Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: Delta CONSTRUCTION24 s.r.o., Mýtna Nová Ves 9, Ludanice, IČO: 31 351 689 (predtým
DEEMs.r.o.,Holubyho1,Bratislava,IČO:31351689),zastúpený:Mgr.PeterForgáč,advokát,Zámocká
14, Bratislava, IČO: 42 447 739, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100825661/2020 zo dňa
28.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 102602730/2019 zo dňa 13.11.
2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový

poriadok“ alebo „DP“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 275,80 eur za správny delikt podľa § 154 ods.
1 písm. e) daňového poriadku - uvedenie nižšej dane v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2014, ako daň, ktorú mal uviesť.

2. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane poukázal na to, že Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský
Mikuláš vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101063179/2018

z 30.05.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11 275,87 eur. V nadväznosti na uvedené správca
dane s poukazom na § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., § 155 ods. 2, 5 a 7 a §
161 daňového poriadku ďalej uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
aj len „ECB“) bola ku dňu doručenia rozhodnutia, t. j. dňa 11.06.2018 sumu 0,00%. Vzhľadom na to,
že trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10%, pokuta bola uložená vo výške 10 %
ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú
v daňovom priznaní. Správca dane súčasne popísal vzorec vyplývajúci z cit. ustanovení daňového

poriadku, na základe ktorého realizoval výpočet pokuty.

3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100825661/2020 zo dňa 28.04.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietola prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení opätovne popísal zistený skutkový stav, príslušné
právne predpisy ako aj vzorec výpočtu pokuty a v reakcii na odvolacie námietky žalobcu uviedol,
že zo spisu mal za preukázané, že uvedenie dane v daňovom priznaní nižšej ako daň, ktorú mal

daňový subjekt v daňovom priznaní uviesť, je správnym deliktom podľa príslušných ustanovení § 154
daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa príslušných ustanovení §
155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného vo výroku obsahuje príslušné
ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o
nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená, pričom touto bolo uvedenie

v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň,
ktorú mal uviesť. Ďalej konštatoval, že správca dane vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj podstatou
odôvodnenia a v odôvodnení uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Žalovaný dospel k záveru, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom.

II.
Žaloba

4. Žalobca zastúpený advokátom podal včas proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov; ďalej len „SSP“) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§
191 ods. 1 písm. d/ SSP). Poukázal na § 63 ods. 1 a 5 daňového poriadku a namietal, že odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia neobsahuje daňovým poriadkom požadované náležitosti a iba stručne
uvádza, že „Výpočet pokuty: 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo

vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní“. Uviedol, že správca dane mal v odôvodnení
reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci a mala byť medzi nimi logická súvislosť.
Žalobcovi v odôvodnení absentovalo jasné vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný
skutkový stav, aby mal možnosť pochopiť vzájomný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym
posúdením. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalobca podal dňa 31.03.2015 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

za zdaňovacie obdobie 2014, v ktorom uviedol daňovú povinnosť v sume 2 880,- eur. Za
uvedené zdaňovacie obdobie nebolo podané dodatočné daňové priznanie. Na základe výsledkov
vykonanej daňovej kontroly za dotknuté obdobie u žalobcu Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie
č. 101063179/2018 z 30.05.2018, ktorým vyrubil žalobcovi na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2014 rozdiel dane v sume 11 275,87 eur. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi

doručené dňa 11.06.2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2018. Na základe uvedeného správca
dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku
uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 275,80 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku – uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil v odvolacom konaní aj

žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalovaný k výpočtu výšky pokuty zopakoval svoje odôvodnenie
z napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia), vrátane uvedenia vzorca, akým spôsobom
sa k výške pokuty dospelo (Výpočet pokuty = počet dní: 413 x sadzba : 10 % [3x zákl.úr.szadzba ECB
alebo 10 %] x suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň
uvedenú v daňovom priznaní 11 275,87 eur/366(365); Vypočítaná pokuta po zaokrúhlení: 1 275,87 eur).

6. Žalovaný mal za preukázané, že uvedenie dane v daňovom priznaní nižšej ako daň, ktorú mal
daňový subjekt v daňovom priznaní uviesť, je správnym deliktom podľa príslušných ustanovení § 154
daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa príslušných ustanovení §155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného vo výroku obsahuje príslušné
ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o
nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená. Tou skutočnosťou bolo uvedenie

v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň, ktorú
mal uviesť. Ďalej podľa žalovaného správca dane v rozhodnutí vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj
podstatou odôvodnenia, pričom v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosť, ktorá bola
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane dostatočným spôsobom uviedol skutkový stav, ktorý
predchádzal uloženiu pokuty. V rozhodnutí o uložení pokuty je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol

dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Podľa žalovaného sa správca dane jednoznačne vysporiadal so skutočnosťou, pre ktorú bola uložená
pokutabeztoho,abyvzniklipochybnostiojehotvrdeniach.Žalovanýpovažujeprvostupňovérozhodnutie
za rozhodnutie, ktoré je pre adresáta jasné a zrozumiteľné s uvedením všetkých skutkových a právnych
skutočností, na základe ktorých sa rozhodovalo tak, aby pri jeho výklade nedochádzalo k nejasnostiam.

IV.
Konanie na správnom súde

7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/173/2020.

V.
Pojednávanie

8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 20. januára 2026 rozsudkom. Vzhľadom

k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd vyhlásil
rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu
po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).

VI.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo

dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

10. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane uloží pokutu vo výške
rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o
ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom

priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania
daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

11. Podľa § 155 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň
odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti

daneaždodňapodaniadodatočnéhodaňovéhopriznaniaalebodouplynutialehotyuvedenejv§16ods.
9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení
oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie
obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručeniaoznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške
vyrubenej sumy.

12. Podľa § 155 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z., ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 %
ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu
medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa

odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku
1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v
dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

13. Podľa § 155 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z., pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo

vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
VII.
Právne posúdenie

14. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane uložil žalobcovi
pokutu za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Vzhľadom na to,
že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli dané vady uvedené v § 195 SSP, neaplikoval
postup podľa § 196 SSP, resp. neaplikoval plnú jurisdikciu a napadnuté rozhodnutie žalovaného

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím preskúmaval v medziach žalobných bodov, ktoré vyhodnotil
ako relevantné.

15. V nadväznosti na uvedené správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobných bodov, resp.
žalobnej argumentácie poukazuje na to, že miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného

dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti
odpovede súdu na takýto žalobný dôvod (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015). Žalobca
formulovalsvoježalobnébodyrelatívnevšeobecne,pričompodstatajehoargumentáciespočívalavtom,
že odôvodnenie napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia považuje za nedostatočné. Bez bližšej
špecifikácie namietal, že správca dane mal reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci,

medzi ktorými by mala byť logická súvislosť. Taktiež bez bližšej špecifikácie namietal, že v odôvodnení
absentovalo vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný skutkový stav. Tieto všeobecne
formulované žalobné body sú zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v odôvodnení a na ktoré
žalovaný reagoval, resp. zaujal k nim stanovisko v napadnutom rozhodnutí.

16. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu popísaného v rozhodnutiach daňových orgánov, keďže
vzhľadom na to, že žalobca v tejto súvislosti nevzniesol námietky, správny súd ho považoval za ustálený.
Vzhľadom na vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ju určil
správca dane a potvrdil žalovaný.

17. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veci tých istých účastníkov konania
(žalobcu a žalovaného) a takmer totožného predmetu konania [pokuta za správny delikt], pričom išlo
o vec vedenú pod sp. zn. BA-1S/175/2020. Senát 1S poukazuje na to, že v uvedenej veci, ako
aj prejednávanej veci sú dané obdobné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových orgánov
a žalobcu. Rozdielnym je v zásade len druh konkrétneho správneho deliktu, pričom však v oboch

prípadoch je tento spojený s porušením daňovej povinnosti (v prejednávanej veci ide o správny delikt
spojený s nesprávnym uvedením daňovej povinnosti vo vzťahu k dani z príjmov a vo veci sp.zn.
BA-1S/175/2020 s nesprávnym uvedením nároku vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty) a zdaňovacie
obdobie,vsúvislostisktorýmdošlokspáchaniudeliktu.Sohľadomnauvedenéavzhľadomnatotožnosť
žalobnej argumentácie v týchto veciach senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na relevantnú časť

odôvodnenia rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. BA-1S/175/2020, ktorá dáva odpoveď na žalobné
námietky žalobcu aj v tejto veci a s ktorou sa senát 1S stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje, resp.
vychádza zo záverov k žalobným námietkam, uvedeným v rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn.
BA-1S/175/2020, aplikovateľným mutatis mutandis aj na prejednávanú vec:18. Súd neprisvedčil žalobným námietkam žalobcu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie, že v ňom absentujú logické súvislosti a že vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal obsah odôvodnenia rozhodnutí z hľadiska
obligatórnych náležitostí daných § 63 ods. 5 daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri
administratívnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať
na dodržiavanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež prihliadal
na to, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú rozhodnutia vydané v rámci jedného

administratívneho konania, tvoria jeden celok. Súd dospel k záveru, že odôvodnenie oboch rozhodnutí
spĺňavšetkyobligatórnenáležitosti.Súvňomuvedené:1)aplikovanéprávnepredpisy,ktorébolisprávne
citované; 2) skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia: a) akú výšku daňovej povinnosti žalobca
uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, b) že bola u
žalobcuvykonanádaňovákontroladanezpridanejhodnotyarozhodnutímmubolurčenýrozdieldane,c)
skutok - „zdaňovacie obdobie 2014“ ako časový faktor aj charakteristika spôsobu spáchania správneho

deliktu - „uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014
nižšej ako daň, ktorú mal uviesť“. Daňové orgány sa vysporiadali aj s námietkami daňového subjektu,
ktoré uviedol v odvolacom konaní. Čo sa týka úvah ohľadom hodnotenia dôkazov - tu súd vychádzal
z toho, že predmetom prieskumu je rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je následkom právoplatného
rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume 11 275,87 eur ako fakticky zadefinovanej skutočnosti. Ak bol

daný právoplatne vyrubený rozdiel dane, daňové orgány správne v odôvodnení uviedli s odkazom na
príslušné ustanovenia daňového poriadku matematický vzorec na výpočet pokuty zo sumy 11 275,87
eur vrátane výsledku.

19. K námietke žalobcu, že v odôvodnení je len stručne uvedená výška pokuty, správny súd uvádza,

že z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva, že výška pokuty je uvedená konkrétnou sumou a menou
(1275,87 eur) s odkazom na príslušné ustanovenia daňového poriadku. V oboch rozhodnutiach je jasne
uvedený právny základ, titulom ktorého došlo k uloženiu pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 101063179/2018
z 30.05.2018 (právoplatne určený rozdiel dane v sume 11 275,87 eur), ktoré bolo žalobcovi riadne
doručené dňa 11.06.2018; b) ustanovenia § 154, § 155; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom

vypočítal výšku pokuty v sume 1 275,80 eur, a to v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí
žalovaného: „Výpočet pokuty = počet dní: 413 x sadzba : 10 % [3x ZUS ECB alebo 10 %] x suma,
o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom
priznaní 11 275,87 eur/366(365); Vypočítaná pokuta po zaokrúhlení: 1 275,87 eur“.

20. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia v
zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odôvodnenia sú dostatočne jasné, zrozumiteľné a logické,
opierajúce sa o konkrétnu právnu úpravu, z ktorej vyplýva aj spôsob výpočtu. Preto aj námietka žalobcu
o absencii jasného vyloženia právneho predpisu na daný skutkový stav nie je dôvodnou. V odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval

na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevyporiadal podľa predstáv
žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

21. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď
ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie

uvedených hľadísk správny súd konštatuje, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri
vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní
nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a
druhostupňového daňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj
po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutie

žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190
SSP zamietol.

22. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd
v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.