Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622010180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
MilanaStrakuaJUDr.MichalaEliaša,vtrestnejvecivedenejprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C., bytom A., D. E. XXX/X, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na neverejnom zasadnutí dňa 26.9.2024 prejednal odvolanie
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-2T/62/2022 zo dňa 2.8.2023

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. PE-2T/62/2022 zo dňa 2.8.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe, že

spolu s dosiaľ nestotožnenou osobou v presne nezistený deň začiatkom mesiaca september 2019
zosnovali plán a následne začali z neznámeho miesta na území Slovenskej republiky komunikovať

s poškodeným F. G., nachádzajúcim sa v mieste trvalého bydliska, prostredníctvom "rýchlej pošty"
internetového portálu "pokec" z profilu "VIKI34" (žena/34/Bojnice), predstavili sa pod nepravou identitou
ako "F. H." a po oslovení a nadviazaní kontaktu sa s poškodeným zblížili, po cca dvoch týždňoch
začali spolu komunikovať i telefonicky z tel. č. XXXX XXX XXX, kde sa pokúšal obžalovaný rozprávať
aj ženským hlasom a poškodeného žiadali pod identitou "F. H." či by "jej" mohol finančne pomôcť,
poskytnúť pôžičku, nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácii, je "evidovaná" ako uchádzač o

zamestnanie na ÚPSVaR Prievidza, na "jej" maloletú dcéru I. poberá len ošetrovateľský príspevok,
tá je už päť rokov dlhodobo chorá a nachádzajú sa spolu v nemocnici, kde dcére idú operovať
nádor na mozgu a potrebuje peniaze na uhradenie zdravotných zákrokov, pričom peniaze vráti keď
dcéru pustia z nemocnice a "ona" sa bude snažiť zamestnať, alebo po tom ako "jej" otec doplatí
svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú si voči nej neplní, žiadal požičať sumu 2.500,-€ a následne ďalšie
čiastky, poškodený po tom čo súhlasil zaslal na číslo bankového účtu, údajne patriaceho "jej" dcére

SK XXXXXXXXXXXXXXXX...XXX a to od 12.09.2019 do 26.09.2019 v šiestich čiastkach rôznej výšky,
celkovosumu3.050,-€,následnenažiadosťobžalovanýchpodrôznymilegendami:"naúčelliečbydcéry,
zdravotnépomôcky,doplatkyzaliekyaoperácie,cestovnénákladyzliečbyzRakúskaapodobne",zaslal
poškodený ďalšiu finančnú hotovosť v čiastkach rôznych výšok, vždy bankovým prevodom na uvedené
číslo účtu, až do 20.01.2021, pričom obžalovaní stále vystupujúci pod legendou "F. H." nikdy nemali v
úmysle požičané finančné prostriedky poškodenému vrátiť, cielene ho zavádzali vytvorenou legendou

o chorej dcére, ktorú utvrdzovali i tým, že mu zaslali fotografiu dieťaťa napojeného na prístrojoch a
prezentovali ju, že to je "jej" dcéra I., ktorá trpí, zároveň sa snažili poškodeného citovo vydierať autvrdzovali ho, že ku nemu majú citovú väzbu, zasielali mu fotografie porno herečky "Amber Hahn" ktoré
prezentovali ako fotografie svojej osoby po celú dobu vystupujúc pod legendou "F. H.", pričom zaslané
finančné prostriedky priebežne obžalovaný vyberal z bankového účtu č. 8211000000002931...510

vedeného na meno svojej maloletej dcéry v H. J. K. a doposiaľ nevrátil a použil pre svoju potrebu, čím
spôsobil F. G. škodu vo výške 10.178,-€.“

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona

podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému
F. G., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom I. L. XXX, škodu vo výške 10.178,-€.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný prostredníctvom

obhajcu podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením. Obhajoba v písomných dôvodoch
odvolania uviedla nasledovné:

„Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske ako súdu I. st. bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.

300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), ktorého) sa mal dopustiť tak, že spolu s
dosiaľ nestotožnenou osobou v presne nezistený deň začiatkom mesiaca september 2019 zosnovali
plán a následne začali z neznámeho miesta na území Slovenskej republiky komunikovať s poškodeným
F. G., nachádzajúcim sa v mieste trvalého bydliska, prostredníctvom “rýchlej pošty“ internetového
portálu “pokec“ z profilu “VIK134“ (žena/34/Bojnice), predstavili sa pod nepravou identitou ako “F. H.

“ a po oslovení a nadviazaní kontaktu sa s poškodeným zblížili, po cca dvoch týždňoch začali spolu
komunikovať i telefonicky z tel. č. XXXX XXXXXX, kde sa pokúšal obžalovaný rozprávať aj ženským
hlasomapoškodenéhožiadalipodidentitou“F.H.“Čiby“jej“moholfinančnepomôcť,poskytnúťpôžičku,
nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácii, je “evidovaná“ ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR
Prievidza, na “jej“ maloletú dcéru I. poberá len ošetrovateľský príspevok, tá je už päť rokov dlhodobo

chorá a nachádzajú sa spolu v nemocnici, kde dcére idú operovať nádor na mozgu a potrebuje peniaze
na uhradenie zdravotných zákrokov, pričom peniaze vráti keď dcéru pustia z nemocnice a “ona“ sa bude
snažiťzamestnať,alebopotomako“jej“otecdoplatísvojuvyživovaciupovinnosť,ktorúsivočinejneplní,
žiadal požičať sumu 2.500,-€ a následne ďalšie čiastky, poškodený po tom čo súhlasil zaslal na číslo
bankového účtu, údajne patriaceho “Jej“ dcére SK XXXXXXXXXXXXXXXX...XXX a to od 12.09.2019 do

26.09.2019 v šiestich čiastkach rôznej výšky, celkovo sumu 3.050,-€, následne na žiadosť obžalovaných
podrôznymilegendami:“naúčelliečbydcéry,zdravotnépomôcky,doplatkyzaliekyaoperácie,cestovné
náklady z liečby z Rakúska a podobne “, zaslal poškodený ďalšiu finančnú hotovosť v čiastkach rôznych
výšok, vždy bankovým prevodom na uvedené číslo účtu, až do 20.01.2021, pričom obžalovaní stále
vystupujúci pod legendou “F. H. “ nikdy nemali v úmysle požičané finančné prostriedky poškodenému

vrátiť, cielene ho zavádzali vytvorenou legendou o chorej dcére, ktorú utvrdzovali i tým, že mu zaslali
fotografiu dieťaťa napojeného na prístrojoch a prezentovali ju, že to je „jej “ dcéra I., ktorá trpí, zároveň
sa snažili poškodeného citovo vydierať a utvrdzovali ho, že ku nemu majú citovú väzbu, zasielali mu
fotografie porno herečky “Amber Hahn “ ktoré prezentovali ako fotografie svojej osoby po celú dobu
vystupujúc pod legendou “F. H.“, pričom zaslané finančné prostriedky priebežne obžalovaný vyberal z

bankového účtu č. XXXXXXXXXXXXXXXX. ..XXX vedeného na meno svojej maloletej dcéry v H. J., K.
a doposiaľ nevrátil a použil pre svoju potrebu, čím spôsobil F. G. škodu vo výške 10.178.-€.
Na základe toho bol potom obžalovaný A. B. odsúdený § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a),
§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Zároveň bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný nahradiť poškodenému F. G., nar.
XX.XX.XXXX v J., bytom I. L. XXX, škodu vo výške 10.178,-€.
Takéto svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil v zásade tým spôsobom, že vykonaným dokazovaním
mal súd za to, že obžalovaný skutok zosnoval, je spolupáchateľom skutku spáchanom na poškodenom,
ktorý skutok mal spáchať údajne obžalovaný s doposiaľ nestotožnenou osobu, a preto je podľa súdu

prvého stupňa vinný zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona v zmysle
skutkovej vety rozsudku.
Uvedený záver súdu o vine obžalovaného v zmysle skutkovej vety rozsudku je, vzhľadom na vykonané
dokazovanie, absurdný. Vykonané dokazovanie skôr nasvedčuje tomu, že páchateľ skutku vykĺzolorgánom činným v trestnom konám priamo pred očami a súd prvej inštancie túto absurditu ešte doviedol
k dokonalosti tým, keď z najpravdepodobnejšieho páchateľa skutku spravil takmer korunného svedka.
Na toto výsostné postavenie svedkovi M. H. staršiemu stačil herecký výkon na hlavnom pojednávaní,

z ktorého súd nadobudol dojem (podľa súdu prvého stupňa je to to isté ako poznatok) o tom, že tento
svedok so sociálnymi sieťami, internetom a telefónom narábať nevie, a teda skutok mohol spáchal
jedine obžalovaný !? (Viď strana 8 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého „Z dokazovania však bolo bez
dôvodných pochybností preukázané, že tento svedok (pozn. M. H. st. nemá žiaden rozhľad potrebný
na páchanie tejto trestnej činnosti, nemá ani len základné vedomosti a technické prostriedky na to,

aby takýto trestný čin mohol spáchať“). A to všetko za situácie, kedy jasne bolo preukázané, že tento
svedok M. H. st. má vlastný profil na sociálnej sieti Pokec, má mobilný telefón, cez ktorý sa pripája na
internet, ktorý má zavedený doma. Obhajoba je z takéhoto prístupu orgánov činným v trestnom konaní
k vyšetrovaniu trestnej činnosti šokovaná a z prístupu súdu prvej inštancie, ktorí tieto zistenia osvojil,
úplne rozčarovaná.
Je až neuveriteľné, ako súd prvého stupňa prehliadol podstatné okolnosti v danom prípade, ktoré z

vykonaného dokazovania vyslovene kričia. Keďže vady v hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa sú
tak elementárne, obhajoba bude vychádzať z tejto elementámosti a svoju argumentáciu tomu prispôsobí
a úplne zjednoduší, aby bolo hneď zrejmé aké zásadné chyby urobil súd prvého stupňa pri vykonávaní
dôkazov a zisťovaní skutkového stavu. Obhajoba bude v prvom rade vychádzať priamo z výsluchu
svedkov M. H. st, M. H. ml. a F. A., ale tiež poškodeného F. G. a obžalovaného A. B..

Z vyššie uvedených svedeckých výpovedí je možné bezpečne vyvodiť záver, že páchateľ začal
svoje konanie tým, že bol vytvorený profil na sociálnej sieti Pokec, patriacej spoločnosti Azet.sk s
názvom nick-u VIKI34. Tento profil bol vytvorený na osobu ženského pohlavia, 34 ročnú z Bojníc.
Na tento profil ako prvý reagoval poškodený F. G. a začal komunikáciu s osobou vystupujúcou pod
niekom VIKI34. Osoba používajúca tento nick následne začala s poškodeným F. G. komunikovať.

Komunikácia samozrejme prebiehala cez internet. Dokazovanie v trestnom konaní nám preto musí
dať odpoveď na nižšie uvedené základné otázky skutku. Vykonané dokazovanie nám tieto odpovede
aj dalo, avšak súd prvého stupňa chybným hodnotením dôkazov a neprávnom logickým úsudkom
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Pritom správne skutkového zistenia na rozhodujúce otázky
vyplývajúce z vykonaného dokazovania sú nasledovné:

1. Kto vytvoril profil VIKI/34 na Pokeci. Vytvoril ho M. H. st. (viď jeho výpoveď, kde potvrdil, že si založil
konto s niekom VIKI34. V inej časti výpovede sám potvrdil, že mal konto VIKI34 na Pokeci)
2. Kto používal tento profil? Používal ho M. H. st. (opäť viď jeho výpoveď)
3. Čo je pokec? Pokec je sociálna sieť spoločnosti Azet.sk (viď k odvolaniu priložený dôkaz č. 1)
4. Ako sa komunikuje na tejto sieti? Komunikuje sa na nej cez internet, a tým pádom aj cez mobilný

telefón pripojený na wifi alebo aj dáta mobilného operátora.
5. Mal M. H. st. prístup na wifi? Jednoznačne M. H. st. mal prístup na wifi vo svojej domácnosti. Potvrdil
to on sám - vid jeho výpoveď: Mám telefón, pripájam sa na internet, na Pokec. Potvrdila to aj svedkyňa
F. A.: Internet mame zapojený.
Čiže, ak svedok M. H. st. v rámci svojej výpovede na hlavom pojednávaní aj tvrdil, že sociálne siete

nepoužíva, nevie o čo ide a ani by si nevedel založiť konto, tak minimálne zavádzal, ak priamo neklamal.
Prečo klamal? Lebo je priamym páchateľom skutku? Je to vysoko pravdepodobné. Pritom napriek
týmto faktom, súd prvého stupňa úplne nepochopiteľne dospel k záveru, že vedomosti a technické
zručnosti svedka Gustáva Tam ása št. neumožňujú, aby bol páchateľom. Už len vyššie uvedené, a jasne
dokázané, fakty, pritom radia M. H., st. medzi hlavných podozrivých (a nie to ešte ho z tohto okruhu

vylúčiť, ako to chybne urobil súd prvého stupňa).
Začiatok konania (páchania trestnej činnosti) je teda jasný a dokázaný. Svedok M. H. st. vytvoril profi
VIKI34, ktorý sám používal. Profil vytvoril na ženské meno s miestom bydliska Bojnice. Prečo niekto
vytvorí profil s opačným pohlavím? Jednoznačne preto, aby zakryl svoju identitu. Samotný proces tvorby
názov profilu je pre zisťovanie skutku nerozhodný. Je preto úplne nerozhodné zisťovanie toho ako a

prečo, svedok M. H. G. dospel práve k takémuto profilu. Naviac súd prvého stupňa sa pri odhaľovaní
významu názvu tohto profilu pustil do úplnej rozprávky, ktorej obsah nemá nič spoločné s vykonaným
dokazovaním. Podstatné je to, že profil bol vytvorený tak, aby nebolo možné spojiť mužskú osobu
menomGustávstýmtoprofilom.Čistoteoretickyuvažujúcujesícedanámožnosť,abytentoprofilvytvoril
aj ktokoľvek iný, teda aj obžalovaný, avšak vzhľadom na vykonané dokazovanie, kedy samotný M. H.

G. potvrdil, že tento profil vytvoril, že ho vytvoril na Pokeci a aj ho používal, vylučuje predpoklad, že by
to bol niekto iný. Tvrdiť za tejto dôkaznej situácie, že tento profil zosnoval obžalovaný, je úplne mimo
rámca vykonaného dokazovania a chybnou interpretáciou dôkazov.Je teda jasne dokázané, že M. H. st. používal na sociálnej sieti Pokec nick VIKI34 a s ním vytvorený
profil ženy. Ako potom vyplýva z výpovede poškodeného F. G., bol to práve poškodený, ktorý prvý na
tento nick reagoval a začal komunikovať s osobou pod týmto niekom. Keďže nick patril svedkovi M.

H. st. a tento ho aj používal, je vysoko pravdepodobné, že poškodený komunikoval týmto spôsobom
(cez internet) priamo s ním. Iný záver by vyžadoval ďalšie dokazovanie, ktoré súdu prvého stupňa
už neurobil, napriek tomu k inému záveru dospel. Komunikácia teda bola cez internet, cez tzv. chát.
Vo všeobecnosti, ak sú pochybnosti o tom, kto používal prihlasovacie údaje k dané mu nicku (podľa
obhajoby však v danom prípade tieto pochybnosti nie sú, keďže je zrejmé, že ich používal M. H. st.) a

teda nie možné priamo zistiť osobu, s ktorou poškodený komunikoval, mal súd prvého stupňa zisťovať,
ktoré zariadenia sa prihlasovali na tento nick. Uvedené sa zisťuje cez IP adresy. Pritom aj mobilný telefón
má svoju jedinečnú IP adresu, a teda súd prvej inštancie sa mal pokúsiť dopytom na spoločnosť Azet.sk
zistiť, kto sa prihlasoval na tento nick. Cez IP adresu sa dá predsa zistiť aj typ zariadenia aj operačný
systém, a teda aj to či sa niekto prihlasoval cez mobil. Súd potom pochybil pokiaľ návrh obhajoby na
zisťovanie IP odbil v odôvodnení svojho rozsudku neurčitým konštatovaním o domácnosti M. H. st. a

možnomspolupáchateľstve.MinimálneOČTKbytaktopravdepodobnéhopáchateľazistili(Prihlasovacia
adresa môže byť kľudne tá istá a môže to byť mobil alebo aj router s domácnosti M. H. st.). Je úplne
pravdepodobné, že súd by zistil, že na daný nick sa prihlasoval mobil M. H., st.
Súd prvej inštancie tak mal jednoznačne zamerať svoju pozornosť na to, kto mal prístup k tomuto nicku,
kto ho obsluhoval, kto ho používal. Súd prvej inštancie tak výrazne pochybil, pokiaľ toto neskúmal cez IP

adresyaeštenaviacodmietolvypočuťsvedkovN.H.aprípadneajinéhočlenaztejtorodinyH.,abyzistil,
kto tento nick skutočne používal. Je však nesporné, že obžalovaný tento nick VIKI34 nezaložil a tento
profil nepoužíval, teda cez tento nick nekomunikoval a o tejto komunikácii preukázateľne ani nevedel.
Na základe toho súd mu nemôže klásť obžalovanému komunikáciu z tohto nicku za vinu a tým pádom aj
podvodné konanie, ktoré sa cez tento profil malo diať, je mimo zodpovednosti obžalovaného. Tvrdenie

súdu prvej inštancie o tom, že obžalovaný zosnoval takéto páchanie trestnej činnosti je vzhľadom na
vykonané dokazovanie, čistou fantáziou súdu prvého stupňa, Zo žiadneho dôkazu toto nevyplýva.
Ďalšia časť, údajne podvodnej, komunikácie s poškodeným sa podľa výpovede poškodeného F. G.
odohrávala telefonicky na tel. číslo s koncovým telefonickým číslom ... 740. Čiže opäť si súd prvého
stupňa mal položiť základné otázky skutku a odpovede na ne z vykonaného dokazovania správne

abstrahovať. Súd prvého stupňa však aj v tomto prípade pochybil, keďže jednotlivé skutkové zistenia
sú nasledovné:
6. Kto používal telefón s koncovým telefonickým číslom ..740? Podľa výpovede svedkov to bol M.
H. G.. Ak M. H. st. používal toto telefónne číslo, akú spojitosť s tým má obžalovaný? Poškodený F.
G. vypovedal, že na toto číslo volal rôzne dni, rôzne časy a telefonické hovory trvali krátko, ale aj

hodinu. Je teda zrejmé, že hovory boli časté a hlavne náhodné. Poškodený si (až na dve výnimky,
kedy telefón zdvihla iná osoba) nevšimol, že by sa hlasy volaného striedali. A to rozhovory trvali aj
hodinu ! Z toho jasne vyplýva, že tento telefón musela mať pri sebe len jedna osoba a táto ho dvíhala.
S najväčšou pravdepodobnosťou to bol M. H. G., ktorý tento telefón používal, pretože inak by pri ňom
nonstop musela byt' osoba, s ktorou poškodený telefonovával. V takom prípade by do úvahy pripadal

jedine jeho príbuzný, s najväčšou pravdepodobnosťou ženského pohlavia. Ak teda súd prvého stupňa
nemal dostatok dôkazov na stotožnenie osoby volajúce, bolo jeho povinnosťou vykonať ďalšie dostupné
dôkazy a to najmä výsluchy ostatných rodinným príslušníkov M. H. G.. Ich výsluch by zároveň pomohol
poškodenému zorientovať sa v hlasoch osôb tejto rodiny H.. Tento pokus mal súd určite urobiť, zvlášť
za situácie keď na typ hlasu sa poškodeného pýtal priamo na pojednávaní.

7. Ďalšom podstatnou otázkou, je otázka ako sa k tomuto telefónnemu číslu M. H. st. dostal? Z výpovede
svedkov jednoznačne vyplýva, že toto číslo mu zabezpečil M. H. ml., ktorý na svoj občiansky svedok
kúpil a registroval SIM kartu u mobilného operátora 4ka. Uvedené potvrdila aj svedkyňa F. A.. Je teda
opäť dokázané, že telefónne číslo, cez ktoré poškodený komunikoval s páchateľom, použí val M. H.
st. Jednalo sa o SIM kartu mobilného operátora 4ky, ktorú mu zabezpečil na jeho žiadosť svedok M.

H. ml. Pri zabezpečení tejto karty bolo nutné použiť identifikačné údaje účastníka telekomunikačnej
prevádzky a týmto bol M. H. ml. A teda opäť tu nie je žiadna spojitosť s obžalovaným. Ak mal súd prvého
stupňa nezrovnalosti o tom, kto skutočne používal toto telefónne číslo, stačilo zabezpečiť len výpisy z
telefonických hovorov z tohto čísla a súd by zistil, kam komunikácia z tohto čísla smerovala a kto boli
najčastejší adresáti alebo príjemcovia hovorov. Keďže tak súd prvého stupňa neurobil, pripravil sa o

možnosť náležité zistiť skutkový stav veci a odhaliť pravého páchateľa skutku. Záro veň súd zaťažil svoje
konanienesprávnezistenýmskutkovýmstavomveci,pretožeužterazjezrejmé,žepokiaľspoškodeným
komunikovala vždy jedna a tá istá osoba, nemohol to byť obžalovaný. To by musel s M. H., st. chodiťako jeho siamské dvojča. Teda buď to bol M. H. st. alebo osoba s jeho najbližšieho okolia, ktorá s ním
takmer vždy bo la.
Pritom sa nejednalo o nejakú anonymnú SIM kartu, ale o SIM kartu vedenú priamo na meno svedka

M. H. ml., ktorý bol povinný hradiť aj náklady tejto prevádzky. A ak ich náhodou osobne nehradil, tak
kto ich hradil a prečo? Súd tieto odpovede vôbec nezisťoval a uspokojil sa len z tvrdením obžaloby
voči obžalovanému, ktoré tvrdenie však z dôkazov nevyplýva. Je preto potrebné pre náležité zistenie
skutkového stavu zabezpečiť výpis z hovorov daného telefónneho čísla, ktoré objasní aj to s kým toto
číslo najčastejšie komunikovalo.

Na druhej strane už teraz je zrejmé, že obžalovaný nebol ani tou osobou, ktoré komunikovala telefonicky
s poškodeným, keďže nemal prístup k danému číslu.
Vráťme sa však ešte k danej telefonickej komunikácii páchateľa s poškodeným. Poškodený uviedol,
že komunikoval s osobou so ženským hlasom. Tomu korešpondoval aj profil wiki34. Sám poškodený
uviedol, že niekedy boli tieto telefonáty krátke, avšak niekedy trvali aj hodinu. Pokiaľ teda absolvujete
viac telefonátov v dĺžke viac ako hodinu, je zrej mé, že hlas v telefonáte vám bude dôverne známy.

Hodinový telefonát, to už je vážna ^vec. Odhliadnuc od obsahu komunikácie, ktorá v hodinovom
telefonáte už musí byť mimoriadne pestrá a zaujímavá, ak sa má toto spojenie udržať živé, je prakticky
vylúčené, aby hlas v hodinovom telefonáte bol monotónny, bez intonácie, predlžovania slabík, nárečia
a pod., čiže jednoducho povedané bez individuálnych zvláštností. Zvlášť, keď takýchto telefonátov bolo
podľa poškodeného viacej. Obhajoba je na 100 % presvedčená o tom, že poškodený by tento hlas

bezpečne poznal, keby ho niekde počul. Poškodený pritom jasne vypovedal na pojednávaní, že on
hlas obžalovaného, ktorý počul na pojednávaniach, ale aj na chodbe pred pojednávacou miestnosťou
nepoznal. Nebol to hlas osoby, s ktorou telefonoval. Pritom je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že
poškodený bol svedkom aj takej situácie na hlavnom pojednávaní, kedy obžalovaný komunikoval so
svojím obhajcom šeptom.

Čiže je úplne jasné, že obžalovaný s poškodeným nekomunikoval. Naviac, na žiadnej komunikačnej
platforme, s ktorou poškodený komunikoval s páchateľom, sa obžalovaný nepodieľal, a to ani technicky
ani inak. Nezaložil konto VIKI34, nepoužíval ho na Pokeci, nekomunikoval cez internet s poškodeným,
nezabezpečil telefón M. H. st., nezabezpečil mu SIM kartu, neplatil mu náklady na prevádzku, nezapojil
mu internet doma a pod.

Napriek všetkým týmto evidentným faktom, ktoré jasne svedčia o nespojitosti obžalovaného so skutkom
obžaloby, súd prvého stupňa označil obžalovaného za páchateľa skutku. Na tento záver mu stačil len
ten fakt, že na účet obžalovaného poškodený posielal peniaze. Z tohto faktu súd prvého stupňa vyvodil
záver, že obžalovaný je páchateľ. Obháj oba sa však nemôže zbaviť dojmu, že súd prvého stupňa
označil obžalovaného za páchateľa skutku len preto, že iného páchateľa nehľadal, resp. jeho hľadanie

považoval za náročné.
Ako je zrejmé, z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, a koniec koncov aj zo samotného výroku
rozsudku, súd prvého stupňa opiera svoje závery o vine obžalovaného o akési nepriame dôkazy. Za
nepriamy dôkaz však nie je možné považovať dôkaz, z ktorého vyplýva len možnosť existencie daného
vzťahu a súd túto možnosť, eventualitu, pretvára na istotu svojou fantáziou. Obhajoba tu zámerne

nepoužíva termín úsudok, pretože úsudok je výsledkom logického uvažovania. V danom prípade
však súd prvého stupňa z nepriameho dôkazu abstrahuje tvrdenia, ktoré sa z neho dajú získať len s
prispením fantázie. Fantázia však v trestnom procese nemá miesto. Súd sa musí opierať o fakty, a
to fakty dokázané. Pritom z dokázaného faktu nemôžem vyvodiť záver, ktorý tento fakt nepotvrdzuje.
Takouto fantáziu je aj tvrdenie súdu, že „poškodený dlhodobo zasielal peňažné prostriedky pod rôznymi

zámienkami páchateľa na účet, s ktorým disponoval páchateľ' ktorého súd stotožnil s obžalovaným“.
Vykonané dokazovanie toto tvrdenie neumožňuje urobiť. Iba s prispením fantázie. Úplnou fantáziou
súdu je tiež tvrdenie, že obžalovaný zosnoval trestnú činnosť. Takisto o tom neexistuje žiadny dôkaz.
Súd si môže myslieť čo chce, ak však robí závery o vine, tieto musia byť logickými vyústeniami zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. To v danom prípade úplne absentuje.

Opätovne preto obhajoba poukazuje na základné zásady dokazovania a elementárnu logiku v
uvažovaní. To, že peniaze poškodený posielal na účet, s ktorým disponoval obžalovaný je fakt. Tento fakt
však ešte neznamená, že obžalovaný je páchateľom podvodu na poškodenom. Tento záver z tohto faktu
neplynie. Preto interpretácia tohto faktu súdom prvého stupňa spôsobom, že sa jedná o dôkaz viny za
trestný čin podvodu, je interpretáciou chybnou. Súd prvého stupňa sa tu dopustil elementárnej logickej

chyby v uvažovaní. Súd nemá priamy dôkaz viny obžalovaného. Taký v konaní produkovaný nebol.
Nebolo preukázané, že obžalovaný komunikoval s poškodeným, alebo že by vytvoril a používal falošný
profil VIKI34. Súd má však dôkaz toho, že peniaze poškodeného chodili na účet obžalovaného (ktorý vo
vzťahu k tejto skutočnosti je dôkazom priamy, vo vzťahu k otázke viny môže byť dôkazom nepriamym).Súd sa však chybne rozhodol, že z tohto priameho dôkazu o prevode peňazí, urobí priamy dôkaz viny
z trestného činu podvodu. Pritom však súd prvého stupňa zabudol, že tento dôkaz v otázke viny je stále
len nepriamym dôkazom a pri svojom hodnotení viny obžalovaného s ním chybne narábal ako s priamym

dôkazom a už iné priame dôkazy viny obžalovaného nehľadal a ani ich nemal. Pritom je zrejmé, že
nepriamymi dôkazmi sa dá vina dokázať len za predpokladu, že sa jedná o ich neprerušenú reťaz, ktorá
umožňuje dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný naplnil všetky znaky daného trestného činu.
Z jedného nepriameho dôkazu takýto záver nie je možné urobiť. Tým sa súd prvého stupňa dopustil
zásadnej chyby v hodnotení dôkazov a úplne rezignoval na dokazovanie všetkých znakov skutkovej

podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Tr. zákona.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona platí, že kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Trestný čin podvodu, je jednoznačne charakterizovaný tzv. podvodným konaní, teda páchateľ uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. Keďže v konaní bolo preukázané, že obžalovaný s

poškodeným vôbec neprišiel do kontaktu, nemohol sa voči nemu dopustiť podvodného konania.
Okolnosti za akých finančné prostriedky chodili na účet obžalovaného boli dôveryhodne vysvetlené ako
svedkom M. H. G. tak aj obžalovaným. Ako vyplýva aj z výpovede svedka M. H., st. tento svedok jasne
potvrdil, že keďže :sám nemal účet v banke, požiadal obžalovaného, aby peniaze vyberané od darcov
a prispievateľov pre dcéru svedka mohli chodiť na účet obžalovaného s čím obžalovaný súhlasil, rodina

obžalovaného mala sama skúsenosti s takýmito príspevkami, najmä z nadácie Dobrý anjel, a teda
dôvodne bol obžalovaný bez pochybností o čestnosti požiadavky svedka M. H. G.. Ak tam boli bočné
úmyslytohtosvedka,obžalovanýonichničnevedel.Braltoako(krátkodobú)výpomocpresvedkaajeho
rodinu. Táto skutočnosť nie je zase až tak zvláštna, aby mohol na nej založiť dôkaz viny obžalovaného
na skutku. V dnešnej spoločnosti je úplne bežné, že určité skupiny občanov z rôznych dôvodov nechcú

mať zriadený účet v baníka. Takýmto typickým dôvodom je riziko exekúcie a teda je bežné, že sa ľudia
snažia prípadné finančné toky presunúť na iné účty. Je to podobné ako písanie áut na iné osoby a pod.
Čiže obžalovaný dôvodne v tejto požiadavke nevidel principiálne negatívnu vec.
Svedok M. H. st, sám uviedol, že požiadal obžalovaného, aby mohli na jeho účet chodiť peniaze pre
dcéru svedka F. H.. Na základe uvedeného tak na strane obžalovaného absentuje tzv. podvodný úmysel

voči poškodenému, a len z púheho faktu chodenia peňazí na účet obžalovaného, túto skutočnosť nie je
možné dôvodiť. Nie je možné tento z nepriameho dôkazu spraviť priamy dôkaz viny, ako to urobil súd
prvého stupňa. Tzv. podvodný úmysle na strane obžalovaného nebol daný a v konaní nebol vykonaný
žiadny taký dôkaz, ktorý by to preukazoval. U obžalovaného tak neboli naplnené základné znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a to najmä podvodného konania, podvodného úmyslu a tým

samým nebola daná ani príčinná súvislosť medzi (neexistujúcim) konaním obžalovaného a spôsobeným
následkom. Obžalovaný sa voči poškodenému žiadnym spôsobom vedome neprevinil. Peniaze, ktoré
poškodený poslal na účet obžalovaného, obžalovaný v zásade odovzdal svedkovi M. H. G.. Keď mali
peniaze prísť, svedok M. H. st. o tom povedal obžalovanému, tento ich vybral a svedkovi dal. Pokiaľ
mal obžalovaný požadované peniaze v hotovosti tieto svedkovi odovzdal aj bez vyberania z bankomatu,

alebo vybral len nutnú sumu peňazí a zvyšok dorovnal s peňazí, ktoré mal obžalovaný pri sebe. Uvedené
však nie je trestný čin, ale normálna vec, vyplývajúca z praktického života. Obžalovaný mal živnosť a
pracoval, mal peniaze v hotovosti a je normálna vec, že keď svedok povedal koľko peňazí má prísť,
tak obžalovaný mu dal peniaze spôsobom ako mu to vyhovovali. A teda nemusel chodiť nevyhnutne
zakaždým do bankomatu ak potrebné peniaze mal. Ani z tohto faktu sú nemôže usudzovať na otázku

viny.
Súd prvej inštancie tak mal reálne k dispozícii dva nepriame dôkazy, ktoré preukazujú vklad peňazí
na účet obžalovaného a skutočnosť, že obžalovaný tieto peniaze nevyberal vždy v rovnakej výške ako
prišla. Tieto nepriame dôkazy však nie sú priame dôkazy viny obžalovaného. Súd prvého stupňa sa
dopustil zásadnej chyby v dokazovaní, keď’ prázdne miesta v dokazovaní skutkového stavu vyplnil

svojimi domnienkami a fantáziou. Takouto typickou fantáziu súdu prvého stupňa bez adekvátneho
dokazuje konštatovanie, že obžalovaný trestnú činnosť zosnoval. Uvedené konštatovanie je vzhľadom
na vykonané dokazovanie absurdné.
Rovnako takouto fantáziou je tvrdenie súdu o tom, že svedok M. H. st. „nemá žiaden rozhľad potrebný na
páchanie takejto trestnej činnosti, nemá ani základné vedomosti a technické prostriedky na to, aby takýto

trestný čin mohol páchať“ a preto nemôže byť jej páchateľom. Pritom svedok M. H. st. bežne používal
sociálnu sieť, vrátane sociálnej siete Pokec, kde mal vytvorený profil, cez ktorý komunikoval. Doma mal
prístup na internet, jeho rodina bežne komunikovala napr. cez Messenger a mal k dispozícii aj mobil
s kartou od mobilného operátora 4ka. Vo svojej výpovedi svedok M. H. G. jasne uviedol, že používalmobilný telefón a ním sa pripájal na internet cez WIFI. Ako teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že
svedok M. H. st. je komunikačný a technický analfabet, a preto nemôže byť páchateľom, zostáva pre
obhajobu záhadou? Súd prvého stupňa ani nepodrobil svedka nejakému testu sociálnej komunikácie

na internete, či technickým zručnostiam, aby mohol takýto záver urobiť. Na tohto svedka nebol robený
žiadny psychologický posudok ani psychiatrický posudok. Súd ani nevedel aké IQ má daný svedok.
Čo keby sa pri skúmaní svedka psychológom zistilo, že má IQ 130 alebo že je sociálne komunikatívny
alebo má technické myslenie? Malo by to vplyv na závery súdu o vine obžalovaného? Veď všetky
dôkazy ukazujú na svedka M. H., st. ako najpravdepodobnejšieho páchateľa a zosnovateľa skutku,

ktorý sa k tejto činnosti v podstate priznal, avšak súd prvej inštancie na základe svojho dojmu dospel k
nepreskúmateľnému záveru, že tento svedok nie je páchateľom skutku, pretože by toho nebol schopný.
Takýto záver súdu I. stupňa však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ale súdu pre dokázanie
toho., že svedok niečo nevie, stačí výpoveď svedka, že to nevie? V takom prípade však mal súdu
jednoznačne vypočuť ďalšie osoby z okruhu tohto svedka, veď jeho družka má 6 detí, prípadne osloviť
jeho ošetrujúceho lekára, alebo najlepšie vykonať psychologické znalecké dokazovanie, či skutočne

svedok je tak vedomostne a technicky nezdatný ako sa prezentoval pred súdom I. stupňa.
Vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa podľa názoru obhajoby jednoznatčne preukázalo že
obžalovaný skutok nespáchal, v danej veci je nevinný, a že najpravdepodobnejších páchateľom skutku
je svedok M. H. G..
Na základe všetkých uvedených skutočností preto obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. st. v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b), c) a d) Tr. poriadku zrušil a obžalovaného sám spod obžaloby oslobodil podľa § 285 psím c) Tr.
poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal práve obžalovaný A. B., alebo aby vec vrátil
súdu prvého stupňa za účelom doplnenia dokazovania vyššie uvedeným spôsobom a tým na nové
prejednanie a rozhodnutie.“

Prokurátor prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku nepodal voči nemu odvolanie. Ku dňu
rozhodnutia o odvolaní obžalovaného krajský súd neobdŕžal vyjadrenie prokurátora k podanému
odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
poriadku, na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Z písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný namietal nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré malo za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Tiež
namietal, že doteraz vykonané dôkazy spoľahlivo nepreukazujú naplnenie podvodného úmyslu ako
základného znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Ďalej vyslovil presvedčenie, že
výsledky dokazovania ho nespájajú so skutkom, z ktorého spáchania bol neprávoplatne uznaný za
vinného. S poukazom na skôr uvedené sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v

zmysle § 321 ods. 1 písm. a) až d) Tr. poriadku. Uvedenú odvolaciu argumentáciu obžalovaného krajský
súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Podľa tohto ustanovenia
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej

skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváranívnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné
na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospieť
aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné
napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak
by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by
nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť,
alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia
dôkazov.

Preskúmaním prejedávanej veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
sú v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, resp. nemajú v nich oporu, a vykazujú vady, ktoré
majú základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ako aj v nesprávnej aplikácii
jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

S poukazom na vyššie citovaný obsah odôvodnenia odvolania obhajoby odvolací súd sa stotožnil s
argumentáciou obžalovaného, že pri ustálení skutkového záveru sa okresný súd nevysporiadal so
všetkými rozhodnými okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolací súd zistil, že okresný súd vinu obžalovaného fakticky založil na zistených rozdieloch medzi
bezhotovostnými vkladmi od poškodeného v prospech účtu obžalovaného a ním realizovanými výbermi
z účtu ako rozhodného dôkazu o nedôveryhodnosti obžalovaného, ktorého výpoveď o výške a dátume
výberov hotovosti úplne nekorešpondovala so skutočnými pohybmi peňazí na jeho účte. Okresný súd
však ponechal bez hodnotenia ostatné nezanedbateľné dôkazy, ktoré svedčili prospech obžalovaného,

resp. vyvolávali dôvodné pochybnosti o jeho vine. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď
svedkaM.H.,st.,ktorývypovedal,želenpožiadalobžalovanéhooposkytnutieavyužitiejehobankového
účtu, na ktorý chodili finančné prostriedky od darcov na zlepšenie sociálnej situácie svedka a jeho rodiny,
o ktorých pôvode obžalovaný nemal žiadnu vedomosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom
nevyplynuli žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by obžalovaného inak spájali so žalovaným skutkom.

Skôr uvádzané skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a s ktorými sa okresný súd náležite
nevysporiadal v rámci komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich,
podľa názoru odvolacieho súdu môžu v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“
odôvodňovať iné skutkové závery významné pre posúdenie otázky, či obžalovaný spáchal, resp. sa

podieľal na skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré ho viedli k odôvodnenému záveru o
porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v
prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní,

ktoré nedostatky podľa názoru odvolacieho súdu zakladajú vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd dospel k záveru, že odsudzujúci rozsudok
v časti výroku o vine trpí obžalovaným vytýkanou chybou v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku,

z ktorého dôvodu neposkytuje spoľahlivý skutkový základ pre vlastné rozhodnutie odvolacieho súdu o
celom predmete konania. Preto odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V ďalšom konaní bude okresný súd s poukazom na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku povinný
postupovať a rozhodnúť v súlade s vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v otázke
hodnotenia dôkazov a dôsledne sa vysporiadať s argumentáciou obhajoby v dôvodoch jej odvolania
v súlade § 168 Tr. poriadku. Z uvedeného vyplýva pre okresný súd povinnosť zistiť, ktoré mobilnézariadenia alebo iné technické zariadenia sa pripájali k účtu VIKI34, za účelom stotožnenia ich vlastníkov
alebo užívateľov ako možných páchateľov alebo spolupáchateľov. Aby bolo možné preveriť výpoveď
svedka M. H., st. o zasielaní finančných prostriedkov od neznámej osoby na účet obžalovaného, bude

potrebné vykonať analýzu pohybu finančných prostriedkov na tomto účte, stotožniť ich odosielateľov
a ustáliť dôvod a účel zasielania finančných prostriedkov. Okresný súd bude musieť tiež ustáliť,
či vykonané dôkazy bez dôvodných pochybností svedčia o podvodnom úmysle obžalovaného ako
základného znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nevyhnutného na vyvodenie prípadnej
trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému v zmysle podanej obžaloby.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.