Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1219200212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Lumius Slovakia, s. r. o. "v
likvidácii",Závodskácesta2945/38,01001Žilina,IČO:36416541,zast.JUDr.JanaIvánová,advokátka,
Sklenárova 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.,
Mlynské nivy 59/A,
824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, zast. soukeník - štrpka s. r. o., Strážnická 8141/5,
811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o žalobe žalobcu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa

22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k.
B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom obnovu konania vedeného na
bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol. II. výrokom žalovanému súd

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 397 písm. e), § 403 ods. 1, 2, § 404 písm. c), § 414,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd konštatoval, že predmetom konania je žalobcom podaná žaloba na obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010.
V uvedenom konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.792.188,01 eur s príslušenstvom, titulom

vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.785.937,95 eur a titulom náhrady škody v sume
1.006.250,06 eur. Súd rozsudkom č.k. 54Cb/8/2010-540 zo dňa 12.11.2013 žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním, a preto dňa
19.02.2014 nadobudol právoplatnosť.
Vo veci už bolo súdom rozhodnuté s tým, že súd obnovu konania zamietol. Po podaní odvolania
žalobcom odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

neobsahuje dôvody, ktoré by jasne a presvedčivo predstavovali vysvetlenie súdom prijatého záveru o
tom, že v danej veci nie je daná personálna ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa
žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ č. C-305/17, a teda že toto rozhodnutie Súdneho
dvora EU nie je pre strany tohto sporu záväzné. Súd neposkytol v odôvodnení napadnutého rozsudkupresvedčivé argumenty, ktoré ho viedli k zamietnutiu žalobcom navrhovanej obnovy konania. Súd sa
žiadnymspôsobomnevysporiadalsargumentácioužalobcu,ktorouodôvodňovalzáväznosťrozhodnutia
súdneho dvora č. C-305/17 pre strany v tomto konaní.

Súd následne poukázal na to, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odôvodňoval tým, že
rozsudok č.k. 54Cb/8/2010-540 zo dňa 12.11.2013 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 06.12.2018 vo veci C-305/17 a ktoré je aj pre tieto sporové strany záväzné. Vo veci C-305/17
bol predmetom návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava II z 28. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 26. mája 2017, ktorý súvisí

s konaním: FENS spol. s r.o. proti Slovenskej republike - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie je daná personálna a ani vecná súvislosť medzi konaním,
obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora č. C-305/17. Návrh na začatie
prejudiciálneho konania a následne aj rozhodnutie sa týka sporu medzi spoločnosťou FENS spol.
s r.o. a Slovenskou republikou zastúpenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorom sa
prejednáva nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci sú obe sporové strany obchodné spoločnosti

(žalobca spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaný akciová spoločnosť), teda podnikateľské
subjekty, u ktorých sa predpokladá ich vyššia miera profesionality a odbornosti. Na základe toho musia
zodpovedne uvážiť obsah zmluvných ustanovení a posúdiť mieru rizika pri ich dojednávaní ako aj
samotné podnikanie. Žalobca sa v konaní 54Cb/8/2010 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a
náhrady škody z dôvodu, že žalovaný mu ako vývozcovi elektriny protiprávne účtoval od 01.01.2008 do

31.03.2009 systémový poplatok za vývoz elektriny z územia Slovenskej republiky, ak sa nepreukáže,
že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená. Predmetný poplatok bol účtovaný na
podklade Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, ktorá sa riadila ustanoveniami zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ako aj Obchodného zákonníka (Článok VIII ods. 13:
„Užívateľ sa zaväzuje uhrádzať poplatok za poskytnutie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorý

nebol preukázateľne dovezený na vymedzené územie na základe regulovanej ceny v zmysle § 12 ods. 9
NariadeniavládySRč.317/2007Z.z.VýškapoplatkujestanovenápodľaplatnéhorozhodnutiaÚRSO.“).
Žalovaný postupoval v súlade s platnou legislatívou a predmetný poplatok v podstate iba premietol do
zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že nemal inú možnosť, iba predloženú zmluvu akceptovať a podpísať, inak by
ho žalovaný odpojil od siete a tým mu v podstate ukončil možnosť podnikať v danom odvetví, nemožno

akceptovať. V prípade takejto hrozby mal možnosť domáhať sa návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca záväznosť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci
C-305/17 vyvodzuje aj z tej skutočnosti, že sa tým potvrdila neplatnosť čl. VIII
ods. 13 Zmluvy odvolávajúceho sa na ust. § 12 ods. 3 Nariadenia vlády SR

č. 317/2007. Súd uviedol, že si je plne vedomý „doktríny acte éclairé“ a súdny dvor by tú istú prejudiciálnu
otázku predloženú v inom konaní neposudzoval. Pri úvahách o posudzovaní nezáväznosti rozhodnutia
súdneho dvora vo veci C-305/17 pre konanie, ktorého obnovy sa žalobca domáha, súd okrem predmetu
konania prihliadal aj na dôvody, o ktoré súd svoje zamietavé rozhodnutie oprel: „Súd len pre úplnosť
považuje v súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviesť, že žalobca v

návrhu, ako aj vo svojich ďalších podaniach doručených súdu v priebehu konania uviedol, že neplatnosti
čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie považoval za neplatný už v čase
uzatvárania zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. To znamená, že aj v prípade, ak by
súd skutočne dospel k záveru, že toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nemohol by nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť, nakoľko v tomto prípade by musel aplikovať ust. §

268 Obchodného zákonníka“. Aj z týchto záverov vyplýva, že predmetné rozhodnutie súdneho dvora
by na konanie vedené o nároku žalobcu nemalo žiadny vplyv. Inak by to zrejme bolo v situácii,
ak by žalovaným v pôvodnom konaní bola Slovenská republika a predmetom konania by bol nárok
na náhradu škody, tak ako to bolo aj v prípade konania, v ktorom sa prejudiciálna otázka riešila.
Na základe uvedeného možno konštatovať nezáväznosť predmetného rozhodnutia súdneho dvora

C-305/17 pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.
54Cb/8/2010. Súd uviedol, že si je samozrejme vedomý toho, že podanie opravného prostriedku je
právom (nie povinnosťou) sporovej strany, ak sa s rozhodnutím nestotožňuje a jeho nepodanie nie je
zákonnou podmienkou pre povolenie obnovy konania. Uvedená poznámka, že žalobca v pôvodnom
konaní nevyužil svoje právo napadnúť prvoinštančné rozhodnutie riadnym opravným prostriedkom, na

základe ktorého by bolo možné v odvolacom konaní posúdiť návrh na začatie prejudiciálneho konania,
resp. správnosť právneho posúdenia veci, bola mienená v tom kontexte, že žalobca nevyužil možnosť
podrobiť rozhodnutie prieskumu v rámci odvolacieho konania. Na tomto mieste súd uvádza, že k
prelomeniu zásady res iudicata by malo dochádzať iba vo výnimočných prípadoch a nie pre rozpors akýmkoľvek rozhodnutím súdneho dvora. Návrhom na obnovu konania by nemal slúžiť na nápravu
prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na podporu
svojej argumentácie súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 345/2017

zo dňa 16. mája 2017 (body 21., 22. a 23.). Keďže v tomto konaní mal úspech vo veci žalovaný, súd mu
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Opravným uznesením č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024 súd opravil
chybu v písaní v označení spisovej značky rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa

22.06.2023, ECLI:SK:MSBA3:2023:1219200212.12 tak, že správne spisová značka rozsudku znie:
„B2-25Cb/5/2019“.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že nový rozsudok opätovne neobsahuje dôvody, ktoré by predstavovali vysvetlenie súdom
prijatého záveru o tom, že v danej veci nie je daná personálna ani vecná súvislosť medzi konaním,
obnovy ktorého sa žalobca domáha a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ č. C-305/17, a teda že toto
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nie je pre strany sporu záväzné. Súd neposkytol v odôvodnení

napadnutého rozsudku presvedčivé argumenty, ktoré ho viedli k zamietnutiu žalobcom navrhnutej
obnovy konania. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalobcu vychádza zároveň z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedáva presvedčivú odpoveď, prečo má byť žalobcom navrhovaná obnova konania
neprípustná. Nespĺňa tak parametre vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keďže nedáva žalobcovi relevantnú
odpoveď na jeho argumenty, čím súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V tomto

smere žalobca poukázal najmä na svoju argumentáciu s odkazom na príslušnú judikatúru ohľadom
povahy a zásad prejudiciálnej otázky, konkrétne doktrínu acte éclaire a viazanosť vnútroštátnych súdov
rozhodnutím SD EU o prejudiciálnej otázke. Trval na tom, že rozsudok súdneho dvora vo veci C-305/17
je pre strany v konaní, ktoré žalobca napáda žalobou na obnovu konania, záväzný, nakoľko rozhoduje
o tom istom poplatku. Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-305/17 rozhodol, že „vývozný“ poplatok za

elektrinu, ktorý žalovaný (SEPS) účtoval vývozcom elektriny, teda aj žalobcovi (Lumius), je v rozpore s
komunitárnym právom. Je teda zrejmé, že tento rozsudok Súdneho dvora EU sa personálne aj vecne
týka účastníkov napádaného konania. Žalobca ďalej vo svojich podaniach a prednesoch na pojednávaní
zdôrazňoval, že judikatúra Súdneho dvora EU v prejudiciálnom konaní má spätné účinky, t.j. ex tunc.
Žalobca nerozumel argumentácii súdu, nakoľko v rámci konania ako aj vo svojom odvolaní voči prvému

zamietavému rozhodnutiu o obnove konania poukázal na to, že voči uvedenému vývoznému poplatku
sa žalobca v roku 2008 bránil aj podaním návrhu na súd na vydanie predbežného opatrenia zo dňa
27.02.2008, ktorým by bolo žalovanému zakázané účtovanie vývozného poplatku žalovaným až do
rozhodnutia vo veci samej. Súd návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia v konaní vedenom
na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod č. 54Cb/61/2008 však nevyhovel a návrh žalobcu na

vydanie predbežného opatrenia zamietol, ktoré rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Tvrdil, že súd
nemôže odôvodňovať svoje rozhodnutie o zamietnutí obnovy konania tým, že žalobca sa nebránil voči
vývoznému poplatku podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, jednak to nie je pravda a
jednak to podľa žalobcu nemá žiadny súvis s tým, či Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je pre strany
tohto konania záväzné alebo nie. Podotkol, že v konaní o povolenie obnovy konania súd skúma, či je

alebo nie je obnova konania procesne prípustná, a nie to, ako by súd mohol alebo nemohol vo veci v
prípade povolenia obnovy konania rozhodnúť. Žalobca mal za to, že preukázal, že boli splnené všetky
podmienky stanovené zákonom pre povolenie obnovy konania vedeného na bývalom Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010.
Namietal, že súd nemôže tvrdiť, že predložený rozsudok súdneho dvora personálne a predovšetkým

ani vecne nesúvisí s napádaným konaním, keďže žalobca preukázal, že v oboch veciach sa jednalo o
ten istý vývozný poplatok, ktorý žalovaný neoprávnene účtoval žalobcovi, čo práve vo svojom rozsudku
súdnydvorpotvrdil,keďkonštatovalnesúladtohtovývoznéhopoplatkuskomunitárnymprávom.Žalobca
zdôraznil, že Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-305/17 rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom
základného konania, má dopad na sporové strany tohto konania a predovšetkým vyriešilo pre obnovou

napádanékonanievýznamnúpredbežnúotázkuspôsobomodlišnýmodrozhodnutiavpôvodnomkonaní
a má vzťah k prejednávanej veci. Rozhodnutie súdneho dvora C-305/17 nemožno za žiadnych okolností
vo vzťahu k obnovou napádanému konaniu považovať za „akékoľvek“ rozhodnutie súdneho dvora,
a to ani z pohľadu súdom citovaného uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 345/2017. Na základevyššie uvedeného je možné jednoznačne tvrdiť, že uvedené Rozhodnutie súdneho dvora zakladá dôvod
prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP, nakoľko odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku
majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v tomto konaní dosah. Uvedené konštatuje Ústavný súd

SR aj vo svojom rozhodnutí III. ÚS 345/2017. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že obnovu konania povoľuje a žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.09.2023. Mal za to, že

v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd dostatočne a komplexne vysporiadal s tvrdeniami oboch
stránsporuajasnesavyjadrilkposúdeniukľúčovéhokritériaprípustnostiobnovykonaniavtomtokonaní
a síce k otázke záväznosti rozsudku súdneho dvora C-305/17 pre strany sporu. V rozsudku sa súd
zaoberátiežotázkouprelomeniazásadyresiudicatacestouobnovykonania.Poukázalnato,ževkonaní
vedenom pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo dňa 16.05.2017 sa ústavný súd
vyjadril k posudzovaniu návrhu na obnovu konania v intenciách právnej úpravy Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý zakotvoval ako dôvod obnovy konania rozpor právoplatného rozsudku s rozhodnutím
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. CSP uvedené
ustanovenie modifikuje. Relevantným je podľa novej právnej úpravy také rozhodnutie Európskeho
Súdneho dvora alebo Rady Európskej únie, alebo komisie, ktoré je pre strany záväzné, a teda na
základe ktorého sú strany povinné sa riadiť, spravovať, plniť a rešpektovať, a ktoré sa strán sporu priamo

vecne aj personálne dotýka. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolaní sa žalobca pomerne rozsiahlo venuje
priebehu konania predchádzajúceho podaniu návrhu na povolenie obnovy konania, hoci, ako je z § 397
CSP zrejmé, žaloba na obnovu konania je prípustná len v prípade taxatívne vymedzených zákonných
dôvodov, medzi ktoré nepatria prípadné pochybenia pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností
procesnej povahy. To, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý súd zamietol

a tiež určovaciu žalobu, ktorú napokon vzal späť, nič nemení na skutočnosti, že dôvod prípustnosti
žaloby na obnovu konania, na ktorý sa žalobca odvoláva, naplnený nie je. Rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č.k. 54Cb/8/2010-540 nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, ktoré je pre strany sporu záväzné. Poukázal na to, že žalobca sa v odvolaní opäť vyjadruje k
otázke núteného uzatvorenia Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia a faktickej nemožnosti

jej úpravy, resp. pripomienkovania. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na argumentáciu uvedenú vo
Vyjadrení žalovaného k žalobe na obnovu konania zo dňa 18.08.2019. Žalovaný konštatoval, že
postupoval právom aprobovaným spôsobom a v súlade s (v danom čase) platnou legislatívou. Do zmlúv
uzatváraných s užívateľmi prenosovej sústavy zapracoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré boli záväzné pre všetkých dotknutých účastníkov trhu s elektrinou. Pokiaľ žalobcovi

vznikli v dôsledku existencie všeobecne záväzných právnych predpisov odporujúcich komunitárnemu
právu akékoľvek nároky, tieto si mal uplatniť právom predpísaným spôsobom voči zodpovednému
subjektu, ktorým bol v tomto prípade štát. Žalovaný však nie je zodpovedným a pasívne legitimovaným
subjektom pre takéto prípady. Subjekt, ktorý je žalovaný a nárok, ktorého sa voči nemu žalobca
domáha nie sú s vecou prejednávanou pred súdnym dvorom vo veci č. C-305/17 vecne a personálne

prepojené do takej miery, ktorá by legitimizovala „znovuotvorenie“ konania. Opačným prístupom by sa
vytvoril neobmedzený priestor pre znovuotvorenie právoplatne skončených konaní, ktoré by s vecou
prejednávanou pred súdnym dvorom hoci aj len okrajovo súviseli. Súdny dvor sa v minulosti vyslovil
za obmedzenie princípu účinnej právnej ochrany v prospech „zásadných princípov vnútroštátneho
súdneho systému, akými sú zásada právnej istoty a z nej vyplývajúca zásada res iudicata“. Podľa názoru

súdneho dvora na zabezpečenie právnej stability a istoty právnych vzťahov, ako aj riadneho výkonu
súdnictva je potrebné, aby právoplatné súdne rozhodnutia nemohli byť napádané po vyčerpaní právnych
prostriedkov alebo po uplynutí príslušných lehôt na podanie opravného prostriedku. Na záver žalovaný
uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a presvedčivé. S poukazom na uvedené
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.10.2023, v ktorom
zotrval na podanom odvolaní.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu

odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného

uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23. januára 2024, pretože vykazuje známky vecnej
správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za
následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti

napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. Žalobca sa v konaní domáhal obnovy konania vedeného bývalom Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Súd po prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/5/2019-220 zo dňa
20.05.2021, ktorým obnovu konania zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Cob/12/2022-292 zo dňa 14.11.2022 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd
následne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22.06.2023 v znení opravného
uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo dňa 23.01.2024 tak, že obnovu konania vedeného na bývalom
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok napadol
odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a
vyjadreniažalovanéhodospelkzáveru,žesúdvecsprávneprávneposúdil,pričomkonanienemážiadnu

takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právne závery súdu sú
odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými
argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom
uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu
výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo

viacerých smeroch obmedzená. Dôvodom na obnovu konania je okrem iného existencia právoplatného
rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je pre strany sporu
zároveň záväzné (§ 397 písm. e) CSP). V ustanovení § 397 písm. e) CSP je vyjadrená nadradenosť
komunitárneho práva vnútroštátnemu právu. Súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania posudzuje
súlad pôvodného rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, keď dôvodom

na obnovu konania je existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň záväzné.

14. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v odsekoch 15. a 16.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom uplatnenému dôvodu podania žaloby na

obnovu konania v zmysle ust. § 397 písm. e) CSP jasne vysvetlil, prečo nemožno v danom prípade
predpoklady na povolenie obnovy konania na základe žaloby na obnovu konania podanej žalobcom
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považovať za splnené. Žalobca vo vzťahu k uvedenejargumentácii súdu v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by bolo možné považovať
za dôvody spochybňujúce správnosť uvedených záverov súdu.

15. Vo vzťahu k dôvodu podania (prípustnosti) žaloby na obnovu konania uvedenému v ustanovení
§ 397 písm. e) CSP v zmysle ktorého „proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie,ktoréjeprestranyzáväzné“,ktorýdôvodprípustnostižalobynaobnovukonaniaoznačilžalobca
v žalobe, odvolací súd uvádza, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysvetlil,

prečonemožnoaniuvedenýdôvodpodania(prípustnosti)žalobynaobnovukonaniapovažovaťvdanom
prípade za taký, na základe ktorého je možné v zmysle § 414 CSP povoliť obnovu konania. V tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že nová právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku
sprísnila oproti § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku predpoklady prípustnosti žaloby
na obnovu konania v tom zmysle, že zákon - Civilný sporový poriadok v § 397 písm. e) CSP oproti § 228
ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, aby rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým je právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu
členského štátu EÚ v rozpore, bolo pre strany pôvodného konania, v ktorom bolo vydané právoplatné
súdne rozhodnutie (dotknuté žalobou na obnovu konania) záväzné.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno

dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ani ak má pôvod v nesprávnom postupe súdu
alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto
prípadoch slúži odvolanie (riadny opravný prostriedok), prípadne dovolanie (mimoriadny opravný
prostriedok). Odvolací súd zastáva názor, že Rozhodnutie súdneho dvora č. C-305/17 sa konkrétne
netýka predmetu sporu a jeho strán vedeného pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Pre uplatnenie dôvodu

povolenia obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP iné právne posúdenie rezultujúce z iného
rozhodnutia nemôže slúžiť ako zákonný dôvod obnovy konania. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 161/2012, podľa ktorého obnova konania neprichádza do úvahy v
prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože takéto pochybenie je možné odstrániť napr.
dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním, resp. v konaní pred ústavným súdom postupom podľa čl. 127

ods. 1 ústavy. Povolenie obnovy konania pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím
Súdneho dvora EÚ by bolo v rozpore s princípom právnej istoty (keďže medzi pôvodným konaním, a
rozhodnutím ktoré sa považuje za dôvod obnovy konania, musí existovať vecný a personálny súvis).
Žalobca však v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by svedčili tomu, že vo veci je dôvodné povoliť
obnovu konania.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil svoj záver, že danej
veci nie je daná personálna a ani vecná súvislosť medzi konaním, obnovy ktorého sa žalobca domáha a
rozhodnutím súdneho dvora č. C-305/17. Odvolací súd sa s takýmto záverom stotožňuje. Súd vysvetlil,
na základe akých dôvodov konštatoval nezáväznosť predmetného rozhodnutia súdneho dvora C-305/17

pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010.
Ako uviedol súd, návrh na začatie prejudiciálneho konania a následne aj rozhodnutie sa týka sporu
medzi spoločnosťou FENS spol. s r.o. a Slovenskou republikou v zastúpenou Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví, v ktorom sa prejednáva nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci sú však obe
sporové strany obchodné spoločnosti (žalobca spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaný akciová

spoločnosť), teda podnikateľské subjekty, u ktorých sa predpokladá ich vyššia miera profesionality a
odbornosti. Na základe toho musia zodpovedne uvážiť obsah zmluvných ustanovení a posúdiť mieru
rizika pri ich dojednávaní ako aj samotné podnikanie. Súd tak dôvodne neakceptoval tvrdenie žalobcu,
že nemal inú možnosť, iba predloženú zmluvu akceptovať a podpísať, inak by ho žalovaný odpojil
od siete, a tým mu v podstate ukončil možnosť podnikať v danom odvetví, nemožno akceptovať. Z

bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri úvahách o posudzovaní nezáväznosti
rozhodnutia súdneho dvora vo veci C-305/17 pre konanie, ktorého obnovy sa žalobca domáha, súd
okrem predmetu konania prihliadal aj na dôvody, o ktoré súd svoje zamietavé rozhodnutie oprel, keď aj
z týchto vyplýva, že predmetné rozhodnutie súdneho dvora, by na konanie vedené o nároku žalobcu,
nemalo žiadny vplyv. Súd pritom akcentoval, že inak by to zrejme bolo v situácii, ak by žalovaným v

pôvodnom konaní bola Slovenská republika a predmetom konania by bol nárok na náhradu škody, tak
ako tomu bolo aj v prípade konania, v ktorom sa prejudiciálna otázka riešila. Je potrebné zdôrazniť, že
k prelomeniu zásady res iudicata by malo dochádzať iba vo výnimočných prípadoch a nie pre rozpors akýmkoľvek rozhodnutím súdneho dvora. Návrh na obnovu konania by nemal slúžiť na nápravu
prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy.

18. Odvolací súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo dňa 16.05.2017, v ktorom uviedol: „Nad rámec uvedeného ústavný súd
dodáva, že zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1
písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo
16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol,

že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, Súdny dvor
tiež uviedol, že na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto
rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor
zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do

jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená
pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho
dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou
napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho
posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy

prípadnej nesprávnosti procesnej povahy.“

19. Čo sa týka argumentácie odvolateľa týkajúcej sa priebehu konania predchádzajúceho podaniu
návrhu na povolenie obnovy konania, žalovaný dôvodne poukazoval na to, že z ustanovenia § 397 CSP
je zrejmé, že žaloba na obnovu konania je prípustná len v prípade taxatívne vymedzených zákonných

dôvodov, medzi ktoré žalobcom vytýkané skutočnosti nepatria.

20.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdzhodnesosúdomzastávaprávnynázoronezáväznosti
predmetného rozhodnutia súdneho dvora C-305/17 pre konanie pôvodne vedené pred zaniknutým
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010. Súd preto postupoval správne, keď obnovu

konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/8/2010 zamietol.

21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-25Cb/5/2019-344 zo dňa 22. júna 2023 v znení opravného uznesenia č.k. B2-25Cb/5/2019-389 zo
dňa 23. januára 2024 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).