Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100085
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PTM-BYTY, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 739 391, 2/ Obec Turie, so sídlom obecného úradu 013
12 Turie 214, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/030674-002 zo

dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
ako príslušný orgán štátnej správy podľa zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení
s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), rozhodnutím č.

OU-ZA-OSZP3-2022/030930-012 zo dňa 10.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydanom
v zisťovacom konaní rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona EIA, na základe zámeru navrhovanej činnosti
„KvalitnébývanievTurí“,ktorýpredložilnavrhovateľPTM–BYTY,s.r.o.,Závodskácesta4,01001Žilina,
IČO: 36 739 391 (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1/), v spojení s § 18 ods. 2
písm. b) zákona EIA a po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa § 29
zákona EIA a Správneho poriadku, že navrhovaná činnosť „Kvalitné bývanie v Turí“ navrhovateľa PTM
– BYTY, s.r.o., Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 739 391, vypracovaná spracovateľom A. B. C.,

D. XXXX/XX, E. B., nachádzajúca sa na pozemkoch p. č. KN-C 947, 1564/7, 2487/1, 2, 3, 4, 5, 2488 v
k. ú. F., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia
na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že na prvostupňový správny orgán bol dňa 06.06.2022 v zmysle ustanovení zákonaEIA doručený zámer navrhovanej činnosti „Kvalitné bývanie v Turí”, vypracovaný podľa Prílohy č. 9 k
zákonu EIA, čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm.
a) zákona EIA. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona EIA zaslal listom č.: OU-

ZA-OSZP3-2022/030930 zo dňa 07.06.2022 predmetný zámer navrhovanej činnosti „Kvalitné bývanie v
Turí” a oznámenie o začatí správneho konania rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, povoľujúcemu
orgánu a Obci Turie ako dotknutej obci. Taktiež zverejnil zámer navrhovanej činnosti na webovom
sídle MŽP SR: https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/kvalitne-byvanie-v-turi a zároveň na svojom
webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA.

V zákonom stanovenej lehote doručili na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie
svoje písomné stanoviská v rozhodnutí uvedené subjekty, pričom tieto stanoviská tvorili podklad pre
vydanierozhodnutia.Prvostupňovýsprávnyorgánnazákladepreskúmaniaazhodnoteniapredloženého
zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného
zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na

životné prostredie a zdravie obyvateľstva, posúdenia súladu s územno-plánovacou dokumentáciou
a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani
neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa
zákona EIA a predpisov upravujúcich konania, ktoré bolí súčasťou predloženého zámeru.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/030674-002 zo dňa 13.12.2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zrekapituloval
priebeh administratívneho konania a podstatný obsah prvostupňového rozhodnutia. V zákonom
stanovenej lehote doručili na prvostupňový správny orgán svoje písomné stanoviská tieto subjekty:
Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia stratégie dopravy, Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti

o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, Okresný úrad
Žilina, odbor krízového riadenia, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žilina.
Verejnosť neprejavila záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 zákona EIA a písomné

stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona EIA nedoručil v zákonom stanovenej lehote žiaden
subjekt. Žalovaný konštatoval, že odvolanie účastníka konania pozostávajúce z pripomienok má
charakter písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4
zákona EIA, ktoré odvolateľ v zákonom stanovenej lehote nepodal. Zmeškaním uvedenej zákonnej
lehoty sa odvolateľ pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej navrhovanej činnosti v

rámci zisťovacieho konania a na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho
konania. Pokiaľ odvolateľ- žalobca namietal, že predmetom konania neboli (okrem nulového variantu)
aj dva odlišné realizačné varianty, ktoré by sa od seba líšili rôznou intenzitou a kvalitou vplyvov na
životné prostredie tak ako predpokladá § 22 ods. 6 zákona EIA, k uvedenému žalovaný uviedol,
že variantné riešenie nebolo v konaní predložené a posudzované, nakoľko navrhovaná činnosť je

riešená jednovariantne. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č.
OU-ZA-OSZP3-2021/036097-002/Hnl zo dňa 27.08.2021 upustil od požiadavky variantného riešenia
posudzovanej činnosti. Odôvodnenie upustenia od variantného riešenia je obsahovou súčasťou
odôvodnenia rozhodnutia č.: OU-ZAOSZP3- 2021/036097-002/Hnl zo dňa 27.08.2021. K odvolacej
námietke absencie záväzného stanoviska v zmysle § 16a vodného zákona žalovaný poukázal na to, že

zo systematického výkladu relevantných ustanovení vodného zákona ako aj judikatúry súdov vyplýva,
že záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona musí byť zadovážené v každom jednom konaní
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie resp. do každého jedného konania. Okresný úrad Žilina,
odbor starostlivosti o životné prostredie ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy
nevyhodnotil predložený zámer navrhovanej činnosti ako činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu

environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), a teda neuložil navrhovateľovi povinnosť pred
povolením činnosti požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska a jeho
stanovisko sa v zmysle zákona EIA považuje za súhlasné. Zároveň žalovaný doplnil, že s účinnosťou
od 01.05.2023 došlo k zmene ustanovenia § 73 ods. 21 vodného zákona, v zmysle ktorého sa
stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona naďalej nevyžaduje ako povinný podklad rozhodnutia

zo zisťovacieho konania. Žalovaný v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil také porušenie
hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie
zrušiť alebo zmeniť. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom posúdil
navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanejčinnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov
na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.
Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Vo

výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné
prostredie.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 09.02.2024 ako aj včas podaným doplnením
žaloby zo dňa 13.02.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu
ako aj druhostupňového správneho orgánu nebolo vydané v súlade so zákonom a sú po formálnej a
obsahovej stránke nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Žalobca namietal absenciu vyhodnotenia

jednotlivých kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA. Absencia predpísanej náležitosti podľa § 20a písm. a)
zákona o EIA je v rozpore s § 46 Správneho poriadku. Žalobca namietal, že predmetom konania neboli
(okrem nulového variantu) aj dva odlišné realizačné varianty, ktoré by sa od seba líšili rôznou intenzitou
a kvalitou vplyvov na životné prostredie, tak ako predpokladá § 22 ods. 6 zákona EIA. Prvostupňové
rozhodnutie iba konštatuje upustenie od povinnosti variantného riešenia, ale nijak ho nekonkretizuje.

Ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje uvedenie dôvodov, na základe ktorých úrad upustil od
vypracovania variantného riešenia. V tomto smere je teda napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, dôvody upustenia musia byť explicitne v rozhodnutí uvedené a nie je možné
si ich domýšľať z celkového charakteru zámeru. Žalobca ďalej namietal nezosúladenie napadnutého
rozhodnutia so Smernicou o vode č. 2000/60/ES. Vďaka recepčnej norme § 82 vodného zákona sa

ustanovenia Smernice o vode stali súčasťou vodného zákona. Pri výklade obsahu právnych predpisov
je preto nutné vychádzať nielen z vnútroštátnej úpravy § 16 a § 16a vodného zákona ale vďaka
recepčnej norme § 82 vodného zákona aj zo znenia samotnej Smernice o EIA a jej článku 4, ktorých
obsah je potrebné v zmysle § 46 Správneho poriadku zosúladiť. Ani prvostupňový ani druhostupňový
správny orgán dôsledne nezistili stav veci, a to konkrétne predpokladané hodnoty znečistenia vôd

v dôsledku existencie zámeru a tieto následne nevyhodnotili. Žalobca zároveň namietal nezákonnosť
úvah žalovaného, ak sa odvolateľ domnieva, že niektoré z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA
neboli prvostupňovým správnym orgánom dostatočne vyhodnotené, je nutné tieto kritéria v odvolaní
konkrétneoznačiťazároveňuviesť,zakéhodôvodupovažujeposúdenienavrhovanejčinnostivovzťahu
k odvolateľom označeným kritéria za nedostatočné. Žalobca poukázal na ust. § 59 ods. 1 Správneho

poriadku, v zmysle ktorého ma odvolací orgán preskúmať napadnuté odvolanie sám a v plnom rozsahu
a ďalej na judikatúru správnych sudov, podľa ktorej je platné a účinné odvolanie aj bez udania dôvodov
alebo aj s vecne nesprávnymi dôvodmi. Žalobca ďalej namietal, že ako dotknutá verejnosť nemôže byť
obmedzený v možnosti podať opravné prostriedky z dôvodu, že sa mohol vyjadri už vo fáze účasti na
rozhodovacom konaní, čo vyplýva z rozsudku SD EÚ C-263/08. Uvedený rozsudok je potrebné vykladať

nie formálnej, ale materiálne tak, že napriek tomu, že verejnosť mala možnosť sa vyjadriť, v prípade,
že sa domnieva, že posudzovanie vplyvov alebo povoľovanie navrhovanej činnosti bolo nedostatočné,
súčasťou odvolanie môže byť ipso facto odôvodnené stanovisko, z ktorého vyplýva nedostatočnosť už
vykonaného posúdenia. Žalobca v závere žaloby poukázal na to, že súčasná aplikačná prax v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom

ako aj s právom EÚ. Navrhol preto, aby súd inicioval prejudiciálne konanie a obrátil sa na Súdny dvor
Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami nasledovného znenia:
Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie
opatrenie na ochranu životného prostredia je súlade s právom Európskej únie.

Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice EIA v konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 66 zákona EIA.
Či je možné aplikovať priamu účinnosť Smernice o vodách v konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie aj vzhľadom na recepčnú normu § 82 vodného zákona.
Pôsobia Smernice ako pramene práva Európskej únie recipované prostredníctvom recepčných noriem

vnútroštátnych predpisov priamo ako súčasť vnútroštátneho práva alebo len nepriamo a ak pôsobia
výhradne nepriamo čo presne znemená povinnosť eurokonformného výkladu práva a aký je rozsah tejto
povinnosti?Či je odmietnutie pripomienky zainteresovanej verejnosti výhradne na základe absencie právneho
nároku zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho odôvodnenia je v súlade s právom EÚ.
Či výklad práva poskytnutý správnym orgánom je bližšie skutočnému výklad práva Európskej únie ako

výkladprávažalobcu,atovovzťahukaplikáciiinštitútov,ktorémajúzákladSmerniciEIAakoajostatných
relevantných práve záväzných aktoch Európskej únie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2024 poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých
miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne
poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním

sa mal prvostupňový resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby
je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je možné
pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených žalovanému. Žalobca taktiež uvádza,
že sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s pripomienkami,
pričom opäť iba konštatuje túto skutočnosť bez toho, aby tieto pripomienky bližšie rozviedol vo vzťahu
ku konkrétnej navrhovanej činnosti. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak žalobca

vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Všetky citácie rozsudkov,
ktoré uvádza vo svojej žalobe, sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú
vec, pričom žalobca opäť neuvádza, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikovateľné aj na toto
konkrétne konanie. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle
zákona EIA. Takéto konanie žalobcu potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže z jeho

stanovísk je vždy evidentné, že sa vôbec, prípadne nedostačujúco oboznámil s navrhovanou činnosťou
(zmenou navrhovanej činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti
buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti. Podľa žalovaného sú rozhodnutia
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu vydané v súlade so zákonom a sú po
formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetných rozhodnutí je v súlade s § 47 ods.

3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1
Správneho poriadku. Odvolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a taktiež
nebolo v konaní zistené porušenie zásady predbežnej opatrnosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
každý odvolateľ má nielen práva v zmysle platnej legislatívy, ale taktiež má aj určité povinnosti stanovené
zákonom. V súlade s § 23 ods. 4 zákona EIA môže verejnosť doručiť svoje písomné stanovisko

k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva
alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené,
aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce; ak sa nedoručí písomné
stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Zmeškaním uvedenej zákonnej
lehoty sa odvolateľ pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej navrhovanej činnosti v rámci

zisťovacieho konania a na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho konania.
Odvolanie účastníka konania pozostávajúce z pripomienok má charakter písomného stanoviska k
zámeru navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 23 ods. 4 zákona EIA, ktoré odvolateľ v zákonom
stanovenej lehote nepodal. Vyhodnocujú a odôvodňujú sa iba pripomienky, ktoré sú doručené v súlade
so zákonom EIA a v zákonom stanovenej lehote a taktiež obsahujú zákonom predpísané náležitosti.

Žalobca v súlade s ustanovením zákona EIA podal odvolanie, aj keď nebol účastníkom konania.
Odvolanie sa podáva v prípade, že odvolateľ zistil hmotnoprávne alebo procesnoprávne pochybenie
v konaní prvostupňového správneho orgánu. Všetky postupy prvostupňového správneho orgánu boli
vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom č. 43/2006 Z.z. a verejnosti bolo umožnené právo
presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia

v rámci navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania zámeru
navrhovanej činnosti. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 02.10.2024 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Akcentoval, že
napadnuté rozhodnutie neobsahuje vlastnú úvahu správneho orgánu o tom, ktoré kritériá podľa

prílohy č.10 k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie použil, ako ich použil a aký vplyv
uplatňované kritériá mali na výrok rozhodnutia v jeho oboch častiach. Priamy následkom uvedeného je
nezrozumiteľnosť rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé ani na základe ktorých presne kritérií úrad vo veci
rozhodol a na základe akých kritérií identifikoval najväčšie vplyvy zámeru a ako k nim priradil príslušné
podmienky rozhodnutia, ktoré mali tieto vplyvy zmierňovať. Žalobca poukázal na ďalšie prípady, kedy

nebolo do zisťovacieho konania predložene variantné riešenie, a to to ani v prípadoch líniových stavieb,
pri ktorých je variantné riešenie obligatórne. Mal za to, že výklad ustanovenia §16a vodného zákona
žalovaným je zjavne nesprávny. Štruktúra § 16a vodného zákona predpokladá dva výstupy, a to buď
výnimku podľa § 16a ods. 10 vodného zákona ak dochádza k riziku nedodržania environmentálnychcieľov alebo záväzné stanovisko podľa § 16a ods.1 vodného zákona ak takémuto riziku nedochádza.
Preto výklad zákona uvádzaný žalovaným sa týka výkladu ustanovenia § 16a ods. 6 až dokonca o
udelení výnimky ale nevzťahuje sa na ustanovenia § 16a ods.1 až ods. 5 vodného zákona. Záväzným

stanoviskom podľa § 16a ods.1 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy na základe svojho
odborného vyhodnotenia osvedčuje, že environmentálne ciele podľa vodného zákona nie sú ohrozené
a preto nie je potrebná výnimka; podkladom pre takéto stanovisko je buď odborné stanovisko VÚVH
podľa § 16a ods.3 vodného zákona alebo vyhodnotenie štátnej vodnej správy na základe projektovej
dokumentácie podľa § 16a ods. 4 vodného zákona účinného v čase rozhodovania.

6. Ďalší účastníci konania zostali v konaní nečinní.

7. Pojednávania dňa 19.02.2026 sa nezúčastnil žiaden účastník konania. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil neúčasť, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Obdobne aj žalovaný. Ďalší
účastníci konania v rade 1/ a 2/ neúčasť neospravedlnili.

Právny rámec

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej
len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

11. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

12. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon EIA“) rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje

odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

13. Podľa § 29 ods. 1 písm. a), 2, 3, 4, 11, 12, 13 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon EIA“)
(1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím

povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky za
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene

navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
(12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná

činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie

14. Podľa § 22 ods. 6 zákona EIA v znení účinnom k 27.08.2021 príslušný orgán na základe žiadosti
navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky
variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre
navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23

ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán
uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

15. Podľa § 23 zákona EIA
(1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer

povoľujúcemuorgánu,rezortnémuorgánu,dotknutémuorgánuadotknutejobci.Príslušnýorgánzverejní
bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru,
ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými
údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o
navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.

(2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie
len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa
odseku 1.
(3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2
informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru

nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky
podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie
o jeho doručení.
(4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v

uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko
k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo
od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je
doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

16. Podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z.z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v rozhodnom znení neskorších predpisov (vodný zákon) v rozhodnom
znení (ďalej len „vodný zákon“), postup pri uplatňovaní výnimky
(1) Ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov
podľa § 16 ods. 6 písm. b), je povinný pred jej povolením požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie

záväzného stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej vodnej správy určí, či sa pred povolením
činnosti vyžaduje výnimka.
(2) K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu činnosti.
(3) Orgán štátnej vodnej správy požiada do siedmich dní od doručenia žiadosti poverenú osobu o
vydanie odborného stanoviska, ktorého predmetom je určenie, či pri realizácii činnosti môže dôjsť k

nesplneniuenvironmentálnychcieľovdotknutýchvodnýchútvarov.Odbornéstanoviskopoverenejosoby
je podkladom pre vydanie záväzného stanoviska. Poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na
náklady žiadateľa.(4) Orgán štátnej vodnej správy môže vydať záväzné stanovisko aj bez odborného stanoviska poverenej
osoby, ak z predloženej žiadosti a projektovej dokumentácie vyplýva, že povaha činnosti si nevyžaduje
jej posúdenie odborným stanoviskom; v takom prípade vydá záväzné stanovisko do siedmich dní od

doručenia žiadosti.
(5) Orgán štátnej vodnej správy zverejní záväzné stanovisko na svojom webovom sídle a súčasne na
webovom sídle ministerstva po dobu 30 dní.
(6) Žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení činnosti, ak zo záväzného
stanoviska vyplýva, že sa nevyžaduje výnimka.

(7) K žiadosti o povolenie výnimky žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu činnosti a správu o splnení
podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) prvého až štvrtého bodu (ďalej len „správa“). Informáciu o podaní
žiadosti o povolenie výnimky spolu s dokumentmi podľa prvej vety zverejní orgán štátnej vodnej správy
na svojom webovom sídle a súčasne na webovom sídle ministerstva.
(8) Verejnosť môže orgánu štátnej vodnej správy doručiť písomné stanovisko k správe v lehote do 15 dní
od zverejnenia dokumentov na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy alebo na webovom sídle

ministerstva podľa odseku 7.
(9) Doručením písomného stanoviska sa verejnosť stáva účastníkom konania o povolení výnimky.
Účastníkom konania je aj správca vodohospodársky významného vodného toku a správca drobného
vodného toku, ak sa činnosť týka drobného vodného toku.
(10) Orgán štátnej vodnej správy povolí výnimku, ak sú v súvislosti s činnosťou žiadateľa splnené

podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b).
(11) Rozhodnutie o povolení výnimky trvalo zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom
sídle a na webovom sídle ministerstva.
(12) Orgán povoľujúci činnosť nesmie takúto činnosť povoliť bez povolenia výnimky orgánom štátnej
vodnej správy podľa odseku 10.

Posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP,
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s listinami

obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia
žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby
v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

18. Predmetom prieskumu v inštančnom postupe bolo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní o
posudzovaní navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona EIA a Správneho poriadku na základe zámeru
k navrhovanej činnosti „Kvalitné bývanie v Turí“, ktorý predložil navrhovateľ- ďalší účastník konania
v rade 1/. Zámer navrhovanej činnosti „Kvalitné bývanie v Turí“ v k. ú. F., ktorej účelom je výstavba

a prevádzka 16 rodinných domov situovaných mimo zastavané územie obce Turie, v území v tom čase
nevyužívanom, ktorý pozemok Obec Turie vyčlenila na základe žiadosti investora na funkciu bývania
v rodinných domov, podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny
orgán vykonal podľa § 29 zákona EIA. Na základe komplexného posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti
na životné prostredie dotknutého územia a obyvateľstvo bolo konštatované, že navrhovaná činnosť je

v súlade s krajinnoekologickými limitmi a podmienkami legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného
prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva.

19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej
námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
obsahujevšetkyzákonnénáležitostivyžadovanévcit.ust.§47ods.3Správnehoporiadkuvnadväznosti
na cit. ust. § 64 zákona EIA. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli

podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Výrok prvostupňovéhorozhodnutia spĺňa zákonom požadované náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29
ods. 13 zákona EIA. Výrok je jednoznačný, zrozumiteľný a preskúmateľný.

20. Ohľadom žalobnej námietky absencie vyhodnotenia jednotlivých kritérií podľa prílohy č. 10 zákona
EIA, správny súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní ani v správnej žalobe neuvádza konkrétne,
ktoré kritérium vo vzťahu k navrhovanej činnosti nebolo dostatočne vyhodnotené, ani neuvádza v
čom by malo toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. K tomu je potrebné uviesť, že zo zákona EIA
nevyplýva povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať

všetky kritéria podľa prílohy č. 10 zákona EIA vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona
EIA. V súlade s § 24 ods. 4 zákona EIA má verejnosť právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona alebo proti záverečnému

stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného
stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje
pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 zákona EIA
alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6 zákona EIA. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Správny súd

sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že bez ohľadu na to, čo žalobca uvedie v odvolaní, by
mal žalovaný preskúmať prvostupňové rozhodnutie a opätovne vyhodnotiť zámer podľa jednotlivých
kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA. Odvolacie dôvody slúžia na identifikáciu skutkových a právnych
deficitov z pohľadu účastníka. Odvolacie dôvody determinujú rozsah odôvodnenia rozhodnutia o
odvolaní. Odvolací orgán sa s nimi musí v odôvodnení vysporiadať, inak zaťaží svoje rozhodnutie

vadou nepreskúmateľnosti. Ak by účastník neuviedol žiadne dôvody, odvolací orgán primárne vychádza
zo spisu. Ak účastník v odvolacích dôvodoch neoznačí nové dôkazy, ktoré neboli v prvom stupni
známe, odvolací orgán ich sám aktívne nevyhľadáva (pokiaľ nie sú zrejmé zo spisu). Povinnosť uviesť
odvolacie dôvody je subjektívnou procesnou ťarchou účastníka, zatiaľ čo povinnosť preskúmať vec v
celom rozsahu je objektívnou zákonnou povinnosťou orgánu. V okolnostiach predmetnej veci žalobca

ako odvolateľ nenamietal žiadne konkrétne hmotnoprávne alebo procesnoprávne pochybenie v konaní
prvostupňovéhosprávnehoorgánu.Účelomvykonaniazisťovaciehokonaniajenazákladezámerualebo
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na
doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv
na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Jedná sa o rozsiahle

a komplexné hodnotenie, na ktoré je príslušný orgán štátnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Žalovaný v predmetnej veci skúmal, či prvostupňový správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav
veci a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom
pre posúdenie veci aj z hľadiska vecnej správnosti o tom, že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné
ďalej posudzovať. V okolnostiach predmetnej veci žalovaný správne aplikoval procesný stret revíznej

zásady a procesnej povinnosti účastníka konania vymedziť odvolacie dôvody.

21. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie ako ani prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
uvedenie dôvodov, na základe ktorých správne orgány upustili od vypracovania variantného riešenia,
správny súd poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí na jeho odvolaciu námietku bolo žalobcovi

ozrejmené, že predmetom konania neboli (okrem nulového variantu) aj dva odlišné realizačné
varianty, ktoré by sa od seba líšili rôznou intenzitou a kvalitou vplyvov na životné prostredie, tak
ako predpokladá § 22 ods. 6 zákona EIA, keďže variantné riešenie nebolo v konaní predložené a
posudzované, nakoľko navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne. V súlade s § 22 ods. 6 zákona
EIA príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30

dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak
nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z
pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho
variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v
konaní podľa tohto zákona. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím

č. OU-ZA-OSZP3-2021/036097-002/Hnl zo dňa 27.08.2021 upustil od požiadavky variantného riešenia
posudzovanej činnosti. Dôvody upustenia ako aj odôvodnenie upustenia od variantného riešenia
sú obsahovou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia č. OU-ZA-OSZP3-2021/036097-002/Hnl zo dňa
27.08.2021. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že zámer vypracovaný podľa § 22 a prílohy 9zákona EIA, bude obsahovať jeden variant činnosti, ako aj nulový variant, tzv. variant stavu, ktorý
by nastal, ak by sa zámer neuskutočnil. Zároveň bol navrhovateľ upozornený, že ak z pripomienok
predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona EIA vyplynie potreba posudzovania ďalšieho

reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v ďalšom konaní podľa zákona
EIA. V predmetnej veci aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že predložený zámer
je riešený jednovariantne s poukazom na to, že navrhovateľ listom požiadal Okresný úrad Žilina,
Odbor starostlivosti o životné prostredie o upustenie od požiadavky variantného riešenia. Okresný úrad
Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP3-2021/036097-002/Hn1

zo dňa 27.08.2021 upustil od požiadavky variantného riešenia. Správny súd uzatvára, že napadnuté
rozhodnutienetrpínedostatkomdôvodov,správnymiorgánmibolozdôvodnenéupustenieodpožiadavky
variantného riešenia posudzovanej činnosti.

22. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány nevyhodnotili predložený zámer navrhovanej činnosti
ako činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b)

vodného zákona, a teda neuložil navrhovateľovi povinnosť pred povolením činnosti požiadať orgán
štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska, správny súd vyhodnotil námietku absencie
postupu podľa § 16a vodného zákona ako nedôvodnú. S účinnosťou od 01.01.2022 bol novelizovaný
vodný zákon, a to okrem iného úpravou § 16 ods. 10 a novým znením §16a oproti prechádzajúcej
úprave. Ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnej novele (vykonanej zákonom č. 516/2021

Z.z.) novou právnou úpravou došlo k precizovaniu možnosti uplatnenia výnimky z environmentálnych
cieľov a postupu orgánov štátnej vodnej správy pri povoľovaní tejto výnimky s cieľom zjednodušenia
postupu orgánov štátnej vodnej správy. Úmyslom zákonodarcu teda bolo prijatie novej právnej úpravy,
vychádzajúcej z predošlej praxe, zákonodarca nadviazal na predošlú úpravu, v ktorej boli identifikované
nedostatky a tieto odstránil. S ohľadom na podstatu sledovanú zákonodarcom vo vzťahu k novej právnej

úprave sú stále použiteľné závery vyslovené súdnou praxou, napr. v rozsudku Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 71S/6/2020 z 16.09.2021 alebo rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
75S/22/2020 z 08.09.2021, že nie každá činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie orgánu verejnej správy, je
činnosťou spadajúcou pod posudzovanie podľa § 16a vodného zákona. Obdobne aj dôvodová správa
k zákonu č. 516/2021, ktorým bol novelizovaný § 16a vodného zákona, uvádza, že nie je možné

jednoznačne určiť činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, a preto z toho dôvodu
sú v dôvodovej časti demonštratívne vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať. V
súlade s ustanovením § 73 ods. 19 vodného zákona, príslušný orgán štátnej vodnej správy z hľadiska
vodného hospodárstva zasiela stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, v ktorom s ohľadom na
predložený zámer určí alebo neurčí ako podmienku, požiadať o záväzné stanovisko v zmysle § 16a

vodného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že § 73 ods. 21 vodného zákona je potrebné vykladať
systematicky s ohľadom na postup v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle
zákona EIA v spojitosti s vodným zákonom ako aj s prihliadnutím k dôvodovej správe a súdnej praxi
a nie izolovane tak, že záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona musí byť zadovážené v
každom jednom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie resp. do každého jedného konania.

Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej
vodnej správy nevyhodnotil predložený zámer navrhovanej činnosti ako činnosť, ktorou môže dôjsť
k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, a teda neuložil
navrhovateľovi povinnosť pred povolením činnosti požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie
záväzného stanoviska a jeho stanovisko č.j.: OU-ZA-OSZP3-2022/034619-002/Grfzo dňa 29.06.2022

sa v zmysle zákona EIA považuje za súhlasné.

23. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky správny súd konštatuje, že návrh na začatie
prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu
takéhoto návrhu (rozsudky z 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06 a z 9. novembra 2010,VB Pénzügyi

Lízing, C-137/08). Správny súd považuje návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ
podľa článku 267 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci za nedôvodný, keďže nebola zistená žiadna právna
otázka týkajúca sa výkladu či platnosti predpisov EÚ, ktorá by bola nevyhnutná pre rozhodnutie sporu.
Zo spisu ani z argumentácie žalobcu nevyplýva potreba spresnenia výkladu práva Európskej únie,
ktorá by presahovala rámec ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, prípadne vyvolávala rozpor alebo

pochybnosti pri aplikácii vnútroštátnych predpisov v oblasti životného prostredia. Žalobcom formulované
otázky boli pre vec nepodstatné, boli formulované príliš všeobecne. Správny súd preto zamietol návrh
na prerušenie konania, ktorý je s takýmto návrhom na podanie prejudiciálnej otázky spätý, v zmysle §
100 ods. 1 písm. c) SSP.24. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil
ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže súd nevzhliadol
v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému

ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/
v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.

26. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.