Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29P/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825203671
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825203671.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Pc/74/2025

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/XX a G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, s korešpondenčnou adresou I. XXX, o udelenie súhlasu za otca s podaním
žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto

r o z h o d o l :

29Pc/74/2025
I. Súd udeľuje za otca C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, súhlas s podaním žiadosti o zmenu priezviska

maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z B. na H..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29Pc/74/2025
(1) Navrhovateľka – matka maloletej sa podaným návrhom domáha udelenia súhlasu za otca s podaním
žiadosti o zmenu priezviska maloletej z B. na H..
(2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že maloletá je zverená do jej osobnej starostlivosti. Vzťah medzi
ňou a jej otcom sa nerozvinul, v útlom veku maloletej bol otec súdne trestaný. Nie je medzi nimi žiadny

citový vzťah. Otec po prepustení z väzby uzavrel manželstvo a o maloletú sa nezaujíma. Maloletá
s ním nemá žiadne pozitívne zážitky, naposledy sa stretli osobne asi pred siedmimi rokmi. Maloletá
používa priezvisko svojej matky ako „umelecké“ meno, prezentuje sa ním aj na sociálnych sieťach či na
súťažiach. Otec so zmenou priezviska maloletej nesúhlasil, matka mu písala e-mail v októbri 2024. Na
opätovný e-mail zo 04.06.2025 už neodpovedal.
(3) K návrhu pripojila vysvedčenie maloletej, ďakovný list, diplom, fotografiu facebookového profilu
maloletej, e-mailovú komunikáciu matky s otcom.

(4) Súd maloletej ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 06.11.2025.
(5) Maloletá sa k veci písomne vyjadrila dňa 26.09.2025. Z jej vyjadrenia vyplýva, že jej biologický
otec o ňu neprejavil žiaden záujem. Nikdy sa s ňou nestretol, nenapísal k narodeninám, k meninám,
nezaujímal sa o jej zdravie a o to, ako sa má. Pre ňu nie je otcom v pravom zmysle slova, ale biologický
rodič, ktorý je cudzím človekom. Celý život sa o ňu stará matka, pomáha jej, zaujíma sa o ňu v škole,
podporuje ju. Vie sa na matku spoľahnúť a je pre ňu najdôležitejší človek. Je reprezentantkou a je pre ňu

nepríjemné vystupovať na verejnosti pod menom človeka, ktorý nemá na jej úspechoch podiel. V škole
kvôli tomu prešla výsmechom a negatívnym skúsenostiam. Pozná minulosť svojho biologického otca
a myslí si, že si nezaslúži, aby niesla jeho priezvisko.(6) Otec maloletej v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.09.2025 nesúhlasil s návrhom.
Poukázal na to, že maloletá ho navštevovala vo výkone trestu až do prepustenia 28.07.2016. Potom sa
s ňou stretol trikrát, maloletá ho oslovovala „tatino“. Matka maloletej mu bránila stretávať sa s ňou, preto

podal návrh na súd, ktorý rozhodol dňa 28.05.2018 o styku. Matka rozhodnutie porušovala, maloletá sa
vyjadrila, že sa s ním stretla veľmi dávno a chcela by sa s ním stretávať, ale mamina jej to nedovolí.
Matka robila všetko preto, aby sa s maloletou nestretával, aby neudržiaval vzťah s ňou a aby ich vzťah
zanikol. Napísal jej list, ktorý jej matka neprečítala ani jej o ňom nepovedala. Súdom určené výživné
platí načas. Súd zamietol matke zmenu priezviska maloletej, zo správy psychologičky vyplývalo, že

postoj maloletej k zmene priezviska nie je jednoznačný, v správaní dieťaťa je prítomná ambivalencia
postojov. Maloletá preberala matkin postoj k postave otca. So zmenou priezviska nesúhlasí, do budúcna
to môže mať negatívny dopad na zmenu identity maloletej. Poukázal na to, že matka maloletej má už
piate priezvisko a každé jej dieťa má priezvisko po biologickom otcovi. Matka negatívne vplývala na
vývoj maloletej a jej obraz o otcovstve a výchove – za svojho otca považovala otca matkinej druhej
dcéry, respektíve bývalého partnera matky. Znížil význam identity maloletej na sociálnej sieti, matka

podľa neho maloletej úmyselné mení identitu v priezvisku. On má právo na prístup k EduPage maloletej,
vidí, aké dosahuje výsledky v škole a má prístup na sociálne siete, kde vidí, ako vystupuje. Matka si
tiež nezmenila hneď po rozvode priezvisko, bolo to po dvoch rokoch. On (otec) uzavrel manželstvo
17.11.2018, v roku 2017 sa mu narodila dcéra, ktorá nemá problém so svojím priezviskom po ňom.
V spoločnej domácnosti vychovávajú ešte dve deti z predchádzajúceho manželstva jeho manželky. On

bol 26.07.2016 podmienečne prepustený, odvtedy žije slušný život, jeho odsúdenie bolo zahladené.
(7) K vyjadreniu pripojil prehľad návštev vo výkone trestu, správu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske zo dňa 02.11.2016, vyjadrenie k odvolaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske zo dňa 14.10.2019, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa
10.01.2017, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 11.07.2018,

uznesenie o zahladení odsúdenia zo dňa 22.03.2024 a e-mailovú komunikáciu s matkou.
(8) Na pojednávaní dňa 06.11.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočul matku, otca
a maloletú a pojednávanie odročil za účelom konzultácií na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske.
(9)Naďalšompojednávanívovecidňa19.02.2026súddoplnildokazovanielistinnýmidôkazmiaumožnil

oprávneným subjektom urobiť záverečné vyjadrenia.
(10) Súd z dôkazov vykonaných na pojednávaniach zistil nasledujúci skutkový stav:
(11) Z vysvedčenia na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2 vyplýva, že maloletá bola v školskom roku
2024/2025 žiačkou 8. ročníka základnej školy, ktorý ukončila s výborným školským prospechom.
(12) Z ďakovného listu na č.l. 3 vyplýva, že maloletá bola ocenená v roku 2023 Jednotou dôchodcov

na Slovensku ako „A. H.“.
(13) Z diplomu na č.l. 4 vyplýva, že maloletá súťažila v máji 2025 v hasičskom športe ako „A. H.“.
(14) Zo snímky zo sociálnej siete na č.l. 5 súd zistil, že maloletá vystupuje na sociálnej sieti Facebook
ako „A. H.“.
(15) Podľa e-mailovej komunikácie rodičov na č.l. 6 a 7 otec na žiadosť matky z 23.10.2024 o súhlas

so zmenou priezviska maloletej odpovedal, že nesúhlasí a žiadal riešiť veci ohľadom nej osobne. Na
žiadosť zo dňa 04.06.2025 matka odpoveď otca nepredložila.
(16) Z lustrácie na č.l. 10 vyplýva, že matka je rozvedená, má štyri deti, ktoré majú tri rôzne priezviská.
Maloletá A. je jej najmladšie dieťa. Otec je ženatý, má dve deti, maloletá A. je jeho staršie dieťa. Obe
jeho deti majú rovnaké priezvisko.

(17) Z vyjadrenia maloletej na č.l. 25 vyplývajú skutočnosti uvedené v odseku 5 odôvodnenia tohto
rozsudku.
(18) Zo záznamu z prvého stretnutia na č.l. 26 vyplýva, že maloletá aktuálne navštevuje deviaty ročník
základnej školy v Bánovciach nad Bebravou. Býva spolu s matkou v obci I.. Maloletá osobne uviedla, že
nemá voči otcovi emocionálny vzťah. Chcela by zmeniť svoje priezvisko na H., pod týmto priezviskom

aj vystupuje na súťažiach. Otec nemá žiadne zásluhy na jej úspechu na rozdiel od matky, ktorá je jej
veľkou oporou a podporou.
(19) Podľa rozpisu návštev otca na č.l. 29 a 30 Maloletá navštevovala otca počas výkonu trestu až do
09.07.2016, kedy sa uskutočnila posledná zaznamenaná návšteva.
(20) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 31 vyplýva, že v novembri

2016 mal otec záujem stýkať sa s maloletou, domáhal sa úpravy styku. Zo správy vyplýva, že maloletá
bola v tom čase predškoláčka, mala necelých 6 rokov. V tom čase maloletá prejavila vôľu stretávať sa
s otcom. Uviedla, že ho má rada.(21) Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 33 v roku 2019 nebol
postoj maloletej k zmene priezviska jednoznačný (v tom čase mala 8 rokov veku). Bola ovplyvnená
postojom matky k otcovi, vlastnú negatívnu skúsenosť s otcom nemala. Zmena priezviska nebola v jej

záujme.
(22) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 34 vyplýva, že v januári 2017
matka uvádzala, že maloletá za svojho otca považuje otca matkinej druhej dcéry. Otec sa s maloletou
podľa matky nijako nekontaktoval, podľa nej nemal skutočný záujem o ňu ani o obnovu citových väzieb.
Podľa matky nebola realizácia styku otca s maloletou vhodná.

(23) Z úradného záznamu na č.l. 35 vyplýva, že v roku 2018 maloletá ukončila 1. ročník základnej školy.
S otcom sa nestretávala vôbec a nebolo jej to ľúto. Za otca považovala „J.“.
(24) Podľa rozhodnutie o zahladení odsúdenia na č.l. 36 bolo otcovi zahladené odsúdenie rozsudkom
tunajšieho súdu 1T 29/2012 zo dňa 12.03.2012 (za zločin lúpeže na 7 rokov odňatia slobody).
(25) Zo záznamu zo stretnutia rodičov na č.l. 42 vyplýva, že otec pracuje ako vodič kamiónu s výkonom
prácevoŠvajčiarsku.Snávrhomnesúhlasil,uviedol,že„keďbudemať18rokovalebokeďsavydá,nech

si priezvisko zmení“. S maloletou sa nestretáva, nekomunikujú spolu. Naposledy sa s ňou stretol v roku
2019, odvtedy sa s ňou nekontaktoval. Nedoplatky na výživnom nemá. Maloletá potvrdila autenticitu
svojho listu (odsek 5 odôvodnenia).
(26) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 45 súd zistil, že matka žije
s priateľom a maloletou v I. v 4-izbovom rodinnom dome svojho priateľa. S otcom maloletej nie je

v žiadnom kontakte. Otec sa s maloletou nestretáva, podľa matky o ňu neprejavuje záujem. Otca žiadala
e-mailom o zmenu priezviska maloletej, otec odmietol. Vyživovaciu povinnosť si pravidelne plní, nad
rámec určeného výživného neprispieva, na osobné sviatky neblahoželá. Neprispel ani na športové
aktivity maloletej. Matka ho neinformuje o zvýšených výdavkoch. Maloletá mala matku opakovane žiadať
o zmenu priezviska na priezvisko matky. Maloletá navštevuje 9. ročník základnej školy, je zdravá. Otec

so zmenou priezviska maloletej nesúhlasí. Maloletá sa s otcom podľa svojho vyjadrenia nestretáva asi
od roku 2016. Nie sú spolu ani v telefonickom kontakte. Nemá záujem obnoviť kontakt s otcom. Na
internete si o ňom prečítala informácie, pre ktorého nemá na neho dobrý názor, preto by chcela radšej
mamine meno. Spolužiaci sa jej za jeho minulosť vysmievali, ako tretiačke jej to nerobilo dobre. Keď
môže, používa priezvisko H.. S otcom nemá vôbec vytvorený vzťah. Dobrý vzťah má s matkou a jej

rodinou. Matka sa o ňu stará a podporuje ju v jej záujmoch, preto sa chce volať H.. Zo záverov správy
vyplýva, že vzťah medzi otcom a maloletou nie je vytvorený a zmena priezviska by tento vzťah ešte viac
narušila a rodičovské puto rozdelila. Na mene a priezvisku sa rodičia dohodli pri narodení dieťaťa a nie
je možné priezvisko dieťaťa zmeniť bez súhlasu jedného z rodičov.
(27) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č.l. 47 vyplýva, že otec maloletej

pracuje vo Švajčiarsku, domov chodí len počas víkendu v sobotu ráno a v nedeľu odchádza. Býva v E..
(28) Podľa záverečnej správy z poradensko-psychologických konzultácií na č.l. 48, cieľom ktorých
malo byť zistenie názoru dieťaťa na zmenu priezviska a oboznámenie sa so vzťahovými väzbami
medzi dieťaťom a rodičmi stretávanie otca s maloletou (podľa vyjadrenia matky) neprebieha už sedem
rokov. Otec v minulosti odmietol zmenu priezviska maloletej. Matka s otcom komunikuje málo, len

prostredníctvom e-mailu. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje primárne matka. Otec po prepustení
z výkonu trestu sa s maloletou nekontaktoval. Matka má s maloletou blízky vzťah založený na vzájomnej
dôvere. Maloletá jednoznačne uviedla, že by chcela používať matkine priezvisko, argumentovala tým, že
otca nevidela od ranného detstva, nepozná ho, v súčasnosti ani nemá záujem o kontakt s ním, pretože
sa jej nikdy neozval. Na sociálnych sieťach a súťažiach, ak je to možné, vystupuje pod priezviskom

H.. Pod tým priezviskom ju poznajú aj kamaráti. Uprednostňuje príslušnosť s rodinou matky, s rodinou
otca nemá nič spoločné. Neočakáva, že by sa vzťah medzi ňou a otcom zmenil v budúcnosti. Zaujala
negatívny postoj voči konaniu otca v minulosti, keďže je úspešná v mimoškolských aktivitách ako je
hudba a tanec, v čom vidí prezentáciu otcovho mena, čo je pre ňu náročné. Necíti sa byť jeho rodinou.
Je kreatívne a talentované dieťa, ktoré má predstavu o svojej budúcnosti, je ambiciózna a uvažuje

v logických súvislostiach. Zo záveru vyplýva, že maloletá opakovane žiadala matku o podanie návrhu na
zmenu priezviska, chce používať priezvisko matky. Zmena priezviska súvisí s jej pocitom prináležitosti
k rodine, ktorá ju od detstva vychováva a s ktorou trávi najviac času. Voči otcovi nemá vytvorený vzťah,
je pre ňu len predstavou osoby, s ktorou sa dlho nestretla. Otec o maloletú nejavil záujem, maloletá
aktuálne neočakáva, že by sa ich vzťah v budúcnosti zlepšil. Z pohľadu RPPS je pre dospievajúce dieťa

dôležité byť súčasťou rodiny, podobne ako rovesníckej skupiny. Zmena priezviska v prípade maloletej
prispeje k pocitu súdržnosti v rodine, v rámci mimoškolských a umeleckých aktivít by maloletá mohla
vystupovať pod priezviskom matky, čo je jej subjektívnym cieľom.(29) Z podstatného obsahu pripojeného spisu bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
spisová značka 3P/31/2019, vyplýva, že podľa rozsudku na č.l. 153, a podľa rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne na č.l. 216 matka už v roku 2019 podala obdobný návrh ako v tomto konaní.

Rozsudkom zo dňa 03.09.2019 č.k. 3P/31/2019-153 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17CoP/17/2019-216 bol návrh matky zamietnutý. V konaní nebolo preukázané, že by mala maloletá
výrazné problémy spojené s ťažkou vysloviteľnosťou jej priezviska. Maloletá žila v prostredí, v ktorom
bývali aj osoby s odlišným priezviskom od nej a jej matky (jej súrodenci). Dôvody, pre ktoré maloletá
chcela niesť priezvisko svojej matky, boli dôvodmi jej matky, ktorej postoje maloletá preberala. Jej

skryté strachy nemali reálny podklad, s otcom nemala žiadnu negatívnu skúsenosť, ich stretnutia
sa nerealizovali. K zmene priezviska nemala jednoznačný postoj a v jej záujme bolo obnovovanie
vzájomného vzťahu s otcom, aby k nemu mohla nadobudnúť dôveru. Zmena priezviska oslabuje väzby
rodiča a dieťaťa, najmä ak ide o dieťa, ktoré nie je v starostlivosti rodiča. Túto väzbu je potrebné rozvíjať,
nie narúšať. K zmene priezviska možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, keď je táto väzba poslednou,
ktorá rodiča s dieťaťom spája. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť a mal záujem o vybudovanie si vzťahu

s maloletou. Spáchaná trestná činnosť otca nemá žiadne spojenie s výkonom jeho rodičovských práv
a povinností – otcovi tieto práva neboli obmedzené, preto nemôže byť za trestnú činnosť postihovaný
v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností.
(30) Z kópie článkov z internetových portálov týkajúcich sa otca maloletej na č.l. 53 až 55 vyplýva,
že po vyhľadaní priezviska otca maloletej vo vyhľadávači sú na najväčších spravodajských portáloch

(pluska.sk, cas.sk, pravda.sk) dostupné články o otcovi maloletej týkajúce sa trestného činu, ktorý
spáchal, vrátane popisu reakcií jeho vtedajšej manželky (matky maloletej) na vyhlásenie rozsudku
a vplyvu na jej štyri deti. Otec sa dopustil štyroch skutkov kvalifikovaných ako trestný čin lúpeže. Všetky
články uvádzajú plné meno a priezvisko otca.
(31) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 62, súd zistil, že vzťah medzi

otcom a maloletou sa neobnovil. Maloletá neprijala žiadosť otca o priateľstvo na sociálnych sieťach.
Očakávala, že sa jej otec ozve na Vianoce a zablahoželá jej k narodeninám. Neposlal ani list, darčeky či
financie k sviatkom, plní si len vyživovaciu povinnosť. Okrem zaslania žiadosti žiadny záujem o maloletú
neprejavil. Otec s matkou ani maloletou nekomunikuje, podľa neho nie je v záujme matky a maloletej
nadviazať kontakt – keby chceli, tak ho kontaktujú. On maloletú nekontaktoval, lebo neprijala jeho

žiadosť. Určite by mu neodpísala. Otec nevidí zo strany maloletej ani matky snahu komunikovať, nevedia
ho ani pozdraviť. Uviedol, že skúsi maloletej napísať, ale s návrhom nesúhlasil.
(32)Zosprávyzporadensko-psychologickýchkonzultáciínač.l.63vyplýva,žebolivykonanékonzultácie
s účastníkmi za účelom podpory možnej obnovy vzťahu otca s maloletou. Maloletá hodnotila vzťah
s otcom ako neexistujúci. Otca nevída, nemala priestor vytvoriť si s ním vzťah. Vyjadrila sklamanie, že

ju otec nekontaktoval, hoci mala narodeniny. Naposledy ho videla na súdnom pojednávaní, odvtedy sa
o kontakt nepokúsil. Očakávala iniciatívu z jeho strany, hoci sama o kontakt záujem nemá. Žiadosť otca
o priateľstvo neprijala, lebo nechce, aby otec videl, čo pridáva na svoj profil a vedel tak o jej živote.
Otec jej môže napísať alebo využiť matkin e-mailový kontakt. Ona sama otca kontaktovať odmietla.
Zvykla si na život bez neho, že má vybudované rodinné zázemie s matkinou časťou rodiny, ktorá

je súdržná a poskytuje jej pocit istoty a bezpečia. Maloletá je extrovertne orientovaná osobnosť, má
množstvo priateľov, umeleckých a športových záujmov, vďaka ktorým má pocit naplnenia. Pripravuje
sa na prijímacie skúšky na strednú školu. V škole dosahuje výborné výsledky. O výbere strednej školy
otca neinformovala, očakávala záujem z jeho strany. Nevie si predstaviť obnoviť s ním kontakt. Absenciu
kontaktu hodnotí ako nezáujem otca. Spoločnú konzultáciu s otcom odmietla. Podľa nej otec neprávom

označuje matku ako osobu, ktorá mu bráni kontaktu s ňou, matka sa ju opakovane pokúšala motivovať,
aby s otcom obnovila kontakt. Otec sa zúčastnil konzultácie, na ktorej uviedol, že má záujem o kontakt
s maloletou, ale jeho predchádzajúce snahy boli znemožnené matkou maloletej. V minulosti maloletej
napísal list, ktorý je podľa neho matka neodovzdala, čo ale maloletá poprela, uviedla, že ho z vlastnej
vôle neotvorila. Otec matku obviňuje z bránenia kontaktu s maloletou v minulosti, takže nemal možnosť

vytvoriť si s ňou vzťah. Pokiaľ ide o kontakt, očakáva iniciatívu maloletej. Očakáva, že keď bude mať
maloletázáujemsasnímstretnúťalebohokontaktovať,taktourobíaonjejodpovie,sámsaužokontakt
snažiť nebude, pretože v minulosti prišlo zo strany matky a maloletej odmietnutie. Inak ako poslaním
žiadosti o priateľstvo na sociálnej sieti maloletú nekontaktoval, odmietol napísať maloletej list a nechať
jej ho na RPPS (možnosť mu ponúkla psychologička). Predchádzajúci neúspešný kontakt v minulosti

ho odradil natoľko, že nevidí zmysel pokračovať v snahe. V budúcnosti bude reagovať na kontakt
zo strany maloletej. S návrhom na zmenu priezviska nesúhlasí, matka ho neinformuje o zásadných
veciach týkajúcich sa maloletej, otec matku nekontaktuje. Zo záveru správy vyplýva, že otec maloletú
nekontaktoval, nakoľko je presvedčený, že by na jeho snahu nereagovala. Správanie otca predstavovalopre dieťa sklamanie, do budúcnosti možnosť obnovy vzťahu s biologickým otcom odmietlo. Matka,
súrodenci a ostatní členovia rodiny pre maloletú predstavujú podporu, bezpečie a prijatie, otec nebol
prítomný v zásadných vývinových obdobiach. Napriek snahe sa kontakt medzi dieťaťom a otcom

nepodarilo obnoviť, obaja očakávajú iniciatívu na druhej strane. V prípade, že dieťa nemá vytvorený
vzťah s rodičom, dieťa si nedokáže tento vzťah predstaviť, samé teda nebude vyhľadávať niečo, čo je
preňneznáme.Čímjedieťastaršie,týmnáročnejšiejevybudovaťsisnímvzťah,pretožesidokážesamé
vybrať, s kým chce tráviť čas a začne uprednostňovať svoje záujmy. Nie je možné s istotou povedať, či sa
maloletá A. v budúcnosti rozhodne kontaktovať otca, vzťah s otcom bol nahradený inými príbuzenskými

vzťahmi. Aktuálne maloletá odmieta otca kontaktovať, uviedla, že je to pre ňu neznámy človek a ona už
nemá záujem ho spoznať. Konzultáciu na RPPS v prítomnosti otca odmietla.
(33) Z elektronickej komunikácie rodičov na č.l. 66 až 68 vyplýva, že ide sčasti o rovnakú komunikáciu
ako na č.l. 6 (október 2024). Otec upozornil matku prostredníctvom sociálnej siete na potrebu jeho
podpisu prihlášky na strednú školu (matka uviedla, že správu si neprečítala), vo februári 2026 (tesne
pred pojednávaním vo veci) otec ponúkol matke uhradiť časť zvýšených nákladov maloletej a platiť

výživné vo vyššej výške.
(34) Na pojednávaní dňa 19.02.2026 otec uviedol, že žiadal o osobné stretnutie kvôli zmene priezviska
maloletej.Akbysasmaloletoustretával,nemalbyabsolútneproblém,abysizmenilapriezvisko.Súhlasil
by, ak by mala druhé priezvisko H.. Podľa neho ide o zásah do identity dieťaťa a časti jeho.
(35) Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

(36) Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZR“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa
majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

(37) Podľa § 35 ZR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
(38) Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

(39) Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších
predpisov každý musí mať priezvisko. Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda
spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko určené dohodou pri
uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda
priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť najviac dve priezviská z priezvisk, ktoré majú

rodičia v čase, keď k dohode došlo.
(40) Podľa § 5 citovaného zákona štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku
priezvisko, ktoré nadobudol podľa tohto zákona, podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo pri
uzavretí manželstva v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev.
(41) Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak

ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(42) Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska
rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
(43) Podľa § 6 ods. 5 citovaného zákona na žiadosť rodiča maloletého dieťaťa, ktoré nemá priezvisko
tohto rodiča, a ktorý sa o dieťa osobne stará, okresný úrad povolí maloletému dieťaťu používanie

priezviska tohto rodiča ako ďalšie priezvisko v poradí za podmienky, že rodičia dieťaťa nie sú manželia a
druhý rodič nedal súhlas so zmenou priezviska alebo sa súhlas od neho nedal získať podľa § 11 ods. 3
písm. a); v takom prípade sa nahradenie súhlasu druhého rodiča súdom nevyžaduje. Povoliť používaniepriezviska rodiča ako ďalšieho priezviska v poradí podľa predchádzajúcej vety je možné iba raz a iba
vo vzťahu k jednému z viacerých priezvisk tohto rodiča.
(44) Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho

ako 15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
(45) Podľa § 9 citovaného zákona na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný
okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej
republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na
povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu

mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného
zástupcu, ktorý žiadosť podáva.
(46) Podľa § 11 ods. 3 písm. a) citovaného zákona žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide
o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho

rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať; v prípade žiadosti jedného z rodičov podľa § 6 ods. 5 sa písomný súhlas druhého rodiča ani
právoplatné rozhodnutie súdu nahradzujúce jeho súhlas neprikladá.
(47) Z relevantnej judikatúry súdov vyššej inštancie súd uvádza:

(48) Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovávať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá
súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy ak sú na to závažné

dôvody. Týmito dôvodmi môžu byť napr. dôvody ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má neplní svoje
povinnostivočidieťaťu,neprejavujeoňzáujem,stratilknemucitovývzťahalebozinéhovážnehodôvodu
nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s
týmto rodičom. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2015, sp. zn. 13CoP/55/2015)
(49) Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska

dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len
zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej
judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy,
ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko

dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový
vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval
a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. novembra
2008, sp. zn. 9CoP/23/2008)
(50) Konanie o návrhu matky o súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa

nemožno z hľadiska prípustnosti dovolania považovať za obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských
práv. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. septembra 2002, sp. zn. 3 Cdo 79/2002, ZSP 47/2002)
(51) Určenie mena a priezviska maloletých detí je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom
rodičom.Zmenapriezviskajezásahomnielendoprávrodičov,aleajdoprávdetí.Aksarodičianedohodli
na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, súd dá

súhlas na podanie tejto žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tak tomu
bude napríklad aj vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje
povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah alebo ak z iného
vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit
spolupatričnosti s týmto rodičom. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 19. augusta 1971, sp. zn. 1 Cz

50/71, R 11/1973)
(52) Aplikujúci citované právne predpisy, rešpektujúc rozhodnutia súdnych autorít, po vykonanom
dokazovaní a jeho zhodnotení súd dospel k záveru, že návrh matky je v celom rozsahu dôvodný. Súd
pritom vychádzajú z nasledujúcich úvah.
(53) Súd v tomto konaní rozhodoval o nahradení súhlasu otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska

maloletej. Priezvisko a jeho určenie je dôležitou vecou týkajúcou sa maloletého dieťaťa. Ak sa na nej
rodičia nevedia dohodnúť, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd, aby nahradil súhlas druhého
rodiča. Súd rozhoduje podľa § 35 Zákona o rodine, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa podľa čl.
5 Zákona o rodine. V tomto prípade teda ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv apovinností, preto matka bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu. Otec k veci uviedol, že nesúhlasí
s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej, preto je zrejmé, že je tu spor rodičov o podstatnej veci
týkajúcej sa maloletej a súd musí rozhodnúť.

(54) Pri rozhodovaní o priezvisku dieťaťa je v prvom rade podstatná vôľa rodičov. Rodičia určujú
priezvisko dieťaťu dohodou, spravidla už pred jeho narodením, niekedy už v čase, kedy uzatvárajú
manželstvo. Toto rozhodnutie potom podstatne formuje identitu dieťaťa. Očakáva sa, že dieťa by malo
nosiť rovnaké priezvisko od narodenia až do času, kedy samé rozhodne o jeho zmene napríklad v
súvislosti s uzavretím manželstva, alebo z iných dôležitých zákonných dôvodov.

(55) Priezvisko dieťaťa však nie je absolútne nemenné. Môžu sa vyskytnúť dôvody, pre ktoré je zmena
priezviska v záujme maloletého dieťaťa. Je tak v prípadoch, ak napríklad rodič, ktorého priezvisko
dieťa nesie, neplní si riadne svoje rodičovské povinnosti. Napriek výhradám matky, v tomto prípade
súd nezistil, že by si otec svoje rodičovské povinnosti vôbec neplnil. Riadne si plní svoju vyživovaciu
povinnosť.
(56) Dôvodom na zmenu priezviska môže byť aj nezáujem rodiča o maloleté dieťa, ani ten však v tomto

konaní nebol. Otec sa o maloletú sa v rámci obmedzených možností zaujíma, sleduje jej výsledky v škole
a na sociálnych sieťach i jej mimoškolské aktivity.
(57) Neplnenie si rodičovských povinností ani absolútny nezáujem otca o maloletú teda dôvodom na
vyhovenie návrhu nie je.
(58) K zmene priezviska môže dôjsť aj ak rodič, ktorého priezvisko dieťa nesie, a dieťa nemajú

vytvorený vzájomný vzťah, ktorý by odôvodňoval posilňovanie ich vzájomnej identity prejavenej v
spoločnom priezvisku. Pôjde spravidla o výnimočnú situáciu, ak nie je dôvodné očakávať, že sa
tento vzťah v budúcnosti obnoví a posilní. V záujme dieťaťa je aj zachovanie jeho rodovej identity
a vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Zachovanie týchto práv maloletej
by odôvodňovalo zamietnutie návrhu matky.

(59) V tomto prípade však bol zistený konflikt týchto práv maloletej s inými jej právami. Ide najmä o právo
na ochranu pred zásahmi do dôstojnosti dieťaťa, do jeho citového vývinu a citovej integrity, ako aj právo
na rešpektovanie názoru dieťaťa.
(60) Úlohou súdu preto bolo zvážiť na jednej strane právo maloletej na zachovanie rodovej identity
k otcovi prostredníctvom spoločného priezviska a právo maloletej na rešpektovanie jej názoru na otázky

ktoré sa jej týkajú a na zachovanie citovej integrity a dôstojnosti. Súd, vykonajúc test proporcionality
týchto práv, dospel k záveru, že je potrebné prikloniť sa k právu maloletej na zachovanie citovej integrity
a dôstojnosti a najmä rešpektovať jej názor.
(61) V tomto prípade došlo k odcudzeniu otca a maloletej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto
odcudzenie súvisí s trestnou činnosťou otca a výkonom trestu odňatia slobody, kedy otec v rozhodnom

čase pre vytvorenie si vzťahu s maloletou nebol pre ňu k dispozícii. Maloletá si našla náhradu vzťahov,
ktoré by si budovala s otcom, v rodine svojej matky. Ich vzťahy sa už neobnovili. Nie je možné vylúčiť, že
čiastočne toto odcudzenie mohla zaviniť aj matka svojím postojom k otcovi po jeho prepustení z výkonu
trestu a nedostatočnou podporou maloletej k stretávaniu s otcom. Ešte v čase predchádzajúceho
konania, kedy mala maloletá osem rokov veku, nemala maloletá voči otcovi jednoznačne negatívny

postoj. V tom čase len preberala negatívne postoje svojej matky a súd v tom čase videl nádej na
obnovenie a prehĺbenie vzájomných vzťahov. Bohužiaľ, postupom času sa ukázalo, že k obnoveniu
vzťahov nedošlo. Ani niekoľko rokov od ostatného rozhodnutia neprispelo k v rozhodnutí vyjadrenému
cieľu obnovy vzájomných vzťahov otca a maloletej.
(62) Dôvodom zmeny priezviska môžu byť aj iné „závažné dôvody“ – najmä ak nie je v záujme zdravého

vývinu dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s rodičom, ktorého priezvisko
nesie. V tomto prípade však niet čo udržiavať a prehlbovať. Maloletá žiaden pocit spolupatričnosti
sotcomnemá,atouždlhodobo.Maloletásubjektívnepociťujenezáujemosebazostranyotca.Hociotec
formálne záujem o ňu prejavuje, ide len o záujem „na diaľku“ – plní si vyživovaciu povinnosť a sleduje
školské a mimoškolské úspechy maloletej. Z pohľadu maloletej v jej živote otec nie je a tomuto stavu

sa celkom prispôsobila. V skutočnosti otec očakáva prvý krok k obnoveniu plnohodnotných vzájomných
vzťahovzostranymaloletej.Jeneprípustné,abyrodičiaprenášalinamaloletédetipovinnosťurobiťkroky
k náprave vzájomných vzťahov. Tí, ktorí majú zodpovednosť, sú výlučne dospelí. Maloletá nemá žiadne
pozitívne spomienky na otca. Berie ho len ako „biologického rodiča“, bez akéhokoľvek citového vzťahu.
Otec ju vôbec nezaujíma, fyzický kontakt s ním výslovne odmieta. S jeho priezviskom sa cíti nepríjemne,

ako človeka sa ho bojí. Možno zhrnúť, že skutočnosť, že nosí priezvisko svojho otca, s ktorým ju nespája
žiadne citové puto (a ktoré sa ani od posledného rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach
nepodarilo obnoviť), na ňu v súčasnosti pôsobí negatívne. Používaniu „otcovho“ priezviska sa vyhýba
vždy, keď je to možné. Nechce spájať priezvisko po svojom otcovi so svojimi vlastnými úspechmi.(63) Negatívnu emóciu k otcovi pociťuje nielen kvôli tomu, že ho dlho nevidela, nemala možnosť ho
spoznať, že sa jej neozval, ale aj kvôli jeho minulosti. Súd z vlastnej iniciatívy zisťoval, či je daný
objektívny dôvod spájať s priezviskom otca aj negatívne pocity na strane maloletej. Zo spravodajských

internetových portálov pritom zistil, že na viacerých z nich sú stále verejne dostupné správy o jeho
trestnej činnosti, vrátane jej dopadu na jeho rodinu – na matku i maloletú. Za takýchto okolností je možné
pochopiť postoj maloletej, ktorá otca zo svojho života úplne vytesnila. Je možné stotožniť sa s názorom
vysloveným v predchádzajúcom konaní, že trestná činnosť otca nemá žiaden vplyv na jeho rodičovské
práva a povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine. Je však zrejmé, že má vplyv na postoj maloletej

k otcovi a na jeho vnímanie ako osoby. Z konzultácií pred psychológom je zrejmé, že maloletá nechce
svoje životné úspechy spájať s priezviskom otca, ktorý ju v jej živote sklamal.
(64) Vôľa dieťaťa je jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o rodičovských právach
a povinnostiach, najmä vtedy, ak ju dieťa vzhľadom k svojej rozumovej vyspelosti vie uvedomelo vyjadriť
a ak táto vôľa samotné dieťa nepoškodzuje. O rozumovej vyspelosti maloletej A. sa súd presvedčil nielen
sprostredkovane prostredníctvom psychológa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj sám, pri

výsluchu maloletej. Maloletá je talentovaná a má predstavu o svojej budúcnosti, je ambiciózna a uvažuje
v logických súvislostiach. Celom logicky v konaní uviedla argumenty pre podporu svojej vôle zmeniť
svoje priezvisko z pôvodného B. na priezvisko matky H.. Jej vyjadrenie bolo uvážené, jednoznačné
a v celom konaní vyjadrené konzistentne. Popísala, prečo pociťuje negatívny vplyv priezviska po otcovi
na svoju osobu a prečo sa jeho používaniu dlhodobo vyhýba. Ak by bola len o čosi staršia, mohla by

žiadosť o zmenu priezviska podať sama, v takom prípade by jej príslušný orgán pravdepodobne vyhovel.
Zmeniť priezvisko by mohla aj iným zákonným spôsobom, a to napríklad uzavretím manželstva, čo by
jej mohlo byť povolené už od 16 rokov veku. Jej vek je tak v súčasnosti jedinou prekážkou, aby mohla
realizovať vlastnú vôľu zmeniť svoje priezvisko. Aj napriek nižšiemu ako zákonnému veku pre realizáciu
tohto práva však svoju vôľu prejavila bez akýchkoľvek pochybností o svojom presvedčení a o dôvodoch,

na základe ktorých k nemu došla. Bolo by v rozpore s jej právami, ak by súd ignoroval jej vôľu.
(65) Súd na rozdiel od rozhodovania v predchádzajúcom konaní, kedy posudzoval podanie návrhu na
zmenu priezviska maloletej, tentokrát už nezistil u maloletej, že by naďalej nemala žiadnu negatívnu
skúsenosť zo vzájomnej väzby so svojím otcom, ktorú má prostredníctvom spoločného priezviska.
Negatívna skúsenosť má pôvod v informáciách, ktoré si už sama mohla prečítať na internete (č.l. 45, č.l.

53 až 55), ale môže vyplývať aj z postoja otca v tomto konaní, ktorý podmienil svoj súhlas so zmenou
priezviska tým, že maloletá sa s ním bude stretávať, čo môže maloletá oprávnene vnímať ako nátlak
otca na jej osobu.
(66) Zmena priezviska má byť síce len výnimočný inštitút, súd musí vždy skúmať dôležitosť dôvodov na
takú zmenu, ich existencia a závažnosť je však v každom prípade jedinečná a môže sa aj medzi tým

istým rodičom a dieťaťom v priebehu času meniť. V zásade síce platí, že je v záujme maloletého dieťaťa
udržať si vzťah s rodičom, v starostlivosti ktorého nie je, aj prostredníctvom spoločného priezviska.
Táto zásada ale nie je absolútna, neprekonateľná. V tomto prípade je podľa názoru súdu dôležitejším
záujmom pre maloletú odstránenie psychického tlaku, ktorý na ňu nosenie a používanie spoločného
priezviska vyvíja, pred zachovaním rodovej identity s otcom. Psychická pohoda a citová integrita je pre

maloletú dôležitejším záujmom, ako záujem na udržanie symbolickej väzby s otcom prostredníctvom
spoločného priezviska. Iná ako táto symbolická citová väzba maloletej k otcovi v tomto konaní pritom
zistená nebola. Navyše súd prihliadal aj na postoj otca k obnoveniu vzťahu s maloletou, ktorý podľa
názoru súdu nedostatočne využil možnosti na jeho obnovenie, ktoré mu boli ponúknuté aj počas tohto
konania. Dá sa chápať jeho frustrácia z postoja maloletej, avšak ak má otec skutočný záujem na

obnovení vzťahu, musí to byť práve on, kto bude mať prvý iniciatívu a kto využije všetky možnosti,
vrátane tých, ktoré mu ponúkne odborník – psychológ. Nepostačuje len čakať na prvý krok maloletej
a nevhodný sa javí aj nátlak na maloletú (podmieňovanie súhlasu otca zmenou postoja maloletej). Súd
v tomto konaní využil všetky možnosti, ktoré mu procesné predpisy ponúkajú, aby vytvoril podmienky pre
obnovenie vzťahu otca s maloletou (konzultácie na RPPS), no zodpovední za výsledok tohto procesu sú

už len jeho účastníci. Nateraz sa ich vzťah ani len čiastočne obnoviť nepodarilo a maloletá jeho obnovu
výslovne vylúčila. Vzhľadom k jej veku a rozumovej vyspelosti súd chápe tento postoj ako konečný.
(67) Preto súd návrhu vyhovel a povolil za otca, aby matka podala na príslušnom orgáne za maloletú
návrh na zmenu jej priezviska.
(68) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(69) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.(70) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
(71) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý

dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

29Pc/74/2025
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.