Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101697
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0724101697.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o. z., so sídlom: Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so
sídlom Mierová 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu žalovaného, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 1S/130/2024-42

z 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalobca e-mailom žiadal od žalovaného sprístupnenie informácie o životnom prostredí, ktoré by mali
byť súčasťou podkladov konkrétneho konania o výrube drevín, vedeného u žalovaného.

2. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov (ako prvostupňový orgán) rozhodnutím č. OOTZP/

OŽP/10089/43289/2024/Reh z 26. augusta 2024 (prvostupňové rozhodnutie) s odkazom na § 18 ods. 2
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie. V zásade dôvodil, že je
takéto samostatné konanie nehospodárne, pretože žalobca ako účastník výrubového konania môže
nahliadnuť do spisu.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie dňa 5. septembra 2024.

4. Prednosta Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov listom z 30. septembra 2024
(autorizovaným 2. októbra 2024) predložil spisový materiál spolu s odvolaním starostovi mestskej časti
(žalovaného).

5. Prednosta tiež iným listom z 30. septembra 2024 (autorizovaným 2. októbra 2024) upovedomil
žalobcu, že predložil odvolanie starostovi mestskej časti ako odvolaciemu orgánu.

6. Starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 3 zákona o
slobode informácií rozhodnutím č. OOTZP/OŽP/10437/49757/2024/Reh z 8. októbra 2024 (rozhodnutie
o odvolaní), ktoré bolo autorizované 9. októbra 2024, zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu. V podstatnom sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, a
dodal, že ani žiadosť podľa Aarhuského dohovoru nemení zásady správneho konania.7. V administratívnom spise sú k rozhodnutiu o odvolaní pripojené dve doručenky - jedna z 9. októbra
2024, kde je ako odosielateľ i adresát uvedená elektronická schránka ico://sk/00603155 (teda mestská

časť Bratislava - Ružinov) a druhá z 10. decembra 2024, kde je odosielateľ rovnaký ako v prvej
doručenke, a ako adresát je uvedená elektronická schránka ico://sk/31820174 (teda žalobca).

8. Administratívny spis obsahuje aj protest prokurátora z 12. decembra 2024 proti rozhodnutiu o
odvolaní, a rozhodnutie zo 14. januára 2025, ktorým starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov vyhovel

protestu prokurátora a zrušil prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie o odvolaní.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca sa správnou žalobou z 13. novembra 2024 domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia
i fiktívneho rozhodnutia. Argumentoval, že sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a lehota na

vybavenie odvolania podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií márne uplynula. Tiež namietal,
že jeho účasť v inom administratívnom konaní neodôvodňuje nesprístupnenie informácií na základe
infožiadosti.

10. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/130/2024-42 z 20. februára 2025 (napadnuté

uznesenie) zastavil konanie a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

11.Správnysúddospelkzáveru,žefiktívnerozhodnutieozamietnutíodvolanianevzniklo. Prvostupňový
orgán podľa zistenia správneho súdu predložil odvolanie starostovi žalovaného dňa 2. októbra 2024,
a rozhodnutie o odvolaní bolo vydané 8. októbra 2024, teda v 15 dňovej lehote podľa § 19 ods. 3

zákona o slobode informácií. Preto fiktívne rozhodnutie o zamietnutí odvolania nemohlo vzniknúť dňa
22. septembra 2024, ako tvrdil žalobca, lebo v tom čase ešte lehota neuplynula.

12. Vyšiel zo znenia ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, keď podľa neho lehota
na rozhodnutie odvolacieho orgánu sa nezačína počítať od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu

odvolateľom (žalobcom), ale až od jeho doručenia povinnou osobou. Na medziobdobie od podania
odvolania povinnej osobe do predloženia odvolania odvolaciemu orgánu sa podľa súdu vzťahuje § 57
ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií.

13. Preto podľa správneho súdu, hoci v čase podania správnej žaloby (v dôsledku chyby žalovaného

pri doručovaní) žalobca ešte nedisponoval rozhodnutím o odvolaní, podal žalobu proti neexistujúcemu
fiktívnemu rozhodnutiu. Neexistujúce rozhodnutie pritom nemôže byť predmetom súdneho prieskumu,
preto správny súd podľa § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku (SSP) konanie zastavil.

14. Správny súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania na základe toho, že zastavenie

konania zavinil žalovaný, keďže žalobca jeho zavinením nemal v čase podania žaloby vedomosť o
rozhodnutí o odvolaní.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

15. Žalobca (sťažovateľ) sa kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia napadnutého uznesenia, a vrátenia
veci správnemu súdu na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v
zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

16. Požadoval, aby bol uznaný za experta na environmentálne právo a za zainteresovanú verejnosť.

Uvádzal tiež, že je systematicky diskriminovaný, ale bližšie neozrejmil súvis tohto tvrdenia so súdenou
vecou.

17. Sťažovateľ tvrdil, že žalovaný ako druhostupňový orgán prostredníctvom starostu nerozhodol v
lehote podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Mal za to, že správny súd popiera doktrinálnu

podstatu fiktívnych právnych skutočností; a že v skutočnosti dochádza k súbehu viacerých rozhodnutí vo
veci samej, teda fiktívneho rozhodnutia ex lege, ktoré bolo podstatou žaloby a oneskoreného reálneho
rozhodnutia. Správny orgán podľa sťažovateľa „zdvojil“ fiktívne rozhodnutie o odmietnutí odvolania aj
ďalším rozhodnutím.18. Ďalej tvrdil, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného nemohol podať ani kvalifikované
vyjadrenie vo veci výrubu. Odvolával sa aj na Aarhuský dohovor, a zdôrazňoval požiadavku včasnosti

podania informácie.

19. Sťažovateľ považoval názor súdu za popretie striktných prekluzívnych lehôt na rozhodnutie vo veci
samej, ktoré však nemožno „zvoľňovať“ Správnym poriadkom. Správny súd podľa neho nevychádzal
zo systematiky zákona o slobode informácií, a nepodal systematický, teleologický a racionálny výklad

práva.

20. Nesprávnosť rozhodnutia správneho súdu videl sťažovateľ aj v nesprávnom vyhodnotení času
doručenia odvolania odvolaciemu orgánu, keď toto odvolanie bolo zo strany sťažovateľa doručené
starostovi spolu s doručením prvostupňovému orgánu cez elektronickú schránku žalovaného. Podľa
sťažovateľa je druhoradé, ako s odvolaním naložila povinná osoba.

21. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že fikcia
zamietavého rozhodnutia nemohla vzniknúť, pretože rozhodol v oboch stupňoch riadnymi rozhodnutiami
v zákonom stanovených lehotách. Dôvody napadnutého uznesenia považoval za jasné a presvedčivé.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

22. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“)
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná

sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 449 SSP), v
zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán

zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

23. Sťažnostné body, ktorými sa sťažovateľ domáhal uznania svojho postavenia zainteresovanej
verejnosti a súvisiacej odbornosti, ako i námietky proti údajnej diskriminácii a sťaženiu jeho postupu v
konaní o výrube, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, keďže nie je zrejmé, ako mal v tejto súvislosti
správny súd pochybiť. Jednak sa správny súd nijako nevyjadroval k žalobcovmu tvrdenému postaveniu
ako zainteresovanej verejnosti, jednak vôbec nie je zrejmé, ako by malo požadované výslovné uznanie

jeho deklarácie priniesť iný procesný výsledok. Rovnako nemá bezprostredný vplyv na teraz súdenú vec
ani to, že sťažovateľ subjektívne možno nadobúda dojem svojej diskriminácie, pretože tu ide o procesné
uznesenie správneho súdu, ktorý dospel k záveru o chýbajúcom predmete súdneho prieskumu, teda
o existencii neodstrániteľnej podmienky konania. Preto ani kasačný súd nevenoval týmto irelevantným
argumentom sťažovateľa bližšiu pozornosť.

24. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa oprel iba o gramatický výklad zákona a nepoužil iné
metódy výkladu. Lenže z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, ktoré právne posúdenie veci správnym súdompovažoval sťažovateľ pri tejto argumentácii za nesprávne, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP pri námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Hoci sťažovateľ všeobecne tvrdil, že správny súd nesprávne pripustil subsidiárne použitie Správneho
poriadku k zákonu o slobode informácií, rozhodnutie správneho súdu nestojí primárne na aplikácii
Správneho poriadku (čo, mimochodom, ustanovuje § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Pre
správny súd bolo podstatné zistenie, že rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v rámci 15 dňovej lehoty,
počítanej od doručenia (teda, podľa výkladu správneho súdu, predloženia) odvolania prvostupňovým

orgánom odvolaciemu orgánu, v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Správny súd vykladal
práve tento zákon, konkrétne ten istý odsek zákona, o ktorý sám sťažovateľ opiera tvrdenie o vzniku
fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania.

26. Odkaz správneho súdu na § 57 ods. 2 Správneho poriadku sa vo svojej podstate netýka postupu
a lehoty odvolacieho orgánu, ale toho, ako a v akej (poriadkovej) lehote má po podaní odvolania

postupovať prvostupňový orgán (povinná osoba). Sťažovateľ nepresvedčil kasačný súd svojou neveľmi
rozvinutouargumentáciouktejtootázkeonesprávnostiprávnehoposúdeniavecisprávnymsúdom,ktorý
navyše svoje úvahy podložil aj odkazom na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

27. Posledné argumentačné ohnisko sa týkalo sťažovateľovho tvrdenia, že odvolanie bolo starostovi

predsa doručené vtedy, keď aj miestnemu úradu ako prvostupňovému orgánu, pretože bolo
sťažovateľom doručené do elektronickej schránky žalovaného. Kasačný súd nerozporuje, že starosta
sa v skutočnosti možno mohol oboznámiť s obsahom odvolania aj skôr, ako mu bolo toto odvolanie
predložené (doručené) prvostupňovým orgánom. To však nič nemení na tom, že v zmysle zákona je
rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia lehoty až predloženie odvolania (so spismi) tak, ako ustálil

a vyložil už správny súd; sťažovateľ nevysvetlil, v čom by podľa neho mala byť táto úvaha správneho
súdu nesprávna.

28. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

29. Trovy kasačného konania nepriznal kasačný súd žiadnemu z účastníkov podľa § 467 ods. 1 v spojení
s § 167 ods. 1, § 168 SSP. Sťažovateľ ako žalobca bol v konaní neúspešný. Napriek tomu, že žalovaný
bol v konaní úspešný, kasačný súd nezistil také zvláštne okolnosti, pre ktoré by bolo možné požadovať
priznanie náhrady trov konania žalovanému.

30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.