Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208028
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208028.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/
XX, F., proti protistrane: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, F., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Protistrane sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.10.2025, v spojení s jeho doplnením zo dňa 30.10.2025,
domáhala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že: 1. protistrane sa ukladá povinnosť umožniť
navrhovateľke vstup, prístup a dočasné spoluužívanie nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho
sa na adrese X. XXXX XXX/XX, F., a to za účelom kontroly, údržby a riadneho užívania predmetnej

nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom I. H.; 2. protistrane
sa ukladá povinnosť, aby sa zdržala akejkoľvek manipulácie s majetkom poručiteľa (dokumentácia
poručiteľa, dokumentácia týkajúca sa nehnuteľnosti, fotografie, kompletné zariadenie nehnuteľnosti
(inventár, kuchyňa bonanza, turecké šable - minimálne šesť nad krbom, modré a zelené súpravy
novoborské sklo - vysoký smalt pozlátené, krištáľové lustre a súpravy krištáľového skla, slovenská izba
kompletné vybavenie a obrazy, zbierka porcelánu - baletka, krištáľové lustre a súpravy krištáľového skla,

jedálenské súpravy a príbory), zbierka strieborných mincí, ženské a mužské ručne robené šperky a
vybavenie dielne - garáže) až do právoplatného skončenia dedičského konania; 3. ukladá sa povinnosť
vypratať nehnuteľnosti deťmi protistrany a zakazuje sa vstup na nehnuteľnosť až do právoplatného
skončenia dedičského konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že dňa XX.XX.XXXX

zomrel poručiteľ a jej otec I. H., po ktorom sa vedie dedičské konanie na Okresnom súde Trnava.
Ona ako navrhovateľka je jeho prvá dcéra z prvého manželstva. Poručiteľ mal tri manželstvá a z
druhého manželstva má tiež dve deti, s ktorými dlhodobo žil v byte na J. XX J. K.. Deti z prvého
manželstva a deti z druhého manželstva sa nikdy nekontaktovali. Tretia manželka je pre ňu cudzia
osoba. Predmetom dedičstva sú okrem vinice LV XXXX, aj auto a moped, financie a iné a aj rodinný
dom na adrese X. XXXX XXX/XX, F., zapísaný na LV č. XXX, v k.ú. F., ktorého výlučným vlastníkom

bol jej otec, pretože nehnuteľnosť nadobudol po rodičoch a predtým ako sa spoznal s protistranou a
súčasnou vdovou. Uvedenú nehnuteľnosť obýva výlučne protistrana - vdova po poručiteľovi, ktorá jej
odmieta umožniť vstup do nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že ide o majetok patriaci do dedičstva,
ku ktorému má ako prvá dcéra poručiteľa právny záujem. Niekoľkokrát navrhovateľka kontaktovala
telefonicky notariát a žiadala informáciu o tom, že čo môže robiť v čase od úmrtia do dedičského
konania, pretože zistila, že a) jej otec sa tretíkrát oženil a vdova býva v dome jej otca, ktorý nadobudol

ako dedičstvo po rodičoch v čase, keď sa ešte nepoznali. Otec navrhovateľky túto nehnuteľnosť od
rodičov zdedil v top stave, s relatívne novým plynovým kotlom, elegantným a luxusným zariadením,pretože rodičia jej otca pracovali vo väznici v Leopoldove a na pumpe Slovnaftu a vždy disponovali
veľkými finančnými prostriedkami, čo sa odzrkadlilo aj na dome, ktorý má doteraz pôvodnú fasádu aj
okná neporušené v skvelom stave, s ktorými nie je potrebné nič robiť; b) vdova býva v dome otca

navrhovateľky s najväčšou pravdepodobnosťou s dcérou, ktorá tam nemá trvalé bydlisko a bez dohody
s ostatnými dedičmi. Vdova nadobudla trvalý pobyt sobášom 21.09.2024. Navrhovateľka vdovu viackrát
kontaktovala prostredníctvom sms aj listom na adresu, pretože ju nechce vpustiť do nehnuteľnosti a
tak oslovila notariát telefonicky, že čo konkrétne pre ňu môže spraviť notár v tejto veci. Odpoveď z
notariátu nedostala. Notariát žiadala vydať potvrdenie o tom, že je neopomenuteľný dedič, už ako

niekoľkonásobnú urgenciu, pre účely použitia pred políciou a bankou. Zároveň žiadala nahliadnutie do
rodinného domu otca, dokumentácie k bankovým účtom (kde nastal napr. prevod cca 499.781,- eur
v L. D. a zostatok na účte 233,- eur, sporeniu, dôchodkovému sporeniu, poisteniam - vysoká riziková
poistka UNIQA, ktorá vraj vykryla celý hypotekárny úver, hypotéke, záložnému právu a iné). Tieto veci
sú jej nejasné a chcela tomu rozumieť. Keďže hypotéka sa na exteriéri domu vôbec neodrazila, chcela
vidieť nehnuteľnosť vo vnútri. Žiaľ nemá dôveru v pani vdovu ani deti z druhého manželstva aj preto, že

vdova ju dlhodobo nevpúšťa do nehnuteľnosti jej otca a najmä počas jeho života bránila ich kontaktu
s otcom. Informácie o účtoch majú len deti z druhého manželstva, ktoré dlhodobo žili s poručiteľom v
jednej domácnosti a niečo vie aj súčasná vdova. S deťmi z druhého manželstva sa nikdy nekontaktovali.
Žiaľ poručiteľ ich od malička nekontaktoval. Notárka ju najprv informovala, že na ňu nemá čas a na
10.10.2025 vytýčila pojednávanie s vdovou a navrhovateľka si má zavolať potom 14.10.2025, pretože

ešte nemá naplnený spis. Elektronicky ju navrhovateľka informovala, že predpokladá aj svoju účasť
na tomto termíne. Medzičasom na notariát zaslala niekoľko listov a ani na jeden nedostala odpoveď.
Notariát telefonicky kontaktovala aj 13.10.2025 vo veci prvej komunikácie s L. D., kde mal otec účet,
pretože s najväčšou pravdepodobnosťou sa počas dedičského konania hýbalo s účtami a menili sa
zostatky, ale navyše na účte bola vraj skoro pol miliónová transakcia bez pár eur. Notárka ju telefonicky

informovala, že jej nevydá potvrdenie, že je neopomenuteľný dedič pre účely použitia pred políciou
a bankou, pretože existuje závet a vydedenie a vytýčila dátum prvého pojednávania dedičstva na
03.11.2025 o 10:00 hod. a má počkať do tohto termínu, kde sa ukáže po prečítaní závetu, či je vôbec
dedička.Uviedla,žedotohtodátumuniejededičale„lenpotomok“,apretojejnateraznevydápotvrdenie
o tom, že je neopomenuteľný dedič, ale až po pojednávaní 03.11.2025, ak nebude vydedená. Osobne

vyslovila nesúhlas s takýmto postupom. Je prvé dieťa a neopomenuteľný dedič, aj keby existoval závet
a listina o vydedení. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
Praktickytoznamená,žeodchvíleúmrtiajejotcasúdedičiavšetkydeti,ktorémajúrodnýlistamanželka,
ak mal ďalšiu manželku. To, že je navrhovateľka potomok, nemusí dokazovať, na to má rodný list,
a to že je od smrti považovaná za dediča a spoluvlastníka majetku patriaceho do dedičstva, tiež

nemusí dokazovať, to je napísané v zákone a vychádza to aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z
31.07.2012, sp.zn. 3Cdo 197/2010. Navrhovateľka má za to, že uvedené zásady znamenajú, že každý
dedič má právo podieľať sa na užívaní a správe predmetov patriacich do dedičstva. Do právoplatného
skončenia dedičského konania majú všetci dedičia postavenie podielových spoluvlastníkov majetku
patriaceho do dedičstva. Pani vdova teda nemá právny nárok zakazovať jej vstup do domu patriaceho

do pozostalosti. Pokiaľ jej bráni čo i len skontrolovať stav nehnuteľnosti alebo zdokumentovať majetok,
porušuje tým jej vlastnícke právo. Vdova jej sústavne úmyselne neumožňuje prístup do nehnuteľnosti a
k ostatnému predmetu dedičstva, preto na vdovu podala oznámenie o podozrení na trestný čin podľa §
218 Trestného zákona. Notárka nereaguje na jej písomné žiadosti o vykonanie predbežného opatrenia
na zaistenie dedičstva ako celku a jeho ochranu pred jeho zmenšovaním a o vydanie všetkých kľúčov

k nehnuteľnosti. Žiadala notárku ako súdnu komisárku o vykonanie týchto opatrení vzhľadom na to, že
má podozrenie na vypratávanie nehnuteľnosti a neoprávnené nakladanie s dedičstvom. Taktiež žiadala
o opatrenie, že sa nesmie narábať s ničím, čo sa týka predmetu dedičstva ani s fotkami zosnulého a
dokumentami, ani s iným majetkom, ktorý nadobudol otec (t. j. poručiteľ) a jeho rodičia počas života.
Má podozrenie na užívanie majetku aj inými osobami (deťmi protistrany), čím prichádza aj k jeho

opotrebovaniu, a preto žiadala, aby bolo vykonané také opatrenie, ktoré bude tomuto zamedzovať.
Žiadala aj o neodkladné vysťahovanie detí vdovy z nehnuteľnosti a zákaz vstupu na majetok - predmet
dedičstva po otcovi až do právoplatného skončenia dedičského konania. Rovnako žiadala o súpis
majetku, o čom ju notárka len telefonicky informovala, že to vykonávať nebude a rázne zložila telefón,
pričom ju nenechala ani len dohovoriť. Keďže predmetom dedičstva je aj to, čo sa nachádza v dome,

tak ju ako navrhovateľka informovala listom o predbežnom súpise vnútorného vybavenia. V dôsledku
uvedeného nemôže skontrolovať stav a zabezpečenie nehnuteľnosti, zdokumentovať nehnuteľnosť, ani
riadne užívať časť domu, ktorá by jej po právoplatnom skončení dedičského konania mohla pripadnúť.
Navyše na LV č. XXX, ktorý sa týka nehnuteľnosti a pozemkov poručiteľa, bola najprv vyznačená apotom vymazaná plomba a vymazané záložné právo v prospech L. M. M., C.. Vyznačenie a výmaz
plomby sa udial po smrti otca, počas prebiehajúceho dedičského konania bez informovania ostatných
vlastníkov a pred termínom prvého vyšetrenia dňa 10.10.2025, na ktoré bola pozvaná iba vdova. Nie

je navrhovateľke jasné, ako sa mohla automaticky vyznačiť plomba na LV, následne o pár dní vymazať
plomba, vymazať záložné právo z registra, aj z LV č. XXX, vykonať automatický prevod z N. E. L.
M. M., aby bol list vlastníctva čistý. Na prvom pojednávaní 10.10.2025 s vdovou bolo vyjadrené, že
ide o hypotéku na dom poručiteľa, a preto je nesmierne dôležité zdokumentovať stav nehnuteľnosti.
Navrhovateľka má podozrenie, že hypotéka nebola investovaná do nehnuteľnosti, nakoľko na obale

domu (fasáda, okná a dvere) to je zreteľne vidieť, investovať 500 tisíc eur by znamenalo navýšenie
hodnoty rodinného domu. Následne vyzvala notárku, aby bola ako neopomenuteľná dedička prizvaná ku
všetkým úkonom a písomne informovaná o priebehu konania a o všetkých podkladoch a listinách, ktoré
sa týkajú závetu, vydedenia alebo majetku poručiteľa. Žiadala, aby každá dokumentácia alebo emailová
informácia zasielaná vdove po otcovi bola zasielaná aj na adresu navrhovateľky alebo email v kópií,
pretože nemá dôveru v súčasnú vdovu a deti z druhého manželstva. Svoje kontakty jej opätovne uviedla.

Avšak ani na toto notárka nereagovala. Pritom sa so zástupcom 10.10. 2025 dohodlo, že mu pošlú
emailom to, čo bolo na termíne prejednané a čo potrebujú ešte od vdovy. Nepáčilo sa jej, že na notariáte
bol zástupca informovaný o adresách potomkov poručiteľa a oni nevedia adresu zástupcu, ani adresu
detí vdovy - čiže je to nerovné postavenie a zdieľanie informácií, že bol odporučený konkrétny autobazár
naocenenieautaamopedu,akoajkonkrétnarealitnákancelárianaocenenienehnuteľnosti,pretožejeto

lacnejšie. Na pojednávaní vyjadril zástupca názor vdovy, že to chcú len do 200.000,- eur, aby nemusela
vdova platiť veľa za ohodnotenie (pozn. cena nehnuteľnosti je cca od 300.000,- eur do 400.000,- eur LV
XXX) a notariátu. Veď ona prišla k majetku (dom a ešte aj vinice LV XXXX, o ktorých ani nevedela cca
20 árov) len tak. Navyše má navrhovateľka podozrenie, že s najväčšou pravdepodobnosťou poznajú
znenie závetu (preto ju vdova ignoruje), aj spolu s notárkou (inak by jej potvrdenie vydala, pretože ide o

pomerne bežnú prax, ak medzi dedičmi nie je vytvorený dobrý vzťah, nenazvala by ju „len potomkom“
a reagovala by na jej listy odpoveďou). Notariát vraj nebude lustrovať všetky vkladné knižky a fondy
atď., pretože to stojí peniaze, ale je toho názoru, že ak má dedičstvo hodnotu skoro milión eur, pár
eur na lustráciu nemôže byť problém. Na margo veci uvádza, že jej otec mal veľmi chudobný pohreb,
ani toľko si ho nevážili, aby mal aspoň dôstojný pohreb, tak ako je to v jeho rodine zvykom. (Napr.

otec poručiteľa mal slávnostný pohreb - štátne salvy a najdrahší pomník na cintoríne). Taktiež bolo
podozrivé, že sa zástupca spýtal notariátu, či je to už čisté (pozn. list vlastníctva) a plomba na majetku
vymazaná – to hneď napadla, že tieto úkony sa stali bez vedomia vlastníkov a či sa to môže konať počas
dedičského konania. Zároveň zástupca informoval notariát, že záložné právo bolo vyplatené životnou
poistkou poručiteľa, ale že tam ešte museli zostať peniaze, aby to prezistili, pretože poručiteľ platil

hypotéku od roku 2019. Neodkladné opatrenie je potrebné na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, kým
nebude právoplatne skončené dedičské konanie. Predbežný termín prejedania dedičstva, na ktorom by
sa mal čítať závet poručiteľa, je stanovený na 03.11.2025, avšak oficiálny list z notariátu ešte nemá.
Má podozrenie, že svojím konaním ju uvádza pani notárka do nerovného postavenia voči ostatným
účastníkom konania, pretože napr. vdova môže dať vyhotoviť ocenenie nehnuteľnosti a navrhovateľka

ako dieťa poručiteľa nemôže do nehnuteľnosti ani len vstúpiť z dôvodu, že vdova ju nepustí a zároveň
zadržiava dokumentáciu po poručiteľovi. Najviac poškodené sú oni - deti z prvého manželstva. Mala za
to, že notár ako súdny komisár, má konať nestranne voči všetkým dedičom a ochraňovať záujmy v prvom
rade detí poručiteľa a potom jeho tretej manželky, ktorá v tomto vzťahu vystupuje pre navrhovateľku ako
úplne cudzia osoba. Domnieva sa, že súčasný stav by mohol ohroziť objektívnosť a spravodlivý priebeh

konania. Preto požiadala, aby súd poveril vykonaním dedičského konania iného notára, ktorý dokáže byť
nestranným voči všetkým účastníkom konania a vec posúdi objektívne s primeranou empatiou, taktiež
dokáže vykonávať úkony aj z úradnej moci a spravodlivo až do právoplatného skončenia dedičského
konania po poručiteľovi.

3. K návrhu navrhovateľka priložila nasledovné listinné dôkazy: úmrtný list poručiteľa, Výpis z LV č. XXX
pre k.ú. F. zo dňa 26.09.2025, Výpis z LV č. XXX pre k.ú. F. zo dňa 06.10.2025, žiadosť protistrane
zo dňa 03.09.2025, žiadosť notárke zo dňa 04.09.2025, žiadosť notárke zo dňa 29.09.2025, žiadosť
notárke zo dňa 08.10.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v
prípadoch ustanovených týmto zákonom súd poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval
v určitej veci; poverenie nie je súdnym rozhodnutím. (1) Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané
notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie. (2)

12. Podľa § 18 CMP, súd môže uznesením odňať vec poverenému notárovi, ak napriek
predchádzajúcemu upozorneniu súdu spôsobí zbytočné prieťahy v konaní alebo v iných odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 179 CMP, ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo,

vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi
domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo
nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

14. Podľa § 69 CMP, proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je odvolanie prípustné.

15. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné

opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď
o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.16. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

17. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe
osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany. Hoci právna úprava v Civilnom sporovom
poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t.j. po nariadení
neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju

aplikovať bezvýhradne. Súd pritom poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5Co/109/2022 zo dňa 31.05.2022, podľa ktorého „legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie
podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom
prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje
do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. ..... práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad
nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho

súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú
povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.“

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie

právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď.
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov strán prostredníctvom

neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez
osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

20. Predovšetkým súd poukazuje na to, že po výzve súdu, aby navrhovateľka ozrejmila, či ide o návrh,
ktorý mienila podať do konania sp.zn. 106D/95/2025 a chcela dosiahnuť, aby notár ako súdny komisár
vykonal navrhované neodkladné úkony v dedičskom konaní sp.zn. 106D/95/2025 alebo ide o návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia mimo dedičského konania, navrhovateľka jednoznačne uviedla, že
sa domáha vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 179 CMP, v zmysle ktorého je možné v prípade
potreby vykonať v dedičskom konaní neodkladné úkony, a síce napríklad zabezpečiť dedičstvo,
vykonať súpis na mieste samom, zveriť veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi
domácnosti, postarať sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo

nepomerných nákladov, prípadne ustanoviť správcu dedičstva alebo jeho časti. Neodkladné úkony súdu
sú pritom uvedené len príkladmo, pričom súd môže prostredníctvom súdneho komisára urobiť aj iné
neodkladné úkony, ktoré nie sú v zákone uvedené.

22. Hoci navrhovateľka predložila ako prílohy k návrhu žiadosti adresované notárke, z ktorých možno

vyvodiť, že sa týkajú úkonov v zmysle § 179 CMP, skutočnosť, že neodkladné úkony v dedičskom
konaní neboli vykonané, nemôže byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 CSP.
Navrhovateľke nič nebráni formulovať a do dedičského spisu adresovať návrh na vydanie rozhodnutia
o neodkladnom úkone podľa § 179 CMP. V prípade, že jej návrhu vyhovené nebude a bude zamietnutý,
je možné domáhať sa zmeny rozhodnutia podaním odvolania voči uzneseniu. V prípade, že na jej návrh

súdny komisár reagovať nebude, je možné domáhať sa nápravy žiadosťami adresovanými súdu do
spisu sp.zn. 106D/95/2025.23. Pokiaľ ide o návrh v časti umožnenia navrhovateľke spoluužívať nehnuteľnosť, i keby išlo o prípad
nároku navrhovateľky ako dediča podieľať sa na užívaní spoločného majetku, nejde o nárok, ktorému by
bolo možné vyhovieť neodkladným opatrením. Nebolo ani tvrdené, ani osvedčené, že by navrhovateľka

potrebovala bezodkladne riešiť svoju bytovú otázku. Vzhľadom na to nemožno dospieť k záveru, že by
išlo o potrebu naliehavého a neodkladného riešenia, ktoré je potrebné prijať bez riadne vykonaného
dokazovania v rámci civilného sporového konania.

24. Vzhľadom na všetko uvedené súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky na vydanie

neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP chýba potrebná naliehavosť, ktorú vyžaduje
ustanovenie§325ods.1CSP.Zároveňmásúdzato,žeaniniejeoprávnenývrámcicivilnéhosporového
konania zasahovať do rozhodovania súdu resp. súdneho komisára v civilnom mimosporovom konaní,
ktorým je predmetné dedičské konanie po poručiteľovi.

25. Už len nad rámec uvedeného súd dodáva, že nemožno mať ani za osvedčené, že by v prípade

nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného navrhovateľkou hrozila
nejaká ujma na majetku poručiteľa. Nebolo možné mať za osvedčené, že by došlo k znižovaniu
hodnoty majetku poručiteľa. Navrhovateľka ničím neosvedčila, že by protistrana vôbec manipulovala s
majetkom poručiteľa, prípadne ho poškodzovala, a preto uvedené zostalo len v rovine subjektívnych
a nepodložených obáv navrhovateľky. Zároveň, umožnenie vstupu, prístupu a dočasného spoluužívania

nehnuteľnosti navrhovateľkou, resp. povinnosť vypratania nehnuteľnosti, by bolo v rozpore s princípom
proporcionality, keď je potrebné prihliadať na to, že v uvedenej nehnuteľnosti má protistrana (ktorá je
rovnako potenciálnym dedičom) svoje obydlie.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia v predmetnej veci splnené neboli. Navrhovateľka jednak neosvedčila potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán a zároveň ani neosvedčila obavu zo znižovania hodnoty majetku poručiteľa, a preto
súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto
uznesenia v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

31. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti

s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí
byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo
veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného

opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. narozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017
zo dňa 13.04.2017.

32. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď protistrana bola v konaní úspešná,
z čoho by vyplýval jej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
protistrane žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. s poukazom
na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) protistrane nárok na náhradu trov

tohto konania nepriznal.

33. Súd dodáva, že hoci navrhovateľka neuviedla dátum narodenia protistrany, súd vychádzal z toho, že
v rámci lustrácie protistrany v Registri obyvateľov podľa mena a priezviska protistrany bola nájdená iba
jedna osoba na navrhovateľkou označenej adrese, ktorá je zároveň vdovou, a preto ju súd považoval za
dostatočne identifikovanú, z ktorého dôvodu podanie navrhovateľky neodmietol, ale meritórne prejednal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).