Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2019200043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v
právnej veci žalobcu: AT - log, s.r.o., so sídlom Železničná 1119/16, Sereď, IČO: 46 759 221, zastúpený
advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, IČO: 51 814 498,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102601038/2018 zo dňa 14. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101040092/2018 z 25. mája 2018
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)
v sume 6 257,01 eur za zdaňovacie obdobie máj 2015.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102601038/2018 z 14. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

3. Dôvodom pre vyrubenie rozdielu DPH bolo nepriznanie žalobcom uplatneného práva na odpočítanie
dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 1“)
a MONUMENT MAGNUS, s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ 2“).

4. Od dodávateľa 1, prevádzkovateľa čerpacích staníc, deklaroval žalobca nákup pohonných hmôt.
Daňové orgány v dôvodoch svojich rozhodnutí uviedli, že v žalobcom predložených pokladničných
(daňových) dokladoch zistili nezrovnalosti. Kontrolné kódy na pokladničných (daňových) dokladoch
predložených žalobcom boli rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch od Datapac s.r.o.,
servisnej organizácie k elektronickej registračnej pokladnici dodávateľa 1. Na základe tejto skutočnosti
daňové orgány konštatovali, že pokladničné doklady sú nedôveryhodné, pretože nie je podľa ich záveru

možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný
kód na vytlačenom pokladničnom doklade. V tejto súvislosti poukázali na § 4 ods. 4 písm. b) zákona č.
289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ERP“), podľa ktorého sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenávakontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z uvedených dôvodov prijali záver, že
predložené pokladničné doklady nie je možné považovať za faktúry vystavené v súlade s § 71 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

5. Správca dane za účelom preverenia materiálneho plnenia od dodávateľa 1 ďalej preveroval vozidlá,
ktoré žalobca používal v kontrolovanom období na výkon svojej činnosti a do ktorých mali byť pohonné
hmoty natankované (dodané dodávateľom 1) podľa zaslanej knihy jázd. Daňové orgány konštatovali,
že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými od Národnej

diaľničnej spoločnosti, a. s. Ustálili, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval žalobca
predloženými dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj „ERP“) o ich nákupe. Okrem
predloženia dokladov z ERP, u ktorých bolo správcom dane preukázané, že nie sú pravé, teda ani
preverenie materiálneho plnenia nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich
deklaruje žalobca (rozpor údajov v knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových
vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015, detailný výpis mýtnych transakcií).

6. Súčasne daňové orgány vykonali preverovanie zdaniteľných plnení, ktoré sa týkali uplatnenia nároku
žalobcu na odpočítanie DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom 2. Uviedli, že na
adrese umiestnenia ERP, z ktorej doklady pochádzali, sa nachádzala predajňa obuvi. Nie je pritom
možné, aby dodávateľ 2 vo svojej prevádzke, v ktorej predával spoločenské a extravagantné topánky

a módne doplnky, predával tovar ako pracovné odevy, toner, reklamné predmety, kancelársky papier,
chémia, olej, kancelársky materiál, príp. pneumatiky, ktoré mal dodávateľ 2 podľa zjednodušených faktúr
dodať žalobcovi. Konateľ dodávateľa 2 podľa daňových orgánov síce uskutočnenie plnení ústne potvrdil,
ale nepredložil k týmto tvrdeniam žiadne doklady ani požadované kontrolné záznamy. Z uvedených
dôvodov nadobudli pochybnosti o zjednodušených faktúrach, ktoré považovali za nedôveryhodné,

za rozporné s výsledkami preverovania, a teda nepreukazujúce právo na odpočítanie dane.

7. Uplatnením práva na odpočítanie dane došlo podľa daňových orgánov k porušeniu § 51 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z

tovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovidodané.Podotkli,žepriuplatnenínárokunaodpočet
dane vzniká daňovému subjektu povinnosť preukázať prostredníctvom daňových dokladov splnenie
zákonných podmienok, pričom preukázanie týchto skutočností je dôkazným bremenom daňového
subjektu.

II.
Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 102601038/2018 z 14. decembra 2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane

č. 101040092/2018 z 25. mája 2018, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konania a priznania náhrady
trov konania v plnom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že pokladničné doklady obsahovali
všetky zákonom ustanovené údaje, a preto nemôže niesť zodpovednosť za to, ak tieto doklady vydané
predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť.
Kontrola takýchto dokladov je podľa žalobcu čisto vizuálna. Žalobca predložil správcovi dane približne

1 800 pokladničných dokladov, ktorých obsah sa zhodoval a jediným rozdielom bol údaj, ktorý si sám
nemohol pri predaji skontrolovať. Tieto doklady podľa neho obsahovali údaje podľa § 8 ods. 1 zákona
o ERP, o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Tento podnikateľ
zodpovedá za ochranu údajov uložených v registračnej pokladnici. Poukázal aj na skutočnosť, že
správca dane za základ svojho rozhodnutia zobral overenie 5 - 6 jázd, na základe ktorých prijal záver

o nedôveryhodnosti v ďalších 1755 prípadoch.

9. Uviedol, že správca dane prijal svoje závery na základe výpovede zástupcu dodávateľa 1, ktorý
podľa neho nevedel vysvetliť existenciu dvoch identických pokladničných dokladov a tiež nevedel
vysvetliť absenciu kontrolných kódov na predložených dokladoch. O tom, že dodávateľ 1 dodal motorovú

naftu, svedčia predložené doklady zo strany žalobcu, ktorých obsah sa zhodoval s údajmi, ktoré boli v
registračnej pokladnici dodávateľa 1. Podľa žalobcu sa nezhodoval iba jediný, a to nepovinný údaj. Pri
úplnej zhode údajov na pokladničnom doklade nemôže byť podľa neho prijatý záver o nezrovnalostiach v
dokladoch. Skutočnosť, že pri platbách, ktoré boli vykonané prostredníctvom platobnej karty, sú číselnékódy na pokladničných dokladoch správne, nevyvracia záver, že mu tento dodávateľ dodal tovar, aj keď
žalobca za tovar platil v hotovosti. Mal za to, že zistenia svedčia o opačnom závere, a to, že dodávateľ 1
zvolil iný postup, keď ako žalobca platil v hotovosti. Predmetom dodania boli dvojnásobné dodania

uskutočnené na základe dokladov s rozdielnymi evidenčnými číslami.

10. K záverom týkajúcim sa dodávateľa 2 žalobca uviedol, že tieto nemajú oporu v ustanovení § 69 ods.
5 zákona o DPH, pretože vznik daňovej povinnosti a povinnosť zaplatiť DPH nie je možné stotožňovať či
zamieňať. Ďalej tvrdil, že ak osoba používajúca registračnú pokladnicu si nesplní registračnú povinnosť,

tak nezaregistrovaním nezaniká nárok na odpočet DPH platiteľovi a súčasne sa na neho neprenáša
zodpovednosť. Zaplatenie či nezaplatenie pri dodaní medzi dvoma subjektmi nemá žiadny vplyv na
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pretože podľa žalobcu je vecou zmluvných strán, kedy dôjde k
úhrade. Podotkol, že dodanie tovaru potvrdil samotný dodávateľ 2.

11. Za nesprávny označil záver žalovaného týkajúci sa neaktivovanej ERP u dodávateľa 2, pri ktorom

by mal potom žalovaný bližšie ozrejmiť účel zákona o registračných pokladniciach. Súčasne uviedol,
že za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, pričom dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti potvrdil
dodávateľ 2. Práve dodávateľ 2 si podľa neho nesplnil daňovú povinnosť. Bol toho názoru, že právny
záver žalovaného, že dodávateľovi 2 vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH,
nemá oporu v zákone, pretože daňová povinnosť mu vznikla v okamihu dodania tovaru a v tom istom

okamihu žalobcovi vznikol nárok na odpočet. Zároveň tvrdil, že nie je povinný sledovať, či pokladnica
bola zaregistrovaná. Mal za to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod na to, aby musel vymeranú DPH
zaplatiť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 04. apríla 2019, v ktorom žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to,
že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených ERP, musí

byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným
na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené pokladničné doklady zo strany
žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, a
preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z
týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto nemal právo na odpočítanie dane

podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a nepreukázal
vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé
doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH.

13. Pokiaľ ide o žalobcom predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tieto obsahovali
rovnaké kontrolné kódy, ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností
SLOVNAFT, a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov
uhradených v hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca tvrdením o realizácii úhrad v hotovosti

sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z
peňažného ústavu. Ďalej uviedol, že predmetom dodania nemalo byť len dodanie tovaru (pohonné
hmoty), ale aj dodanie služieb (servis vozidiel, marketing, účtovné poradenstvo, účtovné služby,
reklamná činnosť), pričom k dodaniu týchto služieb sa žalobca ako aj ďalšie zúčastnené osoby riadnym
spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí

tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa
dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá z predložených dokladov ERP,
pričom ani kontrolné záznamy ERP nepredložil.

14. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ 2 pri svojej podnikateľskej

činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných právnych
predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o.,
ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, pričom táto organizácia ERP s daňovým kódom
pokladnice (ďalej len „DKP“) č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zostrany žalobcu predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese
ERP s týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu
tovaru. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo preverovanie dodržiavania ustanovení zákona

o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

15. V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr
vyhotovených dodávateľom 1 uviedol, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú
rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac,

s.r.o. a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na
to, že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. V tejto súvislosti uviedol, že časové údaje uvádzané žalobcom
v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti
nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom používané
skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli žiadnou

mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Upozornil, že žalobca
neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané v knihách jázd,
ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Mal za to, že žalobcom
predložené pokladničné doklady neboli pravé.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 21. mája 2019. Mal za
to, že žalovaný svoje závery neodvodzuje od skutkových zistení a dôkazov, ale ich zakladá na

domnienkach, ktoré nič nepreukazujú ani nič neodôvodňujú. Predložené pokladničné doklady sú podľa
jeho názoru dôkazom o tom, že platiteľ vystavil faktúry podľa § 71, avšak bol v ňom nesprávne uvedený
číselný kód. Tento záver je preukázaný tým, že všetky ostatné údaje na zjednodušených faktúrach
(pokladničných dokladoch) sa zhodujú so záznamami uvedenými vo fiškálnej pamäti. Týmto preukázal
reálne uskutočnenie obchodu s dodávateľom uvedeným na dokladoch. Poukázal na skutočnosť, že

doklady vystavuje prostredníctvom pokladnice dodávateľ, ktorý je uvedený na dokladoch. Mal za to, že
predložil listinné dôkazy, v ktorých na 100% je preukázané, že boli vystavené dodávateľom. Z hľadiska
záverov daňového úradu, ak bolo preukázané, že jeden doklad sa nezhoduje so zápisom v knihe jázd,
tak nemôžu byť všetky pokladničné doklady nesprávne. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že
všetky pokladničné doklady sú nesprávne.

17. Tvrdil, že ak zákon jednoznačne ustanovil náležitosti pokladničných dokladov, interný kód uvádzaný
na pokladničnom doklade nemôže pri 100 % zhode týchto údajov s fiškálnou pamäťou vyvrátiť pravosť
predložených pokladničných dokladov a ich dôveryhodnosť. Podotkol, že číselný kód nie je povinným
údajom a príjmové pokladničné doklady sú dôkazom o tom, že mu bol dodaný tovar (motorová nafta),

je preukázané, že súčasťou ceny bola DPH, dodávateľom nebola zaplatená DPH a žalobca si uplatnil
nárok na odpočet DPH dôvodne. Považoval za právne irelevantné, či dodávateľ má alebo nemá vo
svojej evidencií tovar zaevidovaný. Mal za to, že pokladničné doklady nie je možné označiť za nepravé
na základe interného číselného kódu a každý pokladničný doklad vyhotovený na registračnej pokladnici
dodávateľa je pravý bez ohľadu na to, či ho má zaevidovaný vo svojej evidencií. Vyjadril sa, že zhoda

údajov na pokladničných dokladoch vylučuje, aby niekto iný alebo dokonca žalobca mohol vyhotoviť
pokladničné doklady v takom množstve a s takou zhodou povinných údajov, aby bolo možné prijať záver,
že dodanie tovaru sa na základe týchto dokladov neuskutočnilo.

18. Žalovaný v duplike zo dňa 18. júna 2019 v plnom rozsahu zotrval na svojom predchádzajúcom

vyjadrení.

19. Žalobca sa následne vyjadril k duplike žalovaného podaním zo dňa 05. júla 2019, v ktorom zotrval
na svojej doterajšej argumentácii.

V.
Konanie na správnom súde20. Predmetná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/14/2019.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/14/2019-111 zo dňa 05. marca 2020 napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú

sťažnosť, na podklade ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“)
rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/50/2020 zo dňa 29. septembra 2022 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“) rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/14/2019-111 zo dňa 05. marca 2020 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Po vrátení veci kasačným súdom bola daná vec vedená na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 14S/154/2022.

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/154/2022. V súlade s platným a

účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 3S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu

v Bratislave.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03. decembra
2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky.

VII.
Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

33. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

37. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry
sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

38. Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom do 31. marca 2019 platiteľ a zdaniteľná

osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje
podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac
ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť nie je viac ako
1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak

cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur;
doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 102601038/2018 z 14. decembra 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č.
101040092/2018 z 25. mája 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 6 257,01 eur na dani z pridanejhodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 žalobcovi. Úlohou správneho súdu bolo na podklade
žalobných bodov, pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu vyhodnotiť, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery týkajúce sa

vyrubenia rozdielu dane majú oporu v administratívnom spise.

40. Kasačný súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozsudku sp. zn. 5Sžfk/50/2020 zo dňa 29.
septembra 2022 konštatoval, že kasačné konanie za účasti rovnakých účastníkov konania, o rovnakom
predmete kasačnej sťažnosti toho istého sťažovateľa, kedy správnou žalobou toho istého žalobcu

boli napadnuté rozhodnutia toho istého žalovaného, kedy na rovnakom skutkovom základe došlo
k spochybneniu reálneho dodania zdaniteľného plnenia tými istými dodávateľmi žalobcu (MONUMENT
MAGNUS, s.r.o. a WIKING STAV s.r.o.) v zdaňovacom období december 2015, bolo vedené na
Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžfk/57/2020 a vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 16. februára 2022 tak, že bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý
rovnako zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov. S uvedeným rozsudkom sa kasačný

súd stotožnil a odcitoval z neho nasledujúce odseky, na ktoré považuje za potrebné poukázať aj správny
súd:

„56. K namietanému rozloženiu dôkazného bremena a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu Najvyšší správny súd uvádza, že postup žalovaného aj správcu dane bol plne v súlade

s ustálenou judikatúrou. [...]

65. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom
konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie
dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.

Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné
zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný
preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru
alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru
bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;
pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

66. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré
je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o
DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej
podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých

si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným
dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad
má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte
nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu
(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).

67. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však
použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

68. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom
definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým
zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie
dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie

zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval
zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,
nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by
obsahoval všetky formálne náležitosti.69. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo
zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového

hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych
plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú
podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe
ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje
ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

70. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu
bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto

spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby
predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa
v prejednávanom prípade nestalo.

71. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom

správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či
bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je
povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie
zdaniteľnéhoobchoduosobouuvedenouvpredkladanejfaktúre,pokiaľsiuplatňujeprávonaodpočítanie
DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno,

nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

72. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej
kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov.

73. S poukazom na § 4 písm. a/ bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne
a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z
vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom
predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy
predložené servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy

zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné
kritériumodostatočnejpreukázateľnostioprávnenianaodpočítaniedaneaobjektívnebolaspochybnená
ich vierohodnosť.

74. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou

žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia
pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. na
prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej pokladnice.
Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či
bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov.

75. Ani preverenie materiálneho plnenia nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili žalobcom
deklarovaným spôsobom. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným
číslom A. XXX B. vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december 2015 nejazdilo,
neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka

vykonávalo jazdy. [Správne orgány zistili okrem tohto rozporu aj ďalšie početné rozpory, a to v podanom
daňovom priznaní k dani z motorového vozidla za rok 2015, knihách jázd nezohľadňujúcich reálne
jazdy vozidiel a výpisoch z mýtnych systémov, ktoré hodnotené vo vzájomných súvislostiach relevantne
spochybňujú reálnosť materiálneho plnenia uskutočneného dodávateľom 1 i v posudzovanom období.]

76. Kasačný súd konštatoval, že je možné stotožniť sa s názorom sťažovateľa, že žalobca nesplnil
zákonné podmienky pre odpočítanie dane ustanovené zákonom o DPH, a preto nesúhlasí s názorom
Krajského súdu v Trnave o nutnosti skúmať podvodné konania v intenciách právneho názoru
vysloveného krajským súdom.77. Krajský súd [správne má byť kasačný súd] uzatvára, že pri rozhodovaní o priznaní, či nepriznaní
možnosti odpočítania DPH sa uplatňujú ustanovenia zákona o DPH (§ 49 a nasl.), pri ktorých

nevyžaduje preukázanie podvodného konania, teda sa nevyžaduje preukázanie naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu na úseku daní. Pre priznanie nadmerného odpočtu DPH je teda
potrebné preukázať splnenie podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, pričom
kumulatívne preukázanie podvodného alebo zákon obchádzajúceho konania u daňového subjektu je
pre tieto účely irelevantné. Kasačný súd uzavrel, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania

správcadanezistilskutkovýstavsprávneavsúladesDaňovýmporiadkomapreskúmavanérozhodnutie
je zákonné.“

41. Správny súd bol pri opätovnom posúdení predmetnej veci podľa § 469 SSP viazaný právnym
názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým
podstatným okolnostiam prejednávanej veci a konštatoval nielen dostatočnosť skutkových zistení,

zktorýchkonajúcedaňovéorgányvpredmetnejvecivychádzali,aleajsprávnosťvyhodnoteniadôkaznej
situácie daňovými orgánmi a v neposlednom rade aj správnosť právneho posúdenia veci a obsahových
náležitostí preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu tak boli zodpovedané všetky
podstatné otázky majúce význam pre rozhodnutie o správnej žalobe. Správny súd súčasne uvádza, že
k rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v ďalších obdobných veciach žalobcu - rozsudok sp. zn.

5Sžfk/33/2020 zo dňa 14. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie júl 2015), rozsudok sp. zn. 6Sžfk/47/2020
zo dňa 14. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie september 2015) a rozsudok sp. zn. 1Sžfk/80/2020 zo dňa
30. januára 2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2015).

42. Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, na ktoré

správny súd v plnom rozsahu poukazuje, nezistil správny súd v napadnutom rozhodnutí ani v
prvostupňovomrozhodnutíaichvydaniupredchádzajúcompostupedaňovýchorgánovžiadnežalobcom
namietané pochybenia, ktoré by spôsobovali nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, pričom žalovanému trovy konania ani nevznikli.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.