Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6619200975.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., štátna občianka Maďarskej republiky, zastúpenej:
Viktória Hellenbart advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, so sídlom Ulica E. F. XXX/XX, XXX
XX G., v mene ktorej koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka proti žalovaným: 1/Marta H. I., F. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G. XXXX/XX, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej republiky,

2/Bc. H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX L. I., štátna občianka Slovenskej
republiky, zastúpenej: JUDr. Denisa Veselá, advokátka, IČO: 50 655 876, so sídlom Mierová 1, 990 01
Veľký Krtíš, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese Lučenec, obec C., katastrálne územie C., zapísané Okresným úradom
Lučenec, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva číslo XX, ako parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parcelné číslo 384 zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, parcela registra

„C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo 385/11 orná pôda o výmere 884 m2, stavba: rodinný dom číslo
súpisné 226 postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape číslo 384.

II. P r i k a z u jdo výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. C., rodená Bartkó, narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/X, C., štátna občianka Maďarskej republiky, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
okrese Lučenec, obec C., katastrálne územie C., zapísané Okresným úradom Lučenec, katastrálnym

odborom na Liste vlastníctva číslo XX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné
číslo 384 zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape číslo 385/11 orná pôda o výmere 884 m2, stavba: rodinný dom číslo súpisné 226 postavená na
parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape číslo 384.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej 1/ na vyrovnanie zaniknutého podielového
spoluvlastníctva sumu 4766,66 €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej 2/ na vyrovnanie zaniknutého podielového
spoluvlastníctva sumu 4766,66 €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

V. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 4213,44 € titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

VI. Žaloba žalobkyne v časti o zaplatenie 4213,44 € titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle voči žalovanej 2/ s a z a m i e t a .

VII. Žalované 1/, 2/ s ú p o v i n n é zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov vydaného vyšším súdnym úradníkom.VIII. Žalovanej 1/ j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % z návrhu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote troch dní od právoplatnosti
uznesenia o určení výšky trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom.

IX. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100 % z návrhu
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania vydaného vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom zástupkyne doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej

inštancie“ alebo len „prvoinštančný súd“) dňa 25.02.2019 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci Biskupice, zapísanej
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra
„C“ katastra nehnuteľností č. 384 vo výmere 214 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra
„C“ katastra nehnuteľností č. 385/1 vo výmere 884 m2 orná pôda, rodinný dom súpisné číslo 226

postavený na parcele registra „C“ katastra nehnuteľností č. 384 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
tak, že nehnuteľnosť žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva a odstupujúcim spoluvlastníkom
zaplatiť vyrovnávací podiel každej vo výške 100 Eur. Žiadala priznať náhradu trov konania. V žalobe
tvrdila, že mala v úmysle odkúpiť od žalovaných spoluvlastníkov (pôvodne bol žalovaný aj spoluvlastník
M. B., narodený XX.XX.XXXX brat žalovaných) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v

katastrálnom území a obce Biskupice v roku 2004. V tom čase jej žalovaní ukázali v prírode rodinný
dom zapísaný na liste vlastníctva č. XX, ním zastavané a priľahlé pozemky a uviedli, že sú ich výlučnými
vlastníkmi, prevzali zálohu z dohodnutej kúpnej ceny 100.000 Sk a to vo výške 50.000 Sk. Súčasne
ukázali žalobkyni list vlastníctva č. XX, ktorý sa mal vzťahovať na túto nehnuteľnosť a z ktorého
vyplývalo, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v ideálnych podieloch 1/3. Žalovaní sprístupnili žalobkyni

nehnuteľnosť, tá ju uviedla do užívateľného stavu a od roku 2007 ju obýva spolu so synom a vnučkou. Až
na Notárskom úrade notárky JUDr. Marty Jurinovej vo Fiľakove, keď prišli zmluvné strany spísať kúpnu
zmluvu vyšlo najavo, že dom, ktorého držby sa žalobkyňa ujala, nie je zapísaný na liste vlastníctva č. XX,
ale na liste vlastníctva č. XX. V čase dojednania kúpy a odovzdania zálohy na kúpnu cenu bol rodinný
dom neobývaný, nebývalo sa v ňom od roku 2000, bol po požiari. Na základe toho bola dohodnutá kúpna

cena. Žalobkyňa bola ubezpečovaná, že žalovaní vysporiadajú spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť bude jej
výlučným vlastníctvom, to sa však nestalo, nepreviedli na ňu ani svoje spoluvlastnícke podiely. Vyhýbali
sa jej zrejme z obavy, že voči nim vyvodí právne následky za ich podvodné konanie. Prevzatú zálohu
odmietli vrátiť, preto žalobkyňa pokračovala v držbe nehnuteľnosti. Na liste vlastníctva boli zapísaní ako
spoluvlastníci, popri žalovaných, aj neznámy vlastník M. J. a C. C., spoluvlastníci J. G., D. M., J. D.,

J. M. a J. A.. Žalobkyňa na vlastné náklady uzatvorila dohody s ostatnými ideálnymi spoluvlastníkmi,
zabezpečila obnovy dedičských konaní a tak v čase podania žaloby bola ideálnou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v podiele 2/3.
Žalovaná 1/ je spoluvlastníčkou podielu pod B 5 v X/XX-XXX, z dôvodu obmedzenia spoluvlastníčky
nakladať s jej podielom, nebola vyzvaná na uzatvorenie mimosúdnej dohody.

Žalovaný M. B. bol spoluvlastníkom v B 9 v podiele X/XX-XXX, žalobkyňa ho vyzvala listom zo
16.10.2018nauzatvoreniedohodyozrušeníspoluvlastníctva,natútovýzvuneodpovedal,alevpriebehu
konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobkyňou v dôsledku čoho vzala žalobkyňa voči nemu
žalobu späť a súd uznesením č.k. 9C/4/2019-156 zo dňa 16.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.12.2020, bolo konanie voči nemu zastavané.

2. Žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou pod B 10 v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX,
žalobkyňa ju vyzvala listom zo dňa 16.10.2018 na uzatvorenie dohody o zrušení spoluvlastníctva,
žalovaná na výzvu neodpovedala.
Žalobkyňa investovala do nehnuteľnosti, tá je v súčasnej dobe obývateľná. To, že žalobkyňa je výlučnou

držiteľkounehnuteľnostiodroku2007potvrdzujeajvýzvažalovanej2/zodňa08.12.2017,ktoroužiadala
sprístupniť nehnuteľnosť, žalobkyňa v odpovedi zo dňa 02.01.2018 jej požiadavku odmietla a upozornila
ju na to, že bola z jej strany zámerne uvedená do omylu. Žalobkyňa k žalobe pripojila stanovisko obce
Biskupice, čestné prehlásenie z roku 2004, listy vlastníctva č. XX D. XX - výzvy zo dňa 16.10.2018.
S poukazom na čestné prehlásenie z roku 2004 v ktorom pôvodný žalovaný M. B. prevzal za svojich

súrodencov zálohu z kúpnej ceny vo výške 50.000 Sk, čo prepočtom na menu Euro, konverzným kurzom30,126činí1.959,69Euržiadalazapočítaťnapovinnosťvýplaty1/3spoluvlastníckehopodielutútosumu.
Dohodou strán bola hodnota nehnuteľnosti stanovená v roku 2004 na sumu 3.319,39 Eur (100.000
Sk), z čoho pripadajúca na žalovaných 1/3 činí 1.106,46 Eur. Žalobkyňa žiadala zohľadniť, že odplatu

za spoluvlastnícky podiel už v minulosti žalovaným vyplatila a jej už nevznikne povinnosť odstupujúcim
spoluvlastníkom zaplatiť vyrovnací podiel.
Zo stanoviska obce Biskupice zo dňa 16.01.2018 vyplýva, že bolo podané ku technickému stavu budovy
v roku 2007 zo súp. č. nachádzajúcej sa na parcele č. 384 v k.ú. obce C.. Vyplýva z neho, že „Na základe
vyjadrenia susedov predmetnej nehnuteľnosti (M. J. a M. B.) Obecný úrad v Biskupiciach dáva stručný

popis o technickom stave objektu vedené v evidencii obce pod súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele
č. 384 v katastrálnom území obce Biskupice. Rodinný dom bol postavený v 50.-tych rokoch v minulom
storočí. Technický stav budovy v roku 2007 na základe vyjadrenia susedov bol nasledovný:
- Rodinný dom je prízemný, zast. plochou cca 50 m2 (5,0 m x 10,0 m)
- Základy beton - kameň,
- Steny, plná pálená tehla,

- Okenné a dverné otvory pôvodné drevené, vo veľkej miere opotrebované,
- Podlaha drevená (následkom požiaru v miestnosti podlaha spálená),
- Stropná konštrukcia betónová, prehnutá, na viacerých miestach podopretá,
- Strešná konštrukcia drevená, hnitá, krytina azbestocementová, poškodená, neúplná,
- Omietky vnútorné aj vonkajšie boli porušené.

Konštatujeme, že budova cca od roku 2000 nebola obývaná. V roku 2007 stav budovy nebol vhodný na
bývanie. Pozn.: Stanovisko o technickom stave budovy vydáva OÚ Biskupice na žiadosť spolumajiteľky
nehnuteľnosti p. B. C. A., F. C., D. XXX/X, C., PSČ 986 01, SR. Podpísaný starosta obce Ing. Ladislav
Noskó“
Z listu vlastníctva č. XX k. ú. C. vyplýva, že na ňom sú zapísané nehnuteľnosti parcely registra „C“

evidované na katastrálnej mape č. 321 záhrada vo výmere 976 m2, parc. č. 323 zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 96 m2, rodinný dom N. O. XXX P. Q. XXX tak, že ideálnymi podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podieloch 1/3 sú Poliačiková Marta r. Teleková (v
tomto spore žalovaná 1/), B. M. (spoluvlastník ktorý uzavrel kúpnu zmluvu so žalobkyňou v priebehu
súdneho konania) a C. H. B. - žalovaná 3/, všetko titulom Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 15D/749/2004.

Súd prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej sobote odbor kriminálnej
polície oddelenie pátrania a kriminality - technických činností Rimavská Sobota zisťoval pobyt žalovanej
1/ (č.l. 211 spisu) u jej syna E. Q., narodeného XX.XX.XXXX. Syn oznámil, že žalovaná 1/ žije viac ako
dvadsať rokov v Taliansku pri Miláne, jej presnú adresu uviesť nevedel, nemal na ňu ani telefonický
kontakt a naposledy boli v kontakte pred dvomi rokmi cez Facebook. Žalovaná má stále adresu

evidovanú v registri obyvateľov (§ 106 ods. 1 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP“), v mieste bydliska sa nezdržiava. Súd jej doručil žalobu spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP
oznámením na úradnej tabuli súdu dňa 22.09.2020 (č.l. 140 spisu), prílohy žaloby, potvrdenie, poučenie
oprocesnýchprávachapovinnostiach,mlčanlivosti,spolusvýzvou,abysažalovaná1/kžalobevyjadrila
v lehote, ktorú súd vo výzve určil boli doručované žalovanej 1/ v súlade s § 116 ods. 3 CSP na adresu

evidovanú v registri obyvateľov dňa 20.03.2019 (č.l. 35 spisu) zásielku si žalovaná v odbernej lehote
nevyzdvihla, písomné vyjadrenie k žalobe nedoručila, v spor bola nečinná, nepoprela skutkové tvrdenia
žalobkyne. Súd jej v priebehu konania doručoval predvolania na pojednávania na adresu v súlade s §
116 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP a dňom vrátenia nedoručených zásielok súdu ich považoval
za doručené žalovanej 1/.

3. Žalovaná 2/ sa písomne vyjadrila k žalobe, pričom tvrdila, že Osvedčením po dedičstve po nebohom
otcovi M. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, okrem nehnuteľnosti na LV č. XX, LV č. XX zdedili aj
nehnuteľnosti na LV č. XX, B L v 5 v 4/12-inách parcely registra „C“ č. 884 m2. Otec za svojho života
z celoživotných úspor odkúpil celý dom aj s parcelami, hoci tieto neboli roky vysporiadané vkladom

vlastníckeho práva. Boli oslovení žijúci dotknutí vlastníci: M. J., C. C., D. J., G. J., ktorí potvrdili svojim
podpisom, že žalované boli považované za vlastníkov nehnuteľnosti, že dom aj parcely z LV patrili otcovi,
ktorý ich odkúpil od netere D. R., F. M.. Za celý dom aj všetky parcely zaplatil, nielen za spoluvlastnícke
podiely. Bola vyplatená suma za celú nehnuteľnosť, otcova právna predchodkyňa dostala nehnuteľnosti
do daru od otcovej sestry E. B., F. B., čiže sa mnoho rokov nachádzala vo vlastníctve ich rodovej línie.

Žalobkyňa teda podvodom previedla časť nehnuteľnosti, kde jej dotknutí vlastníci svoje časti predali.
Ako mohli predať to, čo im nepatrí čo žalovanej svojim podpisom potvrdili. Dokument o tom sa nachádza
aj na katastrálnom úrade z roku 2005. V prílohe pripojila vyjadrenie obce Biskupice, v ktorom obec
potvrdila, že sú všeobecne uznanými vlastníkmi ako aj vyjadrenie dotknutých žijúcich osôb, ktorí tiežpotvrdili, že vlastníkmi nehnuteľnosti sú oni. Pripojila aj výmery k dani z nehnuteľností, za ktoré otec
platil dane obci. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, považovala ho za klamlivé, lebo dom nikdy nevyhorel
a otec v ňom býval posledné roky svojho života. Po úmrtí otca sa syn žalobkyne spojil s ich matkou

D. S., že má záujem kúpiť dom. V dobrej viere mu dala kľúč od domu, pripravil aj potrebné dokumenty
na kúpu nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ tvrdila, že oni všetci sú v zahraničí, domov chodia len keď im to
zamestnanie dovoľuje. Išli na notárstvo s pripravenými dokladmi, synom žalobkyne, ale notárka kúpnu
zmluvu neurobila, navrhla, aby dom odkúpili, až keď si vysporiadajú všetky nehnuteľnosti. Žalovaná
tvrdila, že žalobkyňa a jej syn vedeli lepšie ako ona v akom stave bolo dedičstvo, že nebolo usporiadané.

Poprela aj to, že žalobkyňa vyplatila 50.000 Sk, požiadala, aby jej ukázali doklad, aby mohla do troch
rokovzálohuvrátiť.Dodnesnevie,komubolazálohavyplatenáavakejsume.Sožalobkyňou nerokovali,
vždy rokovali len s jej synom. V prípade, že sa preukáže, komu z ich rodiny preddavok zaplatil, sú
ochotné to akceptovať a zálohu vrátiť. Budú požadovať odškodné za neplatenie nájmu, za neoprávnené
zasahovanie do ich vlastníctva a bránenie užívania ich nehnuteľnosti. Suma 100.000 Sk je neprimerane
nízka, nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľnosti. Žalobu žiadala zamietnuť. Poukázala aj na to, že v

minulosti ju zastupovala zástupkyňa JUDr. Krpčiarová, pripojila jej plnomocenstvo a doručila aj výzvu z
08.12.2017, ktorou vyzývala žalobkyňu na sprístupnenie nehnuteľnosti a tiež vyjadrenie obce Biskupice
(bez dátumu na č.l. 61 spisu) a dotknutých vlastníkov (č.l. 62 spisu).

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala replikou, ktorú prvoinštančnému súdu doručila dňa

01.10.2020 (č.l. 143-145 spisu). V nej tiež reagovala ešte na písomné vyjadrenie M. B. k žalobe, súčasne
oznámila, že so žalobkyňou uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj ideálny spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy pod č .V 1842/2020 dňa 22.07.2020, preto vzala žalobu
voči nemu späť a žiadala konanie zastaviť. Z kúpnej zmluvy, ktorú súdu pripojila, jej Článku II. 1. vyplýva,

že M. B. predal svoj spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX žalobkyni za symbolickú „za kúpnu cenu 1 Euro
vzhľadom na to, že kúpna cena bola uhradená v Slovenských korunách v minulosti pri prevode časti
nehnuteľnosti na kupujúceho. Kupujúci kúpnu cenu zaplatí predávajúcemu v hotovosti pri podpísaní
tejto zmluvy.“
Žalobkyňa navrhla vypočuť svojho syna ako svedka, poprela tvrdenia žalovanej 2/, považovala ich za

nepravdivé a vedome zavádzajúce. Tvrdenia o podvodnom nadobudnutí spoluvlastníckych podielov
vyvracia list vlastníctva č. XX k.ú. C., listiny uložené v zbierke listín - kúpne zmluvy. nepravdivé je aj
tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že nehnuteľnosť nebola v zlom stave, tu poukázala na stanovisko obce
Biskupice zo dňa 16.01.2018, ktoré pripojila k žalobe. Syn žalobkyne jednal s budúcimi kupujúcimi a
má zvukovú nahrávku so žalovanou 2/, ktorou táto potvrdzuje, že jej bol vyplatený podiel zo zaplatenej

zálohy 50.000 Sk. Pre odstup času si svedok nespomínal na to, či bola nahrávka vyhotovená s vedomím
a súhlasom žalovanej, preto jej vykonanie ako dôkazu nechal na posúdení súdu. Poukázala na kópiu
z katastrálnej mapy, ktorú žalovaná pripojila k svojmu vyjadreniu ako listinný dôkaz, ktorý nezobrazuje
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby a zapísaná je na liste vlastníctva č. XX k. ú. C., ale na
kópii z mapy je zapísaná nehnuteľnosť na liste vlastníctva č. XX totožného katastrálneho územia o

ktorej žalované tvrdili, že je tou, ktorá je predmetom žaloby a tým uviedli žalobkyňu do omylu. V roku
2004 vyhľadali žalobkyňu B., ktorí jej ponúkli odkúpenie rodinného domu stojaceho oproti rodinného
domu žalobkyne cez cestu, za kúpnu cenu 100.000 Sk. Žalobkyňa s tým súhlasila, že dom kúpi pre
svojho syna D. L.. Žalobkyni sa preukázali listom vlastníctva, na ktorom bol súrodenci B. zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci po 1/3 a nehnuteľnosti boli bez tiarch. Kupujúci žiadali vopred zaplatenie

zálohy 50.000 Sk čo odôvodňovali tým, že majú aj iných záujemcov. Ako sa neskôr zistilo, ukazovali
žalobkyni list vlastníctva č. XX, nie 80. Žalobkyňa B. odovzdala zálohu v kuchyni svojho rodinného
domu v prítomnosti syna D. L., M. B., bývalého žalovaného 2/ a žalovanej 3/. Súčasne sa dohodli
na tom, že vo veci predaja sa stretnú u notára. K notárke M. E. M. neprišli všetci predávajúci, preto
nemohlo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy, ale došlo ku spísaniu čestného prehlásenia o odovzdaní zálohy

na kúpnu cenu a overeniu podpisu M. B.. Pri tejto príležitosti odovzdali kľúče od domu, aby ho mohla
žalobkyňa užívať a sľúbili, že vo veci podpisu kúpnej zmluvy sa ozvú. Ubiehali mesiace a nikto z
Telekovcov sa žalobkyni neozýval. Žalobkyňa so synom viackrát vyhľadala matku žalovaných, ktorá
tvrdila,žedetisúvzahraničí,ženemáichtelefónnečíslo.Hľadaliajžalovanú1/(vtedyeštespriezviskom
Poliačiková) na jej adrese vo Fiľakove, ale nenašli ju tam. Až po niekoľkých rokoch žalobkyňa so

synom zistila, že list vlastníctva, ktorý jej B. ukázali, sa nevzťahuje na nehnuteľnosť, ktorú chceli kúpiť
a ktorú užívali. Na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby sa nachádzalo viacero
spoluvlastníkov a tak začali robiť kroky, aby nehnuteľnosť majetkovoprávne vysporiadali a postupne
odkupovali spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že B. ju zámerne zaviedli, pripreberaní zálohy sa tvárili ako spoluvlastníci v ideálnych spoluvlastníckych podieloch 1/3 a zamlčali, že
nehnuteľnosť má viacerých spoluvlastníkov. Po prevzatí kľúčov od rodinného domu žalobkyňa so synom
udržiavali a strážili nehnuteľnosť a po niekoľkých rokoch začali s rekonštrukciou rodinného domu, ktorý

bol nielenže neobývateľný, ale mal aj zlý stavebno-technický stav a bol nebezpečný. Rozobrali porušenú
azbestovú strechu, opravili rozpadávajúci sa strop, vymenili zvetrané okná atď. Tieto rekonštrukčné
práce prebiehali asi 8 rokov, podľa obmedzených finančných možností žalobkyne a jej syna. Po celý
tento čas ich B. ani raz nevyhľadali, pričom žalobkyňa vzhľadom na svoj vek je doma takmer vždy,
Telekovci nehľadali žalobkyňu ani u susedov. Až po mnohých rokoch, v roku 2017 zrazu prišla písomná

výzva od M. B. a žalovanej 2/ a žalovanej 1/ (ešte s priezviskom Poliačiková), aby žalobkyňa odovzdala
kľúče od rodinného domu. Na to syn žalobkyne vyhľadal žalovanú 2/ a M. B., ktorý už vtedy povedal,
že on je ochotný svoj podiel previezť, ale že jeho sestra - žalovaná 2/ chce niečo iné. Žalovaná 2/ si
bol pozrieť v akom dobrom stave je už dom a požadovala doplatiť za svoj podiel po zrekonštruovaní
a nie v stave, v akom bola nehnuteľnosť v roku 2004. Pri osobných stretnutiach ani raz nepoprela, že
prevzali zálohu 50.000 Sk. O rozhovore vyhotovil syn žalobkyne aj nahrávku, z ktorej jasne vyplýva,

že zálohu prevzali, ale že žalovaná 2/ chce viac peňazí. Pokiaľ žalovaná 2/ vo vyjadrení tvrdí, že jej
pôvodní spoluvlastníci potvrdia, že B. boli výlučnými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nie je to pravda,
lebo spoluvlastník C. C., ktorý mal podiel 1/3 umrel v roku 1904 a žiadne stanovisko Telekovcom nedal.
Žalobkyňaodkúpilapodielod jehodedičov.AnirodinaďalšíchspoluvlastníkovFarkašovcov nepotvrdila,
že by uznávala vlastníctvo Telekovcov, a že by sa svojho podielu vzdali alebo ho v minulosti predali.

Tiež nie je pravda, že B. pravidelne platili daň z nehnuteľnosti, žalobkyňa má informáciu, že daň vyplatili
raz v roku 2004 v septembri, 4 mesiace po smrti ich otca, práve v období, keď so žalobkyňou uzavreli
dohodu, že nehnuteľnosť od nich odkúpi. Žalovaná 2/ uvádza, že nehnuteľnosť bola v obývateľnom
stave a býval tam jej otec. Bezprostredný susedia žalobkyni povedali, že otec žalovanej 2/ sa do domu
nasťahoval len z núdze, pretože jeho pôvodné bydlisko sa stalo neobývateľným. Predtým nehnuteľnosť

užíval pán R., ako dielňu, v ktorej zváral, brúsil a raz dom aj podpálil. B. sa za 16 rokov od stretnutia u
notára a prevzatí zálohy o nehnuteľnosť vôbec nezaujímali, naopak, žalobkyni sa vyhýbali a skrývali sa
pred ňou. Žalobkyňa uznala svoje pochybenie v tom, že sa ujala držby nehnuteľnosti a zaplatila zálohu,
hoci k riadnemu podpisu kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo. Nebola to však jej vina, dôverovala
súrodencom Telekovcom. Keď zistila, v akej je situácii, vynaložila úsilie, aby odkúpila spoluvlastnícke

podiely aspoň od tých spoluvlastníkov, ktorí sa pred ňou neskrývali a nevyhýbali sa jej a takto sa stala
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti so žalovanými a preto sa domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. V rodinnom dome žije syn žalobkyne so svojou družkou a 5 ročnou
dcérou.

5. Žalobkyňa doplnila svoje skutkové tvrdenia o dôkazy, ktoré súdu prvej inštancie doručila dňa
20.04.2022 a to potvrdenie zo dňa 13.04.2022 pána M. J., bývajúceho v susedstve vedľa rodinného
domu, ktorý je predmetom žaloby s pripojenou farebnou fotografiou, ktorým svedok potvrdil nasledovné:
„Na požiadanie potvrdzujem ako svedok, že stav nehnuteľnosti na priloženej fotografii zodpovedá
stavu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese D. XXX, C., v roku 2004.“; potvrdenie pána M. B.,

bývajúceho v susedstve, oproti rodinného domu, ktorý je predmetom žaloby s pripojenou farebnou
fotografiou, ktorý potvrdil nasledovné: „Na požiadanie potvrdzujem ako svedok, že stav nehnuteľnosti
na priloženej fotografii zodpovedá stavu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese D. XXX, C., v roku
2004.“; potvrdenie obce Biskupice zo dňa 01.04.2022 o veku stavby: „Obec Biskupice .... potvrdzuje,
že stavba .... bola postavená v rokoch 1950-1953“, odborný posudok BANET s.r.o. so sídlom Červenej

armády91,98022VeľkýBlh,IČO:47158972,podpísanýkonateľomIng.LadislavomKovácsom,ktorým
boli odhadnuté náklady rekonštrukcie rodinného domu na adrese D. XXX, XXX XX C. (predmet sporu)
a z neho vyplýva: „Pri vypracovaní posudku sme vychádzali z predpokladaného stavu v roku 2004 v
porovnaní so súčasným stavom budovy. Prihliadali sme pritom na rozlohu budovy a zohľadnili sme aj
stavebné náklady, ktoré boli predtým značne výhodnejšie ... S prihliadnutím na uvedené skutočnosti

približnú výšku výdavkov na rekonštrukciu určujeme v sume cca 29.000 Eur,“; vyjadrenie k hodnote
nehnuteľností od Ing. Andrea Bothova - ANDREAL, Mlynská 61,986 01 Fiľakovo, IČO: 41 249 551
zo dňa 11.04.2022 podľa ktorého: „Rodinný dom slúži na celoročné bývanie 1.rodiny - maximálne
2-3 osôb, nakoľko je obytný priestor dispozične riešený 1 miestnosťou bez priečok, kuchyňa, kúpeľňa
je v otvorenom priestore bez dverí, z dvornej strany je oddelená malá detská izba ... Zohľadnením

polohy, trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite, zohľadnením technického stavu a ostatných faktorov
vyplývajúcich na všeobecnú hodnotu v danom mieste a čase odporúčam hodnotu rodinného domu súp.
č. XXX s príslušenstvom na parc. č. 384 s pozemkami, parc. č. CKN 384, 385/1 v k.ú. C. vo výške
28.700 Eur“, a fotografie súčasného stavu rodinného domu. Žalobkyňa týmito dôkazmi preukazovala,že nehnuteľnosť v čase, kedy za ňu vyplatila zálohu kúpnej ceny bola v zlom stavebnotechnickom
stave, že do nehnuteľnosti postupne investovala finančné prostriedky a z investovaných nákladov na
spoluvlastnícky podiel u každej zo žalovaných na X/XX-XXX pripadá suma 3.222,22 Eur (z investícií

v rozsahu 29.000 Eur). Pri súčasne všeobecnej hodnote rodinného domu v sume 28.700 Eur činí
spoluvlastnícky podiel žalovaných u každej X/XX-XXX, na ktorý pripadá suma 3.188,88 Eur a navrhla,
aby súd pri zrušení podielového spoluvlastníctva zohľadnil, že každej zo žalovaných už bola uhradená
suma 553,23 Eur (1/3 zo sumy 1.659,69 Eur), že žalované sa nepodieľali pomernými nákladmi na
financovaní rekonštrukcie rodinného domu. Ak chcú žalované zohľadniť pri výplate svojho ideálneho

spoluvlastníckeho podielu súčasnú všeobecnú hodnotu rodinného domu, je potrebné zohľadniť, že by
mali znášať pomerné investície vo výške cca 3.222,22 Eur, čo neurobili a všetky znášala žalobkyňa.
Žalobkyňa navrhla, aby po tom ako súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
tak, že ju prikáže do jej výlučného vlastníctva a uloží jej povinnosť vyplatiť obom žalovaným za prikázaný
odstupujúci spoluvlastnícky podiel sumu po 100 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Pojednávania dňa 12.09.2022 sa zúčastnila žalovaná 2/, ktorá naďalej trvala na dôvodoch písomného
vyjadrenia ktoré doručila súdu prvej inštancie k žalobe (č.l. 53 a nasl. spisu dňa 12.04.2019). Kúpnu
zmluvu, ktorú v priebehu súdneho konania uzavrel jej brat M. B. so žalobkyňou považovala za neplatnú,
popierala tvrdenie žalobkyne o tom, že ju pri predaji nehnuteľnosti uviedli do omylu, keď jej ukázali iný
list vlastníctva (LV č. XX) namiesto listu vlastníctva č. XX na ktorom sa v skutočnosti rodinný dom súp.

č. XXX nachádza. K osobným pomerom uviedla, že žije v 2-izbovom vlastnom byte, nemá už k nikomu
vyživovaciu povinnosť. V spoločnej domácnosti s ňou žije syn a 4 vnúčatá o ktoré sa stará. Pracuje vo
Švajčiarsku, má uzavretú pracovnú zmluvu do 10/2022. Každý druhý mesiac mala príjem okolo 2.000
Eur.

7. Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila.

8. Žalobkyňa rozšírila žalobu písomne podaním zo dňa 05.09.2024, doručeným súdu dňa 11.09.2024,
ktorým navrhla vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle uplatnením si práva dvomi
samostatnými výrokmi na zaplatenie investícií, ktorými nehnuteľnosť zhodnotila. Súd povolil zmenu

žaloby uznesením č. k. 9C/4/2019 – 613 zo dňa 11.09.2024.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka D. L., výsluchom žalovanej 2/, prečítaním listinných
dôkazov – výpisu LV č. XX (č. l. 7), čestného prehlásenia (č. l. 9), fotokópie katastrálnej mapy (č. l.
10), stanoviska obce Biskupice (č. l. 11), výpisu LV č. XX (č. l. 12, 14), výzvy (č. l. 15 – 21), svedčenia

o dedičstve (č. l. 41, 42), fotokópie katastrálnej mapy (č. l. 43), platobného výmeru (č. l. 46, opätovne
na č. l. 63), vyjadrenia obce Biskupice (č. l. 47, opätovne na č. l. 61), výpisu pozemkovej knihy (č. l. 48),
vyjadrenia dotknutých vlastníkov (č. l. 49, opätovne na č. l. 62), osvedčenia o dedičstve (č. l. 57), výpisu
PKV č. XXXX k. ú. C. (č. l. 64, 65), kúpnej zmluvy (č. l. 67), vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu
(č. l. 69), trestného oznámenia (č. l. 150), fotografií (č. l. 259), vyjadrenia k hodnote nehnuteľnosti (č.

l. 261), odborného posudku (č. l. 262), potvrdenia (č. l. 263, 264), potvrdenia o veku stavby (č. l. 265),
znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jána Kubaliaka č. 83/2022 (č. l. 306), znaleckého posudku
súdneho znalca Ing. Zoltána Lukáča č. 8/2024 (č. l. 526), odborného posudku (č. l. 606), odhadu hodnoty
stavebných prác (č. l. 605) a zistil tento skutkový stav:

10. Z listu vlastníctva č. XX k. ú. C., obec Biskupice mal súd preukázané podielové spoluvlastníctvo
strán k nehnuteľnosti v nej zapísanej, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. v spoluvlastníckom
podiele žalobkyne 28/36-ín (1/3 + 1/3 +4/36) a po 4/36 žalované 1/ a 2/. Nehnuteľnosť tvoria parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. 384 vo výmere 214 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
č. 385/1 vo výmere 884 m2 orná pôda a na parc. č. 384 rodinný dom súp. č. XXX. Nehnuteľnosť

je umiestnená v zastavanom území obce. Žalované nadobudli nehnuteľnosť dedením na základe
Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 15D 749/2004 a žalobkyňa darovacou zmluvou č. V 2238/2018 z
05.09.2018, darovacou zmluvou č. V 386/11 z 31.03.2011, kúpnou zmluvou č. V 2024/2018 z 08.08.2018
a kúpnou zmluvou č. V 1842/2020 z 22.07.2020. V nehnuteľnosti žije syn žalobkyne s družkou a
maloletou dcérou. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti z dôvodu, že nemá záujem už v podielovom spoluvlastníctve zotrvať a tiež preto, že sa
jej nepodarilo zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, čo preukázala výzvami zaslanými
žalovanej 1/ (vtedy ešte aj M. B.), ktoré im zasielala pred podaním žaloby dňa 16.10.2018.11. Znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Zoltána Lukáča č. 8/2024 bola určená hodnota
nehnuteľnosti v sume 42.900,- €, z čoho na podiel žalovaných 1/ a 2/, ktorý predstavuje X/XX-XXX
u každej pripadá suma 4.766,66 €.

12. Listinným dôkazom - Odborným posudkom BANET s.r.o. so sídlom Červenej armády 91, 980 22
Veľký Blh, IČO: 47 158 792 podpísaným konateľom spoločnosti Ing. Ladislavom Kováčom žalobkyňa
preukázala, že nehnuteľnosť zhodnotila oproti stavu v roku 2004, keď sa dohodla na jej kúpe
so žalovanými, so súčasnosťou a vynaložila stavebné náklady v sume cca 29.000 Eur, vrátane

stavebných materiálov a prác. Uvedená suma predstavovala kompletnú výstavbu strešnej konštrukcie,
zabudovanie výplní otvorov (okná, dvere), vytvorenie betónovej podlahy a interiérových konštrukčných
prvkov, zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky, elektroinštalácie budovy, zriadenie vodovodnej a
kanalizačnej prípojky, konečná povrchová úprava interiéru a exteriéru domu).

13. Svedok D. L. na pojednávaní dňa 09.03.2022 uviedol, že v roku 2004 ho vyhľadali B., vtedy býval u

svojej matky. Spýtali sa, či by nechceli kúpiť rodinný dom, ktorý stál oproti ich rodinného domu cez cestu,
za 100.000 Sk. Po rozhovore s matkou sa matka rozhodla, že dom kúpi. Súrili s kúpou, že potrebujú
peniaze a tak im matka vyplatila 50.000 Sk. Ukázali im list vlastníctva alebo nejaký výpis o nehnuteľnosti
a na ňom boli mená troch súrodencov B.. Následne odovzdali kľúče od domu, že ho môžu užívať, že o
2 týždne pôjdu k notárovi spísať kúpnu zmluvu. Po odovzdaní zálohy kúpnej ceny bolo spísané Čestné

prehlásenie v znení, ako sa nachádza na č.l. 9 spisu. Na Čestnom prehlásení notárka osvedčila pravosť
podpisu dňa 20.10.2004, vtedy chceli uzavrieť kúpnu zmluvu, ale predávajúca nebola na Slovensku.
Svedok upozornil na to, že už v Čestnom prehlásení sú údaje o inej nehnuteľnosti než o tej, ktorú
im žalované ukázali a ktorú im chceli predať. Žalované ich ubezpečili, že kúpnu zmluvu uzavrú. Čas
plynul, neboli na Slovensku a preto išiel opakovane navštíviť žalovanú 1/ do Fiľakova. Súčasne navštívil

aj matku žalovaných p. B., dozvedel sa, že ďalší súrodenci sú v zahraničí. Nehnuteľnosť nevedeli
usporiadať, nebola uzavretá kúpna zmluva, nehnuteľnosť chátrala a žalovaní sa o ňu nestarali. Súdu
predložil farebnú fotografiu rodinného domu v súčasnom stave po rekonštrukcii a pôvodného domu (ale
iného v susedstve), ako dôkaz, že približne tak vyzeral dom, ktorý kúpili od žalovaných za 100.000 Sk.
Dom bol v skutočnosti v horšom stave, mal azbestovú strechu, niektoré dielce chýbali. Začali s jeho

rekonštrukciou, snažili sa kontaktovať žalovaných, ale bezvýsledne. Chceli dom zachovať tak ako ho
kúpili, ale v dome bol prehnitý plafón, zrejme doň zatekalo. Najskôr urobili novú strechu, rekonštrukčné
práce prebiehali asi 7-8 rokov, kým neboli ukončené a dom nenadobudol ten stav, aký je teraz na
fotografii, ktorú súdu predložil. Rekonštrukčné práce prebiehali postupne preto, že nemali finančné
prostriedky. V roku 2011, keď sa im zdalo že už uplynula dlhá doba a ešte stále nehnuteľnosť nevlastnia,

nikto sa neozýva, preto si vyžiadali list vlastníctva a z neho zistili, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nie
sú traja podieloví spoluvlastníci, ale deviati. Vtedy kúpili spoluvlastnícky podiel od Farkašovcov, ktorí
boli susedmi, aby už niečo mali aj svoje. Následne v roku 2017 dostali od žalovaných výzvu, aby im
odovzdali kľúče od domu. Začali sa obávať, čo bude ďalej a svedok začal pátrať po spoluvlastníkoch,
našiel jedného, ktorý vlastnil spoluvlastnícky podiel 1/3, ale už bol nebohý. Následne zistil údaje o

dedičoch a uzavreli kúpnu zmluvu, za 1.000 Eur kúpil od nich spoluvlastnícky podiel (konkrétne išlo
o podielovú spoluvlastníčku H. C., rodenú I., bytom J. G. XXXX/XX, ktorá dňa 08.08.2008 prevzala
od žalobkyne protihodnotu 1.000 Eur za nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XX k.ú. C.,
ktorý 1/3 spoluvlastnícky podiel previedla na základe darovacej zmluvy v prospech žalobkyne. Všetky
dedičské poplatky, ktoré vznikli tým, že nehnuteľnosť musela byť prededená hradil svedok. Z výzvy

na odovzdanie kľúčov svedok zistil adresu a meno žalovanej 2/, navštívil ju, lebo nechcela uznať,
že zaplatili za 1/3 spoluvlastnícky podiel 50.000 Sk. Brat žalovanej 2/ M. B. túto skutočnosť uznal,
nakoniec v priebehu tohto súdneho konania uzavrel kúpnu zmluvu a svoj spoluvlastnícky podiel predal
za symbolické 1 Eur. Svedok bol ochotný žalovanej 2/ zaplatiť (napriek tomu, že už kúpnu cenu zaplatili),
ešte v eurách za jej spoluvlastnícky podiel znovu, hoci na to nárok nemala. Žalovaná 2/ sa prišla pozrieť

na nehnuteľnosť, videla od susedov ako vyzerá, povedala, že ide o krásny dom, že je to málo a že
nesúhlasí. Darmo jej vysvetľoval, že nehnuteľnosť nebola v takom stave keď ju predali a že nemôže
žiadať výplatu z hodnoty nehnuteľnosti v súčasnosti, po investíciách do nej. Potom všetkom už uznala,
že prevzala podiel zo sumy 50.000 Sk. Svedok súčasne povedal, že z tohto rozhovoru so žalovanou 2/
v maďarskom jazyku si urobil nahrávku (žalovaná 2/ o nej nevedela), ktorá nebola v súdnom konaní

použitá ako dôkaz, práve z tohto dôvodu. Svedok tvrdil, že problém je len so žalovanou 2/, ktorá chce
peniaze, pričom 1/3 spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ je zaťažený ťarchami, ktoré vyplývajú z listu
vlastníctva. Nehnuteľnosť rekonštruoval na moderný dom v ktorej nie sú steny, len nejaké deliace
prvky. Jediná miestnosť, ktorá je oddelená je detská izba. Priestory sú otvorené a v nehnuteľnosti jekuchyňa s obývačkou, vstupná hala, kúpeľňa, záchod. Všetky tieto priestory sú oddelené polovičnými
deliacimi prvkami. Prístup do nehnuteľnosti je priamo z ulice jedným vchodom. Vstup z cesty je len asi
1 z pozemku, 3 z pozemku sú zastavané domom a vzadu pokračuje dlhá, úzka záhrada.

14. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Oddielu 6 Výlučná
právomoc, Článku 24, bodu 1: „v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo
nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.“

15. V zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 Kapitola III – Bezdôvodné
obohatenie, konanie bez príkazu (negotiorum gestio) a predzmluvná zodpovednosť, Článok 10 -
Bezdôvodné obohatenie, body 1., 2. :
1. Ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene
prijatej platby, týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt,

ktorý má úzku väzbu s týmto bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako
uvedený vzťah.
2. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 1 a strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v
čase, keď došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila bezdôvodné obohatenie, rozhodným právom je právny
poriadok tejto krajiny.

16. Podľa § 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vecné práva k
nehnuteľnostiamikhnuteľnýmveciamsaspravujú,pokiaľvtomtozákonealebovosobitnýchpredpisoch
nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.

17. V zmysle Oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 63/1990 Zb., Zmluva medzi
Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave
právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, Čl. 37, bodov 1., 2. :
(1) Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej
je nehnuteľnosť.

(2) Na konanie o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, na
území ktorej je nehnuteľnosť.

18. Žalobkyňa je štátna občianka Maďarskej republiky (Maďarská republika je členom Európskej únie
tak ako aj Slovenská republika). Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z

12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
Článok 24 1. výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov:
v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy
členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
Predmetomtohtosúdnehokonaniajevecnéprávoknehnuteľnosti-zrušenieavyporiadaniepodielového

spoluvlastníctva. Výlučnú právomoc na rozhodovanie tohto sporu má súd Slovenskej republiky. V súlade
s § 20a CSP podľa ktorého, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Nehnuteľnosť sa nachádza
v obvode Okresného súdu Lučenec, ktorý je v súlade s citovaným zákonným ustanovením miestne
príslušný. Zároveň rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.

19.Podľa§141ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonní(ďalejlen„OZ“), spoluvlastnícisamôžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

20. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

21. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. V zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví
spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k dohode spoluvlastníkov o zrušení podielového spoluvlastníctva nedošlo, preto súd vo
veci rozhodoval autoritatívnym rozhodnutím o jeho zrušení, nakoľko všetci spoluvlastníci v konaní
prejavili vôľu spoluvlastníctvo k predmetnej veci zrušiť, a teda nie je možné, aby jednotliví spoluvlastníci

pokiaľ takúto vôľu prejavili boli nútení v spoluvlastníckom práve s inými osobami zotrvávať. V konaní
je súd viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je viazaný navrhovaným
spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Žalobca v konaní navrhol
jednak zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom navrhol taktiež spôsob vyporiadania prikázaním
veci v celosti do vlastníctva žalobcu na primeranú náhradu vyplatenú odstupujúcim spoluvlastníkom. Ak

tedasúdzrušípodielovéspoluvlastníctvo,jepovinnýspoluvlastníctvoajvyporiadať,pričomzjazykového
vyjadrenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je
viazaný záväzným poradím vyporiadania tak, ako to ustanovuje § 142 ods. 1 veta tretia OZ. Medzi
stranami sporu nebolo sporným a taktiež bolo príslušným listinným dôkazom podporené, že rozdelenie
veci medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov nie je možné, pričom

taktiež navrhovaný spôsob vyporiadania tak, ako ho žalobca v žalobe vyjadril, a to prikázaním veci
v celosti do jeho spoluvlastníctva s povinnosťou výplaty zostávajúcich spoluvlastníkov nebol žalovanou
stranou namietaný a súd ho taktiež považoval za nesporný. Za takto zisteného skutkového stavu
súd teda podielové spoluvlastníctvo zrušil a zároveň rozhodol o prikázaní veci v celosti do výlučného
vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť peňažnú sumu jednotlivým odstupujúcim spoluvlastníkom

s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov a jej finančné vyjadrenie tak, ako vyplynulo zo
Znaleckého posudku č. 8/2024 T. A. G.. Znalecký posudok, ako aj vyčíslenie hodnoty jednotlivých
spoluvlastníckych podielov stranami sporu neboli namietané, súd ich preto považoval za nesporné.
S poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/, 2/ 4-36-iny, hodnota ich podielu
vyjadrená znaleckým posudkom predstavuje sumu 4.766,66 €, ktoré súd žalovaným 1/, 2/ priznal.

31. Pokiaľ žalobkyňa do výšky výplaty hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaných započítala sumu,
ktorá mala byť uhradená vo výške 50.000,- Sk titulom zálohy pôvodnému žalovanému M. B., súd
poukazuje na názor vyjadrený odvolacím súdom a vykonané dokazovanie, z ktorého nevyplynulo,že by táto čiastka bola do dispozičnej sféry či už žalovanej 1/, resp. 2/ uhradená, a preto podľa
názoru súdu započítaná voči spoluvlastníckemu podielu ani byť nemôže (viď bod 15. odôvodnenia
Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. 11Co/12/2023). Žalovaná 2/ výslovne poprela, žeby

titulom zálohy prevzala finančné plnenie vo vzťahu k vypriadavanej nehnuteľnosti, pričom dôkazné
bremenovtomtosmerezaťažovaložalobkyňunapreukázanieňoutvrdenýchskutočností.Akotouvádza
v bode 15. odôvodnenia odvolací súd, z hľadiska náležite zisteného skutkového stavu nestačí len
vychádzať z tvrdenia žalobkyne a jej syna, že bola žalovanými uvedená do omylu z hľadiska preukázania
úhrady zálohy kúpnej ceny vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX. Pokiaľ by aj pôvodný

spoluvlastník M. B. prevzatie zálohy priznal, v konaní nebolo preukázané, žeby zodpovedajúce čiastky
bol žalovaným 1/, 2/ vyplatil, resp. čestné prehlásenie M. B. zo dňa 20.10.2004, na ktoré žalobkyňa
v súvislosti s tvrdením o úhrade zálohy na kúpnu cenu sa odvoláva, nepreukazuje, že záloha na kúpnu
cenu v sume 50.000,- Sk bolo uhradená v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XX k. ú. C.. Z uvedené dôvodu súd žalobkyňou požadovanú sumu vo výške ekvivalentu, t. j. sumu
553,23 € titulom započítania predmetnej zálohy v pôvodnej výške 50.000,- Sk, súd nezohľadnil.

32. Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo rozšírením žaloby zo dňa 05.09.2024, ktorá bola
doručená súdu dňa 11.09.2024, na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom slova
zmysle. Uvedené rozšírenie žaloby korešponduje právnemu názoru vyslovenému odvolacím súdom
v zrušujúcom Uznesení č. k. 11Co/12/2023 – 397 zo dňa 25. januára 2024 s poukazom na

ustálenú judikatúru a argumentačne korešpondujúcom aj rozhodnutiam Najvyššieho súdu ČR, napr.
sp. zn. 22Cdo/3766/2011, 22Cdo/4756/2008. Zo zákonnej úpravy § 141 OZ, resp. § 142 OZ vyplýva,
že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov,
ktorých práva boli zrušením dotknuté. Zmyslom tohto vyporiadania najmä vtedy, ak ide o zrušenie
spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov nie

je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré
sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva,
prípadne ktoré sa vytvárajú medzi predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so
zrušením podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako
vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj na to, či a do akej miery

niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú veci investíciami a pod. Bolo by nelogické, aby ten kto
zhodnotil nehnuteľnú vec, ktorá mu zrušením podielového spoluvlastníctva bola prikázaná za primeranú
náhradu najprv poskytoval ostatným predchádzajúcim spoluvlastníkom náhrady vypočítané z hodnoty
spoločnej nehnuteľnosti veci vrátane ním prevedeného zhodnotenia, a aby potom prípadne v inom
občianskom súdnom konaní uplatňoval proti ostatným predchádzajúcim spoluvlastníkom nároky na

náhradu pomernej časti nákladov. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom slova zmysle
bolo navrhnuté ako návrh uplatnený žalobkyňou voči každej zo žalovaných 1/, 2/. V konaní preto bolo
potrebné ustáliť, či žalobkyňa na uvádzané opravy, resp. investície, poukazuje len ako na argumenty
odôvodňujúce prikázanie nehnuteľnosti jej samej, alebo či sa domáha úhrady nákladov na údajné
opravy a investície, a teda o jej uplatnenom práve rozhodnúť samostatnými výrokmi. Žalobkyňa sa

domáhala vyporiadania v širšom slova zmysle uplatnením si práva na zaplatenie peňažnej náhrady
za uskutočnené investície do spoločnej nehnuteľnosti dvomi samostatnými výrokmi, o ktorých súd
rozhodoval v rámci výrokovej časti rozhodnutia, keďže sa nejednalo len o argumentačnú podporu zo
strany žalobkyne vo vzťahu k prikázaniu veci do jej výlučného vlastníctva, čo bolo medzi stranami sporu
nesporným. Pokiaľ sa teda žalobkyňa návrhom domáhala náhrady vynaložených nákladov za trvania

spoluvlastníckeho vzťahu na opravy, resp. investície, do domu, je potrebné zistiť, či išlo v prvom rade
onevyhnutnénákladynaopravučiúdržbu,aleboonákladynaopravuaúdržbu,ktorénebolinevyhnutné.
Ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nevyhnutné opravy či údržbu domu, a ak išlo o bežnú
záležitosť alebo o nie bežnú záležitosť, avšak ostatní spoluvlastníci vyslovili s nevyhnutnou opravou
či údržbou domu súhlas, investujúci spoluvlastník môže sa domáhať pomernej náhrady nákladov

za túto nevyhnutnú opravu či údržbu od ostatných spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu. V takom prípade nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o majetkové právo
investujúceho spoluvlastníka uplatňované podľa uvedených ustanovení voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nevyhnutnú opravu či údržbu a nešlo o bežnú
záležitosť, pričom nebol daný súhlas ostatných spoluvlastníkov s touto nevyhnutnou opravou a údržbou,

išlo by o neplatný právny úkon a investujúci spoluvlastník by sa už trvania spoluvlastníctva mohol
domáhať vydania neoprávneného majetkového prospechu od ostatných spoluvlastníkov žalobou podľa
§ 456 OZ. Pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklady a na nie nevyhnutnú opravu či úpravu domu,
ide vždy o záležitosť, ktorá nie je bežná a vyžaduje sa súhlas ostatných spoluvlastníkov. Ak bol tentosúhlas daný, závisí od obsahu dohody spoluvlastníkov o spôsobe úhrady nákladov. Aj keď nebol spôsob
úhrady nákladov nie nevyhnutnej, ale inak aspoň odsúhlasenej opravy či úpravy dohodnutý, investujúci
spoluvlastník sa môže domáhať náhrady nákladov od ostatných spoluvlastníkov pomerne za použitia

ustanovení § 74, § 137 ods. 1, § 138 ods. 1, 2 OZ už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu ibaže bolo
dohodnuté, že investujúci spoluvlastník sa takejto náhrady vzdáva. Ani tu nejde o nárok na vydanie
neoprávneného majetkového prospechu, ale o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka. Ak
niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo
napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť

povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto
nákladov. Ak však dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva na strane neivestujúcich podielových
spoluvlastníkov pri vyporiadaní alebo pri inej realizácie spoluvlastníckych podielov vzniká neoprávnený
majetkový prospech a to vo výške zhodnotenia ich podielov v súvislosti s neohlásenou, neodsúhlasenou,
nie nevyhnutnou opravou či úpravou. Z toho vyplýva, že pokiaľ súd rozhoduje o riadnom návrhu na
úhradu nákladov vynaložených na opravy alebo úpravy nehnuteľností, treba podrobne zistiť charakter

týchto opráv a úprav, najmä či išlo o nevyhnutné opravy či údržby, či boli bežnou záležitosťou alebo nie
a v zápornom prípade, či žalované dali na vykonanie súhlas a či došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto
nákladov. Povinnosť tvrdenia vo vzťahu k charakteru opráv a úprav, ako aj jej nevyhnutnosti, zaťažuje
žalobcu, ktorý navrhuje vykonať vyporiadať z podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a teda
v zásade ho zaťažuje aj dôkazné bremeno na preukázanie, kedy a v akom rozsahu investícia bola

vykonaná a najmä aký bol charakter tejto investície, či sa jednalo o náklady na nevyhnutnú opravu
aúdržbuanešloobežnúzáležitosťalebonaopak,tátoinvestícianemalacharakternevyhnutnejopravyči
údržby. Zároveň povinnosťou žalobcu bolo preukázať, či na tieto opravy, ktoré nezahrňovali nevyhnutné
opravy, resp. údržby, mal súhlas ostatných spoluvlastníkov. V konaní o vypriadanie z podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je však podstatnou skutočnosťou, aby žalobca preukázal, že

ako spoluvlastník takéto opravy a úpravy uskutočnil a týmito došlo k zhodnoteniu vyporiadávanej
nehnuteľnosti.

33. Vyvstáva teda otázka, keďže v konaní nebolo preukázané, že by investície mali charakter tzv.
neodkladných, napriek tomu, že žalobca to tvrdil najmä vo vzťahu k rekonštrukcii strechy, ani nebolo

preukázané, žeby zostávajúci spoluvlastníci dali súhlas s takýmito investíciami, či žalobkyni náleží
náhrada za investície, ktorými došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckych podielov žalovaných v rozsahu
rozdielu medzi cenou nehnuteľnosti pred zhodnotením (viď v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu a vydania nehnuteľnosti do užívania žalobkyne) a času zrušenia podielového spoluvlastníctva.

34. V prvom rade je teda potrebné preukázať, či investície vykonané žalobkyňou mali charakter
neodkladných investícií (tzv. rekonštrukčné a záchranné práce za účelom udržania stávajúceho stavu
nehnuteľnosti a zamedzenie jej ďalšieho poškodenia, resp. zničenia a schátrania), resp. pokiaľ investície
nemali tento charakter, preukázať, že ostatní spoluvlastníci s ich vynaložením súhlasili. Ak boli náklady
vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, nevzniká spoluvlastníkovi, ktorý investície vynaložil,

proti ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu vynaložených prostriedkov v zmysle § 137 ods. 1
OZ, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo
zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 OZ), ide o rozdiel medzi
cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.

35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, ktoré z vykonaných
rekonštrukčných prác mali charakter neodkladných investícií, ako ani nepreukázala vo vzťahu
k žalovaným 1/ a 2/, žeby v prípade, ak sa nejednalo o neodkladné (nie neodkladné investície), súhlas
týchto spoluvlastníčok mala. Z uvedeného je teda možné konštatovať, že keďže nebola preukázaná
neodkladnosť investícií a ani súhlas žalovaných 1/, 2/ ako spoluvlastníčok, nie je možné vynaložené

prostriedky vyporiadať v zmysle § 137 ods. 1 OZ, ale podľa § 451 ods. 2 OZ titulom bezdôvodného
obohatenia žalovaných 1/, 2/ tým, že sa ich podiely zhodnotili.

36. Konštatovanie, že prostriedky použité na rekonštrukciu boli poskytnuté treťou osobou, synom
žalobkyne, ako to konštatuje aj zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, má vplyv na posúdenie aktívne

vecne legitimovaného subjektu, ktorý právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných 1/, 2/
môže požadovať. Tvrdenia žalobkyne v tomto smere nie sú preukazujúcimi, naviac syn žalobkyne D. L.
uviedol, že finančné prostriedky investoval on, následne na pojednávaní dňa 06.05.2024 vypovedal, že
peniaze boli žalobkyne, pretože on dobre finančne nestál. Výpoveď žalobkyne v korelácii s výpoveďousvedka, ktorý je jej synom evokuje záver, že finančné prostriedky boli vynakladané tak žalobkyňou ako jej
synom, došlo k ich zmiešavaniu a prelínaniu, keďže rekonštrukcia trvala niekoľko po seba nasledujúcich
rokov, z dokazovania však nevyplynulo, ktoré konkrétne financie boli investované priamo žalobkyňou

a ktoré čiastočne alebo v celosti jej synom. Je teda možné ustáliť, že žalobkyňa je aktívne vecne
legitimovanou ako spoluvlastníčka na uplatnenie si práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle titulom zhodnotenia nehnuteľnosti.

37. Pokiaľ žalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania investícií, je potrebné uviesť, že z tvrdenia svedka

D. L. vyplýva, že k odovzdaniu nehnuteľnosti došlo po spísaní čestného prehlásenia dňa 20.10.2004.
Následne malo dôjsť k prikročeniu k rekonštrukcii, ktorá mala trvať určité časové obdobie, pričom
svedok sa vo svojich výpovediach rôzni, keď uvádza 7 až 8 rokov, následne na pojednávaní dňa
06.05.2024 uviedol najprv 8 až 10 rokov a na otázku zástupcu žalovanej 2/ uviedol, že práce doteraz
nie sú ukončené, ale vo všeobecnosti ukončenie mohlo byť nejakých 12 až 16 rokov po odovzdaní
peňažných prostriedkov. Na inom mieste výpovede však je uvedené, že v roku 2007 bola nehnuteľnosť

v zlom stave, z čoho vyplýva, že ak by sa prikročilo k rekonštrukcii v roku 2007 (31.12.2007), čo bol
poslednýdeňtohtoroku,rekonštrukciatrvalamaximálnedo31.12.2017,akbysasúdpriklonilksvedkom
tvrdeným 10-tim rokom, resp. ak peňažné prostriedky mali byť prevzaté pôvodným žalovaným M. B.
v zmysle jeho čestného vyhlásenia dňa 20.10.2004 pri pripočítaní 16-tich rokov svedkom tvrdených by
rekonštrukcia mala byť ukončená 20.10.2020. Žalobkyňa si uplatnila právo na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom slova zmysle procesne prijateľným spôsobom rozšírením žaloby podaním
zo dňa 05.09.2024, ktorá bola doručená súdu dňa 11.09.2024, z čoho vyplýva, že od ukončenia
rekonštrukcie až do uplatnenia práva žalobkyne došlo k uplynutiu tak objektívne trojročnej, ako aj
subjektívnej dvojročnej premlčanej lehoty (keďže žalobkyňa musela vedieť kto sú spoluvlastníci a kto
sa na jej úkor obohacuje). Z uvedeného dôvodu pre uplynutie premlčacej lehoty na uplatnenie si práva

žalobkyňou voči žalovanej 2/ súd žalobu v časti nákladov titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zamietol.

38. Vo vzťahu k žalovanej 1/ síce žalobkyňa nepreukázala, ktoré konkrétne práce boli kedy vykonané
a v akej sume, hoci to tvrdila v podaní zo dňa 05.09.2024, nepochybne však preukázala, že nehnuteľnosť

zhodnotila tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov (potvrdenia o hodnote vykonaných
prác, znaleckého posudku o určení ceny nehnuteľnosti). Žalovaná v 1. rade námietku premlčania
nevzniesla a ani skutkové tvrdenia žalobkyne nepopierala a ňou predložené dôkazy nenamietala. Vo
vzťahu k žalovanej 1/ je teda možné konštatovať, že právo žalobkyne na vyporiadanie v širšom slova
zmysle a uplatnenie si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo preukázané, a preto do výšky

jej zodpovedajúcemu podielu na investíciách zhodnocujúcich nehnuteľnosť je žalovaná 1/ povinná sumu
4213,44 €.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Žalobkyňa bola v konaní úspešná o zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie veci do jej
výlučného vlastníctva, súd jej preto v tejto časti priznal náhradu trov konania v celosti.

43. Vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle súd žalobu voči
žalovanej 2/ zamietol, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré súd úspešnej žalovanej 2/
v tejto časti priznal. Žalovaná 1/ ako neúspešná strana sporu v časti uplatneného práva titulom širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola zaviazaná k náhrade trov žalobkyni v celosti.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, R. U. XX, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.