Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Saz/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7026200028
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7026200028.2

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XXXXXXXXXXXXX,C.D.X,E.,F.,štátny
príslušník F., zastúpený: Advokátska kancelária Novus s.r.o., Magnezitárska 2B, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, 073 01 Sobrance,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-2026/011187-002 zo dňa
7. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 24. januára 2026 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-SO3-2026/011187-002 zo dňa 7. januára 2026 (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení
žalobcu. Správna žaloba bola pôvodne podaná na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. januára 2026

a následne bola dňa 2. februára 2026 postúpená Správnemu súdu v Košiciach. Uznesením zo dňa
4. februára 2026 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
odstránil opravil správnu žalobu v časti nezrozumiteľných náležitostí podľa § 236 ods. 1 písm. b), c) a f)
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Žalobca vytýkané
vady správnej žaloby odstránil podaním doručeným súdu dňa 24. februára 2026.

2. Žalobca zároveň podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Tento návrh
odôvodnil tým, že ak dôjde k reálnemu výkonu administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu, následky
budú fakticky nezvratné, zásadné pre jeho osobný a sociálny život, a súdna ochrana by sa stala iba
formálnou. Poukazuje na to, že právo na spravodlivé konanie bolo porušené z dôvodu jazykovej bariéry.

3. Žalovaný sa k obsahu správnej žaloby vyjadril podaním zo dňa 27. februára 2026, ktoré bolo

správnemu súdu po odstúpení Krajským súdom v Košiciach doručené dňa 5. marca 2026. Žalovaný
nesúhlasil s tým, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, keďže žalobca nepreukázal
existenciu konkrétnej a bezprostredne hroziacej hrozby. Žalobca v návrhu uviedol iba všeobecné
tvrdenia o možnej nezvratnosti následkov a zásahu do jeho práv, avšak neuviedol žiadne konkrétne
individuálne okolnosti, z ktorých by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba závažnej ujmy v zmysle
S.s.p. Dodal, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo smerované na Ukrajinu, kde má

žalobca trvalý pobyt, rodinné zázemie a v zápisnici tiež uviedol zámer vycestovať na územie Ukrajiny
nasledujúci deň. Na základe výstupu z informačných systémov Ministerstva vnútra SR bolo zistené,
že žalobca na územie Ukrajiny vycestoval dňa 12. novembra 2025 cez hraničný priechod Veľké
Slemence - Mali Selmenci. Z dôvodu vycestovania žalobcu na Ukrajinu v lehote určenej v rozhodnutí
pre jeho administratívne vyhostenie, nenastali žiadne prekážky brániace opätovnému vstupu na územie
Slovenskej republiky ani vycestovaniu do iných členských štátov Európskej únie, keďže žalobcovi nebol

uložený zákaz vstupu. Priznanie odkladného účinku by bolo neúčelné, nakoľko ak si žalobca svoju
povinnosť už splnil, ďalšie obmedzenia z rozhodnutia o administratívnom vyhostení neplynú a môžeslobodne cestovať na územie Slovenskej republiky, resp. do iných štátov schengenského priestoru,
samozrejme za dodržania ustanovení zákonov.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu

vo veci samej.

7. Podľa § 187 ods. 3 SS o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia
vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný
súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého
základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj

základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.
Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného
charakteru tretích osôb.

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne
splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o
správnejžalobe)advehmotnoprávnycharakter(existenciahrozbyzávažnejujmy,značnejhospodárskej
škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok

a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu kumulatívneho splnenia týchto
podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je, vedie k nemožnosti priznania odkladného účinku
správnej žalobe.

12. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli.

Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou
je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len„hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné

považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním

predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov.
Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom
predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm.
a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Žalobca splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky odôvodňuje tým, že vyhostením vzniknú žalobcovi
následky, ktoré sú fakticky nezvratné, zásadné pre jeho osobný a sociálny život a že súdna ochrana by
sa stala iba formálnou.

15. Podľa názoru správneho súdu však žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe dostatočne nevymedzil negatívny následok, ktorý by mu mal hroziť na základe preskúmavaného
rozhodnutia. Žalobca síce charakterizoval následky, ktoré mu môžu vzniknúť, avšak žiadnym spôsobom
ich nekonkretizoval ani nepreukázal. Z návrhu teda nie je zrejmé, akým spôsobom dopadne výkon
vyhostenie napríklad na jeho osobný a sociálny život. Žalobca ani len okrajovo neuviedol napríklad to,
aké zázemie má na území Slovenskej republiky vybudované alebo či sa na území Slovenskej republiky

zdržiavajú jeho rodinní príslušníci.

16. Zároveň podľa vyjadrenia žalovaného žalobca vycestoval na Ukrajinu v lehote dňa 12. novembra
2025, t.j. ešte pred podaním správnej žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku. Vycestovaním
v stanovenej lehote žalobca splnil svoju povinnosť uloženú prvostupňovým rozhodnutím, z ktorého

dôvodu už v čase podania správnej žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku nie je možné
uvažovať o odklade uloženej povinnosti. Zároveň z tohto dôvodu neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia
(s výnimkou zákonných obmedzení) brániace žalobcovmu vstupu na územie Slovenskej republiky či
iných členských štátov EÚ, keďže žalobcovi nebol uložený zákaz vstupu.

17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov,
správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd
z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky ani nepristúpil.

19. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade
s § 188 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).