Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122409221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6122409221.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o.,

so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právny zástupca: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 194,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný jepovinnýzaplatiťžalobcovisumu54,80eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročne
zo sumy 54,80 eur od 17.06.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.08.2022, postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica ako
súdom upomínacím Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.09.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194,50 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.04.2022 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda
na MV DACIA DOKKER D25, EČV: W rok výroby: 2020 (ďalej len „motorové vozidlo“), poškodený:
STAVBY - KE s.r.o., IČO: 52 981 401, so sídlom Jarmočná 2, 040 01 Košice (ďalej len „poškodený“).
Poistnáudalosťbolariadneohlásenážalovanému,uktoréhomápoistenýuzatvorenéhavarijnépoistenie
pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/X. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako
poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo
výške 835,14 eur bez DPH v zmysle priloženej faktúry. Táto pohľadávka bola následne uplatnená

poisteným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 01.06.2022, nepriznal
poistenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby, pričom dôvodom krátenia
nároku na poistné plnenie bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis v
danomregióneačaseaneprimeranávýškanákladovnalakovacímateriál.Privýpočtepoistnéhoplnenia
boli do nákladov na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané

náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100
%). Z oznámenia o poistnom plnení ďalej vyplýva, že z poistného plnenia bolo vylúčené: demontáž
a montáž priečnika ťažného zariadenia, nakoľko z doloženej fotodokumentácie je jasné, že dielnebol demontovaný. Predmetný nárok bol poškodeným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávky z 01.07.2022.
2.1. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný

ani zmluvný podklad; ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré
má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody (poistnej udalosti)
a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia
sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený resp. žalobca ako jeho právny nástupca
žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Servis

žalobcu pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby bolo motorové vozidlo z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava
bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom jej cieľom
a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické
kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním
hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom

regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná
opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre
konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických
prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. Poškodené MV DACIA DOKKER D25 patrí do kategórie
H2 rovnako ako CITROEN Berlingo, pričom žalobca rovnako poukázal na cenník mechanických a

lakovacích prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: NORSON spol. s r.o. - Vozárova 1, 040
17 Košice - Barca, Slovakia - 33,00/36,00 eur bez DPH. Servis SWAM servis s.r.o., Vozárova 1,
040 17 Košice, Slovakia, vo svojom cenníku mechanických a lakovacích prác pre všetky modely MV
značky DACIA uvádza cenu - 36,00/42,00 EUR/NH bez DPH. Žalobca si pri motorovom vozidle za
1 normohodinu mechanickej a lakovacej práce účtoval sumu vo výške 31,50 eur bez DPH, čo je v

porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Z uvedeného dôvodu
preto žalobca považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako
odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena
za normohodinu je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.
Žalobca má za to, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou

úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej
sumy, na ktorej zaplatenie má poistený resp. žalobca nárok.
2.2. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný
rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi. Žalobca má za to, že takto prezentované
rozlíšenie servisov žalovaným nemá oporu v slovenskej ani európskej legislatíve. Podľa praxe a

usmernení EÚ, návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu nemôže byť dôvodom k strate garancií,
resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia, ak servis
dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a
náplní. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže
avrozporeslegislatívouEÚajejzárukami.Zákondávamožnosť,právopoškodenémuslobodnesizvoliť

servis, kde si po nehode dá opraviť auto. Poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise
si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou
Európskej únie, a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne
záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“,
ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo

nezvýhodňovať či preferovať niektoré z nich. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú
činnosť, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a
usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených
náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k
strate garancií resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného

plnenia. Žalobca zastáva názor, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná
„neautorizovaným“ servisom, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť
sama osebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Žalovaný by mal preto
akceptovať cenu servisu žalobcu, ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch, resp. ak je v rozpätí
cien v danom regióne.

2.3. Žalobca žalobu ďalej odôvodnil skutočnosťou, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou
udalosťou nanesený lak - farba biela 2-vrstvová uni, preto, aby autoservis uviedol poškodené motorové
vozidlo do pôvodného stavu spred škodovej udalosti, musel naniesť pri oprave motorového vozidla
lak v dvoch vrstvách, a teda vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu, ako priznávažalovaný. Žalovaný priznal lakovaciu konštantu vo výške 100 %, pričom opravca použil konštantu 110
%. Žalobca má za to, že takáto výška lakovacej konštanty je dôvodná, a preto si uplatňuje nárok na
náhradu škody z poistnej udalosti v žalovaným nepriznanej výške.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 08.09.2022 sp. zn.
10Up/993/2022, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu
navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
3.1. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, keďže

žalobca, podľa jeho názoru, nie je nositeľom pohľadávky, ktorú sa snaží uplatniť. Táto námietka je
odôvodnená tým, že žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2022, ktorá je však
podľa žalovaného absolútne neplatná resp. neurčitá. Neobsahuje totiž určenie výšky odplaty ani spôsob
jej určenia, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nejde o určitý a
zrozumiteľný právny úkon, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu pohľadávky. Žalovaný ďalej
dôvodil, že keďže má za to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nedošlo k zmene

vosobeveriteľa,ažalobcatakniejeoprávnenýdanúpohľadávkuuplatňovať.Veriteľomzostávapôvodný
subjekt resp. poškodený, a nie žalobca ako údajný postupník. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že
poistné plnenie, ktoré je predmetom pohľadávky, bolo podľa návrhu poistnej zmluvy a jej príloh viazané
v prospech leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Žalobca pritom vystupoval len ako
užívateľ motorového vozidla na základe leasingovej zmluvy, pričom vlastníkom zostávala leasingová

spoločnosť. Nárok na poistné plnenie preto vznikol výlučne tejto spoločnosti ako vlastníkovi a nie
žalobcovi. Žalovaný tvrdí, že zo strany leasingovej spoločnosti nedošlo k postúpeniu pohľadávky na
žalobcu, a tak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si nároku, ktorý je predmetom
konania.
3.2. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný uviedol, že pre stanovenie, čo

je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie,
je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Pri rozsahu
výplaty poistného plnenia, v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka a zmluvných dojednaní, ktoré je poistiteľ povinný poskytnúť, je vždy potrebné zohľadniť
hľadisko účelnosti a primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli

vynaložené účelne a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných
dielov. Výška tohto poistného plnenia nie je totiž daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového
vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na
charakter opráv. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov
spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné

plnenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Rozsah práva na poistné plnenie nie je však totožný s
právom na náhradu škody. V konkrétnom prípade poškodenia motorového vozidla právneho predchodcu
žalobcu žalovaný (poisťovňa) neodmietol vyplatenie poistného plnenia podľa § 799 Občianskeho
zákonníka, ako tvrdí žalobca, ale poskytol poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou a príslušnými
všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Žalovaný ako poisťovňa teda

konal v súlade so zákonom, poistnou zmluvou a poistnými podmienkami, ktoré boli jej súčasťou.
3.3. Vo vzťahu k úroku z omeškania, ktorý si žalobca podanou žalobou uplatnil, žalovaný uviedol, že
bez zbytočného odkladu začal šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol
zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené, a
preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie

dňa 01.06.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške 480,14 eur dňa 03.06.2022. Žalovaný má za to,
že dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s
plnením svojho záväzku.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky

považuje za platnú, keďže bola uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom. V predmetnej zmluve
o postúpení pohľadávky je uvedené, že odplata je predmetom osobitnej dohody. Táto skutočnosť
nebola zo strany žalovaného v jeho reakcii na návrh na vydanie platobného rozkazu spochybnená.
Odplatu si zmluvné strany dohodli samostatnou zmluvou. Odkaz na osobitnú dohodu nerobí predmetnú
zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou. Navyše, ak by aj nebola odplata dohodnutá, vtedy je zmluva

bezodplatná, avšak nie absolútne neplatná. Judikatúra resp. rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej
republiky potvrdzuje, že informácia o výške alebo existencii odplaty je relevantná len v prípade sporu
medzi postupcom a postupníkom. Z pohľadu dlžníka je táto informácia irelevantná a jej neznalosť nemá
vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že neexistencia informácieo odplate nezakladá neplatnosť zmluvy, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo nejde o prípad, keď by
samotná postupiteľnosť pohľadávky bola vylúčená zákonom.
4.1. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie, žalobca uviedol, že v

oznámení o poistnom plnení zo dňa 02.06.2022, ako aj v oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.06.2022
žalovaný opätovne potvrdil svoju vedomosť o tom, že leasingová spoločnosť dala súhlas k devinkulácii a
k platbe priamo na účet spoločnosti H POINT, s.r.o. Teda žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, žalovaný
má o tom vedomosť, a takto aj plnil. Predmetná devinkulácia leasingovej spoločnosti sa viaže na poistnú
udalosť zo dňa 06.04.2022, aktívna vecná legitimácia žalobcu je teda daná.

4.2. K limitácii normohodiny žalobca uviedol, že žalovaný pri výpočte poistného plnenia stanovil
maximálnu hodinovú sadzbu za opravu vozidla v neautorizovanom servise na 21,- eur bez DPH,
pričom zmluvne deklarovaná maximálna výška je 25,- eur bez DPH. Táto nižšia sadzba však nebola
nijako vecne ani odborne odôvodnená - poisťovňa ju určila jednostranne, bez zohľadnenia reálnych
trhových cien, konkrétnej značky a typu vozidla či rozsahu poškodenia. Takýto prístup je podľa
ustálenej judikatúry neprípustný a považuje sa za svojvoľný a arbitrárny. Poisťovňa rozlišuje medzi

autorizovanými (zmluvnými) a neautorizovanými (nezmluvnými) servismi, pričom výšku normohodiny
obmedzuje výlučne pre nezmluvné servisy. Zároveň podmieňuje plné poistné plnenie tým, že oprava
musí byť vykonaná v zmluvnom servise. Žalobca má za to, že takéto podmienky sú v priamom rozpore
s právom poistenca zvoliť si servis podľa vlastného výberu a sú v rozpore so zásadami hospodárskej
súťaže. Viaceré slovenské aj európske súdy opakovane konštatovali, že poistné podmienky, ktoré

zvýhodňujú určitú skupinu podnikateľov (zmluvné servisy) na úkor iných (nezmluvných), sú neplatné.
Zmluvné obmedzenie výberu servisu je neprípustné a nemôže byť na ťarchu poisteného. Poistník má
právo zvoliť si ľubovoľný servis a poisťovňa je povinná preplatiť náklady na opravu do výšky obvyklých
trhových cien, pričom aj neautorizovaný servis je schopný zabezpečiť opravu poškodeného vozidla
v rovnakej kvalite ako autorizovaný, a preto má žalobca za to, že nie je žiadny vecný dôvod na

obmedzovanie poistného plnenia na základe toho, v akom servise bola oprava vykonaná.
4.3. K rozlišovaniu autoservisov na autorizované a neautorizované žalobca uviedol, že v prípade, ak
žalovaný ako poisťovňa vo svojich všeobecných poistných podmienkach rozdeľuje autoservisy na 2
skupiny, t. j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú sumu opravy (tzv. zmluvné servisy
poisťovne)anatie,kdepoisťovňavyplácapoistnéplnenieobmedzenémaximálnouvýškounormohodiny

uvedenejvovšeobecnýchpoistnýchpodmienkach,jetakétoobmedzenievýškypoistnéhoplnenia,podľa
žalobcu, ex lege neplatné. Konanie poisťovne je v rozpore aj s právnou zásadou neminem laedere
(nikomu neškodiť) a podľa žalobcu toto konanie v hospodárskej súťaži zároveň napĺňa znaky skutkovej
podstaty dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Poisťovňa pri zmluvnom uzatváraní poistenia s
poisteným priamo určuje vo všeobecných poistných podmienkach, do ktorého servisu si môže poistený

dať opraviť motorové vozidlo po poistnej udalosti s vyšším poistným plnením. Poisťovňa z okruhu
možných autoservisov teda vylúči autoservisy, ktoré nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou na vykonanie
takejto opravy, bez ohľadu na kvalitu opravy, alebo či cena za opravu v neautorizovanom servise by
bola nižšia ako v autorizovanom servise. V prípade, ak poisťovňa poskytuje svoje poistné produkty
s obmedzovaním poistného plnenia pri opravách vozidiel u tých autoservisov, s ktorými poisťovňa

nemá uzavretú zmluvu, je zrejmé, že úmyselne obmedzuje hospodársku súťaž na relevantnom trhu,
keď vylučuje z trhu opráv vozidiel po škodových udalostiach všetky servisy, ktoré neuzavrú zmluvu
s poisťovňou práve z dôvodu preplácania nákladov na opravu pre neautorizované servisy v omnoho
nižších sumách, ako musí zaplatiť poistený autoservisu.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu, doručenej mu 14.03.2023, vyjadril, a to podaním z 27.03.2023, pričom
žalovaný sa v predmetnom vyjadrení bráni viacerými právnymi argumentmi, ktorými namieta jednak
platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
5.1. V prvom rade žalovaný tvrdí, že ak zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu o výške
odplaty alebo spôsob jej určenia, ide o absenciu podstatnej náležitosti právneho úkonu. V takom prípade

zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a
Najvyššieho súdu ČR. Zo zmluvy musí byť zrejmá vôľa strán na odplatné postúpenie, pričom absencia
výšky odplaty alebo spôsobu jej určenia je právne relevantná v tom zmysle, že zmluva nemôže byť
považovaná za platnú. Žalovaný zároveň namieta, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo platne, pretože
zmluva je neurčitá a chýba v nej dohodnutá odplata.

5.2. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, keďže
poistnéplneniesatýkaloleasingovejspoločnosti,ktorábolavlastníkompredmetnéhovozidla.Vlastnícke
právo k vozidlu oprávňovalo výlučne leasingovú spoločnosť rozhodovať o nakladaní s poistným plnením.
Zo samotnej devinkulácie poistného plnenia v prospech žalobcu nemožno vyvodzovať, že došlo ajk platnému postúpeniu pohľadávky. Súhlas s vinkuláciou znamenal len určenie adresáta poistného
plnenia, nie prevod práva na jeho vymáhanie súdnou cestou.
5.3. V súvislosti s výškou nárokovaného poistného plnenia žalovaný ďalej uvádza, že postupoval v

súlade so zmluvnými podmienkami poistnej zmluvy. Tie určovali, že pri opravách v neautorizovaných
servisoch môže poisťovňa akceptovať maximálnu výšku normohodiny vo výške 25,- eur bez DPH.
V zmysle citovaných zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21,- eur bez DPH,
čo bolo plne v súlade so znením predmetných zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca
žalobcu vyjadril súhlas, nakoľko v zmysle zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v nezmluvných,

neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25,- eur bez DPH.
5.4. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom výšky normohodiny žalovaný uviedol, že ak si poistený
z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral
práve žalovaného, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byť napríklad nižšia výška
poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní
kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s

inými poisťovňami. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v
prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom
zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania
aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali
aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Zároveň žalobca nepreukázal ani dôvodnosť zvýšenia

lakovacieho materiálu nad 100 % priznaných žalovaným.

6. Žalobca sa k duplike žalovaného, doručenej 13.07.2023, vyjadril, a to podaním z 28.11.2023, pričom
v predmetom vyjadrení žalobca zotrval na jeho skoršej argumentácii; do konania založil zmluvu o
postúpení žalovanej pohľadávky zo spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na poškodeného

(STAVBY - KE s.r.o.) z 20.11.2023 ako i zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky z poškodeného
(STAVBY - KE s.r.o.) na žalobcu z 23.11.2023.

7. Žalovaný sa k triplike žalobcu, doručenej 04.12.2023, vyjadril, a to podaním z 05.12.2023, pričom
doplnil, že žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v

nezmluvnom neautorizovanom servise, a to dňa 7.4.2022 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného
motorového vozidla, kedy mu bola odovzdaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia
nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis. Súčasne zdôraznil, že v oboch výpočtoch -
kalkuláciách (žalobcu aj žalovaného) bolo zohľadnené 2-vrstvové UNI lakovanie; z uvedeného dôvodu
nebola zo strany žalobcu preukázaná dôvodnosť ďalšieho navýšenia lakovacej konštanty na 110 %.

8. Žalobca na pojednávaní konanom 26.05.2025 poukázal na to, že žalovaný založil do konania dve
rozdielne kalkulácie, a to zo 06.04.2022 a 31.05.2022. Tieto kalkulácie mal žalovaný poskytnúť žalobcovi
resp. poistenému už počas šetrenia udalosti, nie až v súdnom konaní. Žalobca zároveň uviedol, že
žalovaný doručenie predmetných kalkulácií žalobcovi ničím nepreukázal. Navrhol preto žalobe v plnom

rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Žalobca na nariadenom pojednávaní tiež uviedol,
že pokiaľ máme vychádzať zo zmluvných dojednaní čl. IX bod 2 písm. c), poisťovňa mala povinnosť
o nákladoch informovať poisteného písomnou formou, čo však neurobila; uvedené v konaní nijakým
spôsobom nepreukázala. Čo sa týka lakovacej konštanty, k tomuto žalobca uviedol, že v zmysle
kalkulácie Audatex je uvažované so strojovým lakovaním, avšak v servise lakuje motorové vozidlo

zamestnanec. Následné lakovanie v servise už nie je strojové, preto navýšenie lakovacej konštanty na
110 %, keďže môže prísť k určitým stratám (napr. k odkvapnutiu materiálu). Pokiaľ ide o špecifikáciu
žalobného nároku, čo sa týka žalovanej sumy za nepriznané normohodiny práce a lakovanie resp.
lakovaciu konštantu, žalobca toto na pojednávaní vyšpecifikovať nevedel. Žalobca má za to, že zmluvné
dojednania žalovaného majú byť jasné a určité v zmysle Občianskeho zákonníka, čo podľa žalobcu v

tomtoprípade,pokiaľideočl.IXbod2písm.c),nebolosplnené.Žalobcamázato,žežalovanýneuniesol
v konaní jeho dôkazné bremeno. Poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaný nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvného dojednania čl. IX bod 2 písm. c), a to povinnosť informovať poisteného
písomnou formou o nákladoch (kalkulácii). Z tohto dôvodu navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
v prípade úspechu priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to oznámením o poistnom
plnení z 02.06.2022, kópiou cenníka servisných prác (NH) z 10.01.2022 a z 02.09.2020, kópiou faktúry
č. XXXXXXX, kópiou zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.07.2022, kópia posudku - kalkulácie č.Z z 28.04.2022, kópiou návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy z 09.02.2021, kópiou technického
preukazu, kópiou zmluvného dojednania pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913, kópiou zmlúv o
postúpení pohľadávky z 23.11.2023 a z 20.11.2023, kópiou kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom

zo 06.04.2022, kópiou posudku - kalkulácie č. XXXXXXXXXX z 31.05.2022, zoznamom konaní
prvoinštančných a odvolacích súdov týkajúcich sa havarijného poistenia, ako i ostatným obsahom spisu,
a zistil tento skutkový stav:

10. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporný vznik

poistnej udalosti 06.04.2022 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle MV DACIA DOKKER D25,
EČV: W rok výroby: 2020, ktoré v čase dopravnej nehody používala obchodná spoločnosť STAVBY -
KE s.r.o., IČO: 52 981 401, (poškodený), a ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného.
Predmetná poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť
č. XXXXXXXXXX. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť u žalobcu.
Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. XXXXXXX z 28.04.2022

vo výške 835,14 eur bez DPH; táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného.
Zmluvou z 20.11.2023 bola žalovaná pohľadávka postúpená zo spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. na poškodeného (STAVBY - KE s.r.o.); zmluvou o postúpení pohľadávky z 23.11.2023 potom z
poškodeného (STAVBY - KE s.r.o.) na žalobcu. Žalovaný však uhradil na účet autoservisu (žalobcu)
poistné plnenie len vo výške 480,14 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá

nebola priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti, a to vo výške 194,50 eur.
10.1. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, resp. či je zmluva o
postúpení pohľadávky platná; spornou v konaní bola tiež nepriznaná časť poistného plnenia v súvislosti
s priznanými primeranými nákladmi za cenu práce a nákladmi na lakovací materiál (výška lakovacej
konštanty).

11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
11.1. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
11.2. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
11.3. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
11.4. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.
11.5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
11.6. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11.7. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
11.8. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

11.9. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
11.10. Podľa § 365 Obchodného zákonníka , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

12. V rozhodovanej veci bol súd povinný ako prvotnú otázku vyhodnotiť otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. K
predmetnému záveru uvádza súd nasledovné:12.1. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2
Cdo 205/2009).

12.2. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2022 súd uvádza, že žalobca
spolu s vyjadrením z 28.11.2023 predložil do konania zmluvu o postúpení žalovanej pohľadávky zo
spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na poškodeného (STAVBY - KE s.r.o.) z 20.11.2023, ktorá
bola uzavretá ako bezodplatná, ako i zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky z poškodeného
(STAVBY - KE s.r.o.) na žalobcu z 23.11.2023, ktorá bola uzavretá za odplatu vo výške žalovanej
sumy. Obe zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti zmlúv o postúpení pohľadávky, keďže sú v

nich špecifikované zmluvné strany, pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia ako aj odplata resp.
bezodplatnosť.

13. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného
žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

14. Súd konštatuje, že predmetom tohto konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale
ide o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali
aj samotný rozsah poistného plnenia, predpokladaný ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka a je
potrebné z neho vychádzať. Akékoľvek poukazy žalobcu na postup žalovaného podľa ust. § 799 ods.

3 Občianskeho zákonníka sú preto nenáležité.

15. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou
zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné
plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako

absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si
poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poisťovateľa.
15.1. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka
má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od
poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy.

16. Na základe uvedeného súd uvádza, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok,
nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného
motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a
všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané,

nevyplatenie celej požadovanej sumy ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že
poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale
môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide, pozn.) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa
ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku
poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal.

17.VovzťahukrozhodovanejvecisúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz
27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru
uviedol, že: „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou,
ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v

zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku
(§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude
v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné
podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie

upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho
platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená
výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu,
prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto preplnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia). „Zmluvná
voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp umožňuje
zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a

záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne
veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie
konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca
pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je
prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako

je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23. odôvodnenia).
17.1. Aj z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu - v zhode s už vyslovenými právnymi závermi
konajúceho súdu vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné
plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné
vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok.

18. V súvislosti s aplikáciou článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi poisteným a žalovaným
ako poisťovateľom, založeným poistnou zmluvou, súd poukazuje na to, že v zmysle predmetného
dojednania „pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na
opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu

poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii
nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná
výška normohodiny na 25 eur bez DPH.“
18.1. V nadväznosti na predmetné zmluvné dojednanie dáva súd do pozornosti, že výška poistného
plnenia má byť v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikovaná v poistnej

zmluveavpoistnýchpodmienkachtvoriacichsúčasťpoistnejzmluvy.Pretojesúdtohonázoru,žečlánok
IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 predstavuje
spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho
zákonníka).
18.2. Súd má za to, že ustanovenie článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné

poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 je možné v rozhodovanom spore aplikovať pre určenie výšky
poistného plnenia. Zároveň súd uvádza, že predmetnými zmluvnými dojednaniami je viazaný aj žalobca
ako postupník, ktorý si uplatňuje žalobou voči žalovanému nárok na vyplatenie poistného plnenia z
poistnej zmluvy.

19. Pokiaľ ide o samotnú výšku nákladov za vykonané práce, súd čiastočne nesúhlasí s postupom
žalovaného,ktorýurčilvýškucenyprácevsume21,-eurbezDPH,keďževzmysleZmluvnýchdojednaní
pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bola určená cena práce za normohodinu v sume
25,- eur bez DPH.
19.1. Za primerané náklady spojené s opravou motorového vozidla je možné považovať tie, ktoré boli

vo všeobecných poistných podmienkach jednoznačne stanovené. Jedine tak má totiž poistený (ale aj
akýkoľvek iný subjekt) už pri uzavretí zmluvného vzťahu so žalovaným jasnú predstavu o spôsobe
výpočtu poistného plnenia v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou;
prípadne má možnosť vybrať si iný subjekt poskytujúci na trhu havarijné poistenie, ktorý by mu ponúkol
výhodnejšie podmienky. Naopak je neprípustné, ak sa poisťovňa snaží až ex post definovať pojmy

použité poisťovňou vo všeobecných poistných podmienkach v neprospech poisteného preto, aby bolo
po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu.

20. Z tohto dôvodu je potrebné považovať za primerané náklady za opravu motorového vozidla v
nezmluvnomneautorizovanomservisenákladyzacenuprácezanormohodinuvsume25,-eurbezDPH,

keďže iný objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov zmluvné dojednania v
danom ustanovení neobsahujú; preto nie je správne, ak žalovaný určil cenu práce za normohodinu len v
sume 21,- eur bez DPH, keďže v danom prípade sa jedná o neprípustné následné dotváranie poistných
podmienok žalovaným v neprospech poisteného.

21. V rozhodovanej veci bola ako súčasť nároku na vyplatenie poistného plnenia uplatnená práca
servisu v rozsahu 13,7 normohodín (porov. č. l. 23, 24 spisu). Rozsah uplatnených prác žalovaný
nerozporoval,pretosúdpriposúdenínárokužalobcuvychádzalzpredmetnéhoúdaja.Poistenému,resp.
v súčasnosti žalobcovi ako postupníkovi, vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonanépráce vo výške 13,7 Nh x 25,- eur bez DPH za Nh, nie len vo výške 13,7 Nh x 21,- eur bez DPH za Nh.
Žalovaný však pri likvidácii poistnej udalosti pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných
Zmluvných dojednaní č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume o 54,80 eur bez DPH

nižšej, ako v súlade so zmluvou a zákonom mal vyplatiť (13,7 Nh x 4,- eur). V tejto časti vyhodnotil súd
preto žalobu žalobcu ako dôvodnú.

22. K tvrdeniu žalobcu, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky predpokladané zmluvným
dojednaním článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet

č. 913, keď žalovaný vopred neinformoval poisteného o podmienkach a výške poistného plnenia, súd
poukazuje na tvrdenie žalovaného z 05.12.2023, kde tento uviedol, že žalobcu písomne informoval
o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise,
a to dňa 7.4.2022 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola
odovzdaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný
neautorizovanýservis.Predmetnétvrdeniežalovanéhožalobcavpísomnomkonanínespochybnil,urobil

tak až na pojednávaní konanom 26.05.2025. Súd na uvedenú námietku žalobcu v zmysle § 153 CSP
neprihliadol, keďže tak mohol urobiť v konaní už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
22.1. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci by predmetná námietka žalobcu bola uplatnená včas,
nič to nemení na znení poslednej vety článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné

poistenievozidielAutokompletč.913:Vkalkuláciinákladovnaopravuvnezmluvných,neautorizovaných
opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH.“

23. Keďže žalobca v konaní spochybňoval vyššie uvedené zmluvné dojednanie, súd poukazuje na
zásadu zmluvnej slobody, ktorá platí najmä v právnych vzťahoch medzi podnikateľskými subjektmi,

akými sú obaja účastníci konania v tomto prípade. Zmluvné strany sa teda môžu dohodnúť aj na
podmienkach, ktoré by v spotrebiteľských vzťahoch mohli byť považované za neprijateľné, avšak
medzi podnikateľmi sú prípustné, pokiaľ sú výsledkom ich slobodnej vôle a neodporujú kogentným
ustanoveniam právneho poriadku. Z obsahu Zmluvných dojednaní nevyplýva žiadna diskriminácia
či svojvoľnosť zo strany žalovaného. Naopak, dôvodnosť rozdielneho plnenia v závislosti od typu

servisu je opodstatnená z hľadiska poistného rizika a možnosti kontroly kvality a rozsahu opráv. Zákon
žalovanému nijako neukladá povinnosť hradiť náklady v plnej výške podľa fakturácie neautorizovaného
servisu. Naopak, je v rámci jeho oprávnení ako poistiteľa limitovať poistné plnenie v súlade s vopred
určenými a zmluvne dohodnutými podmienkami. Žalobca resp. jeho právny predchodca ako podnikateľ
musí zároveň znášať dôsledky zmluvných obmedzení, ktoré sám akceptoval. Nemožno preto spätne

argumentovať ich neplatnosťou alebo neprimeranosťou, najmä ak nebol preukázaný žiaden rozpor s
dobrými mravmi resp. poctivým obchodným stykom ani s kogentnými právnymi normami.

24. Podľa názoru súdu je rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované neprípustné
a nemá oporu v zákone. V posudzovanej veci, v čl. IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie

vozidiel Auto komplet č. 913, s ktorých znením predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy súhlasil,
je však terminológia označenia autoservisov upravená odlišne, a to rozdelením na autoservisy zmluvné
a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť tak autorizované, ako aj neautorizované.
Označenieautoservisovnazmluvnéanezmluvnéniejevrozporesčlánkom101ods.3ZFEÚareflektuje
princíp zmluvnej voľnosti. Poistený má možnosť opravy vozidla po poistnej udalosti v akomkoľvek

autoservise s tým, že medzi stranami boli jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného plnenia zo
strany žalovaného v prípade zmluvného autoservisu i nezmluvného autoservisu (porov. tiež rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/250/2022-337 zo 07.06.2023).
24.1. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu o porušení hospodárskej súťaže limitáciou
poistného plnenia s odôvodnením, že sa jedná o hospodársku súťaž medzi poisťovňami navzájom; nie

medzi poisťovňami a servismi.

25. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zmluvnými podmienkami
a právnym poriadkom, keď poistné plnenie obmedzil (v časti ceny práce) podľa ustanovení Zmluvných
dojednaní. Námietka žalobcu o neoprávnenom krátení poistného plnenia v tejto časti žalobného nároku

tak nebola dôvodná. Pre úplnosť súd dodáva, že pre rozhodnutie v spore je právne irelevantný
odkaz žalobcu či žalovaného na cenníky iných autoservisov, ktoré realizujú opravy motorových
vozidiel za vyššiu, prípadne nižšiu cenu, keďže základom pre nárok žalobcu na vyplatenie poistnéhoplnenia, vrátane určenia výšky poistného plnenia, je poistná zmluva a nie cenníky tretích osôb (iných
autoservisov).

26. Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že argumentácia žalobcu „blokovou výnimkou“ nemá pre
rozhodnutie v danom spore žiadnu právnu relevanciu; jedná sa len o účelovú argumentáciu s cieľom
zavádzať súd, aby žalobca získal v spore neoprávnenú výhodu. Tiež z argumentácie žalobcu je
zrejmé, že „bloková výnimka“ má dopadať na dvojstranné dohody poisťovní s predajcami automobilov,
vykonávajúcimi činnosť opravovní alebo so združením týchto predajov; v rozhodovanom spore však

nárok žalobcu nie je odvodený z takejto dohody alebo ako dôsledok takejto dohody. V rozhodovanom
spore bolo dojednanie o určení výšky poistného plnenia obsiahnuté v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
poisteným (nie autoservisom) a poisťovateľom, na ktorú však „bloková výnimka“ nedopadá.

27. K žalobou uplatnenému nároku na náhradu nákladov za lakovací materiál - lakovaciu konštantu
na úrovni 110 % súd uvádza, že v tejto časti sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Zo strany

žalobcu nebola predložená žiadna vecná argumentácia ani dôkaz, ktorý by preukazoval, prečo došlo
k manuálnemu navýšeniu lakovacej konštanty na hodnotu 110 %. Žalovaný pritom v rámci výpočtu
poistného plnenia vychádzal z údajov programu Audatex, ktorý disponuje databázou lakovacích
procesov prispôsobených konkrétnym typom vozidiel. V prípade motorového vozidla Dacia Dokker
databáza obsahuje údaj o 2-vrstvovom lakovaní, pričom základná lakovacia konštanta je určená na

úrovni 100 %; táto už zohľadňuje všetky bežné technologické nároky daného postupu.
27.1. Navýšenie tejto konštanty nad rámec 100 % je v systéme Audatex vyhradené výlučne pre
výnimočné prípady, napríklad ak daný model vyžaduje špecifický druh laku, ktorý databáza neobsahuje,
alebo ak je preukázaná technická odchýlka oproti štandardnej metodike. Takýto prípad však v prípade
Dacie Dokker nebol identifikovaný - použité boli bežné technologické postupy a bežný vodou riediteľný

lak, ktorý už databáza zahŕňa. Ak žalobca požaduje preplatenie zvýšenej lakovacej konštanty, ktorá
presahuje 100 %, zaťažuje ho dôkazné bremeno preukázania, že k tomuto navýšeniu skutočne existoval
technický alebo technologický dôvod, ktorý by štandardný výpočet nepostihoval. Takýto dôvod však v
danom prípade súdu nebol preukázaný; podľa názoru súdu ním nemôže byť na pojednávaní 26.05.2025
žalobcom prezentované „odkvapnutie materiálu“ (porov. odsek 8 odôvodnenia tohto rozsudku).

27.2. Žalovaný poukázal na kalkuláciu č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej sa pri oboch výpočtoch (t. j.
aj pri výpočte žalobcu, aj pri výpočte žalovaného) zohľadnila potreba demontáže dielov a použitie 2-
vrstvového UNI lakovania s vodou riediteľným lakom. Napriek tomu žalobca navýšil lakovaciu konštantu
na 110 %, avšak bez toho, aby bolo preukázané akékoľvek objektívne alebo technické opodstatnenie
pre tento zásah mimo rámca metodiky Audatex.

27.3. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že zvýšenie lakovacej konštanty na 110 % bolo vykonané
svojvoľne, bez odbornej alebo technologickej opory, a nebolo podložené žiadnym konkrétnym
technickým dôvodom. Nemožno preto považovať požiadavku žalobcu na preplatenie navýšenej
lakovacej konštanty za oprávnenú.

28. Zároveň má žalobca okrem uvedenej časti poistného plnenia nárok aj na uplatnený úrok z omeškania
vo výške podľa predpisov obchodného práva (podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka) pri aplikácii
ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia
Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (t. j. vo výške 9 % ročne) zo sumy 54,80 eur odo dňa
nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným, t. j. od 17.06.2022,

ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z. z.

29. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54,80 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54,80 eur od 17.06.2022 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (výrok I.).

30. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie sumy 139,70 eur s príslušenstvom) súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol (výrok II.).

31. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu(m. m. IV. ÚS 115/03 <http://merit.slv.cz/IV.D

32. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS XXX/XX), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom
úspešná (porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS
98/97).

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).