Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-40Cb/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123231149
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123231149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudkyňouMgr.MartinouKmeťkovouvsporežalobcu:A.s.r.o.,so

sídlom X. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, v zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátsku
kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému K. poisťovňa,
a.s. M. J. X., so sídlom M. 4, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.342 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.342 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.342 Eur od 18.01.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 09.02.2023 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.342 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.09.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škodanamotorovomvozidleDACIADocker,EČV:Arokvýroby:2014(ďalejajako„poškodenémotorové
vozidlo“ alebo „poškodené vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému M. V. s.r.o.,
so sídlom: A. XX, XXX XX A. (ďalej aj ako „poškodený“ alebo „právny predchodca žalobcu“). Predmetnú
škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré v čase nehody patrilo obchodnej spoločnosti

U.B.C.L. s.r.o. (ďalej ako „vinník nehody“ alebo „škodca“), ktorá mala v t. č. uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v
poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.

2. Poškodené motorové vozidlo bolo prevezené do autoservisu. Žalovaný po vykonaní šetrenia poistnej
udalosti oznámil dňa 04.11.2022 poškodenému, že ide o totálnu škodu, teda nie je možná oprava
a vyplatil poškodenému sumu 3.474,45 Eur dňa 09.11.2022. V dôsledku skutočnosti, že dopravnou

nehodou, resp. škodovou udalosťou, došlo k poškodeniu poškodeného motorového vozidla a tým bolo
znemožnené jeho ďalšie užívanie, bol poškodenému nanútený stav, kedy si musel prenajať náhradné
vozidlo, aby mohol fungovať ako pred nehodou. Išlo o účelné využitie náhradného vozidla k zaisteniu
bežných životných potrieb, či už k práci alebo k životu tak, ako tomu bolo pred škodovou udalosťou.
Prenájom trval až do momentu reálneho odškodnenia za zničené motorové vozidlo do 09.11.2022.
Predmetom zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla bolo motorové vozidlo ŠKODA Roomster,
EČV: A (ďalej aj ako „náhradné vozidlo“ alebo „náhradné motorové vozidlo“). Trvanie nájmu náhradného

motorového vozidla bolo v čase od 12.09.2022 do 09.11.2022. Náklady za použitie náhradného vozidla
a uskladnenie zničeného vozidla poškodeného boli vo výške 2.172 Eur (vrátane DPH). Táto suma
bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20221155. Poškodený predmetnú faktúru uhradil
priamo u prenajímateľa (žalobcu), a to dňa 28.11.2022, čím mu vznikla škoda. Nájom vozidla saskončil dňom vyplatenia poistného plnenia žalovaným, dňa 09.11.2022, t.j. keď poškodený obdržal
peniaze od žalovaného. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla a uskladnenie
zničeného vozidla poškodeného predstavovala sumu 1.810 Eur. Následne bolo poškodenému doručené

Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 02.01.2023, ktorým bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.
9533058687 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným za
nájom však bola iba vo výške 468 Eur. Celková nepriznaná suma za prenájom náhradného motorového
vozidla a uskladnenie motorového vozidla je vo výške 1.342 Eur bez DPH. Neuhradená pohľadávka
zo strany žalovaného bola vlastníkom poškodeného vozidla postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2023.

3. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy, a to: Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2023;
faktúru č. 20221155 zo dňa 15.11.2022; Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.11.2022; Oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 02.01.2023; Oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo 9571150011
zpoistnejudalostičíslo6620558678zodňa29.09.2022;Nájomnúzmluvuzodňa12.09.2022;Preberací/

Odovzdávací protokol k poškodenému vozidlu; Odovzdávací/Preberací protokol k náhradnému vozidlu;
Výpis z obchodného registra Slovenskej republiky žalobcu zo dňa 16.02.2023; Výpis z obchodného
registra žalovaného 16.02.2023.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.02.2023 vo veci platobný rozkaz č. k. 11Up/252/2023,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.342 Eur spolu s príslušenstvom a trovami
konania.

5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 11Up/252/2023
zo dňa 22.02.2023 odpor, ktorým namietal nárok žalobcu v celom rozsahu a žalobu považoval za

nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že v oznámení o poistnom
plnení zo dňa 02.01.2023 likvidátor deklaroval, že bolo priznané poistné plnenie v rozsahu 15 dní. Za
účelne vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla bolo priznané obdobie odo dňa zapožičania
12.09.2022 do dňa doručenia oznámenia o totálnej škode, a to dňa 23.09.2022. Nakoľko dňa 23.09.2022
bol piatok, žalovaný uznal trvanie prenájmu do prvého nasledujúceho pracovného dňa, t. j. 26.09.2022,

t. j. pondelok, čo činí 15 dní. Likvidátor pri posudzovaní priznanej dĺžky prenájmu náhradného vozidla
vychádzal zo správneho určenia okamihu doručenia oznámenia o poistnom plnení.

6. Oznámenie o totálnej škode bolo doručené poškodenému už dňa 23.09.2022. Z uvedeného dôvodu
poskytnutie plnenia za prenájom náhradného vozidla aj po dátume doručenia oznámenia o totálnej

škode, t. j. nad rámec priznaných 15 dní, považuje žalovaný za nedôvodné. Žalovaný za účelom
podporenia svojej argumentácie uviedol stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgánu kontroly nad
výkonom poisťovníctva na území Slovenskej republiky.

7. Žalovaný namietal žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, pričom mal za to, že sa do omeškania so

svojímplnenímnikdynedostal,atosohľadomnaprávnuúpravulexspecialisust.§11ods.6,7,8zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný
odkázal na viaceré súdne rozhodnutia, napríklad rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa
22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017.

8.Žalovanýpripojilkpodanémuodporunasledovnédôkazypreukazujúcejehotvrdenia:Súborinformácií
z elektronického systému; Email zo dňa 23.09.2022; Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla - poistka č. 6 620 558 678/Potvrdenie o uzavretí poistno-zmluvného
vzťahu podľa poistnej zmluvy č. 3619721453 zo dňa 14.07.2022; Oznámenie o totálnej škode ku

škodovej udalosti č. 9571150011 zo dňa 23.09.2022; Odpoveď na poskytnutie informácií Národnou
bankou Slovenska zo dňa 11.03.2019; Žiadosť o náhradu škody poškodeného adresovanú žalovanému
zo dňa 28.11.2022; Detail z exkasa: Platba ID 255143468 vo výške plnenia 468 Eur; Kópiu poštovej
zásielky/doručenky.

9. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním označeným ako „Vyjadrenie k odporu žalovaného
proti platobnému rozkazu“ zo dňa 19.05.2023, v ktorom žalobca uviedol, že až dňa 09.11.2022 bol
poškodenému poukázaný nárok na náhradu škody vo výške 3.474,45 Eur. Teda poškodený bol bez
poskytnutej náhrady škody až do dňa 09.11.2022. Stav, aký bol pred dopravnou nehodou mu nebolprinavrátený tým, že poškodený dostal oznámenie o totálnej škode, ale až poskytnutím nároku na
náhraduškodymubolavčastivykompenzovanáškoda,ktorámuvznikla.Poškodenýpoukončenínájmu
zaplatil sumu za nájom u prenajímateľa a zaslal potrebné doklady žalovanému. Ten mu v oznámení o

poistnom plnení doručenom oznámil, že uznáva dĺžku nájmu náhradného vozidla len za 15 dní nájmu.
Zvyšnédninájmužalovanýneuznalajnapriektomu,žesamotnéoznámenieoukončeníšetreniapoistnej
udalosti nenapráva znížený štandard poškodeného rovnako, ako mu to nenahrádza motorové vozidlo.
Túto funkciu má až samotné pripísanie peňažných prostriedkov na účet poškodeného.

10. V danom prípade sa jednalo o totálnu škodu na poškodenom motorovom vozidle, a teda po
doručení oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti ostal poškodený aj naďalej bez svojho
motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo nebolo opravené a prinavrátené do stavu pred
škodovou udalosťou, ale poškodený naďalej potreboval užívať prenajaté MV. Poškodený sa potreboval
starať o starých rodičov, navštevovať lekárov a voziť svoje dieťa do školy, pričom bol aj po doručení
oznámenia odkázaný na náhradné vozidlo. Až do doby uhradenia nároku na náhradu škody je

nájom náhradného vozidla účelný a poisťovňa je povinná uhradiť vzniknutú škodu, prípadne do času
zaobstarania si nového vozidla, keďže po vyplatení je zrejmé, že nie hneď v ten deň si poškodený zakúpi
nové vozidlo. Aj keď boli finančné prostriedky poškodenému poskytnuté 09.11.2022, v tom čase ešte
poškodený nedisponoval novým MV, ktorý by prinavrátil stav ako pred škodovou udalosťou.

11. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3831/17, v
zmysle ktorého: „Výklad a aplikace práva nemohou být odtrženy od reálného života a musí zohlednit
tu skutečnost, že ne každý poškozený je natolik solventní, aby si mohl dovolit zakoupit nové vozidlo,
bez toho aniž by čekal na zaslání finančních prostředků od pojišťovny. Premisa odvolacího soudu by v
podstatě mohla platit pouze v případě, že by soud zjišťoval majetkové poměry poškozeného a usoudil,

že tento si může dovolit pořídit nové vozidlo, aniž by čekal na výplatu jistiny. V opačném případě trvá na
straně poškozeného stav, kdy nemůže v důsledku dopravní nehody čerpat z užitků poskytovaných mu
znehodnoceným vozidlem.“ Žalobca v kontexte uvedeného tvrdil, že nájom je účelný až do vyplatenia
nároku na náhradu škody.

12. V nadväznosti na úroky z omeškania namietané žalovaným, žalobca uviedol, že znenie ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na primárny účel zákona o PZP, ktorým je kompenzácia preukázaných a
uplatnených nárokov na náhradu škody spôsobenej škodcom resp. poisteným, a na druhej strane
zlepšenie postavenia poškodeného.

13. Žalovaný doručil dňa 20.10.2023 vyjadrenie Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu kauzálne
príslušnému na pokračovanie v konaní, pričom rozporoval tvrdenia uvedené žalobcom. Opätovne
uviedol, že nesúhlasí s oprávnenosťou nároku poškodeného na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli, a
to až do momentu, kedy je schopný si zaobstarať nové vozidlo, nakoľko jeho staré vozidlo bolo zničené.

Dodal, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený nemal v čase vzniku nehody možnosť využívať iné
motorové vozidlo vo svojom vlastníctve, resp. nemal dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie
nového vozidla. Žalovaný poukázal na nemožnosť hovoriť pri osobe poškodeného o jeho nesolventnosti
(tak ako prezentoval žalobca v nadväznosti na rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval vo svojom
vyjadrení k odporu žalovaného), nakoľko ide o právnickú osobu, ktorá disponuje značným kapitálom,

ktorý viac ako dostatočne postačuje na zabezpečenie nového porovnateľného motorového vozidla.
Žalovaný poukázal na údaje z internetovej stránky Finstat, podľa ktorej poškodený ako obchodná
spoločnosť zaznamenal v roku 2022 tržby vo výške 81.869 Eur. Celkové výnosy vo výške 87.971 Eur.
Zároveň výška aktív spoločnosti činila výšku 375.082 Eur, z toho vlastný kapitál činil pre rok 2022 čiastku
vovýške248.917Eur.Včasevznikupoistnejudalostidňa11.09.2022tedapoškodenýnebolnesolventný

a nebol, podľa názoru žalovaného, odkázaný na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného.
Preto podľa názoru žalovaného neexistoval žiadny objektívny dôvod, ktorý by bránil poškodenému,
aby si po doručení oznámenia o totálnej škode dňa 23.09.2022 zaobstaral iné porovnateľné motorové
vozidlo.

14. Žalovaný k vyjadreniu priložil nasledovné dokumenty: Prehľad údajov právneho predchodcu žalobcu
z internetovej stránky Finstat.sk zo dňa 16.10.2023.15. Žalobca sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného, a to podaním zo dňa 07.10.2024, kde opätovne
argumentoval tvrdeniami zo svojich doterajších vyjadrení a zároveň rozporoval tvrdenia žalovaného, že
nájom náhradného motorového vozidla by mal byť viazaný aj na solventnosť danej osoby. Uviedol, že

toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v zákone a ani v judikatúre a dokonca popiera základný princíp
zákonného zmluvného poistenia.

16. Za účelom prejednania veci nariadil Mestský súd Bratislava III pojednávanie na deň 17.12.2024 o
9.00 hod., na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

vopred písomne ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

17. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (Hlavné refinančné operácie) platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 2,5%.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23.Podľa§4ods.2písm.c)zákonaoPZPpoistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti:
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

29. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

30. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia

alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

31. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom z obsahu listinných dôkazov predložených
stranami sporu má súd za preukázané, že dňa 11.09.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na poškodenom motorovom vozidle DACIA Docker, EČV: A rok výroby:

2014, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému M. V. s.r.o., so sídlom: A. XX, XXX
XX A.. Škodová udalosť bola spôsobená škodcom, ktorou je obchodná spoločnosť U.B.C.L. s.r.o.,
ktorá mala v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Poškodené motorové vozidlo bolo prevezené
do autoservisu. Poškodený si v zmysle faktúry č. 20221155 zo dňa 15.11.2022 prenajal od dňa

12.09.2022 do 09.11.2022 (dátum uhradenia poistného plnenia zo strany žalovaného) náhradné vozidlo,
čo predstavuje 59 dní vrátane prvého a posledného dňa (fakturovaných bolo 58 dní). V zmysle faktúry
č. 20221155 zo dňa 15.11.2022 predstavovali náklady za použitie náhradného vozidla a uskladnenie
poškodeného vozidla sumu vo výške 2.172 Eur vrátane DPH, teda 1.810 Eur bez DPH, ktorú poškodený
uhradil žalobcovi. Dňa 04.11.2022 žalovaný poškodenému oznámil, že ide o totálnu škodu, v dôsledku

čoho nie je možná oprava poškodeného vozidla a vyplatil poškodenému sumu 3.474,45 Eur, ktorá mu
bola pripísaná na účet dňa 09.11.2022. Následne bolo poškodenému doručené oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 02.01.2023, ktorým bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9533058687 a bol mu
predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaný priznal a uhradil náhradu nákladov za nájom náhradného
vozidla a náklady za uskladnenie poškodeného vozidla v rozsahu 15 dní, v dôsledku čoho bolo

poškodenému priznané poistné plnenie vo výške 468 Eur. Celková nepriznaná suma za prenájom
náhradného motorového vozidla a uskladnenie motorového vozidla tak predstavovala sumu vo výške
1.342 Eur bez DPH.

32. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že došlo k vzniku škodovej udalosti, zodpovednosť

za vznik škodovej udalosti na strane škodcu ani existencia povinného zmluvného poistenia škodcu.
Predmetom tohto sporu bola opodstatnenosť nároku poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu,
ktorým je žalobca, na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla a
nákladov za uskladnenie poškodeného vozidla počas doby od oznámenia žalovaného o totálnej škode
na poškodenom vozidle (predĺženej žalovaným zo dňa 23.09.2022 do 26.09.2022), resp. od dňa

27.09.2022 do 09.11.2022, t.j. 43 dní.

33. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených
stranami sporu dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Z objektívneho hľadiska poškodený,
t. j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu dopravnej nehody užívať svoje poškodené motorové

vozidlo, v dôsledku čoho bolo dôvodné, že si zabezpečil náhradné vozidlo a preto náklady spojené
so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak podľa názoru súdu patria
do oprávneného nároku žalobcu. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, resp.
žalobcu, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového
vozidla. Otázka účelnosti vynaložených nákladov je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a

prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom
existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a obvyklým nákladom, ktorý slúži
na úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje
vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo (pozri rozsudok Krajského súdu vBratislave sp. zn. 2Cob/97/2018 z 19.03.2019). Ako v konaní uviedol žalobca, poškodený využíval
poškodené motorové vozidlo najmä za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, predmetom ktorej je aj
poskytovanie obslužných služieb pri kultúrnych a iných spoločenských podujatiach (cateringové služby)

a prevádzkovanie výdajne stravy, kde ako žalobca uviedol, táto činnosť poškodeného súvisí s dovozom
vyrobených jedál v prepravných gastronádobách a termoportoch z iných prevádzok.

34. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla je nutné pričítať
aj fakt, že poškodenému bol v dôsledku dopravnej nehody nanútený taký skutkový a právny stav, kedy

objektívne nemohol užívať svoje motorové vozidlo. Dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo ku škode
na poškodenom vozidle spôsobila, že poškodený sa ocitol v stave potreby zaobstarania si náhradného
vozidla po dobu opravy svojho poškodeného vozidla. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že kritérium
nutnosti nemôže poškodenému sťažiť alebo znemožniť zapožičanie náhradného vozidla, pretože za
jediný možný spôsob spôsobilý vyvážiť spôsobenú ujmu, ktorá vznikla poškodením jeho motorového
vozidla, je zapožičanie náhradného vozidla poškodeným.

35. Žalovaný však za účelne vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla považoval v zmysle
priznaného poistného plnenia obdobie od dňa zapožičania, t. j. 12.09.2022 do dňa doručenia oznámenia
o totálnej škode zo dňa 23.09.2022, avšak nakoľko dňa 23.09.2022 bol piatok, žalovaný uznal trvanie
prenájmu do prvého nasledujúceho pracovného dňa, t. j. 26.09.2022 - pondelok, čo spolu predstavuje

15 dní.

36.Vovzťahukukráteniupoistnéhoplneniaspočívajúcehovpriznanínákladovzaprenájomnáhradného
motorovéhovozidlalenpočasdoby15dní,čožalovanýodôvodnildoručenímoznámeniaototálnejškode
poškodenému, konajúci súd uvádza nasledovné. Podstata a účel poskytnutia náhradného vozidla tkvie

v zachovaní určitého životného štandardu poškodeného, či už dôjde k čiastočnému alebo totálnemu
poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a
umožní sa mu viesť, čo do kvality, obdobný život ako pred dopravnou nehodou. Vo vzťahu k uvedenému
je pritom nutné splniť podmienku účelnosti využitia náhradného vozidla tak, ako konajúci súd už vyššie
uviedol (pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3204/18 zo dňa 22.01.2019)

37. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť v čo najväčšej miere zmiernenie
negatívnych následkov voči poškodeným, ktoré im vznikli v súvislosti s poistnými udalosťami
spôsobenými prevádzkovateľmi motorových vozidiel, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc
z ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o PZP, ktoré upravuje právo poistníka resp. škodcu, aby poisťovateľ

z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na
to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.

38. Ústavný súd pritom v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to,

že „...účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok...“ (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.

februára 2023).

39. V tomto kontexte má konajúci súd za to, že nie je možné zvýhodniť, resp. zo strany súdu poskytnúť
lepšie právne postavenie poškodenému, ktorého vozidlo bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené
len čiastočne oproti poškodenému s úplne zničeným vozidlom, t. j. vozidlom s totálnou škodou (pozri

napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3204/18 zo dňa 22.01.2019 alebo nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.01.2021 alebo nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018).

40. Inak povedané, ak by platila argumentácia poisťovne, resp. žalovaného, nastala by situácia, kedy

by poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené len čiastočne, prestúpil z náhradného vozidla do
vozidla opraveného, ??zatiaľ čo poškodený, ktorého vozidlo bolo zničené totálne, vystúpi po rozhodnutí
poisťovne o totálnej škode z náhradného vozidla a bude čakať, kým mu poisťovňa zašle poistné
plnenie aby si mohol zakúpiť nové vozidlo (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS2932/20 zo dňa 14.01.2021). Za takýchto okolností by tak došlo k zvýhodneniu poškodeného s čiastočne
poškodeným vozidlom, pretože poškodený so zničeným vozidlom by musel prestať používať náhradné
vozidlo od momentu oznámenia o totálnej škode, a zároveň by nemal k dispozícii ani vlastné zničené

vozidlo, čím by sa dostal do absurdnej situácie, ktorej by sa vyhol, ak by nedošlo k škodovej udalosti
(ktorú pritom sám nezapríčinil). Ak by konajúci súd pripustil takúto argumentáciu, nebolo by možné
hovoriť o nahradení skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, čím
by mimo iného došlo k popretiu primárneho účelu zákona o PZP. Je potrebné dodať, že z časového
hľadiska pritom nie je vylúčené, aby oprava vozidla trvala dlhšie, než kúpa vozidla nového.

41. Súd poukazuje na východiská uvádzané ustálenou súdnou praxou v obdobných sporoch
spočívajúcou v tom, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo
k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď svoje motorové vozidlo
mohol reálne užívať, čím zároveň odpadá poškodenému dôvod užívania náhradného vozidla (pozri napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/67/2024 zo dňa 31.07.2024 alebo rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 11Co/75/2024 zo dňa 26.09.2024).

42. Z pohľadu súdu sa preto obe osoby (poškodený, ktorého vozidlo bolo v dôsledku škodovej udalosti
poškodené len čiastočne a poškodený so zničeným vozidlom) nachádzajú vo fakticky rovnakej situácii, v
dôsledku čoho užívajú náhradné vozidlá oprávnene, a to až do momentu kompenzácie škody vzniknutej

škodovou udalosťou.

43. V prípade poškodeného preto rozhodujúcim kritériom vo vzťahu k oprávnenosti nároku na náhradu
nákladov za používanie náhradného vozidla nie je deň oznámenia o poistnom plnení, t. j. 02.01.2023,
ktorým žalovaný priznal a uhradil náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla a náklady za

uskladnenie poškodeného vozidla v rozsahu 15 dní, v dôsledku čoho bolo poškodenému priznané
poistné plnenie vo výške 468 Eur, ale deň vyplatenia poistného plnenia. Východiskom v zmysle vyššie
uvedeného je konštatovanie, že v prípade, ak dôjde k totálnej škode, resp. k zničeniu poškodeného
motorovéhovozidlapripoistnejudalosti,považujúsazaúčelnevynaloženénákladynadočasnéužívanie
náhradného vozidla tie, ktoré vznikli od dňa nehody do okamihu úhrady poistného plnenia (v tejto

súvislosti pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3204/18 zo dňa 22.01.2019
alebo nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo dňa 14.01.2021 alebo nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018).

44. V kontexte uvedeného preto neobstoja argumenty žalovaného, ani poukázanie žalovaného na

odpoveď a poskytnutie informácií Národnou bankou Slovenska zo dňa 11.03.2019, ktorá je len
redukovaná na právny názor NBS, pričom vo vzťahu k predmetu tohto konania je názor NBS irelevantný.

45. Súdna prax súdov Slovenskej republiky sa prikláňa k názoru, že „náklady na prenájom náhradného
vozidla v prípade totálnej škody je nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až do samotnej

doby vyplatenia poistného plnenia,...“ nakoľko poškodený aj napriek oznámeniu o totálnej škode až do
momentu poskytnutia poistného plnenia je naďalej obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva bez
vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani svoje poškodené vozidlo a ani poistné plnenie zaň
(pozrirozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.6Co/28/2021zodňa26.05.2021).Uvedenúargumentáciu
si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri unesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3Obdo/4/2023 zo dňa 26.03.2024) a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023).

46. S ohľadom na vyššie uvedené právna obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že podľa jeho
názoru neexistoval žiadny objektívny dôvod, ktorý by bránil poškodenému (nakoľko sa poškodený

žalovanému javil ako solventný s prihliadnutím na údaje prezentované na stránke www.finstat.sk), aby
si po doručení oznámenia o totálnej škode dňa 23.09.2022 zaobstaral, resp. kúpil iné porovnateľné
motorové vozidlo, je irelevantná.

47. Rozsah poistenia zodpovednosti pritom upravuje § 4 zákona o PZP, ktorý jednotlivé nároky, ktoré sa

z PZP hradia, sú stanovené druhovo. Jedná sa o škodu na zdraví, náklady pri usmrtení, škodu vzniknutú
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením, ušlý zisk. Nárok na náhradu škody si je poškodený oprávnený uplatniť proti
poisťovateľovi, pričom je povinný svoj nárok preukázať.48. V zmysle všeobecnej právnej úpravy zakotvenej v § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo, t. j. ušlý zisk. Škodou sa pritom rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, pričom je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia - poskytnutím peňazí (za predpokladu, že nedochádza
k naturálnej reštitúcii). Náhrada škody, ak má plniť reparačnú alebo reštitučnú funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy na majetku poškodeného. Náhrada však nemôže
prevyšovať rozsah spôsobenej škody. Škoda sa pritom rozdeľuje na: a) skutočnú škodu; b) ušlý zisk. Pod

pojmom „skutočná škodou“ možno rozumieť ujmu prejavujúcu sa v zmenšení majetku poškodeného, a
to v rovine vynaloženia nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu (pozri uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R 55/1971; R 25/1990).

49. Účelom ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému
jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom

zákona. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na
poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/3/2019 zo dňa 16.04.2019).

50. Konajúci súd dodáva, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku,

ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom alebo zabezpečením škody.
Je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej
nehody a zároveň mu v súvislosti s ňou vznikli ďalšie náklady v podobe uskladnenia poškodeného
vozidla. Povedané inak, podľa názoru súdu nie je výška škody v obdobných prípadoch daná len
hodnotou zničeného vozidla, ale tiež nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť v prípade, že by

ku škode nedošlo. Medzi takéto jednoznačne patria aj náklady na uskladnenie poškodeného vozidla.

51. Náklady za uskladnenie vozidla boli vyúčtované faktúrou č. 20221155 sumou 360 Eur. Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 02.01.2023 žalovaný priznal žalobcovi náklady za uskladnenie vozidla vo
výške 93 Eur, teda za 15 dní, a to na podklade oznámenia o totálnej škode ku škodovej udalosti

číslo 9571150011 zo dňa 23.09.2022, v zmysle ktorého oznámením o totálnej škode zaniká nárok na
náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla príp. nákladov za parkovné,
stojné či uskladnenie. Ako žalovaný uviedol v podanom odpore „Za účelne vynaložené náklady na
nájom náhradného vozidla bolo priznané obdobie odo dňa zapožičania 12.09.2022 do dňa doručenia
Oznámenia o totálnej škode zo dňa 23.09.2022. Nakoľko dňa 23.09.2022 bol piatok, žalovaná uznala

trvanie prenájmu do prvého nasledujúceho pracovného dňa, t. j. 26.09.2022, t. j. pondelok, čo činí 15
dní.“ Žalovaný však ani v odpore ani v následnom vyjadrení neaplikoval obdobnú argumentáciu (aj keď
vzhľadomnapomeruplatnenéhoapriznanéhoplneniatakýtomatematickývzorecaplikoval)spočívajúcu
v priznaní plnenia do dňa 26.09.2022 aj vo vzťahu k uskladneniu vozidla.

52. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody. Žalobca má
nárok, aby mu boli uhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla ako aj náklady za
uskladnenie poškodeného motorového vozidla v plnej výške tak, ako boli vyčíslené vo faktúre. Tieto
náklady totiž predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok. Poškodený totiž nemôže
doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil, nemôže používať svoje vozidlo a

zároveň musí platiť náklady na uskladnenie poškodeného vozidla.

53. Vo vzťahu k nároku žalobcu na úroky z omeškania a námietky žalovaného uplatnené v konaní súd
uvádza, že účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie vzniknutej
škody, a to v čo najkratšom možnom čase. Taktiež by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu

vzťahov, keby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie
prenášala na poškodeného. Poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti,
vrátane povinnosti znášať skutočnosť, že v prípade skráteného poistného plnenia, teda neúplného
plnenia, sa dostane do omeškania. Uvedenú argumentáciu si osvojil aj Krajský súd v Bratislave v
rozsudku so sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a tiež v rozsudku sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020.

54. Podľa názoru konajúceho súdu je nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z
omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože inak by v súvislosti s
plnením poškodenému podľa zákona o PZP bol nastolený stav, v ktorom by sa poisťovňa mohla vyhnúťsvojej povinnosti, a to pomocou neurčitej odpovede poškodenému bez akejkoľvek hrozby sankcie za
takéto konanie. V takomto prípade by totiž nebolo možné chápať úroky z omeškania v rovine funkcie
preventívnej, represívnej ani satisfakčnej, pretože pre absolútne vylúčenie hradenia úrokov z omeškania

by poisťovni stačilo uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na kvalitu či opodstatnenosť
nároku poškodeného. Stav spôsobilý narušiť rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov
nemôže byť v právom štáte akceptovaný.

55. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania si osvojil Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozsudkoch sp. zn. 1Cdo/212/2017 a sp. zn. 3Cdo/145/2017 (na ktorý poukazuje žalovaný),
ktoré však boli nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 a sp. zn. III. ÚS
309/2020 zrušené (pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 320/2021 zo dňa
4. augusta 2021).

56. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.342 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 1.342 Eur od dňa 18.01.2023 a trovami konania. Dňa 02.01.2023 žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom právnemu predchodcovi žalobcu, t. j. poškodenému, oznámil
oznámením o poistnom plnení žalobcovi, že poistné plnenie nebude plniť v celom uplatnenom rozsahu.
V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od 18.01.2023 v omeškaní s plnením sumy 1.342

Eur. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom uplatnenej výške
5% (v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka) zo sumy 1.342 Eur od 18.01.2023 do zaplatenia.

57. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. V súlade s § 255 ods. 1 CSP, súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči

žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.