Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101039
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Matej Oslacký,
advokát, so sídlom Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18.
augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Bratislava č.

KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18. augusta 2023 z r u š u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím
č. KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“), podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6a ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č.

327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon
o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej
veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobkyne uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/67/2023 zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj „uznesenie
zo dňa 27.04.2023“), ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobkyne ako žalovanej 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/189/2019 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho
súdu“).

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.07.2023 mu bola doručená žiadosť
žalobkyne ako žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola riadne doplnená dňa 28.07.2023.
Žiadateľka k žiadosti doložila uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023, z ktorého je zrejmé, že (i) dovolanie
bolo odmietnuté a (ii) že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 50C/7/2017-107 zo dňa 21.06.2018

(ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovaným (A. B. C. a A. F. C.) povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi (Bytové družstvo Petržalka) poplatok z omeškania 203,36 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, a konanie v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur (ktorá bola zaplatená
po podaní žaloby) zastavil pre späťvzatie žaloby. Keďže istina vo výške 867,20 eur bola uhradená ažalovaníuznalisvojzáväzok-poplatokzomeškaniazročnéhovyúčtovaniavovýške0,5promilezosumy
867,20 eur od 05.01.2017 až do zaplatenia, ktorý následne vyčíslil v sume 203,36 eur (ku dňu podania
späťvzatia žaloby), ale tieto úroky neuhradili, pričom úroky sú neoddeliteľnou súčasťou pohľadávky.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka
obrátila na Centrum, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím nesplnila jednu z troch
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Preto mal žalovaný za to, že nie
je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej

núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum sa ďalej nezaoberalo splnením
ďalších dvoch podmienok argumentujúc tým, že by tak zbytočne zaťažovalo žiadateľku byrokratickým
postupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II.
Žaloba

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, a to z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí takými
vadami a takej intenzity, ktoré spôsobujú jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť. Žalobným návrhom
sa domáhala jeho zrušenia a priznania náhrady trov konania. Argumentujúc tým, že lehota na podanie
zamýšľanej ústavnej sťažnosti už žalobkyni uplynula a novým rozhodnutím (priznaním nároku na
poskytovanie právnej pomoci) by sa už jej postavenie fakticky nezmenilo, žalobkyňa nenavrhovala, aby

súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

5. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil hodnotu sporu, keď uviedol, že
hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Ako nepravdivé označila tvrdenie, že v súdnom
konaní, v ktorom vystupovali s A. F. C. ako žalovaní, uznala svoj záväzok spočívajúci v istine vo výške

867,20 eur. Tvrdila, že predmetnú sumu (po podaní žaloby) uhradila výlučne preto, aby zabránila strate
strechy nad hlavou (predmetom sporu boli pohľadávky bytového družstva titulom nákladov na plnenia
poskytované s užívaním a prevádzkou bytu). Ďalej uviedla, že už v odvolacom konaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie nesúhlasila so zastavením konania v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur, ale
navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že na úhradu istiny zaviaže

výlučne žalovaného 2/ (A. F. C.). Rozsudkom odvolacieho súdu bolo odvolanie žalobkyne ako žalovanej
1/ odmietnuté a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdený. Proti rozsudku odvolacieho
súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré NS SR uznesením zo dňa 27.04.2023 odmietol. Aj v dovolacom
konaní žalobkyňa namietala nesprávnosť rozhodnutí podriadených súdov, ktorými bolo konanie v časti o
zaplatenie istiny 867,20 eur zastavené. Z uvedeného dôvodu je preto podľa žalobkyne bez akýchkoľvek

pochybností zrejmé, že suma (istina) vo výške 867,20 eur bola naďalej predmetom sporu.

6. Žalobkyňa zastávala názor, že záver žalovaného, na ktorom založil napadnuté rozhodnutie, že
istina nie je predmetom sporu, nemá oporu v administratívnom spise žalovaného, ktorý mal predmetné
rozhodnutia súdov k dispozícii. Ak žalovaný teraz tvrdí, že vec nespĺňa podmienku hodnoty sporu,

potom ide o absolútne svojvoľné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Takýto záver žalovaného je priamym
porušením zákazu denegatio iustitiae. Konanie v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur bolo zastavené
ešte rozhodnutím súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Bol to
práve žalovaný, kto žalobkyni v minulosti priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom
konaní, kedy žalovaný konštatoval, že hodnota sporu je vo výške 867,20 eur (rozhodnutie Centra č.

KaBA 19993/2022, ČRZ: 121963/2022 zo dňa 27.10.2022, pozn. správneho súdu). Obdobne žalovaný
postupoval, keď žalobkyni priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na súde
prvej inštancie (rozhodnutie Centra č. KaBA 11183/2019, ČRZ: 38160/2019 zo dňa 18.03.2019, pozn.
správneho súdu).

7. Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe vyjadrila presvedčenie o tom, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutínesprávneposúdilhodnotusporu,čomalozanásledokvydanienesprávnehoanezákonného
napadnutého rozhodnutia, a preto musí byť zrušené. V tomto bode súčasne podotkla, že predmet
sporu vymedzujú strany sporu a nie (v tomto prípade) Centrum. Ak by žalovaný postupoval v súladeso zákonom, potom by napadnuté rozhodnutie nevydal a o žiadosti žalobkyne by rozhodol tak, že jej
priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalobkyňa by sa tak mohla domáhať ochrany svojich
práv podaním zamýšľanej ústavnej sťažnosti.

8. Záverom správnej žaloby žalobkyňa namietala dĺžku konania žalovaného, v ktorom rozhodoval o jej
žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Mala za to, že ak by žalovaný o žiadosti
rozhodol včas, potom by získala požadovanú právnu pomoc potrebnú na ochranu jej práv a právom
chránených záujmov.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba žalobkyne je čisto formalistická a
administratívne zaťažujúca vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni uplynula lehota na podanie ústavnej

sťažnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa v plnom rozsahu opieral o uznesenie
NS SR zo dňa 27.04.2023, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že rozsudkom súdu prvej inštancie bola v
tom čase žalovaným (A. B. C. a A. F. C.) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (v
tom čase Bytové družstvo Petržalka) poplatok z omeškania 203,36 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V časti o zaplatenie istiny 867,20 eur konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, podľa §

144, § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov, pretože istina bola po podaní žaloby zaplatená. Z tohto dôvodu Centrum malo za
to, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc,
a preto nebolo nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka splnila podmienku stavu
materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na skutočnosť,

že istina vo výške 867,20 eur bola zaplatená, hodnota sporu bola iba vo výške 203,36 eur, čo bolo
potvrdené aj v uznesení NS SR zo dňa 27.04.2023. Vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum,
nebola z vyššie uvádzaných dôvodov splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu
z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie

o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny
súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika a duplika

10. V replike žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil hodnotu sporu
a v podrobnostiach odkázala na podanú správnu žalobu. Mala za to, že žalovaný vo vyjadrení k správnej
žalobe len zopakoval argumentáciu uvádzanú už v napadnutom rozhodnutí. S tvrdením žalovaného, že
žalobaječistoformalistickáaadministratívnezaťažujúcavzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyniuplynula

lehota na podanie ústavnej sťažnosti, žalobkyňa zásadne nesúhlasila. Mala za to, že žalovaný chce
benefitovať zo svojho vlastného nezákonného konania. Následne žalobkyňa uviedla, že to bol žalovaný,
kto zmaril možnosť žalobkyne včas podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu žalovaného. Ak by
žalovaný rozhodol riadne a včas o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci,
potom by žalobkyňa bezpečne stihla lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavnou sťažnosťou sa

žalobkyňa chcela domáhať ochrany jej základných práv a slobôd; postupom žalovaného jej tak bolo
zabránené v efektívnom bránení práv. Ak bude žalobkyňa v konaní úspešná, bude sa môcť domáhať
náhrady škody spôsobenej žalovaným pri výkone verejnej moci. Nie je preto pravdou, že žaloba je
čisto formalistická. Podľa žalobkyne neobstojí ani argument žalovaného, že žaloba je administratívne
zaťažujúca. Ak by žalovaným nebolo vydané napadnuté rozhodnutie, potom by žalobkyňa ani nemala

dôvod na podanie správnej žaloby.

11. V duplike žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že (i) zmaril možnosť žalobkyne včas podať
ústavnú sťažnosť a že (ii) ak by rozhodol riadne a včas o žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci, potom by žalobkyňa bezpečne stihla lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Žalovaný

argumentoval tým, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania
ústavnej sťažnosti dňa 28.07.2023. Na základe vyhodnotenia jej žiadosti Centrum vydalo a odoslalo
napadnuté rozhodnutie dňa 18.08.2023, a teda v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od podania
žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Vydané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom prevzatiažalobkyňou, t. j. dňa 12.09.2023. Táto zásielka bola uložená na pošte od 24.08.2023. Lehota na podanie
ústavnej sťažnosti žalobkyni uplynula dňa 27.09.2023. Záverom dupliky žalovaný uviedol, že napriek
vydanému napadnutému rozhodnutiu žalobkyni nič nebránilo nájsť si advokáta zapísaného v Slovenskej

advokátskej komore.

12. V ďalšom vyjadrení, zo dňa 22.03.2024, žalobkyňa uviedla, že žalovaný v duplike len zopakoval
svoju doterajšiu argumentáciu. Zotrvala na stanovisku, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil
hodnotu sporu a v podrobnostiach odkázala na svoje doterajšie podania. K tvrdeniu žalovaného, že

žalobkyni nič nebránilo nájsť si advokáta zapísaného v Slovenskej advokátskej komore, žalobkyňa
uviedla, že (i) nerozumie, aký vplyv má toto tvrdenie na zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia, (ii) toto tvrdenie nemôže mať akýkoľvek vplyv na dôvodnosť podanej správnej žaloby.
Žalobkyňa zastávala názor, že je úplne irelevantné, či mohla získať právne zastúpenie aj iným
spôsobom. Formálne síce takú možnosť mala (zastúpenie v konaní je možné aj advokátom, ktorý nebol
určený rozhodnutím žalovaného), ale prakticky túto možnosť využiť nemohla (stav materiálnej núdze,

nedostatok prostriedkov na úhradu právnych služieb). Žalovanému je pritom z jeho činnosti známa
situácia žalobkyne, keďže opakovane žalobkyni priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci (pred
vydaním napadnutého rozhodnutia ako aj po jeho vydaní).

V.

Konanie na správnom súde

13. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 30.01.2026,
keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o

nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade
s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané
na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.

Relevantná právna úprava

14. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025
účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze

nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení
podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu
podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len
„protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho

úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023
do 30.06.2025 tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach,
obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o

oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj
v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023
do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe

oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne
poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou
mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým
súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

17.Podľa§6ods.1zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025
fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
(podľapozn.2/§2zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.,
pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ zákon č. 663/2007 Z. z. o
minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho
súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18.Podľa§6ods.2zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025

podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická
osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním
písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva

žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú
byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo
prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom
ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie
právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a

iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby
povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

20. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa

odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je
možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

21. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do

30.06.2025 rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí
podľaosobitnéhopredpisu(podľapozn.16zákonč.71/1967Zb.osprávnomkonaní/správnyporiadok/v
znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody
nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

22. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný s odkazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci

nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci podania ústavnej sťažnosti, a to
titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

23. Vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci správny súd poukazuje na znenie
§ 1 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej

pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv. Zjednodušene povedané účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytovať
kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.

24. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy
k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa § 6
citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po
prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť

svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v
peniazoch.25.Ustanovenímurčitýchpodmienokzákonodarcanemalzacieľnegatívnezasiahnuťdoprávažiadateľa
na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k
občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny

záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje
na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už
len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a

inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona.

26. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku
na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať

splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite
odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci
je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne.
Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na
poskytnutie právnej pomoci. Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné,

nehospodárne a nadbytočné.

27. Po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu, správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov
uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu vo veci, s ktorou sa žalobkyňa
obrátila na Centrum, prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde (t. j. sumu
700,- eur, ktorá predstavuje hodnotu minimálnej mzdy v rozhodnom čase – rok 2023, pozn. správneho

súdu).

29. Keďže žalobkyňa žiadala právnu pomoc na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR zo
dňa 27.04.2023 ako dovolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jej dovolanie, potom skutkovým stavom
možno rozumieť jednak samotné rozhodnutie, ktorým sa dovolanie odmietlo, ako aj skutočnosti, ktoré sú

podľa zákona rozhodné pre odmietnutie dovolania. Správny súd má za preukázané, že prílohou žiadosti
žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci, s ktorou sa obrátila na Centrum v právnej veci podania ústavnej
sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, bolo uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023, ktorým
NS SR odmietol ako neprípustné dovolanie žalobkyne (žalovanej 1/) proti rozsudku odvolacieho súdu.
Rozsudkom odvolacieho súdu bolo odvolanie žalobkyne (ako žalovanej 1/) odmietnuté a rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti potvrdený. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom
konania (sporu v civilnom konaní) bol nárok žalobcu (Bytového družstva Petržalka), ktorým sa proti
žalovaným (žalobkyni ako žalovanej 1/ a A. F. C. ako žalovanému 2/) v civilnom súdnom konaní domáhal
zaplatenia sumy vo výške 867,20 eur s príslušenstvom. Rozsudkom súdu prvej inštancie bolo konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 867,20 eur zastavené (výrokom II) a žalobkyni (ako žalovanej 1/)

a A. F. C. (ako žalovanému 2/) bola (výrokom I) uložená povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
žalobcovi (Bytovému družstvu Petržalka) poplatok z omeškania vo výške 203,36 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (súdu prvej inštancie).

30. Nosnou žalobnou námietkou, z ktorej žalobkyňa vyvodzovala nezákonnosť a nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia bolo, že žalovaný nesprávne posúdil hodnotu sporu, keď istinu sporu v konaní
pred všeobecnými súdmi (sumu vo výške 867,20 eur) nezahrnul do predmetu sporu a za hodnotu sporu
považoval „len“ sumu vo výške 203,36 eur (poplatok z omeškania). Či do hodnoty sporu sa (ne)má
započítať „len“ príslušenstvo alebo aj istina predstavuje otázku, ktorá má pre posúdenie veci samej
zásadný význam. S touto otázkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal

len odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023 a pomerne strohou argumentáciou, že konanie
v časti istiny 867,20 eur bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, keďže bola uhradená po podaní žaloby,
a teda hodnota sporu bola iba vo výške 203,36 eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je z tohto
dôvodu na hranici preskúmateľnosti, keďže žalovaný sa obmedzil len na strohú konštatáciu o nenaplnenípodmienkyhodnotysporusostručnýmodôvodnením,žehodnotasporujevovýške203,36eurakovýška
poplatku z omeškania, a teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, t. j. sumu 700,- eur.
V tomto bode považuje správny za potrebné uviesť, že dopĺňať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

(resp. bližšie precizovať dôvody, na ktorých je založené) vo vyjadrení k žalobe nie je prípustné. „Podpora
myšlienkového prúdu“ predstavuje správnu úvahu a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má byť
súčasťou odôvodnenia (napadnutého) rozhodnutia správneho orgánu.

31. Žalovaný pri skúmaní, či žalobkyňa ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej účasti, podľa názoru správneho súdu aplikoval nesprávne § 6 ods. 1 písm. c) zákona
o poskytovaní právnej pomoci, keď konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu
minimálnejmzdy(vrozhodnomobdobí).Nesprávneprávneuzavrel,žehodnotasporubola„iba“vovýške
203,36 eur predstavujúcej príslušenstvo pohľadávky. V tomto bode správny súd uvádza, že predmet
sporu v civilnom súdnom konaní určujú strany civilného konania. „Pánom sporu“ je žalobca, ktorý sa
so svojím nárokom obráti na civilný súd. Práve tento subjekt určuje a vymedzuje, čo bude predmetom

civilného konania. V predmetnom prípade sa žalobca (Bytové družstvo Petržalka) domáhal proti
žalovaným, žalobou o zaplatenie v konaní pred všeobecnými súdmi, zaplatenia sumy vo výške 867,20
eur s príslušenstvom. Podľa názoru správneho súdu hodnota sporu predstavuje sumu, o zaplatenie
ktorej sa žalobca obrátil na civilný súd a ktorá predstavovala predmet prieskumu v konaní pred
všeobecnými súdmi, t. j. istina vo výške 867,20 eur a jej príslušenstvo.

32. Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou Centra pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie
právnej pomoci je skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona poskytovaní právnej pomoci.
Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v
ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy

stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

33. Zákon o poskytovaní právnej pomoci v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia
rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4

ods. 1 písm. a) je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa
uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania,
ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve.
Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu
pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v

rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. V každom jednotlivom prípade je potrebné sa
zaoberať otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu tohto sporu. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom
typu „sporu“ v súdenej veci, je posúdenie ústavnej udržateľnosti rozsudku dovolacieho súdu ako určitej
peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny (finančný)
aspekt tohto sporu. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať

na oba tieto aspekty. V konaní pred všeobecnými súdmi išlo z pohľadu žalobkyne v konečnom dôsledku
o to, či bude zaviazaná k peňažnému plneniu, ktorého sa žalobca civilnou žalobou domáhal alebo nie,
takže sumu vo výške 867,20 eur s príslušenstvom možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona
o poskytovaní právnej pomoci považovať za hodnotu sporu.

34. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej
žaloby v časti, v ktorej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný pri posúdení
žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci aplikoval správny právny predpis (zákon o poskytovaní
právnej pomoci), avšak ustanovenie § 6 ods. 1 písmeno c) tohto zákona bolo žalovaným nesprávne

vyhodnotené v otázke určenia hodnoty sporu.

35. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobkyňa namietala nedostatočné
zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobkyňa ich
bližšie nešpecifikovala a vymedzila ich iba formálne uvedením zákonného ustanovenia. Navyše správny
súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniuneidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto dôvodov, ktoré by následne ako ďalšie mohli privodiť záver
o splnení podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia (aj z týchto dôvodov).

36. K namietanej dĺžke administratívneho konania správny súd uvádza, že žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od podania žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci. Nie je možné priznať relevanciu námietke, ktorej podstata spočíva v presúvaní zodpovednosti
na žalovaného za následnú nemožnosť podania ústavnej sťažnosti žalobkyňou (titulom uplynutia lehoty
na jej podanie, keďže žalovaný nerozhodol „rýchlejšie“).

37. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že
správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 SSP a v konaní úspešnej žalobkyni, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o

správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.