Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 29P/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200770
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725200770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletých: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B.,
nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, zastúpení procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti matky E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX,
G. H. a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. H., o návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B., nar. XX. XX. XXXX, D. B., nar. XX. XX. XXXX, B. B.,
nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX, s a z verujú do osobnej starostlivosti matky E. B.,

nar. XX. XX. XXXX.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich
majetok.

III. Otec E. B., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu na každé maloleté dieťa sumou
50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 25. 02. 2025.

IV.Dlžnévýživnézaobdobieod25.02.2025do31.01.2026, vovýške555,35eurnakaždézmaloletých
detí j e otec p o v i n n ý uhradiť do 12 mesiacov odo dňa doručenia osobe povinnej z vyživovacej
povinnosti.

V. Styk otca s maloletým deťmi sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 25.2.2025 sa navrhovateľka – matka maloletých domáhala určenia rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom – otcom detí uzatvorili po dlhšej známosti, pred
uzatvorením manželstva s manželom narodili 3 deti a po uzatvorení manželstva ďalšie 3 deti. Manžel v
máji 2018 odcestoval do Čiech za prácou. Po istej dobe sa vrátil a obnovili manželské spolužitie. V apríli
2024 opäť odcestoval do Čiech za prácou, neposiela manželke peniaze, tvrdí že si hľadá prácu, deti

nenavštevuje. Od apríla 2024 neprispel na výživu detí. Manželka očakávala, že sa vráti domov aspoň na
Vianoce. Manželka je nezamestnaná, jej príjem pozostáva z prídavkov na 5 detí v sume 300 € a dávku
v hmotnej núdzi má pozastavenú. Iný príjem nemá, býva so svojimi deťmi v jednoizbovom murovanom
dome u svojho otca, ktorý je starobný dôchodca a pomáha so starostlivosťou o deti. Deti navštevujúškolu, plnia si povinnú školskú dochádzku. A. ukončil povinnú školskú dochádzku. Vzťahy medzi ňou
a manželom sú rozvrátené, o deti sa nezaujíma. Navrhla deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať platením výživného.

3. K návrhu pripojila rodné listy maloletých, z ktorých má súd za preukázané, že maloletí sa narodili
X.X.XXXX matke E. B., nar. XX. XX. XXXX a otcovi E. B..

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k.: 29P/7/2025-11 z 28.2.2025 súd ustanovil maloletým na

zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len
„procesný opatrovník“).

5. Súd sa počas konania rodičov maloletých pokúsil viesť k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak
bezúspešne, otec sa na informatívne stretnutie nedostavil.

6. Súd zisťoval informácie o aktuálnom pobyte otca maloletého, prípadne akýchkoľvek možnostiach jeho
kontaktovania, avšak bezúspešne. Doručovanie na adresy v Českej republike nebolo úspešné.

7. Z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni je preukázané, že otec maloletých na území Slovenskej
republiky nie je zamestnaný, nie je poberateľom akýchkoľvek dôchodkov vyplácaných Sociálnou

poisťovňou.

8. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie 29.1.2026. Otec sa pojednávania
nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a nepredložil žiadne
písomné podklady, resp. iné doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci. Počas celého konania bol

pasívny, nepreberal si súdne zásielky a súd na nich aplikoval tzv. fikciu doručenia. Súd mal splnené
podmienky pre konanie, a preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

9.Matkanapojednávanízotrvalanasvojomnávrhu,ktorýpodala,lebootecmal.jemanžel.Nežijúvspol.
domácnosti, on je niekde v Prahe. Nevidela ho odkedy odišiel, 2 roky nebol doma. Nie sú v kontakte.

Nevie či je v kontakte s deťmi, údajne v minulosti raz volal. Žijú s deťmi v Sp. Štiavniku aj s otcom
navrhovateľky, ktorý je starobný dôchodca. Matka je nezamestnaná. Príjem má 239 eur, to je hmotná
núdza a poberá prídavky 240 eur. Iný príjem nemá. Otec neprispieva nič. Výdavky sú – elektrina 35 eur,
smeti 15 eur mesačne, voda cca 40 eur, kúria drevom – 450 eur, strava 150-200 eur. Otec jej pomáha
z dôchodku. C. je ôsmak, na strednú školu nepôjde, musí jej pomáhať a nájsť si prácu. D. chodí do školy,

do 6. ročníka, B. do 6. ročníka, A. je tretiak. Deti sú zdravé.

10. Procesný opatrovník sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky, uviedol, že matka riadne
zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Otec pri prešetrení pomerov sa v domácnosti nenachádzal.
Otec matke absolútne nie je nápomocný..

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, lustráciami, správou
UPSVaR Poprad z 7.1.2026, 31.12.2025, 5.1.2026 a lustráciou v Sociálnej poisťovni. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci.

12. Maloletí pochádzajú z manželského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti,
otec odišiel takmer pred 2 rokmi do Českej republiky a odvtedy sa nevrátil. Maloletí žijú s matkou,
v domácnosti starého otca, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť, otec na ich výživu neprispieva,
nijako sa s rodinou nekontaktuje. Rodičia nie sú v žiadnom kontakte, matka nemá vedomosť o pobyte,

zamestnaní, životnej úrovni otca maloletých. Matka má pravidelné mesačné výdavky spojené so
zabezpečením základných potrieb a nákladov na bývanie – teplo, elektrinu, odpad, stravu, pomôcky
do školy a iné bežné výdavky. Maloleté deti sú zdravé, navštevujú základnú školu, nezúčastňujú sa
žiadnym mimoškolských aktivít. Nakoľko rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti a otec sa
na ich výchove a pravidelných výdavkoch nepodieľa, je v záujme maloletých najmä s prihliadnutím na

zabezpečenie stability a istoty výchovného prostredia súdnym rozhodnutím upraviť rodičovské práva
a povinnosti. Mesačné výdavky matka špecifikovala na pojednávaní a súd ich považuje, prihliadnuc na
vek maloletých, za primerané výdavky, ktorými sa matka snaží zabezpečovať všetky potreby svojich detí
a zaistiť ich riadny vývoj a vývin.13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých, ktorí pochádzajú

z manželského zväzku, toho času nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi ani
k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k uvedenému, a tiež ku skutočnosti,
že rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím, súd konštatuje,
že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým bol podaný dôvodne. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná sa o maloletých náležite

postarať, zabezpečuje im starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni. Vzhľadom k uvedenému súd
konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletých, aby boli zverení do osobnej starostlivosti matky, tiež
s poukazom na skutočnosť, že otec sa nenachádza na území SR, s najväčšou pravdepodobnosťou sa
zdržiava a pracuje v zahraničí (čo je preukázané aj nemožnosťou súdu priamo doručiť žiadne zásielky
otcovi maloletých).

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletých
do osobnej starostlivosti matky. Osobná starostlivosť zahŕňa právo matky mať maloletých pri sebe, určiť
tak miesto ich pobytu, výchovne na nich pôsobiť a starať sa o ich potreby.

20. Súd konštatuje, že napriek tomu, že maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matky, jeho
zákonnými zástupcami sú naďalej obaja rodičia, ktorí majú vo vzťahu k maloletým rodičovské práva
a povinnosti, medzi ktoré patrí tiež právo a povinnosť zastupovať maloletých a spravovať ich majetok.
Uvedené súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo priznal len
jednému z rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia
dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť.

25. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický

a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú
dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

26. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou
50,- eur mesačne. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd má za preukázané, že otec t. č. nie je zamestnaný
v Slovenskej republike, podľa vyjadrení matky, ktoré však nie sú overené, by sa otec mal nachádzať
v zahraničí, v Českej republike. Otec na Slovensku nepoberá žiadne dôchodky, dávky ani príspevky
z verejných zdrojov. Procesný opatrovník súhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. Súd

poukazuje na to, že otec sa viac ako rok a pol žiadnym spôsobom nepodieľal na zabezpečovaní
výživy maloletých detí. S maloletými sa nestretáva, nezaujíma sa o nich, netrávi s nimi čas, čím neplní
vyživovaciu povinnosť ani nepriamo.

27. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd vychádzal z tzv. potenciality príjmov, súd nemá preukázané

najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca a nemá vedomosť o tom, či má nejaké osobitné znalosti a odborné
vedomosti. Súd má za to, že otec by mal byť schopný dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá pre
rok 2025 predstavuje sumu 816,- eur mesačne a pre rok 2026 sumu 915 eur mesačne. Otec iné
vyživovacie povinnosti nemá. Súd na základe uvedeného priznal výživné vo výške 50,- eur mesačne na
každé z maloletých detí, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky v pravidelných intervaloch.

Je absolútne neprijateľné, aby sa otec vyhýbal svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom,
ktoré pochádzajú z jeho manželstva s matkou maloletých. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke
(napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem tak, aby mohol
zabezpečovať výživné pre svoje deti. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho
príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich piatich maloletých

detí. Pokiaľ je pravdou, že sa otec dlhodobo zdržiava v zahraničí, je navyše daný predpoklad, že jeho
príjem bude omnoho vyšší.

28. Súd zároveň rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 25. 02. 2025 do 31. 01. 2026, vo výške
555,35 eur na každé z maloletých detí, (suma, výživného, ktorú mal za uvedené obdobie zaplatiť 50 eur

x 11 mesiacov a 3 dní) je otec povinný uhradiť do 12 mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Je
len na rozhodnutí otca, či to urobí v jednej platbe, alebo v rôznych splátkach (počet a výšku si otec môže
určiť podľa vlastnej úvahy a možností s tým, aby najneskôr do uvedeného dátumu došlo k uhradeniu
celej dlžnej sumy).29. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa

na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd nemal možnosť prešetriť si bytové pomery otca a prihliadol aj
na nezáujem otca o deti. Určovanie časového intervalu pre úpravu styku preto súd nepovažoval za
potrebné. Ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov, najmä záujmu o styk, môže sa otec úpravy styku

domáhať.

31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

32. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa,

nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením zákona pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.