Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5022200484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Drobného 29/3431,
844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: hbr advokáti s.
r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 310, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101751876/2022, č. 101753175/2022, č. 101752193/2022, č.
101754018/2022, č. 101753563/2022, č. 101752910/2022, č. 101754776/2022, č. 101754267/2022, č.

101754541/2022 a č. 101755013/2022 všetky zo dňa 14. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne
proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/155/2022-490 zo dňa 30. októbra 2024
v spojení s opravným uznesením č. k. ZA-31S/155/2022-554 zo dňa 6. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č.
k. ZA-31S/155/2022-490 zo dňa 30. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k.
ZA-31S/155/2022-554 zo dňa 6. februára 2025 mení tak, že rozhodnutia žalovaného č.
101751876/2022, č. 101753175/2022, č. 101752193/2022, č. 101754018/2022, č. 101753563/2022, č.

101752910/2022, č. 101754776/2022, č. 101754267/2022, č. 101754541/2022 a č. 101755013/2022
všetky zo dňa 14. júna 2022 zrušuje a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne kontrolu
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február až november 2015. O

výsledkoch daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100980901/2021 zo dňa 7. júna 2021 (ďalej len
„protokol“).
2. Na základe protokolu a výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutia, ktorými:
· rozhodnutím č. 102460681/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
44.068,35 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015,
· rozhodnutím č. 102461064/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
8.200,- EUR na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015,

· rozhodnutím č. 102461175/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
46.271,85 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015,
· rozhodnutím č. 102461265/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
39.672,30 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015,· rozhodnutím č. 102461344/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
39.479,- EUR na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015,
· rozhodnutím č. 102461453/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume

24.851,30 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015,
· rozhodnutím č. 102461566/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
31.736,60 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015,
· rozhodnutím č. 102461645/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
20.027,30 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015,

· rozhodnutím č. 102461770/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
46.184,70 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015,
· rozhodnutím č. 102461846/2021 zo dňa 2. decembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume
22.473,10 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 (ďalej spolu len ako „prvostupňové
rozhodnutia“).
3. Žalovaný rozhodnutiami č. 101751876/2022 (zdaňovacie obdobie február 2015), č. 101753175/2022

(zdaňovacie obdobie máj 2015), č. 101752193/2022 (zdaňovacie obdobie marec 2015), č.
101754018/2022 (zdaňovacie obdobie júl 2015), č. 101753563/2022 (zdaňovacie obdobie jún 2015),
č. 101752910/2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2015), č. 101754776/2022 (zdaňovacie obdobie október
2015), č. 101754267/2022 (zdaňovacie obdobie august 2015), č. 101754541/2022 (zdaňovacie obdobie
september 2015) a č. 101755013/2022 (zdaňovacie obdobie november 2015) všetky zo dňa 14.

júna 2022 (ďalej spolu len ako „žalované rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“) prvostupňové
rozhodnutia potvrdil.
4. Správca dane a žalovaný neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr
vystavených spoločnosťami C&C PRODUCTION s.r.o. (za dodanie reklamných služieb - reklamná
kampaň pre ISTP.sk, reklamná kampaň TREXIMA.sk a marketingové služby prostredníctvo firemného

časopisu s názvom TREXIMA a s názvom Národná sústava povolaní), T-Assets s.r.o. (za dodanie
odborných štúdií) a NOBOX MEDIA, s.r.o.(za dodanie reklamných služieb v rámci festivalu Ekotopfilm
- Envirofilm TOUR 2015) z dôvodu, že žalobkyňa bola v roku 2015 súčasťou podvodných reťazcov na
DPH, pričom vedela alebo mohla vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH.
5. Žalovaný dal do pozornosti zistenia správcu dane, že obchody žalobkyne so spoločnosťou C&C

PRODUCTION s.r.o. prebiehali v zistenom reťazci subdodávateľov MARIL Consulting s.r.o. › Gomesa,
s.r.o. › Ravanelly consult, s.r.o. › C&C PRODUCTION s.r.o. › žalobkyňa, pričom spoločnosť MARIL
Consulting, s.r.o. v kontrolných výkazov nedeklarovala žiadne dodania pre spoločnosť Gomesa, s.r.o.
Pán Pavol Mizerák bol konateľom spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. a zároveň disponentom účtov
spoločností MARIL Consulting, s.r.o. Za spoločnosť Gomesa, s.r.o. všetky platby od spoločnosti

Ravanelly consult, s.r.o. prevádzal, bez akýchkoľvek deklarovaných prijatých faktúr a plnení, spoločnosti
MARIL Consulting, s.r.o. a za túto spoločnosť ich následne vyberal v hotovosti. Spoločnosť Gomesa,
s.r.o. podala daňové priznanie len za zdaňovacie obdobia 02/2015 a 03/2015 (v marci 2015 bolo daňové
priznanie negatívne) a kontrolný výkaz len k zdaňovaciemu obdobiu 02/2015. Spoločnosť Ravanelly
consult, s.r.o. deklarovala v kontrolných výkazoch za rok 2015 väčšinu nadobudnutí od spoločnosti

Gomesa, s.r.o., pričom okrem jednej faktúry za zdaňovacie obdobie 02/2015 sú tieto v kontrolných
výkazoch nespárované. Dal tiež do pozornosti zistenie, že podľa žalobkyne bol zárukou kvality
poskytnutých služieb konateľ spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov - Ing. Peter Telek, PhD. Išlo pritom o spoločnosť bez zamestnancov, všetky faktúry pre
žalobkyňu boli prefakturované od spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o.

6. V prípade dodaní od spoločnosti T-Assets s.r.o. dali žalovaný a správca dane do pozornosti, že išlo
o obchody v reťazci spoločností MARIL Consulting s.r.o. › Gomesa, s.r.o. › Ravanelly consult, s.r.o.
› T-Assets s.r.o. › žalobkyňa. Spoločnosť MARIL Consulting s.r.o. prijímala platby cez bankový účet,
v kontrolných výkazoch žiadne dodania spoločnosti Gomesa, s.r.o. nedeklarovala. Pán Mizerák bol
rovnako disponentom účtov spoločností MARIL Consulting, s.r.o. (kde aj vyberal úhrady v hotovosti),

Gomesa, s.r.o. a konateľom spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o. Žalovaný a správca dane akcentovali
zistenie, že podľa žalobkyne bol zárukou kvality poskytnutých služieb konateľ spoločnosti T-Assets
s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov - Ing. Peter Telek, PhD. Išlo pritom o spoločnosť bez
zamestnancov, všetky faktúry pre žalobkyňu boli prefakturované od spoločnosti Ravanelly consult, s.r.o.
7. V prípade dodaní od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. išlo o obchodný reťazec, v ktorom na začiatku

vystupovalo 25 rôznych subdodávateľov (Solodance s.r.o., Violator s.r.o., FAST SOLUTIONS s.r.o.
CARGOTECH, s.r.o., MAPEX, s.r.o., FunWay, s.r.o., BaronProject s.r.o., Bely, s.r.o., Miacat, s.r.o., X-
PENTA, s.r.o., DPP Média s.r.o., CAMEX spol. s r. o., ORIGINÁL DESIGN s.r.o., FAHER - SLOVAKIA,
s.r.o., ROJAST, s.r.o., GATPROM, s.r.o., Violator s.r.o., JUBAMIX, s.r.o., Macros s.r.o., Lime group s.r.o.,OBER, s.r.o., KREDIREA s. r. o. ROJAST, s.r.o., CALI, s.r.o., EMPE-MONT, s.r.o.) › Ultra-mont s.r.o.
a Proficredit s.r.o. › SMUGGLERS, s.r.o. ›> NOBOX MEDIA, s.r.o. › žalobkyňa). Spoločnosť NOBOX
MEDIA s.r.o. podľa správcu dane a žalovaného mala niekoľko reálne podnikajúcich dodávateľov, ktorí

boli organizátormi rôznych spoločenských a športových podujatí (napr. Ekotopfilm spol. s r.o.), avšak
dodania od týchto subdodávateľov boli deklarované vo väčšine prípadov len v sumách do 40.000,- EUR
za rok 2015. Ostatní subdodávatelia nevykazovali znaky reálne podnikajúcich spoločností, pričom v
roku 2015 deklarovali miliónové nákupy a predaje. Spoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o. prijala väčšinu
(95%) všetkých zdaniteľných plnení od svojho hlavného dodávateľa SMUGGLERS, s.r.o. Správca dane

a žalovaný pritom nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali vykonávanie reálnej činnosti tejto
spoločnosti. Zdaniteľné obchody sa stali podozrivé preto, že deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia,
ktorí nejavili žiadne znaky reálnej podnikateľskej činnosti, vykazovali miliónové hodnoty predajov a
zároveň takmer úplne totožné miliónové hodnoty nákupov - teda nízke daňové povinnosti. Úhradou
týchto nízkych daňových povinností bol vytváraný dojem, že subdodávatelia si plnia svoje daňové
povinnosti. Podľa správcu dane tiež 12 dodávateľov a subdodávateľov spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o.

znižovalo svoju daňovú povinnosť cez deklarovanie fiktívnych hotovostných nákupov v celkovej sume
viac ako 24.400.000,- EUR s DPH.
8. Podľa názoru správcu dane a žalovaného bolo preukázané, že žalobkyňa odpočítala DPH v
zdaňovacích obdobiach február až november 2015 neoprávnene. Odpočítaná DPH nebola dodávateľmi
a subdodávateľmi žalobkyne odvedená do štátneho rozpočtu. Platitelia DPH na začiatku reťazca

neodviedli DPH najjednoduchším spôsobom daňového podvodu - nepodaním daňových priznaní.
Podľa správcu dane je vylúčené, že spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. uskutočnili
predmetné zdaniteľné plnenia pre žalobkyňu priamo dodávateľsky. Spoločnosť Ravanelly consult, s.r.o.
v kontrolných výkazoch za rok 2015 uviedla, ako dodávateľa prijatých zdaniteľných plnení v celkovej
hodnote 8.693.137,20 EUR (93,57% objemu všetkých deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení)

spoločnosť Gomesa, s.r.o., ktorá za rok 2015 nepodávala daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy
DPH (podala len daňové priznania DPH za mesiac február a marec 2015 a kontrolný výkaz len
za mesiac február 2015), preto práve na tomto stupni účelovo vytvoreného reťazca podľa názoru
správcu dane a žalovaného nebola do štátneho rozpočtu odvedená DPH, ktorá bola uplatňovaná
všetkými účastníkmi na nasledujúcich stupňoch predmetného účelového reťazca. Platitelia na začiatku

podvodného reťazca od priameho dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. deklarované miliónové sumy
DPH neodviedli spôsobom nezaplatenia deklarovaných nepravdivých výsledných nízkych daňových
povinností, ale uvedením nepravdivých údajov vo svojich kontrolných výkazoch DPH (nespárované
transakcie s deklarovanými dodávateľmi, deklarované nákupy v miliónových hodnotách, ktoré podľa
údajov z bankových výpisov neboli nikdy uhradené, miliónové hotovostné výbery z bankových účtov bez

akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), či oficiálne vo svojich daňových priznaniach DPH za predmetné
zdaňovacie obdobia vykázali pri vysokých miliónových obratoch nepravdivé nízke mesačné daňové
povinnosti, ktoré následne bez problémov uhradili, aby tak umelo a účelovo vytvorili dojem, že si plnia
svoje mesačné daňové povinnosti na DPH v roku 2015.
9. Preto daň uplatnená všetkými účastníkmi tohto podvodného reťazca, vrátane žalobkyne, nebola

preukázateľne do štátneho rozpočtu odvedená. Navyše z bankových účtov platiteľov v predmetnom
podvodnom reťazci boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne
relevantné dôkazy, že by boli niekedy riadne v zmysle zákonov zaúčtované a použité v súlade s
platnou slovenskou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Podľa názoru správcu
dane a žalovaného zistené skutočnosti preukazujú, že všetci platitelia zapojení do predmetných

posudzovaných podvodných reťazcov (vo vetve priamych dodávateľov žalobkyne C&C PRODUCTION
s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. s výnimkou reálnych organizátorov rôznych podujatí)
deklarovali svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 iba formálne, bez vytvárania materiálnej podstaty
takejto činnosti a iba za účelom vystavovania nepravdivých faktúr, resp. len podávania nepravdivých
daňových priznaní DPH s cieľom neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými účastníkmi týchto

reťazcov, teda uplatnenej v roku 2015 aj žalobkyňou a tiež za preukázaným účelom hotovostných
výberov v miliónových hodnotách eur. Napriek tomu, že väčšina platiteľov zapojených do predmetných
posudzovaných podvodných reťazcov neboli v žiadnej platobnej neschopnosti, deklarovali zdaniteľné
obchody v miliónových hodnotách, prestali koncom roku 2015 vykonávať akúkoľvek podnikateľskú
činnosť spôsobmi bezodplatných prevodov, resp. predajov obchodných podielov za symbolickú cenu

najmä osobám poľskej národnosti, priamymi výmazmi ex offo, resp. nasledujúcimi po dobrovoľných
výmazoch, prípadne predajom obchodných podielov iným nekontaktným a nekomunikujúcim osobám.10. Správca dane a žalovaný tiež dali do pozornosti zistenie z výsluchu Ing. Petra Teleka, PhD., konateľa
spoločností C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o., že pán Pavol Mizerák bol jeho spolužiakom z
vysokej školy.

11. K obchodom žalobkyne so spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. dal žalovaný do pozornosti zistenia
správcu dane, že zmluvou o zabezpečení reklamných služieb žalobkyňa nakúpila reklamné služby
v rámci festivalu Ekotopfilm - Envirofilm TOUR 2015 za sumu 492.000,- EUR s DPH. Bez zmeny
ceny, dodatkom bol následne rozšírený predmet plnenia o ďalšie služby - priamu účasť žalobkyne
na odborných fórach v rámci festivalu za účelom predstavení, aktivít a produktov objednávateľa,

zabezpečenie poskytnutia prezentačných materiálov objednávateľa účastníkom podujatia a vykonanie
zberu dát na základe zadania objednávateľa. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nakúpila reklamné
služby pre žalobkyňu od spoločnosti Ekotopfilm spol. s r.o. (organizátor festivalu) za sumu 36.000,- EUR
s DPH. Podľa dôkazov predložených žalobkyňou (na preukázanie vykonania zberu dát) bola vyhotovená
databáza údajov na základe vyhodnotenia 243 jednostranných dotazníkov s tým, že podľa vyjadrenia
konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pána Jána

Knoblocha, boli otázky na dotazníku vytvorené spolu s konateľom a generálnym riaditeľom žalobkyne.
Časť služieb mal vykonávať priamo konateľ dodávateľa. V prípade dodávateľskej spoločnosti pritom išlo
o reklamnú agentúru s jedným zamestnancom, bez reálnych priestorov a bez materiálno-technického
zabezpečenia činnosti, ktorá počas celého roku 2015 deklarovala rozdiel medzi nákupnou cenou služieb
a predajnou cenou 2% obchodnej marže. Na dodávateľský reťazec spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o.

bolipodľazistenísprávcudaneažalovanéhonapojenéďalšiefiktívneobchodnéreťazcedodávateľských
a subdodávateľských spoločností, v ktorých kontrolných výkazoch boli deklarované miliónové hodnoty
zdaniteľných plnení, ktoré však neboli vôbec uhrádzané, alebo niektorými účastníkmi reťazca boli úplne
všetky úhrady, prijaté na bankové účty, vyberané v hotovosti bez akéhokoľvek opodstatnenia.
12. Žalovaný dal do pozornosti zistenie správcu dane, že tento nemal pochybnosti o existencii plnenia

od spoločností C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. čo do druhu, avšak množstvo nevie potvrdiť,
keďže sa nepodarilo zistiť prvého skutočného dodávateľa služieb. Obchodná marža pritom bola 5%.
Rovnako nebolo spochybnené, že v časti reklamných služieb od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o.
boli tieto služby žalobkyni dodané, pričom nadobudnuté boli od spoločnosti Ekotopfilm spol. s r.o. a v
časti mohli byť vykonané fyzicky konateľom dodávateľa. Obchodná marža pritom bola 2 %. Správca

dane zastával názor, že cena reklamných plnení bola značne nadhodnotená. Uznal, že táto skutočnosť
nemusí byť problematická z pohľadu DPH, avšak platiteľ dane si musí byť 100% istý, že z takéhoto
obchodu bude daň odvedená a nebude spojený s daňovým podvodom. Podľa názoru správcu dane,
ktorý akcentoval aj žalovaný, ak platiteľ DPH akceptoval pri svojich nákupoch ceny, o ktorých boli
zistené skutočnosti preukazujúce, že tieto ceny boli neprimerane nadhodnotené, respektíve skutočnosti

zodpovedajúce o ich neprimeranosti a posudzované zdaniteľné obchody sú spojené s preukázaným
podvodom na DPH, je vylúčená možnosť len nevedomej účasti na podvode na DPH takéhoto platiteľa
DPH. Žalobkyňa preto vedela, že sa prijímaním posudzovaných zdaniteľných plnení od dodávateľov
C&C PRODUCTION s.r.o. , T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. zapája do podvodu na DPH, a
že sa nestala len oklamaným odberateľom, keď takýto ekonomicky nevýhodný nákup za neprimerane

nadhodnotené ceny v celkovej výške 1.937.787,-EUR mal zmysel (úzko špecifický druh služieb a
tovarov výhradne pre žalobkyňu) význam a prospech z neho v predmetnom podvodnom reťazci len
samotnýkontrolovanýdaňovýsubjekt,pretožepráveonakokonečnýúčastníkzapojenýdopredmetného
podvodného reťazca si týmto spôsobom v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach roku 2015 účelovo
znížil o uplatnenú sumu DPH 322.964,50 EUR svoju reálnu vlastnú daňovú povinnosť, pričom táto daň

preukázateľne nebola do štátneho rozpočtu odvedená v správnej výške spôsobom vytvorenia účelových
dodávateľských reťazcov.
13. Žalovaný k zisteniam správcu dane dodal, že účelovým zapojením tuzemských dodávateľov do
obchodného reťazca, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez odvedenia (zaplatenia) dane,
bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobkyňa získala daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, na

ktorú by inak nemala právo. Úlohou dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., T- Assets s.r.o. a NOBOX
MEDIA, s.r.o. bolo vystaviť faktúry a vykázať ich v daňovom priznaní s cieľom navodenia dojmu
reálneho obchodovania. V reťazci však reálne daň do štátneho rozpočtu odvedená nebola, pretože si
daň na výstupe fakturovanú žalobkyni znížili dodávatelia prostredníctvom fiktívnych faktúr od ďalších
pochybných subdodávateľov, ktorí daň nepriznali. Je preto podľa žalovaného nepochybné, že sporné

plnenia boli poznačené podvodom, pričom daň, ktorú si žalobkyňa odpočítala, nebola reálne odvedená
(zaplatená) do štátneho rozpočtu, čím došlo k daňovému úniku a k strate na daňových príjmoch štátneho
rozpočtu.14. Dodanie služieb prostredníctvom dodávateľov C&C PRODUCTION s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX
MEDIA, s.r.o. bolo podľa názoru žalovaného predstierané len pre daňové účely a je logické,
že žalobkyňa, ktorej predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci

zabezpečilo daňovú výhodu, o tejto skutočnosti vedela, príp. mohla vedieť a nekonala v dobrej viere.
15. Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa rozhodla realizovať obchodné transakcie so spoločnosťami
C&C PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o., ktoré boli personálne prepojené osobou Ing. Petra Teleka,
PhD. Pán Telek bol pre žalobkyňu takou zárukou, prečo nepreverovala ďalšie okolnosti plnení. Uvedené
spoločnosti však nedisponovali žiadnymi zdrojmi, ktoré boli potrebné na realizáciu dohodnutých

plnení. Plnenia sa v prípade dodávateľských spoločností mali preniesť na subdodávateľskú spoločnosť
Ravanelly consult, s.r.o., ktorá tiež iba preniesla plnenia na ďalšiu spoločnosť a to Gomesa, s.r.o., u
ktorejsarealizáciaekonomickejčinnostinepreukázala.Niejezrejmé,ktobolskutočnýmposkytovateľom
fakturovaných služieb. Z výpovede pána Teleka, konateľa uvedených dodávateľských spoločností,
a tvrdení žalobkyne vyplynuli významné rozdiely pri popise okolností, za akých bola nadviazaná
spolupráca a boli uskutočnené deklarované obchody.

16.VprípadefakturovanýchplneníodspoločnostiC&CPRODUCTIONs.r.o.tvorilipodstatnúčasťplnení
služby súvisiace s národným projektom ISTP pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s využitím
prostriedkovzfondovEurópskejúnie(ďalejajako„reklamnákampaňISTP“)asnárodnýmprojektompre
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MPSVaR“). Žalobkyňa
tak bola dodávateľkou služieb pre štát, a preto bolo podľa názoru žalovaného jej povinnosťou zabezpečiť

podmienky transparentnosti realizácie tejto zákazky a bolo možné aj požadovať, aby disponovala
informáciami o dodávateľských a subdodávateľských spoločnostiach.
17. V prípade plnení od predmetnej spoločnosti bolo zistené, že počet reálnych zobrazení reklamy na
internete za 10 mesiacov v roku 2015 mal byť 231.322.351 zobrazení. Ako dôkaz boli predložené iba
tabuľky vypracované dodávateľom (nie však výstupy z Google Analytics, Google AdWords, Google Ads,

oficiálne výstupy z Facebook Analytics či Youtube).
18. Žalovaný dal do pozornosti, že správcovi dane boli predložené reporty od spoločnosti daren &
curtis, s.r.o., ktorá realizovala plnenia aj pre žalobkyňu, ktoré ako reklamná agentúra dáva svojim
klientom. Takýto report sa podstatne líši od tabuliek, aké stačili žalobkyni. Reporty od daren & curtis,
s.r.o. obsahujú jednoznačné číselné údaje, grafy, štatistiky, rozpočet, vyhodnotenie a odporúčania.

Spoločnosť daren & curtis, s.r.o. je spoločnosťou, ktorá nakupuje reklamný priestor od Google Ireland
Ltd. a Facebook Ireland Ltd. vo veľkom. U takýchto reklamných spoločností je podľa názoru žalovaného
pravidlom, že sledujú každú kampaň za svojich klientov osobitne, aby ju vedeli správne nastaviť a
následnesprávneahodnovernereportovaťsvojimklientom.Akobolosprávcomdanezistené,žalobkyňa
mala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach skúsenosti s online reklamou na Google a rovnako

aj s využitím údajov z oficiálnych reportov ako je napr. štatistický nástroj GoogleAds. V roku 2015
žalobkyni fakturovala reklamná spoločnosť daren & curtis, s.r.o. konkrétne grafické, programátorské
práce súvisiace so stránkou ISTP.sk a tiež marketingové poradenstvo a konzultácie z online marketingu.
Ako bolo správcom dane zistené, reálnou zhotoviteľkou vytvorenia grafického spracovania online reklám
a bannerov bola samostatne zárobkovo činná osoba - živnostníčka Petra Kosťovová, ktorá v roku 2015

svoje práce fakturovala svojmu hlavnému odberateľovi, a to práve spoločnosti daren & curtis, s.r.o.
Spoločnosť daren & curtis, s.r.o. nebola v roku 2015 dodávateľom ani jedného zdaniteľného plnenia
pre spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. resp. spoločnosť Ravanelly consult, s. r. o., od ktorej tieto
zdaniteľné plnenia mala spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. nakúpiť.
19. Keďže spoločnosť daren & curtis, s.r.o a spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. mali realizovať pre

žalobkyňu plnenia na spoločnej báze, je podľa názoru žalovaného viac ako neobvyklé, aby o sebe
nevedeli, príp. vzájomne nespolupracovali. Je taktiež neobvyklé, že nebola zistená žiadna spoločnosť,
ktorej by fakturoval za uvedené reklamné služby Facebook Ireland Ltd. a Google Ireland Ltd.
20. V prípade vytlačenia 51.000 kusov časopisov, z ktorých malo byť 47.000 kusov distribuovaných,
postačovala žalobkyni len prijatá faktúra bez identifikácie konkrétnej tlačiarenskej spoločnosti a

konkrétnej distribučnej spoločnosti. Taktiež nie je zrejmé, kto sú autori textov a odkiaľ boli informácie
čerpané. Žalovaný dal do pozornosti, že podľa zistení správcu dane reálnou zhotoviteľkou grafiky a
všetkých súvisiacich úprav firemných časopisov TREXIMA a NSP je samostatne zárobkovo činná osoba
- živnostníčka X., ktorá v roku 2015 svoje práce fakturovala svojmu hlavnému odberateľovi, a to práve
spoločnosti daren & curtis, s.r.o.

21. Žalovaný dal tiež do pozornosti, že podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa Ing. Petra Teleka, PhD.
spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o., mu od žalobkyne boli zadané podklady ako najmä texty a nejaké
grafické prílohy na USB a zoznam partnerov, ktorým má byť časopis distribuovaný. Nevedel, prečo
na časopisoch nie sú uvedené údaje o tom, kto vyhotovoval grafiku, tlač, aké boli zdroje a autoritextov. Vyjadril sa, že vydavateľom bola žalobkyňa. Na konkrétne otázky, kde boli časopisy vytlačené,
kto vykonával grafiku a distribúciu časopisov, nevedel odpovedať. Celé zadanie zákazky realizovala
spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. subdodávateľsky cez Ravanelly consult, s. r. o.

22. V prípade dodaní od spoločnosti T-Assets s.r.o. (dodanie analýz a odborných štúdií) žalovaný
dal do pozornosti, že sa v daňovom konaní nepodarilo zistiť údaje o tom, kto ich vyhotovil, kto je
ich skutočný zhotoviteľ a nemožno overiť ich autenticitu. Ani konateľ dodávateľa v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov nevedel uviesť údaje o zhotoviteľovi analýz. Podľa žalovaného je neobvyklé, že
sa žalobkyňa nezaujímala o skutočných autorov analýz, najmä keď ich dodáva štátu. Rovnako podľa

názoru žalovaného boli zistené závažné skutočnosti ohľadom obsahu, aktuálnosti a využití týchto analýz
v nadväznosti na ich cenu. Uviedol, že z okruhu spoločností, ktoré v rámci predmetnej daňovej kontroly
preveroval správca dane, bola jedinou spoločnosťou, ktorá disponovala ľudskými zdrojmi a dostatočnou
znalosťou odbornej problematiky, práve žalobkyňa.
23. V prípade dodaní od spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. žalovaný k vedomostnej stránke podvodného
konania dodal, že ide o spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2012 a ekonomickú činnosť začala vykonávať

až v rokoch 2014 a 2015 so žalobkyňou. Jediným zamestnancom spoločnosti bol jej konateľ pán Ján
Knobloch,tenmalvykonávaťčinnosti,ktorébolifakturovanéžalobkyni,osobne.Cenatýchtoslužiebbola
za 10 mesiacov 492.000,- eur, pričom výsledkom týchto služieb boli reklamné služby na Ekotopfilme,
ktoré dodávateľská spoločnosť zároveň nakúpila za sumu 36.000,- EUR od iného subdodávateľa a
štatistické služby (zber dát na základe zadania). Z rozdielu však dodávateľská spoločnosť neodviedla

daň, ale bola odčerpaná spoločnosťou SMUGGLERS, s.r.o. za neidentifikované plnenia. Pán Knobloch
nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti so zberom dát, ani zber pre iné spoločnosti nevykonával. Zber
mal byť vykonávaný prostredníctvom dotazníka, ktorý bol zameraný na samotný festival. Pre žalobkyňu
ako etablovanú spoločnosť s dlhoročnými skúsenosťami je podľa žalovaného nezvyčajné, že uzatvorila
zmluvu so začínajúcou spoločnosťou na dodávky reklamných služieb, ktoré neboli priamo zabezpečené

dodávateľom, ale iba sprostredkované, a to za pomerne vysokú cenu. Konateľ žalobkyne sa pritom
poznal s organizátorom podujatia D.. E..
24. Podľa názoru žalovaného zistenia súvisiace s deklarovanými dodávateľmi, ktoré žalobkyni museli
byť známe už v čase realizácie sporných transakcií, sú neštandardné, neobvyklé a podozrivé, a to najmä
v nadväznosti na skutočnosť, že žalobkyňa je vo svojej oblasti významným subjektom podnikajúcim

na trhu. Postup žalobkyne, ktorá si preverila dodávateľov len značne formálne, je nepostačujúci,
neobozretný a neopatrný.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
25. Proti rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa správne žaloby požadujúc zrušenie rozhodnutí

žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami a vrátenie vecí správcovi dane na ďalšie konanie.
26. Žalobkyňa namietala, že správca dane a žalovaný jej nepreukázali vedomostnú stránku podvodného
konania. Rozhodnutia orgánov verejnej správy sú podľa jej názoru postavené na zisteniach, o ktorých
žalobkyňa nevedela, nemohla vedieť alebo vôbec neexistovali pri vzniku obchodnej spolupráce. Navyše
argumentácia žalovaného a správcu dane je postavená na okolnostiach týkajúcich sa samotného

zdaniteľného obchodu, nie na dôkazoch, ktoré by preukazovali vedomosť žalobkyne o jej účasti na
obchodných reťazcoch poznačených daňovým podvodom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane
sú podľa názoru žalobkyne postavené na špekuláciách a hypotézach, ktoré vychádzajú z arbitrárneho
hodnotenia dôkazov. Navyše okolnosti neboli posudzované dôsledne izolovane, vždy vo vzťahu ku
konkrétnemu zdaniteľnému obchodu, ale zistenia boli paušalizované na všetky obchody žalobkyne s

dotknutým dodávateľom, čo je v rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
27. Žalobkyňa namietala, že je sankcionovaná nepriznaním práva na odpočítanie dane, hoci si
svoju daňovú povinnosť riadne splnila, preto z obchodného reťazca nemala žiadny nelegitímny
prospech. Je teda sankcionovaná za postupy iných podnikateľov, o ktorých nevedela, a to len z
dôvodu, že je od nej daňová povinnosť ľahšie vymožiteľná. Vykonané dokazovanie a argumentácia

žalovaného nepreukazujú, že by sa žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom pričinila o údajné účelové
zapojenie dodávateľov do obchodného reťazca, alebo že by mala vedieť o nejakých problematických
subdodávateľoch.
28. Podľa názoru žalobkyne táto prijala dostatok prevenčných opatrení, aby predchádzala svojmu
zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Preverovala si svojich

dodávateľov prostredníctvom zoznamu platiteľov DPH, cez verejné registre a pod. Žalobkyňa tiež
pravidelne kontrolovala realizáciu dohodnutých zmluvných plnení. Spoločnosti C&C PRODUCTION
s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. pritom prezentovali svoju obchodnú činnosť aj prostredníctvom webového
sídla, ako bolo v konaní preukázané. Od žalobkyne nemožno požadovať, aby vykonala komplexné,hĺbkové šetrenie na strane dodávateľov a subdodávateľov. Konkrétne prevenčné úkony, ktoré mala
žalobkyňa vykonať, pritom príslušné orgány neuviedli.
29. Žalobkyňa namietala, že podozrivou okolnosťou nemôže byť zapojenie subdodávateľov do

obchodných reťazcov, keďže ide o bežný obchodný postup, navyše požiadavka na podrobné skúmanie
subdodávateľov z právnej úpravy nevyplýva. Právna úprava a ani podmienky vyhlásenej verejnej súťaže
pritom takúto povinnosť neurčovali ani pre dodania týkajúce sa štátu a štátnych orgánov. Aj v tomto
smere je preto podľa žalobkyne argumentácia žalovaného nesprávna.
30. Podľa žalobkyne nie je relevantná ani skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2015 nakúpila reklamné

služby súvisiace so stránkou ISTP.sk od spoločnosti daren & curtis s.r.o. (ide o jej zmluvnú voľnosťou).
Pokiaľ pani Kosťovová vykonala nejaké práce pre spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o. a bez
zmluvného vzťahu, žalobkyňa o takejto skutočnosti nemohla vedieť. Rovnako za irelevantné žalobkyňa
považovala to, že neboli zistení autori odborných štúdií dodaných spoločnosťou T-Assets s.r.o., keďže
táto skutočnosť nebola pre žalobkyňu podstatná a táto ju ani nebola povinná skúmať. Žalobkyni podľa
jej názoru nemožno vyčítať ani nedostatok podmienok pre realizáciu plnení na strane jej dodávateľov,

keďže títo po preverení v rozhodnom čase nevykazovali žiadne nedostatky. Rokovania prebiehali v
kancelárskych priestoroch, dotknuté spoločnosti mali profesionálnu webstránku. Žalobkyňa nemohla ani
vedieť, že jej dvaja dodávatelia majú rovnakého subdodávateľa - spoločnosť Ravanelly consult, s.r.o. S
touto spoločnosťou a ani s jej konateľom - pánom Mizerákom, žalobkyňa neprišla do kontaktu.
31. Podľa názoru žalobkyne nemožno jej vedomosť o daňovom podvode vyvodzovať z okolností

týkajúcich sa kvality a rozsahu plnenia, ktoré jej bolo dodané, keďže to v čase uzatvárania obchodov
nemohla vedieť. Nie je tak relevantná námietka, že spoločnosť C&C PRODUCTION, s.r.o. nedodala
výstupy online reklamných kampaní od oficiálnych spoločností a služieb Google a Facebook. Služby od
dodávateľa pritom podľa názoru žalobkyne napĺňali trhový štandard.
32. Pokiaľ žalovaný a správca dane považujú ceny plnení dodávaných žalobkyni za neprimerané,

s týmto sa žalobkyňa nestotožňuje. Správca dane a žalovaný nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by
preukázalineprimeranosťcenyplnení.ČosatýkaplneníodspoločnostiNOBOXMEDIA,s.r.o.žalobkyňa
dodala, že tieto nepredstavovali len plnenia v subdodávke od Ekotopfilm spol. s r.o., ale boli podstatne
komplexnejšie. Žalobkyňa tiež objasnila a považuje za štandardné podmienky nadviazania spolupráce
s obchodnými partnermi a prípadné rozpory vo výpovediach považuje za formálne nezrovnalosti

nepreukazujúce jej vedomosť o prípadnom daňovom podvode v dotknutých obchodných reťazcoch.
33. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. ZA-31S/155/2022-219 z 2.
júla 2024 spojil konania o správnych žalobách žalobkyne proti rozhodnutiam žalovaného na spoločné
konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. ZA-31S/155/2022.
34. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-31S/155/2022-490 zo dňa 30. októbra 2024 v spojení s opravným

uznesenímč.k.ZA-31S/155/2022-554zodňa6.februára2025(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)správne
žaloby žalobkyne zamietol.
35. Podľa názoru správneho súdu bola námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného príliš
všeobecná, keď žalobkyňa neuviedla, v čom túto nepreskúmateľnosť vidí. Rozhodnutia žalovaného
podľa názoru správneho súdu obsahujú odpovede na odvolacie námietky žalobkyne, odôvodnenia

právnych záverov žalovaného, a preto ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia podľa správneho
súdu nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného.
36. Za všeobecnú, nekonkrétnu a nedôvodnú považoval správny súd aj námietku nedostatočného
zistenia skutkového stavu. Ak žalobkyňa na pojednávaní namietala nevykonanie výsluchu pána
Mizeráka, správny súd konštatoval, že táto námietka nebola obsiahnutá v správnej žalobe a bola

vznesená po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby - teda oneskorene. Navyše takýto dôkazný
návrhnevznieslažalobkyňaanivdaňovomkonaníavtomtoaninevymedziladôvodnosťtakéhotonávrhu
na výkon dokazovania.
37. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného vychádzajú zo
skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi (v časti 1) rozsah práv na časopisoch

dodaných C&C PRODUCTION s.r.o., 2) doba uskutočnenia činností súvisiacich so zberom dát a
ďalších služieb zo strany NOBOX MEDIA s.r.o.) správny súd považoval námietku za nedôvodnú. Podľa
názoru správneho súdu zistenia správcu dane a žalovaného majú oporu vo výsluchoch Ing. Petra
Teleka (konateľa spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o.) a pani Petry Kosťovovej. Čo sa týka dodaní
od spoločnosti NOBOX MEDIA s.r.o. išlo o pochybnosti v priebehu daňovej kontroly, keď bol sporný

počet zozbieraných dotazníkov. Nešlo však o podstatný rozpor, keďže konštatoval, že bez ohľadu na
počet týchto dotazníkov, cena zaplatená žalobkyňou bola značne nadhodnotená, keďže cena stanovená
organizátorom festivalu pre spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. bola 11-krát nižšia. Zistenia, na ktoré
poukazuje žalobkyňa tak správny súd nepovažoval za rozhodujúce, rozhodujúci bol práve záver onadhodnotení ceny, a tento namietané zistenia nie sú spôsobilé ovplyvniť. Išlo totiž o dodanie služieb na
základe zberu dát dotazníkom, od účastníkov konania, vykonaný jedinou osobou (konateľom dodávateľa
bez akýchkoľvek skúseností, keď sa všetkých podujatí ani nezúčastnil osobne), pričom žalobkyňa mala

mať zabezpečený priestor aj na aktívnu sebaprezentáciu na podujatiach, pričom cena 492.000,- eur za
10 mesiacov sa javila správnemu súdu ako neprimeraná a nadhodnotená v porovnaní s cenou, za ktorú
dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. kúpil reklamný priestor od organizátora festivalu.
38. K meritu veci správny súd konštatoval, že v predmetnej veci neboli spochybnené hmotnoprávne
či formálnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Príslušné orgány však

konštatovali, že dôvodom neuznania odpočítania dane bolo zistenie, že v rámci zistených
dodávateľských obchodných reťazcov došlo k daňovému podvodu, o ktorom mala alebo mohla mať
žalobkyňa vedomosť, pričom neprijala vhodné opatrenia, aby zabránila svojej účasti na daňovom
podvode. Žalobkyňa pritom namietala a spochybňovala to, že správca dane a žalovaný preukázali, že
mohla o daňovom úniku v podvodnom reťazci vedieť.
39. Túto argumentáciu žalobkyne správny súd neuznal. Konštatoval, že preukázanie vedomostnej

stránky nebolo zo strany orgánov finančnej správy postavené na skutočnostiach, ktoré neboli
z rozhodného času alebo neboli žalobkyni dostupné. Personálne prepojenie spoločností C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets, s.r.o. osobou Ing. Petra Teleka, PhD., priami dodávatelia boli
len sprostredkovateľmi, nie zhotoviteľmi plnení, nedostatočné materiálne a personálne zázemie
dodávateľov, neštandardný a bežnému obchodnému styku odporujúci spôsob nadviazania spolupráce

priamych dodávateľov so žalobkyňou, rozšírenie zmluvnej spolupráce dodatkom o ďalšie služby bez
navýšenia ceny a pod.). Navyše správny súd poukázal na to, že okolnosti, ktoré neboli v priamej
dispozícii žalobkyne mohli a museli orgány finančnej správny skúmať z hľadiska objektívneho testu
daňového podvodu, nemohli ich však zohľadňovať a ani ich nezohľadňovali pri skúmaní subjektívnej
stránky daňového podvodu ako dôvodu na neuznanie odpočítania dane.

40. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že je bežné, že s odstupom 5 rokov konateľ dodávateľov - Ing. Peter
Telek, PhD. a zamestnankyňa žalobkyne X.. E. E. L. nepopisujú úplne identicky priebeh obchodných
vzťahov, správny súd túto námietku neuznal. Výpoveď Ing. Petra Teleka, PhD. považoval správny
súd za konzistentnú a spôsob nadviazania obchodnej spolupráce za neštandardný. Podľa názoru
správneho súdu správca dane a žalovaný uniesli svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomostnej

stránke daňového podvodu. Žalobkyňa síce nebola povinná detailne poznať úplný obsah podnikania
dodávateľov a ani s nimi mať nadštandardné obchodné vzťahy. Je však súčasťou elementárnej
podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté
obchody budú v súčinnosti s nimi dostatočne preukázané v budúcnosti. Žalobkyňa mala priestor pre
zistenie dostatku informácií preto, aby sa vyhla svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu nemožno opomenúť, že v predmetnej veci začala
daňová kontrola na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy, a to v súvislosti s uplatnením
odpočítania dane od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., keďže existovalo podozrenie, že žalobkyňa si
neoprávneným konaním znižovala výšku vlastnej daňovej povinnosti.
41. Správny súd zdôraznil, že splnenie štvrtej podmienky Axel Kittel testu preukazuje správca dane

prostredníctvom objektívnych okolností, pričom daňový subjekt sa môže z daňového podvodu vyviniť
ak preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na úkony,
ktoré v rámci svojej obozretnosti vykonala, správny súd ich považoval za formálne a nedostatočné.
Žalobkyňa si najmä, v kontexte konkrétnych zistení správcu dane a žalovaného, nepreverila spoločnosti
dodávateľov,ichekonomickúčinnosť,predmetpodnikania,čidisponujúvhodnýmmateriálno-technickým

a personálnym zabezpečením, nezisťovala, kto bude služby vykonávať a pod. Hoci nie je povinnosťou
správcu dane pomenúvať žiadúce opatrenia, správca dane v predmetnej veci podľa správneho súdu
naznačil, že záujem o skutočných zhotoviteľov reklamných služieb, ktorých príjemkyňou bola žalobkyňa,
by mohol byť dostatočným opatrením. Správca dane nevyvodzoval vedomosť žalobkyne zo samotnej
skutočnosti, že dodávky služieb boli vykonané v subdodávke. Podľa názoru správneho súdu však s

ohľadom na výšku zákazky, jej charakter (obchod so štátnym orgánom) a špecifický predmet dodania
bolopotrebné,abysažalobkyňaosvojichobchodnýchpartnerovviaczaujímala.Malasazaujímaťnajmä
o to, kto je skutočným zhotoviteľom služieb (tovaru). Najmä skutočnosť, že išlo o obchod so štátom,
mala žalobkyňu viesť k dodržiavaniu podmienok transparentnosti - zisteniu skutočného zhotoviteľa diela
v reťazci dodávateľov a subdodávateľov.

42. K dodaniam od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. správny súd uviedol, že spoločnosť daren
& curtis s.r.o. predložila reporty, ktoré dodávala svojím klientom, pričom tento report sa líšil od tabuliek
predložených dodávateľom žalobkyni. Spoločnosť daren & curtis s.r.o. pritom nakupuje reklamný
priestor od relevantných spoločností Google a Facebook. Navyše bolo zistené, že reálnou zhotoviteľkougrafického spracovania online reklám a bannerov, vytvorenia, úpravy, grafiky a všetkých súvisiacich
úprav firemných časopisov TREXIMA a NSP je samostatne zárobkovo činná osoba X., ktorá svoje práce
v roku 2015 fakturovala práve spoločnosti daren & curtis s.r.o., pričom mesačná cena jej práce aj v

spojení s viacerými klientami bola 1.150,- EUR. V dodávateľskom reťazci C&C PRODUCTION s.r.o.
navyše nemožno identifikovať žiadnu tlačiarenskú spoločnosť, ktorej by sa malo fakturovať vytlačenie
dodávaného časopisu. Nie sú preto jasné a ekonomicky opodstatnené dôvody, na základe ktorých sa
žalobkyňa rozhodla pre nákup predmetných služieb od dodávateľa C&C PRODUCTION, s.r.o. a nie
priamo od reklamnej agentúry daren & curtis, s.r.o. Relevantné tiež bolo, že v roku 2015 bola spoločnosť

daren & curtis, s.r.o. aj dodávateľom žalobkyne a jej konateľ je podľa vyjadrenia X.. E. E. L. veľmi dobrý
známy konateľa žalobkyne.
43. Čo sa týka dodaní od spoločnosti T-Assets, s.r.o., išlo o dodanie 13 odborných štúdií, za ktoré mala
žalobkyňa bez vedomosti o pôvode zaplatiť 549.015,- eur. Správny súd poukázal na to, že hlavnou
podozrivou okolnosťou bolo, že jedna z odborných štúdií mala byť žalobkyni dodaná 30. októbra 2015,
avšak žalobkyňa svojmu odberateľovi - ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 11. septembra

2015 mal dodať odporúčanie opatrení, ktoré obsahuje celé state identické s dodanou štúdiou, pričom
údaje na dokumentu uvádzajú, že je z augusta 2015. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že mal byť
odovzdaný pracovný návrh, ktorý vrátila na prepracovanie, správny súd akcentoval zistenia správcu
dane, že v takom prípade (akceptujúc vyjadrenia žalobkyne) by pracovná verzia odbornej štúdie musel
byť odovzdaná už tri dni od dodania služby od dodávateľa, čo nereflektuje ešte obchodné vzťahy medzi

dodávateľom a subdodávateľmi. Žalobkyňa mohla vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, keď pri prijatí plnení od dodávateľa, ba základe skutočného rozsahu,
ktorý adekvátne nezodpovedá deklarovanému počtu osobu dní, akceptovala fakturovaný počet osobou
dní, od ktorého sa odvíjala cena plnenia. Zamestnanec žalobkyne sa k jednotlivým osoba dňom nevedel
vyjadriť. Odborné štúdie sú bez zaujatia vlastného názoru, nemajú záver, v ktorom by boli navrhnuté

riešenia, väčšina je bez úvodu so zadefinovaným cieľom, v niektorých prácach nie sú žiadne citácie, vo
viacerých prácach je text značného rozsahu citovaný z verejne dostupných zdrojov, dve odborné štúdie
sú vypracované spoločnosťou ECORYS Nederland BV pre klienta Európsku komisiu. Správca dane a
žalovaný tiež mali výhrady k spárovaniu predmetných odborných štúdií s dodaniami na výstupe, keď
žiadna spárovaná štúdia nebola zapracovaná v žiadnom výstupe, hoci boli od dodávateľa nakupované v

priemernej cene 44.000,-EUR za kus. V žiadnom žalobkyňou dodanom výstupe nie je ako zdroj uvedená
niektorá z dodávaných štúdií, sú v nich uvádzané aj staršie údaje alebo vo výstupoch sú neskoršie údaje,
niektoré štúdie sú pri menšom rozsahu dodávané žalobkyni drahšie ako pri výstup dodávaný žalobkyňou
odberateľovi a majúce väčší rozsah. Konateľ spoločnosti T-Assets, s.r.o. tiež uviedol nepresné údaje
o nadviazaní obchodnej spolupráce, keď sa vyjadril, že zmluva medzi spoločnosťou T-Assets, s.r.o. a

jej dodávateľom bola podpísaný skôr, ako zmluva medzi T-Assets, s.r.o. a žalobkyňou. Toto tvrdenie
totiž nesedí s údajmi na faktúrach, podľa ktorých bol sled opačný. Rovnako nepresné bolo vyjadrenie
konateľa spoločnosti T-Assets, s.r.o. k spôsobu výpočtu marže.
44. Aj správny súd, vychádzajúc z popísaných zistení správcu dane uzavrel, že cena za odborné práce
bola neprimeraná, nezodpovedajúca hodnote poskytnutej služby (pri niektorých prácach bol skutočný

rozsah vlastného autorského textu menší ako 4 strany) a bola dodaná nie priamo od dodávateľa,
ale subdodávateľsky. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na primeranosť ceny tým, že aj v iných verejne
dostupných zmluvách (ktoré doložila) sa za podobné práce fakturuje 400,- až 475,-EUR za osoba deň
bez DPH, správny súd akceptoval vyjadrenie orgánov finančnej správy, že v takýto prípadoch išlo o
autorské dokumenty a v tejto veci konkrétny autor nie je známy.

45. Námietky týkajúce sa dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. považoval správny súd tiež za nedôvodné.
Žalobkyňa aj v tomto prípade podľa správneho súdu nepreukázala, že prijala dostatočné opatrenia.
Deklarovaný dodávateľ bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych skúseností na
mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou spoločnosťou ani reklamnou agentúrou.
Cena bola stanovená dohodou, bez kalkulácií (vzhľadom na výšku ceny neštandardne), žalobkyňa si

nepreverovala ceny na trhu, nepreverila si pripravenosť dodávateľa, ktorý konkrétny subdodávateľ jej
plnenie dodá, či nie je problematický, či jej dodávateľ neobchoduje s problematickými subdodávateľmi
a pod. Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. pritom bola jednoosobová spoločnosť, bez vlastných
prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, nedisponovala technickým a ani
personálnym vybavením, v danom segmente sa neorientovala. Žalobkyňa od spoločnosti NOBOX

MEDIA, s.r.o. nepožadovala ani referencie od predchádzajúcich klientov. Tieto okolnosti podľa názoru
správneho súdu nasvedčovali tomu, že obchod sa javil ako podozrivý. Žalobkyňa podľa správneho
súdu ani netvrdila, že by skúmala primeranosť ceny. Nákupná cena reklamných služieb na Ekotopfilme
pritom bola len 36.000,-EUR od reálneho subdodávateľa. Cena zberu dotazníkov, ktorý vykonával lenkonateľ dodávateľa, pritom násobne prevyšovala cenu práce vrcholových riaditeľov žalobkyne. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že dodatkom k zmluve došlo len k písomnej úprave ústnej dohody, táto skutočnosť
sa nepreukázala. Podľa názoru správneho súdu preto bola vedomostná stránka preukázaná aj v časti

týchto obchodov.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
46. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa §
440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.

47. Sťažovateľka namietala, že v predmetnej veci správca dane počas daňovej kontroly nevykonal
dostatočné dokazovanie, najmä nevykonal dokazovanie k všetkým spoločnostiam zisteným v
obchodných reťazcoch, nevykonal ani výsluch pána Mizeráka a pri výsluchoch konateľov dodávateľov
nekládol žiadne otázky týkajúce sa toho, či sťažovateľka mohla vedieť o tom, že je zapojená do
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
48. Namietala ďalej tiež, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku preukázania vedomostnej

stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. K skutočnostiam
zakladajúcim daňový podvod totiž aj podľa zistení orgánov finančnej správy malo dôjsť na strane
subdodávateľov - teda dodávateľov dodávateľa sťažovateľky, s ktorými táto nedochádzala do kontaktu
a do daňovej kontroly o nich ani nevedela. Nemohla teda vedieť ani o okolnostiach, ktoré na ich strane
nastali.

49. Pri dodaniach od spoločnosti C&C PRODUCTION, s.r.o. sťažovateľka opätovne poukázala na to, že
si obchodného partnera overovala z verejne dostupných registrov, vrátane oprávnenia konateľa konať
za dodávateľa. Navyše sťažovateľka tvrdila a preukázala, že sa jej konateľ s konateľom spoločnosti C&C
PRODUCTION, s.r.o. poznali a v minulosti spolu bezproblémovo spolupracovali. Neexistovala preto
v čase uzatvorenia obchodu žiadna skutočnosť, ktorá by mala sťažovateľke indikovať, že môže byť

zapojená do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
50. Sťažovateľka sa nestotožnila s názorom správneho súdu, že s ohľadom na vyššiu cenu plnenia,
charakter zákazky a jej účel, najmä s ohľadom na skutočnosť, že išlo o dodania štátu, sa mala dôsledne
zaujímať o to, kto tieto práce reálne vykonáva, teda kto sú skutoční subdodávatelia a okolnosti s tým
súvisiace. Podľa názoru sťažovateľky pri dodaniach štátu nevyplývajú žiadne osobitné podmienky pre

obozretnosť sťažovateľky. Zo zmluvných dojednaní, súťažných podmienok a ani právnych predpisov
takáto požiadavka nevyplýva. Z týchto podmienok ani nevyplývalo, že by sťažovateľka nemohla
realizovať plnenie subdodávateľsky. Navyše časť plnenia (reklamná kampaň TREXIMA) sa vôbec
netýka plnenia pre štát. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2021 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/60/2017 zo

dňa 30. januára 2018 sťažovateľka tvrdí, že tieto skutočnosti jej nemôžu byť kladené na neprospech.
Orgány finančnej správny ani správny súd pri posudzovaní vedomostnej stránky účasti sťažovateľky
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom žiadnym spôsobom nerozlišovali medzi
podozrivými okolnosťami, o ktorých sťažovateľka mohla a o ktorých nemohla vedieť. Sťažovateľka
pritom poukázala aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej nemožno

zdaniteľnej osobe ukladať povinnosť uskutočňovať komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa
dodávateľa. Navyše aj keby sťažovateľka takéto šetrenie k subdodávateľom vykonala, z rozhodnutí
orgánov finančnej správy a ani z rozhodnutia správneho súdu nie je zrejmé, aké relevantné skutočnosti
by mohla zistiť a už vôbec, aké opatrenia mala prijať.
51. Záver správneho súdu je v tomto smere navyše aj nepreskúmateľný, keď správny súd neuvádza, z

čoho by mala sťažovateľke vyplývať právna povinnosť vykonať ním uvedené šetrenie.
52. Pokiaľ správny súd a orgány finančnej správy poukazovali na nezrovnalosti pri popisovaní spôsobu
nadviazania spolupráce sťažovateľka, že nezrovnalosti nemali žiadny súvis s tvrdenou vedomou
účasťou sťažovateľky na daňovom podvode. Týkali sa len minoritných okolností. Navyše relevantným
faktorom v tomto smere je aj časový odstup uskutočneného výsluchu (5 rokov).

53. Pokiaľ je sťažovateľke kladené na príťaž, že si mohla reklamné služby objednať od spoločnosti
daren & curtis, s.r.o., táto namieta, že výber jej obchodného partnera je jej zmluvnou autonómiou. Služby
objednané od C&C PRODUCTION, s.r.o. a od daren & curtis, s.r.o. boli rozdielne. Úlohou pre daren &
curtis, s.r.o. bolo upraviť zobrazenie obsahu tak, aby to bolo zobrazované správne na všetkých druhoch
elektronických zariadení (PC, mobil, tablet...), čo orgány finančnej správny nespochybnili. Spoločnosť

C&C PRODUCTION, s.r.o. mala vykonať komplexné zabezpečenie kampaní, ku ktorému došlo vo
vysokej kvalite, k čoho dodaniu aj došlo. Ak aj došlo k vykonaniu časti minoritných prác pani A., absencia
písomného zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou C&C PRODUCTION, s.r.o. a pani A., prípadne výška
odmeny pani A., tieto skutočnosti neboli sťažovateľke známe. Nejde teda o žiadne indície daňovéhopodvodu v predmetnej veci. Rozsah prác bol potvrdený výsluchom svedkov - pani E. E. L.. To, že
pri tvorbe časopisu okrem stanovenia štruktúry a grafických prác došlo aj ku kontaktovaniu autorov
príspevkov a ďalším čiastkovým úlohám, je zrejmé z toho, že výsledný časopis tieto úpravy obsahuje.

Rovnako je faktom, že časopis bol vytlačený, sťažovateľka preto nemôže niesť zodpovednosť za to, kde
ho jej dodávateľ vytlačil.
54. Pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane vyčítajú sťažovateľke, že táto sa uspokojila so spätnou
väzbou v podobe tabuliek a nie s oficiálnymi výstupmi zo spoločností a služieb Google a Facebook,
sťažovateľka namietala, že v predmetnej veci nedošlo k spochybneniu reálneho plnenia. Nie je preto

zrejmé, prečo príslušné orgány vyčítajú sťažovateľke konkrétnu formu plnenia alebo poukazujú na jeho
alternatívy, keď vyžiadanie takýchto informácií ani nie je povinné či v praxi úplne bežné, v kontexte
daňového podvodu. Čo sa týka ceny plnení, sťažovateľka argumentovala, že tá sa odvíjala od náročnosti
realizácie a jej rozsahu. Bola osobne prezentovaná dodávateľom, s podrobným objasnením obsahu a
na základe diskusie bola dohodnutá finálna cena. Správca dane a žalovaný nepredložili žiadny dôkaz
o neprimeranosti dohodnutej ceny plnenia. Samotné poukázanie na prax inej spoločnosti, ktorá svojím

klientom predkladá inú formu výstupov, nemožno považovať podľa sťažovateľky za relevantný dôkaz.
Orgány finančnej správy sa vôbec nevysporiadali vysvetleniam sťažovateľky týkajúcim sa dôvodnosti a
účelnosti plnenia, účelu celej kampane a pod.
55. K plneniam od spoločnosti T-Assets, s.r.o. sťažovateľka namietala, že v rámci vedomostnej stránky
jej správny súd a orgány finančnej správy vyčítajú najmä, že nepreverovala identitu autorov odborných

štúdií. Už v rámci dňovej kontroly vysvetľovala, že odborné štúdie boli primárne určené ako podklady na
ďalšie použitie v rámci výstupov produkovaných na ich základe. Išlo teda o podklad, analytický materiál
pre zapracovanie do jednotlivých projektov realizovaných sťažovateľkou. Pre takéto ich použitie teda
nebolo rozhodujúce, kto je autorom podkladovej analýzy.
56. Pokiaľ správny súd poukázal na časové nezrovnalosti ohľadom dodania odbornej analýzy a

jej obsahové prekrývanie s výstupom analyzované správcom dane, sťažovateľka namieta, že v
administratívnom a súdnom spise absentuje akýkoľvek dôkaz či vyhodnotenie takejto textovej zhody.
Správny súd takýto argument použil ako prvý. Ak má byť tento argument použití na neprospech
sťažovateľky, sťažovateľke nebolo umožnené sa k nej vyjadriť ani v konaní pred orgánmi finančnej
správy a ani pred správnym súdom. K časovým nezrovnalostiam sťažovateľka zopakovala, že jej

bola najskôr dodaná pracovná verzia, ktorú protokolárne neprevzala a vrátila na prepracovanie, pričom
dňa 30. októbra 2015 jej bola dodaná finálna verzia. Tento postup nepovažovala za neštandardný.
Navyše porovnávaný dokument z 11. septembra 2015 nepredložila sťažovateľka, neoznačila ho za
dokument v rámci spárovania s výstupmi ktoré dodala. Pričom nie je výnimočné, že jedna podkladová
analýza, v rôznej fáze rozpracovanosti, bola použitá na viacero výstupov. To, že jedna analýza

bola použitá na viacero výstupov je podľa názoru sťažovateľky dôkazom dôvodnosti jej postupu a
uplatniteľnosti samotných analýz. Podľa názoru sťažovateľky správny súd aj orgány finančnej správy
zavádzajú, ak hovoria o podobnosti jednotlivých odborných analýz. Tieto nie sú rovnako štruktúrované,
neobsahujú rovnaké formulácie a podobnosť je daná len tým, že sa venujú rovnakým dátam týkajúcim
sa zamestnanosti za minulé obdobie. Navyše žalovaný nepredložil žiadny odborný posudok či iný dôkaz

týkajúci sa kvality predmetných plnení.
57. Podľa názoru sťažovateľky tvrdenia žalovaného a správneho súdu o absencii prepojenia medzi
analýzami a spárovanými výstupmi svedčia o tom, že správca dane, žalovaný a správny súd nepochopili
účel predmetných štúdií - podklad pre ďalšie použitie. Boli analytickým podkladom pre zapracovanie do
projektov. Je preto pochopiteľné, že výstupy nemusia obsahovať celé state z podkladových odborných

analýz. Navyše sám správca dane a správny súd vyčítajú sťažovateľke, že minimálne jedna analýza
bola použitá na viac výstupov. Tieto skutočnosti preto nemohli zakladať okolnosti, z ktorých mohla
sťažovateľka vyvodzovať, že môže byť zapojená do obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom. Rovnako sťažovateľka argumentovala, že v rámci vyrubovacieho konania objasnila aj
časové súvislosti týkajúce sa uzatvorenia kontraktov, pričom túto argumentáciu správny súd opomenul.

58. Čo sa táka dodaní od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. sťažovateľka namieta, že správny súd v
celosti prevzal argumentáciu žalovaného a túto vôbec nekonfrontoval so sťažnostnou argumentáciou
sťažovateľky. Zdôraznila, že si obchodného partnera preverila z verejne dostupných zdrojov a registrov,
kde nezistila žiadne negatívne informácie. Tvrdenia o neprimeranej cene plnení sú opätovne vykonané
bez podkladov, či akýkoľvek relevantných informácií o trhovej cene. Dôkazné bremeno vo vzťahu k

preukázaniu neprimeranosti ceny pritom mal práve správca dane a žalovaný. Sťažovateľka namieta, že
nebola povinná dokazovať primeranosť ceny, ako to od nej požadoval správny súd.
59. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu60. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
61. V predmetnej veci správca dane a žalovaný neuznali sťažovateľke uplatnené právo na odpočítanie
dane z (najmä reklamných) plnení dodaných sťažovateľke v roku 2015 spoločnosťami C & C
PRODUCTION s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. z dôvodu, že sťažovateľka sa mala
svojimi plneniami vedome (vedela alebo mohla vedieť) zúčastňovať na obchodnom reťazci poznačenom

daňovýmpodvodom.Vosvojejkasačnejsťažnostipritomsťažovateľkanamietanajmäprávneposúdenie
správneho súdu, žalovaného a správcu dane vo vzťahu k vedomostnej stránke účasti sťažovateľky na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
62. Kasačný súd sa v podstatnom zhoduje so základnými všeobecnými východiskami a princípmi
skúmaniadaňovéhopodvodu(resp.presnejšiepodvodnéhodaňovéhoúniku)akodôvodupreneuznanie
daňovýchoprávnení,ktorékomunikovalsprávnysúd.Prelepšieuchopenieapoňatiezáverovkasačného

súdu však kasačný súd považuje za potrebné svoje ustálené východiská, ktoré aplikoval aj na tento
prípad, zopakovať.
63. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie
subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej

povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95).
64. Pre posúdenie skutočnosti, či bol daňový subjekt účastný na podvode na DPH, sa aplikuje takzvaný
Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra
(napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom
dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
• Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

• Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
• Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
• Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

65. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto
právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri
preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu

naopak.
66. Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie
daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná
osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli
dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane,

vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii,
ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa
totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode
alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo zpoužívania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri v tomto zmysle
uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body 22 a 23, ako
aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj citovanú

judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo
dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva
na úseku DPH sú okrem iného postavené na vedomosti daňového subjektu. Stávajú sa dôvodom pre
nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet
alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo mohol mať o tejto účasti vedomosť,

ak by pri preverovaní svojho obchodného partnera postupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.
„[S] režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie
uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola
súčasťoupodvoduspáchanéhododávateľomalebožeinátransakcia,ktorájesúčasťoureťazcadodávok
pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti
DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na

ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20,
EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod
49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24.
novembra 2022, bod 26).
67. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu

je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a

C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a

tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C- 101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51;
vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében
Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že
vyžadovanieazohľadňovanieprimeranejobozretnostipodnikateľskéhosubjektuvovzťahukpožiadavke

prijímaťrozumneočakávateľnéopatrenianapredchádzanieúčastinadaňovompodvodejetypicképráve
pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
68. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného

podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného
obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým

aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či
obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa
zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59,
sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54). A vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet

DPH je výnimkou zo základnej zásady, je na daňových orgánoch, aby dostatočne právne preukázali
objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že plnenie,
z ktorého je uplatňovaný nárok na odpočet, bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom či iným
subjektom v dodávateľskom reťazci (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében
Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 49).

69. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla2024, bod 55). Preto, ak zistí správca dane konkrétne objektívne okolnosti a dostatočne preukáže,
že daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom k danej situácii mal a mohol vedieť, že sporný obchod bol
súčasťou podvodu, tento jeho záver bez ďalšieho nevedie k odmietnutiu práva na odpočítanie DPH.

Daňový subjekt totiž ešte musí mať šancu vyviniť sa z účasti na podvode tým, že preukáže, že prijal
všetky rozumné opatrenia, aby sa nezapojil do pochybných obchodných operácií, ktoré boli súčasťou
podvodu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Federation of Technological Industries a
i., C-384/04,body 32 a 33).
70. Kasačný súd konštatuje, v správnom súdnom konaní a ani v kasačnej sťažnosti to nespochybňovala

anisťažovateľka,ževobchodnýchreťazcochsťažovateľkyaspornýchdodávateľovC&CPRODUCTION
s.r.o., T-Assets s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. došlo k daňovým únikom. V prípade spoločností C&C
PRODUCTION s.r.o. a T-Assets s.r.o. došlo k daňovému úniku na strane subdodávateľov (MARIL
Consulting s.r.o. › Gomesa, s.r.o. › Ravanelly consult, s.r.o.), ktorí riadne nepriznali svoje plnenia a
neodviedli štátu daňovú povinnosť (bod 8 tohto rozsudku). V prípade spoločnosti NOBOX MEDIA,
s.r.o. došlo k daňovému úniku cez reťazec subdodávateľských spoločností končiaci spoločnosťou

SMUGGLERS, s.r.o., v rámci ktorého mali byť fakturované fiktívne plnenia od schránkových spoločností
s neidentifikovateľným splnením daňovej povinnosti (body 7 a 8 tohto rozsudku). V oboch prípadoch
pritom ide o daňové úniky, ku ktorým došlo v dôsledku neplnenia daňových povinností na strane
subdodávateľských spoločností - teda podvodným spôsobom, nie v dôsledku bežného chodu
podnikateľskej činnosti. Rovnako je nesporné, že s obchodnými plneniami poznačenými daňovým

podvodom bola sťažovateľka spojená - išlo o obchodné reťazce, ktorých cieľom bolo dodanie
reklamných a iných marketingových služieb pre sťažovateľku, resp. pre jej končených odberateľov.
71. Splnenie prvých troch krokov pre uplatnenie účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom ako dôvode nepriznania daňových oprávnení tak bolo v predmetnom konaní preukázané a
je tiež zo strany sťažovateľky nespochybnené.

K obchodným prípadom spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o.
72. Čo sa týka vedomostnej stránky sťažovateľky ohľadom účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom v prípade dodaní od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. (dodanie plnení
pre reklamné kampane a plnenia súvisiace s marketingovými časopismi), kasačný súd súhlasí so
sťažovateľkou v tom, že jej nemožno vyčítať zanedbanie vykonania prvotných úkonov, ktoré možno

od priemerne zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a
zohľadnenie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Kasačný súd konštatuje,
že správny súd, žalovaný a ani správca dane nepomenúvajú žiadne také skutočnosti, ktoré by z týchto
verejných zdrojov vyplývali v relevantnom čase a mohli/mali vzbudiť obozretnosť sťažovateľky.
73. Rovnako kasačný súd súhlasí so sťažovateľkou v tom, že žalovaný a ani správny súd nepomenúvajú

žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala sťažovateľka podrobne skúmať subdodávateľov svojho
dodávateľa v prípade dodaní, ktoré sa týkajú štátu. Takéto skúmanie preto nemožno od sťažovateľky
spravodlivo požadovať a nemožno ho sťažovateľke ani vyčítať.
74. Na druhej strane sa však kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a orgánmi finančnej správy
v tom, že sťažovateľka zlyhala z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti

zodpovedného podnikateľa - zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce,
ktoré u nej mohli a mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť
poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa
28. apríla 2024, bod 54).

75. Správny súd, žalovaný a správca dane v podstatnom sťažovateľke totiž vyčítajú, (i) že zazmluvnila
podobné reklamné plnenia od dodávateľa C&C PRODUCTION s.r.o. a spoločnosti daren & curtis
s.r.o., pričom druhá menovaná spoločnosť ich bola schopná vykonať aj samostatne a mala (na rozdiel
od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o.) priame zmluvné kontakty s oficiálnymi prevádzkovateľmi
sociálnych sietí, cez ktoré bolo plnenie poskytované (Google, Facebook a pod.), (ii) vysokú cenu plnení

od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o. v porovnaní s plneniami od spoločnosti daren & curtis s.r.o., (iii)
skutočnosť, že v konaní bolo zistené, že podstatnú časť plnení od spoločnosti C&C PRODUCTION s.r.o.
fakticky vykonala pani Petra Kosťovová, samostatne zárobkovo činná osoba, a to pre spoločnosť daren
& curtis s.r.o. a za nepomerne nižšie ceny a (iv) personálne prepojenie medzi konateľom sťažovateľky
a konateľom spoločnosti daren & curtis s.r.o. (bod 42 tohto rozsudku).

76. V tejto súvislosti kasačný súd nespochybňuje argumentáciu sťažovateľky, že výber zmluvného
partnera je v zásade vecou zmluvnej voľnosti sťažovateľky. Nič to však nemení na tom, že ak
má sťažovateľka v konkrétnom zdaňovacom období obchodného partnera, s ktorým má uzatvorené
dodávateľské zmluvy, a ktorý jej vie dodať aj ďalšie požadované plnenia a za rádovo nižšie sumy,ide nepochybne o neštandardnú obchodnú okolnosť, ktorá môže vyvolávať legitímne otázky, ak sa
sťažovateľka rozhodla pre iného obchodného partnera s obdobnými dodaniami za vyššie sumy. Zároveň
by malo ísť o okolnosť, ktorá aktivuje obozretnosť sťažovateľky z dôvodu, že takto zvolený obchodný

model môže byť posudzovaný ako účelový a odôvodnený práve snahou o únik dane na iných stupňoch
obchodného reťazca. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že podstatná časť plnení, ktoré fakturovala
sťažovateľke spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o., bola vykonávaná pani X. (o čom svedčí jej výsluch),
ktorá tieto činnosti nevykonávala pre C&C PRODUCTION s.r.o. (v rámci svojho výsluchu nepotvrdila
a ani neuvádzala žiadnu obchodnú spoluprácu s touto spoločnosťou), ale fakturovala ich spoločnosti

daren & curtis s.r.o.
77. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že extrémne a nedôvodné nadhodnotenie
či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť
podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30. mája 2024, bod 63). Obdobne tiež Súdny dvor
Európskej únie už konštatoval, že neobvyklé zmluvné podmienky spočívajúce napríklad v neobvykle

nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá hospodárskej realite, môžu indikovať podozrenie zo zneužitia
práva či daňového podvodu v daňovej oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Weald
Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22. decembra 2010, body 39 a 45). Obdobne to platí aj pri neobvykle
vysokej cene.
78. Rovnako kasačný súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázaní existencie a výšky

priemerných trhových cien, ako aj významnejšej miery odchýlení cien zdaniteľných plnení v porovnaní s
trhovými cenami je na orgánoch finančnej správy (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30. mája 2024, bod 64; rozhodnutie sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa
30. júla 2024 bod 95). V tu posudzovanom prípade mal správca dane k dispozícii ceny za obdobné
služby spoločnosti daren & curtis s.r.o. a vedel ich porovnať s cenami od C&C PRODUCTION s.r.o.

Navyše, orgány finančnej správy alternatívne môžu aj inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že
si sťažovateľka bola alebo mohla byť výraznej odchýlky v cenách v porovnaní s trhovými cenami
vedomá (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo
dňa 28. marca 2024, bod 58, rozhodnutie sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30. júla 2024 bod 95). Takouto
inou preukázanou skutočnosťou pritom môže byť aj personálne prepojenie medzi sťažovateľkou a jej

obchodnými partnermi (podobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 57 až 61, najmä 64).
79. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad kasačný súd dáva do pozornosti, rovnako ako
správny súd, výpoveď zamestnankyne sťažovateľky X.. E. E. L., že konateľ sťažovateľky a konateľ
spoločnosti daren & curtis s.r.o. boli veľmi dobrí známi (bod 42 tohto rozsudku). Sťažovateľka túto

skutočnosťvsprávnomsúdnomaanivkasačnomkonanínepoprela,nevyvrátilaaanineoznačiladôkazy
na jej vyvrátenie.
80. Nielen obchodné vzťahy medzi sťažovateľkou a spoločnosťou daren & curtis s.r.o. alebo aj blízke
(osobné) vzťahy konateľa sťažovateľky a konateľa spoločnosti daren & curtis s.r.o. predstavujú okolnosť,
v rámci ktorej možno usudzovať, že sťažovateľka mohla mať k dispozícii informácie (i) o podstatne

nižších cenách spoločnosti daren & curtis s.r.o. vo vzťahu k obdobným plneniam, ako poskytovala
sťažovateľke spoločnosť C&C PRODUCTION s.r.o., (ii) o tom, že spoločnosť daren & curtis s.r.o.
vie zabezpečiť sledovateľnosť a účinnosť reklamnej kampane aj prostredníctvom oficiálnych služieb
sociálnych sietí (Google a Facebook) ako aj (iii) o tom, že v časti služieb dodávaných spoločnosťou C&C
PRODUCTION s.r.o. išlo o služby, ktoré dodávala pani Petra Kosťovová pre spoločnosť daren & curtis

s.r.o. za podstatne nižšie ceny.
81. Vyššie uvedené skutočnosti, o ktorých na základe personálneho prepojenia medzi sťažovateľkou
a spoločnosťou daren & curtis s.r.o. mohla mať sťažovateľka vedomosť, sťažovateľka v daňovom,
správnom súdnom a ani v kasačnom konaní žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlila, nevyvrátila a
ani neprodukovala dôkazy s potenciálom ich vysvetlenia či vyvrátenia. Kasačný súd tiež konštatuje, že

sťažovateľka v daňovom konaní, v konaní pred správnym súdom a ani v kasačnom konaní nepreukázala
(a v kasačnom konaní ani netvrdila) vykonanie žiadnych osobitných opatrení/protiopatrení a garancií
(nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagovala na konkrétne, podozrivé, zistené a
preukázané okolnosti obchodného vzťahu (body 75, 76 a 80 tohto rozsudku) a predchádzala tak
svojmu zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55). Nie je pritom
úlohou správneho a ani kasačného súdu takéto protiopatrenia namiesto sťažovateľky nachádzať či
pomenúvať.82. Za tohto stavu musí kasačný súd konštatovať, že právne závery správcu dane, žalovaného a
správneho súdu sú v podstatnom dôvodné, odôvodnené a sťažovateľke sa ich v kasačnom konaní
nepodarilo vyvrátiť. Správcovi dane a žalovanému sa v predmetnej veci podarilo preukázať, že

sa sťažovateľka svojimi plneniami so spoločnosťou C&C PRODUCTION, s.r.o. v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach roku 2015 zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
o svojej účasti na tomto reťazci pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa (s ohľadom na zistené okolnosti obchodného vzťahu) mala a mohla vedieť, pričom
rezignovala na akékoľvek protiopatrenia (nad rámec prvotných úkonov), ktorými by svojej účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom predišla.
83. V tejto časti preto kasačná sťažnosť sťažovateľky bola nedôvodná.
K obchodným prípadom spoločnosti T-Assets, s.r.o.

84. V prípade dodaní odborných štúdií od spoločnosti T-Assets, s.r.o. správny súd, žalovaný aj
správca dane odôvodňovali možnú vedomosť sťažovateľky o obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom zanedbaním jej obozretnosti vo vzťahu ku (i) kvalite dodávaného plnenia (išlo o dokumenty
od neznámych autorov, v ktorých mali byť state z verejne dostupných zdrojov a ich obsah a rozsah
nezodpovedali počtu osobohodín vykázaných na prípravu) a (ii) neprimeranej cene plnenia (fakturovaná
cena jednej odbornej štúdie presahovala 40.000,- EUR).
85. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že kvalita dodaného plnenia v zásade

sama o sebe nie je indíciou o obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ktorá by mala
zvýšiť obozretnosť daňového subjektu. Nie je totiž zrejmé, ako skutočnosť, že sa obchodný subjekt
rozhodol nakúpiť nejaký tovar alebo službu, pričom tieto boli dodávateľom dodané v určitej kvalite, má
súvisieť s tým, či v obchodnom reťazci dodávateľov/subdodávateľov došlo alebo nedošlo (mohlo dôjsť) k
daňovému úniku. Teda ako z tejto skutočnosti má zodpovedný obchodník vyvodzovať, že jeho obchodní

partneri sa mali/mohli dopustiť podvodného daňového úniku.
86. Kasačný súd vníma a nebagatelizuje podstatu výhrad orgánov finančnej správy a správneho súdu,
keď tieto v zásade komunikujú, že k dodaniu jednej odbornej analýzy mohlo dôjsť časovo skôr ako
bola fakturovaná (avšak v tomto smere predkladá sťažovateľka argumentáciu, s ktorou je potrebné sa
vysporiadať), a súčasne obsah všetkých analýz považujú za triviálny, nezodpovedajúci takej vysokej

cene a nepremietajúci sa do ďalšej obchodnej činnosti sťažovateľky. Takto komunikované výhrady však
žiadnym spôsobom nedokazujú, že by sťažovateľka mala alebo mohla vedieť o podvodnom daňovom
úniku v obchodnom reťazci na pozícii jej subdodávateľov. Vo svojej podstate ide najmä o pochybnosť, či
tietoplneniasťažovateľkapoužilanaúčelysvojichvlastnýchzdaniteľnýchplnení,keďžeorgányfinančnej
správy nevideli ich pridanú hodnotu a ich pretavenie v spárovaných výstupoch (a to aj vo väzbe na

povahu a cenu plnenia). Ide teda o skutočnosti smerujúce k spochybneniu jednej z hmotnoprávnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, teda o potenciálne odlišný dôvod pre nepriznanie
daňového oprávnenia, ktorý by musel byť sťažovateľke aj riadne komunikovaný a muselo by jej byť
umožnené sa k nemu v tomto kontexte vyjadriť (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30. júla 2024, bod 65).

87. Kasačný súd nemohol uznať ani argumentáciu správneho súdu a orgánov finančnej správy, že
plnenie od spoločnosti T-Assets, s.r.o. bolo neprimerane nadhodnotené, čo malo vyvolať obozretnosť
sťažovateľky vo vzťahu k možnému podvodnému daňovému úniku na predchádzajúcich stupňoch
obchodného reťazca.
88. Ako už kasačný súd uviedol, extrémne nadhodnotenie ceny v porovnaní s trhovými cenami môže

byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa (bod 77
tohto rozsudku). Dôkazné bremeno na preukázaní existencie a výšky priemerných trhových cien a
významnejšej miery odchýlky od nich je však na orgánoch finančnej správy. Tieto môžu alternatívne
aj inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že si sťažovateľka bola alebo mohla byť takejto odchýlky
vedomá (bod 78 tohto rozsudku).

89. Vo veciach plnení od spoločnosti T-Assets, s.r.o. kasačný súd konštatuje, že orgány finančnej správy
a ani správny súd neprodukovali žiadny dôkaz o priemernej trhovej cene obdobných plnení a ani dôkazy,
na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že sťažovateľka si mohla byť vedomá nadhodnotenej ceny
dodaných plnení.
90. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd zastáva názor, že orgány finančnej správy nateraz

nepreukázali, že sťažovateľka vo vzťahu k plneniam od spoločnosti T-Assets, s.r.o. vedela alebo mohla
a mala vedieť (aplikujúc požiadavku primeranej obozretnosti podnikateľa), že sa dotknutým plnením
zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Orgány finančnej správy najmä
nepreukázali (vo svojich rozhodnutiach neoznačili) žiadnu skutočnosť, ktorá bola v priamej dispozičnejsfére sťažovateľky (teda sťažovateľke bola alebo mala byť známa) a preukázateľne by indikovala
existenciu obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
91. Kasačná sťažnosť sťažovateľky preto v tejto časti bola dôvodná.

K obchodným prípadom spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o.

92. V prípade dodania reklamných služieb v rámci festivalu Ekotopfilm - Envirofilm TOUR 2015 a
nadväzujúceho zberu dotazníkov od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. správny súd, žalovaný aj

správca dane odôvodňovali možnú vedomosť sťažovateľky o obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom rovnako zanedbaním jej obozretnosti. A to na skutkovom základe, že (i) sťažovateľka
uzatvorila zmluvu s novou reklamnou spoločnosťou, bez významnejšej povesti, materiálneho či
personálneho zabezpečenia, (ii) išlo o plnenie v rámci subdodávky a (iii) cena plnení bola nadhodnotená,
keď subdodávateľ a organizátor festivalu dodával služby za násobne nižšiu sumu a zber dotazníkov
vykonávala len 1 osoba, pričom išlo o jednostranné dotazníky (išlo teda o jednoduchú činnosť).

93. Vo vzťahu k takto preukazovanej vedomostnej stránke daňového podvodu kasačný súd dodáva, že
ani táto argumentácia neobstojí. Pokiaľ správny súd a orgány finančnej správy poukazujú na skutočnosť,
že sťažovateľka sa rozhodla uzatvoriť zmluvu s neznámou a novou reklamnou spoločnosťou, kasačný
súd dáva do pozornosti vyjadrenie sťažovateľky (nepopierané orgánmi finančnej správy), že so
spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. už obchodovala aj v roku 2014. Z pohľadu skúseností sťažovateľky

teda nejde o nového obchodného partnera, pričom správca dane a žalovaný ani netvrdili, že by
obchodná spolupráca týchto dvoch spoločností v roku 2014 bola z daňového hľadiska problematická.
Rovnako skutočnosť, že došlo k dodaniu plnenia prostredníctvom subdodávateľov, je bežnou súčasťou
obchodných vzťahov a nemožno z nej vyvodzovať podozrenie z daňového úniku v obchodnom reťazci.
94. Ostatnou a hlavnou okolnosťou, na ktorej orgány finančnej správy a správny súd stavali v

predmetnej veci vedomostnú stránku daňového podvodu, ako súčasť dôvodu pre neuznanie daňových
oprávnení, bola nadhodnotená cena dodaných plnení. Kasačný súd neopomína vysoké sumy, za ktoré
boli fakturované relatívne triviálne reklamné plnenia od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. Na druhej
strane je potrebné konštatovať, že priemerné trhové ceny obdobných reklamných plnení v roku 2015
nepredstavujú všeobecne známu skutočnosť a ani správca dane a žalovaný neoznačili takú ich činnosť/

dôkazy, kde tieto ceny už boli zistené (§ 24 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku). Ako už uviedol
kasačný súd vyššie, bolo dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného, aby preukázali priemerné
trhové ceny obdobných plnení v roku 2015 a existenciu významnejšej odchýlky v tejto časti. Takéto
dôkazy však správca dane, žalovaný a ani správny súd neprodukovali a ani ich vo svojich rozhodnutiach
neoznačujú. Práve túto skutočnosť dôvodne namieta aj sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti.

95. Kasačný súd si uvedomuje, že pri závere o neprimeranosti ceny plnenia, ako dôvode pre vyvodenie
zodpovednosti voči sťažovateľke za účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
vychádzali orgány finančnej správy najmä zo skutočnosti, že podstatnú časť reklamných plnení dodával
spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. jej subdodávateľ - spoločnosť Ekotopfilm spol. s r.o. (organizátor
festivalu), a to za sumu 11x nižšiu ako bola suma fakturovaná sťažovateľke. Orgány finančnej správy

a ani správny súd však nepredkladajú žiadnu ucelenú argumentáciu či dôkaz, prečo si sťažovateľka
mohla byť tejto skutočnosti vedomá. Cenotvorba medzi subdodávateľom a dodávateľom v zásade nie
je okolnosťou, ktorá je v bežnom obchodnom styku odberateľovi (v tomto prípade sťažovateľke) známa.
Úlohou kasačného súdu pritom nie je suplovať orgány finančnej správy v tejto časti a namiesto nich
vyhodnocovať vykonané dokazovanie s cieľom podporenia nimi komunikovaných záverov.

96. S ohľadom na vyššie uvedené preto kasačný súd konštatuje, že aj v tejto časti bola kasačná sťažnosť
dôvodná.
97. Pokiaľ sťažovateľka namietala nevykonanie dokazovania výsluchom pána Mizeráka, kasačný súd
dáva do pozornosti, že správny súd túto jej námietku vyhodnotil tak, že nebola uvedená v správnej
žalobe a nebola vznesená ani v lehote na doplnenie správnej žaloby. Aplikujúc zásady koncentrácie

správneho súdneho konania na túto námietku preto správny súd neprihliadal. Sťažovateľka voči tejto
argumentácií správneho súdu pritom nič nenamieta a ani netvrdí, že by predmetnú námietku uplatnila
včas. Kasačnému súdu preto nezostávalo nič iné, ako sa stotožniť s argumentáciou správneho súdu a
konštatovať, že tento postupoval správne, ak na oneskorene vznesenú žalobnú námietku neprihliadal
(§ 183 SSP).

98. Doterajšie úvahy kasačného súdu automaticky neznamenajú, že sťažovateľke má byť (nevyhnutne)
priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však na žalovanom, resp. správcovi
dane, aby riadne vyargumentovali a preukázali dôvod pre neuznanie daňového oprávnenia. Orgány
finančnej orgány tak môžu buď opätovne vyhodnotiť a doplniť dokazovanie s cieľom preukázaniasubjektívnej stránky daňového podvodu v prípade plnení od spoločností T-Assets, s.r.o. a NOBOX
MEDIA, s.r.o., alebo vykonané dokazovanie, v mantineloch definovaných judikatúrou kasačného
súdu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa

30. júla 2024, body 61 až 71), prehodnotiť (prípadne doplniť) s cieľom spochybnenia materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.
V. Záver
99. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) v časti

posúdenia otázky unesenia dôkazného bremena orgánov finančnej správy pri preukázaní vedomostnej
stránky účasti na podvode, ako dôvode nepriznania daňových oprávnení, v prípade spochybnených
dodaní sťažovateľke od dodávateľov T-Assets, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. Podľa zistení kasačného
súdu trpia rovnakou vadou aj rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd
správne žaloby sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1
písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutia žalovaného a veci

mu vrátil na ďalšie konanie.
100. V ďalšom konaní budú orgány finančnej správy postupovať spôsobom načrtnutým kasačným
súdomvyššie(najmäbod98tohtorozsudku)avyvarujúsapritompochybenízistenýchkasačnýmsúdom
v tejto veci. Správca dane a žalovaný sú pritom viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu
(§ 469 SSP).

101. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

102. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.