej klasifikácie. Konštatovala, že na svojom zasadnutí 25.01.2023 dôkladne
preskúmala odvolanie, zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, pričom sa stotožnila s rozhodnutím LPK II,
ktoré bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom.

Správna žaloba

3. Žalobkyňa v správnej žalobe predovšetkým uviedla, že napadnuté rozhodnutie sa dotýka jej práva
požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a následného uplatnenia
nárokov podľa § 43 ods. 1 písm. c) a ods. 5 písm. a) ako aj nárokov podľa § 174 Zákona č. 73/1998
Z.z. a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 328/2002 Z.z.“), a to najmä dávky
nemocenského a výsluhového zabezpečenia. S ohľadom na uvedené argumentovala, že napadnuté
rozhodnutie napĺňa svojou povahou charakteristické znaky rozhodnutia podľa § 2 ods. 2 v spojení s
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „SSP“), pretože zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka. Rozhodnutie o nesúvislosti zistenej choroby
žalobkyne s výkonom štátnej služby priamo ovplyvňuje právnu sféru žalobkyne a záväzne s konečnou
platnosťou určuje jej nemožnosť domôcť sa nárokov podľa Zákona č. 73/1998 Z.z. a zo sociálneho
poistenia. Napadnuté rozhodnutie preto nezávisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobkyne,
ale aj od posúdenia príčin jej ochorenia, ktoré určuje jej zdravotnú klasifikáciu, s výkonom štátnej služby.

V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobkyňa poukázala na pôvodnú
zdravotnú klasifikáciu pri nástupe do štátnej služby (ku dňu 14.01.2019 mala zdravotnú klasifikáciu „A“)
s tým, že súčasťou vyšetrení bolo „aj psychiatrické vyšetrenie“, ktoré bolo bez nálezu. Následne však
bolo zistené, že schopnosť žalobkyne na výkon štátnej služby je zo zdravotných dôvodov dlhodobo
zmenená (diagnóza F43.2) a z toho dôvodu jej bolo určené obmedzenie výkonu štátnej služby. K zmene

zdravotnej klasifikácie teda došlo po nástupe do štátnej služby. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne
vyplýva, že stresujúcim zážitkom (spúšťačom), bez ktorého by sa jej porucha nerozvinula, sú „problémy
v práci“ spôsobené nadriadenou.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zdravotná spôsobilosť na výkon služby je súhrnom telesnej a duševnej

spôsobilosti na výkon služby (§ 14 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 73/1998 Z.z.). Súčasťou posudzovania
je teda aj duševná spôsobilosť s tým, že v prieskumnom konaní sa opakovane zistila adaptačná
porucha a napriek tomu sa v tomto konaní nevykonalo psychologické vyšetrenie. Ak by bol riadne
zisťovaný skutočný stav veci, tak by ústredná lekárska posudková komisia aj lekárska posudková
komisia dospeli k záveru o nespôsobilosti žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby. Ústredná lekárska

posudková komisia vydala napadnuté rozhodnutie dňa 25.01.2023. Žalobkyňa poukázala na to, že už
dňa 20.01.2023 musel existovať posudok služobného klinického psychológa, ktorý obsahoval záver
o zdravotnej (duševnej) nespôsobilosti žalobkyne. Tento posudok mal byť súčasťou prieskumného
konania a na jeho základe mala byť v prieskumnom konaní vyslovená nespôsobilosť žalobkyne na
ďalší výkon štátnej služby. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 223 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z.

a uviedla, že mala byť zaradená do zálohy a mohla požiadať o posúdenie zdravotného stavu pre účely
sociálneho zabezpečenia (špecializovaným pracoviskom). Vzhľadom na nezistenie skutočného stavu
veci a opomenutie dôkazov došlo k nesprávnemu záveru prieskumného konania. Konanie a napadnuté
rozhodnutie vo svojom dôsledku vedie k zásahu do práv žalobkyne – práva požiadať o posúdenie
zdravotného stavu.

Vyjadrenie žalovaného

5. Vyjadrenie k správnej žalobe predložilo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
(ďalej ako „GR ZVJS“ alebo „žalovaný“). V prvom rade namietlo pasívnu legitimáciu subjektu
označeného v správnej žalobe na strane žalovaného (ako žalovaný bola označená ÚLPK ZVJS
– poznámka správneho súdu). Ústredná lekárska komisia Zboru väzenskej a justičnej stráže jekomisia zriadená internou normou (Rozkaz ministra spravodlivosti č. 1/2009) ako subjekt určený na
posudzovanie zdravotného stavu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, avšak nie je to
samostatný orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b)

Zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon č. 4/2001 Z.z.“) generálne riaditeľstvo a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia
slobody, ústav na výkon odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených,
ktoré jediné v rámci rozsahu svojich zákonom určených kompetencií môžu vystupovať vo vzťahu
k tretím subjektom. Vzhľadom na uvedené GR ZVJS navrhlo, aby správny súd konanie zastavil. GR

ZVJS sa vyjadrilo aj vecne k obsahu správnej žaloby. Uviedlo, že nie je sporné, že žalobkyni bola
stanovená diagnóza – adaptačné poruchy. Žalobkyňa namietala, že uvedená diagnóza nadväzuje na
extrémne stresujúci životný zážitok, jeho spúšťačom mala byť jej nadriadená, bez ktorej by sa porucha
nerozvinula. Tiež poukazovala na to, že hlavnou príčinou, ktorá vyvolala ochorenie, bolo plnenie si
povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v pracovnom prostredí kreovanom nadriadenou. ÚLPK
prerokovala odvolanie žalobkyne, výrok napadnutého rozhodnutia sa opieral o celý rad lekárskych

nálezov a odborných lekárskych správ, čo je uvedené aj v Zápisnici k napadnutému rozhodnutiu.
Napadnuté rozhodnutie potvrdilo zdravotnú klasifikáciu „C“ – schopná výkonu služby v Zbore väzenskej
a justičnej stráže s obmedzeniami (nie manipulácia so zbraňou). Obmedzenie „nie manipulácia so
zbraňou“ vychádza z podstaty psychiatrickej diagnózy F43.2 (Adaptačné poruchy), kedy je potrebná
liečba psychofarmakami, ktoré ovplyvňujú duševné funkcie a bdelosť, čo je neprijateľné pri manipulácii

so zbraňou. ÚLPK preskúmala skutkový stav dostatočne, svoje rozhodnutie a postup pri rozhodovaní
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu opísala. ÚLPK sa zaoberala všetkými diagnózami žalobkyne,
pričom podrobne preštudovala dostupnú dokumentáciu žalovanej. Pracovisko aj pracovná pozícia
žalobkyne boli opakovane predmetom auditu pracovnej zdravotnej služby Zboru väzenskej a justičnej
stráže, ktorá preverovala možné prítomné rizikové faktory vo vzťahu k práci žalobkyne, pričom

v prípade jej pracovnej pozície identifikovala jediný rizikový faktor – psychickú záťaž súvisiacu s prácou
s odsúdenými, v prostredí, ktoré musí byť neustále pod dohľadom, pričom túto prácu zaradila do
druhej kategórie prác. Kategória práce č. 2 síce pripúšťa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu
organizmuvsúvislostisexpozícioudanémufaktorupráceapracovnéhoprostredia,alenievznikchoroby
z povolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti GR ZVJS konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané na základe objektívne zisteného stavu veci a dôvody rozhodnutia boli zreteľne uvedené.
Replika

6. Žalobkyňa v replike vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že
správnemu súdu nič nebráni zmeniť označenie žalovaného (nejde o neodstrániteľnú procesnú

podmienku), ak sa domnieva, že zákon označuje žalovaného inak (Generálne riaditeľstvo alebo Zbor
väzenskej a justičnej stráže). Opätovne namietala, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne úvahy
pri hodnotení konkrétnych dôkazov a použití právnych predpisov.

Duplika

7. Žalovaný v duplike reagoval na jednotlivé námietky uvedené v replike (námietku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia, porušenia procesných práv žalobkyne). V súvislosti s chorobou z povolania
konštatoval, že lekárska komisia nevykonáva diagnostické úkony, ktoré sú nevyhnutné na preverenie
skutočností, či je porucha zdravia u posudzovaného príslušníka zboru chorobou z povolania.

Tieto úkony sú realizované zdravotníckymi pracovníkmi s príslušnou odbornosťou (tu napr. klinický
psychológ, psychiater, psychoterapeut, neurológ, pracovný lekár a pod.). V prípade choroby z povolania
diagnostikovanej príslušným špecializovaným pracoviskom klinického pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie, lekárska komisia posudzuje a preveruje, ktoré rizikové faktory pre zdravie zamestnancov
identifikovala pracovná zdravotná služba na príslušnom pracovisku zboru a či táto choroba mohla

vzniknúť na príslušnom pracovisku vzhľadom na identifikované rizikové faktory pracoviska. Ústredná
lekárska posudková komisia teda neurčuje, či je u príslušníka prítomná choroba z povolania, to
určuje príslušné špecializované pracovisko klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ale
určuje, či diagnostikovaná choroba má súvislosť s prácou príslušníka na príslušnom pracovisku zboru.
Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že trpí chorobou z povolania, mala by podstúpiť vyšetrenie na

príslušnom špecializovanom pracovisku. GR ZVJS zdôraznilo, že v záujme dodržiavania mlčanlivosti
a ochrany údajov zo zdravotnej dokumentácie neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené žiadne údaje zo
zdravotnej dokumentácie. K duplike GR ZVJS priložilo dokument „Vstupný audit vykonaný v Nemocnicipre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (jún 2012)“
a dokument „Opakované posúdenie zdravotných rizík na pracovisku zo dňa 30.12.2022“.

Konanie pred správnym súdom a kasačným súdom

8. O správnej žalobe rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) Uznesením
č.k. TN-11S/28/2023-158 zo dňa 17.07.2024 tak, že žalobu odmietol (ďalej ako „uznesenie správneho
súdu“). Správny súd konštatoval, že LPK II určila zdravotnú klasifikáciu žalobkyne podľa § 222

ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý expressis verbis vyjadruje, že zdravotná spôsobilosť sa určuje
zdravotnou klasifikáciou na základe posúdenia zdravotného stavu. Rozhodnutie bolo teda vydané
na základe posúdenia zdravotného stavu osoby, pričom aj záver, či ochorenie bolo alebo nebolo
spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, záviselo od posúdenia zdravotného stavu.
Rozhodnutia lekárskych komisií oboch stupňov (LPK II a ÚLPK) boli teda podľa správneho súdu
takými rozhodnutiami, ktorých vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby

(žalobkyne), pričom tieto rozhodnutia sami osebe neznamenali právnu prekážku výkonu jej povolania.
Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu odmietol s odôvodnením, že ide o rozhodnutia vylúčené
z prieskumu podľa § 7 ods. 1 písm. f) SSP.

9. O kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku správneho súdu rozhodol Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/115/2024 zo dňa 30.10.2025
tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie (ďalej ako
„zrušujúci rozsudok“). Kasačný súd konštatoval, že napadnutým rozhodnutím sa žalobkyni priamo určilo
obmedzenie výkonu povolania (nemožnosť/zákaz manipulácie so zbraňou), čo vyplýva aj zo samotného
znenia § 223 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého ak je schopnosť policajta na výkon štátnej

služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú
klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. Výrok predmetného rozhodnutia nekonštatuje
riešeniemedicínskejotázky,alepriamozasahujedoprávnejsféryadresátarozhodnutiaajerozhodnutím
o právach a povinnostiach žalobkyne a od jeho právoplatnosti nesmie žalobkyňa pri výkone povolania
manipulovať so zbraňou, a to bez existencie akéhokoľvek ďalšieho administratívneho rozhodnutia. Ide o

rozhodnutie,ktoréjepodľanázorukasačnéhosúduspôsobilézasiahnuťdosubjektívnejsféryžalobkyne,
keďže konečným spôsobom ukladá žalobkyni (v tom čase) ako príslušníčke Zboru väzenskej a
justičnej stráže obmedzenie dopadajúce na výkon jej povolania, zamestnania, respektíve jej zaradenia v
štruktúrach Zboru väzenskej a justičnej stráže a na to nadväzujúce plnenie služobných úloh a povinností.
Kasačný súd, konštatujúc nesprávne právne posúdenie veci, zrušil uznesenie správneho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd má znovu rozhodnúť o žalobe, viazaný právnym názorom
kasačného súdu, a súčasne rozhodnúť o náhrade trov kasačného konania.

10. Po rozhodnutí kasačného súdu bola vec na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 1S/55/2025.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o určení zdravotnej spôsobilosti žalobkyne ako
(v tom čase) príslušníčky Zboru väzenskej a justičnej stráže. LKP II v rámci prieskumného konania
nadväzujúceho na práceneschopnosť žalobkyne posudzovala zdravotný stav žalobkyne za účelom
určenia jej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby v zbore. LPK II rozhodnutím zo dňa 14.12.2022
určila žalobkyni podľa § 222 ods. 2 písm. b) Zákona č. 73/1998 Z.z. zdravotnú spôsobilosť klasifikáciou

„C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby s obmedzením – nie manipulácia so zbraňou. Toto rozhodnutie
odvolací orgán (ÚLPK) potvrdil so záverom, že bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového
stavu a v súlade so zákonom.

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd

podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 05.02.2026. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím LPK II a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
v rozsahu uplatnených žalobných bodov (rozsahom a dôvodmi ktorými je správny súd viazaný), dospel
správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

13. Zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na to, že prvostupňový orgán v rozhodnutí,
ktoré bolo potvrdené ÚLPK, konštatoval, že rozhodol na základe výpovede žalobkyne, predložených
lekárskych správ a iných skutočností, medzi ktoré patrila konzultácia s A. E. A. D., vedúcim oddelenia,
ako aj na základe podaní týkajúcich sa oznámenia protispoločenskej činnosti a trestných oznámení.Žiadal oboznámiť tieto skutočnosti, pretože nie sú súčasťou administratívneho spisu. Zdôraznil,
že v rámci posudzovania skutkového stavu bolo potrebné zohľadniť nielen skutočnosť, či bola choroba
spôsobenávpriamejsúvislostisvýkonomštátnejslužby,aleajto,čibolazhoršenávsúvislostisvýkonom

štátnejslužby,čovyplývazust.§7ods.8Rozkazuministraspravodlivostič.1/2009(ďalejajako„Rozkaz
MS č. 1/2009“). Uviedol, že žalobkyňa podávala oznámenie o protispoločenskej činnosti a trestné
oznámenie, pričom negatívne rozhodnutie o nárokoch žalobkyne, resp. nerozhodnutie o návrhu na
predĺženie podpornej doby, neobsahuje náležité odôvodnenie, že takto nebolo rozhodnuté v súvislosti
s podanými oznámeniami (že rozhodnutia nepostihovali žalobkyňu za podané oznámenia). Dôkazné

bremeno v tomto spočíva na žalovanom.

14. Na pojednávaní sa osobne vyjadrila aj žalobkyňa. Opísala stav od nástupu do štátnej služby,
kedy mala zdravotnú klasifikáciu „A“, až po prepustenie zo štátnej služby. Uviedla, že počas výkonu
štátnej služby si riadne plnila všetky svoje povinnosti. Nátlak a šikanovanie jej osoby nastali po tom,
ako začala upozorňovať na porušovanie predpisov na pracovisku. V dôsledku negatívneho prostredia

na pracovisku a šikany došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu a práceneschopnosti. Pred nástupom
dovýkonuslužbyupozorňovala,žejejliečbamôžeovplyvňovaťjejpozornosť.Malazato,žejejzdravotný
stav bol riešený viac administratívne, ako skutočne zo zdravotných hľadísk. Vzniknutá situácia mohla
byť riešená inak (napr. organizačným opatrením, zaradením do zálohy) a až po zlepšení zdravotného
stavu jej malo byť nariadené psychologické posúdenie.

15. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že v tomto prípade bolo lekárskou
komisiou realizované posúdenie zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby, posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti a duševnej spôsobilosti predstavuje dve osobitné konania. Ustanovenie § 7
ods. 8 Rozkazu MS č. 1/2009 sa týka posudzovania pracovného úrazu, nie ochorenia. Poukázala na to,

že žalobkyňa bola právoplatne prepustená zo služobného pomeru (správna žaloba na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru bola zamietnutá, bola zamietnutá
aj kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku správneho súdu). Vzhľadom na zmenu právneho stavu
by už po zrušení napadnutých rozhodnutí nemohlo dôjsť k opätovnému prieskumnému konaniu,
pretože toto môže byť vykonané len vo vzťahu k aktívnym účastníkom zboru. Uviedla, že odpadol

predmet tohto správneho súdneho konania, preto navrhla, aby správny súd konanie v zmysle § 99
písm. g) SSP zastavil.

16.Právnyzástupcavreakciinaprednespoverenejzástupkynežalovanéhouviedol,ženeexistujedôvod
pre zastavenie konania. Význam rozhodovania a preskúmavania zákonnosti napadnutých rozhodnutí

videl predovšetkým v tom, že štát má postupovať v súlade so zákonom a v prípade, že postupuje
nezákonne a vznikne škoda, tak účastník konania má nárok na náhradu tejto škody. Pre uplatnenie
nároku na náhradu škody je opodstatneným rozhodnúť vo veci.

17. Podľa § 2 ods. 2 zákona SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 222 ods. 1 a 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia, t.j. časová verzia predpisu účinná od 01.01.2023 do 30.06.2023):

(1) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie:
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou
takto:
a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,

b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.19. Podľa § 223 ods. 1 až 3 Zákona č. 73/1998 Z.z.: (1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie
zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s

výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. (2) Ak je schopnosť policajta na výkon
štátnejslužbyzozdravotnýchdôvodovdlhodobozmenená,určímupríslušnálekárskakomisiazdravotnú
klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. (3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní
zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného
stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia.

20. Podľa § 247a Zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (Správny poriadok – poznámka správneho sudu) okrem výkonu rozhodnutia.

21. Pokiaľ ide o pasívnu procesnú legitimáciu žalovaného, správny súd s poukazom na ust. § 2 ods. 1
písm. a) a b) Zákona č. 4/2001 Z.z., podľa ktorého zbor organizačne tvoria: a) generálne riaditeľstvo, b)

ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených, ako so žalovaným konal s Generálnym
riaditeľstvom ZVJS. Podľa § 222 ods. 4 Zákona č. 73/1998 Z.z. sú orgánmi lekárskej posudkovej činnosti
lekárska komisia a ústredná lekárska komisia (ktoré zriaďuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky), tieto však nie sú samostatnými orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorými sú

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia generálne riaditeľstvo a jednotlivé ústavy a nemocnica pre
obvinených a odsúdených.

22. Správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí, preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom v prvom rade predovšetkým skúmal aktívnu vecnú

legitimáciu žalobkyne - zásah do jej práv. Aj keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu
procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Podľa § 178
ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Aby sa mohla fyzická,

resp. právnická osoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou ochrany na správnom súde,
je potrebné ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia, resp.
opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne právom
chránený záujem. Samotné postavenie účastníka správneho konania k naplneniu podmienky ukrátenia
práv žalobcu nevedie. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je teda zásadné, ako sa účinky

rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu v správnom súdnom
konaní. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach alebo právom chránených
záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou/
právnickou osobou, bolo aj s poukazom na citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné, aby
žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla konkrétne tvrdenie (tvrdenia) o tom, že bola nezákonným

rozhodnutím orgánu verenej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

23. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie (v spojení s rozhodnutím LPK II)
sa dotýka jej práva požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia a práva
na uplatnenie nárokov podľa § 43 ods. 1 písm. c) (zaradenie do zálohy) a ods. 5 písm. a) Zákona č.

73/1998 Z.z. ako aj nárokov podľa § 174 (Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a
chorobách z povolania) Zákona č. 73/1998 Z.z. a Zákona č. 328/2002 Z.z., a to najmä práva požiadať o
nemocenské dávky a dávky výsluhového zabezpečenia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podľa
§ 43 ods. 1 písm. c) Zákona č. 73/1998 Z.z. sa do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov zaradí
policajt v stálej štátnej službe, len ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť

vykonávaťdoterajšiufunkciuzozdravotnýchdôvodovaponadobudnutíprávoplatnostitohtorozhodnutia
ho nemožno previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe. V zmysle § 223 ods. 3 Zákona č.
73/1998 Z.z. až v prípade, ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon
štátnej služby, môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia (§ 85
Zákona č. 328/2002 Z.z.) alebo sociálneho poistenia.

24. Na tomto mieste je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v predmetnom prípade v prieskumnom
konaní nebola u žalobkyne na základe predložených lekárskych správ a výpovede žalobkyne zistená
nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby (rozhodnutím LPK II bola posúdená ako spôsobilá na výkonštátnej služby s obmedzením). Zdravotný stav žalobkyne bol prerokovaný 14.12.2022 za jej osobnej
účasti. LPK II posudzovala (okrem výpovede žalobkyne) zdravotný stav na základe nasledovných
lekárskych správ: ORL - A. F., stomatológ - A. G., gynekológ - A. A., neurológ - A. H., so zameraním

sa hlavne na zdravotnú dokumentáciu psychiatrických ambulantných lekárskych správ a potvrdení
o absolvovaní individuálnych psychoterapií v období november 2021 až december 2022 (od psychiatra
A. G., A. I., A. J. K., klinického psychológa a psychoterapeuta A. J.). Na základe uvedeného LPK II
rozhodla, že zdravotná klasifikácia žalovanej s diagnózami: adaptačné poruchy, obojstranná percepčná
strata sluchu ľahkého stupňa, zvonenie v ušiach, choroba temporomandibulárneho kĺbu, St. p. LSK

vaginálnej hysterektómii a adnexotómii obojstranne pre hyperpláziu endometria, je „C“, t.j. žalobkyňa
je spôsobilá na výkon štátnej služby policajta s obmedzením. Vyhodnotenie predmetných dôkazov
(lekárskychspráv)žalobkyňanespochybňovala.Žalobkyňanamietalanedostatočnézistenieskutkového
stavu s ohľadom na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (25.01.2023) už musel
existovať posudok služobného klinického psychológa, ktorý obsahoval záver o zdravotnej (duševnej)
nespôsobilosti žalobkyne na výkon štátnej služby, ktorý bol aj podkladom pre rozhodnutie o prepustení

žalobkyne zo služobného pomeru zo dňa 20.01.2023. Podľa žalobkyne tento posudok mal byť súčasťou
prieskumného konania a na jeho základe mala byť v prieskumnom konaní vyslovená nespôsobilosť
žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby.
25. Z okolností prípadu (a súvisiacich správnych súdnych konaní, o ktorých má správny súd vedomosť
z vlastnej činnosti) vyplýva, že žalobkyni bolo riaditeľom Nemocnice pre obvinených a odsúdených

a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín dňa 28.11.2022 nariadené kontrolné psychologické
vyšetrenie z dôvodu návrhu spracovaného jej bezprostredným nadriadeným, toto vyšetrenie sa
uskutočnilo v dňoch 21.12.2022 a 27.12.2022. V závere kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa
20.01.2023 trojčlenná komisia konštatovala, že žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti
na výkon štátnej služby v zbore a rozhodnutím z tohto dňa bola žalobkyňa prepustená zo služobného

pomeru. K prepusteniu došlo podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. z dôvodu, že podľa
posudku služobného klinického psychológa nie je príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby. Nešlo o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b) cit. zákona, t.j.
z dôvodu, že žalobkyňa podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov
spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

funkciu a nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na
ujmu jej zdravia. Rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je samostatným rozhodnutím, ktoré
nebolo vydané v súvislosti s rozhodnutiami LPK II a ÚLPK. Kontrolnému psychologickému vyšetreniu
sa žalobkyňa podrobila v zmysle povinnosti uvedenej v § 48 ods. 3 písm. s) Zákona č. 73/1998 Z.z.
a toto vyšetrenie nebolo súčasťou prieskumného konania vedeného v nadväznosti na dočasnú pracovnú

neschopnosť žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak príslušník zboru podľa posudku
služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, je to obligatórny
dôvod pre prepustenie zo štátnej služby a nemožno aplikovať ustanovenia o zaradení policajta do
zálohy v zmysle § 43 ods. 1 písm. c) Zákona č. 78/1993 Z.z., t.j. žalobkyňa nesprávne apelovala na
to, že na základe (potenciálneho) rozhodnutia lekárskej komisie o tom, že dlhodobo stratila spôsobilosť

vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov (s odvolaním sa na stratu duševnej spôsobilosti
podľa posudku služobného klinického psychológa), mohla a mala byť zaradená do zálohy.

26. Žalobkyňa sa v samostatnom konaní vedenom pred Správnym súdom v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 2S/4/2024 domáhala prieskumu rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, správna

žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná. Rovnako bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobkyne
(Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/38/2025 zo dňa 25.09.2025). Najvyšší
správny súd v tomto rozsudku konštatoval, že postup pri psychologickom vyšetrení je upravený
interným predpisom. Podľa aktuálneho Rozkazu č. 21/2020 riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ
zboru môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali

prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon
štátnej služby; kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru vykoná minimálne trojčlenná
komisia určená generálnym riaditeľom zboru v zložení klinický psychológ nemocnice pre obvinených
a odsúdených, klinický psychológ - odborný zástupca a ďalší špecialisti v odbore psychológia alebo
psychiatria. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia je preskúmanie oblasti intelektových,

výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, respektíve identifikácia
rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 4 pre ďalšiu službu v zbore. Podkladové materiály pre
vypracovanie záveru kontrolného psychologického vyšetrenia (protokol) sa vyšetrenému príslušníkovi
zboru neposkytujú, v prípade záujmu sa na základe písomnej žiadosti vyšetreného sprostredkujekonzultácia spojená s interpretáciou záverov kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov. V rozsudku
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zdôraznil, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti podľa §
223 Zákona č. 73/1998 Z.z. (prieskumné konanie – poznámka správneho súdu) a duševnej spôsobilosti

sú dve samostatné konania.

27. V prieskumnom konaní lekárska komisia (zložená z viacerých členov) určuje zdravotnou klasifikáciou
zdravotnú spôsobilosť policajta na ďalší výkon štátnej služby na základe posúdenia zdravotného stavu.
Prieskumné konanie v zmysle zákona vykonávajú príslušné lekárske komisie, ktorých členovia majú

odbornú spôsobilosť na posúdenie zdravotného stavu, vychádzajú z výpovede posudzovanej osoby
a predloženej zdravotnej dokumentácie. V danom prípade LPK II vychádzala ako z výpovede žalobkyne,
tak aj z celej predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom pre záver podľa § 222 ods. 2 Zákona č.
73/1998 Z.z. (určenie zdravotnej klasifikácie) nebolo v zmysle zákona potrebné posúdenie inou osobou
(posudok inej osoby). Ohľadom zistenej adaptačnej poruchy boli súčasťou predloženej zdravotnej
dokumentácie aj správy od psychiatra a psychológa, preto neobstojí námietka, že sa nevykonalo

psychologické vyšetrenie.

28. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci správneho súdnictva nemá oprávnenie na to, aby vyslovoval
záver o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne, ani nevyslovuje odborný záver ohľadne medicínskych
otázok. Žalobkyňa napokon ani sama nespochybňovala posúdenie jej zdravotného stavu vo väzbe na

predložené lekárske správy, ale argumentovala tým, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia musel
existovať posudok služobného klinického psychológa, ktorý obsahoval záver o zdravotnej (duševnej)
nespôsobilosti žalobkyne na výkon štátnej služby.

29. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetný posudok nebol súčasťou predložených lekárskych

správ, ani predmetom celého prieskumného konania. Posudok ani nemohol byť predmetom posúdenia
prvostupňovým orgánom (LPK II), pretože táto komisia zdravotnú spôsobilosť žalobkyne posudzovala
14.12.2022 a posudok mal byť vypracovaný 20.01.2023. Ako už bolo uvedené, posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti podľa § 223 Zákona č. 73/1998 Z.z. a duševnej spôsobilosti sú dve samostatné konania,
preto neobstojí žalobná námietka, že v prieskumnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav

vo väzbe na posudzovanie duševnej spôsobilosti v samostatnom konaní. Súčasťou administratívneho
spisu je aj mailová správa od A. G. L. odoslaná dňa 25.01.2023 o 7:04 hod. A. M. G. (predsedníčke
ÚLPK), obsahom tejto správy je informácia, že žalobkyňa bola „dňa 23.01.2023 prepustená podľa § 194
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka ZVJS.“ Na vytlačenej mailovej správe
je ďalej rukou dopísané: „rozhodnutie o prepustení dôvod posudok služobného klinického psychológa“.

Napriek tomu, že ÚLPK bola v deň rozhodovania upovedomená o prepustení žalobkyne s poukazom na
posudok služobného klinického psychológa, z administratívneho spisu nevyplýva, že by mala k dispozícii
akékoľvek podklady z klinického posudzovania, tobôž záver kontrolného psychologického vyšetrenia
(protokol).

30. Z vykonaného dokazovania ďalej LKP II vyvodila záver, že ochorenie žalobkyne nebolo spôsobené
v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Žalobkyňa v správnej žalobe prezentovala nesúhlas
s týmto konštatovaním, vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením určitej skutočnosti však samé osebe nie je
dôvodom na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia LPK II. Súvislosť
choroby (ochorenia) s výkonom štátnej služby predstavuje odbornú otázku, hodnotenie ktorej prislúcha

príslušnej lekárskej komisii. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s posudzovaním otázky súvislosti choroby
s výkonom štátnej služby poukazovala na znenie § 7 ods. 8 Rozkazu MS č. 1/2009, správny súd
uvádza, že toto ustanovenie skutočne podľa jeho obsahu a väzby s predchádzajúcim ustanovením §
7 ods. 7 písm. b) hovorí, že priama súvislosť s výkonom štátnej služby sa priznáva, ak choroba bola
spôsobená alebo zhoršená výkonom štátnej služby v zbore. Podľa ust. § 223 ods. 1 Zákona č. 73/1998

Z.z. sa má v rozhodnutí lekárskej komisie uviesť súvislosť choroby s výkonom štátnej služby. Podľa § 7
ods. 7 písm. b) Rozkazu MS č. 1/2009 lekárska posudková komisia určí súvislosť choroby alebo úrazu
s výkonom štátnej služby, pričom stanoví, či: 1. ochorenie alebo úraz je v priamej súvislosti s výkonom
štátnej služby, 2. ochorenie alebo úraz nie v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Z toho vyplýva,
že súvislosť môže byť daná, ak bolo ochorenie spôsobené výkonom štátnej služby alebo zhoršené

výkonom štátnej služby, z hľadiska výsledku (záveru) sa však určuje len súvislosť s výkonom štátnej
služby.31. V nadväznosti na uvedené zároveň správny súd v zhode s vyjadrením žalovaného poukazuje na
skutočnosť, že v prieskumnom konaní vedenom v intenciách ust. § 223 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z.
príslušná lekárska komisia neurčuje, či je u príslušníka zboru prítomná choroba z povolania, určuje

súvislosť choroby s výkonom štátnej služby. Skutočnosť, že u žalobkyne k zmene zdravotnej klasifikácie
(z klasifikácie „A“ na „C“) prišlo po nástupe do štátnej služby, automaticky neznamená, že ochorenie bolo
spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Podľa § 223 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. ak
sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže požiadať
o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia, na tomto mieste zákon odkazuje na

ust. § 85 Zákona č. 328/2002 Z.z. (Lekárska posudková činnosť), v zmysle ktorého lekársku posudkovú
činnosť na tieto účely vykonáva posudkový lekár.

32. Podstatným pre rozhodnutie správneho súdu je skutočnosť, že posúdenie zdravotnej spôsobilosti
žalobkyne v prieskumnom konaní, ako aj samotné určenie zdravotnej klasifikácie a súvisu ochorenia
s výkonom štátnej služby, sa týkalo výlučne služobného pomeru, ktorý v prípade žalobkyne skončil

prepustením na základe rozhodnutia zo dňa 20.01.2023. Pretože služobný pomer žalobkyne bol
právoplatne ukončený (a správna žaloba na preskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu bola
zamietnutá, zamietnutá bola aj kasačná sťažnosť podaná žalobkyňou v tejto veci), účinky napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutie LPK II na práva a povinnosti žalobkyne z tohto služobného pomeru zanikli.
Keďže služobný pomer žalobkyne zanikol na základe rozhodnutia zo dňa 20.01.2023, neexistuje už

právny vzťah (služobný pomer), na základe ktorého by príslušná lekárska komisia mohla posudzovať
zdravotnú spôsobilosť žalobkyne na ďalší výkon štátnej služby, ani právny vzťah, na základe ktorého by
sa žalobkyňa mohla domáhať nárokov podľa Zákona č. 73/1998 Z.z. (napr. zaradenia do zálohy).

33. Pokiaľ kasačný súd v zrušujúcom rozsudku uviedol, že nemožno vylúčiť negatívny dopad

obmedzenia (určenia zdravotnej klasifikácie „C“) aj vo vzťahu k ďalším možnostiam žalobkyne uchádzať
sa o iné služobné miesto v rámci ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, správny súd uvádza, že
prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti o prijatie do služobného pomeru (§ 15 ods. 1 Zákona
č. 73/1998 Z.z.), pričom občan sa na zistenie, či je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon
služby v prijímacom konaní osobitne (nanovo) podrobí lekárskemu a psychologickému vyšetreniu.

Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár lekárskym posudkom
na základe záverov vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo a duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým vyšetrením občana,
ktoré vykonáva služobný psychológ (§ 14a ods. 2 a 4 Zákona č. 73/1998 Z.z.). Právna úprava
prijímacieho konania umožňuje požiadať občana o predloženie pracovného posudku alebo posudku

o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho
tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon
služby v Policajnom zbore (§ 15 ods. 5 Zákona č. 73/1998 Z.z.), ani z tohto ustanovenia však
nevyplýva, že by rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti z predchádzajúceho (ukončeného) služobného
pomeru predstavovalo prekážku pre opätovné uchádzanie sa o štátnu službu. V súkromnej sfére si

zamestnávateľ individuálne overuje predpoklady uchádzača pre požadovaný druh práce. Správny súd
opakuje, že rozhodnutie lekárskej komisie o zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej
služby v prieskumnom konaní má priame účinky len počas trvania služobného pomeru, v rámci ktorého
sa realizuje toto prieskumné konanie. Vychádzajúc z uvedeného platí, že žalobkyňa po právoplatnom
skončení služobného pomeru v zbore už nepodlieha posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na ďalší

výkon štátnej služby, ktoré sa týka len príslušníkov zboru.

34. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie (zásahu do práv a oprávnených záujmov) má vo
všeobecnosti za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e)
SSP alebo zamietnutie žaloby podľa § 190 SSP. Pretože v tomto prípade bolo o zdravotnej spôsobilosti

na ďalší výkon štátnej služby rozhodované v čase trvania služobného pomeru žalobkyne, nie je dôvod
na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, v zmysle ktorého správny súd žalobu odmietne,
ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, avšak sú splnené podmienky na zamietnutie žaloby
z dôvodu nepreukázania zásahu do subjektívnych práv žalobkyne (nedôvodnosti žaloby). Preto správny
súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia ÚLPK a LPK II a vrátenia veci na nové

konanie podľa § 190 SSP zamietol.

35. Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (že napadnuté rozhodnutie
mimo citácie právnych predpisov neobsahuje žiadne ďalšie odôvodnenie ani prílohu, ktorá by bolasúčasťou rozhodnutia, z ktorej by vyplývali ďalšie dôvody pre výrok daného rozhodnutia), správny súd
uvádza, že hoci samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ÚLPK je stručné, je z neho zrejmé, že
ÚLPK preskúmala rozhodnutie LPK II, odvolanie žalobkyne ako aj zdravotnú dokumentáciu žalobkyne

a stotožnila sa s rozhodnutím LPK II, ktorým bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“. Súčasne
je potrebné uviesť, že o odvolaní žalobkyne rozhodovala trojčlenná komisia, zo zasadnutia ktorej bola
spísaná aj Zápisnica č. GR ZVJS-00739/27-2023-1 zo dňa 25.01.2023 (je súčasťou administratívneho
spisu), v ktorej je podrobne opísaný obsah rozhodnutia LPK II aj úvahy ÚLPK, ktoré ju viedli k potvrdeniu
rozhodnutia LPK II. Predmetná zápisnica nenahrádza (nemôže nahrádzať) odôvodnenie samotného

potvrdzujúceho rozhodnutia (napadnutého rozhodnutia), no potvrdzuje konštatovanú skutočnosť (v
napadnutom rozhodnutí), že ÚLPK dôsledne preskúmala odvolanie, rozhodnutie LPK II a zdravotnú
dokumentáciu žalobkyne. ÚLPK uviedla, že rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne, odvíjajúce
sa od zdokumentovaného zdravotného stavu, ktoré obsahovalo aj záver, že ochorenie nebolo
spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby, bolo vydané na základe objektívne zisteného
skutkového stavu, odvolací orgán jeho potvrdením potvrdil teda aj záver, že ochorenie žalobkyne nebolo

spôsobené v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.

36. Žalobkyňa taktiež namietala, že nedostala od žalovaného odpoveď na konkrétne odvolacie námietky
(ktoré boli relevantné a zároveň dostatočne jasné), avšak nešpecifikovala, na ktoré odvolacie námietky
nedostala odpoveď. Úlohou žalobcu je konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade

s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd nie je
oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho
spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia)
konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných
bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia,pretožepráverozsahomadôvodmisprávnejžalobyjesprávnysúdpriprieskumelimitovaný
a súčasne aj vedený.

37. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný nevysvetlil, čo vlastne prvostupňový orgán abstrahoval
z „konzultácie“ s A. E. A. D. a „iných podkladov“, na ktoré prvostupňové rozhodnutie odkazovalo (konanie

vedené Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, trestné oznámenia žalobkyne,
prešetrenie sťažností žalobkyne), z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že konzultáciou s A.
E. A. D. (ako nadriadeným žalobkyne) bol zisťovaný rozsah služobných činností žalobkyne. Ďalej
z rozhodnutia vyplýva, že podnet Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, trestné
oznámenia a sťažnosti žalobkyne boli vyhodnocované v súvislosti so záverom o súvislosti choroby

s výkonom štátnej služby, pričom prvostupňový orgán konštatoval, že žalobkyňou udávané vnímanie
a prežívanie pracovných situácií nie je v súlade s doteraz zistenými objektívnymi skutočnosťami, keď
v konaní pred Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti neboli doposiaľ tvrdenia
žalovanej preukázané, v prípade trestných oznámení nebola naplnená skutková podstata žiadneho
trestného činu, sťažnosti žalobkyne (č. GR ZVJS-Sť-PZ-4/14-2021 a č. GR ZVJS-Sť-PZ-7/14-2022) boli

vyhodnotené ako neopodstatnené.

38. Žalobkyňa v správnej žalobe tiež konštatovala, že zo záveru prvostupňového orgánu vyplýva, že
postihuje žalobkyňu za to, že podala na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, návrh na začatie
trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti a toto jej

konanie má byť dôvodom na to, aby LPK II určila, že jej choroba objektívne nebola spôsobená plnením
služobných povinností, a preto nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ide o vyjadrenie presvedčenia
žalobkyne, ktoré však samé osebe (bez podpory argumentami a bližším odôvodnením) nepostačuje pre
konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

39. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že LPK II nerozhodla o predĺžení podpornej doby (obdobia poskytovania
náhrady služobného platu pri práceneschopnosti), je potrebné uviesť, že súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia LPK II je záver, že LPK II na svojom zasadnutí nerozhodovala o návrhu na predĺženie
podpornej doby žalobkyne, pretože je presvedčená, že z medicínskeho hľadiska nie je k tomu dôvod.
Z okolností prípadu taktiež vyplýva, že žalobkyňa po období práceneschopnosti nastúpila do práce,

čo sama uviedla v správnej žalobe (uviedla, že po skončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyňa
v skutočnosti schopnosť vykonávať štátnu službu nadobudla a ďalej vykonávala štátnu službu).
Z ustanovenia § 233 Zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva povinnosť lekárskej komisie rozhodnúť vo výroku
rozhodnutia z prieskumného konania o návrhu na predĺženie podpornej doby (v prieskumnom konanísa určuje spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej
služby). Ak mal byť podaný samostatný návrh na predĺženie podpornej doby, bolo potrebné domáhať sa
podania takéhoto návrhu, resp. rozhodnutia o ňom. Z Rozkazu MS č. 1/2009, konkrétne z ust. § 4 ods.

7 písm. b) vyplýva, že lekárska posudková komisia podáva návrhy na predĺženie podpornej doby pri
dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka na výkon služby pre chorobu a úraz prevyšujúcej dvanásť
mesiacov, pričom z Lekárskej správy A. I. zo dňa 16.09.2022 (ktorá je súčasťou administratívneho spisu)
vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od novembra roku 2021 a dňa 16.09.2022 nastúpila do
práce. Až po nástupe do práce nastúpila na ďalšiu PN.

40. Žalobkyňa nebola v konaní o správnej žalobe úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania,
vrátane trov kasačného konania, nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania správny súd s poukazom na §
467 ods. 3 SSP nepriznal žalobkyni ani náhradu trov kasačného konania, aj keď bola v kasačnom

konaní úspešná, pretože celkovo v konaní úspech nedosiahla. Správny súd nerozhodoval o náhrade
trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd
nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.