Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/180/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: Delta CONSTRUCTION24 s.r.o., Mýtna Nová Ves 9, Ludanice, IČO: 31 351 689 (predtým
DEEMs.r.o.,Holubyho1,Bratislava,IČO:31351689),zastúpený:Mgr.PeterForgáč,advokát,Zámocká
14, Bratislava, IČO: 42 447 739, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100827342/2020 zo dňa
28.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 102599733/2019 zo dňa
13.11.2019(ďalejajlen„prvostupňovérozhodnutie“)podľa§155ods.1písm.f)bod4zákonač.563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový

poriadok“ alebo „DP“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 860,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g) daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2015
vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

2. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane poukázal na to, že Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský
Mikuláš vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015.

Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 104063137/2016 zo dňa
07.10.2016 určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015
v sume 58 600,- eur. V nadväznosti na uvedené správca dane s poukazom na § 154 ods. 1 písm. g),
§ 155 ods. 1 písm. i) bod 4., § 155 ods. 6, § 161 a § 165e ods. 2 daňového poriadku ďalej uviedol,
že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj len „ECB“) bola ku dňu doručenia
rozhodnutia, t. j. dňa 11.06.2018 sumu 0,00%. Vzhľadom na to, že trojnásobok základnej úrokovej
sadzby ECB nedosiahol 10%, pokuta bola uložená vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú správca dane

zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Správca dane
súčasne popísal vzorec vyplývajúci z cit. ustanovení daňového poriadku, na základe ktorého realizoval
výpočet pokuty.3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100827342/2020 zo dňa 28.04.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení opätovne popísal zistený skutkový stav, príslušné

právne predpisy ako aj vzorec výpočtu pokuty a v reakcii na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že z
spisu mal za preukázané, že uplatnenie si nároku podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia
ako nárok, ktorý si mal právo daňový subjekt uplatniť podľa osobitných predpisov, je správnym deliktom
podľa príslušných ustanovení § 154 daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu
podľa príslušných ustanovení § 155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného

vo výroku obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež
obsahuje skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená, pričom
touto bolo uplatnenie nadmerného za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako
nárok, ktorý si žalobca mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Ďalej konštatoval, že správca dane vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj podstatou odôvodnenia a
v odôvodnení uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný dospel k

záveru, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom.

II.
Žaloba

4. Žalobca zastúpený advokátom podal včas proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov; ďalej len „SSP“) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§

191 ods. 1 písm. d/ SSP). Poukázal na § 63 ods. 1 a 5 daňového poriadku a namietal, že odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia neobsahuje daňovým poriadkom požadované náležitosti a iba stručne
uvádza, že „Výpočet pokuty: 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo
vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní“. Uviedol, že správca dane mal v odôvodnení
reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci a mala byť medzi nimi logická súvislosť.

Žalobcovi v odôvodnení absentovalo jasné vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný
skutkový stav, aby mal možnosť pochopiť vzájomný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca podal dňa

24.04.2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015,
v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 53 729,45 eur. Za uvedené zdaňovacie obdobie nebolo
podané dodatočné daňové priznanie. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly za dotknuté
obdobie u žalobcu Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. 104063137/2016 zo dňa 07.10.2016, ktorým
určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume 58

600,- eur. Na základe uvedeného správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 155
ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 860,- eur za správny delikt
podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku – za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie marec 2015 vo výške , ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť
podľa zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil v odvolacom

konaní aj žalovaný svojim napadnutým rozhodnutím. Žalovaný k výpočtu výšky pokuty zopakoval svoje
odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) vrátane uvedenia vzorca,
akým spôsobom sa k výške pokuty dospelo (Výpočet pokuty: suma x sadzba = pokuta; Sadzba: 10,00
% (3x zákl.úr.sadzba ECB alebo 10 %); Suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo
vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní:58 600,00 eur; Výpočet pokuty: 10 % zo sumy

58 600,00 eur = 5 860,00 eur).

6. Žalovaný mal za preukázané, že uplatnenie si nároku podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je
väčšia ako nárok, ktorý si mal právo daňový subjekt uplatniť podľa osobitných predpisov, je správnymdeliktom podľa príslušných ustanovení § 154 daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný
uložiť pokutu podľa príslušných ustanovení § 155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa
žalovaného vo výroku obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil

pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta
uložená.Touskutočnosťoubolouplatneniesinadmernéhozazdaňovacieobdobiemarec2015vovýške,
ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty. Ďalej podľa žalovaného správca dane v rozhodnutí vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj
podstatou odôvodnenia, pričom v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosť, ktorá bola

podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane dostatočným spôsobom uviedol skutkový stav, ktorý
predchádzal uloženiu pokuty. V rozhodnutí o uložení pokuty je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol
dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Podľa žalovaného sa správca dane jednoznačne vysporiadal so skutočnosťou, pre ktorú bola uložená
pokutabeztoho,abyvzniklipochybnostiojehotvrdeniach.Žalovanýpovažujeprvostupňovérozhodnutie
za rozhodnutie, ktoré je pre adresáta jasné a zrozumiteľné s uvedením všetkých skutkových a právnych

skutočností, na základe ktorých sa rozhodovalo tak, aby pri jeho výklade nedochádzalo k nejasnostiam.

IV.
Konanie na správnom súde

7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom

v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/180/2020.

V.
Pojednávanie

8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 20. januára 2026 rozsudkom. Vzhľadom
k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd vyhlásil
rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu
po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).

VI.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných predpisov.

10. Podľa § 155 ods. 1 písm. i) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane uloží pokutu vo

výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej
daňovejpovinnostizistenejsprávcomdaneanadmernéhoodpočtuuvedenomvdaňovompriznaníalebo
dodatočnom daňovom priznaní.

11. Podľa § 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného
vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.VII.
Právne posúdenie

12. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane uložil žalobcovi
pokutu za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Vzhľadom na to,

že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli dané vady uvedené v § 195 SSP, neaplikoval
postup podľa § 196 SSP, resp. neaplikoval plnú jurisdikciu a napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím preskúmaval v medziach žalobných bodov, ktoré vyhodnotil
ako relevantné.

13. V nadväznosti na uvedené správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobných bodov, resp.

žalobnej argumentácie poukazuje na to, že miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného
dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti
odpovede súdu na takýto žalobný dôvod (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015). Žalobca
formulovalsvoježalobnébodyrelatívnevšeobecne,pričompodstatajehoargumentáciespočívalavtom,
že odôvodnenie napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia považuje za nedostatočné. Bez bližšej

špecifikácie namietal, že správca dane mal reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci,
medzi ktorými by mala byť logická súvislosť. Taktiež bez bližšej špecifikácie namietal, že v odôvodnení
absentovalo vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný skutkový stav. Tieto všeobecne
formulované žalobné body sú zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v odôvodnení a na ktoré
žalovaný reagoval, resp. zaujal k nim stanovisko v napadnutom rozhodnutí.

14.Správnysúdvychádzalzoskutkovéhostavupopísanéhovrozhodnutiachdaňovýchorgánovakeďže
žalobca v tejto súvislosti nevzniesol námietky, správny súd ho považoval za ustálený. Vzhľadom na
vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ju určil správca dane
a potvrdil žalovaný.

15. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veci tých istých účastníkov konania
(žalobcu a žalovaného) a totožného predmetu konania [pokuta za správny delikt § 154 ods. 1 písm. g)],
pričom išlo o vec vedenú pod sp. zn. BA-1S/175/2020. Senát 1S poukazuje na to, že v uvedenej veci
ako aj prejednávanej veci sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových

orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v zásade len zdaňovacie obdobie, v súvislosti s ktorým došlo
k spáchaniu deliktu, kedy v prípade sp. zn. BA-1S/175/2020 išlo o august 2015 a v prejedávanej veci
ide o marec 2015. S ohľadom na uvedené a vzhľadom na totožnosť žalobnej argumentácie v týchto
veciach, senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku správneho
súdu vo veci sp. zn. BA-1S/175/2020, ktorá dáva odpoveď na žalobné námietky žalobcu aj v tejto

veci a s ktorou sa senát 1S stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje, resp. vychádza zo záverov k
žalobným námietkam, uvedených v rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. BA-1S/175/2020:

16. Súd neprisvedčil žalobným námietkam žalobcu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie, že v ňom absentujú logické súvislosti a že vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal obsah odôvodnenia rozhodnutí z hľadiska
obligatórnych náležitostí daných § 63 ods. 5 daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri
administratívnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať
na dodržiavanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež prihliadal
na to, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú rozhodnutia vydané v rámci jedného

administratívneho konania, tvoria jeden celok. Súd dospel k záveru, že odôvodnenie oboch rozhodnutí
spĺňavšetkyobligatórnenáležitosti.Súvňomuvedené:1)aplikovanéprávnepredpisy,ktorébolisprávne
citované; 2) skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia: a) akú výšku nadmerného odpočtu si žalobca
uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, b) že bola u
žalobcu vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a rozhodnutím mu bol určený rozdiel dane,

c) skutok - „zdaňovacie obdobie marec 2015“ ako časový faktor aj charakteristika spôsobu spáchania
správneho deliktu - „uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si
mal právo uplatniť“. Daňové orgány sa vysporiadali aj s námietkami daňového subjektu, ktoré uviedol
v odvolacom konaní. Čo sa týka úvah ohľadom hodnotenia dôkazov - tu súd vychádzal z toho, žepredmetom prieskumu je rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je následkom právoplatného rozhodnutia o
určenírozdieludanevsume58600,-eurakofaktickyzadefinovanejskutočnosti.Akboldanýprávoplatne
určený rozdiel dane, daňové orgány správne v odôvodnení uviedli s odkazom na príslušné ustanovenia

daňového poriadku matematický vzorec na výpočet 10 % zo sumy 58 600,- eur, vrátane výsledku.

17. K námietke žalobcu, že v odôvodnení je len stručne uvedená výška pokuty správny súd uvádza, že
z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva, že výška pokuty je uvedená konkrétnou sumou a menou (58 600,-
eur), s odkazom na príslušné ustanovenia daňového poriadku v správnom časovom znení účinnom do

31.12.2015. V oboch rozhodnutiach je jasne uvedený právny základ, titulom ktorého došlo k uloženiu
pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 104063137/2016 zo dňa 07.10.2016 (právoplatne určený rozdiel v sume
58 600,- eur), ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 19.10.2016; b) ustanovenia § 154, § 155 účinné
do 31.12.2015; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom vypočítal výšku pokuty v sume 5 860,- eur, a
to v rozhodnutí správcu dane: „10% z 58.600,- EUR = 5.860,- eur“ a v rozhodnutí žalovaného: „Výpočet
pokuty: Sadzba: 10,00 % (3xZUS ECB alebo 10 %); Suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím

vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní: 58 600 eur; 10,00 % zo sumy
58.600,00 eur = 5 860,00 eur“.

18. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia v
zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenia sú jasné, zrozumiteľné a logické, opierajúce

sa o konkrétnu právnu úpravu, z ktorej vyplýva aj spôsob výpočtu. Preto aj námietka žalobcu o
absencii jasného vyloženia právneho predpisu na daný skutkový stav nie je dôvodnou. V odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval
na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevysporiadal podľa predstáv
žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

19. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď
ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie
uvedených hľadísk správny súd konštatuje, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri
vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní

nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a
druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej
stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutia žalovaného
správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd
v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.