Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/192/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201161.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Ševčenkova
11, 850 05 Bratislava, IČO: 00 164 348, právne zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol, s. r. o., Námestie
Mateja Korvína, 811 07 Bratislava, IČO 36 854 930, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava,
Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu
žalovaného Inšpektorátu práce Bratislava, IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/

KON/2022/1645 zo dňa 25.05.2022 a dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č.
IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2022/1645 zo dňa 21.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je protokol Inšpektorátu práce Bratislava (ďalej len
„žalovaný“), a to protokol žalovaného č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/
KON/2022/1645 zo dňa 25.05.2022 v znení dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22,
reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2022/1645 zo dňa 21.06.2022 (ďalej len „protokol“ a „dodatok“)

o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods.
1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonávaná u zamestnávateľa:
IUVENTA- Slovenskýinštitútmládeže,Karloveská64,84258Bratislava(od01.07.2022Národnýinštitút
vzdelávania a mládeže) (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „žalobca“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný vykonal u kontrolovaného inšpekciu práce za kontrolované obdobie 2021 a 2022. Zameraná
bola na kontrolu § 3 ods. 2 v nadväznosti na: a/ § 2 ods. 2 písm. a), b/ § 2 ods. 2 písm. b), c/ § 2 ods. 2
písm. c), d/ § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len

„zákon o nelegálnej práci“) a kontrolu § 1 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce.

3.Žalovanýzistil,žefyzickéosobyA.B.,A.B.,C.D.aE.F.(ďalejlen„dotknutéfyzickéosoby“)vykonávali
pre kontrolovaného závislú prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom, avšak vykonávali ju v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu. Identifikoval
preto porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Ich práca

nebola vykonávaná v pracovných pomeroch, v obdobných pracovných pomeroch alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v Zákonníku práce v iných pracovnoprávnych vzťahoch (časť 2 písm. b/, bod1 protokolu) a kontrolovaný nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu
(časť 2 písm. b/, bod 2 protokolu).

4. Inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nenariadil odstrániť
zistený nedostatok uvedený v časti 2 písm. b) bod je 1 protokolu, keďže ten nemožno dodatočne
odstrániť.

5. Inšpektorát práce nariadil odstrániť nedostatky uvedené v časti 2 písm. b) bod 2 protokolu a uložil

kontrolovanému povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení právnych predpisov
(v lehote 7 dní odo dňa prerokovania protokolu) a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení
opatrení na odstránenie príčin zistených právnych predpisov (v lehote 10 dní odo dňa prerokovania
protokolu).

6. Kontrolovaný sa vyjadril k protokolu a poukázal na zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve, podľa ktorého ministerstvo školstva riadi okresné, krajské, celoslovenské a
medzinárodné kolá súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení a okresné, krajské, celoštátne a
medzinárodné kolá predmetových olympiád žiakov škôl. K tomu je vydaná Smernica č. 23/2017 o
súťažiach. Z nej vyplýva, že ministerstvo pri realizácii spolupracuje s inými odbornými subjektami a
organizácie niektorých súťaží prenáša na kontrolovaného na základe každoročného kontraktu. Taktiež

poukázal na to, že dátum, miesto, čas a úlohy spojené s vycestovaním na medzinárodné kolo určuje
medzinárodný organizátor súťaže; kontrolovanému je táto skutočnosť iba oznámená. Kontrolovaný
zvyčajnehradíúčastníckypoplatok,cestovnénákladyapoistenie.Ubytovanie,stravu,programačinnosť
členov slovenskej delegácie určuje medzinárodný organizátor.

7. Žalovaný v dodatku uviedol, že účelom protokolu o výsledku inšpekcie práce je predbežné
zhodnotenie a zadokumentovanie zisteného stavu, preto nie je potrebné, aby protokol a dodatok, ktorý je
súčasťou protokolu, obsahoval právne úvahy inšpektora práce a podrobnejšie odôvodnenie. Inšpekcia
práce je dozorná činnosť, pri ktorej sa vychádza primárne z listinných dokladov, písomných vyjadrení a
podporne z ústnych informácií. Inšpekcia práce nie je správnym konaním. Výsledok inšpekcie práce je

podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie. Inšpektor práce je oprávnený podľa
zákona nariadiť kontrolovanému odstrániť zistené nedostatky v primeranej lehote.

III. Správna žaloba

8. Proti protokolu v spojení v dodatkom podal žalobca včas správnu žalobu a navrhol napadnuté
opatrenia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a súčasne žiadal aj priznať mu právo na náhradu trov
konania.

9. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením zo strany žalovaného, ktoré považuje za formalistické.
Poukazuje, že pracovnoprávny vzťah vzniknutý medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť
zo svojej podstaty odplatný. Z „Dohôd o plnení úloh pre organizáciu IUVENTA - Slovenský inštitút
mládeže“ (ďalej len „dohody“) uzatvorených podľa § 51 Občianskeho zákonníka však nevyplýva nárok
na akúkoľvek odmenu. Žalovaný sa nezaoberal vôľovou stránkou žalobcu a dotknutých fyzických osôb

a vzniknutý právny vzťah posudzoval z hľadiska formálneho. Žalobca poukázal na to, že sprevádzanie
na medzinárodnú súťaž je uvedené v prílohe č. 1 k Smernici ministerstva školstva 23/2017, kde za
túto činnosť dotknutým fyzickým osobám neprináleží nárok na odmenu. Táto činnosť je podľa tejto
smernice dobrovoľnícka. V posudzovanom prípade absentuje zložka odplatnosti vykonávanej činnosti,
a preto tieto dohody nemožno subsumovať pod obmedzenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa

ktorého závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu.

10. Daná činnosť má byť posudzovaná ako dobrovoľníctvo na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti
podľa § 7 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, resp. podľa § 12 v spojení s § 11 zákona č.

282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Podľa žalobcu tieto právne predpisy umožňujú poskytnúť
dobrovoľníkovi materiálne zabezpečenie ako napríklad stravovanie alebo ubytovanie či spôsob dopravy.11. Žalobca ďalej namietal, že v prípade dohôd absentuje imanentný znak závislej práce, a to
vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Inšpektor práce vykonal pohovor s
dotknutými fyzickými osobami. Z ich výpovedí nemožno abstrahovať, že by z ich strany išlo o výkon

závislej práce, ale naopak. A. B. napríklad uviedol, že plnil rámcový predmet dohody, avšak ďalej sa
riadil vlastnými rozhodnutiami ako vedúci delegácie, teda neprijímal pokyny od žalobcu. Podľa dohôd sa
mal aktívne zúčastniť na podujatiach, avšak podujatia sú organizované inou organizáciou ako žalobca
a tak tento program nie je určený žalobcom, ale organizátorom podujatia. A. B. a aj C. D. potvrdili,
že konkrétny čas vykonávania úloh určoval organizátor súťaže. Žalobca iba ohraničil základný časový

rámec začiatku a konca výkonu činnosti v súlade s termínom konania olympiády/súťaže. Žalovaný sa s
týmito dôkazmi nevysporiadal a tak riadne nezistil skutkový stav.

12. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ nie je jednoznačne preukázaný skutkový stav, mala byť uplatnená
zásada in dubio pro reo. Pokiaľ podľa žalovaného pokyny žalobcu sú uvedené v predložených dohodách
v rámci občianskoprávneho vzťahu, tak žalobca namietal, že v dohodách sú len rámcovo vymedzené

úlohy, avšak pokynom sa rozumie udelenie konkrétnej inštrukcie na splnenie konkrétnej úlohy.

13. Žalovaný v dodatku neuvádza, akým spôsobom má byť nedostatok odstránený. Dohody boli
uzatvorené na dobu určitú približne 10 mesiacov pred vykonaním inšpekcie práce. Vzhľadom na
zaniknutý právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami nemožno v danej chvíli

aplikovať princíp zmluvnej retroaktivity. K jej aplikácii nie je možné pristúpiť bez súčinnosti dotknutých
fyzických osôb. Tie však nie sú účastníkmi konania, čo môže mať za následok nevykonateľnosť uloženej
povinnosti.

IV. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.08.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol
žalobu zamietnuť a zároveň zotrval na svojej argumentácii uvedenej v protokole a dodatku. Zdôraznil,
že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu
skutkového stavu. S námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal v dodatku. K námietke nedostatočne

zisteného skutkového stavu uviedol, že nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy,
pretože zákon o inšpekcii práce a ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť
neukladá. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup pri výkone inšpekcie
sa správny poriadok nevzťahuje. Skutkové zistenia žalovaného uvedené v protokole tak nie sú založené
na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie

práce, resp. najmä z inšpekčných zistení na mieste samom.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

16. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých
pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi,
vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.

18. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovujeinak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,

pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/192/2022, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/192/2022.

20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnutý protokol a dospel k záveru, že žalobu treba odmietnuť podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP, keďže predmet prieskumu nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu
(§ 7 SSP).

21. Predtým, než správny súd pristúpi k skúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP).
Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd
prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho
súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal

riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K týmto podmienkam možno zaradiť
aj skúmanie, či je žaloba prípustná.

22. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bol protokol v znení jeho dodatku, ktorým

žalovaný nariadil žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 zákona o inšpekcii práce
odstrániť nedostatok uvedený v protokole časti 2, písm. b), bode 2 protokolu v sedemdňovej lehote
a zároveň vo vzťahu k časti 2, písm. b), bode 1 a 2 protokolu uložil povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie príčin zistených porušení právnych predpisov a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu
o splnení opatrení na odstránenie týchto príčin.

23. V súvislosti s možnosťou súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce správny súd poukazuje na
závery prijaté Veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022
zo dňa 04.12.2023 a z ktorých cituje nasledujúce:
„14. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým

predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a
negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným
zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany

na správnom súde. V prerokúvanej veci, ani v doterajšej praxi, na ktorú odkázal aj senát kasačného súdu
v postupujúcom uznesení, nebolo sporné, že o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať
len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej
správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Naopak, tým,

že obsah protokolu je vyjadrený slovami a nie je (na rozdiel od samotnej inšpekcie práce) faktickým
postupom či úkonom, nemožno ho považovať za iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP (porov. v
tomto smere právny názor veľkého senátu v uznesení sp. zn. 19 SVs 1/2022 z 29. marca 2023).
15. Nie je sporné, že žalovaný je podľa § 3 a § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. orgánom štátnej správy,
teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm. a) SSP. Takisto nie je sporné, že opatrenia ukladané v

protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce
podľa citovaného zákona. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP však výslovne vyžaduje,
že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo.
Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení
(modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý

sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti
práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad
tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej
osobymenímožnosti,zaktorýchmôžeprváosobauplatňovaťsvojepráva.Problematickéjevymedzeniepojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť.
Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne
poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby,

hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe (porov. zhodne
uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 10 Sžk 18/2020).
16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe
výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu
z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný

postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor
práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon
rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b)
zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne

formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci
na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie
podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval

porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri
ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP.

17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného
súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie
práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho,
že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo

oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok

konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy
vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne
právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť,
nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho
preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk

7/2021, č. 2/2022 ZNSS).
18. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné
vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia
citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že
len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé

zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm.
e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo
zakazuje,objektívnespôsobilédotakéhopráva(prípadnepovinnostialeboprávnehozáujmu)zasiahnuť,
potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.
Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne

odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá
niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u
zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2
písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z
uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže

pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom,
ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených
záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každomjednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi
aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

24. Správny súd sa preto zameral na posúdenie, či protokol v znení dodatku nemohol mať za následok
zasiahnutie do subjektívneho práva žalobcu. Podľa správneho súdu inšpekcia nie je administratívnym
konaním (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP), ale konaním a postupom orgánu verejnej správy, ktorým
predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako
podkladpreďalšípostuporgánu,tedaprerozhodnutie,čimábyťnáslednezačatévoveciadministratívne

konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti
ustanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce, ktorý predstavuje v následne začatom administratívnom
konaní jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom
administratívnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so
zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v
rámci administratívneho konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje

autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu (tu žalobcovi), pričom v danom
prípade preskúmavaný protokol takéto uloženie povinností neobsahuje.

25. V prejednávanej veci povinnosť prijať opatrenia vymedzené v protokole možno charakterizovať ako
povinnosti, ktoré sú priamo dané žalobcovi právnym predpisom, no nedodržal ich, a preto žalovaný

určuje (vyzýva), aby ich opätovne dodržiaval. Povinnosť informovania o prijatých opatreniach taktiež
nemožno považovať za zásah do právneho postavenia žalobcu, keďže sa tu len formuluje informatívna
povinnosť o dodržiavaní právneho predpisu. Ustanovenie týchto povinností protokolom však so sebou
bez ďalšieho nenesie znak vynútiteľnosti (núteného výkonu povinnosti). Správny súd preto konštatuje,
že v samotnom protokole formulované povinnosti (časť 2, písm. b/, bod 1/ a 2/) nie sú samé o sebe

spôsobilé zmeny právneho postavenia žalobcu, ergo že by zasiahli do jeho práv, právom chránených
záujmov. K takémuto zásahu (a následnej vynútiteľnosti) by mohlo dôjsť napríklad až v nasledujúcom
sankčnom konaní zo strany žalovaného, ktoré sa deje v administratívnom konaní.

26. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je podľa § 98 ods. 1 písm. g)

v spojení s § 7 písm. e) SSP neprípustná a treba ju odmietnuť.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobca procesne
zavinil odmietnutie žaloby (neprípustnosť žaloby), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy

konania mu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ideo konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).