Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203372
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125203372.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. B. C., s miestom podnikania D. X. XXXX XX/XX, E. F. XXX
XX, G.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, so sídlom M. Martinčeka
4701/2, Liptovský Mikuláš 031 01, proti žalovanému: DAMIAN JASNA, s. r. o., so sídlom Demänovská
dolina 555, Demänovská Dolina 031 01, IČO: 50 169 939, o zaplatenie 314.000,- eur s príslušenstvom,
o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.03.2025 doručený súdu dňa
27.03.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.03.2025 podaným spolu
so žalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému zriadenia záložného práva v prospech žalobcu
na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie

pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 314.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody a ušlého zisku, ktoré vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných podmienok
žalovaným upravených Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve č. XXX/XXXX zo dňa 26.02.2018 a Zmluvou
o budúcej kúpnej zmluve č. XXXX/XXXX zo dňa 08.06.2021, oboch uzatvorených medzi procesnými
stranami, a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu vrátane jej príslušenstva.

2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca spolu so žalovaným uzatvorili dňa 26.02.2018
Zmluvu o budúcej zmluve č. XXX/XXXX a dňa 08.06.2021 Zmluvu o budúcej zmluve č. XXXX/
XXXX. Žalobca a žalovaný sa dohodli na režime Obchodného zákonníka pre úpravu vzájomných práv
a povinností z uvedených zmlúv. V súlade s ustanoveniami Zmlúv o budúcich zmluvách sa žalovaný
zaviazal ako budúci predávajúci uzatvoriť so žalovaným ako budúcim kupujúcim Zmluvu o prevode
vlastníctva k predmetu budúceho prevodu v zmysle § 5 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov a ust. § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a to na
konkrétne v návrhu označené nebytové priestory a spoluvlastnícke podiely na nebytovom priestore a na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstvách k označeným objektom. V návrhu
popísané nehnuteľnosti majú byť súčasťou tzv. condo hotela, to znamená, že väčšina z jeho ubytovacích
kapacít tvoria apartmány a štúdiá, ktoré vlastnia drobní investori, ktorí nehnuteľnosti zakúpili za účelom
vytvárania zisku. Žalobca poukázal na v Zmluvách uvedený záväzok žalovaného zabezpečiť vydanie

kolaudačného rozhodnutia na apartmánový dom H. najneskôr do 30.06.2019 (Zmluva o budúcej zmluve
č. XXX) a najneskôr do 30.09.2021 (v prípade Zmluvy o budúcej zmluve č. XXXX) s konštatovaním,
že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a právoplatné dňa 25.06.2023. Na základe uvedeného žalobca
konštatujenespornéporušeniepovinnostižalovanéhopodľaobochZmlúvobudúcichkúpnychzmluvách
avznikomeškaniažalovanéhonielensvýstavbouapartmánov,aleajprevodomvlastníckehoprávaknim
a s ich odovzdaním žalobcovi. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.12.2023 kúpne zmluvy, na základe

ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobca uvedené nehnuteľnosti kupoval
za účelom zvýšenia svojej investície, keďže mal záujem ich prenajímať tretím osobám a využívať ichna ubytovanie, teda prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti. Práve za týmto účelom žalobca dňa
18.08.2017 začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia na území Slovenskej republiky ako
podnik zahraničnej osoby s predmetmi podnikania – ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských

činností, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb a prenájom
hnuteľných vecí. V príčinnej súvislosti s nesplnením zmluvných povinností žalovaného žalobcovi
vznikla škoda, ktorú odôvodňuje nemožnosťou prevádzkovania ubytovania a prenájmu jednotlivých
vnávrhupopísanýchnehnuteľností,nakoľkotietonehnuteľnostinebolispôsobiléužívanianaurčenýúčel
v dohodnutej lehote, a teda ani spôsobilým predmetom nájmu. Keďže nezabezpečenie kolaudačného

rozhodnutia bránilo prenájmu nehnuteľnosti, žalobca nezískal očakávaný výnos a teda zväčšenie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovaného.

3. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 373, § 379, § 381 ods. 1 a § 386 ods. 1
Obchodného zákonníka žalobca uvádza, že žalovaný sa dostal do omeškania s vyhotovením
apartmánov a zabezpečením kolaudačného oprávnenia, a s tým súvisiacim prevodom vlastníckeho

práva na žalobcu. V súlade s ustanoveniami Zmluvy o budúcej zmluve XXX mala byť výzva na úhradu
poslednejsplátkykúpnejzmluvyzapredmetprevoduauzatvoreniekúpnejzmluvyrealizovanánajneskôr
do 30.06.2019, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená až dňa 21.12.2023, t. j. s omeškaním v rozsahu
1 634 dní. V súlade s ustanoveniami Zmluvy o budúcej zmluve č. XXXX/XXXX mala byť výzva na úhradu
poslednej splátky kúpnej ceny za predmet prevodu a uzatvorenie kúpnej zmluvy realizovaná najneskôr

do 30.09.2021, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 21.12.2023, t. j. v omeškaní žalovaného
v rozsahu 811 dní.

4. Počas omeškania žalovaného s odovzdaním predmetných nehnuteľností žalobca nemohol vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť, čím mu vznikala škoda nielen na majetku v dôsledku inflácie, ktorá

v rokoch 2019 – 2023 dosahovala podľa štatistických údajov 28,39%, ale aj ujmu na zisku z prenájmu
aubytovania.Žalobcauviedol,žeprenájomapartmánov,ktorétvorilipredmetkúpnejzmluvy,predstavuje
v jednom prípade sumu 400,- eur na noc ubytovania – prenájmu a v druhom prípade sumu 300,- eur na
noc ubytovania – prenájmu. Pri výpočte ušlého zisku žalobca vychádzal zo štatistických ukazovateľov
a70%vyťaženostiubytovacíchzariadenívregióneLiptov,čímurčilkoeficientnevyužitýchdníubytovania

pre jednotlivé ním nadobudnuté apartmány a vzhľadom na zistené koeficienty ustálil výšku ušlého zisku
v prípade jedného z apartmánov č. XXX pri celkovo nevyužitých 1144 dní ubytovania a pri zohľadnení
miery nákladov , ktoré by bol vynaložil na podnikateľskú činnosť vo výške 50%, predstavuje ušlý zisk za
apartmán č. XXX sumu 85.200,- eur a v prípade apartmánu č. 708 sumu 228.800,- eur, teda z dôvodu
nemožnosti využitia predmetných nehnuteľností za účelom prenájmu žalobca vyčíslil vzniknutú škodu

žalobcovi v celkovej sume 314.000,- eur.

5. Žalobca označuje za nesporný vznik škody aj stratou zisku a to v prípade, že by apartmány neboli
prenajímané vôbec z dôvodu inflácie, ktorá v období rokov 2019 – 2023 predstavovala v prípade
apartmánu č. XXX (vychádzajúc z kúpnej ceny apartmánu) sumu 126.915,- eur a v prípade apartmánu

podľa Zmluvy č. XXXX vychádzajúc z kúpnej zmluvy predstavuje škoda žalobcu sumu vo výške
110.442,- eur, celkovo vo výške 237.357,- eur.

6. Celkový nárok žalobcu voči žalovanému tak predstavuje spolu sumu 314.000,- eur, z ktorej
žalobca uplatňuje úrok z omeškania počítaný od 26.11.2024 až do zaplatenia. Žalobca vyzýval

žalovaného opakovane na splnenie svojich záväzkov a za týmto účelom žalobcovi zaslal dňa
20.08.2024 predžalobnú výzvu, následne prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu výzvou
na zaplatenie náhrady škody a súčasne výzvu na odstránenie vád zo dňa 26.11.2024, ktoré boli
žalovanému riadne doručené. Dňa 12.03.2025 sa žalobca opätovne pokúsil o mimosúdne vyriešenie
veci doručením predžalobnej výzvy žalovanému, ktorú si žalovaný prevzal dňa 13.03.2025, vo vzťahu

ku ktorej zostal žalovaný nečinný a náhradu žalobcom uplatnenej škody nezaplatil a ani alternatívne
mimosúdne vyrovnanie žalobcovi nenavrhol. Žalobcom označené nároky nie sú jedinými pohľadávkami
žalobcu voči žalovanému, avšak z dôvodu miestnej príslušnosti konajúceho súdu ich žalobca neuplatnil
jedným návrhom a ohľadne týchto nárokov sa žalobca obráti na príslušný súd.

7. Žalobca v návrhu označil nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný ku dňu podania návrhu vlastníkom
s konštatovaním, že žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného, avšak disponuje informáciou,
že žalovaný vykonáva rozsiahlu internú inventúru a má záujem presunúť všetky hmotné aktíva na iný
podnikateľský subjekt. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s kolaudáciou investičných apartmánov,ktorými v 207 prípadoch sú externí investori, je možné predpokladať nárast záväzkov žalovaného, ako aj
počtu súdnych konaní vedených proti žalovanému. Žalobca má tak dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie
voči žalovanému, konštatujúc, že žalovaný dňa 29.12.2023 ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou

H. B. I. J., IČO: XX XXX XXX ako kupujúcim Zmluvu o predaji časti podniku a prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo k prevodu značného majetku žalovaného spadajúceho pod
prevádzanú časť podniku na spoločnosť H. B. I. J.. Ide o nebytové priestory vymedzené v Zmluve
o predaji časti podniku a ochranné známky. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. Demänovská dolina
je spoločnosť H. B. I. J. už zapísaná ako vlastník predmetných nebytových priestorov, pričom ako

vyplýva z predmetného LV, pri nebytových priestoroch, kde je táto spoločnosť uvedená ako vlastník,
sú evidované záložné práva k nim. Podľa Zmluvy o predaji časti podniku je kúpna cena za predávanú
časť podniku dohodnutá vo výške 6.272.424,- eur. Spoločnosť H. B. I. J. je personálne prepojená so
žalovaným.

8. Skutočnosť, že žalovaný bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, vyplýva zo Zmluvy o predaji časti

podniku, v ktorej je uvedené, že žalovaný bol developerom apartmánového domu C. H. B., pričom
v Zmluve sa spomína, že nadobudol vlastníctvo k jednotlivým nebytovým priestorom v apartmánovom
dome výstavbou. Z LV č. XXX ďalej vyplýva, že v súčasnosti žalovaný nevlastní žiadny iný nehnuteľný
majetok okrem v návrhu opísaného majetku. Na základe týchto skutočností žalobca nadobudol
opodstatnenú a bezprostrednú obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému, ktorý prevádza svoj

majetok na tretie osoby. Táto obava je podľa vyjadrenia žalobcu umocnená tým, že žalovaný nereaguje
na upomienky žalobcu, a preto žalobca sa obáva, že žalovaný sa bude naďalej zbavovať svojho majetku
tak, že mu neostane žiadny majetok. Podľa verejne dostupných údajov žalobca zistil, že žalovaný
negeneroval žiadne tržby a bol len v strate. Prevádzku Hotela H. B. zastrešuje iná spoločnosť, ktorá
vznikla koncom roka 2022 a má rovnakých spoločníkov ako žalovaný (spoločnosť H. B. C. K. & K.

J.). Aktuálne všetky tri spoločnosti majú adresu sídla spoločnosti Demänovská dolina 555, 031 01
Demänovská dolina. Aj napriek tomu, že táto zmena sa neprejavila na liste vlastníctva, jednoznačne
potvrdzuje prepojenie subjektov, ktoré majú rovnakých konateľov, a to konkrétne G. I. B. a L. A..

9. Žalobca má za to, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčil

obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj ďalšie zákonné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Z hľadiska pomeru hodnoty nehnuteľnosti a výšky uplatnenej pohľadávky považuje
navrhované zabezpečovacie opatrenie za primerané. Žalobcom uvedené nehnuteľnosti predstavujú
základnýmajetokžalovanéhoažalovanýinýmajetokvyššejhodnotypodľapoznatkovžalobcunevlastní.
Žalobca je názoru, že účel sledovaný žalobcom, a to zabezpečenie jeho pohľadávky, je možné

dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí
žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného.

10. Žalobca ako dôkaz v návrhu označil Zmluvu o budúcej zmluve č. XXX/XXXX, Zmluvu o budúcej
zmluve č. XXXX/XXXX a kúpne zmluvy zo dňa 21.12.2023, výpis zo živnostenského registra žalobcu,

výzvu na zaplatenie náhrady škody zo dňa 26.11.2024, predžalobnú výzvu zo dňa 12.03.2025 spolu
s podacím lístkom a potvrdením o doručení zásielky, výpis z listu vlastníctva č. XXX, Zápisnicu
z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti, ktorej prílohu tvorí Zmluva o predaji časti podniku a
Oznámenie žalovanému o prevzatí zastupovania a predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 12.03.2025 spolu
s podacím lístkom doporučeného listu a dokladom o doručení zásielky.

11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

17. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní

nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní
predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva.

18. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak podlieha naplneniu
dvoch nevyhnutných zákonom stanovených podmienok, a to: 1/ hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi a 2/ uvedenie

skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca, ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia, musí osvedčiť také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho
obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za
následok zmarenie možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho
splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

19. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný žalobcom spolu s podanou žalobou
vo veci samej, preto terminológiu označenia strán súd prevzal z obsahu žaloby a v konaní o nariadení
zabezpečovaciehoopatreniauvádzaoznačeniestránakožalobcaažalovaný,atovzáujmeprehľadnosti

a spojitosti s konaním súdu vo veci samej.

20. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené do obsahu spisového materiálu, je zrejmé, že medzi
stranami vznikol právny vzťah založený Zmluvami o budúcej zmluve č. XXX/XXXX a č. XXXX/XXXX.
Obe Zmluvy vymedzujú predmet budúceho prevodu vlastníckeho práva a obsahujú úpravu vzájomných

práv a povinností zmluvných strán, ktorých režim strany podriadili úprave Obchodného zákonníka.
Obe Zmluvy podrobne upravujú lehoty splátok kúpnej ceny budúceho predmetu kúpy a podmienky na
uzatvorenie Zmluvy o prevode predmetu budúceho prevodu veci. Až na splnenie týchto podmienok
zmluvné strany viažu právo a povinnosť budúceho predávajúceho vyzvať budúceho kupujúceho v
lehote do 15 dní od splnenia týchto podmienok na uzatvorenie Zmluvy o prevode. Zmluva č.l. XXX/

XXXX upravuje právo a povinnosť budúceho predávajúceho zaslať budúcemu kupujúcemu výzvu
na zaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny do 15 dní od právoplatnosti vydaného kolaudačného
rozhodnutia, v príp. Zmluvy č. XXX/XXXX do 30.06.2019. V prípade Zmluvy č. XXXX/XXXX žalobcom
označené uzstanovenie Zmluvy č. 3.10. v predložených listinných dôkazoch absentuje a povinnosť
zabezpečiť vydanie kolaudačného rozhodnutia k nehnuteľnosti v určenej lehote z predložených častí

Zmluvy explicitne nevyplýva. Na druhej strane však zmluvné strany upravili dôsledky omeškania
žalovaného ako budúceho predávajúceho so zabezpečením kolaudačného rozhodnutia , a to tak, že
v príp. Zmluvy č. XXX/XXXX v rozsahu omeškania presahujúceho 6 mesiacov upravili právo budúceho
kupujúceho odstúpiť od Zmluvy s povinnosťou budúceho predávajúceho vrátiť budúcemu kupujúcemuzaplatenú časť kúpnej ceny (bod 6.5 Zmluvy o budúcej zmluve č. XXX/XXXX – č.l. 18 súdneho spisu)
a v príp. Zmluvy o budúcej zmluve č. XXXX/XXXX bod 6.5. (č.l. 44 súdneho spisu) upravili zmluvné
strany právo budúceho kupujúceho pre porušenie tejto povinnosti budúcim predávajúcim v rozsahu

presahujúcom 6 mesiacov odstúpiť od Zmluvy, záväzok budúceho predávajúceho vrátiť budúcemu
kupujúcemu prijaté splátky kúpnej ceny s explicitným vylúčením nároku na náhradu škody v prípade
omeškania budúceho predávajúceho a vylúčením možnosti budúceho kupujúceho uplatňovať úroky
z omeškania podľa §502 Obchodného zákonníka.

21. Vzhľadom na zistené skutočnosti otázka posúdenia existencie nároku žalobcu na náhradu škody
si vyžaduje vykonanie dokazovania a naň nadväzujúce právne posúdenie a to v rozsahu, ktorý
presahuje rozsah osvedčenia skutočností relevantných pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. V tomto štádiu konania podľa názoru konajúceho súdu nie je možné
konštatovať osvedčenie žalobcom uvádzaných tvrdení v takej miere, ktorá by umožňovala prijať
záver o dostatočnom osvedčení existencie nároku žalobcu, ktorého zabezpečenie žiada žalobca

prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Samotné porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaným bez ďalšieho nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca je povinný tvrdiť a v pomeroch
rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení je povinný súčasne osvedčovať
splnenie všetkých zákonom kumulatívne stanovených podmienok náhrady škody v žalovanom rozsahu.
Tzn. porušenie konkrétnej právnej povinnosti, škodu, kauzálny nexus (vzťah príčiny a následku

medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou) a predvídateľnosť vzniku škody,
ako možného dôsledku protiprávneho konania škodcu, ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím
na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej
starostlivosti. Vzhľadom na to, že posúdenie jednotlivých predpokladov vzniku škody pre priznanie jej
náhrady si vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania presahujúceho rozsah osvedčovania skutočností

relevantných v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd dospel
k názoru, že žalobca neosvedčil prvú z kumulatívne stanovených podmienok pre poskytnutie ochrany
žalobcom tvrdeného práva. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje závažný zásah do práv žalovaného,
ktoré musí byť založené na dôveryhodnom osvedčení existencie nároku žalobcu a konkrétneho
ohrozenia jeho budúceho výkonu. Musí ísť preto o primeraný prostriedok vzhľadom na povahu sporu,

preto miera osvedčenia nároku na náhradu škody musí byť vyššia než len hypotetické tvrdenie
uvádzané dotknutým subjektom, čo je predpokladom rešpektovania princípu spravodlivosti, právnej
istoty a proporcionality.

22. Rovnako súd konštatuje, že žalobca v potrebnej intenzite neosvedčil naliehavosť navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalobca opiera o kroky žalovaného, ktorými žalovaný pristúpil
k predaji časti podniku a k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Pokiaľ sa prevádza časť podniku,
nadobúdateľ zodpovedá spolu s prevodcom za záväzky , ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku.
Táto zodpovednosť je solidárna, a tak veriteľ je oprávnený vymáhať svoje nároky od prevodu
alebo nadobúdateľa, príp. od oboch subjektov. Subjektívna stránka, resp. vedomosť nadobúdateľa

o existencii týchto záväzkov je otázkou právne nevýznamnou. Pokiaľ žalovaný prevádza objekty v rámci
vybudovanej nehnuteľnosti, súd konštatuje, že napriek predloženým dôkazom uvedený záver nemožno
prijať, keďže predajom nebytových priestorov v rámci Apartmánového domu dochádza k transformácii
majetku žalovaného na finančné hodnoty, v príp. konkrétnej prevodnej zmluvy s dojednanou kúpnou
cenou 6.272.424,- eur, a to v súlade s podnikateľským zámerom žalovaného v rámci ním vykonávanej

podnikateľskej činnosti. Žiadnymi z dôkazov označených a predložených žalobcom nie je osvedčená
záporná majetková situácia žalovaného, ktorá by umožňovala prijať záver o krokoch žalovaného
smerujúcich k zmareniu vykonania exekúcie pre uspokojenie pohľadávky žalobcu. Naopak, zaťaženie
majetku žalovaného zriadením záložného práva k žalobcom označenému nebytovému priestoru
a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu by v pomeroch

prejednávanej veci a pri nedostatočnom osvedčení existencie žalobcom uplatneného práva nie len
reálne znížilo hodnotu majetku žalovaného s možným dopadom na uspokojenie pohľadávok veriteľov
dlžníka, ale predstavovalo by neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného.

23. V kontexte vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebola aktuálne v dostatočnej miere

osvedčená danosť kumulatívne stanovených podmienok pre možnosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, a to osvedčenie okolností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nárokov v takej miere,
pre ktoré by mala byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá žalobcovi ako veriteľovi
ochrana. Rovnako súd konštatuje, že ani v súvislosti s predajom časti podniku a prevodom nebytovýchpriestorov žalovaným pri nedostatočnom osvedčení existencie žalovanej pohľadávky, nemožno
konštatovať dôvodnosť obavy žalobcu zo zmarenia exekúcie. Definitívne vyriešenie otázky existencie
žalovaného nároku žalobcu v uplatnenej sume, bude predmetom dokazovania a rozhodovania súdu

vo veci samej a nie rozhodovania vo forme zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného
práva ako zabezpečovacieho opatrenia súd v pomeroch prejednávanej veci z vyššie uvedených
dôvodov vyhodnotil ako neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Súd preto návrh
zabezpečovacieho opatrenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).