Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/242/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201523
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201523.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
D., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Martinkovič, LL.M., s.r.o., so sídlom
Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 56 455 496, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č. SPFS17294/2015/501, SPFZ130748/2022 zo dňa 02.08.2022 a opatrenia žalovaného č.

SPFS17294/2015/501, SPFZ16585/2022 zo dňa 29.09.2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vecne a miestne príslušnému
Mestskému súdu Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.11.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2022,
domáha preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného o plnení reštitučného nároku finančne č.
SPFS17294/2015/501, SPFZ130748/2022 zo dňa 02.08.2022 a odpovede žalovaného k stanovisku

žalobcu k uvedenému oznámeniu č. SPFS17294/2015/501, SPFZ16585/2022 zo dňa 29.09.2022 (ďalej
spolu len „napadnuté listy“), ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Dňa 03.11.2008 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vydal rozhodnutie č. 346/07/4971/2008/
D zo dňa 03.11.2008 (ďalej len „rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave“), ktorým
rozhodol tak, že žalobca a E. B., obaja v podiele 1, splnili podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona

č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“) (I. výrok), že im
priznal právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto za nehnuteľnosť
špecifikovanú vo výroku tohto rozhodnutia (II. výrok), a že oprávneným osobám sa prevedie bezodplatne
do vlastníctva iný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej bol pôvodný

pozemok, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa pôvodný pozemok nachádzal, ak by s tým oprávnené
osoby súhlasili, alebo sa oprávneným osobám poskytne finančná náhrada vo výške stanovenej podľa
osobitného predpisu v zmysle zákona cestou žalovaného (III. výrok). V zmysle výroku rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave mohli oprávnené osoby požiadať o nárok na náhradu
v lehote troch rokov s tým, že inak by sa ich nárok prekludoval.

3. Žalobca listami zo dňa 19.01.2009, 30.08.2017 ako aj 08.08.2022 opakovane žiadal o prevedenie
náhradného pozemku do jeho vlastníctva, avšak ku dňu podania žaloby sa tak neudialo. Žalovanýnapadnutými listami žalobcovi oznámil, že mal nárok na finančnú náhradu vo výške 3 601,56 eur
z dôvodu, že nespĺňal podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

4. Z napadnutých listov bolo zrejmé, že žalovaný nepovažoval za splnenú podmienku výmery 400 m2,
keďže náhrada sa mala poskytnúť oprávneným osobám v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Žalovaný
následne výmeru pôvodnej nehnuteľnosti, a to v rozsahu 434 m2, rozdelil a tvrdil, že de facto mal
žalobca nárok len na 1, teda reálnu polovicu o výmere 217 m2, ktorá teda bola menšia ako 400 m2.
Takýto výklad žalovaného ale nebol správny a nemal ani oporu v rozhodnutí Obvodného pozemkového

úradu v Bratislave. Z napadnutých listov nebolo vôbec zrejmé, na základe akej úvahy žalovaný dospel
k ním prezentovanému záveru, a preto boli tieto listy nezrozumiteľné.

5. Žalobca bol právnym nástupcom E. B. ako oprávnenej osoby. Táto skutočnosť vyplývala z dedičského
rozhodnutia sp. zn. 26D/161/2015.

6. Žalobca splnil všetky podmienky na priznanie náhradného pozemku podľa § 6 ods. 2
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, pretože spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nikdy
nepredstavoval jej reálnu časť výmery, ale len podiel na právach a povinnostiach. Inak povedané,
nebolo možné tvrdiť, že žalobcovi vznikol nárok len na náhradu pozemku vo výmere 217 m2, pretože
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 prináležal z celého pozemku.

Vzhľadom k tomu, že jediným právnym nástupcom po oprávnenom E. B. bol druhý oprávnený, t.j.
žalobca, ak by sa aj akceptovala úvaha o reálnom pomere pozemku podľa spoluvlastníckeho podielu,
tak by musel mať žalobca nárok na náhradu za celý pôvodný pozemok.

7. Žalobca si riadne uplatnil nároky u žalovaného a žiadal priznať náhradný pozemok za dotknutú
nehnuteľnosť, keďže prinavrátenie totožnej nehnuteľnosti nebolo možné. K tomuto ale žalovaný
nepristúpil. Žalovaný žalobcovi nedôvodne ponúkal finančnú náhradu namiesto náhradného pozemku.
Z textácie litery zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom „sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne
pozemky“ vyplývalo, že išlo o obligatórnu podmienku, na ktorú oprávnená osoba mala nárok od

štátu ex lege, a to za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Tieto podmienky splnené boli
a žalovaný, ktorý vystupoval so zákonnými kompetenciami zverenými štátom, nesprávne interpretoval
príslušnúzákonnúúpravu,čímspôsoboval,žežalobcaboldeiurepozbavenývlastníckehoprávanapriek
rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave.

II.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.01.2024 navrhujúc žalobu zamietnuť, keďže žalobca
nesplnil pre účely poskytnutia náhradného pozemku podmienku, v zmysle ktorej sa náhradný pozemok

prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo
za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2,
a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur, pričom ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Oprávneným
osobám bolo totiž rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave priznané právo na náhradu

za pozemok špecifikovaný vo výroku tohto rozhodnutia, a to v spoluvlastníckom podiele 1. Každej
z oprávnených osôb teda patrila výmera o rozsahu 217 m2, čo bolo menej ako zákonom stanovená
výmera 400 m2, ktorá bola nevyhnutná na poskytnutie náhradného pozemku. Skutočnosť, že E. B.
zomrel v roku 2015 a jeho jediným dedičom bol žalobca, nemala za následok, že by sa reštitučné nároky
obidvoch oprávnených osôb sčítavali.

9. Žalovaný taktiež namietol, že žaloba bola podaná oneskorene vo vzťahu k jeho oznámeniu o plnení
reštitučného nároku finančne č. SPFS17294/2015/501, SPFZ130748/2022 zo dňa 02.08.2022.

III.

Konanie na správnom súde

10. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/242/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/242/2022.

IV.
Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

14.Podľa§3ods.1písm.b)SSP,naúčelytohtozákonasarozumie rozhodnutímorgánuverejnejsprávy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom

primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

17. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako „CSP“), na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.

18. Podľa § 12 ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod
Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

19. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická

osoba adresu sídla.

21. Podľa § 6 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, v prípade uvedenom v odseku 1
sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
„náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo
v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, aleboc) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak
oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.

Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

22. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých listov. Inými slovami, žalobca
predmet správneho súdneho prieskumu vymedzil tak, že ním majú byť napadnuté listy, t.j. oznámenie
žalovaného o plnení reštitučného nároku finančne č. SPFS17294/2015/501, SPFZ130748/2022

zo dňa 02.08.2022 a odpoveď žalovaného k stanovisku žalobcu k uvedenému oznámeniu č.
SPFS17294/2015/501, SPFZ16585/2022 zo dňa 29.09.2022. V nadväznosti na takto ustálený predmet
správneho súdneho prieskumu bolo potom potrebné v prvom rade posúdiť to, či napadnuté listy sú
spôsobilé byť predmetom správneho súdneho prieskumu.

23. Pri skúmaní spôsobilosti konkrétnej písomnosti (alebo konkrétneho postupu) určitého subjektu
byť predmetom správneho súdneho prieskumu je potrebné vychádzať z toho, že správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených zákonom. Je potom zrejmé, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú

rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy ako aj nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené
zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto
predmetov správneho súdneho prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov
verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu správneho
súdneho prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy v rámci

správneho súdnictva nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi
verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej
správy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom
daného právneho aktu. To potom znamená, že právne akty, ktoré síce vydal orgán verejnej správy, avšak
ktoré nie sú výsledkom postupu v rámci vrchnostenského vzťahu medzi týmto orgánom verejnej správy

a adresátom daného právneho aktu, t. j. právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom
výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nemožno preskúmať v rámci správneho súdnictva.
Správny súd preto pri skúmaní spôsobilosti napadnutých listov byť predmetom správneho súdneho
prieskumu zameral svoju pozornosť na posúdenie otázky, či tieto právne akty boli výsledkom postupu
v rámci vrchnostenského vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako adresátom daného právneho aktu,

t. j. či tieto právne akty boli výsledkom výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti verejnej správy.

24. V nadväznosti na otázku, či napadnuté listy boli výsledkom výkonu pôsobnosti žalovaného v oblasti
verejnej správy, správny súd prvotne pripomína, že žalovaný bol zriadený zákonom č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), ktorý upravuje
jeho postavenie a úlohy, na ktoré bol zriadený. V zmysle zákona o pozemkových úpravách je žalovaný
právnickou osobu so sídlom v Bratislave, pričom svoju činnosť vykonáva jednak na základe zákona
o pozemkových úpravách, jednak na základe osobitných predpisov, a to vo verejnom záujme. Z tejto
činnosti potom žalovanému vznikajú práva a záväzky.

25. Medzi úlohy žalovaného v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov patrí aj prevádzanie
náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnenej osoby. Túto úlohu žalovaný vykonáva podľa zákona o
navrátení vlastníctva k pozemkom a tiež podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde“).

26. Zo zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je zjavné, že pri poskytovaní náhradných pozemkov
žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej správy a nerozhoduje na základe zákonom zverenejprávomoci konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný pri poskytovaní náhradných pozemkov
len realizuje rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, a to reštitučného orgánu, v rámci

kontraktačného procesu.

27. Vzťah žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona
o navrátení vlastníctva k pozemkom je výsostne súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej
úprave určujúcej postup oboch strán ako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný totiž nie je

oprávnený vrchnostensky stanoviť, že reštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým
reštituentnesúhlasí,azároveňreštituentnemánároknaposkytnutienímvybranéhopozemku.Napokon,
ak sa žalovaný a reštituent dohodnú na uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného
pozemku, je výsledkom tohto ich konsenzu čisto súkromnoprávny akt, resp. právny úkon, a to zmluva
o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku.

28. Z uvedeného je zrejmé, že pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku v zmysle zákona
o navrátení vlastníctva k pozemkom je postavenie žalovaného a reštituenta rovnocenné. Žalovaný totiž
nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani sám autoritatívne vynucovať plnenie
eventuálnych povinností reštituenta. Predmetný vzťah medzi žalovaným a reštituentom je teda vzťahom
súkromnoprávnym.

29. Súkromnoprávnemu charakteru vzťahu žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí
náhradného pozemku ostatne nasvedčuje tiež aktuálna správna súdna prax, v zmysle ktorej reštitučný
proces podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvú fázu
predstavuje administratívne reštitučné konanie, v rámci ktorého reštitučné orgány vrchnostensky

rozhodujú o uplatnenom reštitučnom nároku. Ak reštitučné orgány nároku vyhovejú, buď rozhodnú
o vydaní pôvodnej nehnuteľnosti reštituentovi alebo reštituentovi priznávajú právo na náhradu, ak
pôvodnú nehnuteľnosť nemožno vydať. Druhá fáza, ktorá potom logicky nasleduje, len ak bol reštitučný
nárok úspešný, avšak reštituentovi nebolo možné vydať pôvodnú nehnuteľnosť, spočíva v uspokojení
priznanej reštitučnej náhrady. Na rozdiel od prvej fázy reštitučného procesu, tá druhá má výlučne

súkromnoprávnu povahu. V rámci nej sa úspešný reštituent a štát zastúpený žalovaným dohadujú na
spôsobe uspokojenia náhrady, ktorého výsledkom je následne buď zmluva o bezodplatnom prevode
náhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady štátom reštituentovi
(napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa
31.01.2024, ods. 13).

30. Pre úplnosť možno spomenúť, že podľa kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky žalovaný, t.j. Slovenský pozemkový
fond, v tzv. druhej fáze reštitučného procesu nekoná ako orgán verejnej správy, ale ako zmluvná
strana napĺňajúca priznaný nárok. V tejto fáze reštitučného procesu žalovaný, t.j. Slovenský pozemkový

fond, nevydáva žiadne správne rozhodnutie, jeho činnosť nie je autoritatívna, ale vyžaduje súhlas
druhého subjektu, t.j. oprávnenej osoby, a výsledkom je zmluva, resp. dohoda a teda súkromnoprávny
úkon. Prípadné spory vyplývajúce z tohto procesu preto patria do právomoci civilných súdov a nie
správnych súdov. Inými slovami, žalovaný v tzv. druhej fáze reštitučného procesu nevykonáva verejnú
správu (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025). Tieto
závery kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sa síce vzťahujú k reštitučnému procesu podľa zákona o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde, avšak v plnom rozsahu ich možno aplikovať aj na reštitučný proces podľa zákona
o navrátení vlastníctva k pozemkom (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/6/2025
zo dňa 18.06.2025, ods. 23).

31. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť spôsobilosť napadnutých listov byť
predmetom správneho súdneho prieskumu.

32. Zo súdneho spisu je zrejmé, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto
za nehnuteľnosť špecifikovanú vo výroku tohto rozhodnutia, a že žalobca požiadal o poskytnutienáhrady v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave. Podaním žiadosti
žalobcu o poskytnutie náhrady v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave
začala fáza reštitučného procesu, ktorá už nemala charakter administratívneho konania, ale výsostne

súkromnoprávny charakter. V tejto fáze reštitučného procesu písomnosti žalovaného z už uvedených
dôvodov nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy vydané v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté listy nie sú
právnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej
správy, a teda nie sú spôsobilé byť predmetom správneho súdneho prieskumu.

33. Správny súd konštatovaním, že napadnuté listy nie sú právnym aktom orgánu verejnej správy
vydaným v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, nijako nespochybňuje, že niektoré
právne akty žalovaného majú charakter právneho aktu vydaného orgánom verejnej správy v rámci
výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy napr. rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení
informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Na druhej strane
nemožno opomenúť, že žalovaný má tiež rozsiahle kompetencie ako subjekt súkromnoprávnych
vzťahov, a to napríklad pri zastupovaní neznámych vlastníkov. Charakter konkrétneho právneho aktu
žalovaného je preto potrebné posudzovať individuálne.

34. Po zistení, že napadnuté listy nie sú spôsobilé byť predmetom správneho súdneho prieskumu,
správny súd v rámci ustálenia svojho ďalšieho postupu v predmetnej právnej veci skúmal, či na
prejednanie a rozhodnutie tejto právnej veci nie je daná právomoc iného orgánu verejnej moci.

35. Pri skúmaní právomoci prejednať a rozhodnúť predmetnú právnu vec správy súd zo súdneho

spisu zistil, že medzi žalobcom a žalovaným existuje spor ohľadne formy náhrady za nehnuteľnosť
špecifikovanú vo výroku rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, t.j. spor o to, či má
žalobca právo na to, aby bol do jeho vlastníctva bezodplatne prevedený iný pozemok vo vlastníctve
štátu, alebo či má byť žalobcovi poskytnutá finančná náhrada. Tento spor medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý vznikol potom, ako žalobca požiadal o poskytnutie náhrady v zmysle rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Bratislave, má charakter súkromnoprávneho sporu, presnejšie charakter sporu
v rámci kontraktačného procesu medzi žalobcom a žalovaným. Postavenie žalovaného a žalobcu
v právnom vzťahu, z ktorého tento spor vyplýva, ako to už bolo uvedené, je rovnocenné, keď žalovaný
v tomto právnom vzťahu nerozhoduje na základe zákonom zverenej právomoci konať a rozhodovať
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy. Na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu je preto daná právomoc civilného súdu.

36. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného
súdu, nemohlo nič zmeniť ani to, že žalobcom formulovaný žalobný návrh je typický pre žalobný
návrh v rámci všeobecnej správnej žaloby. Pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie

určitej právnej veci totiž nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri
ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom
uplatnený nárok, nepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv a povinností je však
potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností je
potrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať

izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu
žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11).
V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu žaloby zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany
svojho práva v rámci sporu o to, či má právo na to, aby bol do jeho vlastníctva bezodplatne prevedený

iný pozemok vo vlastníctve štátu, alebo či mu má byť poskytnutá finančná náhrada, pričom tento spor
vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu.

37. Správny súd v súvislosti so žalobcom formulovaným žalobným návrhom pripomína, že právo
na súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobca mohol v akomkoľvek konaní domáhať

akéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcu možno požadovať, aby svoj petit prispôsobil
typu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave pre ten orgán, ktorý má právomoc o príslušnom spore
alebo veci rozhodovať (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021,
ods. 16).

38. Keďže napadnuté listy nie sú právnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a teda nie sú spôsobilé byť predmetom správneho súdneho
prieskumu, a keďže žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojho práva v rámci sporu o to, či má
právo na to, aby bol do jeho vlastníctva bezodplatne prevedený iný pozemok vo vlastníctve štátu, alebo
či mu má byť poskytnutá finančná náhrada, pričom tento spor vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu,

správny súd posudzujúc žalobu podľa jej obsahu po ustálení záveru, že prejednanie a rozhodnutie
predmetného sporu patrí do právomoci civilného súdu, rozhodol o postúpení veci vecne a miestne
príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV. Pri určení miestnej príslušnosti pritom správny súd
vychádzal z toho, že v predmetnej právnej veci ide o spor v rámci kontraktačného procesu, a že
všeobecným súdom žalovaného (za ktorého žalobca označil „Slovenský pozemkový fond“) podľa jeho
sídla je práve Mestský súd Bratislava IV. Správny súd uplatnil tento postup v nadväznosti na zistenie,

že žalobcovi v predmetnej právnej veci nemožno poskytnúť ochranu v rámci správneho súdnictva,
a že žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojho práva v rámci sporu vyplývajúceho zo
súkromnoprávneho vzťahu, na prejednanie ktorého je daná právomoc civilného súdu, majúc za to, že sa
tým (s prihliadnutím na skutočnosť, že právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú pri postúpení
vecizachované)naplníúčelprávanasúdnuochranu.Pokiaľbytotižsprávnysúdžalobupostupompodľa

§ 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú, žalobca by síce mohol podať žalobu adresovanú
civilnému súdu, avšak mohol by byť negatívne postihnutý právnymi dôsledkami plynutia času.

39. Napokon správny súd pre úplnosť poukazuje na to, že žalobca v žalobe oznámenie žalovaného
o plnení reštitučného nároku finančne č. SPFS17294/2015/501, SPFZ130748/2022 zo dňa 02.08.2022

označil ako opatrenie, keď konštatoval, že z tohto oznámenia nie je zrejmé, na základe akej úvahy
žalovaný dospel k záveru, ktorý je v ňom prezentovaný, „a preto je toto opatrenie nezrozumiteľné.“
Správny súd preto v záhlaví tohto uznesenia napadnuté listy formálne označil ako opatrenia, aj keď
v zmysle už uvedeného napadnuté listy neboli opatreniami orgánu verejnej správy.

40. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná § 439
ods. 2 písm. d/ SSP v spojení s § 493e SSP.