Rozsudok · Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam · Judgement

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203704
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4119203704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcov: 1/ Ing. E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, X., E. F. XX, 2/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX, X., E. F. XX, zastúpených spoločnosťou
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárová 83, IČO: 47 232 765, proti žalovaným:
1/ C. X., nar. XX. X. XXXX, X., E. F. XX, 2/ C. X., nar. XX. XX. XXXX, X., E. F. XX, zastúpeným
spoločnosťou Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., Nitra, Štefánikova trieda 52, IČO: 53 503 007,
o odstránenie neoprávnenej stavby, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/25/2019, o
dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. októbra 2024 sp. zn. 12Co/29/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
19C/25/2019-385 zo dňa 19. októbra 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/25/2019-477
zo dňa 06. mája 2024, rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady
neoprávnenú stavbu - prístavbu s terasou postavenú na spoločnom pozemku parc. č. 409/3 a 409/4
zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie X., a

to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok). Súd zároveň žalobcom
priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok). Štátu priznal voči žalovaným v 1/
a 2/ rade nárok na náhradu trov konania vo výške 314 eur a to tak, že tieto budú uhradené z preddavku
zloženého žalovanými evidovaného pod položkou D14 1627/2020 a žalovaným v 1/ a 2/ rade: 1/ C.
X., nar. XX. X. XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX X., 2/ C. X., nar. X. X. XXXX, bytom E. F.C. XX, XXX
XX X., vrátil zvyšok preddavku na trovy dokazovania v sume 36 eur, zaplateného dňa 29. 10. 2020,

vedeného pod položkou registra D14 1627/2020, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom
učtárne tunajšieho súdu.
1.1. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 119 ods. 2, § 123, § 124,
§ 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3, § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy
SR. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodnutie o nároku žalobcov patrí do právomoci súdu
alebo do kompetencie stavebného úradu. Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SP
12247/2016-026-A. Tr zo dňa 08. 03. 2019 žalobcov vo veci ich nesúhlasu s umiestnením prístavby

k bytovému domu s. č. XXXX na ulici E.. F. odkázalo na súd a konanie o dodatočnom povolení tejto
stavby prerušilo. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci a tiež vzhľadom na rozhodnutie stavebného
úradu, z ktorého je zrejmé, že sporný stav v stavebnom konaní odstránený nebol, dospel súd k záveru,
že v danom prípade je právomoc súdu daná. Súd žalobu považoval za podanú dôvodne, pretožežalobcom ako vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici E. F. v X., s. č. XXXX (kat.
úz. X.) je potrebné poskytnúť ochranu ich vlastníckeho práva. Bolo preukázané, že žalovaní postavili
stavbu, ktorá vlastnícke právo žalobcov obmedzuje, pretože im zabraňuje vo výhľade, zhoršuje kvalitu

ich bývania a celkom im znemožňuje realizovať výstavbu tzv. francúzskeho okna, o ktoré mali žalobcovia
záujem. Realizovať tzv. francúzske okno by bolo možné len za predpokladu, že dôjde k zníženiu sklonu
strechy prístavby, čo strany sporu aj zamýšľali vykonať a za týmto účelom dňa 01. 10. 2021 uzavreli
mimosúdnu dohodu. Žalovaní však napriek ich prísľubu vykonať zníženie sklonu strechy prístavby v
zmysle znaleckého posudku v lehote do 01. 06. 2022, ani nezačali realizovať. Žalovaní spornú prístavbu

postavili bez stavebného povolenia a bez súhlasu žalobcov. Žalobcovia síce ešte pred začatím realizácie
tejto stavby podpísali písomný súhlas, z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobcovia v
čase podpisu tohto súhlasu projektovú dokumentáciu ani nemali k dispozícii, žalovaný 1/ im ukázal len
jednoduchý náčrt a ubezpečil ich o parametroch prístavby, ktoré napokon pri jej realizácii ani nedodržal
a vyhotovená prístavba nebola v súlade ani s projektovou dokumentáciou predloženou stavebnému
úradu. Projektovú dokumentáciu predloženú stavebnému úradu dokonca vyhotovila iná osoba ako sa

uvádza v predmetnom súhlase (tu je uvedené F. P.). Zo znaleckého posudku A. J. H. vyplynulo, že
rozdiely medzi stavbou, ktorá je reálne postavená a stavbou zakreslenou v projektovej dokumentácii,
nie sú zanedbateľné (rozdiel medzi výškou prístavby a úrovňou podlahy žalobcov 0,47 m, väčší sklon
strechy namiesto 3° je 9°, terasa pri prístavbe v projektovej dokumentácii nie je zakreslená vôbec).
Bolo pritom preukázané, že žalobcovia postup výstavby od začiatku namietali, opakovane stavebnému

úradu doručovali pripomienky a sťažnosti, žalovaný 1/ bol stavebným úradom vyzývaný na predloženie
potrebnýchdokladov,ktoréstavebnémuúradunedoručilaajnapriektomu,žestavebnépovolenienemal,
stavbudokončil.Žalovanívsúčasnostistavbuužívajúajnapriektomu,ženiejeskolaudovaná.Takémuto
konaniu žalovaných nie je možné poskytnúť ochranu.
1.2. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaní pred

samotnou realizáciou prístavby túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z
povahy samotnej prístavby je zrejmé, že ide o podstatnú zmenu na bytovom dome. Žalobcovia pred
samotným začatím stavby trvali na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k priľahlým pozemkom. K
argumentu žalobcov, že nemajú prístup k šachte kanalizačného zberača súd uviedol, že tento argument
nepovažovalprirozhodovanízapodstatný.Súdtiežnemalpreukázané,žežalobcoviabyboliobmedzení

v prístupe na priľahlé pozemky, resp. sporná prístavba by zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k
nim. Z výpovedí žalovaného 1/, ako aj svedka Z. D. však vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými
spoluvlastníkmi existujú dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás
pozemku, pričom prístavba žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe
takýchto (ústnych) dohôd, ako aj dlhodobo zaužívaného stavu užívať.

1.3. Súd sa zamýšľal aj nad účelnosťou odstraňovania prístavby, ktorá prakticky tvorí súčasť bytu
žalovaných a prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaným v súvislosti s odstraňovaním prístavby vznikne
hospodárska strata spočívajúca v nákladoch, ktoré budú musieť na odstránenie prístavby vynaložiť.
Napriek tomu, že presné náklady neboli vyčíslené, už z povahy veci vyplývalo, že tieto nie sú
zanedbateľné a žalovaným nepochybne v súvislosti s odstraňovaním prístavby významná hospodárska

strata vznikne. Ani tieto okolnosti však nemôžu vyvážiť nedostatok dobrej viery žalovaných pri realizácii
stavby. Tí si museli byť vedomí toho, že v čase realizácie prístavby nemali právoplatné stavebné
povolenie, čo znamená, že neboli oprávnení stavbu uskutočniť, napriek tomu ju však uskutočnili
a dokonca vo väčšom rozsahu ako v plánovanej projektovej dokumentácii. V tejto súvislosti bolo
irelevantné,čižalovanípotrebovalisúrneriešiťbytovúotázku.Knámietkežalovanýchohľadommožného

narušenia statiky bytového domu pri odstraňovaní prístavby súd uviedol, že sporná prístavba nebola
súčasťou pôvodnej stavby, ale bola k nej pristavaná dodatočne. Pôvodná stavba bola spôsobilá stáť aj
bez tejto prístavby.
1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2
CSP a úspešným žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách

štátu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09. 01. 2023 tak, že štátu
priznalvočižalovaným1/a2/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%sodkazomnaustanovenie
§ 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu
konania nariadil znalecké dokazovanie. Strany boli uznesením č. k. 19C/25/2019-213 zo dňa 06. 10.
2020 zaviazaní na úhradu preddavkov na vypracovanie znaleckého posudku, a to každý vo výške 350

eur. Uznesením č. k. 19C/25/2019-292 zo dňa 07. 07. 2021 bolo znalcovi priznané znalečné vo výške
664 eur, ktoré bolo v časti 350 eur čerpané z preddavku zloženého žalobcami a zvyšok v sume 314
eur bol uhradený z rozpočtových prostriedkov súdu, čím vznikli štátu trovy konania vo výške 314 eur.
Žalobcovia boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalovaní žiadny materiálne merateľný úspech nedosiahli,preto súd priznal štátu voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že trovy
štátu budú po právoplatnosti tohto uznesenia uhradené z preddavku zloženého žalovanými vo výške
350 eur, ktorý sa nachádza na účte súdu pod položkou D14 1627/2020. Proti tomuto uzneseniu podali

v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/42/2023-466 zo dňa 27. 03.
2024 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09. 01. 2023 o trovách štátu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to vydanie dopĺňacieho rozsudku,
ktorým súd opätovne rozhodne o trovách štátu. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu dopĺňacím
rozsudkom č. k. 19C/25/2019-477 zo dňa 06. 05. 2024 tak, že štátu priznal voči žalovaným 1/ a 2/

nárok na náhradu trov konania vo výške 314 eur tak, že tieto budú uhradené z preddavku zloženého
žalovanými evidovaného pod položkou D14 1627/2020 a žalovaným 1/ a 2/ vrátil zvyšok preddavku na
trovy dokazovania v sume 36 eur, zaplateného dňa 29. 10. 2020, vedeného pod položkou registra D14
1627/2020. Dopĺňací rozsudok odôvodnil s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 a ust. § 225 ods. 1, 2, § 258 ods. 1,
2, § 259 CSP. O náhrade trov štátu súd rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal procesne neúspešných
žalovaných s tým, že trovy štátu budú po právoplatnosti tohto uznesenia uhradené z preddavku vo výške

350 eur zloženého žalovanými dňa 29. 10. 2020, ktorý sa nachádza na účte súdu pod položkou D14
1627/2020 a zvyšok im bude vrátený.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. októbra 2024 sp. zn. 12Co/29/2024
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil tak, že

žalobu zamietol (I. výrok). Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. (II. výrok)
2.1. V odôvodnení uviedol, že žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, ktorí nemohli ako
vlastníci podať žalobu bez toho, aby sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov, ktorej predmetom by
bolo hlasovanie ohľadom prístavby bytového domu. Pred odvolacím súdom rezonovala najmä potreba

výstavby francúzskeho okna žalobcu 1/ a za tým účelom aj zníženie strechy prístavby na úroveň podlahy
žalobcov. Žalobcovia uviedli, že znalecký posudok č. 29/2021 nebol žiadnou zo strán nenamietaný. Z
tohto posudku pritom vyplývalo, že bez zásahu do prístavby sa dá prístrešok znížiť o 47 cm. Žalovaný 1/
uviedol, že francúzske okno si mohli žalobcovia vybudovať aj v minulosti, no neurobili tak. Nerozumie,
prečo začali s požiadavkou francúzskeho okna, až keď videli ich prístavbu. Za aktuálnej situácie by

mohlo vzniknúť francúzske okno vo výške 2 m. Žalobcovia na druhej strane tvrdili, že žalovaní vedeli o
ich požiadavke na vybudovanie francúzskeho okna. Až v okamihu, keď videli, že prístavba sa vytiahla do
vyššej výšky, vedeli, že realizácia francúzskeho okna nebude možná. Napriek tomu, že žalovaní vedeli
o potrebe stavebného povolenia, pokračovali v budovaní prístavby.
2.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1,

§ 139 ods. 1, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzhľadom na žalovanými namietanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov sa zaoberal prioritne otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie.
Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov z dôvodu, že o prístavbe sa neuskutočnilo
hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil. Ustanovenie § 14a
ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje prehlasovanému

vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Uvedené ustanovenie však rieši len
situáciu, keď sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov, na ktorej vlastníci prijali rozhodnutie. V prípade,
že prehlasovaný vlastník nesúhlasí s rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov, môže sa obrátiť na
súd. Zákon však nevylučuje žiadnemu z vlastníkov bytov obrátiť sa so žalobou na súd, ak je do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahované, a to bez ohľadu na to, či sa o danom probléme hlasovalo
na schôdzi vlastníkov bytov. V danom prípade vlastníci bytov nehlasovali ani pred výstavbou spornej
prístavby. Takýto výklad zákona by fakticky znemožnil žalobcom domáhať sa ich práv, keďže sa žiadne
hlasovanie neuskutočnilo a neexistovali tak žiadni prehlasovaní vlastníci, ktorým by zákon umožnil
obrátiť sa na súd podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.

2.3. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaných ohľadom danosti právomoci civilného
súdu rozhodnúť v predmetnom spore. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého
štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový
poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3, kde určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

iné orgány. Pre vyriešenie otázky, či tá ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených
ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej
stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia stavby -prístavby s terasou, ktorú žalovaní postavili bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov na pozemku parc.
č. 409/3 a č. 409/4, kat. úz. X., ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov, žalovaných
a pána Z. D.. Ako rozhodujúce skutočnosti uviedli, že podanou žalobou sa domáhajú ochrany

svojho vlastníckeho práva, do ktorého žalovaní zasiahli vybudovaním nepovolenej stavby tým, že bez
povolenia stavebného úradu, napriek ich námietkam a sťažnostiam, postavili uvedenú prístavbu. V
žalobe bol teda tvrdený vzťah vyplývajúci z hmotného práva medzi žalobcami ako spoluvlastníkmi
pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená, a vlastníkmi bytov č. 28 a č. 24 v dotknutom
rodinnom dome, a žalovanými ako stavebníkmi a vlastníkmi nepovolenej stavby - prístavby a súčasne

spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je táto stavba postavená. Takto skutkovo vymedzená žaloba
nepochybne vyplýva z občianskoprávneho (majetkového) vzťahu medzi fyzickými osobami upraveného
Občianskym zákonníkom. Žalobcovia sa nedomáhali výlučne ochrany proti porušeniu stavebných
predpisov, ale ochrany proti trvajúcemu zásahu do ich vlastníckych práv, a teda ide o súkromnoprávny
spor, ktorý v zmysle § 3 CSP prejednávajú a rozhodujú civilné súdy. Odvolací súd nevylúčil, že v
zmysle ustanovenia § 88 a nasl. Stavebného zákona je orgánom oprávneným nariadiť odstránenie

stavby stavebný úrad, avšak právomoc stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby nevylučuje
existenciu právomoci civilného súdu rozhodnúť o žalobcami podanej žalobe. Navyše samotný stavebný
úrad strany sporu v súlade s ustanovením § 137 stavebného zákona odkázal na podanie žaloby na
civilný súd a správne konanie do rozhodnutia tohto súdu prerušil. V súvislosti s otázkou právomoci
súdu rozhodovať predmetný spor sa odvolací súd riadil ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

slovenských, ale i českých súdnych autorít. V zmysle § 137 Stavebného zákona sa aj v konaniach
podľa stavebného zákona môžu vyskytnúť občianskoprávne námietky týkajúce sa vlastníckych a
užívacích práv k pozemkom a stavbám. V konaní podľa Stavebného zákona možno uplatniť všetky
námietky vychádzajúce z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám, teda aj námietky týkajúce sa
zásahov do vlastníckych a užívacích práv. O námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných

práv k pozemkom a stavbám musí stavebný úrad rozhodnúť sám v prípade, že riešenie je v jeho
pôsobnosti (uznesenia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1902/2001 z 19. 03. 2002, sp. zn. 22Cdo/410/2005 z
26. 05. 2005, sp. zn. 22Cdo/572/2003 z 08. 04. 2003, sp. zn. 2Cdo/2929/1999 z 22. 10. 2001, sp.
zn. 22Cdo/1902/2001 z 19. 03. 2002). V prípade námietok uplatnených v stavebnom konaní môže
stavebný úrad účastníka odkázať na súd len s takou námietkou, ktorej riešenie presahuje rozsah jeho

pôsobnosti, príp. rozsah pôsobnosti spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. V každom prípade musí
stavebný úrad dôsledne vyhodnotiť charakter námietok účastníkov stavebného/územného konania,
teda či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického alebo stavebno-
technickéhocharakteru.Odvolacísúdmalzato,žeposúdenievznesenýchnámietokžalobcovpresahuje
právomoc príslušného stavebného úradu, ktorý rozhoduje o odstránení stavby, pretože nejde o námietky

územno-technického alebo stavebno-technického charakteru, ale o námietky existujúcich a trvajúcich
zásahov do vlastníckych a užívacích práv žalobcov ako vlastníkov bytov č. 28 a 24 v dotknutom bytovom
dome a ako spoluvlastníkov pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. V platnej judikatúre je
ustálený názor, že pokiaľ ide o zásahy do vlastníckeho práva, ktoré nastali a trvajú, a teda ide o ochranu
proti existujúcemu zásahu do práva, rozhodovanie o námietkach vychádzajúcich z vlastníckych práv k

pozemkom a stavbám patrí do právomoci súdu. Opačne by tomu bolo v prípade budúcich (očakávaných)
zásahov do vlastníckych práv, proti ktorým sa ochrany možno domáhať v konaní podľa Stavebného
zákona (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/504/2005 zo dňa 18. 04. 2005, sp. zn. 22Cdo/572/2003
zo dňa 08. 04. 2003, sp. zn. 30Cdo/2076/2003, rozhodnutie KS TT sp. zn. 25Co/56/218 zo dňa 26. 03.
2019, sp. zn. 11Co/230/2018 zo dňa 02. 09. 2019).

2.4. V prejednávanej veci nesporne išlo o tvrdené zásahy do vlastníckych a užívacích práv žalobcov v
dôsledkuvystavanianepovolenejstavby,pričomtietozásahytrvajúaexistujúajvsúčasnosti.Žalobcovia
sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka,
a preto bola daná právomoc súdu o nich rozhodnúť. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka tiež
umožňuje domáhať sa odstránenia stavby, avšak len tej, ktorá je postavená na cudzom pozemku bez

oprávnenia, čiže neoprávnenej stavby. V prejednávanej veci išlo o žalobu na odstránenie stavby, ktorá
však nie je postavená na cudzom pozemku, preto nie je stavbou neoprávnenou, ale je postavená na
pozemku, ktorého stavebník je podielovým spoluvlastníkom. Po ustálení právomoci súdu rozhodovať
predmetný spor sa odvolací súd ďalej zaoberal námietkou právneho posúdenia tohto sporu, keďže
žalovaní v odvolaní namietali, že podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ktorý na daný spor aplikoval

súd prvej inštancie, sa možno domáhať žaloby na vydanie veci, zapieracej žaloby, žaloby na zdržanie
sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, určovacej žaloby, nie však žaloby na odstránenie
stavby. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na samotné znenie ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho právaneoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Zo znenia tohto ustanovenia možno vymedziť rozlišovanie dvoch základných druhov vlastníckych žalôb,
a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba o zdržanie

sa zásahov). Z použitia slovného spojenia „najmä“ vyplýva, že výpočet žalôb na ochranu vlastníckeho
práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka nie je ohraničený, ale na ochranu vlastníckeho práva
môžu slúžiť aj iné žaloby, ktoré zákon výslovne neuvádza. Z dôvodu, že § 126 Občianskeho zákonníka
uvádza len demonštratívny (príkladný) výpočet druhov žalôb na ochranu vlastníckeho práva, zákon
pripúšťa aj iný druh žaloby na jeho ochranu, a teda aj podanie žaloby o odstránenie stavby, pokiaľ sa

nemožno domáhať odstránenia stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka nebolo možné aplikovať, pretože sa vzťahuje na ochranu
vlastníckych práv pri neoprávnených stavbách, teda stavbách postavených na cudzom pozemku. Je
potrebné rozlišovať medzi označením neoprávnená a nepovolená stavba. V prípade neoprávnenej
stavby ide o stavbu postavenú na pozemku, ku ktorému stavebník nemá žiadne vlastnícke, či užívacie
práva, a v prípade nepovolenej stavby ide o stavbu, ktorá nie je postavená na cudzom pozemku,

ale na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov. V
danom prípade prístavby postavenej na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov,
žalovaných a pána D., išlo o nepovolenú stavbu, avšak nie o stavbu neoprávnenú. Žalobcovia sa teda
mohli žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia závadného stavu, ktorý bol
neoprávneným zásahom spôsobený, a to aj prostredníctvom žaloby o odstránenie stavby. Námietka

žalovaných preto nebola dôvodná. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd vo veci rozhodol
formalistickým výkladom právnych noriem bez zohľadnenia samotnej spravodlivosti pri rozhodovaní.
Uvedená námietka žalovaných bola východisková pri prejednávaní tohto sporu, keď sa odvolací súd pri
rozhodovanípridŕžalprizmyúlohysúduvpodmienkachmateriálnehoprávnehoštátu,ktoroujevždynájsť
zákonné riešenie v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi

princípmi. Súd musí nielen formálne rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať
k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická
aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť
absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil
výklad v duchu zákona. Vždy je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych skutkových zistení v každej

súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované
a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to
môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy
prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým
demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký

imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve
rozpoznať cez zákon spravodlivosť. A práve uvedenými úvahami sa spravoval odvolací súd aj v
predmetnom spore, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie v tomto spore síce aplikoval správne
zákonné ustanovenia, avšak ich aplikácia nesmerovala k spravodlivému výsledku - rozhodnutiu sporu,
pretože súd nezohľadnil dôsledne všetky vyššie uvedené okolnosti a nezaoberal sa dôsledne otázkou,

aké konkrétne užívacie práva žalobcov sú nepovolenou prístavbou dotknuté a akým konkrétnym
spôsobom, a súčasne neprihliadol dostatočne na následok, ktorý na strane žalovaných nastane v
prípade uloženia im povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu. Súd teda nezohľadnil proporcionalitu
zásahu do práv žalobcov protiprávnym konaním žalovaných a následkom odstránenia stavby, pričom
uvedená proporcionalita bola pre rozhodnutie tohto sporu smerodajná.

2.5. Na jednej strane odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uviedol, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaní sa ešte pred začatím realizácie nepovolenej stavby so
žalobcami písomne dohodli, keď v listine „Vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov“ zo dňa 20. 04.
2016, žalobcovia s realizáciou prístavby vyjadrili súhlas, avšak v čase podpisu tohto súhlasu žalobcovia
projektovú dokumentáciu predloženú stavebnému úradu nemali k dispozícii. Žalovaný 1/ im ukázal

len jednoduchý náčrt prístavby a ubezpečil ich o jej parametroch, ktoré následne pri jej realizácii
neboli dodržané, a vyhotovená prístavba napokon nebola v súlade ani s projektovou dokumentáciou
predloženoustavebnémuúradu.Odprojektovejdokumentáciesažalovaníodchýlili,keďževýškastrechy
prístavby v napojení na fasádu domu je nižšia ako bola vedená v projektovej dokumentácii o 0,15
m. Podľa predloženej projektovej dokumentácii by bol rozdiel medzi úrovňou podlahy žalobcov a

žalovaných vo výške 0,623 m, v skutočnosti rozdiel predstavuje 0,47 m. Sklon strechy je 9° namiesto
3°, terasa pri prístavbe v projektovej dokumentácii nebola zakreslená, rozdiel bol taktiež vo svetlej
výške miestnosti (plánovaná na úrovni 2,741 m, v skutočnosti je nameraná 2,378 m) a v použitom
materiáli strechy - škridle. Odchýlenie sa od projektovej dokumentácie prístavby konštatoval súdnyznalec v znaleckom posudku č. 29/2021 (č. l. 253). V súdnom konaní dôvody odchýlenia sa žalovaní
žiadnymi relevantnými skutočnosťami nevysvetlili. Žalobcovia namietali výstavbu nepovolenej stavby
predsprávnymorgánom,avšakžalovaníajnapriektomu,žestavebnépovolenienemali,stavbudokončili

a užívajú ju aj napriek tomu, že nie je skolaudovaná. Žalovaní tiež pred samotnou realizáciou prístavby
túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z povahy samotnej prístavby je zrejmé,
že ide o podstatnú zmenu vykonanú na spoločnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní postavili predmetnú prístavbu bez
stavebného povolenia. Na strane druhej, napriek uvedenému nezákonnému postupu žalovaných, ktorí

postavili prístavbu bez stavebného povolenia, bolo potrebné v tomto konaní vychádzať aj z ďalších
skutočností dôležitých pri rozhodovaní, a to skutočností, ktoré predchádzali vzniku sporu a taktiež bolo
potrebné prihliadnuť na konkrétne dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňovali zásah do ich vlastníckych a
užívacích práv, a teda potrebu odstránenia nepovolenej stavby. Tu odvolací súd považoval za relevantné
uviesť, že dôvody, ktorými žalobcovia zdôvodnili odstránenie nepovolenej stavby, nepovažoval odvolací
súd za tak závažné, aby mali za následok jej odstránenie. Odvolací súd nepoprel, že zriadená prístavba

určitým spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti stavu, kedy táto prístavba postavená nebola, avšak
s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v predmetnom spore, nezasahuje do ich práv v
takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť žalovaným sankciu spočívajúcu v odstránení
stavby. Žalobcovia odôvodnili zásah do ich vlastníckych a užívacích práv zhoršením užívania ich
bytu, keďže sa na streche prístavby zhromažďujú a posedávajú holuby, pričom zanechávajú na nej

trus. K tejto skutočnosti bol vypočutý tretí spoluvlastník dotknutých nehnuteľností pán D., chovateľ
holubov, ktorý uviedol, že sa mu zdalo, že na strechu prístavby niekto hádzal pšenicu, na ktorú sadali
mláďatá. Tie sa na pšenicu dajú nalákať, ale staršie holuby si už na pšenicu nesadajú. Mal teda
za to, že niekto pravdepodobne na strechu holubom nasypal pšenicu, aby ich nalákal. Z uvedeného
vyjadrenia svedka pána D. vyplynulo, že problém sadania holubov na strechu prístavby nie je relevantný,

pretože holuby na strechu prístavby sadajú len pokiaľ je na streche nasypaná pšenica, aj to len v
prípade, ak ide o dospievajúce holuby. Fotografie holubov predložené žalobcami boli s najväčšou
pravdepodobnosťou vyhotovené po nalákaní holubov. Uvedené bolo tiež zrejmé zo samotných fotografií,
na ktorých niektoré holuby nachádzajúce sa na streche prístavby skutočne pôsobili, ako by sa na streche
kŕmili. Z viacerých fotografií nachádzajúcich sa v spise (č. l. 102, 125, 126) vyhotovených nezávisle od

seba, nebola prítomnosť holubov na streche prístavby preukázaná. Rovnako na fotografiách strechy
prístavby vyhotovených znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 29/2021, sa žiadne holuby
nenachádzali (č. l. 286, 287). Tieto sa nenachádzali ani na susedných prístavbách (č. l. 127, 128,
130). Samotní žalobcovia napokon v písomnom vyjadrení v odvolacom konaní uviedli, že holuby na
strechu nesadajú z dôvodu obavy pána D. nakazením sa vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu

nepúšťa. Nepriamo tým potvrdili, že holuby sa na streche nenachádzajú. Pokiaľ teda holuby nebudú
na streche prístavby prikrmované, ich výskyt na streche je fakticky vylúčený a daný stav nebude pre
žalobcov predstavovať podstatné zhoršenie kvality bývania. O nezaujatosti výpovede pána D. súd nemal
pochybnosť, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tento svedok mal akýkoľvek negatívny vzťah k
stranám sporu a svedčil by s úmyslom niektorej zo strán sporu uškodiť.

2.6. Žalobcovia zásah do ich vlastníckych a užívacích práv odôvodnili taktiež zhoršeným výhľadom z
okna, ktorý sa snažili preukázať fotografiami, podľa ktorých väčšinu zorného uhľa pohľadu z okna tvorí
práve strecha prístavby, keďže sa nachádza priamo pod oknom a vo výške 0,47 m nad podlahovou
úrovňou bytu žalobcu 1/. Argumentáciu zníženej kvality výhľadu z okna bolo potrebné tiež brať do úvahy,
keďže potencionálne môže ovplyvniť kvalitu užívania bytu žalobcami. V tomto prípade však výhľad z

okna žalobcu nebol natoľko zhoršený, aby podstatným spôsobom znížil kvalitu ich bývania s následkom
potreby odstránenia spornej prístavby. Nad prístavbou žalovaných sa nachádza okno z kuchyne žalobcu
1/,predktorýmjeumiestnenákuchynskálinka.Napriekpostavenejprístavbebolozoknavidieťprevažnú
časť záhrady a stromov, pričom strecha prístavby sa nenachádzala v priamom zornom poli pohľadu
do diaľky, je situovaná na úrovni podlahy. Naviac, pred postavením prístavby sa na danom mieste

nachádzal krytý prístrešok, ktorý s určitosťou taktiež ovplyvňoval výhľad z okna žalobcu. Prístavba
žalovaných neovplyvňuje ani svetelnosť bytu žalobcov. Znalecký posudok sa na strane 22 zaoberal
len svetlou výškou miestnosti žalovaných, ktorá bola plánovaná na úrovni 2,741 m, no v skutočnosti
bola nameraná 2,378 m. Žalovaní v podanom odvolaní zdôraznili, že odstránením prístavby nedôjde
žiadnym spôsobom k zlepšeniu právneho či skutkového postavenia žalobcov v kontexte oprávnenia

užívať „zastavaný“ pozemok či stavbu v mieste prístavby. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil,
pretože medzi spoluvlastníkmi existuje určitá ústna dohoda o užívaní priľahlých pozemkov tak, že každý
zo spoluvlastníkov užíva vyčlenenú časť týchto pozemkov. Postavená prístavba sa nachádza práve na
časti priľahlých pozemkov, ktorú majú v užívaní výlučne žalovaní, je oplotená a žalobcovia na ňu prístupnemajú, preto z hľadiska oprávnenia žalobcov užívať pozemok v časti jeho zastavenia prístavbou s
terasou, postavením prístavby nedošlo k zásahu do užívacieho práva žalobcov k priľahlým pozemkom
v tejto časti a ani odstránením tejto prístavby nedôjde k odstráneniu zásahov do užívacích práv

žalobcov k priľahlým pozemkom v tejto časti. Prístavba reflektuje dlhoročný skutočný spôsob užívania
spoločných priľahlých pozemkov, žiadnym spôsobom nezasahuje do užívania priľahlých pozemkov
ostatnými spoluvlastníkmi. Žalobcovia teda nepreukázali, že by postavenie prístavby zasiahlo do ich
spoluvlastníckych práv k priľahlým pozemkom. Ani súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobe vyhovel,
nemal preukázané, že by žalobcovia boli obmedzení v prístupe na priľahlé pozemky, resp., že by sporná

prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovaného
1/, ako aj svedka Z. D., z ktorých vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú
dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba
žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd, ako aj
dlhodobo zaužívaného stavu užívať.
2.7. Pre odvolací súd pri rozhodovaní tohto sporu bolo tiež smerodajným preskúmať účelnosť

odstránenia zriadenej prístavby. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby treba skúmať majetkový
a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú
stavbyslúžiaceakoobydlie(čl.21ods.3ÚstavySR)najmäpremaloletédeti.Jetiežpotrebnéprihliadnuť
na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, na aký účel
bola stavba zriadená, aký je jej charakter, aký je rozsah zastavaného pozemku, za akých okolností

bola stavba zriadená, ako i možnosť využitia pozemku po odstránení stavby. Tiež je nutné prihliadnuť
aj na to, aká ujma v dôsledku nepovolenej stavby vznikla a ako sú obmedzení žalobcovia v užívaní
svojich nehnuteľností (obdobný názor pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby zaujal aj Najvyšší
súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo/432/2002 zo dňa 17. 04. 2002). Účelnosť odstránenia je potrebné
hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu.

Žalobcami požadované odstránenie prístavby však za súčasnej situácie súd posúdil ako také, ktoré nie
je účelné a hospodárne. Súd v prípadoch rozhodovania o odstránení stavby má povinnosť prihliadať
na účel daného zásahu, na záujem na ďalšom využití pozemku a stavby, ako aj na povahu a rozsah
hospodárskej straty, ktorá by odstránením prístavby vznikla. V rámci tejto voľnej úvahy súd zohľadnil, že
ideoprístavbuknehnuteľnostižalovaných(bytu),kdesavsúčasnostinachádzajúobytnépriestory,ktoré

žalovaní spolu s ich maloletými deťmi užívajú a bývajú v nich. Rovnako súd zohľadnil, že predmetná
prístavba sa nachádza síce na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalovaných a pána D.,
avšak na tej časti spoločných nehnuteľností, ktoré na základe dohody o užívaní spoločných pozemkov
okolo rodinného domu, užívajú výlučne žalovaní. Čo sa týka majetkového a ekonomického dopadu
odstránenia prístavby, odvolaciemu súdu bolo zrejmé, že odstránenie by vyžadovalo značné finančné

prostriedky zo strany žalovaných, pričom nemožno opomenúť ani finančné prostriedky, ktoré žalovaní
vynaložili na postavenie prístavby. Rovnako súd zobral do úvahy skutočnosť, že pred postavením
prístavby sa na jej mieste nachádzal prístrešok, a teda pozemok pod prístavbou bol rovnako využívaný
na zastavanie. S najväčšou pravdepodobnosťou by aj po odstránení nepovolenej stavby bol tento
pozemok využitý na rovnaký účel, a to na terasu alebo prístrešok. Taktiež odvolací súd zohľadnil, že

aj žalobcovia (resp. žalobkyňa 2/) majú postavenú prístavbu k bytovej jednotke, s ktorej výstavbou
žalovaní bez podmienok súhlasili. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na dažďovú vodu, od ktorej má vlhnúť
stena rodinného domu, tu odvolací súd odkázal na obsah znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že
z technického hľadiska realizácie prístavby nebol zistený negatívny vplyv na bytový dom. Na základe
týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ujma, ktorá by žalovaným v dôsledku odstránenia

nepovolenej stavby vznikla, by bola zjavne neprimeraná v porovnaní s tým, ako sú obmedzení na svojich
právach žalobcovia.
2.8. Odvolací súd taktiež prihliadol na okolnosti predmetnej veci, ktoré predchádzali vzniku tohto sporu,
a to konkrétne na skutočnosť, že žalobcovia pred začatím stavby žalovaným udelili súhlas s postavením
prístavby, a teda boli uzrozumení s myšlienkou, že žalovaní si pristavia k svojmu bytu prístavbu.

Nakoniec aj žalobcovia (žalobkyňa 2/) si v minulosti zlepšili komfort svojho bývania vybudovaním
prístavby a terasy, preto nemali dôvod, aby žalovaným neumožnili za dohodnutých podmienok taktiež
zrealizovať prístavbu. Aj keď žalobcovia tvrdili, že skutočnosť odchýlenia sa od náčrtu prístavby bola
dôvodom, prečo upustili od udeleného súhlasu a obrátili sa na správny orgán a neskôr na súd, z
obsahu spisu skôr vyplývalo, že žalobcovia zmenili svoj názor a súhlas s vybudovaním prístavby z

dôvodu, že nesúhlasili so sklonom strechy prístavby, ktorá im neumožňovala vybudovať francúzske
okno v kuchyni. Uvedené bolo zrejmé aj z dohody uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 01. 10. 2021,
v ktorej sa žalovaní zaviazali znížiť sklon strechy prístavby, aby následne mohlo dôjsť k vybudovaniu
francúzskehooknažalobcami.Žalobcoviaažpočasvýstavbyprístavbyzačalipodmieňovaťichsúhlassostavbou pochôdznou strechou prístavby a vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní však podmienky
žalobcov nesplnili, a žalobcovia tak nemôžu predmetnú prístavbu využiť vo svoj prospech. Žalobcom
teda v skutočnosti nešlo ani tak o odstránenie celej prístavby, ako o zníženie sklonu strechy, ktorá

by im umožnila vybudovať francúzske okno, ktorým by sa vchádzalo na terasu. Aj zo záznamu
Orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 23. 10. 2018 vyplývalo, že žalobcovia mali záujem o
vybudovanie terasy (č. l. 45), čo však začali namietať v stavebnom konaní až neskôr. Zo znaleckého
posudku č. 29/2021 znalca A. (č. l. 255) bolo však zrejmé, že realizácia prístavby s možnosťou
realizácie francúzskeho okna s pochôdznou terasou so železobetónovou doskou na úrovni výšky

podlahy žalobcov, je z technického hľadiska nerealizovateľná z dôvodu technických limitov jestvujúcej
stavby - nosnosť nákladov, nutnosť vybudovania stužujúcich vencov, nosnosť obvodového muriva,
finálna výška nášľapnej vrstvy terasy, obtiažna technická realizácia. S vybudovaním terasy nesúhlasili
ani ostatní spoluvlastníci (žalovaní a pán D.). Žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že súhlas
s vybudovaním prístavby podmieňovali vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní naopak tvrdili, že
požiadavku francúzskeho okna žalobcovia vzniesli až po začatí realizácie prístavby (č. l. 101 spisu).

Ani z vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov zo dňa 20. 04. 2016 a ani z obsahu spisu mesta
Nitra nevyplývalo, že by žalobcovia svoj súhlas s prístavbou podmienili výstavbou francúzskeho okna
a pochôdznou terasou. Súhlas so stavbou začali po započatí výstavby podmieňovať len vysporiadaním
pozemkov (č. l. 6, 23, 37 spisu). Napokon ani v samotnej žalobe nebola žiadna zmienka o zámere
vybudovania francúzskeho okna, ktorým mali žalobcovia podmieňovať súhlas s vybudovaním spornej

prístavby žalovaných. Žalobcom ani v súčasnosti nič (okrem súhlasu ostatných vlastníkov) nebránilo,
aby si francúzske okno nesiahajúce až po úroveň podlahy vybudovali. Pokiaľ však ich cieľom bolo takéto
okno využívať ako vstup na terasu, uvedené by nebolo ani možné, keďže podľa znalca má stavba
stavebné limity a stredový murovaný medziokenný pilier nemá nosnú funkciu.
2.9. Pokiaľ žalobcovia odstránenie stavby odôvodňovali zhoršením výhľadu, množstvom holubov,

vlhnutím steny, poškodzovaním fasády domu, zamedzením prístupu ku kanalizačnému otvoru, tak vo
vzťahu k týmto námietkam žalobcovia tak, ako už odvolací súd vyššie uviedol, nepreukázali, že by
postavenie prístavby zasahovalo do ich práv v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť
žalovaným prístavbu odstrániť. Pokiaľ však hlavným dôvodom odstránenia prístavby bola nemožnosť
vybudovania francúzskeho okna a nemožnosť využívania prístavby ako terasy, tak tu bolo treba uviesť,

že žalobcovia ničím nepreukázali, že podmieňovali svoj súhlas s vybudovaním prístavby zo dňa 20. 04.
2016 pochôdznou terasou a vybudovaním francúzskeho okna. Pokiaľ žalobcovia súhlas s vybudovaním
prístavby udelili žalovaným len pod podmienkou, že na prístavbe im bude umožnené mať terasu a
zároveň vybudovať francúzske okno, mali to jasne pri podpise súhlasu žalovaným deklarovať a svoje
tvrdenie o takomto podmienenom súhlase aj preukázať. Aj z obsahu spisu vyplývalo, že žalobcovia svoj

súhlas so stavbou začali podmieňovať až po začatí výstavby, a to najskôr vysporiadaním pozemkov (č.
l. 6, 23, 37 spisu), a neskôr, keď už bola prístavba postavená, žalobcovia pred orgánom stavebného
dohľadu dňa 23. 10. 2018 uviedli, že „tam chceli mať terasu“. Tiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa
žalobcovia domáhali odstránenia celej prístavby, keď im v skutočnosti išlo len o zníženie sklonu strechy
nad prístavbou. Ohľadom zníženia sklonu strechy bola medzi stranami sporu uzatvorená aj dohoda (č.

l. 331 spisu), avšak k jej zrealizovaniu pre odmietnutie zo strany žalovaných napokon nedošlo. Ako
vyplývalo zo znaleckého posudku č. 29/2021, nad úroveň podlahy žalobcov presahuje len napojenie
strešnej krytiny na vonkajšiu stenu domu, a to 47 cm, presah samotnej prístavby nad úroveň podlahy
žalobcov nebol znalcom konštatovaný. Žalobcovia tak podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázali
dôvodnosť žaloby na odstránenie celej prístavby ani z dôvodu nemožnosti vybudovania francúzskeho

okna.
2.10. Žalovaní namietali, že žalobcovia boli povinní preukázať, že protiprávnosť ich (žalovaných)
konania nadobudla takú intenzitu, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami zákona a dobrými mravmi,
že také porušenie zákona musí ustúpiť ústavnému princípu zakotvenému v čl. 20. ods. 1 Ústavy SR.
Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že žalovaní sa jednoznačne dopustili protiprávneho konania,

keď postavili prístavbu bez stavebného povolenia, čoho následkom môže byť v záujme ochrany
vlastníckych a užívacích práv žalobcov odstránenie takejto stavby, avšak v danom prípade odvolací súd
nevzhliadol odstránenie stavby účelným, a to vzhľadom na konkrétne už vyššie uvedené okolnosti tohto
sporu, zohľadniac pritom aj princíp spravodlivosti. K argumentu žalobcov, že nemajú prístup k šachte
kanalizačného zberača aj súd prvej inštancie uviedol, že tento argument nepovažoval pri rozhodovaní za

podstatný. Taktiež nemal preukázané, že by žalobcovia boli obmedzení v prístupe na priľahlé pozemky,
resp. že by sporná prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. Z výpovedí žalovaného 1/,
ako aj svedka Z. D. vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú dohody, na
základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba žalovanýchsa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd, ako aj dlhodobo
zaužívaného stavu, užívať práve žalovaní. Čo sa týka zníženia hodnoty bytov žalobcov v dôsledku
postavenej prístavby, odvolací súd poukázal na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku č. 29/2021,

ktorý uviedol, že hlavný vplyv na zníženie hodnoty majú neusporiadané spoluvlastnícke vzťahy ohľadom
užívania pozemkov za domom, ako i stavby na nich postavené. Objektívne preukázateľné zníženie
hodnoty bytov žalobcov však znalec nevedel určiť. Z tohto vyjadrenia znalca bolo zrejmé, že hlavným
dôvodom, pre ktorý by hodnota bytov žalobcov bola nižšia, sú nevysporiadané spoluvlastnícke vzťahy
k priľahlým pozemkom bytového domu, ktoré však nemožno pripisovať za vinu žalovaným, ale všetkým

spoluvlastníkom týchto pozemkov. Vyjadrenie realitnej kancelárie predložené žalobcami odvolací súd
nezohľadnil, pretože z neho nebolo zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o zníženej
hodnote. Navyše žalobcovia počas konania neuvádzali, že by byty, v ktorých dlhodobo žijú, plánovali
predať, práve naopak, z ich vyjadrení plynulo, že v nich do budúcna zamýšľajú bývať aj naďalej.
2.11. Odvolací súd doplnil, že nie je možné vyhodnotiť konanie žalobcov, ktorí sa domáhajú ochrany
svojich vlastníckych práv ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, alebo ako zneužitie práva hraničiace

s vydieraním žalovaných. Je treba si uvedomiť, že žalovaní postavili prístavbu bez stavebného
povolenia, a teda pri jej výstavbe obišli zákonný postup zakotvený v stavebnom zákone. Nerešpektovali,
že na prístavbu nemajú vydané stavebné povolenie, so stavbou pokračovali aj napriek námietkam
žalobcov a dostavali ju napriek absencii platného stavebného povolenia. Žalobcovia sa preto domáhali
ochrany svojich vlastníckych a užívacích práv, a to všetkými prípustnými prostriedkami, ktoré im na tento

účel poskytuje právny poriadok.
2.12. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti odvolací
súd uviedol, že ide o námietku nedôvodnú. Odvolací súd mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu spĺňalo všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej
inštancie v rozhodnutí uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili,

aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej
obrany použili, následne opísal skutkový stav, uviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané a
ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené, výsledky vykonaného dokazovania
súd náležite vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc zo základného princípu
voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný

požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd sa náležite vyrovnal s argumentmi
sporových strán, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie. V rozhodnutí nechýbalo ani dôsledné právne
posúdenie veci, hoci sa odvolací súd od právneho posúdenia a vyhodnotenia dôkazov odchýlil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nebolo možné považovať za nepreskúmateľné. Vzhľadom na

vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa §
388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
2.13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zmenil, keď dospel k záveru o neúčelnosti odstránenia nepovolenej prístavby, nepovažoval za potrebné
sa vysporiadať s ďalšími odvolacími námietkami žalovaných. Keďže súd povinnosť odstránenia stavby

žalovaným neuložil, odôvodňovanie ostatných odvolacích námietok žalovaných by bolo v tomto spore
nadbytočným.
2.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1, 2 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na zrealizovanie dopĺňacieho rozsudku č. k. 19C/25/2019-477 bolo
o trovách štátu rozhodnuté, tieto boli pokryté z preddavkov vložených žalovanými v sume 314 eur (36 eur
bolo žalovaným vrátené), čím vznikli žalovaným v konaní trovy konania, ktorých nárok na ich náhradu
im odvolací súd priznal voči žalobcom v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodňovali § 420 písm. f) CSP.
3.1. Namietali, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k náležitému odôvodneniu, prečo bola
ochrana poskytnutá porušovateľovi práva - žalovaným, a nie žalobcom, ktorým bolo konaním

žalovaných zasiahnuté do ich právom chránených záujmov a práv. Odvolací súd v prejednávanej veci
nepresvedčivým spôsobom rozhodol v prospech žalovaných, pričom argumentačne riadne nezdôvodnil,
prečo ich konanie by malo požívať právnu ochranu, ak vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že títo
konali v rozpore s dobrými mravmi a opakovane porušili niečo, na čom sa dohodli so žalobcami. Zvykonaného dokazovania sa jednoznačne javí, že ako spravodlivejšie je poskytnutie ochrany žalobcom,
ktorí sa nedopustili žiadneho porušenia práva ako žalovaným, ktorí neboli dobromyseľní a ktorí vedome
konali protiprávne a v rozpore s dohodou. Poukázali na skutočnosť, že odvolací súd v uvedenej veci

konštatoval, že nepopiera, že zriadená prístavba určitým spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti
stavu, kedy táto prístavba postavená nebola, avšak s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia
v predmetnom spore, nezasahuje do ich práv v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť
žalovaným sankciu spočívajúcu v odstránení stavby. Domnievali sa však, že odvolací súd pri uvedenom
konštatovaním vôbec neporovnával dve proti sebe stojace práva, ale len zhodnotil námietky žalobcov,

ktoré podľa ich názoru boli dôvodné. Odvolací súd teda vôbec nevykonal riadnu komparáciu jednotlivých
práv žalobcov a žalovaných, ale jednostranne sa zameral na to, prečo žalobcovia nemajú nárok
požadovať odstránenie stavby. Odvolací súd vôbec nezohľadnil, akým závažným spôsobom porušili
žalovaní dobré mravy, pričom takéto konanie by v žiadnom prípade nemalo požívať právnu ochranu.
Odvolací súd vôbec nereflektoval a neodôvodnil, prečo by malo takéto závažné porušenie dobrých
mravov požívať právnu ochranu. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností odvolací súd poskytol

ochranu žalovaným, ktorí stavali bez stavebného povolenia, pokračovali po zastavení stavebných
prác, stavali na pozemku, kde nie sú výlučnými vlastníkmi a oklamali susedov predložením iného
plánu, než bol ten, na základe ktorého sa uskutočnila stavba. Súd má vždy prioritne postupovať v
zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nariadiť odstránenie stavby a iné
prostriedky (ods. 2, ods. 3) majú byť aplikované iba v prípade, ak sú na to mimoriadne okolnosti,

čo v tomto prípade vzhľadom na nedobromyseľnosť žalovaných neboli. Zároveň sa nie je možné
stotožniť s argumentáciou súdu ohľadom jednotlivých zásahov do práv žalobcov. Tieto odvolací súd
vyhodnotil zjavne neobjektívne. V prvom rade sa odvolací súd vyjadril k holubom sediacim na streche
prístavby. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému uviedol, že fotografie holubov predložené žalobcami
boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené po nalákaní holubov. Nie je zrejmé, na základe akého

dôkazu dospel odvolací súd k takémuto záveru, keď v spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom,
že žalobcovia by mali predmetné holuby prikrmovať. Tvrdenie svedka D. bolo len špekuláciou bez
hodnoverného dôkazu. Teda tento záver odvolacieho súdu je celkom jednoznačne nepreskúmateľný.
Pokiaľ odvolací súd uviedol, že zo samotných fotografií skutočne holuby pôsobia tak, akoby sa na
streche kŕmili, tak uvedená skutočnosť nie je vylúčená. Holuby sú všežravce a okrem semien sa kŕmia

aj hmyzom, ktorý sa na prístrešku v daný moment mohol nachádzať. Ako nepreskúmateľné tvrdenie
odvolacieho súdu je možné označiť aj to, že samotní žalobcovia vraj napokon v písomnom vyjadrení
v odvolacom konaní uviedli, že holuby na strechu nesadajú z dôvodu obavy pána D. nakazením sa
vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu nepúšťa. Nepriamo tým vraj teda potvrdili, že holuby sa
na streche nenachádzajú. To, že sa v určitom časovom okamihu holuby na prístrešku nenachádzajú

ešte neznamená, že sa tam nemôžu v budúcnosti nachádzať opäť a negatívne ovplyvňovať vlastnícke
právo žalobcov. Predsa nepúšťanie holubov počas obdobia vtáčej chrípky nevylučuje, že sa holuby
pána D. nebudú na prístrešku vyskytovať aj v budúcnosti, resp. že sa na predmetnej streche nebudú
nachádzať v budúcnosti holuby niekoho iného, poprípade iné divé vtáky. Odvolací súd uviedol, že čo sa
týka zníženia hodnoty bytov žalobcov v dôsledku postavenej prístavby, tak znalec v znaleckom posudku

č. 29/2021 uviedol, že hlavný vplyv na zníženie hodnoty majú neusporiadané spoluvlastnícke vzťahy
ohľadom užívania pozemkov za domom, ako i stavby na nich postavené. Objektívne preukázateľné
zníženie hodnoty bytov žalobcov však znalec nevedel určiť. Z tohto vyjadrenia znalca je teda vraj
zrejmé, že hlavným dôvodom, pre ktorý by hodnota bytov žalobcov bola nižšia, sú nevysporiadané
spoluvlastnícke vzťahy k priľahlým pozemkov bytového domu, ktoré však nemožno pripisovať za vinu

žalovaným, ale všetkým spoluvlastníkom týchto pozemkov. Odvolací súd vyjadrenie realitnej kancelárie
nezohľadnil, pretože z neho nebolo zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o zníženej
hodnote. Zároveň odvolací súd konštatoval, že žalobcovia počas konania neuvádzali, že by byty, v
ktorých dlhodobo žijú, plánovali predať, práve naopak, z ich vyjadrení plynulo, že v nich do budúcna
zamýšľajúbývaťajnaďalej.Uviedli,žeajtietozáveryodvolaciehosúdusúzmätočnéanepreskúmateľné.

Pokiaľ ide o závery v znaleckom posudku č. 29/2021, tak znalec v odpovedi na otázku č. 5 jednoznačne
pripustil, že prístavba môže mať určitý aj negatívny vplyv pri možnom predaji nehnuteľnosti, avšak
pre výpočet zníženia hodnoty sú nevyhnutné objektivizované vstupy. Je teda zrejmé, že aj znalec
pripustil vo vzťahu k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti ako jeden z faktorov aj prístrešok žalovaných.
Uvedená skutočnosť je aj pomerne logická, nakoľko ak je vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá má byť

predmetom predaja, vykonané niečo, čo ju negatívne ovplyvňuje, tak to jednoznačne znižuje jej hodnotu.
Zároveň je nelogické, z akého dôvodu odvolací súd uviedol, že z vyjadrenia realitnej kancelárie nie je
zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o znížení hodnoty. Tieto parametre sú predsa
jednoznačne uvedené v odbornom vyjadrení realitnej kancelárie Directreal Exclusiv a ide o zhoršenievýhľadu. Realitná kancelária jasne uviedla, že kuchyňa s jedálňou je dominantný priestor s výhľadom
do dvora a parku, avšak tento výhľad je znehodnotený prístavbou, ktorej strecha sa nachádza takmer
bezprostrednepodoknamiavzornomuhlevýhľaduzokien.Predsaprikaždejnehnuteľnostijeakojeden

z faktorov predaja zohľadňovaný aj výhľad. Tento bol pri nehnuteľnosti žalobcov narušený prístreškom
žalovaných. Ako nepreskúmateľné a nerelevantné tvrdenie sa javí aj konštatovanie odvolacieho súdu
o tom, že by žalobcovia plánovali nehnuteľnosť predať. Je úplne irelevantné, ak niekto zasiahne do
hodnoty nehnuteľnosti iného, či ju plánuje alebo neplánuje v blízkej budúcnosti predať. Predsa životná
situácia sa môže z roka na rok zmeniť a žalobcovia nikdy nevedia, kedy túto nehnuteľnosť predajú.

Okrem iného bude raz možno nehnuteľnosť predmetom dedičského konania a dedičia ju budú chcieť
predať, avšak dostanú zníženú hodnotu z dôvodu konania žalovaných. Pokiaľ ide o svetelnosť bytu
žalobcov, tak odvolací súd konštatoval, že prístavba žalovaných neovplyvňuje svetelnosť bytu žalobcov.
Znalecký posudok sa na strane 22 zaoberal len svetlou výškou miestnosti žalovaných, ktorá bola
plánovaná na úrovni 2,741 m, no v skutočnosti bola nameraná 2,378 m. Predmetné tvrdenie odvolacieho
súdu je nesprávne a nevychádza z vykonaného dokazovania. Na strane 21 znaleckého posudku č.

29/2021 znalec konštatoval, že: „Prípadné možné vyhotovenie Francúzskeho okna v miestnosti kuchyne
by znamenalo zväčšenie otvoru na úroveň rozmerov 2,209 x 1,286 m2 = 2,84 m2 = zväčšenie svetlosti
otvoru na úroveň 273 %.“ Ergo uvedeným tvrdením v znaleckom posudku je možné dospieť k záveru, že
z dôvodu nemožnosti vyhotovenia francúzskeho okna kvôli konaniu žalovaných, kedy toto nie je možné
vyhotoviť po úroveň podlahy kvôli prístrešku, došlo k nemožnosti zvýšenia svetelnosti bytu žalobcov,

teda svetelnosť bola ovplyvnená. Teda znalecký posudok sa zaoberal aj svetelnosťou, nie len svetlou
výškou miestnosti, čo je úplne iný pojem.
3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhli dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli dovolaciemu súdu, aby dovolanie ako nedôvodné v zmysle
ustanovenia § 448 CSP zamietol, prípadne v zmysle § 447 CSP ako neprípustné odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné
v zmysle § 448 CSP zamietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) dovolatelia v dovolaní nenamietali chyby a nesprávnosti v
procese prejednania sporu (v procedúre jeho vedenia) zo strany odvolacieho súdu, ale naopak zreteľne
namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.

13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom

svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
13.1. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolatelia mali v súvislosti s uplatnenou prípustnosťou
dovolania za nevyhnutné, aby sa odvolací súd v rámci odôvodnenia rozsudku vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, a to konkrétne tým, prečo

bola ochrana poskytnutá porušovateľovi práva - žalovaným, a nie žalobcom, ktorým bolo konaním
žalovaných zasiahnuté do ich právom chránených záujmov a práv. Odvolací súd v prejednávanej veci
nepresvedčivým spôsobom rozhodol v prospech žalovaných, pričom argumentačne riadne nezdôvodnil,
prečo ich konanie by malo požívať právnu ochranu, ak vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že
títo konali v rozpore s dobrými mravmi a opakovane porušili niečo, na čom sa dohodli so žalobcami.

Namietali, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k náležitému odôvodneniu.
13.2. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na body 30 a 33 rozhodnutia, v
zmysle ktorých:
„30. Na strane druhej, napriek uvedenému nezákonnému postupu žalovaných, ktorí postavili prístavbu
bez stavebného povolenia, bolo potrebné v tomto konaní vychádzať aj z ďalších skutočností dôležitých

pri rozhodovaní, a to skutočností, ktoré predchádzali vzniku sporu a taktiež bolo potrebné prihliadnuť
na konkrétne dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňovali zásah do ich vlastníckych a užívacích práv,
a teda potrebu odstránenia nepovolenej stavby. Tu odvolací súd považuje za relevantné uviesť, že
dôvody, ktorými žalobcovia zdôvodnili odstránenie nepovolenej stavby, nepovažoval odvolací súd za tak
závažné, aby mali za následok jej odstránenie. Odvolací súd nepopiera, že zriadená prístavba určitým

spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti stavu, kedy táto prístavba postavená nebola, avšak s
prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v predmetnom spore, nezasahuje do ich práv v takom
rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť žalovaným sankciu spočívajúcu v odstránení stavby.
33. Žalovaní v podanom odvolaní zdôraznili, že odstránením prístavby nedôjde žiadnym spôsobom
k zlepšeniu právneho či skutkového postavenia žalobcov v kontexte oprávnenia užívať „zastavaný“

pozemok či stavbu v mieste prístavby. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil, pretože medzi
spoluvlastníkmi existuje určitá ústna dohoda o užívaní priľahlých pozemkov tak, že každý zo
spoluvlastníkov užíva vyčlenenú časť týchto pozemkov. Postavená prístavba sa nachádza práve na
časti priľahlých pozemkov, ktorú majú v užívaní výlučne žalovaní, je oplotená a žalobcovia na ňu prístupnemajú, preto z hľadiska oprávnenia žalobcov užívať pozemok v časti jeho zastavenia prístavbou s
terasou, postavením prístavby nedošlo k zásahu do užívacieho práva žalobcov k priľahlým pozemkom
v tejto časti a ani odstránením tejto prístavby nedôjde k odstráneniu zásahov do užívacích práv

prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovaného
1/ ako aj svedka Z. D., z ktorých vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú
dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba
žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd, ako aj
dlhodobo zaužívaného stavu užívať.“
13.3. Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd vôbec nezohľadnil, akým závažným spôsobom

porušili žalovaní dobré mravy, pričom takéto konanie by v žiadnom prípade nemalo požívať právnu
ochranu,pričomnebolozrejmé,nazákladeakýchskutočnostíodvolacísúdposkytolochranužalovaným,
ktorí stavali bez stavebného povolenia, pokračovali po zastavení stavebných prác, stavali na pozemku,
kde nie sú výlučnými vlastníkmi a oklamali susedov predložením iného plánu, než bol ten, na základe
ktorého sa uskutočnila stavba.

13.4. Odvolací súd uviedol v bode 29 nasledovné :
„29. Na jednej strane odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uvádza, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaní sa ešte pred začatím realizácie nepovolenej stavby so
žalobcami písomne dohodli, keď v listine „Vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov“ zo dňa 20. 04.
2016, žalobcovia s realizáciou prístavby vyjadrili súhlas, avšak v čase podpisu tohto súhlasu žalobcovia

projektovú dokumentáciu predloženú stavebnému úradu nemali k dispozícii. Žalovaný 1/ im ukázal
len jednoduchý náčrt prístavby a ubezpečil ich o jej parametroch, ktoré následne pri jej realizácii
neboli dodržané, a vyhotovená prístavba napokon nebola v súlade ani s projektovou dokumentáciou
predloženoustavebnémuúradu.Odprojektovejdokumentáciesažalovaníodchýlili,keďževýškastrechy
prístavby v napojení na fasádu domu je nižšia ako bola vedená v projektovej dokumentácii o 0,15

m. Podľa predloženej projektovej dokumentácii by bol rozdiel medzi úrovňou podlahy žalobcov a
žalovaných vo výške 0,623 m, v skutočnosti rozdiel predstavuje 0,47 m. Sklon strechy je 9° namiesto
3°, terasa pri prístavbe v projektovej dokumentácii nebola zakreslená, rozdiel bol taktiež vo svetlej
výške miestnosti (plánovaná na úrovni 2,741 m, v skutočnosti je nameraná 2,378 m) a v použitom
materiáli strechy - škridle. Odchýlenie sa od projektovej dokumentácie prístavby konštatoval súdny

znalec v znaleckom posudku č. 29/2021 (č. l. 253). V súdnom konaní dôvody odchýlenia sa žalovaní
žiadnymi relevantnými skutočnosťami nevysvetlili. Žalobcovia namietali výstavbu nepovolenej stavby
predsprávnymorgánom,avšakžalovaníajnapriektomu,žestavebnépovolenienemali,stavbudokončili
a užívajú ju aj napriek tomu, že nie je skolaudovaná. Žalovaní tiež pred samotnou realizáciou prístavby
túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z povahy samotnej prístavby je zrejmé,

že ide o podstatnú zmenu vykonanú na spoločnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní postavili predmetnú prístavbu bez
stavebného povolenia.“ Dovolací súd však v súvislosti s predmetnou námietkou uvádza, že ak mali
žalobcovia za to, že žalovaní postupovali v rozpore s nákresom a stavebným povolením, pričom odvolací
súd takéto konanie nezohľadnil, nezakladá sa toto tvrdenie vzhľadom na bod 30 na pravde. Odvolací

súd tak ako je uvedené v predmetnom bode rozhodnutia vykonal test proporcionality a konštatoval, že
nepopiera, že zriadená prístavba určitým spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti stavu, kedy táto
prístavba postavená nebola, avšak s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v predmetnom
spore, nezasahuje do ich práv v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť žalovaným
sankciu spočívajúcu v odstránení stavby. Ak mali dovolatelia za to, že odvolací súd neprihliadol na

dohodu o užívaní pozemkov, dovolací súd konštatuje, že ak odvolací súd sa stotožnil s tvrdením, že
odstránením prístavby nedôjde žiadnym spôsobom k zlepšeniu právneho či skutkového postavenia
žalobcov v kontexte oprávnenia užívať „zastavaný“ pozemok či stavbu v mieste prístavby, pretože
medzi spoluvlastníkmi existuje určitá ústna dohoda o užívaní priľahlých pozemkov tak, že každý zo
spoluvlastníkov užíva vyčlenenú časť týchto pozemkov, pričom postavená prístavba sa nachádza práve

na časti priľahlých pozemkov, ktorú majú v užívaní výlučne žalovaní, je oplotená a žalobcovia na
ňu prístup nemajú, preto z hľadiska oprávnenia žalobcov užívať pozemok v časti jeho zastavenia
prístavbou s terasou, postavením prístavby nedošlo k zásahu do užívacieho práva žalobcov k priľahlým
pozemkom v tejto časti a ani odstránením tejto prístavby nedôjde k odstráneniu zásahov do užívacíchpráv žalobcov k priľahlým pozemkom v tejto časti. Konštatoval, že prístavba reflektuje dlhoročný
skutočný spôsob užívania spoločných priľahlých pozemkov, žiadnym spôsobom nezasahuje do užívania
priľahlých pozemkov ostatnými spoluvlastníkmi. Dovolací súd v súvislosti s predmetnou námietkou tiež

poukazuje na bod 34 a 35 rozhodnutia, v zmysle ktorého odvolací súd konštatoval, v bode 34 a 35
napádaného rozhodnutia nasledovné:
„34. ...Účelnosť odstránenia je potrebné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti a
povahu každého jednotlivého prípadu. Žalobcami požadované odstránenie prístavby však za súčasnej
situácie súd posúdil ako také, ktoré nie je účelné a hospodárne. Súd v prípadoch rozhodovania o

odstránení stavby má povinnosť prihliadať na účel daného zásahu, na záujem na ďalšom využití
pozemku a stavby, ako aj na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením prístavby
vznikla. V rámci tejto voľnej úvahy súd zohľadnil, že ide o prístavbu k nehnuteľnosti žalovaných (bytu),
kde sa v súčasnosti nachádzajú obytné priestory, ktoré žalovaní spolu s ich maloletými deťmi užívajú
a bývajú v nich. Rovnako súd zohľadnil, že predmetná prístavba sa nachádza síce na pozemku
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalovaných a pána D.M., avšak na tej časti spoločných

nehnuteľností, ktoré na základe dohody o užívaní spoločných pozemkov okolo rodinného domu, užívajú
výlučne žalovaní. Čo sa týka majetkového a ekonomického dopadu odstránenia prístavby, odvolaciemu
súdu je zrejmé, že odstránenie by vyžadovalo značné finančné prostriedky zo strany žalovaných, pričom
nemožno opomenúť ani finančné prostriedky, ktoré žalovaní vynaložili na postavenie prístavby. Rovnako
súd zobral do úvahy skutočnosť, že pred postavením prístavby sa na jej mieste nachádzal prístrešok, a

teda pozemok pod prístavbou bol rovnako využívaný na zastavanie. S najväčšou pravdepodobnosťou
by aj po odstránení nepovolenej stavby bol tento pozemok využitý na rovnaký účel, a to na terasu
alebo prístrešok. Taktiež odvolací súd zohľadnil, že aj žalobcovia (resp. žalobkyňa 2/) majú postavenú
prístavbu k bytovej jednotke, s ktorej výstavbou žalovaní bez podmienok súhlasili. Pokiaľ žalobcovia
poukazovali na dažďovú vodu, od ktorej má vlhnúť stena rodinného domu, tu odvolací súd odkazuje

na obsah znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že z technického hľadiska realizácie prístavby
nebol zistený negatívny vplyv na bytový dom. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k
záveru, že ujma, ktorá by žalovaným v dôsledku odstránenia nepovolenej stavby vznikla, by bola zjavne
neprimeraná v porovnaní s tým, ako sú obmedzení na svojich právach žalobcovia.
35. Odvolací súd taktiež prihliadol na okolnosti predmetnej veci, ktoré predchádzali vzniku tohto sporu,

a to konkrétne na skutočnosť, že žalobcovia pred začatím stavby žalovaným udelili súhlas s postavením
prístavby, a teda boli uzrozumení s myšlienkou, že žalovaní si pristavia k svojmu bytu prístavbu.
Nakoniec aj žalobcovia (žalobkyňa 2/) si v minulosti zlepšili komfort svojho bývania vybudovaním
prístavby a terasy, preto nemali dôvod, aby žalovaným neumožnili za dohodnutých podmienok taktiež
zrealizovať prístavbu. Aj keď žalobcovia tvrdili, že skutočnosť odchýlenia sa od náčrtu prístavby bola

dôvodom, prečo upustili od udeleného súhlasu a obrátili sa na správny orgán a neskôr na súd, z
obsahu spisu skôr vyplýva, že žalobcovia zmenili svoj názor a súhlas s vybudovaním prístavby z
dôvodu, že nesúhlasili so sklonom strechy prístavby, ktorá im neumožňovala vybudovať francúzske
okno v kuchyni. Uvedené je zrejmé aj z dohody uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 01. 10. 2021,
v ktorej sa žalovaní zaviazali znížiť sklon strechy prístavby, aby následne mohlo dôjsť k vybudovaniu

francúzskehooknažalobcami.Žalobcoviaažpočasvýstavbyprístavbyzačalipodmieňovaťichsúhlasso
stavbou pochôdznou strechou prístavby a vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní však podmienky
žalobcov nesplnili, a žalobcovia tak nemôžu predmetnú prístavbu využiť vo svoj prospech. Žalobcom
teda v skutočnosti nejde ani tak o odstránenie celej prístavby, ako o zníženie sklonu strechy, ktorá
by im umožnila vybudovať francúzske okno, ktorým by sa vchádzalo na terasu. Aj zo záznamu

Orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 23. 10. 2018 vyplýva, že žalobcovia mali záujem o
vybudovanie terasy (č. l. 45), čo však začali namietať v stavebnom konaní až neskôr. Zo znaleckého
posudku č. 29/2021 znalca A. J. H. (č. l. 255) je však zrejmé, že realizácia prístavby s možnosťou
realizácie francúzskeho okna s pochôdznou terasou so železobetónovou doskou na úrovni výšky
podlahy žalobcov, je z technického hľadiska nerealizovateľná z dôvodu technických limitov jestvujúcej

stavby - nosnosť nákladov, nutnosť vybudovania stužujúcich vencov, nosnosť obvodového muriva,
finálna výška nášľapnej vrstvy terasy, obtiažna technická realizácia. S vybudovaním terasy nesúhlasia
ani ostatní spoluvlastníci (žalovaní a pán D.). Žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že súhlas
s vybudovaním prístavby podmieňovali vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní naopak tvrdili, že
požiadavku francúzskeho okna žalobcovia vzniesli až po začatí realizácie prístavby (č. l. 101 spisu).

Ani z vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov zo dňa 20. 04. 2016 a ani z obsahu spisu mesta
Nitra nevyplýva, že by žalobcovia svoj súhlas s prístavbou podmienili výstavbou francúzskeho okna a
pochôdznou terasou. Súhlas so stavbou začali po započatí výstavby podmieňovať len vysporiadaním
pozemkov (č. l. 6, 23, 37 spisu). Napokon ani v samotnej žalobe nie je žiadna zmienka o zámerevybudovania francúzskeho okna, ktorým mali žalobcovia podmieňovať súhlas s vybudovaním spornej
prístavby žalovaných. Žalobcom ani v súčasnosti nič (okrem súhlasu ostatných vlastníkov) nebráni, aby
si francúzske okno nesiahajúce až po úroveň podlahy vybudovali. Pokiaľ však ich cieľom bolo takéto

okno využívať ako vstup na terasu, uvedené by nebolo ani možné, keďže podľa znalca má stavba
stavebné limity a stredový murovaný medziokenný pilier nemá nosnú funkciu.“
13.5. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa vyhotovovania fotografií holubov po ich nalákaní, pričom
žalobcom nebolo zrejmé, na základe akého dôkazu dospel odvolací súd k takémuto záveru, keď
v spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že žalobcovia by mali predmetné holuby prikrmovať

a tvrdenie svedka D. bolo podľa nich len špekuláciou bez hodnoverného dôkazu, dovolací súd
poukazuje na bod 31 rozhodnutia, v ktorom odvolací súd síce uviedol, že fotografie holubov predložené
žalobcami boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené po nalákaní holubov, avšak nezaložil tento
záver len na výpovedi svedka D. ako to uvádzajú žalobcovia, ale aj na základe viacerých fotografií
nachádzajúcich sa v spise (č. l. 102, 125, 126) vyhotovených nezávisle od seba, vzhľadom na ktoré
nebola prítomnosť holubov na streche prístavby preukázaná. Rovnako vychádzal z fotografií strechy

prístavbyvyhotovenýchznalcom,ktorývypracovalznaleckýposudokč.29/2021,kdebolokonštatované,
že žiadne holuby na streche nenachádzajú (č. l. 286, 287). Tieto sa nenachádzajú ani na susedných
prístavbách (č. l. 127, 128, 130) a ďalej uviedol, že samotní žalobcovia napokon v písomnom vyjadrení
v odvolacom konaní uviedli, že holuby na strechu nesadajú z dôvodu obavy pána D. nakazením sa
vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu nepúšťa. Nepriamo tým potvrdili, že holuby sa na streche

nenachádzajú. Pokiaľ teda holuby nebudú na streche prístavby prikrmované, ich výskyt na streche je
fakticky vylúčený a daný stav nebude pre žalobcov predstavovať podstatné zhoršenie kvality bývania.
O nezaujatosti výpovede pána D. súd nemal pochybnosť, pretože v konaní nebolo preukázané, že by
tento svedok mal akýkoľvek negatívny vzťah k stranám sporu a svedčil by s úmyslom niektorej zo strán
sporu uškodiť.

13.6. Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd vyjadrenie realitnej kancelárie nezohľadnil, dovolací
súd poukazuje na bod 38 rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že predmetné nezohľadnil, pretože z neho
nebolo zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o zníženej hodnote. Navyše uviedol,
že žalobcovia počas konania neuvádzali, že by byty, v ktorých dlhodobo žijú, plánovali predať, práve
naopak, z ich vyjadrení plynulo, že v nich do budúcna zamýšľajú bývať aj naďalej.

13.7. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolateľov, považuje dovolací súd za nevyhnutné
akcentovať na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu z ústavného princípu nezávislosti
súdov (čl. 46 Ústavy SR), v zmysle ktorej záver vyvodený sudcom v prebiehajúcom konaní o
vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle

objektivizovanýkonceptomtakéhohodnoteniadôkazov,ktoréobstojízhľadiskajehoprípadnéhorozporu
so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané, „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená,
že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak, konečné
meritórne rozhodnutie malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.
Koncept voľného hodnotenia dôkazov je derivátom tzv. akuzačného typu procesu, v ktorom zákon

pojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom. Naopak, v inkvizičnom procese
dominuje tzv. legálna dôkazná teória, ktorá pojmovo vyžaduje zákonnú silu, „váhu“ jednotlivých dôkazov
- tento typ procesu sa však vo všeobecnosti považuje za dejinne prekonaný, aj keď jeho jednotlivé
prvky prerástli medzičasom do konceptuálnej sústavy iných ako sporových konaní (mimosporov)
predovšetkým cez prizmu tzv. vyšetrovacieho princípu a princípu oficiality. Právna úprava nestanovuje,

ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Takúto úvahu súdu
nemožno zamieňať s úvahou, ktorú právna úprava nepripúšťa síce výslovne, no je implicitne obsiahnutá
v pojmovej sústave silného sudcu a voľného hodnotenia dôkazov - ide o úvahu z hľadiska ustálenia,
resp. určenia výšky nárokov vtedy, ak túto výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo

ju nemožno zistiť vôbec. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri
hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí
byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou
odôvodnenia rozsudku, nakoľko z ustanovenia § 220 ods. 2 vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení

rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne. Súd nie je viazaný len skutkovým stavom, ako ho predniesli
(substancovali) sporové strany, ale má i vlastné procesné oprávnenia ingerovať do sporu. Strany taknie sú „vlastníkmi“ skutkových tvrdení, ako v liberálnom koncepte civilného procesu, ale súdom zistený
skutkový stav má v čo najvyššej možnej miere korešpondovať s reálnym hmotnoprávnym pomerom
sporových strán. Teória hovorí v tejto súvislosti o tzv. modifikovanom prejednacom princípe, kde je

procesná aktivita vo vzťahu k ustáleniu skutkového základu sporu prioritne zverená sporovým stranám,
no s „materiálnymi“ korekciami zo strany súdu.
13.8. V súhrne uvedené civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou
je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z

prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a
ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky
stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda
procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).
13.9. Pokiaľ dovolatelia súdom vytýkali niektoré nedostatky v procese obstarávania skutkových
podkladov pre rozhodnutie, prípadne nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, vec
prejednávajúci senát dovolacieho súdu (citujúc zo spomenutého uznesenia veľkého senátu najvyššieho
súdu) uvádza, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu

procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011,
3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012).
Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila.

13.10. Naostatok najvyšší súd pripomína konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne), v zmysle
ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne
zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti.
13.11. V súhrne uvedeného dovolací súd konštatuje, že bolo práve vecou súdu v prejednávanej hodnotiť

dôkazy v spore a nie ako sa mylne dovolatelia domnievajú ich vecou. Dovolací súd konštatuje, že neboli
zistené vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia, ktoré by zakladali porušenie práva dovolateľov
na spravodlivý súdny proces a na vyslovenie opačného právneho názoru dovolacím súdom ako je
uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu v súvislosti s nezohľadnením vyjadrenia realitnej kancelárie.

14. V súvislosti s predmetnými námietkami dovolateľov, vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd
konštatuje, že sa odvolací súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s predmetnými
námietkami a za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací
súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolatelia preto nemôžu dôvodne a opodstatnene

namietať, že im odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil,
aby uskutočňoval im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v
odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné

alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne

odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP
správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne
právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva
aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).

15. Obsah spisu vedeného v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľov, že
odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobomuviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a
rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho
súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP. Ako už bolo

uvedené vyššie, za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súdy
neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.

16. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie uplatnené podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP
zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).

17. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešným žalovaným voči v dovolacom konaní
neúspešným dovolateľom. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania u žalovaných preukázaný je,
preto dovolací súd žalovaným náhradu trov dovolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 25, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026