Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-14Sa/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200534
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, C., štátna občianka SR, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní
o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho
riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“), po posúdení
zdravotného stavu žalobkyne vykonaného na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného
dôchodku zo dňa 29.12.2021, vydala dňa 14.02.2022 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4 a § 263 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej aj „ZSP“) v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1 zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žiadosť zamietnutá, pretože podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Nitre (ďalej len „posudkový lekár pobočky“)
zo dňa 01.02.2022 žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni
určená naďalej na 55%. Súčasne bolo konštatované, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa
§ 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z.

z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyňa je schopná vykonávať doterajšie alebo iné
sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Prílohou prvostupňového
rozhodnutia je odborný posudok o invalidite zo dňa 01.02.2022.

2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie,vktoromuviedla,ženesúhlasísposúdenímjejzdravotnéhostavuasurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadala o priznanie plného invalidného dôchodku.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal
prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel
k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXXX zo dňa 20.10.2022 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky, a to dňa 30.03.2022, ktorý zotrval
na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, tak
odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Nitre (ďalej len „posudkový lekár ústredia“). Uviedla, že vzhľadom na to, že

pred 01.01.2004 bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred
01.01.2004 a tento žalobkyňa poberala k 01.01.2004, na základe žiadosti bol dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav žalobkyne preskúmaný aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Konštatovala, že posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne 12.10.2022 s nasledovným
záverom „Účastníčka konania je čiastočne invalidná od 1. marca 1993, od 7. novembra 2019 s určenou
mieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť55%,ztoho45%preobmedzeniepohyblivosti

bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa, so zvýšením o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia.
Aktuálne bola účastníčka konania posúdená z dôvodu nesúhlasu s ponechanou percentuálnou mierou
55 % pri novej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odvolaní doložila nové odborné
vyšetrenia i vyšetrenia z minulosti, ktoré boli pri predchádzajúcich hodnoteniach zdravotného stavu
posudkovo zohľadnené - alergologické vyšetrenia z obdobia 1973 - 1975 a psychologické vyšetrenie

z roku 2005. V odvolaní ďalej namieta, že najzávažnejším ochorením, ktorým trpí, sú degeneratívne
zmeny bedrových kĺbov, ktoré ako hlavnú diagnózu mala určené aj pri posúdení zdravotného
stavu dňa 14. apríla 2020. Dlhoročne trpí ťažkosťami týkajúcimi sa prevažne pohybového aparátu.
Poruchy hybnosti krčnej a driekovej chrbtice sú pri diskopatiách v krčnom úseku a degeneratívnych
zmenách driekového úseku s radikulárnym dráždením ľavej dolnej končatiny v dermatóme S1, bez

prítomnosti iritačnej a zánikovej symptomatológie horných i dolných končatín, zhoršenia sú zvládnuté
ambulantnou, konzervatívnou formou liečby. Chôdza je antalgická s potrebou opory, limitovaná
nadhmotnosťouidegeneratívnymizmenamibedrovýchkĺbov,ktorér?ntgenologickydosahujúIII.stupeň,
ale klinicky dlhodobo pretrváva ľahké obmedzenie v zmysle ohýbania, s rotáciami viaznúcimi iba v
krajných polohách. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z. z. sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity určí miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné r?ntgenologicky,
alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti
zárobkovej činnosti. Účastníčka konania je dlhoročne v ambulantnej liečbe psychiatra pre recidivujúcu
depresívnu poruchu, ktorá je hodnotená ako stredne ťažká, ťažšie odkloniteľná pri dysfunkčnom

matrimóniu s existenčnými problémami, myslenie je bez bludov u osobnosti simplexnej s intelektovými
schopnosťami v dolnom pásme populačného priemeru. Od detstva je sledovaná alergológom pre časté
infekty dýchacích ciest pri dysregulácii špecifickej bunkovej imunity. Bola vyšetrená pneumológom
s vyhovujúcou saturáciou krvi kyslíkom, opakovane bez ventilačnej poruchy pri spirometrickom
vyšetrení, pneumológ vyslovil podozrenie na reštrikčnú ventilačnú poruchu. Hodnoty krvného tlaku

sú antihypertenzívnou liečbou pod kontrolou, bez porúch kinetiky srdcových oddielov s vyhovujúcou
výtlakovou funkciou ľavej srdcovej komory, na očnom pozadí so začínajúcim sklerotickými cievnymi
zmenami. Artériová hypertenzia je hodnotená s miernym rizikom. Obojstranné varixy dolných končatín
sú hemodynamicky nezávažné, sklerotické zmeny ciev dolných končatín sú s dostačujúcim kolaterálnym
obehom. Iritačný zápal kože rúk je zvládnutý lokálnou liečbou, deviácia nosového septa je indikovaná

na septoplastiku. Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení podľa všeobecného posudkového
hľadiskajerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímobmedzeniepohybubedrovýchkĺbovstredneťažkého
stupňa, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici
percentuálneho rozpätia, 45 %, nakoľko porovnaním ortopedických nálezov (7. november 2019) pri
predchádzajúcom posúdení nenastalo funkčné zhoršenie hybnosti bedrových kĺbov. Ostatné ochorenia,

ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav
organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov 55 % naďalej, pretože od posledného posúdenia zdravotného stavu
nenastalo také zhoršenie, ktoré by viedlo k zmene percentuálnej miery. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. v

znení neskorších predpisov čiastočná invalidita trvá naďalej.“ Konštatovala, že zdravotný stav žalobkyne
bol posúdený bez účasti žalobkyne, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie
zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s
§ 153 ods. 5 ZSP nevykonáva. Uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkovýlekár ústredia určil Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obmedzenie
pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa, obojstranné, a to podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2,
písmena b) prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov a mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určil na 45% (z rozpätia 40% až 45%); za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne
posudkový lekár ústredia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa
§ 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. – teda na 55%. Uzavrela, že celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovými
lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 55%. Súčasne konštatovala, že

žalobkyňa je aj naďalej invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.
194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je žalobkyňa
schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných
podmienok. Konštatovala, že súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj odborný posudok
o invalidite posudkového lekára ústredia, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 12.10.2022 a je
prílohou napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že nakoľko nenastala zmena v posúdení zdravotného

stavu žalobkyne, tak žalobkyni patrí invalidný dôchodok naďalej v nezmenenej sume. Konštatovala, že
posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je
dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 ZSP posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne. Bola toho názoru, že v odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne

také nové skutočnosti, ktoré by spochybnili úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových
lekárov sociálneho poistenia zadovážených v konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových
lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

II.

Žaloba

5. Žalobkyňa v správnej žalobe nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu. Uviedla, že podľa
lekárskych záznamov má obojstrannú koxartrózu III. ťažkého stupňa a táto diagnóza je zaradená do
kapitoly XV, oddielu G, položky 41.3, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov.

Namietala, že posudkový záver nebol verifikovaný znalcom z odboru ortopédia. Žiadala o zaradenie
svojej najzávažnejšej diagnózy do kapitoly XV, oddielu G, položky 41.3, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP
v znení neskorších predpisov, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená od
70% do 75% a za ostatné zdravotné postihnutia žiadala o zvýšenie miery poklesu o 10% tak, aby miera
poklesu bola celkovo nad 70%. Nežiadala o nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.02.2023 uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého

zdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosťfyzickejosobyvykonávaťzárobkovúčinnosťvyžaduje
odborné lekárske znalosti. Konštatovala, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva
v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe
doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Uviedla,
že posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne je

rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie koxartróza - artróza bedrového kĺbu - obojstranná
M 16, ktoré zaradili do kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP v
znení neskorších predpisov a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 45%
(z rozpätia 40% až 45%); za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne zvýšili posudkoví lekári mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona

č. 310/2006 Z. z., na celkových 55%. Konštatovala, že posudkový lekár ústredia sa v posudku zo
dňa 12.10.2022 vysporiadal aj s námietkami žalobkyne vo veci zaradenia rozhodujúceho zdravotného
postihnutia do príslušnej položky kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmena b) prílohy č. 4 k ZSP
v znení neskorších predpisov, a to nasledovne: „Dlhoročne trpí ťažkosťami týkajúcimi sa prevažne
pohybového aparátu. Poruchy hybnosti krčnej a driekovej chrbtice sú pri diskopatiách v krčnom úseku

a degeneratívnych zmenách driekového úseku s radikulárnym dráždením ľavej dolnej končatiny v
dermatome S1, bez prítomnosti iritačnej a zánikovej symptomatológie horných i dolných končatín,
zhoršenia sú zvládnuté ambulantnou, konzervatívnou formou liečby. Chôdza je antalgická s potrebou
opory, limitovaná nadhmotnosťou i degeneratívnymi zmenami bedrových kĺbov, ktoré r?ntgenologickydosahujú III. stupeň, ale klinicky dlhodobo pretrváva ľahké obmedzenie v zmysle ohýbania, s rotáciami
viaznúcimi iba v krajných polohách. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity určí

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné r?
ntgenologicky, alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles
schopnosti zárobkovej činnosti.“ Uviedla, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol
v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie
je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. K námietke

žalobkyne, ktorou namieta, že k posúdeniu jej zdravotného stavu nebol prizvaný odborný lekár z odboru
ortopédia, poukázala na to, že posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 12.10.2022 k predmetnej
veci uviedol, že: „Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení podľa všeobecného posudkového
hľadiskajerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímobmedzeniepohybubedrovýchkĺbovstredneťažkého
stupňa, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici
percentuálneho rozpätia, 45 %, nakoľko porovnaním ortopedických nálezov (zo 7. november 2019)

pri predchádzajúcom posúdení nenastalo funkčné zhoršenie hybnosti bedrových kĺbov.“ Z uvedeného
podľa jej názoru vyplýva, že posudkový lekár ústredia mal k dispozícii dostatočne úplné a presvedčivé
odborné lekárske správy, na základe ktorých mohol objektívne zhodnotiť zdravotný stav žalobkyne,
a to aj bez prizvania odborného lekára z oblasti ortopédia. Konštatovala, že žalobkyňa nepredložila
také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a

presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a
ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.
Uviedla, že podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1, 6 ZSP fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na
dávku (invalidný dôchodok) alebo žiada o zvýšenie sumy už priznanej dávky, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranných
spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ
a záverov odborných lekárov. Uviedla, že ZSP nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania
bolo zmenené rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené
žalobkyňou také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného

rozhodnutia o nároku na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Uviedla, že žalobkyňa nepreukázala
doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver
posudkových lekárov sociálneho poistenia. Mala za to, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol
podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v ZSP,
pričom zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranných spôsobom, komplexne, a

to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov. Ďalej uviedla, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami
dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z
hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol
posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Napadnuté, ako aj

prvostupňové rozhodnutie považovala za zákonné a správne. Bola toho názoru, že námietky uvádzané
žalobkyňou o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu sú nedôvodné. Žalobu žiadala zamietnuť.
Nežiadala o nariadenie pojednávania.

7. Žalobkyňa v replike zo dňa 20.03.2023 zopakovala argumentáciu už uvedenú v žalobe.

8. Žalovaná dupliku nepodala.

IV.
Relevantné právne predpisy

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.11. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach
12. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

16. Podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.24. Podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných

zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia
hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,
skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav.

25. Podľa § 71 ods. 9 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené
zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia
uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

26. Podľa § 153 ods. 3 ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie:
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b)
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného
dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

27. Podľa § 153 ods. 5 ZSP v znení neskorších predpisov, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to
poistenec alebo poškodený požiada.

28. Podľa § 293eu ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch

uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých

veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

30. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a prejednávaná na Krajskom súde v Nitre pod pridelenou
spisovou značkou 14Sa/2/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v
Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol

pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-14Sa/2/2022.

31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, §
13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu

žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu
veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené

podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez
nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web
stránke dňa 08.12.2025.32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 695 315
8322 0 zo dňa 20.10.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 695 315 8322 0 zo dňa 14.02.2022, ktorým

prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 70, § 71, § 73, § 112
ods. 4 a § 263 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení zamietol.

33. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav

žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne zistený (či bolo alebo nebolo potrebné prizvať na
posúdenie zdravotného stavu žalobkyne odborného lekára z odboru ortopédia) a správne posúdený (či
bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené pod správnu položku v zmysle prílohy č. 4 k ZSP),
ako aj určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd sa preto zameral
na prieskum týchto (sporných) skutočností.

34. Z odborného posudku o invalidite posudkového lekára pobočky zo dňa 01.02.2022 vyplýva,
že žalobkyňa bola v tom čase 52 ročná žena, nezaočkovaná, v anamnéze v detstve DMO
s psychomotorickou retardáciou, pre bolesti driekovej chrbtice a váhonosných kĺbov naďalej v liečbe
ortopéda, verifikovaný bol polytopný vertebroalgický syndróm pri degeneratívnych zmenách, lumbalgia
a obojstranná koxartróza III, v EMG náleze v marci 2021 bola konštatovaná prítomnosť axonálnej

lézie S1 vľavo, pri chôdzi používa paličku, pre varixy predkolenia a stehien – AS obliterans
a femoralis bilateralis Fontain I, v liečbe angiológa, od detstva sa lieči na bronchiálnu astmu,
v decembri 2021 bronchodilatačný test negatívny, spirometria bez ventilačnej poruchy, astma
bronchiale ľahká perzistentná len z anamnézy, v liečbe kardiológa pre arteriovú hypertenziu
s oftalmológom verifikovanou angiopatiou, alergológom liečená pre syndróm dráždivého kašľa,

v minulosti liečená psychiatrom pre poruchy osobnosti pri intelekte na hranici populačnej normy.
Ďalej bolo konštatované, že sa jedná o polymorbídnu pacientku a že v jej zdravotnom stave
nenastali také zmeny, ktoré by podmieňovali zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Bolo konštatované, že žalobkyňa je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 55% - teda čiastočná invalidita trvá naďalej. Posudkový lekár vychádzal

z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: Neurologické vyšetrenie 27.10.2021, Ortopedické vyšetrenie
23.11. a 01.12.2021, Pneumologické vyšetrenie 14.12.2021, Imunoalergologické vyšetrenie 03.12.
a 27.12.2021, Očné vyšetrenie 02.12.2021, Psychiatrické vyšetrenie 05.10.2021, Interné vyšetrenie
28.10.2021, Rehabilitačné vyšetrenie 02.12.2021, Cievne vyšetrenie 13.01.2022. Posudkový lekár
pobočky za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 ZSP stanovil Degeneratívne zmeny na

chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým postihnutím funkcie často recidivujúce prejavy (M51
– Iné poruchy medzistavcových platničiek) – Kapitola XV, Oddiel E, Položka 3, písmeno c), s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový lekár pobočky konštatoval taktiež
choroby: Koxartróza – artróza bedrového kĺbu – obojstranná M16, Hypertenzia a Varixy predkolení
a stehien. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár pobočky zvýšil žalobkyni mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. V pracovnej rekomandácii bolo konštatované, že
žalobkyňa je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie, ale len za osobitne
uľahčených pracovných podmienok. Posudkový lekár pobočky vo výroku posudku konštatoval, že
žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom konštatoval aj to, že žalobkyňa je aj naďalej čiastočne
invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č.
107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné
sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok – posudkový lekár pobočky
mierupoklesuschopnostižalobkynevykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchstanovilvcelkuna55%.

Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas
krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Posudkový lekár pobočky opätovne (po podaní odvolania žalobkyňou) posúdil zdravotný stav žalobkyne
dňa 30.03.2020, pričom zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne uvedenom

v odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.02.2022.

35. Z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 12.10.2022 vyplýva, že
„Účastníčka konania je čiastočne invalidná od 1. marca 1993, od 7. novembra 2019 s určenou mieroupoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, z toho 45 % pre obmedzenie pohyblivosti
bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa, so zvýšením o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutia.
Aktuálne bola účastníčka konania posúdená z dôvodu nesúhlasu s ponechanou percentuálnou mierou

55 % pri novej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V odvolaní doložila nové odborné
vyšetrenia i vyšetrenia z minulosti, ktoré boli pri predchádzajúcich hodnoteniach zdravotného stavu
posudkovo zohľadnené - alergologické vyšetrenia z obdobia 1973 - 1975 a psychologické vyšetrenie
z roku 2005. V odvolaní ďalej namieta, že najzávažnejším ochorením, ktorým trpí, sú degeneratívne
zmeny bedrových kĺbov, ktoré ako hlavnú diagnózu mala určené aj pri posúdení zdravotného

stavu dňa 14. apríla 2020. Dlhoročne trpí ťažkosťami týkajúcimi sa prevažne pohybového aparátu.
Poruchy hybnosti krčnej a driekovej chrbtice sú pri diskopatiách v krčnom úseku a degeneratívnych
zmenách driekového úseku s radikulárnym dráždením ľavej dolnej končatiny v dermatóme S1, bez
prítomnosti iritačnej a zánikovej symptomatológie horných i dolných končatín, zhoršenia sú zvládnuté
ambulantnou, konzervatívnou formou liečby. Chôdza je antalgická s potrebou opory, limitovaná
nadhmotnosťouidegeneratívnymizmenamibedrovýchkĺbov,ktorér?ntgenologickydosahujúIII.stupeň,

ale klinicky dlhodobo pretrváva ľahké obmedzenie v zmysle ohýbania, s rotáciami viaznúcimi iba v
krajných polohách. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity určí miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné r?ntgenologicky,
alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti

zárobkovej činnosti. Účastníčka konania je dlhoročne v ambulantnej liečbe psychiatra pre recidivujúcu
depresívnu poruchu, ktorá je hodnotená ako stredne ťažká, ťažšie odkloniteľná pri dysfunkčnom
matrimóniu s existenčnými problémami, myslenie je bez bludov u osobnosti simplexnej s intelektovými
schopnosťami v dolnom pásme populačného priemeru. Od detstva je sledovaná alergológom pre časté
infekty dýchacích ciest pri dysregulácii špecifickej bunkovej imunity. Bola vyšetrená pneumológom

s vyhovujúcou saturáciou krvi kyslíkom, opakovane bez ventilačnej poruchy pri spirometrickom
vyšetrení, pneumológ vyslovil podozrenie na reštrikčnú ventilačnú poruchu. Hodnoty krvného tlaku
sú antihypertenzívnou liečbou pod kontrolou, bez porúch kinetiky srdcových oddielov s vyhovujúcou
výtlakovou funkciou ľavej srdcovej komory, na očnom pozadí so začínajúcim sklerotickými cievnymi
zmenami. Artériová hypertenzia je hodnotená s miernym rizikom. Obojstranné varixy dolných končatín

sú hemodynamicky nezávažné, sklerotické zmeny ciev dolných končatín sú s dostačujúcim kolaterálnym
obehom. Iritačný zápal kože rúk je zvládnutý lokálnou liečbou, deviácia nosového septa je indikovaná
na septoplastiku. Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení podľa všeobecného posudkového
hľadiskajerozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímobmedzeniepohybubedrovýchkĺbovstredneťažkého
stupňa, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici

percentuálneho rozpätia, 45 %, nakoľko porovnaním ortopedických nálezov (7. november 2019) pri
predchádzajúcom posúdení nenastalo funkčné zhoršenie hybnosti bedrových kĺbov. Ostatné ochorenia,
ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav
organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa zákona č. 461/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov 55 % naďalej, pretože od posledného posúdenia zdravotného stavu
nenastalo také zhoršenie, ktoré by viedlo k zmene percentuálnej miery. Podľa zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov čiastočná invalidita trvá naďalej.“ Posudkový lekár ústredia vo výroku
posudku uviedol to isté ako posudkový lekár pobočky, a to, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa §
71 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
pričom rovnako ako posudkový lekár pobočky konštatoval aj to, že žalobkyňa je aj naďalej čiastočne
invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona
č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok – posudkový

lekár ústredia mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil
v celku na 55% (rovnako ako posudkový lekár pobočky). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa
prílohy č. 4 ZSP posudkový lekár ústredia stanovil Koxartróza – artróza bedrového kĺbu - obojstranná
– M16 (zaradenie: Choroby podporného a pohybového aparátu - Kapitola XV, Postihnutie končatín
- Oddiel G, Obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa - Položka 41.2, obojstranné -

písmeno b)). Posudkový lekár ústredia konštatoval taktiež choroby: Iné poruchy medzistavcových
platničiek, Primárna (esenciálna) hypertenzia, Recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká, Varixy,
Ischemická choroba dolných končatín, Dysregulácia špecifickej celulárnej imunity, Syndróm dráždivého
kašľa. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár ústredia zvýšil žalobkyni mieru poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Posudkový lekár ústredia vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení
žalobkyne: Neurologické vyšetrenia z 27.10.2021 a z 25.01.2022, Ortopedické vyšetrenia z 23.11.
a 01.12.2021, ako aj z 19.01.2022 a 24.03.2022, Rehabilitačné vyšetrenie z 02.12.2021, Pneumologické

vyšetrenie z 14.12.2021, Imunoalergologické vyšetrenia z 03.12. a z 27.12.2021, Očné vyšetrenie z
02.12.2021, Psychiatrické vyšetrenia z 05.10.2021 a z 24.11.2021, Interné vyšetrenie z 28.10.2021,
Kožné vyšetrenia z 05.10.2021 a z 30.11.2021, Cievne vyšetrenie z 13.01.2022, ORL vyšetrenie
z 03.03.2022 a psychologické vyšetrenie z 14.05.2005. V rámci pracovnej rekomandácie posudkový
lekár ústredia konštatoval, že žalobkyňa môže byť zaradená na trh práce, ale s obmedzením, pričom

môže vykonávať prácu len v prostredí bez chladu a vlhka – môže vykonávať psychicky a fyzicky
nenáročné práce bez vynútenej polohy v sede a v stoji s možnosťou skrátenia pracovného úväzku.
V predmetnom odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.10.2022 posudkový lekár ústredia taktiež
konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti
s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení

neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

36. Správny súd má za preukázané, že žalobkyňa je čiastočne invalidná od 01.03.1993, pričom
od 07.11.2019 s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% (45% pre
obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa, so zvýšením o 10% pre ostatné

zdravotné postihnutia). Zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posudzovaný z dôvodu jej nesúhlasu
s ponechanou percentuálnou mierou 55% pri jej novej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Z vypracovaných viacerých odborných lekárskych posudkov (zo dňa 01.02.2022, zo dňa 30.03.2022
a zo dňa 12.10.2022) je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe ňou predložených
lekárskych nálezov (Neurologické vyšetrenia z 27.10.2021 a z 25.01.2022, Ortopedické vyšetrenia

z 23.11. a 01.12.2021, ako aj z 19.01.2022 a 24.03.2022, Rehabilitačné vyšetrenie z 02.12.2021,
Pneumologické vyšetrenie z 14.12.2021, Imunoalergologické vyšetrenia z 03.12. a z 27.12.2021, Očné
vyšetrenie z 02.12.2021, Psychiatrické vyšetrenia z 05.10.2021 a z 24.11.2021, Interné vyšetrenie
z 28.10.2021, Kožné vyšetrenia z 05.10.2021 a z 30.11.2021, Cievne vyšetrenie z 13.01.2022,
ORL vyšetrenie z 03.03.2022 a psychologické vyšetrenie z 14.05.2005), z ktorých vyplýva, že

miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je naďalej 55%
(45% za rozhodujúce zdravotné postihnutie - Koxartróza – artróza bedrového kĺbu - obojstranná
– M16: Choroby podporného a pohybového aparátu - Kapitola XV, Postihnutie končatín - Oddiel
G, Obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa - Položka 41.2, obojstranné - písmeno
b) + 10% za ostatné zdravotné postihnutia, ktorými sú: Iné poruchy medzistavcových platničiek,

Primárna (esenciálna) hypertenzia, Recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká, Varixy, Ischemická
choroba dolných končatín, Dysregulácia špecifickej celulárnej imunity, Syndróm dráždivého kašľa).
Správny súd konštatuje, že nedetegoval (v predložených lekárskych správach a odborných lekárskych
posudkoch) u žalobkyne iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie oproti už stanovenému rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu (Koxartróza – artróza bedrového kĺbu - obojstranná – M16).

37. Príloha č. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 20.10.2022 v kapitole XV. upravuje Choroby podporného
a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutie končatín, pod položkou 41 je uvedené Obmedzenie
pohybu bedrových kĺbov, pod položkou 41.1 ľahkého stupňa: a) jednostranné s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%, b) obojstranné s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 20%; pod položkou 41.2 stredného stupňa: a) jednostranné s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20-25%, b) obojstranné s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 40-45%; pod položkou 41.3 ťažkého stupňa: a) jednostranné s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40-50%, b) obojstranné s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70-75%.

38. Sporným medzi účastníkmi konania teda najprv bolo to, či bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie
(ochorenie Koxartróza – artróza bedrového kĺbu - obojstranná – M16) zaradené pod správnu položku.
Podľa názoru správneho súdu posudkový lekár ústredia riadne a dostatočne vo svojom odbornom
posudku zo dňa 12.10.2022 vysvetlil, prečo rozhodujúce zdravotné postihnutie nezaradil do položky

41.3 písm. b) ako sa domáhala žalobkyňa, ale ho zaradil do položky 41.2 písm. b). Posudkový lekár
ústredia k predmetnej námietke žalobkyne uviedol nasledovné: „Dlhoročne trpí ťažkosťami týkajúcimi sa
prevažnepohybovéhoaparátu.Poruchyhybnostikrčnejadriekovejchrbticesúpridiskopatiáchvkrčnom
úseku a degeneratívnych zmenách driekového úseku s radikulárnym dráždením ľavej dolnej končatinyv dermatome S1, bez prítomnosti iritačnej a zánikovej symptomatológie horných i dolných končatín,
zhoršenia sú zvládnuté ambulantnou, konzervatívnou formou liečby. Chôdza je antalgická s potrebou
opory, limitovaná nadhmotnosťou i degeneratívnymi zmenami bedrových kĺbov, ktoré r?ntgenologicky

dosahujú III. stupeň, ale klinicky dlhodobo pretrváva ľahké obmedzenie v zmysle ohýbania, s rotáciami
viaznúcimi iba v krajných polohách. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity určí
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné r?
ntgenologicky, alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles

schopnosti zárobkovej činnosti.“ Správny súd sa stotožňuje s konštatovaniami posudkového lekára
ústredia, pričom jeho argumenty považuje za logické, jasné a nerozporné (posudkový lekár ústredia teda
podľasprávnehosúduposúdilžalobkyňoupredloženélekárskesprávykomplexneadostatočnevysvetlil,
prečo zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pod položku 41.2 písm. b – z klinického
hľadiska sa jedná o obojstranné obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa; posudkový
lekár ústredia sa teda v odbornom posudku zo dňa 12.10.2022 svojimi argumentami vysporiadal aj so

záverom rehabilitačnej lekárky D. E. F. zo dňa 02.12.2021 nachádzajúcim sa v predmetných lekárskych
správach, v ktorom bolo konštatované, že ide o ťažký stupeň obmedzenia). Vzhľadom na uvedené je
podľa názoru správneho súdu rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky a pod
správne písmeno (Položka 41.2, písmeno b)), pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako
sú charakterizované v Kapitole XV, Oddiel G, položka 41.1, písm. b), respektíve položka 41.3, písm.

b). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola taktiež určená správne
avsúladesozákonomapríslušnouprílohou.Správnysúdpovažovalnámietkyžalobkynezanedôvodné.

39. K námietke žalobkyne ohľadne toho, že nebol k posúdeniu jej zdravotného stavu prizvaný
odborný lekár z odboru ortopédia, správny súd uvádza, že podľa jeho názoru posudkový lekár

ústredia mal k dispozícii dostatočne úplné a presvedčivé odborné lekárske správy na základe
ktorých mohol objektívne zhodnotiť zdravotný stav žalobkyne, a to bez prizvania odborného lekára
z oblasti ortopédie. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na vyjadrenie posudkového lekára
ústredia k predmetnej námietke žalobkyne: „Po zhodnotení predložených odborných vyšetrení podľa
všeobecného posudkového hľadiska je rozhodujúcim zdravotným postihnutím obmedzenie pohybu

bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, 45 %, nakoľko porovnaním ortopedických
nálezov (zo 7. november 2019) pri predchádzajúcom posúdení nenastalo funkčné zhoršenie hybnosti
bedrových kĺbov.“ Správny súd považuje vysvetlenie posudkového lekára ústredia za akceptovateľné.

40. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie
vo veci zvýšenia invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým,
že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v
tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne
posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za

ich nepredloženie v celom rozsahu, respektíve za predloženie lekárskych správ s dátumom po vydaní
napadnutého rozhodnutia nemožno prenášať na správny orgán. Podľa správneho súdu žalobkyňa
nepredložila v konaní také odborné lekárske nálezy, ktorými by relevantne spochybnila alebo vyvrátila
posudkový záver posudkového lekára ústredia zo dňa 12.10.2022.

41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci
posudkoví lekári sa podrobne zaoberali predloženými lekárskymi správami žalobkyne, pričom ich aj
dôsledne vyhodnocovali jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci
(zdravotný stav žalobkyne) zistili dostatočne.

42. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkoví lekári
sociálneho poistenia (pobočky a ústredia) zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti,
nakoľko takýto postup v tom čase (t. j. 01.02.2022, 30.03.2022 a 12.10.2022) umožňovala právna úprava
§ 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z. Uvedené vyplýva aj z odborných lekárskych posudkov,
ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022
zo dňa 27.09.2023.43. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje
predpísanénáležitosti–výrokobsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu;

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené
skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov,
na ktorých základe bolo rozhodnuté.

44. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní

žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) a jeho (ich) vydaniu predchádzajúceho
postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správny súd správnu
žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

46.Správnysúdzáverompoukazujenato,žeakbyužalobkynedošlokzhoršeniuzdravotnéhostavu,čo
by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie

invalidného dôchodok Sociálnej poisťovni.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov

konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).