Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200878
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., štátny občan SR, zast. F. G. H., advokátom so sídlom I. J.
XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO:
30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-
XX zo dňa 17. mája 2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXX-X/XXXX-E. zo
dňa 18. marca 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca utrpel dňa 03.04.1991 pracovný úraz (pri vykonávaní praxe), ako študent tretieho ročníka
Stredného odborného učilišťa strojárskeho, E. K. XX, XXX XX C. (ďalej len „SOU Komárno“), keď
prechádzal okolo spolužiaka, ktorý kladivom udieral na nákovu, pričom žalobcovi niečo vletelo do ľavého

oka. Žalobca na druhý deň navštívil očného lekára, ktorý u neho zistil vnútroočné cudzie teliesko.

2.Vsúvislostisovznikompredmetnéhopracovnéhoúrazusižalobcauplatnilnároknaúrazovúrentu,ato
na základe Žiadosti o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „ZSP“), ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“), doručená dňa
08.12.2021.

3. Dňa 15.12.2021 bol pobočke doručený žalobcom list zo dňa 13.12.2021, súčasťou ktorého bola
Správa pre ošetrujúceho lekára I. a II., Výmenný list - poukaz zo dňa 25.11.1991, Lekárska správa -
nález zo dňa 14.05.1991, a Znalecký posudok č. 7/1997 zo dňa 23.10.1997, ktorý vyhotovil L. F. M.,
znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie očné.

4. J. C. v liste č. 88/2022 zo dňa 26.01.2022 uviedlo, že vo veci vzniku pracovného úrazu žalobcu
zo dňa 03.04.1991, disponuje len rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „KS NR“) sp. zn. 7Co

203/2006-506 zo dňa 13.12.2007 (ďalej len „rozsudok zo dňa 13.12.2007"), ktorým KS NR zaviazal J.
C. zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie odo dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005
v sume 350.714,00,- Sk. Uvedené bolo zo strany J. C. dodržané. Ďalej J. C. uviedlo, že ani jeden zkompetentných zamestnancov, ktorí úraz prešetrovali, už v J. C. nepracuje, a tak nie je možné poskytnúť
relevantné informácie.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-E. zo dňa 18.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
nepriznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 03.04.1991.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu (zo dňa 18.03.2022) podal žalobca v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem
upravujúcich nárok na úrazovú rentu a skutkový stav. Poznamenal, že v čase vzniku predmetného
pracovného úrazu, podliehali pracovné úrazy Nariadeniu vlády Československej socialistickej republiky
č. 223/1988 Zb. (ďalej len „nariadenie vlády“), ktorým sa vykonával vtedy platný zákon č. 65/1965 Zb.
Zákonník práce v znení účinnom do dňa 31. marca 2002 (ďalej len „zákon č. 65/1965 Zb.“) a zákon č.

29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl. Záverom žiadal priznať nárok na úrazovú rentu.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal
prvostupňové rozhodnutie (zo dňa 18.03.2022) a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako zákonné a vecne

správne, a preto rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.05.2022 odvolanie žalobcu v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“).

8. V odôvodení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca utrpel úraz v čase účinnosti

zákona č. 65/1965 Zb., ktorý v § 190 ods. 1 stanovil, že ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný
úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v
pracovnom pomere. Konštatovala, že z rozsudku zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že za predmetný úraz
zodpovedalo J. C., ktoré žalobcovi vyplatilo náhradu za stratu na zárobku od septembra 1992 do mája

1995, pričom KS NR týmto rozsudkom zaviazal J. C. vyplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku aj
za obdobie odo dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005 - J. C. rešpektovalo právny názor KS NR vyjadrený
v rozsudku zo dňa 13.12.2007, a žalobcovi vyplatilo náhradu za stratu na zárobku aj za obdobie odo
dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005 v sume 350.714,00 Sk. Poznamenala, že nakoľko podmienka
pracovného pomeru a súčasného plnenia pracovných úloh nebola v čase vzniku predmetného úrazu

podľa vtedy planých právnych predpisov splnená, nebolo možné, aby Sociálna poisťovňa podľa § 272
ods. 1 ZSP, ktorý je prechodným ustanovením ZSP, prebrala od zamestnávateľa (SOU Komárno) výplatu
plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z
povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a ani v prípade, ak by J. C. poskytovalo žalobcovi náhradu za
stratu na zárobku k 31.12.2003. Bola toho názoru, že za úraz zo dňa 03.04.1991 zodpovedá v súčasnej

dobe stále J. C.. Mala za to, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka pracovného úrazu
podľa § 8 ods. 1 ZSP, podmienka ustanovená v § 17 ods. 2 písm. a) ZSP, a ani podmienka na prevzatie
výplaty náhrady za stratu na zárobku podľa § 272 ods. 1 ZSP.

II.
Žaloba
9. Správou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.07.2022, postúpenou Správnemu
súdu v Bratislave dňa 01.06.2023, sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej,
ako aj prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci prvostupňovému orgánu

na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie,
vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho posúdenia veci, a že sú
v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že dňa 06.12.2021 požiadal o priznanie úrazovej renty, a to
z titulu pracovného úrazu. Ďalej poukázal na to, že v čase vzniku úrazu pracovné úrazy podliehali
nariadeniu vlády (Nariadeniu vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb.). Zdôraznil,

že z rozsudku KS NR zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia bol od 01.03.1993 uznaný za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou. Mal teda za to, že podmienka pracovného pomeru a súčasného plnenia
pracovných úloh bola v čase vzniku pracovného úrazu podľa vtedy platných právnych predpisovbezpochybne splnená. Poukázal na § 272 ods. 1, § 8 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a) ZSP, ako aj na § 25
ods. 5 zákona č. 61/2015 Z. z. a § 3 písm. a), b) zákona č. 124/2006 Z. z., z ktorých podľa jeho názoru
vyplýva, že podmienka pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 ZSP je v danom prípade splnená. Nežiadal

o nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania

10. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.01.2023 navrhla žalovaná žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
K námietkam žalobcu uviedla, že z rozsudku zo dňa 13.12.2007 vyplýva, že za predmetný úraz
zodpovedalo J. C., ktoré žalobcovi vyplatilo náhradu za stratu na zárobku od septembra 1992 do mája
1995, pričom KS NR týmto rozsudkom zaviazal SOU Komárno vyplatiť žalobcovi náhradu za stratu na
zárobku aj za obdobie odo dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005 - J. C. rešpektovalo právny názor KS NR
vyjadrenývrozsudkuzodňa13.12.2007ažalobcovivyplatilonáhraduzastratunazárobkuajzaobdobie

odo dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005 v sume 350.714,00,- Sk. Tvrdila, že nakoľko však podmienka
pracovného pomeru a súčasného plnenia pracovných úloh nebola v čase vzniku predmetného úrazu
podľavtedyplanýchprávnychpredpisovsplnená,taknebolomožné,abySociálnapoisťovňapodľa§272
ods. 1 ZSP, ktorý je prechodným ustanovením ZSP, prebrala od zamestnávateľa (J. C.) výplatu plnení
vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,

ktoré vznikli pred 26.11.1993 a ani v prípade, ak by J. C. poskytovalo žalobcovi náhradu za stratu na
zárobku k 31.12.2003. Bola toho názoru, že za úraz zo dňa 03.04.1991 zodpovedá v súčasnej dobe stále
J. C.. Nesúhlasila s domnienkou žalobcu, že v danom prípade bola podmienka pracovného úrazu podľa
§ 8 ods. 1 ZSP „bezpochybne splnená“ a zotrvala na tom, že v danom prípade nebola splnená základná
podmienka pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 ZSP, podmienka ustanovená v § 17 ods. 2 písm. a) ZSP,

a ani podmienka na prevzatie výplaty náhrady za stratu na zárobku podľa § 272 ods. 1 ZSP.

11. Dňa 22.09.2023 doručil žalobca súdu repliku, v ktorej iba skonštatoval, že trvá na podanej žalobe
a navrhuje jej vyhovieť. Vyjadrenie žalovanej k žalobe považoval za účelové a skutočnosti a okolnosti
v ňom uvedené za nesprávne a nezákonné.

12. Žalovaná dupliku nepodala.

IV.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 8 ods. 1 ZSP, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej
osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov,
ktoré: a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných
úlohalebovpriamejsúvislostisplnenímpracovnýchúlohaleboslužobnýchúloh,preplneniepracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená

v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito
činnosťami.

22. Podľa § 16 ZSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú
osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere,

v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem
fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

23. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZSP, nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri
praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz
alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného
predpisu.

24.Podľa§83ZSP,poškodenýnaúčelyposkytovaniaúrazovýchdávokjezamestnaneczamestnávateľa
podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila
choroba z povolania.

25. Podľa § 88 ods. 1 ZSP, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa § 195 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak,

aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka

konania.

27. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických

osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

28. Podľa § 196 ods. 6 ZSP, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.29. Podľa § 196 ods. 7 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

31. Podľa § 272 ods. 1 ZSP, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa

výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a
chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa
osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce
zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

32. Podľa § 39 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády, za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo

odborných učilíšť a učilíšť, pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo
vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi zodpovedá
žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými osobami, príslušné
učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania, ktoré je právnickou osobou,
príslušné stredisko.

33. Podľa § 47 ods. 2 nariadenia vlády, náhrada za stratu na zárobku odo dňa, keď sa mala skončiť
povinná školská dochádzka alebo štúdium (príprava) na strednej škole, odbornom učilišti, učilišti alebo
na vysokej škole, prislúcha žiakovi a študentovi náhrada za stratu na zárobku len: a) po dobu, o ktorú sa
následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania predĺžila jeho povinná školská dochádzka

alebo štúdium (príprava), b) počas práceneschopnosti pre pracovný úraz, pripadne chorobu z povolania,
c) ak sa stal následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania invalidným, d) ak sa stal
následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania čiastočne invalidným alebo ak bol uznaný
za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, pokiaľ vlastnou vinou nezameškáva príležitosť na
zárobok vykonávaním práce preňho vhodnej.

34. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 61/2015 Z. z., žiak má počas praktického vyučovania práva a povinnosti
zamestnanca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovené podľa Zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to aj na
účely úrazu.

35. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (ďalej len „školský
zákon“) účinného v čase vzniku pracovného úrazu, stredné odborné učilište pripravuje na výkon
robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Súčasne
podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia stredné odborné učilište zabezpečuje žiakom teoretické

vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania.

36.Podľa§9aods.1školskéhozákonaúčinnéhovčasevznikupracovnéhoúrazu,strediskopraktického
vyučovania zabezpečuje praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania pre žiakov, ktorým stredné
odborné učilište zabezpečuje iba teoretické vyučovanie.

37. Podľa § 65 ods. 2 školského zákona účinného v čase vzniku pracovného úrazu, na právne
pomery žiakov pri praktickom vyučovaní sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú
pracovný čas a čas odpočinku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, starostlivosť o pracovníkov a
pracovné podmienky žien. Za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a

osobitných odborných učilíšť zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické
vyučovanie vykonáva.

38. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. účinného v čase vzniku pracovného úrazu, ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví

alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

40. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod

pridelenou spisovou značkou 8Sa/54/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/54/2022.

41. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,

§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa

stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel
k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania
dňa 10.03.2026 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti
žalovanej v zmysle § 114 SSP – žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila (podaním zo dňa
06.03.2026) a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

42. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho
riaditeľa) č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.05.2022, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v
celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX-E. zo dňa
18.03.2022. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa, ústredie)

podľa § 88 ZSP v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia
v dôsledku úrazu zo dňa 03.04.1991 nemá nárok na úrazovú rentu.

43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že:

- žalobca ako študent 3. ročníka J. C. utrpel na povinnej praxi dňa 03.04.1991 pracovný úraz, ktorý
zanechal trvalé následky a v dôsledku toho žalobca nemohol vykonávať prácu, na ktorú sa štúdiom
u J. C. pripravoval (na povinnej praxi, keď žalobca prechádzal okolo spolužiaka, ktorý kladivom udieral
na nákovu, žalobcovi niečo vletelo do ľavého oka; žalobca na druhý deň navštívil očného lekára,
ktorý u neho zistil vnútroočné cudzie teliesko); žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia bol od 31.03.1993 uznaný za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou;
- žalobca viedol súdny spor s J. C., o ktorom rozhodol KS NR rozsudkom č. k. 7Co 203/2006-506
zo dňa 13.12.2007 – záverom predmetného súdneho sporu bolo, že J. C. bolo povinné žalobcovi
vyplatiť náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.05.1995 do 30.09.2005 vo výške 350.714,00,-

Sk. V odôvodnení predmetného rozsudku (KS NR zo dňa 13.12.2007) bolo okrem iného uvedené,
že: „Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení zo dňa 30.04.2001 č. k. 7Co 255/99-224, ktorým zrušil
predchádzajúci prvostupňový rozsudok č. k. 8C 105/95-212 zo dňa 20.4.1999 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, vyslovil právny názor, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP), že je daná
zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi pri pracovnom úraze podľa § 190 ods. 1 Zák.

práce, čo podrobne zdôvodnil v uvedenom rozhodnutí ... .“ J. C. po právoplatnom skončení konania
(rozsudok KS NR č. k. 7Co 203/2006-506 zo dňa 13.12.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2008)
rešpektovalo právny názor KS NR vyjadrený v predmetnom rozsudku zo dňa 13.12.2007 a žalobcovivyplatilo náhradu za stratu na zárobku aj za obdobie odo dňa 01.05.1995 do dňa 30.09.2005 v sume
350.714,00,- Sk;
- dňa 06.12.2021 žalobca požiadal o priznanie úrazovej renty, a to z titulu vyššie uvedeného pracovného

úrazu;
- dňa 15.12.2021 žalobca doručil pobočke list zo dňa 13.12.2021, súčasťou ktorého bola Správa pre
ošetrujúceho lekára I. a II., Výmenný list – poukaz zo dňa 25.11.1991, Lekárska správa – nález zo dňa
14.05.1991 a Znalecký posudok č. 7/1997 zo dňa 23.10.1997, ktorý vyhotovil L. F. N. – znalec z odboru
zdravotníctvo, odvetvie očné;

- prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím (zo dňa 18.03.2022) nepriznal žalobcovi nárok na
úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 03.04.1991;
- žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu;
- žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie (dňa 17.05.2022), ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

44.Žalobcavžalobenamietalnesprávnezistenýskutkovýstav,akoajnesprávneprávneposúdenieveci.

45. Správny súd v prvom rade uvádza, že posudzoval správnu žalobu neformálne (nebol viazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi, a to v zmysle § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP),
a preto najskôr zisťoval to, či je napadnuté rozhodnutie vôbec preskúmateľné (či žalovaná napadnuté

rozhodnutie dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnila).

46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej musí konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie žalovanej je zjavne nepreskúmateľné, a to v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti/zmätočnosti,
ako aj v dôsledku nedostatku dôvodov. V prvom rade z predmetného napadnutého rozhodnutia nie je

podľa správneho súdu vôbec zrejmé, prečo žalovaná predmetnú udalosť zo dňa 03.04.1991 vyhodnotila
len ako úraz a nie ako pracovný úraz (je evidentné, že žalovaná sa slovnému spojeniu pracovný
úraz vyslovene účelovo vyhýbala, no nevysvetlila prečo tak konala; úlohou správneho súdu nie je
domýšľať si prečo tak žalovaná asi konala). V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na
právoplatné rozhodnutie KS NR (rozsudok sp. zn. 7Co 203/2006 zo dňa 13.12.2007), v ktorom bolo

jednoznačne konštatované, že udalosť zo dňa 03.04.1991 treba považovať za pracovný úraz. Ďalej
správny súd poukazuje na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí v podstate iba citovala paragrafové
znenie zákonov, a to bez toho, aby sa nimi hlbšie zaoberala v spojitosti s prejednávaným prípadom
(žalovaná predmetné zákonné ustanovenia citovala bez toho, aby vysvetlila ich aplikáciu konkrétne
na prípad žalobcu – úplne absentujú akékoľvek úvahy a vysvetlenia k vykonanému dokazovaniu

a k zistenému skutkovému stavu – v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec vysvetlené prečo žalovaná
považuje predmetný úraz len za úraz a nie za pracovný úraz – predmetné tvrdenie žalovanej je
teda značne zmätočné a v rozpore s právoplatným rozsudkom KS NR sp. zn. 7Co 203/2006 zo
dňa 13.12.2007; v napadnutom rozhodnutí ďalej absentuje podrobné vysvetlenie toho ako sa v čase
vzniku pracovného úrazu podľa vtedy platných právnych predpisov brala povinná prax žalobcu na

Strednom odbornom učilišti strojárskom – prečo podľa žalovanej nešlo o pracovný pomer? a ak sa
nejednalo o pracovný pomer, išlo/nešlo potom o obdobný pracovný pomer a prečo? alebo ak ani
o ten nie, tak aký teda bol pomer/vzťah podľa žalovanej v čase vzniku pracovného úrazu podľa vtedy
platných právnych predpisov na povinnej praxi medzi žalobcom a J. C.? bol žalobca na predmetnej
povinnej praxi v čase vzniku pracovného úrazu podľa vtedy platných právnych predpisov považovaný za

obyčajného študenta alebo bol považovaný za zamestnanca SOU Komárno? – podrobné zodpovedanie
predmetných otázok žalovanou, a to aj s prihliadnutím na rozsudok KS NR sp. zn. 7Co 203/2006
zo dňa 13.12.2007 je absolútne kľúčové pre posúdenie predmetnej veci – bez zodpovedania týchto
kľúčových otázok žalovanou nie je možné vec riadne preskúmať). Správny súd v tejto súvislosti
konštatuje, že žalovaná sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberala, v dôsledku čoho je napadnuté

rozhodnutie nielen nedostatočne odôvodnené, ale aj značne zmätočné a nezrozumiteľné. Správny
súd taktiež zdôrazňuje, že nemôže akceptovať strohé konštatovanie žalovanej v závere napadnutého
rozhodnutia, že „podmienka pracovného pomeru a súčasného plnenia pracovných úloh nebola v čase
vzniku predmetného úrazu podľa vtedy platných právnych predpisov splnená“ – podľa správneho
súdu bola žalovaná povinná podrobne a dôsledne vysvetliť prečo dospela k takému záveru (žalovaná

bola teda povinná uviesť podrobne svoje úvahy a jasne a zrozumiteľne ich vysvetliť – žalobca má
právo na riadne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie). Keďže žalovaná si tieto svoje povinnosti
zjavne nesplnila, tak správny súd nemá inú možnosť ako konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje aj to, že až keď sa Sociálna poisťovňa podrobnevysporiada s vyššie vytýkanými vadami, tak až potom bude môcť pri svojom rozhodovaní relevantne
pristúpiť k posudzovaniu toho, či sa na ňu vzťahuje prechodné ustanovenie § 272 ods. 1 ZSP
alebo nie. Keďže teda v priebehu odvolacieho konania (a ani v priebehu prvostupňového konania)

neboli jasne a zrozumiteľne zodpovedané niektoré pre vec zásadné a opodstatnené otázky, pričom
z napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) nie je ani zrejmé, aké úvahy viedli
žalovanú (a prvostupňový orgán) pri vyhodnotení dôkazov a aplikácii zákonných ustanovení, tak správny
súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné
jednak pre nedostatočné ich odôvodnenie, ako aj z dôvodu, že nie je z nich zrejmé, prečo bolo

rozhodnuté práve tak ako bolo rozhodnuté (odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí sú absolútne
nedostatočné, nejasné, zmätočné a nezrozumiteľné, pričom z ich obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli
orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci).

47. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté
rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho

nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne
odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok

dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch
odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie
dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne

zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

48. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať

aj to, že v predmetnej veci nemôže nahradiť absentujúce úvahy žalovanej (a prvostupňového
orgánu) svojimi úvahami. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum nepredstavuje pokračovanie
správneho konania. Povinnosťou súdu v správnom súdnictve teda nie je namiesto správneho orgánu

vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a nahrádzať absentujúce úvahy
správnehoorgánukvykonanémudokazovaniu.Akžalovanánemaladostatokinformácií,abypredostrela
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoje úvahy k vykonanému dokazovaniu, tak mala doplniť
dokazovanie.

49. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (ktoré trpí rovnakými vadami ako napadnuté
rozhodnutie) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 191 ods. 3 SSP) zrušil pre ich
nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu (v prípade potreby aj žalovanej)
odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady napadnutých rozhodnutí (ich nepreskúmateľnosť), ktoré boli
dôvodom pre ich zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav, tento aj dôsledne zaznamenať
v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne

odôvodnené – budú podrobne vysvetlené všetky vyššie uvedené nejasnosti) a aplikovať príslušnú
právnu normu.

51. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.52. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).