Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-4Er/251/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611202437
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Paňková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8611202437.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 53 255 739 proti povinnej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX D., o vymoženie 263,62 eura s príslušenstvom, o zastavení exekučného konania po zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

I. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
4Er/251/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka
tohto subjektu, preto jeho podania odmieta.

II. Exekučné konanie zastavuje.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 20,42 eura v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor dňa 18.04.2011 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom zo dňa 08.04.2011.

2. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 4Er/251/2011-16 zo dňa 11.04.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 7CoE/145/2013-37

zo dňa 11.04.2013 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

6. Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016, t. j. zákon platný a
účinný v čase doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastníkmôže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a) Do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe

neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná
a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého
výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu
záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej
osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby

tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku
ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu
exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto
procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené
procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom

konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto
nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie,
ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho
účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku

poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní
nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný,
ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom
rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je
z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom

je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“
Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení
sp. zn.10CoE/89/2012 zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho
účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (napr.

uznesenie sp. zn. IV. ÚS 583/2012-10). Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS nie je účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, súd jeho podania odmietol tak,
ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa

žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie.

10. Keďže rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla nadobudlo právoplatnosť dňa
12.02.2016, súd aj bez návrhu a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekučné konanie

vo výroku II. tohto uznesenia zastavil.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.13. Podľa § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, do
doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených

hotových výdavkov.

14. Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie
do zápisnice je 16,60 Eur.

15. Súd aj so zreteľom na skutočnosť, že súčasné exekučné konanie nedosiahlo štádium exekúcie,
prijal záver, že exekútor má nárok na určitú formu náhrady trov, ktoré mu oprávnene vznikli v súvislosti
s podanou žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá ako už bolo uvedené bola
právoplatne zamietnutá. V tejto súvislosti súd primerane postupoval podľa ustanovení Exekučného
poriadku o trovách exekúcie, ako aj v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška"), ale v obmedzenej
miere,nakoľkokonanienedošlodoštádiavýkonuexekúciepoudelenípoverenianavykonanieexekúcie.

16. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania vo výške 16,60 eura za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom DPH,

súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ zvýšil priznanú odmenu
a náhrady o 23 %, teda o 3,82 eura.

17. Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. SK-2Er/437/2016-35 zo dňa 31. 03. 2020 vyplýva, že žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na úhradu priznaných
nevyhnutných trov exekútora súd zaviazal oprávneného, pretože žiadosť exekútora bola zamietnutá
z dôvodu, že oprávnený sa domáhal výkonu exekúcie na základe nespôsobilého a nevykonateľného
exekučného titulu, čím zavinil zastavenie exekúcie.

18.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1

CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že podal návrh
na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie,
zavinil zastavenie exekučného konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po
preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný
nebol zastúpený právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je

prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia sťažnosti v dvoch vyhotoveniach na Okresný
súd Bardejov.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosťmôže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je
sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší
alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.