Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100576
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, Košice, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošíkovou,
advokátkou, so sídlom Rooseveltova 6, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK/A/2024/10666-43 z 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou z 15.05.2024 požiadal o pridelenie vyhradeného parkovacieho miesta na
parkovisku: na ulici C. D. E. XX, F., na obdobie jedného roka, pre osobný automobil v jeho vlastníctve. K
žiadosti priložil rodný list, rozhodnutie Košického samosprávneho kraja potvrdzujúce jeho odkázanosť
na sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb, osvedčenie o evidencii vozidla, preukaz

občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom č. XXXXXX a parkovací preukaz č. XXXXXX.
K žiadosti priložil taktiež rozhodnutie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým mu bol
priznaný peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že žalobca
sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 80 % a je
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Taktiež doložil čestné prehlásenie
jeho sestry, jej vodičský preukaz a rodný list, rozhodnutia Mesta Košice o povolení užívania verejného
priestranstva na trvalé parkovanie vozidla zo dňa 07.05.2018 a zo dňa 26.02.2021. Priložená bola aj

fotodokumentácia.

2. Mesto Košice, magistrát Mesta Košice, oddelenie dopravy a životného prostredia, referát dopravy
(ďalej len „žalovaný“ alebo „Mesto Košice“) rozhodnutím č. MK/A/2024/10666-43 z 25. júna 2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v
znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) v spojitosti § 3 ods. 6 cestného zákona vyslovil
nesúhlas s vyhradením parkovacieho miesta na miestnej ceste na ulici Povstania českého ľudu 14,

Košice, a s užívaním verejného priestranstva na trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska
na parkovisku pre vozidlo s EČV: F..3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal, že ako cestný správny orgán má v
zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona v kompetencii určovanie použitia dopravných značiek na miestnych
cestách. Zdôraznil, že na určenie použitia dopravných značiek nie je daný právny nárok a to ani v

prípade súhlasného stanoviska správcu pozemnej komunikácie a súhlasného stanoviska príslušného
dopravného inšpektorátu podľa § 3 ods. 7 cestného zákona. Uviedol, že dňa 1. augusta 2021 nadobudlo
účinnosť všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice č. 221 o výkone správy pri osobitnom užívaní
miestnych a účelových ciest (ďalej len „VZN č. 221“). Po citácii príslušných ustanovení cestného zákona
a zároveň ustanovení VZN č. 221 žalovaný konštatoval, že VZN č. 221 v § 5 ods. 3 explicitne vymedzuje

pojem blízkej osoby a preto sa na danú vec nedá aplikovať všeobecná zákonná definícia blízkej osoby
podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Zavedením pojmu blízkej osoby sa podľa jeho názoru v uvedenom
rozsahu zamýšľali pokryť prípady, ak je oprávnenou osobou maloleté dieťa, prípadne aj dospelá osoba,
ktorá je však nespôsobilá na bežné právne úkony. V závere žalovaný poukázal na mimoriadnu dopravnú
exponovanosť danej lokality.

II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou doručenou 27. augusta 2024 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznania náhrady trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- žalobca splnil všetky predpoklady ustanovené v § 5 VZN č. 221,
- nestotožňuje sa s vymedzením blízkej osoby v § 5 ods. 3 VZN č. 221, s poukázaním na skutočnosť, že
znenie tohto ustanovenia priamo odporuje zmyslu a účelu § 5 ods. 2 VZN č. 221 a § 116 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého blízkou osobou je aj súrodenec,
- v prípade, že by sa prihliadalo na, podľa jeho názoru, nezmyselné a protizákonné ustanovenie § 5 ods.

3 VZN č. 221, tak podmienky výnimky podľa § 5 ods. 2 VZN č. 221 môže splniť ako oprávnená osoba
len maloleté dieťa alebo osvojenec, ktorého rodič alebo osvojiteľ je vlastníkom/držiteľom motorového
vozidla a zároveň držiteľom vodičského oprávnenia. Pokiaľ však ide o dospelú plnoletú osobu s plnou
spôsobilosťou na právne úkony, ktorej pobyt nie je neznámy a ktorej pre fyzické obmedzenia vyplývajúce
z jej postihnutia nemožno udeliť vodičské oprávnenie, takáto osoba nemôže v zmysle § 5 ods. 3 VZN

č. 221 naplniť podmienky pre výnimky v § 5 ods. 2 VZN č. 221,
- takáto formulácia § 5 ods. 3 VZN č. 221 je úplne v rozpore s účelom a zmyslom § 5 VZN a preto je
podľa jeho názoru na mieste aplikovať § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je blízkou osobou
aj súrodenec,
- nepriznanie parkovacieho miesta má výrazne negatívny vplyv na kvalitu jeho života, keď vyhradené

parkovacie miesto nevyhnutne potrebuje na prepravu k lekárovi, nehovoriac o nejakom sociálnom
kontakte. Za danej situácie je v podstate obmedzený len na to, aby sa zdržiaval v byte, lebo akákoľvek
preprava je prakticky takmer nemožná vzhľadom na nemožnosť pristavenia vozidla. Denne navštevuje
rehabilitačné centrum kam sa potrebuje prepravovať a bez vyhradeného parkovacieho miesta je jeho
dochádzka do centra veľmi zložitá.

6. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie jeho výsluchom a výsluchom jeho sestry.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 26.11.2024, v podstatnom zdôraznil, že žalobca nespĺňa podmienky
uvedené v § 5 ods. 2 VZN č. 221 a uviedol, že pre účely VZN č. 221 sa pojem „blízka osoba“ používa

v inom (užšom) význame ako podľa § 116 Občianskeho zákonníka a ktorý je presne definovaný v § 5
ods. 3 VZN č. 221. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca v replike zo dňa 27.01.2025 poukázal na dôvodovú správu k § 5 VZN č. 221, ktorá bola

predložená poslancom mestského zastupiteľstva pri prerokovaní návrhu tohto nariadenia. Z dôvodovej
správy podľa žalobcu vyplýva zámer primárne priznať vyhradené parkovacie miesto osobám práve
s postihnutím, akým trpí žalobca a teda tým, ktorí sú odkázaní na pohyb pomocou vozíčka. Ďalej
poukázal na znenie VZN č. 221 v znení od 01.01.2024 a to na jeho § 4 ods. 3 s poukázaním na to,že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v praxi je vyhradených 5 – 6 % vyhradených
miest zo všetkých parkovacích miest, čím podľa názoru žalobcu nie je naplnená kvóta, s ktorou sa
pri prideľovaní parkovacích miest počíta. Zdôraznil, že aj keď na pridelenie vyhradeného parkovacieho

miestaniejeprávnynárokrozhodnutieotom,čivyhradenéparkovaciemiestosažiadateľovipridelíalebo
nie, nemôže spočívať na ľubovôli žalovaného, najmä ak on sám určil kritériá pre pridelenie vyhradeného
parkovacieho miesta a žiadateľ tieto kritériá napĺňa a jeho zdravotný stav a odkázanosť je plne súladné
s účelom prijatej normy. Vzhľadom na uvedené navrhol doplniť dokazovanie o vyjadrenie žalovaného
k tomu koľko vyhradených parkovacích miest, t.j. počet a percentuálny pomer k všetkým parkovacím

miestam je pridelený na ulici C. D. E. G. F., uviesť percentuálny prehľad pridelených parkovacích miest
podľarôznychzdravotnýchpostihnutí,ktorýmsúparkovaciemiestanatejtoulicipridelené,uviesťkritériá,
podľa ktorých žalovaný rozhoduje o pridelení alebo nepridelení vyhradeného parkovacieho miesta pri
osobách odkázaných na pohyb pomocou invalidného vozíčka, t.j. uviesť kritérium, na základe ktorého
žalovaný rozhodne o tom, ktorej osobe odkázanej na pohyb pomocou vozíčka pridelí a ktorej takejto
osobe nepridelí vyhradené parkovacie miesto.

9. Na pojednávaní konanom 20.01.2026 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch.

III.

Posúdenie veci správnym súdom

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 357 ods. 1 a 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne

záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach:
a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením
vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy. Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti,
niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

13. Podľa § 359 ods. 1 a 2 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému
nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením
protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej
časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa

osobitného predpisu. Žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným
nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia.

14.Podľa§1ods.1VZNč.221totovšeobecnezáväznénariadeniemestaKošice(ďalejlen„nariadenie“)

podrobnejšie upravuje výkon správy miestnych ciest a verejných účelových ciest zo strany mesta
Košice (ďalej len „mesto“) v rámci realizácie samosprávnej pôsobnosti mesta, predovšetkým na úseku
osobitného užívania ciest.

15. Podľa § 4 ods. 1 VZN č. 221 správca pri vydávaní stanoviska pre účely konania príslušného

správneho orgánu o povolení vyhradeného parkoviska alebo s tým súvisiaceho konania o určení
dopravného značenia uplatňuje pravidlá ustanovené v odsekoch 2 až 7 a § 5.

16. Podľa § 4 ods. 2 VZN č. 221 parkovacie miesta sa zásadne nevyhradzujú s výnimkou: a) vyhradenia
parkovacích miest pre vozidlá taxislužby na určených stanovištiach, b) vyhradenia parkovacích miest

pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu určenom podľa § 5.

17. Podľa § 4 ods. 3 VZN č. 221 Ak by bolo obmedzenie podľa odseku 2 neprimerane prísne, z
dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak je to nevyhnutné z dôvodu výkonu činnosti iných orgánovverejnej moci môže správca výnimočne vydať súhlas s vyhradením parkovacieho miesta, pričom celkový
počet vyhradených miest na danej ulici nemôže presiahnuť 10 % zo všetkých parkovacích miest.
Do celkového počtu vyhradených parkovacích miest podľa predchádzajúcej vety sa neprihliada na

vyhradené parkovacie miesta pre vozidlá taxislužby. Podľa povahy účelu, ktorý sleduje oprávnená osoba
vyhradením parkovacieho miesta, možno účinky vyhradenia parkovacieho miesta časovo zúžiť len na
určitú časť dňa (napríklad na určitý časový úsek počas pracovných dní). Ak oprávnenou osobou nie je
orgán verejnej moci, doba vyhradenia nesmie presiahnuť tri roky.

18. Podľa § 5 ods. 2 VZN č. 221 vo výnimočných prípadoch možno vydať súhlas na vyhradenie
parkovacieho miesta pre konkrétnu osobu so závažným ťažkým zdravotným postihnutím (oprávnenú
osobu), ak sú splnené nasledovné podmienky: a) oprávnená osoba je osobou so závažným ťažkým
zdravotnýmpostihnutím,ktorá1.jekvôlitrvalémupohybovémupostihnutiuodkázanánapohybpomocou
invalidného vozíka, 2. má obojstrannú amputáciu dolných končatín alebo paraplégiu dolných končatín,
pre chôdzu, používa protézy, prístroje alebo dve francúzske barle, alebo 3. je dieťaťom s funkčnou

poruchou dolných končatín, a to do dovŕšenia veku 16 rokov, b) oprávnená osoba je držiteľom
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, c) vyhradené parkovacie miesto
sa vzťahuje na trvalý pobyt oprávnenej osoby, ktorá nemá inú možnosť parkovania (napríklad garáž
v mieste trvalého pobytu, odstavná plocha na pozemku vo vlastníctve oprávnenej osoby a pod.) d)
vyhradené parkovacie miesto sa vzťahuje na konkrétne určené motorové vozidlo kategórie M1, e)

oprávnená osoba alebo jej blízka osoba je vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla, f) oprávnená
osoba alebo jej blízka osoba musí byť držiteľom platného vodičského preukazu s príslušným vodičským
oprávnením.

19. Podľa § 5 ods. 3 VZN č. 221 pre účely stanovenia podmienok podľa odseku 2 písm. e) a f) sa blízkou

osobou rozumie zákonný zástupca oprávnenej osoby, ktorý žije s oprávnenou osobou v spoločnej
domácnosti, pričom trvalý pobyt blízkej osoby je zhodný s trvalým pobytom oprávnenej osoby.

20. Podľa § 5 ods. 6 VZN č. 221 na vydanie súhlasu s vyhradením parkovacieho miesta podľa odseku
2 nie je právny nárok. V prípade vydania nesúhlasu správca uvedie stručné odôvodnenie nesúhlasu. V

odôvodnených prípadoch správca môže navrhnúť zrušenie vyhradeného parkovacieho miesta aj pred
uplynutím doby príslušného povolenia.

21. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových
ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových

cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.

22. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona na účely organizovania dopravy na území obce môže obec

ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových
vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia
vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne
záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady

za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, 2r) spôsob jej platenia a spôsob
preukázania jej zaplatenia.

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba

bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP),
po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Žalobca vo svojich žalobných námietkach odôvodňoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia tým,
že formulácia § 5 ods. 3 VZN č. 221 je úplne v rozpore s účelom a zmyslom § 5 VZN a preto je podľa

jeho názoru na mieste aplikovať § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je blízkou osobou aj
súrodenec.25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobných námietok žalobcu konštatuje, že ich
charakterizuje namietanie samotnej súladnosti všeobecného záväzného nariadenia mesta Košice č.
221 a to konkrétne § 5 ods. 2 a 3, ktorého aplikovaním odôvodnil žalovaný nevyhovenie žiadosti

žalobcu o vyhradenie parkovacieho miesta z dôvodu nesplnenia v ňom vymedzených podmienok pre
takéto vyhradenie, a to s Občianskym zákonníkom, ako aj absencie naplnenia účelu takejto regulácie -
organizácie dopravy na území mesta v zmysle zmocňujúceho ustanovenia § 6a ods. 1 cestného zákona.

26. Vzhľadom na takto vymedzený obsah žalobných námietok vo všeobecnej správnej žalobe podanej

žalobcom správny súd dáva do pozornosti, že posúdenie súladnosti VZN so zákonom (či podzákonnými
právnymi predpismi), vrátane posudzovania jeho prípadného diskriminačného charakteru (ale len v
zmysle súladnosti VZN so zákonom a podzákonnými predpismi), môže byť predmetom len osobitného
správneho súdneho konania, ktorým je v zmysle § 357 až 367 SSP konanie o súlade všeobecne
záväzného nariadenia mesta so zákonom a podzákonnými predpismi, pritom aktívne legitimovaným
žalobcom pre iniciovanie takého konania je výlučne prokurátor po nevyhovení jeho protestu podanému

proti VZN. Vzhľadom na uvedené žalobné námietky vyššie označeného charakteru nemôžu byť vecne
spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pričom zároveň žalobcom vymedzený
predmet prieskumu (napadnuté rozhodnutie) aj v spojení s absenciou žalobnej legitimácie žalobcu
na iniciovanie osobitného konania o súlade VZN so zákonom a podzákonnými predpismi, činia
neprípustným subsumovanie ním podanej žaloby pod tento osobitný typ konania upravený v § 357

až 367 SSP (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Svk/49/2025 z 25.11.2025, pozn.).

27. Navyše sa žiada dodať, že VZN č. 221 bolo vydané na vykonanie cestného zákona a na účely
organizovania dopravy na území Mesta Košice v súlade s § 6a ods. 1 cestného zákona. Občiansky

zákonník naproti tomu upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony a teda reguluje súkromnoprávne vzťahy. Vzhľadom na
uvedené je žalobná argumentácia žalobcu, podľa ktorej by sa pre účely vydania súhlasu s vyhradením
parkovacieho miesta mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka právne bezvýznamná. Pokiaľ

tak žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil všetky podmienky na udelenie súhlasu s vyhradením
parkovacieho miesta podľa § 5 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 3 VZN č. 221, nemožno jeho rozhodnutie
považovať za svojvoľné a nezákonné, nemajúce oporu v zistenom skutkovom a právnom stave
veci. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že nie je oprávnený posudzovať vhodnosť či účelnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 27 ods. 3 SSP).

28. K návrhu žalobcu na doplnenie dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom jeho sestry a žiadosťou
o vyjadrenie žalovaného, správny súd len stručne uvádza, že s ohľadom na nosný dôvod vyjadrený
v napadnutom rozhodnutí a to, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v paragrafe 5 ods. 2 v
spojení s § 5 ods. 3 VZN č. 221 nemalo žiadne opodstatnenie vyžadovať od žalovaného vyjadrenie k

percentuálnemu pomeru vyhradených miest k celkovému počtu parkovacích miest na predmetnej ulici
v Košiciach a ďalšie vyjadrenia, ako je popísané v bode 8. tohto rozsudku a taktiež nemalo ani žiadne
opodstatnenie vykonávať výsluch žalobcu a jeho sestry.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú

zamietol (výrok I).

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal (výrok II).

31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.
2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).