Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106282
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
Združenie domových samospráv, o.z., sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820
174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o, sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
konajúci JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov, sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Vrútky
Invest, s.r.o, sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 53 635 531, 2/ Mesto Martin, sídlom Nám.
S.H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, 3/ Mesto Vrútky, sídlom Nám. S. Zachara 3086/4,

038 61 Vrútky, IČO: 00647209, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát
s.r.o, sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OOP3-2023/019327-002 zo dňa 11.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Návrhu žalobcu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ správnym súdom sa
n e v y h o v u j e.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako ,,orgán verejnej správy
prvéhostupňa“)akopríslušnýorgánštátnejsprávynaúsekuposudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie
podľa § l ods. l písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné

prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 3 písm.
k) a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), rozhodnutím číslo:
OU-MT-OSZP-2023/002294-024-Ha zo dňa 4.1.2023 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona EIA v súlade
s § 29 ods. 11 zákona EIA a príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), na základe zámeru navrhovanej činnosti „BYTOVÉ
DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“, ktorý predložil navrhovateľ Vrútky Invest, s.r.o., po

ukončení zisťovacieho konania, že navrhovaná činnosť „BYTOVÉ DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA
A DOSTAVBA“, navrhovateľa Vrútky Invest, s.r.o., predmetom ktorej je výstavba bytového domu,
rekonštrukcia existujúcej Slobodárne a reštaurácie Fatranka so zmenou účelu na bytový dom s funkciou
na trvalé ubytovanie s parkovacím domom, ktorá bude umiestnená na parc. č. KN-C 808/1, 808/3, 808/4,808/5,808/6,808/7,808/8,808/9,808/10,808/11vk.ú.A.,okresB.,Žilinskýkraj,sanebudeposudzovať
podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené podmienky, ktoré mali eliminovať
alebo zmierňovať vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, a ktoré je potrebné rešpektovať a

dodržať pri spracovaní ďalších stupňov dokumentácie v konaní o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podalo Združenie domových samospráv, v procesnom postavení verejnosti
odvolanie, v ktorom poukazovalo predovšetkým na to, že novelou vodného zákona sa od 1.1.2022
v § 73 ods. 21 uložil nový povinný podklad rozhodnutia zo zisťovacieho konania, a to stanovisko

podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, o ktoré mal pred začatím zisťovacieho konania požiadať
navrhovateľ a malo byť podkladom rozhodnutia. To sa nestalo a tak nebol v konaní zohľadnený povinný
podklad zisťovacieho konania a neboli zákonom prikázaným spôsobom vyhodnotené vplyvy na životné
prostredie. Rozhodnutie tak bolo vydané v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku na základe
neúplného zistenia skutkového stavu prejednávanej veci. Zákon neukladá povinnosť verejnosti prejaviť
záujem v prvostupňovom konaní v stanovenej lehote ale výslovne umožňuje do procesu posudzovania

vstúpiť hoci aj až podaním odvolania a využitie tohto práva nesmie byť verejnosti na ujmu. Podľa
dôvodovej správy k novele zákona EIA, ktorá túto možnosť ustanovila sa výslovne uvádza, že dôvodom
tejto zmeny je harmonizácia s Aarhuským dohovorom a cieľom je umožniť efektívne vstúpenie verejnosti
do procesu posudzovania v ktoromkoľvek momente. V dôsledku uvedeného nie je možné toto odvolanie
zamietnuť. Podľa § 20a je potrebné v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť podmienky podľa § 29 ods.

13 zákona EIA a taktiež podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyhodnotiť uplatnené pripomienky
odvolateľa a z rozhodnutia musí byť zrejmý okruh dotknutej verejnosti. Hoci aj naďalej nebude dôvod
na ďalšie posudzovanie, bude potrebné doplniť výrok rozhodnutia o záväzné podmienky vyplývajúce
z tohto odvolania ako aj zmeniť odôvodnenie rozhodnutia a to o vyhodnotenie pripomienok verejnosti
ako aj rozšírenie okruhu dotknutej verejnosti pre následné povoľujúce konania. Ak by odvolací orgán

predmetné odvolanie zamietol a potvrdil pôvodné rozhodnutie, právoplatným by sa stalo rozhodnutie,
ktoré uvedené predpísané náležitosti neobsahuje.
3. O vyššie označenom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/019327-002
zo dňa 11.8.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie Okresného úradu Martin,
odboru starostlivosti o životné prostredie, číslo: OU-MT-OSZP-2023/002294-024-Ha zo dňa 4.1.2023

potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že na orgán verejnej správy prvého stupňa bol dňa
4.10.2022 v zmysle ustanovení zákona EIA doručený zámer navrhovanej činnosti „BYTOVÉ DOMY
VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“, navrhovateľa Vrútky Invest, s.r.o. Predložený zámer
navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradený podľa prílohy č. 8 zákona EIA do kapitoly č. 9.
Infraštruktúra, položka č. 16. Projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo iných súborov

(komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy – v zastavanom území od 10 000
m2 podlahovej plochy, časť B – zisťovacie konanie; b) statickej dopravy – od 100 do 500 stojísk,
časť B – zisťovacie konanie. Navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere podlieha svojimi
parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29 zákona EIA.
Na zisťovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a to Správny poriadok,

okrem taxatívne stanovených prípadov ustanovených v § 64 zákona EIA. Správne konanie vo veci
zistenia, či navrhovaná činnosť „BYTOVÉ DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“ podlieha
posudzovaniu podľa zákona EIA začalo predložením zámeru navrhovanej činnosti na Okresný úrad
Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 4.10.2022. Navrhovaná činnosť je plánovaná
v Žilinskom kraji, v okrese Martin, v k. ú. A. na parc. č. KN-C 808/1, 808/3, 808/4, 808/5, 808/6,

808/7, 808/8, 808/9, 808/10, 808/11. Navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne. Okresný úrad
Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie upustil od variantnosti riešenia rozhodnutím č. OU-MT-
OSZP-2022/013085-002-Ha zo dňa 19.9.2022. Účelom navrhovanej činnosti je realizovať novostavbu
bytového domu (objekt B), rekonštrukciu Slobodárne a reštaurácie Fatranka so zmenou účelu na bytový
dom s funkciou na trvalé ubytovanie (objekt A) s parkovacím domom. Navrhovaný bytový komplex

bude slúžiť predovšetkým na trvalé bývanie, ale poskytne aj nebytové priestory pre obchody/služby.
Celková plocha pozemku je 6 294 m2. Stavebné objekty: SO 01.1 Bytový dom – Objekt A ide o
rekonštruovaný objekt ubytovne – slobodárne s nadstavbou, s deviatimi NP a jedným PP. Bude mať
charakter chodbového typu s 86 bytmi, prevažne malometrážnymi, s jedným nebytovým priestorom.
Celková podlažná plocha nadzemnej časti: 6 595,1 m2. Celková podlažná plocha podzemnej časti:

755,6 m2. SO 01.2 Bytový dom – objekt B ide o novostavbu bytového domu sekciového typu nad
objektom nefunkčnej reštaurácie Fatranka. Objekt je navrhnutý ako výškovo ustupujúci so siedmymi
NP v západnej časti a so štyrmi NP vo východnej časti bytového domu, navrhnutých je 26 bytových
jednotiek s 3 nebytovými prevádzkami (obchody/ služby). Celková podlažná plocha nadzemnej časti:3 264,6 m2. SO 01.3 Parkovací dom – garáž s jedným ustúpeným NP a jedným polozapusteným PP.
Na streche bude umiestnená zelená plocha – vnútroblok s detským ihriskom. Táto plocha bude slúžiť
ako priestor pre relaxáciu obyvateľov bytového komplexu. Celková podlažná plocha nadzemnej časti: 1

113 m2. Celková podlažná plocha podzemnej časti: 3 024,5 m2. Väčšina statickej dopravy je riešená v
podzemnej a nadzemnej garáži. Vonkajšie státia sú navrhnuté len na existujúcich parkovacích plochách
na oboch stranách komunikácie, ktorá sa napája na ulicu 1. Československej brigády. V ostatných
častiach pozemku sa nachádzajú plochy zelene, spevnené plochy pre peších a parkovanie vozidiel.
Projekt navrhuje celkovo 156 parkovacích stojísk, z toho 7 pre osoby s obmedzenou schopnosťou

pohybuaorientácie.Predmetnépozemky,ktorýchsabudetýkaťprestavbaavýstavba,súbezvegetácie.
Existujúca vegetácia v okolí navrhovanej činnosti zostane nedotknutá a bude organicky včlenená do
navrhovanej činnosti v rámci realizácie sadovníckych úprav. Projekt predpokladá realizáciu rozsiahlych
vegetačných prvkov charakteru vegetačných striech, vertikálnej zelene, vegetačného mobiliáru a pod.
Realizácia sadovníckych úprav predpokladá uplatnenie stanovištne vhodných a pôvodných rastlinných
druhov. Na streche parkovacieho domu bude umiestnená zelená plocha – vnútroblok. V riešenom

území je vybudovaná kompletná technická infraštruktúra. Prístup na predmetný pozemok je riešený
z prístupovej komunikácie, ktorá vytvára prepoj medzi ul. I. Československej brigády a ul. Štvrť
Čajkovského. Vjazd na pozemok je navrhnutý z ulice I. Československej brigády, s pokračovaním vjazdu
do parkovacieho domu.
4. Orgán verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 23 ods. 1 zákona o EIA zaslal listom č.:

OU-MT-OSZP-2022/014767-005-Ha zo dňa 12.10.2022 upovedomenie o začatí konania a zámer
navrhovanej činnosti „BYTOVÉ DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“ dotknutým obciam
a povoľujúcim orgánom a listom č.: OU-MT-OSZP-2022/014767-006-Ha zo dňa 12.10.2022 rezortným
orgánom a dotknutým orgánom. Zároveň zverejnil zámer navrhovanej činnosti na webovom sídle
MŽP SR: https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/bytove-domy-vrutky-rekonstrukcia-dostavba a tiež na

svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona
EIA.
5. K predloženému zámeru boli na Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie v
zákonom stanovenej lehote doručené písomné stanoviská dotknutých orgánov, rezortného orgánu,
povoľujúcich orgánov a dotknutých obcí. Jednalo sa o nasledujúce subjekty: Ministerstvo dopravy a

výstavby Slovenskej republiky, odbor stratégie dopravy; Regionálny úrad verejného zdravotníctva so
sídlom v Martine; Útvar hlavného architekta mesta Martin; Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií; Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej
správy odpadového hospodárstva; Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek
štátnej správy ochrany ovzdušia; Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek

štátnej vodnej správy. Prvostupňový správny orgán v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol znenie
jednotlivých stanovísk ako aj svoju správnu úvahu ako sa vysporiadal s ich obsahom. Dotknutá verejnosť
podľa§24zákonaEIAnevznieslaodôvodnenépripomienkykzámerunavrhovanejčinnosti.Vstanovenej
lehote neboli doručené žiadne ďalšie stanoviská. Tieto sa v zmysle § 23 ods. 4 zákona EIA považujú
za súhlasné.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č.: OU-MT-
OSZP-2022/014767-023-Ha zo dňa 13.12.2022 oboznámil účastníkov konania s tým, že ako účastníci
konania majú právo sa oboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a následne sa k nim, ako aj k
spôsobu ich zistenia, vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
7. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 4.1.2023 rozhodnutie číslo: OU-MT-

OSZP-2023/002294-024-Ha, ktorým podľa § 29 ods. 2 zákona EIA v súlade s § 29 ods. 11 zákona
EIA a príslušných ustanovení Správneho poriadku rozhodol, na základe zámeru navrhovanej činnosti
„BYTOVÉ DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“, ktorý predložil navrhovateľ Vrútky
Invest, s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 53 635 531, že navrhovaná činnosť „BYTOVÉ
DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“, navrhovateľa Vrútky Invest, s.r.o., Staromestská

3, 811 03 Bratislava, IČO: 53 635 531, predmetom ktorej je výstavba bytového domu, rekonštrukcia
existujúcej Slobodárne a reštaurácie Fatranka so zmenou účelu na bytový dom s funkciou na trvalé
ubytovanie s parkovacím domom, ktorá bude umiestnená na parc. č. KN-C 808/1, 808/3, 808/4, 808/5,
808/6, 808/7, 808/8, 808/9, 808/10, 808/11 v k. ú. A., okres B., Žilinský kraj, sa nebude posudzovať
podľa zákona EIA.

8. Žalovaný na základe odvolateľom podaného odvolania, ako príslušný odvolací orgán preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia číslo: OU-MT-OSZP-2023/002294-024-Ha zo dňa 4.1.2023, ako
aj celý spisový materiál v súlade s § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie,
priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlades príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom.
9. Vo vzťahu k jednotlivým bodom odvolania žalovaný uviedol nasledovné. S účinnosťou od 1.1.2022 bol
novelizovaný zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“),
a to okrem iného úpravou § 16 ods. 10 a novým znením §16a oproti prechádzajúcej úprave. Ako vyplýva
z dôvodovej správy k predmetnej novele (vykonanej zákonom č. 516/2021 Z. z.) novou právnou úpravou

došlo k precizovaniu možnosti uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postupu orgánov štátnej
vodnej správy pri povoľovaní tejto výnimky s cieľom zjednodušenia postupu orgánov štátnej vodnej
správy. Úmyslom zákonodarcu teda bolo prijatie novej právnej úpravy, vychádzajúcej z predošlej praxe,
zákonodarca nadviazal na predošlú úpravu, v ktorej boli identifikované nedostatky a tieto odstránil. S
ohľadom na podstatu sledovanú zákonodarcom vo vzťahu k novej právnej úprave sú stále použiteľné
závery vyslovené súdnou praxou, napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 71S/6/2020

z 16.9.2021 alebo rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/22/2020 z 8.9.2021, že
nie každá činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie orgánu verejnej správy je činnosťou spadajúcou pod
posudzovanie podľa § 16a vodného zákona. Obdobne aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021, ktorým
bol novelizovaný § 16a vodného zákona uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť činnosti, pre ktoré
je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, a preto z toho dôvodu sú v dôvodovej časti demonštratívne

vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať.

10. V súlade s ustanovením § 73 ods. 19 vodného zákona, príslušný orgán štátnej vodnej správy z
hľadiska vodného hospodárstva zasiela stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, v ktorom s ohľadom
na navrhovanú činnosť určí alebo neurčí ako podmienku, požiadať o záväzné stanovisko v zmysle § 16a

vodného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že § 73 ods. 21 vodného zákona je potrebné vykladať
systematicky s ohľadom na postup v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle
zákona EIA v spojitosti s vodným zákonom ako aj s prihliadnutím k dôvodovej správe a súdnej praxi a
nie izolovane tak, že záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona musí byť zadovážené v každom
jednom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. do každého jedného konania.

11. Žalovaný po preskúmaní stanoviska Okresného úradu Martin na úseku štátnej vodnej správy,
doručeného orgánu verejnej správy prvého stupňa v zisťovacom konaní listom č. OU-MT-
OSZP-2022/015220-Va zo dňa 4.11.2022 bol toho názoru, že v uvedenom stanovisku Okresný úrad
Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy
nevyhodnotil predložený zámer navrhovanej činnosti ako činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu

environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), a teda neuložil navrhovateľovi povinnosť pred
povolením činnosti požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. Zároveň
doplnil, že s účinnosťou od 1.5.2023 došlo k zmene ustanovenia § 73 ods. 21 vodného zákona, v zmysle
ktorého sa stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona naďalej nevyžaduje ako povinný podklad
rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa v predmetnej

veci zistil úplne a presne skutkový stav veci a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie
tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci aj z hľadiska vecnej správnosti. Podľa
názoru žalovaného tak nedošlo k porušeniu ustanovení § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku
ako to namietal odvolateľ vo svojom odvolaní. Taktiež konštatoval, že jednotlivé vplyvy navrhovanej
činnosti na životné prostredie boli dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené v procese

zisťovacieho konania prvostupňovým správnym orgánom. Stotožnil sa s postupom prvostupňového
správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti „BYTOVÉ
DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na
základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA
a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá

tak zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA.
Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je
v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada
najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Orgán verejnej
správy prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov,

pričom niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia. Nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že napadnutým rozhodnutím neboli
dostatočne uložené konkrétne zmierňujúce opatrenia. Zároveň odvolateľom namietaná skutočnosť, že
prvostupňový správny orgán neuložil odvolateľom navrhnuté opatrenia sa nezakladá na pravde, nakoľkotento stanovisko v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 zákona EIA nedoručil a do konania vstúpil až podaním
odvolania v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona EIA. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA,

ktoré správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri
tom na kritériá stanovené zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti.
12. Ďalej uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 zákona EIA má verejnosť právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o

vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6 zákona EIA. Verejnosť
podanímodvolaniazároveňprejavízáujemnanavrhovanejčinnostianakonaníojejpovolení.Vzhľadom
na skutočnosť, že prvostupňové ako aj odvolacie konanie tvoria jeden celok (Rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžo/390/2009 zo dňa 18.2.2010) a podaním odvolania nadobudol odvolateľ v predmetnom

konaní postavenie účastníka konania (ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 zákona EIA v spojení
s § 24 ods. 2 zákona EIA), okruh dotknutej verejnosti je zrejmý zo samotného rozhodnutia o odvolaní.
Námietka ohľadom nevyhnutnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vstupu verejnosti do
procesu EIA a rozšírenia okruhu dotknutej verejnosti pre následné povoľujúce konania je z tohto dôvodu
neopodstatnená. Podľa právneho názoru žalovaného tvrdenie odvolateľa v časti: „Podľa § 29 ods. 3 a

ods.13zákonaEIAvrozhodnutízozisťovaciehokonaniajepotrebnézohľadniťajvyjadreniavyplývajúce
z tohto odvolania a rovnako na základe tohto odvolania aj určiť podmienky pre ďalšie povoľovacie
stupne a v odôvodnení zhodnotiť pripomienky. Zákon neukladá povinnosť verejnosti prejaviť záujem v
prvostupňovom konaní v stanovenej lehote ale výslovne umožňuje do procesu posudzovania vstúpiť
hoci aj až podaním odvolania a využitie tohto práva nesmie byť verejnosti na ujmu. Podľa dôvodovej

správy k novele zákona EIA, ktorá túto možnosť ustanovila sa výslovne uvádza, že dôvodom tejto
zmeny je harmonizácia s Aarhuským dohovorom a cieľ je umožniť efektívne vstúpenie verejnosti do
procesu posudzovania v ktoromkoľvek momente. V dôsledku uvedeného nie je možné toto odvolanie
zamietnuť. Podľa § 20a je potrebné v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť podmienky podľa § 29 ods.
13 zákona EIA a taktiež podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyhodnotiť uplatnené pripomienky

odvolateľa a z rozhodnutia musí byť zrejmý okruh dotknutej verejnosti. Hoci aj naďalej nebude dôvod
na ďalšie posudzovanie, bude potrebné doplniť výrok rozhodnutia o záväzné podmienky vyplývajúce
z tohto odvolania ako aj zmeniť odôvodnenie rozhodnutia a to o vyhodnotenie pripomienok verejnosti
ako aj rozšírenie okruhu dotknutej verejnosti pre následné povoľujúce konania. Ak by odvolací orgán
predmetné odvolanie zamietol a potvrdil pôvodné rozhodnutie, právoplatným by sa stalo rozhodnutie,

ktoré uvedené predpísané náležitosti neobsahuje.“ nemá oporu v platnom zákone.
13. Poukázal na skutočnosť, že účastník konania Združenie domových samospráv má nielen práva
v zmysle platnej legislatívy, ale taktiež má aj určité povinnosti stanovené zákonom. V súlade s § 23
ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné
stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje

písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje
za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce; ak sa nedoručí
písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné.
14. Okrem uvedeného poznamenal, že dotknutá obec v súlade s § 23 ods. 3 zákona EIA zverejnila

v termíne od 12.10.2022 do 2.11.2022 (mesto Martin) a od 17.10.2022 do 10.11.2022 (mesto Vrútky)
informáciu o začatí zisťovacieho konania v predmetnej veci a zároveň informáciu o tom, kde a
kedy je možné do zámeru navrhovanej činnosti nahliadnuť. Súčasťou zverejnenia bola aj informácia
o tom, že písomné stanoviská k zámeru navrhovanej činnosti je nevyhnutné doručiť v lehote 21
pracovných dní od zverejnenia vyššie uvedených informácií príslušnému orgánu alebo dotknutej obci.

Zmeškaním uvedenej zákonnej lehoty sa odvolateľ pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej
navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania a na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani
inštitút odvolacieho konania. Odvolanie účastníka konania pozostávajúce z pripomienok má charakter
písomného stanoviska k navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 zákona EIA, ktoré
odvolateľ v zákonom stanovenej lehote nepodal. Vyhodnocujú a odôvodňujú sa iba pripomienky, ktoré

sú doručené v súlade so zákonom EIA a v zákonom stanovenej lehote a taktiež obsahujú zákonom
predpísané náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací správny orgán nebude vyhodnocovať
pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, ktoré boli podané odvolateľom až vo fáze odvolacieho
konania, nakoľko boli doručené po zákonom stanovenej lehote. Ide najmä o pripomienky ohľadomspôsobu nakladania s dažďovými vodami a umiestnenia vegetačných striech na bytové domy. Odvolací
správny orgán ďalej uvádza, že odvolateľ v súlade s ustanovením zákona EIA podal odvolanie,
aj keď nebol účastníkom konania na prvom stupni. Odvolanie sa podáva v prípade, že odvolateľ

zistil hmotnoprávne alebo procesnoprávne pochybenie v konaní prvostupňového správneho orgánu.
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov na záver poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ
na viacerých miestach svojho odvolania uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov
a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp.
nekonaním sa mal prvostupňový správny orgán dopustiť ich porušenia. Namietané porušenia sú tak

bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, a
preto je nutné takto formulované odvolacie dôvody označiť za nedostatočne konkrétne (t.j. nie sú
formulované dostatočne jasným spôsobom). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil
žalovaný námietky odvolateľa ako neopodstatnené.
15.Vzhľadomnaskutočnosť,ževrámciodvolaciehokonanianeprebiehaložiadnenovéaanidoplňujúce
konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán

v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, odvolací správny orgán
opätovne neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to považuje za duplicitné.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok
odvolateľa odvolací správny orgán nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu
právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového správneho orgánu, preto bolo rozhodnuté

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou
sa domáhal, aby súd z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.”) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej
správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V bode

1. žaloby poukazoval na ust. § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len ,,zákon o
životnom prostredí”), z ktorého odvodzoval nutnosť podania správnej žaloby. Právna povinnosť, ktorú
ďalší účastník konania 1. nesplnil je pritom uvedená v ust. § 18 zákona o životnom prostredí. Zo strany
žalovaného pritom malo dôjsť k porušeniu § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí. Poukázal aj na svoje
postavenie zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 S.s.p. Akcentoval na zásadu právnej istoty,

ako aj požiadavku predvídateľnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti právnych noriem, ktorá je premietnutá aj
v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Zdôraznil aj požiadavku vyplývajúcu z ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona
o životnom prostredí. Do pozornosti dal aj čl. 4 a čl. 5 Aarhuského dohovoru, čl. 30 ods. 1, čl. 44, čl. 45,
čl. 46 a čl. 51 ods. 1. Ústavy SR. V bode 2. žaloby popísal splnenie náležitosti správnej žaloby a priebeh
konania.Vrámcibodu3.žalobyoznačiljednotlivéžalobnébody/dôvody,prektorépovažovalrozhodnutia

za nezákonné. V bode 4. žaloby poukázal na jeho postavenie a ciele, ktoré sleduje svojou činnosťou.
Opätovne zmienil čl. 51 ods. 1 Ústavy SR a poukázal na § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3, § 29 ods.
13, § 38 ods. 3, § 66 zákona EIA, § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale i záväzné
právne akty Európskej únie, ktoré sú správne orgány povinné aplikovať. Poukázal aj na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR napr. vo veci sp. zn. IV. ÚS 1/2014. Mal za to, že orgány verejnej správy

v danej veci zákonný proces len predstierali nesprávnym procesným postupom a skutočným cieľom
bolo znížiť verejnosti právo reálne sa domôcť svojich práv. Namietal, že novelou vodného zákona od
1.1.2022 vznikla navrhovateľovi nová povinnosť na zabezpečenie povinného pokladu rozhodnutia zo
zisťovacieho konania a to stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, o ktoré mal pred začatím
zisťovacieho konania požiadať navrhovateľ, a teda malo byť podkladom rozhodnutia. To sa nestalo a

tak nebol v konaní zohľadnený povinný poklad zisťovacieho konania a neboli zákonom prikázaným
spôsobom vyhodnotené vplyvy na životné prostredie. Vinu má ako navrhovateľ, ktorý o toto záväzné
stanovisko nepožiadal ako aj správny orgán, ktorý netrval na jeho predložení. V konečnom dôsledku
tak bolo rozhodnutie vydané v rozpore s § 32 ods.1 Správneho poriadku. Išlo pritom o transpozíciu
európskej smernice o vodách a záväzného výkladu európskeho práva v zmysle rozsudku SD EÚ

č. C-461/13. Záväzné stanovisko je formou rozhodnutia a preto sa aj na neho vzťahuje požiadavka
vecnej a právnej preskúmateľnosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2012). Uvedeným žalovaný
porušil aj § 3 ods. 1 Správneho poriadku dôsledne vyžadovať od navrhovateľa ako účastníka konania
plnenie jeho povinnosti, pričom povinnosť mu v tomto smere ukladá § 17 zákona o životnom prostredí.
Namietal aj to, že rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a správny

súd môže preskúmať len rozhodnutie, ktoré obsahuje zoznam podkladov rozhodnutia, voľnú úvahu,
kauzálny nexus právneho vyhodnotenia a vyhodnotenie pripomienok účastníkov konania. Poukázal aj
na § 29 ods. 3 zákona EIA a uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov neobsahujú identifikáciu, ktoré
kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA použili a ako ich vyhodnotili. Taktiež správny orgán pri ukladanípovinností v zmysle § 29 ods. 13 nenaplnil účel a cieľ zákona EIA, keď mal identifikovať vplyvy na životné
prostredie. Poukázal aj na § 11 a § 12 zákona o životnom prostredí, v zmysle ktorého územie nesmie
byť zaťažované nad zákonom prípustnú mieru, ktorú určia právne predpisy. Rozhodnutie neobsahuje

vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru podľa prahových hodnôt podľa osobitných zákonov,
ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. Záverom žiadal správny súd o
položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so
zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ a to a) či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná
podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené

porovnateľné alebo lepšie opatrenie na ochranu životného prostredia je v súlade s právom Európskej
únie, b) či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice EIA v konaniach o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 66 zákona EIA, c) či je odmietnutie pripomienky
zainteresovanej verejnosti výhradne na základe absencie právneho nároku zainteresovanej verejnosti
bez ďalšieho odôvodnenia v súlade s právom EÚ, d) či výklad práva poskytnutý správnym orgánom je
bližšie skutočnému výkladu práva Európskej únie ako výklad práva žalobcu, a to vo vzťahu k aplikácii

inštitútov, ktoré majú základ v Smernici EIA ako aj ostatných relevantných právne záväzných aktoch
Európskej únie.
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky a skutočnosti prezentované v podanej žalobe
považuje za nedôvodné a účelové. Stotožnil sa s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa,
pričom nezistil porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním

napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného, v ktorom okrem iného poukazoval na to, že obsah
správnej žaloby je koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania uviedol,
že predmetná úvaha je diskriminačná a nie je urobená zákonne súladným spôsobom. Účel žaloby
bol pomerne obšírne zdôvodnený v samotnej správnej žalobe. Žalovaný však neinterpretoval podanie

žaloby ani podľa skutočného úmyslu toho, kto tento právny úkon urobil, čím nesprávne vyložil a uplatnil
§ 3 ods. 1 Správneho poriadku.
19. Mesto Martin, ako ďalší účastník konania 2. uviedol, že v konaní vedenom Okresným úradom
Martin, odborom starostlivosti o životné prostredie, ako príslušným orgánom na úseku posudzovania
vplyvov na životné prostredie vo veci zámeru navrhovanej činnosti ,,BYTOVÉ DOMY VRÚTKY,

REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“ zastupoval mesto Martin ako dotknutú obec v zmysle zákona EIA v
rozsahu jeho pôsobnosti Útvar hlavného architekta mesta Martin, ktorý k zámeru navrhovanej činnosti
vydal stanovisko zo dňa 27.10.2022, ktoré vrátane pripomienky v ňom uvedenej bolo zohľadnené
v rozhodnutí Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 4.1.2023.
Vzhľadom na to, že mesto Martin neviedlo vyššie uvedené konanie, ale v zmysle zákona EIA mu

prislúchalo postavenie dotknutej obce, nemožno sa k priebehu konania vyjadriť.
20. Žalobca v reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2. uviedol, že aj v stanovisku Útvaru
hlavného architekta sa uvádza, že hlavným záujmom žalobcu bolo overiť záujmy ochrany vôd a v tomto
smere je relevantné stanovisko štátnej vodnej správy. Ďalej uviedol, že je potrebné v administratívnom
spise overiť, či tam dokumenty predložené mestom Martin sú zaevidované a tiež je potrebné zistiť, či

bolo zabezpečené stanovisko mesta Vrútky, ako aj stanoviská štátnej vodnej správy.
21. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby podanej v
režime § 177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že námietky obsiahnuté v
žalobných bodoch nie sú dôvodné a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol

rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 19.2.2026.
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o tom, že navrhovateľom (ďalším účastníkom konania 1.) oznámená
navrhovaná činnosť „BYTOVÉ DOMY VRÚTKY, REKONŠTRUKCIA A DOSTAVBA“, navrhovateľa
Vrútky Invest, s.r.o., predmetom ktorej je výstavba bytového domu, rekonštrukcia existujúcej Slobodárne

a reštaurácie Fatranka so zmenou účelu na bytový dom s funkciou na trvalé ubytovanie s parkovacím
domom, ktorá bude umiestnená na parc. č. KN-C 808/1, 808/3, 808/4, 808/5, 808/6, 808/7, 808/8, 808/9,
808/10, 808/11 v k. ú. A., okres B., Žilinský kraj, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň
podľa boli určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné
prostredie.

23. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
24. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmäa) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom
na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy

navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a
porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich
variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu
životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu
životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie

rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
25. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto

zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti

alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena")jerealizáciastavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostredia

alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo,

ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má

záujem na takom konaní.
26. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),

b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja
a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac
ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom

zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A
ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)

a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť
už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na

životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

27. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a

dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy
č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
28. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí
písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť

svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje
za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko
doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v
rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

29. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom
sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,

b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,

e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,

ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
30. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa

tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

31. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
32. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutievydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia

vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.
33. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu

písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť
predmetomzisťovaciehokonanianavrhovanáčinnosťalebob)oznámenieozmenenavrhovanejčinnosti
vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej
činnosti.
34. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo

k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.
35. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

36. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 6
a 7, § 23 a § 53 ods. 3.
37. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní.
38. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,

okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

39. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1
a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k
nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu
záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

40. Podľa § 16 ods. 6 vodného zákona sa za nesplnenie environmentálnych cieľov nepovažuje
a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu
alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo
mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky
tieto podmienky:

1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej
vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov
v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito
výnimočnými okolnosťami,
2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti

označiť za výnimočné okolnosti,
3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto
opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody
po skončení výnimočných okolností,
4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele

sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru
podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v
nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo

dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo
zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvarupovrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru

povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito
uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,
3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z

dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových
úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne
lepšou environmentálnou voľbou.
41. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť k

nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), je povinný pred jej povolením požiadať
orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej
vodnej správy určí, či sa pred povolením činnosti vyžaduje výnimka.
42. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky
podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k

činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú
podkladom ku konaniu o povolení činnosti.
43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
44. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

47. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
48. V súvislosti s námietkami žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší
účastník konania 1. si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná

vplyvy svojej činnosti na životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17
ods. 2 uvedeného zákona, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia, že
rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom a rozhodnutím žalovaného boli
porušené ústavné práva verejnosti podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1 a to v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy
SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov, správny súd uvádza,

že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na
vybrané ustanovenia Ústavy SR a Aarhuský dohovor bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie
vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. Neuviedol, ako žalovaný a ďalší účastník konania 1. porušili svoje
povinnosti a ani neuviedol, aké ďalšie ustanovenia zákonov a čím žalovaný nedodržal, ani na základečoho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom,
a tiež nešpecifikoval tvrdené porušenie ústavných práv verejnosti vydaným rozhodnutím žalovaného.
Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať

len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom prvostupňového orgánu i žalovaného,
ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134
ods. 1 S.s.p., mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil
alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci

preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako
bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.
49. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona
č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie
o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané
spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej

stránke prvostupňového orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Neobstojí tak tvrdenie
žalobcu, že počas administratívneho konania orgány verejnej správy reálne upierali právo verejnosti na
informácie o životnom prostredí a zároveň obmedzili možnosť verejnosti ovplyvniť výsledok konania. Z
administratívneho spisu vyplýva, že verejnosť bola informovaná o priebehu celého administratívneho
konania v predmetnej veci od podania oznámenia o zámere navrhovanej činnosti navrhovateľom a

mohla sa oboznámiť so všetkými podaniami v tejto veci ako aj s rozhodnutiami orgánu verejnej správy
prvého stupňa a žalovaného a mala možnosť kedykoľvek do predmetného konania v zmysle zákona
vstúpiť, tak ako to urobil napríklad aj samotný žalobca. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že
všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní

(tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej,
bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, resp. na verejný
záujem v oblasti životného prostredia, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný
prieskumsprávnymsúdomnepostačuje.Išloonekonkrétne,všeobecnénámietky,ktorébolivzásadelen

prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať
konkrétne dôvody nezákonnosti.
50. Ďalej je potrebné uviesť, že zisťovacie konanie je konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je
zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov,
tzv. povinného posudzovania. Orgán príslušný konať o EIA zašle povoľujúcemu a dotknutého orgánu

a dotknutej obci (v prípade zámeru aj rezortnému orgánu) zámer/oznámenie o zmene a zverejní ho
na svojom webovom sídle v zákonom určených lehotách, pričom upozorní vyššie uvedené inštitúcie,
že ide o zámer/oznámenie o zmene podliehajúce zisťovaciemu konaniu. Zároveň ich požiada o
vyjadrenie, či požadujú, alebo nepožadujú posudzovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa
zákona EIA. Pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa

zákona EIA, sa primerane použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.
Príslušný orgán prihliada na doručené stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého
orgánu, dotknutej obce a verejnosti, pokiaľ zaslali odôvodnené písomné stanovisko. Ak rezortný orgán,
povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak
sa považuje stanovisko za súhlasné. Na stanovisko verejnosti doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť.

Pokiaľ príslušný orgán vychádzajúc zo zadovážených podkladov dospeje k záveru, že sa navrhovaná
činnosťalebojejzmenanebudeposudzovaťpodľazákonaEIA,ukončíposudzovanieavydározhodnutie
zo zisťovacieho konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie. Na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania je potom navrhovateľ oprávnený podať
návrh na začatie povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov (napr. o územné rozhodnutie a

stavebné povolenie).
51. Správny súd preskúmal postup prvostupňového orgánu a žalovaného, pričom sa oboznámil s
obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tak prvostupňový
orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má za to, že prvostupňový
orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona EIA, pretože z

výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že zámer navrhovanej činnosti,
ktorý bol uvedený v predloženom návrhu, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom vo
výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré je v ďalšom procese konania navrhovateľ povinný
rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručenýchstanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa
zákona EIA, pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili, že nežiadajú
posudzovanie predmetnej zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA.

52. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v rámci zisťovacieho konania boli správnemu orgánu
rozhodujúcemu v prvom stupni v zákonom stanovenej lehote doručené písomné stanoviská dotknutých
orgánov, rezortného orgánu, povoľujúcich orgánov a dotknutých obcí. Konkrétne išlo o Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odboru stratégie dopravy, Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom v Martine, Útvar hlavného architekta mesta Martin, Okresný úrad Martin,

odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva, Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o
životné prostredie, úsek štátnej správy ovzdušia, Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátnej vodnej správy. Orgán verejnej správy rozhodujúci vo veci pritom obsah týchto
stanovísk uviedol v rozhodnutí a zaujal k nim i vlastný postoj, podporený správnou úvahou, t.j. ako
sa s nimi vysporiadal. Za stavu, že v určenej lehote neboli doručené žiadne ďalšie stanoviská, tieto

sa v súlade s § 23 ods. 4 zákona EIA považovali sa súhlasné. Na stanovisko verejnosti doručené
po lehote sa nemusí prihliadnuť. Pokiaľ príslušný orgán vychádzajúc zo zadovážených podkladov
dospeje k záveru, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa zákona EIA,
ukončí posudzovanie a vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. V danej veci boli vo výrokovej časti rozhodnutia

orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedené konkrétne zmierňujúce opatrenia, ktorými sa sleduje
minimalizácia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Je potrebné taktiež poznamenať, že
žalobcastanoviskovzmysle§23ods.4zákonaEIAnedoručiladokonaniavstúpilažpodanímodvolania
v zmysle § 24 ods. 4 zákona EIA. Nemožno poprieť, že žalobca aj verejnosť mohol právo na vstup do
konania využiť i podaním odvolania, keď cieľom je umožniť efektívne vstúpenie verejnosti do procesu

posudzovania v ktoromkoľvek momente. Na strane druhej je ale potrebné dodať, že žalobca zmeškaním
lehoty na podanie stanoviska sa pripravil o možnosť pripomienkovať zámer navrhovanej činnosti.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vhodne poukázal aj na to, že na podanie pripomienok nie je určený
ani inštitút odvolacieho konania.
53. Prvostupňový správny orgán dostatočne vyhodnotil podanú žiadosť, identifikoval najvýznamnejšie

negatívne a pozitívne environmentálne vplyvy, vyhodnotil ich mieru a intenzitu. Prvostupňový správny
orgán zohľadnil aj osobitné zákony pri svojom rozhodovaní, na čo nadväzuje výroková časť rozhodnutia
a uložené podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona EIA. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa § 29 ods. 3
zákona EIA sa kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú „primerane", čo znamená, že
nie všetky kritériá uvedené v prílohe č. 10 je možné a potrebné použiť pre každý zámer navrhovanej

činnosti alebo jeho zmenu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal
navrhovanú činnosť s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývajúúdajeopredpokladanýchvplyvochnavrhovanejčinnostinaživotnéprostredieaobyvateľov.Po
preskúmaníazhodnotenípredloženéhozámeruknavrhovanejčinnosti,zohľadniacvyjadreniasubjektov
konania, ako aj zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej

vykonávania,vrátenejehoúnosnéhozaťaženia aochranysledovanejosobitnýmipredpismi,prihliadajúc
na význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľstva, ako
aj súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, či úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti
bolo orgánmi verejnej správy zistené a vyhodnotené, že v prípade navrhovanej činnosti nie sú prítomné
riziká, ktoré by mali ohroziť a neprimerane obmedziť práva a oprávnené záujmy subjektov konania a

sú splnené podmienky v zmysle zákona EIA. Z odôvodnenia rozhodnutia je tak zrejmé, že vplyvy, ktoré
vykazuje navrhovaná činnosť nie sú natoľko významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania
podľa zákona EIA.
54. Podľa názoru správneho súdu z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový
správny orgán primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA,

spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a
zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie. Žalovaný
ani orgán verejnej správy prvého stupňa pritom netvrdili, že navrhovanou činnosťou nedôjde k vplyvu
na životné prostredie. V prvostupňovom správnom rozhodnutí boli podľa § 29 ods. 13 zákona EIA
určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.

V odôvodnení rozhodnutia sa zároveň konštatovalo, že negatívne vplyvy na životné prostredie mali
pôsobiť len počas obdobia navrhovanej činnosti sa týkajúcich prác, pričom po skončení prác sa životné
prostredie malo vrátiť do súčasného stavu. Výroky oboch rozhodnutí ako aj konanie zamerané na
zadováženie podkladov od účastníkov konania a ostatných subjektov v zmysle zákona o EIA, ktorépredchádzalo vydaniu rozhodnutí ukončujúcimi predmetné zisťovacie konanie, boli z hľadiska vyššie
uvedeného bez pochybení a bez rozporu so zákonom.
55. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán si nezabezpečil stanovisko podľa § 16a ods. 1

vodného zákona, o ktoré mal pred začatím zisťovacieho konania požiadať navrhovateľ a ktoré malo
byť podkladom rozhodnutia podľa § 73 ods. 21 vodného zákona, správny súd uvádza, že zákon EIA
nikde vo svojom obsahu neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania bolo nevyhnutne
aj záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona. Z ust. § 16a ods. 1 vodného zákona
vyplýva, že záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa vydáva len pre tie činnosti,

ktorých realizáciou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b)
vodného zákona. Príklady týchto činností vymenúva aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z.
z. (ktorým bol novelizovaný vodný zákon). Pri určovaní, ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú
postupu podľa § 16a je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej
vodyalebopodzemnejvody.Otakýtoprípadzjavnenešlo,čopotvrdzovaloistanoviskoOkresnéhoúradu
Martin na úseku štátnej vodnej správy č. OU-MT-OSP-2022/015220-Va zo dňa 4.11.2022, v ktorom

nevyhodnotil predložený zámer navrhovanej činnosti ako činnosť, ktorou by mohlo dôjsť k nesplneniu
environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, a teda ani navrhovateľovi
neuložil povinnosť pred povolením činnosti požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného
stanoviska. Žalovaný pritom vhodne poukázal aj na právnu úpravu účinnú od 1.5.2023, ktorou došlo k
zmene ust. § 73 ods. 21 vodného zákona, v zmysle ktorého sa stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného

zákona naďalej ako povinný podklad rozhodnutia zo zisťovacieho konania nevyžaduje. Nemožno tak
vyhodnotiť ako dôvodnú námietku žalobcu o tom, že nezadovážením uvedeného stanoviska zo strany
orgánov verejnej správy došlo k porušeniu § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Možno poznamenať aj
to, že pre potreby posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti bol v dotknutej lokalite okrem inžiniersko
– geologického prieskumu vyhotovený i hydrogeologický posudok, ktorým nebolo zistené negatívne

ovplyvnenie vôd.
56. Žalobca poukazoval aj na § 11 a § 12 zákona o životnom prostredí, v zmysle ktorého územie
nesme byť zaťažované nad zákonom prípustnú mieru, ktorú určia právne predpisy. Mal za to, že
rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru podľa prahových hodnôt
podľa osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. K

tomuto správny súd uvádza, že žalobcom označená právna úprava nemá normotvornú povahu. Jeho
dikcia predpokladá právnu úpravu určujúcu medzné hodnoty prípustnej miery znečisťovania životného
prostredia. V takto formulovanej námietke nemožno preto dostatočne identifikovať základný predpoklad
žalobnej legitimácie oprávňujúcej podať správnu žalobu zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 178
ods. 3 S.s.p. - porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Dotyk s právnou sférou

žalobcu by mohol byť zrejmý len s poukazom na konkrétne medzné hodnoty, ktorých prekročenie by bolo
spôsobilé ohroziť zdravie ľudí, ohrozovali by sa ním by ďalšie organizmy alebo ostatné zložky životného
prostredia. Správny súd podotýka, že príslušné orgány, ktorých úlohou je tiež venovať pozornosť
aspektom životného prostredia, po oboznámení sa s predmetnou navrhovanou činnosťou nezaujali v
administratívnom konaní záporné stanoviská.

57. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti
(§ 18 - § 39) zákona o EIA preto musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho
orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na

zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Z uvedeného
vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej
správy vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. V tejto súvislosti správny súd
zdôrazňuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého
procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti

správneho rozhodnutia je pritom potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní
preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR)
a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia
spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne

odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná
činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere
naodstránenieazmiernenienepriaznivýchdopadovnavrhovanejčinnostinaživotnéprostredieazdravieobyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny
vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
58. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,

ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. v rozsahu žalobných
bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 S.s.p. v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny
súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti v zmysle § 191 ods. 1 S.s.p..
59. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd

preto podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
60. Správny súd v súvislosti s návrhom žalobcu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že takýto
návrh sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny
súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16.12.2008, Cartesio, C-210/06, Zb.
s. I-9641, bod 91, a zo dňa 9.11.2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Návrh
žalobcu je taktiež nekonkrétny, žalobca v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva

(ich ustanovenia) majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Preto správny súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c/ a contrario), postupujúc podľa § 162 ods. 3 C.s.p.
v spojení s § 25 S.s.p.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania žalobca a to v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto

prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
62. Ďalší účastníci, ktorí majú v zmysle § 169 S.s.p. právo na náhradu trov konania voči účastníkovi,
ktorý nebol v konaní úspešný, avšak iba tých, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im
správny súd uložil, prípadne z dôvodov hodných osobitného zreteľa na návrh, je možné im priznať právo
na náhradu ďalších trov konania. V tomto prípade správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti

neuložil a ani žiadny z nich návrh na priznanie ďalších trov konania nepodal. Správny súd preto ďalším
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.