Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 32Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100914
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100914.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Marta Rybárová,
advokátka, so sídlom: Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 31 202 551 proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/11200/EP zo dňa 23.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/11200/EP zo
dňa 23.08.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OPPKPČ/

SOC/2024/5133-35 zo dňa 23.05.2024 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

Administratívne konanie

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň rozhodol o zastavení jeho
výplaty. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že potom, čo prvostupňovým orgánom
verejnej správy nebol žalobcovi rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023
priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky,
sa žalobca voči uvedenému rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo dňa 04.03.2024 tak, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy č. TN1/OPPKPČ/SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023 potvrdil a vzhľadom

na skutočnosť, že opakovaným posúdením zdravotného stavu došlo k zmene posudkového záveru
v oblasti mobility a orientácie, konštatoval potrebu prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla ďalej konať a aby vydal nový komplexný posudok, v ktorom už predmetný
peňažný príspevok nebude navrhnutý. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskeho
posudku žalovaného vypracoval prvostupňový orgán verejnej správy komplexný posudok zo dňa
20.05.2024, v ktorom žalobcovi stanovil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy číslo 3, časť

XIII., B., bod 4, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákono kompenzačných príspevkoch“), a teda žalobcu určil ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďalej bolo uvedené, že u žalobcu nebol zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia,
ktorý by obmedzoval alebo znemožňoval jeho schopnosť prepravovať sa prostriedkami verejnej

hromadnej dopravy osôb. Žalobca je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy osôb a späť,
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať
z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Taktiež žalobca nemá duševnú poruchu s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu

zvieračov, ktoré by podmieňovali odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca tiež nie je zaradený do chronického dialyzačného programu alebo transplantačného programu,
nie je osobou, ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba ani osobou s hematoonkologickým
ochorením na udržiavacej liečbe. Na základe uvedeného teda prvostupňový orgán verejnej
správy rozhodol o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a jeho výplatu zastavil.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že denné cestovanie
verejnou hromadnou dopravou je pre žalobcu nereálne z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, ktorý je následkom vážnych diagnóz (spina bifida, hydrocefalus, DMO, hypotonický syndróm,
pedes calconeovari bilat., skolióza, ťažká porucha zvieračov). Hoci je žalobca cievkovaný, to

nezabraňuje únikom moču, ktoré sa zhoršujú pri častých infekciách. Pridružilo aj opätovné výrazné
zhoršenie chôdze, pričom u žalobcu došlo k opätovnému prirasteniu miechy ku chrbtici a od kolien
dole nemá v nohách potrebné nervové signály. Žalobca dodal, že za celé obdobie dvanástich rokov sa
jeho zdravotný stav vrátane motoriky nezlepšil natoľko, aby bolo možné vyhlásiť, že nie je odkázaný
na prepravu osobným motorovým vozidlom. Diagnózy žalobcu sú nezvratné, možno ich zmierniť len

sekundárne a to pravidelným cvičením. Žalobca za nekorektnú považuje argumentáciu, že môže
nastúpiť a vystúpiť do/z prostriedku verejnej hromadnej dopravy, pričom cestovanie prostriedkami
verejnej hromadnej dopravy je pre neho nepohodlné ako z hľadiska jeho zníženej hybnosti, tak
aj nekomfortu súvisiaceho s jeho obojstrannou inkontinenciou. Žalobca navštevuje školu dennou formou
v rámci individuálnej integrácie v bežnej triede. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalobcu

nezohľadnil jeho zhoršujúcu sa mobilitu. Ďalej žalobca uviedol, že uňho pretrváva inkontinencia moču
a stolice III. stupňa, ktorá je trvalá a nezvratná. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie nevychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalobca spochybňuje záver prvostupňového
orgánu verejnej správy, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Pre žalobcu objektívne nie je možné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb

pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti a bez výrazných negatívnych následkov na jeho nepriaznivý
zdravotný stav. Žalobca k odvolaniu priložil lekárske správy – neurocentrum ambulancia zo dňa
03.05.2024, MR vyšetrenie zo dňa 23.04.2024, MR vyšetrenie zo dňa 02.10.2023, neurologické
vyšetrenie zo dňa 05.04.2024, neurologické vyšetrenie zo dňa 24.10.2023, EMG vyšetrenie zo dňa
04.04.2024, EMG vyšetrenie zo dňa 28.09.2023, EMG vyšetrenie zo dňa 26.08.2022.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/
SOC/2024/11200/EP zo dňa 23.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opätovne
preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a vydal dňa 19.08.2024

komplexný posudok. Podľa komplexného posudku zo dňa 19.08.2024 je miera funkčnej poruchy
žalobcu 50 % podľa prílohy číslo 3, časť XIII., B., bod 4, písm. b) k Zákonu o kompenzačných
príspevkoch,žalobcamávrodenúvývojovúporuchucentrálnejnervovejsústavy,jepooperáciihydrokélu
miechy, pretrváva porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania a potreba
ručného vyprázdňovania stolice, opakovaných klyziem. Ďalej bolo konštatované, že chôdza žalobcu je

v porovnaní s rokom 2012 zlepšená, žalobca prejde samostatne. Pri cievkovaní močového mechúra
žalobca nemáva stavy úplnej inkontinencie moču. Žalobca nemá inkontinenciu moču III. stupňa
ani inkontinenciu stolice. Potreba samocievkovania a potreba mechanického vyprázdňovania stolice nie
sú ekvivalentom úplnej inkontinencie moču ani úplnej inkontinencia stolice. Konštatovanie odborných
lekárov v predložených lekárskych nálezoch nezodpovedajú skutočnému zdravotnému postihnutiu

žalobcu. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla je podmienený odkázanosťou fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom posudkový
lekár konštatoval že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,nakoľko nemá ťažkú poruchu mobility, duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a ani ťažkú poruchu zvieračov. Zároveň žalobca
nie je zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu

a neposkytuje sa mu onkologická liečba. Keďže žalobca nesplnil podmienky zákona od kompenzačných
príspevkoch, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

k napadnutému rozhodnutiu žalobca uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, pričom napadnuté rozhodnutie
považuje za zmätočné, nepresvedčivé a vydané v rozpore so základnými zásadami správneho konania,
podľa ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný vychádza a porovnáva jeho zdravotný stav spred
dvanástich rokov, keďže aj v nasledujúcom období bol žalobca opakovane posúdený a bolo potvrdené,

že má ťažkú poruchu mobility. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s najnovšími
poznatkami o zhoršení zdravotného stavu žalobcu. K argumentu žalovaného, vo vzťahu k posúdeniu
ťažkej poruchy zvieračov, podľa ktorého „pri cievkovanie močového mechúra nemáva stavy úplnej
inkontinencie moču“, žalobca uviedol, že toto je v priamom rozpore so záverom z prepúšťacej správy
z neurológie Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18.08.2024, z ktorej vyplýva, že u žalobcu

pretrváva úplná inkontinencia moču a stolice, pričom je nález stacionárny oproti predoperačnému
obdobiu a vyplýva zo základnej diagnózy. Tvrdenia žalovaného tak nemajú oporu v lekárskych
správach, kde sú dokumentované únik moču a nezodpovedajú ani realite. Podľa žalobcu preprava
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy je v jeho prípade nerealizovateľná pri zachovaní jeho
ľudskej dôstojnosti. Uvedený záver vyplýva aj z klinicko - psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa

25.06.2024. Žalobca ďalej uviedol, že jeho chôdza je z titulu diagnóz - vrodené vývojové poruchy
centrálnej nervovej sústavy, detskej mozgovej obrny a prirastenej miechy, neistá a po pätách prejde
síce samostatne, krátko po špičkách, ale len na kratšie vzdialenosti, pri chôdzi prepadáva a zakopáva
a dlhšiu chôdzu ani výdržové polohy netoleruje. Žalobca zároveň trpí aj deformitou chodidiel. Žalobca
rovnako nesúhlasí so stanovením miery funkčnej poruchy na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Žalobca má za to, že nesprávnym a nezákonným postupom žalovaného boli porušené jeho
práva, ktoré vyplývajú z Ústavy slovenskej republiky, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím. V ďalšom texte žalobca poukázal na ostatnú diskrimináciu,
s ktorou sa stretával vo svojom živote, poukázal na nepriaznivú situáciu v rozhodovaní Sociálnej
poisťovne, a zároveň poukázal na možné negatívne dopady napadnutého rozhodnutia na život žalobcu.

Žalobca k správnej žalobe priložil lekárske správy – z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.04.2024,
z neurologického vyšetrenia zo dňa 24.04.2024, z MR vyšetrenia zo dňa 02.10.2023, z chirurgickej
ambulancie zo dňa 04.04.2024, z ambulancie neurocentrum zo dňa 03.05.2024, z ortopedickej
ambulancie zo dňa 07.03.2024, z urodynamickej ambulancie zo dňa 04.04.2024, prepúštaciu správu
z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18.08.2024 a správu z klinicko-psychologického vyšetrenia

zo dňa 25.06.2024.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný
vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na závery, na základe ktorých vydal
napadnuté rozhodnutie.

7. V ďalšom texte sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe. K námietke

žalobcu týkajúcej sa určenia miery funkčnej poruchy 50 % žalovaný uviedol, že lekársku posudkovú
činnosť na účely zákona o kompenzačných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorý je odborne
spôsobilý zhodnotiť odkázanosť fyzickej osoby podľa predloženej zdravotnej dokumentácie odborných
lekárskych nálezov. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby patrí výlučne do jehoprávomoci pričom žalovaný má zato, že odôvodnenie záverov posudkového lekára ktoré vyplýva
z lekárskeho posudku zo dňa 01.07.2024, dopracovanom dňa 14.07.2024 je dostatočné a uvedené
závery žalovaný prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K prepúšťacej správe zo dňa

18.08.2024 žalovaný uviedol, že táto nebola zo strany žalobcu v správnom konaní predložená,
preto žalovaný nemohol v konaní na ňu prihliadnuť. K námietke žalobcu v zmysle ktorej boli postupom
žalovaného porušené jeho práva vyplývajúce z Ústavy slovenskej republiky, dohovoru o právach
dieťaťa a dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že zákon
o kompenzačných príspevkov je v súlade s vyššie uvedenými právnymi normami. Ostatnú argumentáciu

žalobcu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne, považuje žalovaný za bezpredmetnú.

Replika žalobcu

príspevkoch vyslovene spája poruchu zvieračov s odkázanosťou na individuálnu prepravu. Vo vzťahu
k argumentu posudkového lekára, že žalobca nemá stav úplnej inkontinencie moču žalobca uviedol,
že nie je schopný ovládať fyziologické funkcie spojené s vylučovanie moču a stolice, pričom je stále
plienkovaný. Vo vzťahu k argumentu, že žalobca je schopný sa prepravovať všetkými prostriedkami
hromadnej dopravy a je schopný ich používať rovnako ako zdravý človek žalobca uviedol, že nemá

odkoliennižšiepotrebnénervovésignály,čosaprejavujetým,žemutŕpnunohy,zakopávaajehochôdza
je neistá. Žalobca ďalej uviedol, že lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom objektívne
nezohľadňuje závery zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca predložil v administratívnom konaní.
Rovnako sa žalobca nestotožňuje s argumentom, že by sa v jeho zdravotnom stave rozhodujúce
skutočnosti zmenili tak významne, že bolo nevyhnutné rozhodnúť tak, ako v napadnutom rozhodnutí

uviedol žalovaný. Žalobca zotrval na svojom presvedčení, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie,
respektívenaponechaniepríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichsozabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla.

Duplika žalovaného

klinicko-psychologické vyšetrenia zo dňa 25.06., pričom zohľadnil objektívne dôkazy a nebolo možné
prihliadnuť na subjektívne pocity fyzickej osoby. V ostatnom žalovaný zotrval a odkázal na vyjadrenie
k žalobe.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

10. Ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 právny zástupca žalobcu doručil
plnomocenstvo udelené mu žalobcom, nakoľko žalobca dovŕšil v priebehu správneho súdneho konania
plnoletosť. Žalobca zároveň správnemu súdu navrhol, aby jeho rodičom priznal postavenie osôb
zúčastnených na konaní. O podanom návrhu na priznanie postavenia osôb zúčastnených na konaní

správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 32Sas/8/2024 zo dňa 27.10.2025 tak, že rodičom žalobcu
nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli u uvedených osôb splnené podmienky
na priznanie tohto postavenia.

11. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 sa žalobca vyjadril k duplike žalovaného, kde

opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedol, že konanie žalovaného, v rámci ktorého
odobral žalobcovi kompenzácie, považuje za odporujúce dobrým mravom.

oboch jeho rodičov ako svedkov. Zároveň k podaniu predložil lekársku správu z chirurgického vyšetrenia
zo dňa 09.10.2025, ktorou poukázal na svoj aktuálny zdravotný stav. O podanom návrhu na priznanie
postavenia osôb zúčastnených na konaní správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 32Sas/8/2024 zo dňa09.12.2025 tak, že rodičom žalobcu nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli
u uvedených osôb splnené podmienky na priznanie tohto postavenia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

14. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.02.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh

žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad
rámec žaloby a repliky, neuviedol žiadne nové skutočnosti, zotrval na už uvedenej argumentácii, pričom
netrval na vykonaní dôkazu výsluchom svedkov, a to rodičov žalobcu. Žalovaný sa podaním doručeným
súdu dňa 28.01.2026 ospravedlnil z účasti na pojednávaní a vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti, preto správny súd rozhodol, že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa

23.02.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže
žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

22. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP: ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

24. Podľa § 191 ods. 4 SSP: ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len

„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací
preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

26.Podľa§1ods.2Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:cieľomúpravyprávnychvzťahovuvedených

v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

30. Podľa § 5 písm. c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia sa kompenzujú v oblasti zvýšených výdavkov.

31. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 3. Zákona o kompenzačných príspevkoch: v oblasti zvýšených
výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

32. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: účelom kompenzácie v oblasti zvýšených
výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby.

33. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch: posudková činnosť na účely

kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

34. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekárska posudková činnosť na
účely tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné

postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť

na účely tohto zákona je
- posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti,

- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

37. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť sa vykonáva,

ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

38. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálnu posudkovú činnosť vykonáva
sociálny pracovník príslušného orgánu.

39. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a
návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti
fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže

vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

40. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o kompenzačných príspevkoch: výsledkom sociálnej posudkovej činnosti
je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo

všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej
oblastiach.

41. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu
-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej

42. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) a b) Zákona o kompenzačných príspevkoch: Fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je- odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38
ods. 9 písm. a) alebo
- fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,

- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

44. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15

ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na
zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

45.Podľa§38ods.9písm.a)ab)Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:zvýšenévýdavkysúvisiaceso

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné
látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,

ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu

alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo
výplatu.

47. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby

mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.50. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku: rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorým sa prepravuje osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím. Účelom príspevku je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti a zároveň zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených
výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

52. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v komplexnom posudku zo dňa

19.08.2024,ktorýbolpodkladomnapadnutéhorozhodnutia,bolaurčenámierafunkčnejporuchyžalobcu
50 %, podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, časť XIII., písm. B, bod 4 písm.
d) - Močové ústrojenstvo, Ochorenie močových ciest, Inkontinencia moču, urgentná inkontinencia,
prípadne zmiešaná s prevahou urgencie, teda sa žalobca považuje sa osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. V oblasti mobility a orientácie bolo konštatované, že žalobca nemá zníženú pohybovú ani

orientačnú schopnosť, nemá ťažkú poruchu mobility, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu zvieračov,
pričom k poruche zvieračov bolo v zátvorke dodané, že žalobca nemá stavy úplnej inkontinencie
moču a stolice, preto na základe uvedeného žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a v uvedenej oblasti neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie.

V oblasti komunikácie sa nezistila u žalobcu narušená schopnosť komunikácie, v uvedenej oblasti neboli
navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti zvýšených výdavkov neboli zistené u žalobcu žiadne
kompenzovateľné výdavky v zmysle Zákona o kompenzačných príspevkoch, v uvedenej oblasti neboli
navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti sebaobsluhy bol stanovaný stupeň odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby I. stupeň, s počtom bodov 110 a teda žalobca nie je odkázaný na pomoc inej

fyzickej osoby, v uvedenej oblasti neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie. Z lekárskeho posudku
zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024 ktorý bol podkladom komplexného posudku ďalej
vyplýva, že žalobca má vrodenú vývojovú poruchu, centrálnej nervovej sústavy – hydrocefalom, je po
operáciihydrokélumiechyvdojčenskomobdobí,pretrvávaporuchavyprázdňovaniamočovéhomechúra
s nutnosťou samocievkovania, pretrváva potreba ručného vyprázdňovania stolice, opakovaných kliziem,

chôdza žalobcu je v porovnaní s rokom 2012 zlepšená, žalobca prejde podľa predloženej zdravotnej
dokumentácie samostatne. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že žalobca nemá inkontinenciu moču
III. stupňa, ani inkontinenciu stolice, pričom potreba samocievkovania a mechanického vyprázdňovania
stolice nie je ekvivalentom inkontinencie.

53. Správny súd na základe uvedeného medzi žalobcom a žalovaným považoval za nesporné, že
žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi účastníkmi súdneho konania však
bolo sporné, či posudkovým lekárom bola žalobcovi správne určená miera funkčnej poruchy v rozsahu
50%, ďalej či žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, na ktoré nadväzuje priznanie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 Zákona
o kompenzačných príspevkoch. Podstatným tak bude posúdenie, či žalovaný dostatočným spôsobom
odôvodnil nesplnenie podmienok na určenie odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6
Zákona o kompenzačných príspevkoch.

54. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky motorového vozidla je
fakultatívnym nárokom, ktorý možno priznať, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky.
Žiadateľ musí byť fyzická osoba, ktorá ma mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, t.j. je ťažko zdravotne
postihnutá a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že a) -
nie je schopná na základe ťažkej poruchy mobility sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy

osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a
vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) - duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) - ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnejhromadnej dopravy osôb. Kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla však prináleží fyzickej osobe za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok
vtedy, ak individuálnu osobnú prepravu využíva na zákonom uvedené aktivity – pracovné, vzdelávacie,

rodinné, občianske; alebo ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená
do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Účelom uvedeného
príspevku je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby, čiže zákon vyžaduje, aby zvýšenie nákladov na individuálnu prepravu bolo

pravidelné.

55. Správny súd nespochybnil správnosť záverov žalovaného, že u žalobcu nie je splnená podmienka
podľa § 14 ods. 6 písm. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch, keď u žalobcu nebolo pochýb
o tom, že u žalobcu nebolo konštatované, či už lekárskym posudkom, či z predložených lekárskych
správ, že by trpel duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľným

alebo nepredvídateľným správaním, v dôsledku ktorého by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb. Hoci zo správy z klinicko – psychologického vyšetrenia zo dňa 25.06.2024
vyplýva, že má sklony k depresivite, afektivitu má labilnú, má tendencie k sociálnej fóbií, nemožno
hovoriť o splnení podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch.
Otáznym však ostáva posúdenie naplnenia zákonnej podmienky odkázanosti žalobcu na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a) a c), teda nemožnosť prepravovať sa
prostriedkomhromadnejdopravynarovnakomzákladesostatnýmifyzickýmiosobamiaprirešpektovaní
jehoprirodzenejdôstojnostizdôvoduťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnej
dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas
jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a ťažkej poruchy zvieračov.

56. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej
poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11

Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára
sú zachytené v lekárskom posudku, na základe ktorého (v spojení s posudkom o sociálnom zisťovaní)
sa následne vypracuje komplexný posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Komplexný
posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými

odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve
nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, je podkladom
rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo

svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový
lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne
pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

57. K nesplneniu podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch
žalovaný uviedol, že z konštatovania posudkového lekára vyplýva, že žalobca nemá ťažkú poruchu
mobility. Posudkový lekár vo vzťahu k mobilite žalobcu konštatoval, že chôdza žalobcu v porovnaní
s rokom 2012 je zlepšená, podľa predloženej dokumentácie žalobca prejde samostatne, krátko
aj po špičkách. Posúdením ostatných lekárskych nálezov, z ktorých posudkový lekár vychádzal,

dospel správny súd k záveru, že uvedené konštatovanie posudkového lekára je neúplné, pričom
sa posudkový lekár nevysporiadal so všetkými, v lekárskych správach uvedenými, skutočnosťami.
Z lekárskej správy zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že žalobca pri chôdzi zakopáva, nezvláda dlhšiu
chôdzu. Z lekárskej správy zo dňa 18.10.2022 vyplýva, že chôdza žalobcu je bez titubácii, po
špičkách bez deficitu a po pätách s frustrným deficitom, ale zároveň je v predmetnej lekárskej správe

konštatované, že žalobca fyzickú záťaž toleruje obmedzene. Z lekárskej správy zo dňa 26.08.2022
vyplýva, že žalobca trpí koreňovou léziou dolných končatín obojstranne, z lekárskej správy zo dňa
03.05.2024 vyplýva, že u žalobcu flexia na pravej nohe viazne a z lekárskej správy zo dňa 04.04.2024
opätovne vyplýva postihnutie vo forme ťažkej koreňovej lézie. Správny súd považoval za potrebnépoukázať aj záver vyplývajúci z lekárskej správy zo dňa 05.04.2024, podľa ktorého žalobca trpí
hypotonickou formou detskej mozgovej obrny. Záver posudkového lekára je tak nedostatočný vo vzťahu
ku konštatovaným záverom vyplývajúcim z jednotlivých lekárskych správ, keď posudkový lekár len

jednoducho, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia konštatoval, že žalobca prejde samostatne a krátko
po špičkách. Ostatné lekárskymi správami doložené diagnózy žalobcu posudkový lekár vo svojom
odôvodnení nezohľadnil, resp. neodôvodnil, prečo uvedené diagnózy nemajú vplyv na posúdenie jeho
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a) Zákona
o kompenzačných príspevkoch. Keďže žalovaný uvedené závery posudkového lekára prevzal do

napadnutého rozhodnutia, trpí napadnuté rozhodnutie nie len vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, ale zároveň možno konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Záverom správny súd k uvedenému
konštatuje, že nepovažuje za validný argument zo strany posudkového lekára, že chôdza žalobcu sa od
roku 2012 zlepšila. V roku 2012 mal žalobca 5 rokov, pričom posledné posúdenie sa uskutočnilo v čase,
keď mal žalobca 17 rokov. Bez ďalších medicínskych znalostí a vedomostí možno dôvodne očakávať,

že v priebehu tak dlhého časového obdobia a samotného vývoju žalobcu, obzvlášť ak podstupuje
cvičenie, sa chôdza zlepší, pričom zlepšenie chôdze medzi piatym a sedemnástym rokom veku života
je automatická predpokladané aj u osoby bez diagnóz, ktorými trpí žalobca.

58. Správny súd ďalej skúmal zo strany žalobcu žalovaným konštatované nesplnenie podmienky

odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vo vzťahu k podmienke upravenej
v 14 ods. 6 písm. c) Zákona o kompenzačných príspevkoch, podľa ktorej je fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej
prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej

dopravy osôb. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej
poruchy určil – močové ústrojenstvo, ochorenie močových ciest, inkontinencia moču, urgentná
(ekvivalent). Ďalej posudkový lekár v lekárskom posudku konštatoval, že u žalobcu pretrváva
porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samociekovania, pretrváva potreba ručného
vyprázdňovania stolice a klyziem. Posudkový lekár uviedol, že pri cievkovaní mechúra žalobca nemáva

stavy úplnej inkontinencie moču, pričom na základe osobného vyšetrenia dospel k záveru, že žalobca
netrpí inkontinenciou moču III. stupňa ani inkontinencie stolice., pričom potreba samocievkovania
a mechanického vyprázdňovania stolice nie je ekvivalentom úplnej inkontinencie. Uvedené závery
správny súd nepovažuje za dostatočné odôvodnené vzhľadom na ostatné lekárske nálezy, z ktorých
posudkový lekár vychádzal. Z lekárskej správy zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že žalobca má neurogénny

močový mechúr, ťažkú poruchu zvieračov, poškodenie obidvoch systémov, pričom uvedené závery
vyplývajú aj z lekárskej správy zo dňa 18.10.2022, či zo dňa 05.04.2024. Posudkový lekár len bez
ďalšieho odôvodnenia konštatoval, že uvedené lekárske závery nezodpovedajú skutočnému stavu
žalobcu. Absentuje tak zdôvodnenie tohto záveru, z ktorého by bolo možné posúdiť, v čom ostatní
lekári – špecialisti, nesprávne určili poruchu žalobcu. Správny súd k uvedenému dodá, že ak by aj

uvedené závery posudkového lekára boli správne, čo v tejto chvíli správny súd nevie posúdiť pre ich
nedostatočné odôvodnenie, Zákon o kompenzačných príspevkoch odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom nezakladá na podmienke inkontinencie moču a stolice ako takej, ale
podmieňuje ju ťažkou poruchou zvieračov. Už len samotná potreba cievkovania močového mechúra či
potreba mechanického vyprázdňovania stolice je podľa názoru správneho súdu prípadom, ktorý možno

subsumovať pod pojem „ťažká porucha zvieračov“. Ak posudkový lekár, resp. žalovaný, uvedený stav
žalobcu nepovažuje za ťažkú poruchu zvieračov, je opätovne potrebné, aby bol tento záver náležitým
spôsobom odôvodnený.

59. Keďže žalovaný postavil svoje rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia na argumente,

že žalobca nespĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
neposudzoval ďalšie podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správny súd preto
tieto podmienky tiež neskúmal, na koľko by to bolo vo vzťahu k administratívnemu konaniu neúčelné
a hlavne predčasné. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie je postavené na rovnakých,

resp. podobných záveroch, ako napadnuté rozhodnutie, preto správny súd pristúpil aj k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia a zároveň rozhodol, že vec sa vracia prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.60. Z § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch vyplýva, že sa na konanie vo veciach
kompenzáciezásadnevzťahujeSprávnyporiadok.Podľa§46Správnehoporiadkumusíbyťrozhodnutie
okrem iného v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny
orgán okrem iného uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného musí
takéto odôvodnenie obsahovať aj za situácie, keď sa plne stotožňuje so závermi komplexného posudku.
Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmý myšlienkový proces žalovaného, na základe ktorého došlo

k posúdeniu veci. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného
pre nedostatok dôvodov. O taký prípad ide, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla správny
orgán k určitému záveru. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami
a právnymi závermi.

61. K lekárskym správam, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, v rámci repliky a ostatných vyjadrení,

správny súd uvádza, že časť lekárskych správ pochádza z obdobia pred vydaním napadnutého
rozhodnutia (t.j. pred 23.08.2024) a jedno pochádza z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia
(t.j. po 23.08.2024). Lekárska správa zo dňa 18.08.2024, síce pochádza z obdobia pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, avšak žalobca ju žalovanému nepredložil na posúdenie, preto ju žalovaný
objektívne nemohol zohľadniť v napadnutom rozhodnutí. Lekárska správa zo dňa 09.10.2025 pochádza

z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia a teda nie je pre rozhodovanie správneho súdu
relevantná, nakoľko správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza
zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy. Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje
skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho
konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho

cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti
už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve
vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle
dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym
právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné

orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť
vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia
dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.
Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne

zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť.

62. V ďalšom konaní tak bude úlohou orgánu verejnej správy nanovo posúdiť odkázanosť žalobcu na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a podmienky na strane žalobcu podľa Zákona
o kompenzačných príspevok pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Posudkový lekár bude povinný
zohľadniť všetky, aj novšie, lekárske nálezy a svoje posúdenie náležite odôvodní tak, aby nevznikli
pochybnosti o správnosti a dostatočnosti jeho záverov. Následne orgán verejnej správy nanovo
rozhodne o nároku žalobcu a v rozhodnutí (a v pripojenom komplexnom posudku) všetky tieto úvahy
výstižne a zrozumiteľne odôvodní.

63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)
rozhodnutím č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2024/5133-35 zo dňa 23.05.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) rozhodol o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zároveň rozhodol o zastavení jeho
výplaty. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že potom, čo prvostupňovým orgánom

verejnej správy nebol žalobcovi rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023
priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky,
sa žalobca voči uvedenému rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo dňa 04.03.2024 tak, že rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy č. TN1/OPPKPČ/SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023 potvrdil a vzhľadom

posudku žalovaného vypracoval prvostupňový orgán verejnej správy komplexný posudok zo dňa20.05.2024, v ktorom žalobcovi stanovil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy číslo 3, časť
XIII., B., bod 4, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o kompenzačných príspevkoch“), a teda žalobcu určil ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďalej bolo uvedené, že u žalobcu nebol zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia,
ktorý by obmedzoval alebo znemožňoval jeho schopnosť prepravovať sa prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy osôb. Žalobca je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy osôb a späť,

nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať
z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Taktiež žalobca nemá duševnú poruchu s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu
zvieračov, ktoré by podmieňovali odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca tiež nie je zaradený do chronického dialyzačného programu alebo transplantačného programu,
nie je osobou, ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba ani osobou s hematoonkologickým

ochorením na udržiavacej liečbe. Na základe uvedeného teda prvostupňový orgán verejnej
správy rozhodol o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a jeho výplatu zastavil.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že denné cestovanie

verejnou hromadnou dopravou je pre žalobcu nereálne z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, ktorý je následkom vážnych diagnóz (spina bifida, hydrocefalus, DMO, hypotonický syndróm,
pedes calconeovari bilat., skolióza, ťažká porucha zvieračov). Hoci je žalobca cievkovaný, to
nezabraňuje únikom moču, ktoré sa zhoršujú pri častých infekciách. Pridružilo aj opätovné výrazné
zhoršenie chôdze, pričom u žalobcu došlo k opätovnému prirasteniu miechy ku chrbtici a od kolien

dole nemá v nohách potrebné nervové signály. Žalobca dodal, že za celé obdobie dvanástich rokov sa
jeho zdravotný stav vrátane motoriky nezlepšil natoľko, aby bolo možné vyhlásiť, že nie je odkázaný
na prepravu osobným motorovým vozidlom. Diagnózy žalobcu sú nezvratné, možno ich zmierniť len
sekundárne a to pravidelným cvičením. Žalobca za nekorektnú považuje argumentáciu, že môže
nastúpiť a vystúpiť do/z prostriedku verejnej hromadnej dopravy, pričom cestovanie prostriedkami

verejnej hromadnej dopravy je pre neho nepohodlné ako z hľadiska jeho zníženej hybnosti, tak
aj nekomfortu súvisiaceho s jeho obojstrannou inkontinenciou. Žalobca navštevuje školu dennou formou
v rámci individuálnej integrácie v bežnej triede. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalobcu
nezohľadnil jeho zhoršujúcu sa mobilitu. Ďalej žalobca uviedol, že uňho pretrváva inkontinencia moču
a stolice III. stupňa, ktorá je trvalá a nezvratná. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie nevychádza

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalobca spochybňuje záver prvostupňového
orgánu verejnej správy, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Pre žalobcu objektívne nie je možné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb
pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti a bez výrazných negatívnych následkov na jeho nepriaznivý
zdravotný stav. Žalobca k odvolaniu priložil lekárske správy – neurocentrum ambulancia zo dňa

03.05.2024, MR vyšetrenie zo dňa 23.04.2024, MR vyšetrenie zo dňa 02.10.2023, neurologické
vyšetrenie zo dňa 05.04.2024, neurologické vyšetrenie zo dňa 24.10.2023, EMG vyšetrenie zo dňa
04.04.2024, EMG vyšetrenie zo dňa 28.09.2023, EMG vyšetrenie zo dňa 26.08.2022.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVROPPKPC2/

SOC/2024/11200/EP zo dňa 23.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opätovne
preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a vydal dňa 19.08.2024
komplexný posudok. Podľa komplexného posudku zo dňa 19.08.2024 je miera funkčnej poruchy
žalobcu 50 % podľa prílohy číslo 3, časť XIII., B., bod 4, písm. b) k Zákonu o kompenzačných

príspevkoch,žalobcamávrodenúvývojovúporuchucentrálnejnervovejsústavy,jepooperáciihydrokélu
miechy, pretrváva porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania a potreba
ručného vyprázdňovania stolice, opakovaných klyziem. Ďalej bolo konštatované, že chôdza žalobcu je
v porovnaní s rokom 2012 zlepšená, žalobca prejde samostatne. Pri cievkovaní močového mechúra
žalobca nemáva stavy úplnej inkontinencie moču. Žalobca nemá inkontinenciu moču III. stupňa

ani inkontinenciu stolice. Potreba samocievkovania a potreba mechanického vyprázdňovania stolice nie
sú ekvivalentom úplnej inkontinencie moču ani úplnej inkontinencia stolice. Konštatovanie odborných
lekárov v predložených lekárskych nálezoch nezodpovedajú skutočnému zdravotnému postihnutiu
žalobcu. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečenímprevádzky osobného motorového vozidla je podmienený odkázanosťou fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom posudkový
lekár konštatoval že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,

nakoľko nemá ťažkú poruchu mobility, duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a ani ťažkú poruchu zvieračov. Zároveň žalobca
nie je zaradený do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu
a neposkytuje sa mu onkologická liečba. Keďže žalobca nesplnil podmienky zákona od kompenzačných
príspevkoch, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca úvodnom podanej žaloby opísal priebeh administratívneho konania a poukázal na súvisiace
rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo dňa 04.03.2024. Vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu žalobca uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, pričom napadnuté rozhodnutie
považuje za zmätočné, nepresvedčivé a vydané v rozpore so základnými zásadami správneho konania,

podľa ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný vychádza a porovnáva jeho zdravotný stav spred
dvanástich rokov, keďže aj v nasledujúcom období bol žalobca opakovane posúdený a bolo potvrdené,
že má ťažkú poruchu mobility. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s najnovšími
poznatkami o zhoršení zdravotného stavu žalobcu. K argumentu žalovaného, vo vzťahu k posúdeniu

ťažkej poruchy zvieračov, podľa ktorého „pri cievkovanie močového mechúra nemáva stavy úplnej
inkontinencie moču“, žalobca uviedol, že toto je v priamom rozpore so záverom z prepúšťacej správy
z neurológie Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18.08.2024, z ktorej vyplýva, že u žalobcu
pretrváva úplná inkontinencia moču a stolice, pričom je nález stacionárny oproti predoperačnému
obdobiu a vyplýva zo základnej diagnózy. Tvrdenia žalovaného tak nemajú oporu v lekárskych

správach, kde sú dokumentované únik moču a nezodpovedajú ani realite. Podľa žalobcu preprava
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy je v jeho prípade nerealizovateľná pri zachovaní jeho
ľudskej dôstojnosti. Uvedený záver vyplýva aj z klinicko - psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa
25.06.2024. Žalobca ďalej uviedol, že jeho chôdza je z titulu diagnóz - vrodené vývojové poruchy
centrálnej nervovej sústavy, detskej mozgovej obrny a prirastenej miechy, neistá a po pätách prejde

síce samostatne, krátko po špičkách, ale len na kratšie vzdialenosti, pri chôdzi prepadáva a zakopáva
a dlhšiu chôdzu ani výdržové polohy netoleruje. Žalobca zároveň trpí aj deformitou chodidiel. Žalobca
rovnako nesúhlasí so stanovením miery funkčnej poruchy na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Žalobca má za to, že nesprávnym a nezákonným postupom žalovaného boli porušené jeho
práva, ktoré vyplývajú z Ústavy slovenskej republiky, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím. V ďalšom texte žalobca poukázal na ostatnú diskrimináciu,
s ktorou sa stretával vo svojom živote, poukázal na nepriaznivú situáciu v rozhodovaní Sociálnej
poisťovne, a zároveň poukázal na možné negatívne dopady napadnutého rozhodnutia na život žalobcu.
Žalobca k správnej žalobe priložil lekárske správy – z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.04.2024,
z neurologického vyšetrenia zo dňa 24.04.2024, z MR vyšetrenia zo dňa 02.10.2023, z chirurgickej

ambulancie zo dňa 04.04.2024, z ambulancie neurocentrum zo dňa 03.05.2024, z ortopedickej
ambulancie zo dňa 07.03.2024, z urodynamickej ambulancie zo dňa 04.04.2024, prepúštaciu správu
z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18.08.2024 a správu z klinicko-psychologického vyšetrenia
zo dňa 25.06.2024.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný
vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a poukázal na závery, na základe ktorých vydal

napadnuté rozhodnutie.

7. V ďalšom texte sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe. K námietke
žalobcu týkajúcej sa určenia miery funkčnej poruchy 50 % žalovaný uviedol, že lekársku posudkovúčinnosť na účely zákona o kompenzačných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorý je odborne
spôsobilý zhodnotiť odkázanosť fyzickej osoby podľa predloženej zdravotnej dokumentácie odborných
lekárskych nálezov. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby patrí výlučne do jeho

právomoci pričom žalovaný má zato, že odôvodnenie záverov posudkového lekára ktoré vyplýva
z lekárskeho posudku zo dňa 01.07.2024, dopracovanom dňa 14.07.2024 je dostatočné a uvedené
závery žalovaný prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K prepúšťacej správe zo dňa
18.08.2024 žalovaný uviedol, že táto nebola zo strany žalobcu v správnom konaní predložená,
preto žalovaný nemohol v konaní na ňu prihliadnuť. K námietke žalobcu v zmysle ktorej boli postupom

žalovaného porušené jeho práva vyplývajúce z Ústavy slovenskej republiky, dohovoru o právach
dieťaťa a dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že zákon
o kompenzačných príspevkov je v súlade s vyššie uvedenými právnymi normami. Ostatnú argumentáciu
žalobcu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne, považuje žalovaný za bezpredmetnú.

Replika žalobcu

8. Žalobca v podanej replike opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý okrem iného
spočíva v ťažkej poruche mobility, fyzickej aktivity a ťažkej poruchy zvieračov. Zákon o kompenzačných
príspevkoch vyslovene spája poruchu zvieračov s odkázanosťou na individuálnu prepravu. Vo vzťahu
k argumentu posudkového lekára, že žalobca nemá stav úplnej inkontinencie moču žalobca uviedol,

že nie je schopný ovládať fyziologické funkcie spojené s vylučovanie moču a stolice, pričom je stále
plienkovaný. Vo vzťahu k argumentu, že žalobca je schopný sa prepravovať všetkými prostriedkami
hromadnej dopravy a je schopný ich používať rovnako ako zdravý človek žalobca uviedol, že nemá
odkoliennižšiepotrebnénervovésignály,čosaprejavujetým,žemutŕpnunohy,zakopávaajehochôdza
je neistá. Žalobca ďalej uviedol, že lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom objektívne

nezohľadňuje závery zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca predložil v administratívnom konaní.
Rovnako sa žalobca nestotožňuje s argumentom, že by sa v jeho zdravotnom stave rozhodujúce
skutočnosti zmenili tak významne, že bolo nevyhnutné rozhodnúť tak, ako v napadnutom rozhodnutí
uviedol žalovaný. Žalobca zotrval na svojom presvedčení, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie,
respektívenaponechaniepríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichsozabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla.

Duplika žalovaného

9. V podanej duplike žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní doplnil lekársky posudok zo dňa
01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, v ktorom posudkový lekár zohľadnil aj doložený nález
klinicko-psychologické vyšetrenia zo dňa 25.06., pričom zohľadnil objektívne dôkazy a nebolo možné
prihliadnuť na subjektívne pocity fyzickej osoby. V ostatnom žalovaný zotrval a odkázal na vyjadrenie

k žalobe.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

10. Ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 právny zástupca žalobcu doručil

plnomocenstvo udelené mu žalobcom, nakoľko žalobca dovŕšil v priebehu správneho súdneho konania
plnoletosť. Žalobca zároveň správnemu súdu navrhol, aby jeho rodičom priznal postavenie osôb
zúčastnených na konaní. O podanom návrhu na priznanie postavenia osôb zúčastnených na konaní
správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 32Sas/8/2024 zo dňa 27.10.2025 tak, že rodičom žalobcu
nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli u uvedených osôb splnené podmienky

na priznanie tohto postavenia.

11. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 sa žalobca vyjadril k duplike žalovaného, kde
opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedol, že konanie žalovaného, v rámci ktorého
odobral žalobcovi kompenzácie, považuje za odporujúce dobrým mravom.

12. Ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.11.2025 žalobca opätovne navrhol správnemu
súdu, aby jeho rodičom priznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, alternatívne aby predvolal
oboch jeho rodičov ako svedkov. Zároveň k podaniu predložil lekársku správu z chirurgického vyšetreniazo dňa 09.10.2025, ktorou poukázal na svoj aktuálny zdravotný stav. O podanom návrhu na priznanie
postavenia osôb zúčastnených na konaní správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 32Sas/8/2024 zo dňa
09.12.2025 tak, že rodičom žalobcu nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli

u uvedených osôb splnené podmienky na priznanie tohto postavenia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

14. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.02.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh
žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad
rámec žaloby a repliky, neuviedol žiadne nové skutočnosti, zotrval na už uvedenej argumentácii, pričom
netrval na vykonaní dôkazu výsluchom svedkov, a to rodičov žalobcu. Žalovaný sa podaním doručeným

súdu dňa 28.01.2026 ospravedlnil z účasti na pojednávaní a vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti, preto správny súd rozhodol, že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)

SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa
23.02.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže
žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

alebo nedostatok dôvodov.22. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP: ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

26.Podľa§1ods.2Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:cieľomúpravyprávnychvzťahovuvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného

postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

30. Podľa § 5 písm. c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia sa kompenzujú v oblasti zvýšených výdavkov.

32. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: účelom kompenzácie v oblasti zvýšených

výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby.

33. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

34. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekárska posudková činnosť na
účely tohto zákona je- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,

- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s

lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť

- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

37. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálna posudková činnosť sa vykonáva,

ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

38. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálnu posudkovú činnosť vykonáva
sociálny pracovník príslušného orgánu.

vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

41. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzická osoba s ťažkým

hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.42. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) a b) Zákona o kompenzačných príspevkoch: Fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je
- odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38
ods. 9 písm. a) alebo
- fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

43. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
- mieru funkčnej poruchy,
- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

- odôvodnenie komplexného posudku.

44. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15
ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na

zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

45.Podľa§38ods.9písm.a)ab)Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:zvýšenévýdavkysúvisiaceso
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné

látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú

zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
- fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu
alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri

hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

46. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo

výplatu.

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

50. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku: rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov
spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky slúžiace
na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorým sa prepravuje osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím. Účelom príspevku je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti a zároveň zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených
výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.

52. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v komplexnom posudku zo dňa
19.08.2024,ktorýbolpodkladomnapadnutéhorozhodnutia,bolaurčenámierafunkčnejporuchyžalobcu

50 %, podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, časť XIII., písm. B, bod 4 písm.
d) - Močové ústrojenstvo, Ochorenie močových ciest, Inkontinencia moču, urgentná inkontinencia,
prípadne zmiešaná s prevahou urgencie, teda sa žalobca považuje sa osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. V oblasti mobility a orientácie bolo konštatované, že žalobca nemá zníženú pohybovú ani
orientačnú schopnosť, nemá ťažkú poruchu mobility, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi

prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu zvieračov,
pričom k poruche zvieračov bolo v zátvorke dodané, že žalobca nemá stavy úplnej inkontinencie
moču a stolice, preto na základe uvedeného žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a v uvedenej oblasti neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie.
V oblasti komunikácie sa nezistila u žalobcu narušená schopnosť komunikácie, v uvedenej oblasti neboli

navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti zvýšených výdavkov neboli zistené u žalobcu žiadne
kompenzovateľné výdavky v zmysle Zákona o kompenzačných príspevkoch, v uvedenej oblasti neboli
navrhnuté žiadne formy kompenzácie. V oblasti sebaobsluhy bol stanovaný stupeň odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby I. stupeň, s počtom bodov 110 a teda žalobca nie je odkázaný na pomoc inej
fyzickej osoby, v uvedenej oblasti neboli navrhnuté žiadne formy kompenzácie. Z lekárskeho posudku

zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024 ktorý bol podkladom komplexného posudku ďalej
vyplýva, že žalobca má vrodenú vývojovú poruchu, centrálnej nervovej sústavy – hydrocefalom, je po
operáciihydrokélumiechyvdojčenskomobdobí,pretrvávaporuchavyprázdňovaniamočovéhomechúra
s nutnosťou samocievkovania, pretrváva potreba ručného vyprázdňovania stolice, opakovaných kliziem,
chôdza žalobcu je v porovnaní s rokom 2012 zlepšená, žalobca prejde podľa predloženej zdravotnej

dokumentácie samostatne. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že žalobca nemá inkontinenciu moču
III. stupňa, ani inkontinenciu stolice, pričom potreba samocievkovania a mechanického vyprázdňovania
stolice nie je ekvivalentom inkontinencie.

53. Správny súd na základe uvedeného medzi žalobcom a žalovaným považoval za nesporné, že

žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi účastníkmi súdneho konania však
bolo sporné, či posudkovým lekárom bola žalobcovi správne určená miera funkčnej poruchy v rozsahu
50%, ďalej či žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, na ktoré nadväzuje priznanie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 Zákona

o kompenzačných príspevkoch. Podstatným tak bude posúdenie, či žalovaný dostatočným spôsobom
odôvodnil nesplnenie podmienok na určenie odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6
Zákona o kompenzačných príspevkoch.

54. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky motorového vozidla je

fakultatívnym nárokom, ktorý možno priznať, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky.
Žiadateľ musí byť fyzická osoba, ktorá ma mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, t.j. je ťažko zdravotne
postihnutá a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že a) -
nie je schopná na základe ťažkej poruchy mobility sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravyosôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a
vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) - duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom

verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) - ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb. Kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorového vozidla však prináleží fyzickej osobe za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok
vtedy, ak individuálnu osobnú prepravu využíva na zákonom uvedené aktivity – pracovné, vzdelávacie,
rodinné, občianske; alebo ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená

do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Účelom uvedeného
príspevku je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickej osoby, čiže zákon vyžaduje, aby zvýšenie nákladov na individuálnu prepravu bolo
pravidelné.

hromadnej dopravy osôb. Hoci zo správy z klinicko – psychologického vyšetrenia zo dňa 25.06.2024
vyplýva, že má sklony k depresivite, afektivitu má labilnú, má tendencie k sociálnej fóbií, nemožno
hovoriť o splnení podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch.
Otáznym však ostáva posúdenie naplnenia zákonnej podmienky odkázanosti žalobcu na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a) a c), teda nemožnosť prepravovať sa

prostriedkomhromadnejdopravynarovnakomzákladesostatnýmifyzickýmiosobamiaprirešpektovaní
jehoprirodzenejdôstojnostizdôvoduťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnej
dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas
jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a ťažkej poruchy zvieračov.

žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára
sú zachytené v lekárskom posudku, na základe ktorého (v spojení s posudkom o sociálnom zisťovaní)
sa následne vypracuje komplexný posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Komplexný
posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve

nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, je podkladom
rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo
svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový

lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne
pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

57. K nesplneniu podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch

žalovaný uviedol, že z konštatovania posudkového lekára vyplýva, že žalobca nemá ťažkú poruchu
mobility. Posudkový lekár vo vzťahu k mobilite žalobcu konštatoval, že chôdza žalobcu v porovnaní
s rokom 2012 je zlepšená, podľa predloženej dokumentácie žalobca prejde samostatne, krátko
aj po špičkách. Posúdením ostatných lekárskych nálezov, z ktorých posudkový lekár vychádzal,
dospel správny súd k záveru, že uvedené konštatovanie posudkového lekára je neúplné, pričom

sa posudkový lekár nevysporiadal so všetkými, v lekárskych správach uvedenými, skutočnosťami.
Z lekárskej správy zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že žalobca pri chôdzi zakopáva, nezvláda dlhšiu
chôdzu. Z lekárskej správy zo dňa 18.10.2022 vyplýva, že chôdza žalobcu je bez titubácii, po
špičkách bez deficitu a po pätách s frustrným deficitom, ale zároveň je v predmetnej lekárskej správekonštatované, že žalobca fyzickú záťaž toleruje obmedzene. Z lekárskej správy zo dňa 26.08.2022
vyplýva, že žalobca trpí koreňovou léziou dolných končatín obojstranne, z lekárskej správy zo dňa
03.05.2024 vyplýva, že u žalobcu flexia na pravej nohe viazne a z lekárskej správy zo dňa 04.04.2024

opätovne vyplýva postihnutie vo forme ťažkej koreňovej lézie. Správny súd považoval za potrebné
poukázať aj záver vyplývajúci z lekárskej správy zo dňa 05.04.2024, podľa ktorého žalobca trpí
hypotonickou formou detskej mozgovej obrny. Záver posudkového lekára je tak nedostatočný vo vzťahu
ku konštatovaným záverom vyplývajúcim z jednotlivých lekárskych správ, keď posudkový lekár len
jednoducho, bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia konštatoval, že žalobca prejde samostatne a krátko

po špičkách. Ostatné lekárskymi správami doložené diagnózy žalobcu posudkový lekár vo svojom
odôvodnení nezohľadnil, resp. neodôvodnil, prečo uvedené diagnózy nemajú vplyv na posúdenie jeho
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a) Zákona
o kompenzačných príspevkoch. Keďže žalovaný uvedené závery posudkového lekára prevzal do
napadnutého rozhodnutia, trpí napadnuté rozhodnutie nie len vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, ale zároveň možno konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého

rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Záverom správny súd k uvedenému
konštatuje, že nepovažuje za validný argument zo strany posudkového lekára, že chôdza žalobcu sa od
roku 2012 zlepšila. V roku 2012 mal žalobca 5 rokov, pričom posledné posúdenie sa uskutočnilo v čase,
keď mal žalobca 17 rokov. Bez ďalších medicínskych znalostí a vedomostí možno dôvodne očakávať,
že v priebehu tak dlhého časového obdobia a samotného vývoju žalobcu, obzvlášť ak podstupuje

cvičenie, sa chôdza zlepší, pričom zlepšenie chôdze medzi piatym a sedemnástym rokom veku života
je automatická predpokladané aj u osoby bez diagnóz, ktorými trpí žalobca.

58. Správny súd ďalej skúmal zo strany žalobcu žalovaným konštatované nesplnenie podmienky
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vo vzťahu k podmienke upravenej

v 14 ods. 6 písm. c) Zákona o kompenzačných príspevkoch, podľa ktorej je fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej
prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej
dopravy osôb. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej

poruchy určil – močové ústrojenstvo, ochorenie močových ciest, inkontinencia moču, urgentná
(ekvivalent). Ďalej posudkový lekár v lekárskom posudku konštatoval, že u žalobcu pretrváva
porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samociekovania, pretrváva potreba ručného
vyprázdňovania stolice a klyziem. Posudkový lekár uviedol, že pri cievkovaní mechúra žalobca nemáva
stavy úplnej inkontinencie moču, pričom na základe osobného vyšetrenia dospel k záveru, že žalobca

netrpí inkontinenciou moču III. stupňa ani inkontinencie stolice., pričom potreba samocievkovania
a mechanického vyprázdňovania stolice nie je ekvivalentom úplnej inkontinencie. Uvedené závery
správny súd nepovažuje za dostatočné odôvodnené vzhľadom na ostatné lekárske nálezy, z ktorých
posudkový lekár vychádzal. Z lekárskej správy zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že žalobca má neurogénny
močový mechúr, ťažkú poruchu zvieračov, poškodenie obidvoch systémov, pričom uvedené závery

vyplývajú aj z lekárskej správy zo dňa 18.10.2022, či zo dňa 05.04.2024. Posudkový lekár len bez
ďalšieho odôvodnenia konštatoval, že uvedené lekárske závery nezodpovedajú skutočnému stavu
žalobcu. Absentuje tak zdôvodnenie tohto záveru, z ktorého by bolo možné posúdiť, v čom ostatní
lekári – špecialisti, nesprávne určili poruchu žalobcu. Správny súd k uvedenému dodá, že ak by aj
uvedené závery posudkového lekára boli správne, čo v tejto chvíli správny súd nevie posúdiť pre ich

nedostatočné odôvodnenie, Zákon o kompenzačných príspevkoch odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom nezakladá na podmienke inkontinencie moču a stolice ako takej, ale
podmieňuje ju ťažkou poruchou zvieračov. Už len samotná potreba cievkovania močového mechúra či
potreba mechanického vyprázdňovania stolice je podľa názoru správneho súdu prípadom, ktorý možno
subsumovať pod pojem „ťažká porucha zvieračov“. Ak posudkový lekár, resp. žalovaný, uvedený stav

žalobcu nepovažuje za ťažkú poruchu zvieračov, je opätovne potrebné, aby bol tento záver náležitým
spôsobom odôvodnený.

59. Keďže žalovaný postavil svoje rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia na argumente,
že žalobca nespĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,

neposudzoval ďalšie podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správny súd preto
tieto podmienky tiež neskúmal, na koľko by to bolo vo vzťahu k administratívnemu konaniu neúčelné
a hlavne predčasné. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie je postavené na rovnakých,resp. podobných záveroch, ako napadnuté rozhodnutie, preto správny súd pristúpil aj k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia a zároveň rozhodol, že vec sa vracia prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.

60. Z § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch vyplýva, že sa na konanie vo veciach
kompenzáciezásadnevzťahujeSprávnyporiadok.Podľa§46Správnehoporiadkumusíbyťrozhodnutie
okrem iného v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny

orgán okrem iného uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného musí
takéto odôvodnenie obsahovať aj za situácie, keď sa plne stotožňuje so závermi komplexného posudku.
Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmý myšlienkový proces žalovaného, na základe ktorého došlo
k posúdeniu veci. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného
pre nedostatok dôvodov. O taký prípad ide, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla správny

orgán k určitému záveru. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami
a právnymi závermi.

61. K lekárskym správam, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, v rámci repliky a ostatných vyjadrení,
správny súd uvádza, že časť lekárskych správ pochádza z obdobia pred vydaním napadnutého

rozhodnutia (t.j. pred 23.08.2024) a jedno pochádza z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia
(t.j. po 23.08.2024). Lekárska správa zo dňa 18.08.2024, síce pochádza z obdobia pred vydaním
napadnutého rozhodnutia, avšak žalobca ju žalovanému nepredložil na posúdenie, preto ju žalovaný
objektívne nemohol zohľadniť v napadnutom rozhodnutí. Lekárska správa zo dňa 09.10.2025 pochádza
z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia a teda nie je pre rozhodovanie správneho súdu

relevantná, nakoľko správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza
zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy. Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje
skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho
konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho
cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti

už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve
vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle
dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym
právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné
orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť
vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia
dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy.
Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne
zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť.

zohľadniť všetky, aj novšie, lekárske nálezy a svoje posúdenie náležite odôvodní tak, aby nevznikli
pochybnosti o správnosti a dostatočnosti jeho záverov. Následne orgán verejnej správy nanovo
rozhodne o nároku žalobcu a v rozhodnutí (a v pripojenom komplexnom posudku) všetky tieto úvahy
výstižne a zrozumiteľne odôvodní.

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026