Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101263
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101263.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom A. B. XX,
XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom E. XX, XXX
XX F. F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.102505528/2025zodňa
24.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.08.2025 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102505528/2025zodňa24.06.2025(ďalej„napadnutérozhodnutie“),ktorýmpodľa§74ods.4zákonač.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „daňový

poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100553428/2025 zo dňa 07.02.2025 o určení rozdielu
v sume nadmerného odpočtu DPH v sume XXX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie august 2019.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
„SSP“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil svojim postavením

v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, uvádzajúc, že jeho činnosť predstavuje významný prvok
potravinárskeho sektora a stabilitu celého dodávateľského reťazca v regióne. Žalobca zamestnáva
XXX zamestnancov na trvalý pracovný pomer a XX zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, čo
ho radí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne a jeho prípadná destabilizácia by mala priamy
sociálny dopad. Jedná sa o veľkoodberateľa surového kravského mlieka a ovčej hrudky, pričom podiel
kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje približne 25 %. Žalobca má

cca 60 dodávateľov surového mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere, ovčiu
hrudku dodáva spoločnosti 20 dodávateľov. Z uvedeného vyplýva, že výkon rozhodnutia by nezasiahol
iba žalobcu, ale celý okruh subjektov naviazaných na jeho výrobnú činnosť, vrátane dodávateľov
obalovéhomateriálu,dopravnýchslužiebaenergií.Vprípadeďalšejrealizácieaexekúcienadväzujúcich
rozhodnutí bude žalobca nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo
Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú

bezpečnosť štátu, a to vzhľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov odoberá.

3. Žalobca poukázal na svoje ekonomické ukazovatele, kedy boli k 31. decembru 2023 celkové platby
za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené zamestnávateľom vo výške X.XXX.XXX,XX eura
a suma odvedená zamestnancami vo výške XXX.XXX,XX eura. Zisk žalobcu pred zdanením za rok
2023 bol X.XXX.XXX,XX eura a obrat XXX.XXX.XXX,XX eura. Obrat k 31.03.2024 predstavoval sumu

XX.XXX.XXX,XX eura a zisk pred zdanením k rovnakému dátumu XXX.XXX,XX eura. Krátkodobé
záväzky žalobcu k 31.12.2023 predstavovali sumu XX.XXX.XXX,XX eura a krátkodobé pohľadávkysumu XX.XXX.XXX,XX eura. Celkový majetok spoločnosti k 31.12.2023 bol XX.XXX.XXX,XX eura.
Uvedené údaje preukazujú rozsah podnikania a zároveň podľa žalobcu preukazujú, že akýkoľvek zásah
do jeho likvidity má okamžitý a výrazný dopad na jeho schopnosť plniť si zákonné povinnosti, financovať

prevádzku a udržiavať zamestnanosť.

4. Realizácia výkonu rozhodnutia by mala okamžité a závažné následky na fungovanie žalobcu. Daňová
exekúcia preukázateľne poškodzuje jeho dennodenný chod a výkon podnikateľskej činnosti. Ohrozí jeho
dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom a dostane ho do druhotnej platobnej neschopnosti,

pretože v dôsledku straty partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na
výplatu miezd, odvodov a nebude schopný spolupracovať s bankami. Zápis v systéme finančnej správy
ako daňový dlžník má okamžitý negatívny účinok na obchodné vzťahy, úverovú bonitu a možnosť
uchádzať sa o verejné zákazky, čo predstavuje typický príklad závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a)
SSP. Je viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a
ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy.

5. Z predložených skutočností jednoznačne vyplýva splnenie zákonných podmienok pre priznanie
odkladného účinku. Údaje o obrate, príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení žalobcu, podložené
daňovými dokladmi, v porovnaní s výškou vyrubovaného rozdielu dane a nepriznaného nadmerného
odpočtupreukazujúexistenciupriamejhrozby,ktorejnásledkybybolioveľavážnejšieakoprincípprávnej

istoty právoplatného rozhodnutia. Žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda
a ďalšie nenapraviteľné následky, pričom odkladný účinok žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Naopak, zachovanie kontinuity výroby, zamestnanosti a stability potravinového trhu je v súlade s
verejným záujmom.

6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril podaním zo dňa 07.01.2026. V súvislosti s návrhom na
priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal, že by skutočne hrozila
závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda či iný následok, ktorý by mohol vážne ohroziť jeho
ekonomickú činnosť. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za

podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma
bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná
ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Vzhľadom na dôkaznébremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by
mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je

vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného
účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie
naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z
takéhotorozhodnutiasúvylúčené.Idetedaovýnimočnérozhodnutie,ktorýmsaprelamujúprávneúčinky

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca
návrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodniltým,žemuhrozízávažnáujma,značná
hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov ako napríklad poškodenie
dobrého mena a schopnosť zamestnávať.

14. Správny súd po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu, dospel k
záveru, že žalobca bližšie nekonkretizoval a ani nepreukázal hodnoverne existenciu tvrdenej hrozby
závažnej ujmy, ktorá by bola spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy alebo iného
nenapraviteľného následku predpokladaného v § 185 SSP.

15. Žalobca je v rámci podaného návrhu povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie
odkladného účinku, jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho
súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické
následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na

nariadenie odkladného účinku žalobe.

16. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd prihliada aj
na to, že ide o výnimočný procesný inštitút, ktorého uplatnenie predstavuje zásah do právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca predložil také skutkové

tvrdenia a dôkazné podklady, ktoré umožnia súdu urobiť záver o existencii reálnej a bezprostrednej
hrozby závažnej ujmy. Správny súd zároveň hodnotí návrh na priznanie odkladného účinku v
kontexte konkrétnych okolností prípadu, pričom prihliada aj na intenzitu tvrdených následkov, ich
pravdepodobnosť a vzťah k výkonu napadnutého rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu nie je nahrádzať
riadne opravné prostriedky ani vytvárať priestor na automatické odkladanie účinkov rozhodnutí orgánov

verejnej správy, ale poskytnúť ochranu len v situáciách, v ktorých by výkon napadnutého rozhodnutia
mohol viesť k zásahu mimoriadnej intenzity.

17. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a so zreteľom na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca nijakým relevantným spôsobom
neosvedčil,žebymuokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiahrozilaznačnáhospodárskaškoda,
závažnáujmaaleboinývážnynenapraviteľnýnásledok.Knávrhusícedoložilúčtovnúzávierkuavýročnú
správu akciovej spoločnosti za rok 2023, avšak tieto dokumenty zachytávajú len stav hospodárenia
v minulom účtovnom období a nepreukazujú jeho aktuálnu ekonomickú situáciu v roku 2024 a 2025.

Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho súčasný finančný stav (napríklad aktuálny
stav účtov, majetku spoločnosti, vývoj a súčasný stav príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /
fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového
zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti). Od konca roka 2023,
za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k podstatnej zmene jeho finančnej situácie

(žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v auguste 2025). Zároveň je potrebné
uviesť, že účtovná závierka ani výročná správa preto samy osebe nepostačujú na osvedčenie existencie
hrozby závažnej ujmy, keďže tieto dokumenty neodrážajú aktuálnu likviditu, cash-flow ani schopnosť
žalobcu uniesť prípadnú úhradu uloženej povinnosti. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženejpovinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného
účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy.
Takútohrozbubybolomožnéposúdiťlenvkontextecelkovejaktuálnejmajetkovejsituáciežalobcu,ktorú

však súdu nepreukázal. Keďže žalobca svoje tvrdenia neosvedčil žiadnymi konkrétnymi a overiteľnými
skutočnosťami, nemožno ich považovať za dostatočný základ pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

18. Súd zároveň zdôrazňuje, že samotné všeobecné tvrdenia o možnom ohrození podnikania, strate

dôveryhodnosti či dopadoch na zamestnanosť bez predloženia konkrétnych, aktuálnych a objektívne
overiteľných údajov nepostačujú na záver o existencii závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP.
Žalobca nepreukázal ani to, že by výkon rozhodnutia mal okamžitý likvidačný účinok, resp. že by
nebolo možné negatívne následky zvrátiť v prípade jeho úspechu vo veci samej. Rovnako absentuje
akékoľvek osvedčenie o tom, že by výkon rozhodnutia mohol viesť k bezprostrednej strate schopnosti
plniť si zákonné povinnosti, k prerušeniu prevádzky alebo k vzniku stavu, ktorý by bol objektívne

nenapraviteľný. Bez takéhoto osvedčenia nie je možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre
priznanie odkladného účinku.

19. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný

dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na
dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či

iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy,
ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

20.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov

definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd sa už bližšie nezaoberal tým, či priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).